Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 12P/43/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124223064
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Barabas

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7124223064.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudcom JUDr. Pavlom Barabasom v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom: Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice dieťa rodičov: matka C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. X, F. a otec E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného
takto rozhodol

r o z h o d o l :

I. Zvyšuje výživné zo strany otca: E. B., nar. XX.X.XXXX na maloleté dieťa: A. B., nar. X.XX.XXXX
zo sumy 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 100€ mesačne,
počnúc od 17.12.2024 do budúcna, ktoré je otec povinný plniť k rukám matky vždy do 1. dňa v mesiaci.

II. Dlžné výživné zo strany otca na maloleté dieťa za obdobie od 17.12.2024 do 30.9.2025 vo výške
594,26 € je otec povinný uhradiť do 3 dní od právoplatnosti výroku č. I tohto rozhodnutia.

III. Týmto mení rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote sp. zn. 11P/62/2015 zo dňa 11.09.2015
v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 17.12.2024 podala matka C. D., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len matka) návrh na Mestský súd Košice
na zvýšenie výživného zo strany otca E. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len otec) na sumu 200 € mesačne

na maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len maloleté dieťa), ktoré by bol otec povinný zasielať
vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k jej rukám od 01.01.2024 do budúcna.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu v D. C. bol maloletý zverený do
jej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 30 zo sumy životného minima.
Matka ďalej uviedla, že od poslednej úpravy pomerov sa jej situácia poriadne zmenila, náklady spojené
s výživou maloletého podstatne vzrástli. Maloletý navštevuje 6 ročník základnej školy, mesačný príjem
matky tvorí suma 140 € - dávka v hmotnej núdzi, prídavok na dieťa vo výške 60 €, príležitostné brigády

400€. Nákladynabývanie200€,strava250€,hygienicképotreby40€,telefónainternet80€,mesačníky
37,50€, ako aj výdavky na školské potreby, lieky. K návrhu bol pripojený rodný list, rozsudok.
3. Uznesením Mestského súdu Košice, č. k. 12P/43/2025-28, zo dňa 01.04.2025 bol Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice ustanovený za kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa (ďalej len
ÚPSVaR).
4. Dňa 10.04.2025 bola súdu doručená správa z ÚPSVaR, z ktorej vyplýva, že matka nepoberá
rodičovský príspevok, poberá prídavok na dieťa v sume 60 € a dávku v hmotnej núdzi vo výške 65 €

mesačne. Otec nepoberá dávku v hmotnej núdzi a ani nepoberá štátne sociálne dávky, naposledy bol
otec vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie do 13.01.2022 a vyradený bol pre nedostavenie
sa na úrad.5. Podaním zo dňa 22.04.2025 matka položkovite uviedla svoje pravidelné mesačné výdavky (spolu
v sume 612,99 €) ako aj nepravidelné výdavky. Matka zároveň uviedla, že otec neplatí výživného od
februára.

6. Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.
7. UPSVaR vo svoje správe zo dňa 20.05.2025 okrem iného uviedol maloletý pochádza z partnerského
vzťahu rodičov. Rozsudkom Okresného súdu v D. C., zo dňa 9.11.2015 boli upravené rodičovské práva
a povinnosti k maloletému dieťaťu, maloletý A. bol zverený do starostlivosti matky a zo strany otca bolo
určené výživné vo výške 30% sumy životného minima. Vzhľadom na skutočnosť, že od posledného

určenia výživného došlo k nárastu nákladov na výchovu a starostlivosť o dieťa, podala matka návrh na
zvýšenie výživného a na tomto trvá. Návrh na zvýšenie nepodávala skôr z dôvodu, že bola s otcom
dieťaťa dohodnutá, že ten jej bude prispievať aj nad rámec súdneho rozhodnutia, ale toho času jej
nepravidelne uhrádza aj súdom určené minimálne výživné, v osobe otca už nemá dôveru, že jej bude
na syna prispievať viac, preto žiada, aby bolo o zvýšení výživného rozhodnuté súdnou cestou. Matka
spolu so synom od jeho 8 rokov žije v Košiciach. Spočiatku bývali v F. C. B. H., no toho času jej bol do

nájmu poskytnutý mestský byt. Matka je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. Jej
príjem tvorí dávka v hmotnej núdzi a prídavky na dieťa. Okrem toho si matka mesačne vie privyrobiť
upratovaním bytových domov, pričom z toho má príjem cca 400 eur. Svoje príjmy a výdavky uviedla
vo svojom návrhu a na týchto zotrváva. S otcom dieťaťa sa úradu podarilo skontaktovať telefonicky
(t. č. XXXXXXXXXX). Otec k veci podaného návrhu uviedol, že o tomto vie, no je podľa neho úplne

bezpredmetné sa ním zaoberať, nakoľko on nemá žiaden príjem. Žije na ubytovni v G., pričom presnú
adresu ubytovne úradu neuviedol z dôvodu, že nevie, ako dlho bude na nej bývať, lebo ju majú búrať
a má aj dlh na nájomnom, tak ho možno z nej aj vyhodia. Trvalý pobyt má v mestskej časti G. D., tam
mu chodí pošta. Má ukončenú SŠ C., v trvalom pracovnom pomere už dlhodobo nie je a ani sa nevie
zamestnať, nakoľko má exekúcie. So synom je v občasnom telefonickom kontakte, naposledy sa s ním

osobne stretol v apríli tohto roku, kedy bol na východe na pohrebe svojho otca. Vzťah so synom hodnotí
ako vlažný, pričom to pripisuje tomu, že nemal možnosť si s ním vytvoriť bližší vzťah tým, že s ním
nevyrastal a nemajú spolu ani žiadne zážitky. Ak by syn žil v Bratislave, určite by sa o neho zaujímal
viac. S matkou dieťaťa je v kontakte a riešia spolu výchovu syna a v prípade potreby vie zasiahnuť do
výchovy pohovorom so synom. Okrem syna A. má ešte dospelého syna H., ktorý študuje na vysokej

škole. Na syna má určené výživné, ktoré ale neplatí, nakoľko sú s jeho matkou dohodnutí tak, že mu to
potom neskôr inak vynahradí. Čo sa týka výživného na syna A., otec má za to, že nemá na výživnom
dlh, uviedol, že matka pošle vždy tak viac peňazí a napíše, že je to výživné aj do budúcna. Kedy a akú
sumu naposledy matke takto poslal, uviesť nevedel. K svojím príjmom uviedol, že tieto nemá žiadne, živí
ho jeho kamarát. Dobrovoľne teraz pracuje na jednom projekte, snaží sa odhaliť jednu starú šifru I. J. K.,

ale za túto činnosť nedostáva žiaden honorár. Otec bol úradom dôrazne upozornený na plnenie si svojej
vyživovacej povinnosti voči neplnoletému dieťaťa a bol mu taktiež oboznámený termín pojednávania, čo
otec vzal na vedomie. Maloletý je žiakom 6. ročníka L. M. N. X, F., kde dosahuje dobré učené výsledky.
Je teraz v kritickom vývinovom období, preto si vyžaduje väčšiu kontrolu a dozor, aby nepoľavil v učení a
v správaní. Matka s ním vážne výchovné problémy neudáva, hoci minulý školský rok riešili so školskou

psychologičkou jeho záškoláctvo. Matka uviedla, že ho nevedela zobudiť do školy, občas mu nejaké
hodiny ospravedlnila, ale keď zistila, že to syn zneužíva, nechala to tak a bol syn za to potrestaný 3 zo
správania, z čoho si vzal ponaučenie a do školy už toho času riadne chodí. Uviedla, že syn je veľmi
dobrý a šikovný, ale cítiť, že mu chýba mužský vzor a trpí aj tým, že finančne sú na tom tak, že si
vedia dovoliť uhradiť len základné životné potreby. Ošetrujúcou lekárkou je K. L. O., dieťa je sledovaní

v urologickej ambulancii z dôvodu problémov s obličkami a v gastroenterologickej ambulancii, nakoľko
mu bol diagnostikovaný zápal žalúdka. Toho času je jeho zdravotný stav stabilizovaný, aj problémy
so žalúdkom sa zlepšili. Hradeným mimoškolským aktivitám sa nevenuje, rád hrá PC hry po sieti s
kamarátmi. Dňa 12. 05. 2025 úrad vykonal prešetrenie bytových a sociálnych pomerov v domácnosti
matky, ktorá so synom žije v 1 izbovom mestskom byte. Byt je síce rozlohovo menší, ale maloleté dieťa

v ňom má vytvorený priestor na hru, učenie a odpočinok. Hygiena domácnosti je na dobrej úrovni. V
rámci prešetrenia pomerov úrad pristúpil aj k zisťovaniu vôle maloletého dieťaťa k predmetu konania.
A. uviedol, že s tým, že je podaný návrh na zvýšenie výživného vie a súhlasí s ním. Podľa neho to už
mamka mala urobiť dávno, lebo ona sa o neho stará, všetko čo potrebuje mu ona kupuje a nepríde mu to
ako fér, lebo má aj druhého rodiča, preto je rád, že to mama urobila a drží palce aby to vyšlo, určite by im

to pomohlo, hoci ťažko povedať, či by to otec platil, lebo neplatí ani to čo má teraz. A. uviedol, že mamku
má rád, k otcovi nemá žiaden vzťah, vie kto to je, pozná ho, tak raz za rok sa aj navštívia, rozprávajú
sa tak všeobecne, kto čo robí, ale teda keby sa mal vyjadriť o nejakom vzťahu, tak to by nazval, že k
otcovi nemá žiaden vzťah. Občas mu otec aj zavolá, zdvihne mu, porozprávajú sa. Dobrý vzťah má ale sbabkou, mamou otca, ktorá žije v Prešove a ktorá mu občas posiela peniaze, ale to nie za otca, ale ona
sama za seba. O otcovi vie, že žije niekde v Bratislave ale čo robí povedať nevie, ani či má nejaký príjem.
Dieťa pôsobilo v domácnosti matky spokojným dojmom, voči matke prejavoval pozitívnu citovú väzbu,

v domácnosti matky bolo preukázané, že matka má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie
výchovy a starostlivosti o dieťa. Vo výchove a starostlivosti o dieťa neboli úradom zistené nedostatky.
Vzhľadom na zistené skutočnosti, kedy od posledného určenia výživného prešlo dlhé časové obdobie a
náklady na výživu a starostlivosť o dieťa vzrástli je návrh matky na zvýšenie výživného podaný dôvodne
a v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, preto mu úrad odporúča vyhovieť.

8. Dňa 09.09.2025 súd vykonal pojednávanie na ktorom vykonal výsluch oboch rodičov. Z výsluhu
matky súd zistil skutočností, ktoré zodpovedajú tomu, čo matka uviedla v svojich písomných podania.
Z výsluchu otca súd zistil, že otec má 2 deti na výživu ktorých nijako neprispieva, že toho času je otec
nezamestnaný keďže píše knihu a pripravuje si podnikanie, že žije z milodarov a pomáhajú mu známy,
že v minulosti poslal matke 500 €, že naposledy bol zamestnaný pred asi 10 rokmi, že toho času býva
na ubytovni za ktorú neplatí.

9. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými do spisu účastníkmi
konania ako aj listinnými dôkazmi, ktoré si súd zabezpečil v rámci vyšetrovacej zásady, rovnako sa
súd oboznámil aj s výpoveďami účastníkov priamo na pojednávaní. Súd sa oboznámil aj s obsahom
pripojených spisov Okresného súdu v D. C., sp. zn.: sp. zn. 11P/62/2015. Súd zistil nasledovný právny
a skutkový stav:

10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona číslo 36/2005 Zákon o rodine (ďalej len „ZR“) plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v

minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa 63 ods. 1 ZR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu,
je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška

jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
12. V zmysle § 2 písm. a) zákona číslo 601/2003 Z.z. je suma životného minima vo výške 178,92 €
mesačne.
13. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

15. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Podľa § 78 ods. 1,2 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa

ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. Súd po vykonanom dokazovaní má za preukázané, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého
dieťaťa. V čase rozhodovania súd v konaní vedenom pod sp. zn. 11P/62/2015 mal maloletý 3 roky, toho
času má maloletý 13 rokov a navštevuje základnú školu, matka uviedla spoločné pravidelné mesačné
výdavky na maloleté dieťa a ňu vo výške 612,99 €. U maloletého dieťaťa nastala zmena pomerov a

to už aj len samotným plynutím času, nakoľko posledná úprava vyživovacej povinnosti otca bola dňa
11.09.2015 – teda takmer pred 10 rokmi. Podľa názoru súdu je všeobecne známou skutočnosťou, že
náklady na zabezpečenie životných potrieb sa plynutím času zvyšujú, keďže sa zvyšujú aj potreby
oprávnených osôb.18. Súd v zmysle § 62 ods 2 ZR podrobne skúmal aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca,
nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodičov. Vykonaným dokazovaním súd

zistil, že otec je dlhodobo nezamestnaný a otec na pojednávaní dňa 09.09.2015 sám uviedol, že je
bez príjmu a „žije mimo systém“. Súd však nezistil žiadne objektívne dôvody, ktoré by bránili otcovi sa
zamestnať alebo iným spôsobom (napr. podnikaním) si zabezpečiť peňažné prostriedky ktoré by mohol
použiť pre svoje potreby ako aj pre potreby maloletého dieťaťa voči ktorému má zákonnú vyživovaciu
povinnosť. Súd má za preukázané, že otec sa nielen že osobne nijako nepodieľa na zabezpečení

starostlivosti o maloletého, ale neplní si ani svoju vyživovaciu povinnosť.

19. Na základe vyššie uvedených skutočností súd uplatňujúc zásadu potencionalitu príjmu otca je toho
názoru, že otec by mohol dosahovať prijem aspoň vo výške minimálne mzdy vo výške pre rok 2024
mesačne 750 € brutto (netto 526,10 €) a pre rok 2025 mesačne 816 € brutto (netto 572,40 €) a takto

určeného potencionálneho príjmu otca vychádzal pri rozhodovaní o zvýšení výživného. Súd prihliadol,
že otec má spolu 2 vyživovacie povinnosti, ako aj na to, že otec nijakým spôsobom nepomáha matka
zabezpečovať starostlivosť o maloletého. Súd rozhodol o zvýšení výživného odo dňa podania návrhu
na sumu 100 € mesačne do budúcna.
20. Vzhľadom na to, že otec bol doposiaľ zaviazaný platiť výživné v sume vo výške 30 % zo sumy

životného minima t.j. pre 12/2024 až 6/2025 je to suma 37,53 €, pre 7/2025 až 9/2025 je to suma 38,92 €,
vzniklo otcovi za obdobie od 17.12.2024 do 30.09.2025 dlžné výživné vo výške 594,26 €. Dlžné výživné
bolo vypočítané nasledovne: december 2024 suma 30,22 € (100 € - 37,53 € = 62,47 € : 31 x 15 = 30,22
€), január až jún 2025 suma 374,80 € ( 100 € - 37,53 €= 62,47 € x 6= 374,82 €), júl až september 2025
suma 189,24 € (100 € - 38,92 € = 63,08 € x 3 = 189,24€).

21. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku zákona č. 161/2015 Z. z. (ďalej len „CMP“),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.
22. Podľa § 232 ods. 3, ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch

určiť dlhšiu lehotu.
23. V danom prípade súd zaviazal otca na úhradu dlžného výživného v zákonom stanovenej lehote,
keďže otec dlhodobo nijako neprispieva na výživu svojho dieťaťa ani nenapomáha so starostlivosťou
o dieťa. Súd je toho názoru, že priznanie dlhšej lehoty na úhradu dlžného výživného by bolo v rozpore
s najlepším záujmom maloletého dieťaťa odzrkadleným v tom, že dieťa bezprostredne potrebuje

peňažné prostriedky na zabezpečenie svojich potrieb, keďže nie je schopné sa samo živiť a je v tomto
smere odkázané na pomoc svojich rodičov.
24. V dôsledku vyššie uvedených skutočností súd zvýšil výživné a s poukazom na § 121 CMP
zmenil rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote sp. zn. 11P/62/2015 zo dňa 11.09.2015 v časti
vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu.

25. Podľa § 44 CMP sú rozsudky o výživnom vykonateľné doručením.

26. O náhrade trov konania účastníkov súd nerozhodoval v zmysle ust. § 57 CMP, nakoľko účastníci
náhradu trov konania nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí
návrh na súdny výkon rozhodnutia