Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 8C/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725200055
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Richard Bureš

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8725200055.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Richardom Burešom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX C. proti žalovanému: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX/
X, XXX XX C., právne zastúpený JUDr. Peter Behúň, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Nám.
sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, IČO: 52 461 092, o zriadení vecného bremena a náhrada nákladov takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %,
pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania vo veci sp. zn. 8C/24/2017 právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v postavení žalovaného vo veci Okresného súdu Poprad sp. zn. 8C/24/2017 ako obranu proti
uplatňovanému nároku si vzájomnou žalobou o zriadenie vecného bremena a náhradou na zriadenie
vecného bremena uplatnil nárok, ktorý je predmetom tohto sporu, pretože Rozsudkom Okresného súdu
Poprad č.k. 8C/24/2017-277 zo dňa 8. novembra 2021, ktorý sa stal právoplatný dňa 03.08.2023 bol
tento nárok vylúčený na samostatné konanie. Toto konanie je vedené pod sp. zn. 8C/1/2025.

2. Žalobca v konaní 8C/24/2017 sa domáhal určenia, že žalovaný (toho času žalobca) je povinný strpieť
právo prechodu pre chodcov a motorové vozidlá cez pozemok na parcele reg. CKN1678/54 v rozmeroch
3 m x 6,44 m o celkovej výmere 19 m2 ako zastavaná plocha, vytvorenej z časti pôvodnej parcely reg.
CKN č. 1678/18 v celkovej výmere 250 m2 ako zastavaní plochy a nádvoria v k.ú. G. G., zapísanej
v LV č. XXXX na základe spracovaného geometrického plánu č. 14281601-144/18 zo dňa 02.08.2018
v prospech žalobcu (toho času žalovaný) na dobu neurčitú. Ďalej žiadal, aby žalovaný mu uhrádzal

na zriadení vecné bremeno mesačne 20,-- eur najneskôr dňu 10. dňu v každom kalendárnom mesiaci.
Žalobu zdôvodnil tým, že prístupovú cestu pre žalovaného je potrebné trasovať tak, aby ho ako vlastníka
pozemku čo najmenej obťažovala a nebránila mu v riadnom užívaní pozemku. Prechod žiadal zriadiť
za náhradu.

3. V konaní sp. zn. 8C/1/2025 súd vyzval žalobcu na doplnenie žaloby. V doplnení žalobca uviedol,
že žalovanému postačuje na prechod a prejazd len 19 m2 z pozemku žalobcu, pričom vychádzal

z ustanovení cestného zákona a STN 736110. Akékoľvek požiadavky na zriadenie vecného bremena
vo väčšom rozsahu sú v rozpore s právnym poriadkom a v rozpore s oprávnenými záujmami výlučného
vlastníka pozemku. Požiadavka na zriadenie vecného bremena v prospech žalovaného v rozsahu 9 m x6 m je nedôvodná. Žalovaný užíva spornú časť parcely len na základe svojho subjektívneho rozhodnutia,
bez súhlasu žalobcu ako vlastníka pozemku, ktorý má byť zaťažený vecným bremenom.

4. Žalobca navrhol zriadiť v prospech žalovaného vecné bremeno tak, ako ho pôvodne žiadal s tým, že
náhradu požaduje vo výške 240,-- eur ročne.

5. Žiadal určiť, že žalobca a žalovaný sú povinní znášať všetky primerané náklady na zachovanie
vecného bremena a všetky opravy komunikácie v rozsahu 60 % u oprávneného a 40 % u povinného.

Uplatnil si trovy konania.

6. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca nemal záujem zriadiť vecné bremeno v požadovanom
rozsahu dohodou, preto vo veci podal žalobu (8C/24/2017), kde žiadal zriadiť vecné bremeno v rozsahu
6,42 m x 9,01 m, spolu 57,84 m2. Nárok žalobcu v tomto spore je finančne náročný nielen na stavebno-
technickú úpravu prístupovej cesty, ale aj na odstup motorových vozidiel od budov. Namietal podľa §

151o ods. 3 OZ aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Žiadal nárok žalobcu na zriadenie vecného bremena
zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov konania.

7. Na pojednávaní žalobca na podanej žalobe trval. Uviedol, že chce, aby mal F. prechod 3 metre vpravo
vedľa f. Alya a u neho, aby mal zákaz zastavenia a nech mu platí aspoň výšku dane čo platí za pozemok,

myslí tým 5 eur mesačne za 18 m2, teda to je 60 eur ročne.

8. Žalobca uviedol, že chce, aby mal žalovaný prechod 3 metre vpravo vedľa firmy, aby u neho mal
žalobca zastavenia s tým, že ako náhradu za vecné bremeno navrhol 60,-- eur ročne, teda 5,-- eur
mesačne za 18 m2.

9. ŽalovanýnapojednávanípredložiltechnickúsprávuvypracovanúH.A.I.,ktoráslúži akopreverovacia
dopravno-inžinierska štúdia, v ktorej sa zaoberala možnosťou zúženia predmetného vstupu a opisuje
možnosti, ktoré v danom priestore existujú. V obdobnom vyjadrení uviedla, že nie je možné zúžiť vstup
na šírku 3 m s ohľadom na nadväzujúce plochy.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, pripojeným spisom Okresného súdu Poprad
sp. zn. 8C/24/2017, najmä rozsudkom z 08.11.2021 a rozsudkom Krajského súdu Prešov č. k.
9Co/52/2022-338, listinami, z ktorých pri zisťovaní skutkových okolností vychádzal v tom čase súd,
vychádzal z listín predložených stranami sporu v tomto konaní a zistil tento skutkový stav.

11. V konaní Okresného súdu Poprad č. k. 8C/24/2017 sa E. F. domáhal určenia, že nadobudol
vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré pozostáva z jeho práva prechodu peši,
nákladnými motorovými vozidlami cez časť pozemku A. B., parc. č. 1678/18, k. ú. G. G., na LV č. XXXX
v rozmeroch 6,42 m x 9,01 m spolu 57,84 m2 na susediaci pozemok patriaci E. F., parc. č. 1678/10,

k. ú. G. G., na LV č. XXXX.

12. J. E. F. bola zamietnutá ako nedôvodná, pretože uvedené okolnosti vydržania neboli preukázané.
ZamietnutýnárokbolpotvrdenýrozsudkomKrajskéhosúduvPrešoveč.k.9Co/52/2022-338aodvolanie
A. B. nepovažoval za dôvodné.

13. Výsledkom konania sp. zn. 8C/24/2017 bolo, že súd nezriadil E. F. vecné bremeno, právo prechodu
cez parcelu A. B. tak, ako to E. F. žiadal. E. F. sa proti prvoinštančnému rozsudku neodvolal. So závermi
pôvodného konania nevyjadril nesúhlas, aj keď predmet svojho nároku uplatnenom v žalobe nedosiahol.

14. Napriek tomu žalobca A. B. podal vzájomnú žalobu, na ktorej doposiaľ trval a žiadal, aby súd predsa
len v prospech E. F., ktorý vo vyjadrení k žalobe túto žiadal zamietnuť, teda o aktivitu A. B. a neprejavil
záujem, zriadil vecné bremeno právo prechodu v rozsahu menšom, než to pôvodne žiadal E. F., pretože
bol toho názoru, že tak to korešponduje slovenskému právnemu poriadku a slovenským technickým
normám. Trval, aby súd ho v jeho vlastníckom práve obmedzil v prospech E. F., ktorý o uvedené nemal

záujem. Navrhol aj spôsob úhrady náhrady za svoje obmedzenie a spôsob úhrady nákladov na údržbu
vecného bremena.15. Žalobca A. B. má záujem obmedziť svoje vlastnícke právo k parc. č. 1678/18 tak, ako to je uvedené
v geometrickom pláne č. 14281601-144/18 zo dňa 02.08.2018, na ktorej podľa LV č. XXXX, k.ú. G.
G. nestojí žiadna stavba, aby žalovaný E. F. mohol prechádzať motorovými vozidlami a peši na svoje

nehnuteľnosti. Z LV č. XXXX, k. ú. G. G. vyplýva, že E. F. má na parc. č. 1676 zriadenú tesársku,
stavbársku a montážnu dielňu so súp. č. XXXX.

16. Súčasťou pôvodného spisu sp. zn. 8C/24/2017 je aj geometrický plán č. 14281601-144/18 zo
dňa 02.08.2018, ktorý bol vyhotovený na oddelenie sp. č. 1 78/54 o výmere 19 m2, z pôvodnej parc.

č. 1678/18 (teda 231 m2, pôvodne 250 m2) patriacej A. B., a na zriadenie vecného bremena práva
prechodu, kde toto právo nie je graficky zdokumentované (odkiaľ, kde, po akých parcelách sa má
realizovať). Geometrický plán je na č. l. 182 - 183 pôvodného spisu.

17. Podľa § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou
zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,

rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

18. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

19. Vecné bremeno predstavujúce vecné právo k cudzej veci, vecno-právne obmedzuje vlastnícke
právo vlastníka k veci v prospech iného subjektu. Obmedzenie vlastníka spočíva v tom, že tento je
povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremená sú buď viazané na osobu
oprávneného alebo na nehnuteľnosť.

20. Subjektom vecných bremien je povinný, teda osoba, vlastník nehnuteľnosti, ktorý je povinný strpieť
uplatňovanie práv vyplývajúcich z vecného bremena. Oprávnenou osobou je osoba, v prospech ktorej
sa vecné bremeno zriaďuje a ktorá aktívne využíva zadržanú vec. Objektom vecného bremena môže
byť buď celá nehnuteľnosť, alebo len jej časť, ktorá je vyznačená v geometrickom pláne presne a určito.

21. Oprávnená osoba sa môže domáhať najmä určenia existencie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu, alebo vypratania nehnuteľnosti, alebo uloženia vlastníkovi neumožniť mu výkon práva
zodpovedajúci vecnému bremenu alebo zdržať sa riešenia výkonu tohto práva, alebo odstránenia
prekážky, ktorá neumožňuje vykonávanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

22. Povinná osoba sa môže domáhať najmä určenia neexistencie práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu, alebo zrušenia alebo obmedzenia vecného bremena alebo ochrany proti neoprávnenému
zásahu, alebo určenia neplatnosti zmluvy a zriadení vecného bremena.

23. Žalobca, teda A. B. vo vzťahu k vecnému bremenu, ktoré žiada zriadiť v prospech oprávneného
E. F. má mať postavenie povinnej osoby, teda osoby, ktorej z vlastníctva zadržanej nehnuteľnosti budú
plynúť určité povinnosti v prospech oprávnenej osoby, ak by súd vecné bremeno v prospech E. F. zriadil.

24. Ustanovenie § 151a ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje vznik vecného bremena rozhodnutím

príslušného orgánu, v danom prípade rozhodnutím súdu.

25. Občiansky zákonník dovoľuje súdu zriadiť vecné bremeno v prípade, ak
1) sa zrušuje a vysporadúva podielové spoluvlastníctvo podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
alebo

2) podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď sa usporiadavajú pomery vlastníka stavby
a vlastníka pozemku, alebo
3) podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nie je možné zabezpečiť inak.

26. V prejednávanej veci žalobca nepreukázal prvé dva dôvody pre zriadenie vecného bremena a ani
ich netvrdil.27. Skutkovo veľmi jednoducho opísal a zdokladoval tretí dôvod, vyplývajúci z § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka.

28. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je povinnosťou súdu vždy, za každých okolností
vecné bremeno zriadiť. Povinnosť zriadiť vecné bremeno nemá, ak jeho zriadenie, po naplnení všetkých
predpokladov by malo za následok také obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré by bolo vo výraznom
nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby.

29. Aktívne vecne legitimovanou osobou na zriadenie tohto vecného bremena je vlastník stavby, ako
oprávnená osoba, ktorej plynú práva k cudzej veci, ak preukáže, že nemá prístup k svojej stavbe a tento
nie je možné zabezpečiť inak.

30. Zo skutkového zistenia súdu a v súlade správnymi predpismi a právnym výkladom základných
predpokladov pre zriadenie vecného bremena súd dospel k záveru, že žalobca A. B. nie je aktívne

vecne legitimovanou osobou, ktorá sa môže žalobou a zriadenia vecného bremena domáhať práva,
ktoré mu nepatria, ktoré patria len oprávnenej osobe z vecného bremena, nie osobe, ktorá pri zriadení
vecnéhobremenasúdommámaťpostaveniepovinnejosoby.Žalobcovinesvedčístavzhmotnéhopráva
a neprináleží mu domáhať sa tohto práva, v súlade so základným nárokom, súdnou cestou.

31. Preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ žalobca cíti právnu neistotu pri
prechádzaní žalovaného cez jeho pozemok, občiansky zákonník mu umožňuje buď mimosúdne
(dohodou) alebo súdne realizovať ochranu jeho vlastníckych práv.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

33. V pôvodnom konaní sp. zn. 8C/24/2017 žaloba E. F. voči A. B. o určenie vecného bremena bola
zamietnutá. V tomto rozsahu by mal A. B. nárok na náhradu trov konania 100 % voči E. F..

34. A. B. bol neúspešným voči E. F. vo vzájomnej žalobe o určenie neplatnosti čl. VIII. zmluvy o prevode

nehnuteľnosti. V tomto rozsahu by mal E. F. nárok na náhradu trov konania voči A. B. vo výške 100 %.

35. Pri týchto dvoch nárokoch z pôvodného konania podľa § 255 ods. 2 CSP, keďže úspech a neúspech
strán sporu bol v rovnakom rozsahu súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo.

36. Vo vzťahu k vylúčenému nároku na samostatné konanie, ktorý bol predmetom tohto konania (sp. zn.
8C/1/2025) bol úspešnou stranou sporu E. F., voči ktorému bola žaloba o zriadenie vecného bremena
s príslušenstvom zamietnutá. Preto ako úspešnej strane sporu mu v tomto rozsahu patrí nárok na
náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi A. B. v plnom rozsahu (§ 262 ods. 1, ods. 2 CSP),

o výške ktorých bude rozhodnuté do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.