Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5625010207
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5625010207.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudkýň

JUDr. Evy Kyselovej a Mgr. Anny Mihálikovej, na verejnom zasadnutí konanom 9. septembra 2025
prejednal odvolanie podané obžalovaným A. B. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.
zn. 14T/19/2025 z 11.6.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.
zn. 14T/19/2025 z 11.6.2025 v časti – vo výroku o treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine, výroku o treste odňatia slobody

a výroku o náhrade škody rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš,
sp. zn. 14T/19/2025 z 11.6.2025,

obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX,
F. C.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 14T/19/2025 z 11.6.2025 bol obžalovaný A. B.
uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák.,
s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., na skutkovom základe, že:

dňa 9.7.2024 v čase okolo 10.00 h ako vodič viedol po ceste 1/18 v smere od mesta Ružomberok

na Martin jazdnú súpravu zloženú z nákladného motorového vozidla zn. Iveco MP 380, kategórie
N3G, modrej farby, EČ:G. a prívesu zn. Krone ZZP, kategórie 04, červenej farby, EČ:G., na ktorom
bol naložený nákladný žeriav zn. Praga V3S ČKD, EC:G., kde v km 514,4 - odbočka na mestskú
časť Ružomberok - Černová dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, úsekom sa pohyboval
rýchlosťou minimálne 79 km/h a neskoro reagoval na pred ním stojace osobné motorové vozidlo zn.
Suzuki SX4, kategórie M1, oranžovej farby, EČ:H., ktoré na riadne označenej križovatke stálo v jazdnom
pruhu v smere na Martin pri stredovej deliacej čiare so zapnutým znamením o zmene smeru jazdy

doľava a dávalo prednosť protiidúcemu vozidlu, v dôsledku čoho narazil do jeho zadnej časti, čím porušil
ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), § 4 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 1, ods. 5 s poukazom na
§ 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, pričom
vozidlo Suzuki SX4 po náraze otočilo a odhodilo do protismerného jazdného pruhu a jeho vodič I. B.,nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX v dôsledku nárazu utrpel zlomeninu 10. až 12. rebra vpravo,
zlomeninutransverzálnychvýbežkovvpravovoblasti1.a2.driekovéhostavcasobmedzenímobvyklého
spôsobu života v rozsahu nad 42 dní a s celkovou dĺžkou liečby 6-8 týždňov

a spolujazdkyňa B. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J. XXXX, sediaca na mieste za vodičom, utrpela
zlomeninu horného a dolného ramienka pubickej kosti vľavo, tržnú ranu v okcipitálnej oblasti hlavy,
narazenie/pohmoždenie v oblasti lakťa vľavo, narazenie v oblasti driekovo-sakrálnej časti chrbtice a
panvy,podvrtnutievoblastiramenavpravoaparciálnurupturum.supraspinatusvoblastiramenavpravo,
s obmedzením obvyklého spôsobu života v rozsahu nad 42 dní a s celkovou dĺžkou liečby 10-12 týždňov.

Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 16 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodenému Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Žilina, vo výške 5 299,97 eur a poškodenému Sociálna poisťovňa,
pobočka Čadca, vo výške 1 677,20 eur.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o treste, riadne a včas podal odvolanie obžalovaný. V písomných
dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že uložený trest s ohľadom na všetky
okolnostiprípadupovažujevcelomrozsahuzaneprimeraneprísny.Akoužuviedolvkonanípredsúdom,
v predmetom prípade došlo k preukázaniu, že skutková veta sa v rozsahu rýchlosti vôbec nezakladala na
pravde.Napriektomuurobilvyhlásenieovine,atozdôvodu,žesiuvedomujevážnosťdopravnejnehody,

ktorú v žiadnom prípade nezľahčuje. Je však toho názoru, že v kontexte ukladania druhu a výmery trestu
je potrebné prihliadnuť i na túto okolnosť. Po zohľadnení celej skutkovej situácie a okolností, za ktorých
došlo ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, pri plnom rešpektovaní zásad na ukladanie trestov podľa
§ 34 Tr. zák., je v danom prípade možné uložiť mu nižší trest, resp. iný druh trestu. Poukázal aj na
ustanovenie § 33a Tr. zák. Pokiaľ ide o obhajobou navrhované uloženie peňažného trestu, nemožno

sa stotožniť s názorom okresného súdu, že s ohľadom na výšku jeho príjmu, ako i z dôvodu, že pri
uložení peňažného trestu by mohlo dôjsť k zmareniu uspokojenia nárokov poškodených, by nebolo
vhodné uložiť mu peňažný trest. Je toho názoru, že aj peňažný trest má značný a obmedzujúci vplyv
na samotného obvineného. Pri ukladaní tohto trestu má obvinený viaceré možnosti. Ak má nejakú vec
väčšej hodnoty, môže túto predať a z výťažku predaja uhradiť peňažný trest. Prichádza do úvahy aj iný

legálny spôsob zabezpečenia finančných prostriedkov na úhradu peňažného trestu, napr. formou úveru
alebo pôžičky. Pri uložení peňažného trestu má možnosť byť naďalej ekonomicky aktívny a pokračovať
vo svojej pracovnej činnosti. Poukázal aj na to, že jeho zamestnávateľ avizoval vôľu spolupodieľať
sa na úhrade prípadného peňažného trestu, a to s ohľadom na skutočnosť, že je v jeho záujme, aby
zotrval v pracovnoprávnom vzťahu. Uviedol tiež, že samotní poškodení I. B. a B. B., s ktorými uzavrel

písomnú dohodu o náhrade škody, navrhli súdu zhovievavosť pri ukladaní trestu. Vo vzťahu k návrhu
obhajoby na upustenie od výkonu trestu zákazu činnosti uviedol, že po dopravnej nehode mu nebol
zadržaný vodičský preukaz. Aktuálne sa naďalej venuje svojej pracovnej činnosti ako šofér nákladného
vozidla a od dopravnej nehody sa nedopustil žiadneho porušenia predpisov na úseku cestnej dopravy.
Nebagatelizuje skutočnosť, že má záznamy v registri CESDAP. Pokiaľ mu bola uložená pokuta vo

výške 200,- eur, v danom prípade došlo pri kontrole policajne hliadky k zisteniu ohľadom neúplnosti
dokladov k motorovému vozidlu, ktoré využíval v rámci pracovnej činnosti, pričom za tieto skutočnosti
zodpovedal jeho zamestnávateľ ako vlastník vozidla. Vzhľadom k tomu, že je vodičom z povolania, ktorý
denne najazdí stovky kilometrov, je dôvodné predpokladať, že riziko dopustenia sa priestupkov na úseku
dopravy je vyššie ako u iného občana, ktorého pracovnou náplňou nie je vedenie motorových vozidiel.

Napriek tomu trvá na tom, že počet jeho priestupkov s ohľadom na jeho pracovnú činnosť nemôže
zakladať dôvod, pre ktorý by ho bolo možné označovať za nezodpovedného vodiča. Súd preukázal, že
skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, bol nešťastnou náhodou. Nie je nezodpovedným vodičom a je toho
názoru, že v jeho prípade nie je nevyhnutné ukladať trest zákazu činnosti. Zamestnávateľ ho hodnotí
ako spoľahlivého a ťažko nahraditeľného zamestnanca. Poukázal aj na vyjadrenia manželky, jeho otca,

z ktorých vyplýva, že prípadné uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
bude mať dopad nielen na jeho osobu, ale aj na osoby blízke. Ako už uviedol, vedenie motorového
vozidla je jeho obživou a v prípade uloženia jeho zákazu hrozí jeho rodine existenčný problém s ohľadom
na zabezpečovanie potrieb jeho rodiny. V okolnostiach danej veci poukázal aj na rozhodnutia inýchsúdov, ktoré upustili od ukladania trestov zákazu činnosti viesť motorové vozidlá u vodičov z povolania.
V závere uviedol, že napriek tomu, že skutková veta v časti rýchlosti bola obhajobou spochybnená,
k obvineniu sa priznal, skutok oľutoval, poškodeným sa ospravedlnil, je osobou bezúhonnou, v danom

prípade išlo skutočne o ojedinelú a náhodnú dopravnú nehodu a pri zohľadnení jeho prezentovanej
argumentácie nie je v jeho prípade skutočne nevyhnutné a potrebné ukladať mu trest zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch
o treste zrušil a sám o treste rozhodol. Na verejnom zasadnutí navrhol, aby mu krajský súd uložil nižšie
tresty oproti rozsudku súdu prvého stupňa.

Príslušný prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že ho považuje za
nedôvodné. Okresný súd podľa jeho názoru pri ukladaní trestov zohľadnil všetky okolnosti prípadu, teda
aj tie, ktoré vyznievali v prospech obžalovaného. Obžalovaný napriek tomu, že učinil vyhlásenie o vine,
naďalej v odvolaní bagatelizuje spáchaný skutok a považuje ho za „nešťastnú náhodu“. Skutočnosť,
ktorú obžalovaný v odvolaní uvádza, že sa od dopravnej nehody nedopustil žiadneho porušenia

predpisov na úseku cestnej premávky, nie je pravdivá, keďže bolo preukázané, že dňa 5.12.2024, t.j.
počas prípravného konania sa dopustil hoci nie závažného, ale predsa len priestupku na úseku dopravy,
ktorý súvisel s prepravou nákladu. Obžalovaný síce poukazuje na rozhodnutia iných súdov SR, avšak je
toho názoru, že tieto nie je možné aplikovať na predmetnú trestnú vec a posúdenie osoby obžalovaného,
keďže okrem viacerých priestupkov v doprave mu bol v minulosti uložený zákaz činnosti viesť motorové

vozidlá po dobu 2 rokov v priestupkovom konaní, keďže zavinil dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu.
Na základe uvedených skutočností navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol podľa §
319 Tr. por.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa

§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr.
por. Odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr.
por., obsah odvolania spĺňa náležitosti podľa § 311 ods. 1, 2 Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na
podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd
nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1.

K výroku o vine

Treba stručne pripomenúť, že obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom

Liptovský Mikuláš konanom 11.6.2025 urobil vyhlásenie o priznaní viny
k súdenému skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. (č.l. 347 spisu), čím sa vzdal práva na
prerokovanie svojej veci pred nestranným a nezávislým súdom na hlavnom pojednávaní v časti
prieskumu správnosti skutkových zistení obžaloby. Išlo o slobodný prejav vôle obžalovaného prijať
vinu podľa obžaloby, ktorý zákon rešpektuje a umožňuje. Uvedeným vyhlásením obžalovaný súčasne

prejavil súhlas, že súd mu uloží trest bez dokazovania viny. Logickým dôsledkom rozhodnutia súdu
prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, bol aj ďalší postup súdu, keď nevykonal
dokazovanie v rozsahu priznanej viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so

skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd, ako súd odvolací, preskúmavať, zasahovať,
meniť, či spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa prezentované vo výroku
o vine v napadnutom rozsudku, nakoľko inštitút uznania viny svojou povahou vylučuje preskúmavanie
skutkového stavu konštatovaného výrokom obžaloby a obžalobou určenej právnej kvalifikácie po prijatí
vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. alebo podľa § 257 ods. 1 písm. c), ods.

4 Tr. por.

Krajský súd bol však povinný preskúmať zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s rozhodnutím
obžalovaného o prijatí jeho vyhlásenia o vine. V tomto smere nezistil odvolací súd žiadne pochybenia.V okolnostiach danej veci je však podstatné to, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní kladne
zodpovedal na zákonom taxatívne stanovené otázky uvedené v § 333 ods. 3 Tr. por., najmä na otázky,
či rozumie právnej kvalifikácii skutku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje

za trestný čin mu kladený za vinu. Z obsahu zápisníc o hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplýva aj
to, že obžalovaný mal v konaní pred súdom svojho obhajcu, ktorý zabezpečoval plné uplatnenie práv
obžalovaného v konaní o prijatí vyhlásenia o vine.

K výroku o treste

Pri rešpektovaní obmedzeného revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. sa predmetom
odvolacieho prieskumu stal výrok súdu prvého stupňa o treste odňatia slobody a výrok o treste zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel uložené obžalovanému.

Krajský súd sa po preskúmaní obsahu spisu stotožnil so záverom okresného súdu, pokiaľ ide o druh

a výmeru trestu odňatia slobody, ktorý za súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanému, a neosvojil si
argumenty obžalovaného o neprimeranosti uloženého trestu okresným súdom z hľadiska jeho prísnosti.
Odvolací argument obžalovaného, že prvostupňový súd nepostupoval pri ukladaní trestov správne
a v súlade s ustanoveniami § 33a, § 34 Tr. zák., nie je dôvodný.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia

v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom – potenciálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa

(retribúcia).

Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľaodosiahnutieurovnaniaspoškodeným,akoajnadobu,ktoráuplynulaodspáchaniatrestného
činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal
alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné

pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku
trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho
postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie
peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237,
§ 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých

spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby
trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb,
ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.Podľa § 36 písm. j) Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním trestného
činu riadny život.

Podľa § 36 písm. k) Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa pričinil
o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu.

Podľa § 36 písm. l) Tr. zák. poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal
k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval,

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto
trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba
osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

V okolnostiach danej veci krajský súd považuje podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok

s určením skúšobnej doby v trvaní 2 roky, t.j. na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby,
za trest uložený obžalovanému v rámci trestnej sadzby so zreteľom na spôsob spáchania činu a jeho
následok, za trest zákonný.

Záver o primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom

a zvoleným prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou,
a teda aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu.
Z toho vyplýva, že keď bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie spôsobené
trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové
bezprávie – bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest, ktorým štát

a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť
spôsobenú trestným činom napraviť a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať
za spravodlivý. Spravodlivým je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti trestu a jeho
individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni
mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste. Pri rešpektovaní uvedených princípov

krajský súd považoval trest odňatia slobody uložený obžalovanému rozsudkom súdu prvého stupňa
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu za primeraný, a preto nemohol vyhovieť odvolacej požiadavke
obžalovaného.

Obžalovaný sa k spáchanému trestnému činu priznal, svoje konanie úprimne oľutoval. Na hlavnom

pojednávaní urobil vyhlásenie o priznaní viny k súdenému skutku. Je tiež nepochybné, že obžalovaný
sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, uhradil poškodeným I. B. a B. B. sumu
vo výške 2 000,- eur ako bolestné, poškodeným sa ospravedlnil. Obžalovaný doposiaľ nebol súdne
potrestaný. V posledných piatich rokoch sa dopustil šiestich priestupkov na úseku cestnej premávky.

Podľa názoru krajského súdu pri posudzovaní všetkých skutočností rozhodujúcich pre ukladanie druhu
a výmery trestu nemožno v okolnostiach prípadu favorizovať len poľahčujúce okolnosti na strane
obžalovaného, ale treba v rovnováhe vyhodnotiť všetky skutočnosti, na podklade ktorých súd rozhoduje
o druhu a výmere trestu. Súd prvého stupňa správne docenil najmä spôsob spáchania činu a jeho
následok – ťažkú ujmu na zdraví u dvoch poškodených.

Aj pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu je potrebné posúdiť všetky okolnosti skutkového charakteru
v prejednávanej veci. V tejto súvislosti považuje krajský súd za významné poukázať na skutočnosť,
že obžalovaný v kritickom čase ako vodič dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, neskoro
reagoval na pred ním stojace osobné motorové vozidlo, ktoré na riadne označenej križovatke stálo

v jazdnom pruhu v smere na Martin pri stredovej deliacej čiare so zapnutým znamením o zmene smeru
jazdy doľava a dávalo prednosť protiidúcemu vozidlu, v dôsledku čoho narazil do jeho zadnej časti,
pričomvozidlopoškodenýchponárazeotočiloaodhodilodoprotismernéhojazdnéhopruhuavdôsledku
nárazu poškodení utrpeli viaceré zranenia vyhodnotené ako ťažká ujma na zdraví.

V predmetnej veci obžalovaný porušením ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 2 písm. a), b),
§ 4 ods. 1 písm. c), s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke,
teda nedodržiavaním pravidiel cestnej premávky, nesprávaním sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby
neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, neprispôsobil svoje správanie najmä situáciiv cestnej premávke, svojim schopnostiam, neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky
alebo dopravného zariadenia, nevenovaním dostatočnej pozornosti situácii v cestnej premávke (čo
je vyjadrené aj v skutkovej vete rozsudku) spôsobil poškodenému I. B. zlomeninu 10. až 12. rebra

vpravo, zlomeninu transverzálnych výbežkov vpravo v oblasti 1. a 2. driekového stavca s obmedzením
obvyklého spôsobu života v rozsahu nad 42 dní s celkovou dĺžkou liečby 6-8 týždňov. Spolujazdkyňa
B. B. sediaca na mieste za vodičom utrpela zlomeninu horného a dolného ramienka pubickej kosti
vľavo, tržnú ranu v okcipitálnej oblasti hlavy, narazenie, pohmoždenie v oblasti lakťa vľavo, narazenie
v oblasti driekovo-sakrálnej časti chrbtice a panvy, podvrtnutie v oblasti ramena vpravo a parciálnu

rupturu m. supraspinatus v oblasti ramena vpravo, s obmedzením obvyklého spôsobu života v rozsahu
nad 42 dní a celkovou dĺžkou liečby 10-12 týždňov. Obžalovaný tak svojím nezodpovedným konaním
vystavil účastníkov cestnej premávky ohrozeniu na zdraví a živote. V konečnom dôsledku spôsobil
dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k vzniku ťažkej ujmy na zdraví u dvoch poškodených, z čoho možno
s poukazom na vyššie uvedené vyvodiť, že svojím konaním porušil dôležitú povinnosť uloženú mu
zákonom (R 11/1964). Z výsledkov vo veci vykonaného dokazovania jednoznačne a bez najmenších

pochybností vyplýva, že to bol práve obžalovaný, ktorý spôsobom svojej jazdy zavinil vznik predmetnej
dopravnej nehody. Poškodeným nemožno pričítať žiadnu mieru spoluzavinenia na dopravnej nehode.
Zo znaleckého posudku z odboru doprava cestná vypracovaného súdnym znalcom Ing. Martinom
Obtulovičom bezpečne vyplýva, že obžalovaný ako vodič nákladnej súpravy by nezabránil dopravnej
nehode ani z rýchlosti 70 km/hod.

Krajský súd konštatuje, že u obžalovaného je potrebné zvýšiť účinnosť trestu v záujme dosiahnutia
jeho účelu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.), a to nielen z dôvodu individuálnej prevencie, ale aj z dôvodov
generálnej prevencie, a preto aj podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné prevýchovu obžalovaného
zabezpečovať výkonom trestu vo forme podmienečného odsúdenia. Bolo iba vecou náhody, že nedošlo

k spôsobeniu nenapraviteľných následkov. Preto uloženie iného druhu trestu (napr. peňažného trestu) u
obžalovanéhoneprichádzalodoúvahy,keďžeajpodľanázorukrajskéhosúdubyuloženiealternatívneho
trestu v danom prípade bolo neprimerane mierne.
Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že okresný súd nepochybil pri hodnotení otázky možnosti nápravy
obžalovaného, a to najmä v súvislosti s opakovaným páchaním protiprávneho konania na úseku cestnej

premávky. Obžalovaný je osobou, ktorá opakovaným páchaním priestupkov v cestnej doprave ukázala
svoju nespoľahlivosť a nespôsobilosť na vedenie motorových vozidiel. U obžalovaného nejde o ojedinelé
porušenie dopravných predpisov, ale o opakované nezodpovedné pristupovanie k plneniu si povinností
vodiča. Je nepochybné, že obžalovaný patrí medzi nedisciplinovaných vodičov. Ani sankcie uložené
dopravným inšpektorátom za dopravné priestupky neboli pre neho dostatočným poučením a i napriek

tomu sa opäť dopustil protiprávneho konania na úseku cestnej premávky. Je nesporným faktom, že
obžalovaný v posledných piatich rokoch sa dopustil šiestich priestupkov na úseku cestnej premávky.
Dňa 5.12.2024 spáchal priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb., za ktorý mu bola
uložená pokuta vo výške 20,- eur; dňa 10.10.2023 spáchal priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona
č. 372/1990 Zb., § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z., za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške

10,- eur; dňa 27.3.2023 spáchal priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb., za ktorý
mu bola uložená pokuta vo výške 10,- eur; dňa 4.8.2022 spáchal priestupok podľa § 22 ods. 1 písm.
l) zákona č. 372/1990 Zb., za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 20,- eur; dňa 23.9.2020 spáchal
priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb., za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške
10,- eur; dňa 22.9.2020 spáchal priestupok podľa § 38 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 462/2007 Z.z.,

za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 200,- eur. Aj spáchanie priestupkov je protiprávnym konaním,
ktoré nemožno bagatelizovať.

V okolnostiach danej veci treba pripomenúť, že zákonom č. 393/2019 Z.z.
z 28. októbra 2019 došlo k zmene a doplnení zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, okrem iného

v tom, že za § 138 sa vložil § 138a a § 139f sa doplnil odsekom 10, ktorý znie: „údaje podľa odseku
2 sa vedú v evidencii správnych deliktov držiteľov vozidiel päť rokov od uhradenia pokuty za správny
delikt držiteľa vozidla; po uplynutí tejto doby sa tieto údaje natrvalo zničia“. Tento zákon v dotknutých
ustanoveniach § 138a a 139f ods. 10 nadobudol účinnosť 1. decembra 2019.

Krajský súd poukazuje aj na ustanovenie § 108 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa
ktorého údaje o skutočnostiach uvedených v odsekoch 1 a 2 sa vedú
v evidencii vodičov päť rokov od vykonania sankcie za priestupok, od vykonania trestu za spáchaný
trestný čin a od uplynutia doby ochranného liečenia alebo od skončenia platnosti inštruktorskéhopreukazu; údaje o porušení pravidiel cestnej premávky požitím alkoholu alebo inej návykovej látky alebo
odmietnutím podrobiť sa vyšetreniu na ich zistenie sa vedú desať rokov. Po uplynutí tejto doby sa tieto
údaje natrvalo zničia. Krajský súd poukazuje aj

na ustanovenie § 89a ods. 7 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého orgán, ktorý vedie
evidenciu priestupkov, likviduje údaje z evidencie priestupkov podľa odseku 3
po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku alebo
od zaplatenia pokuty v blokovom konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak (osobitným zákonom je
napr. aj zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších

predpisov).

Okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel. Ako správne poukázal prokurátor v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného, obžalovaný
spáchal priestupok na úseku cestnej premávky aj dňa 5.12.2024, t.j. po spáchaní súdeného trestného
činu a počas prípravného konania vedeného v tejto trestnej veci. Je možné pripustiť, že spáchanie

dopravného priestupku sa môže prihodiť hocikomu. Na druhej strane však nemožno súhlasiť s názorom
obžalovaného, že on ako vodič z povolania má vyššie riziko dopustenia sa priestupkov na úseku cestnej
premávkyakoinýobčan,čobyzjednodušenevpodstateznamenalo,ževodičzpovolaniamámaťnejakú
toleranciu, v rámci ktorej by mohol páchať priestupky na úseku cestnej premávky, a táto skutočnosť
by nemala, resp. nemohla mať žiaden vplyv na posúdenie vedenia života takéhoto človeka – vodiča

z povolania.

Trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, spolu s trestom zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel, považuje krajský súd za správny, zákonný a nie neprimeraný, je odôvodnený porušením
povinností obžalovaného ako vodiča. Podľa názoru krajského súdu uloženie podmienečného trestu

odňatia slobody v kombinácii s trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, ktorý patrí
k najúčinnejším prostriedkom ochrany bezpečnosti cestnej premávky, splní u obžalovaného účel trestu
vymedzený v ustanovení § 34 Tr. zák. Netreba zabúdať ani na to, že aj trest zákazu činnosti má
generálne preventívny aspekt.

Pokiaľ obžalovaný odkazuje na rozhodnutia všeobecných súdov ohľadne neukladania trestov zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel v prípade vodičov z povolania, treba zdôrazniť, že v prípade
rozhodovania o vine a treste za trestné činy spáchané v súvislosti s vedením motorových vozidiel (§ 157
Tr. zák.) je ku každému prípadu potrebné pristupovať individuálne a nie paušálne. Zohľadňujúc všetky
uvedené skutočnosti, v prípade obžalovaného nie je možné vôbec uvažovať o neuložení trestu zákazu

činnosti vedenia motorových vozidiel. Z výpisu z registra priestupkov aj evidenčnej karty vyplýva, že
obžalovaný je nedisciplinovaným vodičom; za posledných päť rokov spáchal šesť priestupkov na úseku
cestnej premávky.

Dôvodomnauloženiealternatívnehotrestu,resp.dôvodomnaneuloženietrestuzákazučinnostivedenia

motorových vozidiel nebola ani skutočnosť, že obžalovaný má hypotéku, vyživovaciu povinnosť voči
maloletým deťom a stará sa o svojho chorého otca. Krajský súd nespochybňuje rolu obžalovaného
pri výchove a starostlivosti o deti, otca. Na strane druhej nie je ničím výnimočné, že odsúdené osoby
majú deti, a to v rôznom veku, aj rodičov. Z obsahu trestného spisu vyplýva, že obžalovaný má dvoch
súrodencov, ktorí môžu prevziať v prípade potreby starostlivosť o otca.

Po zvážení všetkých okolností potom krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm.
e), ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu v časti – vo výroku o treste zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel a sám s poukazom na § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine a výroku
o treste odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, uložil trest zákazu činnosti na dolnej

hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov. V tejto súvislosti krajský súd
prihliadol na vyššie uvedené okolnosti vyznievajúce v prospech obžalovaného, najmä vyhlásenie o vine,
bezúhonnosť obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne potrestaný za trestný čin na úseku dopravy.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.