Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26Co/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717200406
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8717200406.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a členov senátu
JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Fermik, s. r. o., so sídlom: Nám. Sv.
Egídia 36/83, 058 01 Poprad, IČO: 47 421 509, zastúpený: 1/ A. B. C., D., E. E. F. XX, XXX XX C. – B.
G. E. B., X/ A. H. I. D. H., E., E. E. F. XX, XXX XX C. – B. G. E. B., J.: XX XXX XXX, proti žalovaným:
1/ I. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. X, XXX XX I., 2/ L. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom: M.

XX, XXX XX C., zastúpený: D. H. N. E., E. E. O. X, XXX XX H. – B. G. A., J.: XX XXX XXX, 3/ J. B.
B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX C., o vypratanie nehnuteľnosti s prísl., o odvolaní
žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 11C/3/2017 – 746 zo dňa 15. 01. 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie podané žalovaným 2/.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom pre uznanie č. k. 11C/3/2017 –
746 zo dňa 15. 01. 2024 rozhodol tak, že v I. výroku žalobcu určil výlučným vlastníkom nehnuteľnosti,
a to bytu č. XX nachádzajúcom sa na prízemí bytového domu, číslo vchodu: X, so súp. č. XXX, druh
stavby: bytový dom, popis stavby apartmánový dom časť B, postaveného na pozemku registra „C“
parc. č. XXX/XXX o výmere 800 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastníckeho

podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu prináležiaci k bytu vo veľkosti
475/10000,spoluvlastníckeho podielu na pozemku zastavanom domom registra „C“ parc. č. XXX/XXX o
výmere 800 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria prináležiaci k bytu vo veľkosti 475/10000
zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom I., katastrálny odbor, pre k. ú. L. E., P. L. E.,
okres I.; v II. výroku zaviazal žalovaného 1/ vypratať túto nehnuteľnosť; v III. výroku konanie ohľadom
zaplatenia sumy 9.663,53 eur zastavil a v IV. výroku stranám trovy konania nepriznal.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný 1/ na nariadenom súdnom pojednávaní uznal
nárok žalobcu voči nemu uplatnený v celom rozsahu, s čiastočným späťvzatím a zastavením konania v
časti späťvzatia súhlasil, trovy konania si ani jedna zo strán (žalobca a žalovaný 1/) neuplatnila, pretože
žalobca a žalovaný 1/ medzi sebou uzavreli aj písomnú dohodu, ktorá súdu na pojednávaní bola k
nahliadnutiu predložená. Ďalej súd prvej inštancie citoval ust. § 282, 144, § 145 ods. 1 a 2, § 146 ods.

1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“), pričom dodal, že
nárok žalobcu uplatňovaný voči žalovaným 2/ a 3/ bol vylúčený na samostatné konanie uznesením zo
dňa 15. 01. 2024.

3. Rozsudok pre uznanie zo dňa 15. 01. 2024 súd prvej inštancie doručil žalobcovi dňa 13. 02. 2024
a žalovanému 1/ dňa 16. 02. 2024.4.Podľaobsahupredloženéhosúdnehospisudňa04.12.2024elektronickyžalovaný2/prostredníctvom
právneho zástupcu doručoval súdu prvej inštancie podanie označené „Fermik ca Vladimír Martaus
a spol. – Odvolanie voči Rozsudku OS PP zo dňa 15. 01. 2024, sp. zn. 11C_3_2017-746 vrátane

prílohy“. Súčasťou podania bola jedna príloha – Zápisnica o výsluchu svedka – poškodeného J. F. Q.
zo dňa 30. 01. 2024. Podľa výsledku informatívneho overenia podpisov súčasťou elektronickej správy
mali byť prílohy označené ako „Fermik ca Vladimír Martaus a spol._Odvolanie voči Rozsudku OS PP
zo dňa 15. 01. 2024, sp. zn. 11C_3_2017-746“, „Všeobecná_agenda“ a „Zápisnica o výsluchu svedka
– poškodeného J. F. Q. zo dňa 30. 01. 2024“.

5. Dňa 10. 02. 2025 bolo zo súdneho spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 19C/15/2024 vytlačené do
tunajšieho súdneho spisu podanie žalovaného 2/, ktorého súčasťou bolo aj písomné vyhotovenie
Odvolania žalovaného 2/ voči Rozsudku OS PP zo dňa 15. 01. 2024, sp. zn. 11C_3_2017-746. Žalovaný
2/ svoje odvolanie odôvodňuje tým, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia,
pričom rozsudok napáda v celom jeho rozsahu, to je čo do výrokov I., II., III. a IV.

6.Vprvombodeodvolaniažalovaný2/poukázalnavyjadreniažalobcunapojednávanídňa15.01.2024,
kde žalovaný 1/ uviedol, že byt č. XX celých 8 rokov užíva B. s A. C., že oni užívajú tento apartmán
a že chce odovzdať byt, ale nemá od neho kľúče a keby kľúče mal, tak ho odovzdá a odchádza a
zároveň žalovaný 1/ uznal nárok žalobcu na určenie vlastníctva k bytu č. XX, kde potvrdil, že nedošlo

k zaplateniu kúpnej ceny a preto zo strany žalobcu došlo k platnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy,
preto uznal nárok žalobcu aj na vypratanie tohto bytu. Podľa žalovaného 2/ vzhľadom na uvedené
tvrdenia žalovaného 1/ absentuje pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/ k vyprataniu bytu č. XX,
pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to sp. zn. 1Cdo/88/2020 a
1Cdo/1089/2015, taktiež na ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorých mu vyplynulo, že súd

prvej inštancie nemohol ani skutkovo, a ani právne prihliadať na uznávací prejav žalovaného 1/, a teda
bol povinný rozhodnúť v tejto časti žaloby o jej odôvodniteľnom i riadne spôsobilom zamietnutí.

V ďalšom bode žalovaný 2/ poznamenal, že spor medzi žalobcom a žalovaným 1/ je s najväčšou
pravdepodobnosťou sporom spotrebiteľským, k čomu poukázal na ust. § 52 Občianskeho zákonníka a

§ 290 Civilného sporového poriadku, kde žalovaný 2/ zdôraznil, že zmena žaloby v spotrebiteľských
sporoch sa nepripúšťa a poukázal na to, že žalobca je právnickou osobou, ktorý sa v rámci svojej
podnikateľskej činnosti sa venuje kúpe, predaju a prenájmu nehnuteľností, o čom svedčí verejný
zápis v Obchodnom registri a na strane druhej žalovaný 1/ je fyzickou osobou, ktorý nekonal v rámci
podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 43 zo dňa 13. 11. 2015.

Súhrnne to, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie žalovaný 2/ vyvodzuje
z nasledovných dôvodov: a) žalovaný 1/ nebol pasívne vecne legitimovaný na vypratanie bytu č. XX,
keďže tento nikdy neužíval, nemal k nemu prístup, b) súd prvej inštancie bol povinný skúmať charakter
zmluvyoprevodevlastníctvabytuč.XXzodňa13.11.2015akoajúčinkyuznávaciehoprejavužalovanej

1/, c) v prípade, ak by bol spor posudzovaný ako spotrebiteľský, nemohlo by dôjsť k určeniu vlastníckeho
práva, ale len k uloženiu povinnosti vypratania bytu z dôvodu, že zmena žaloby sa v spotrebiteľských
sporoch nepripúšťa. Podľa žalovaného 2/ samotné konanie sa totižto z dôvodu neprípustnosti zmeny
žaloby nemohlo dostať do štádia rozhodovania o nárokoch, o ktorých bolo rozhodnuté výrokom I. a II.

V ďalšom bode svojho odvolania žalovaný 2/ poukazuje na to, že súd prvej inštancie nebol oprávnený
rozhodnúť na jednom pojednávaní o vylúčení nároku žalobcu voči žalovaným 2/ a 3/ na samostatné
konanie a zároveň aj rozsudkom pre uznanie a to z toho dôvodu, že žalovaný 2/ a 3/ neboli prítomní
na pojednávaní vo veci samej dňa 15. 01. 2024, teda žalovaný 2/ je toho názoru, že súd prvej inštancie
mal počkať na nadobudnutie právoplatnosti uznesenia o vylúčení na samostatné konanie a až následne

mohol vo veci konať.

Žalovaný 2/ ďalej v odvolaní uvádza, že pri posudzovaní prípustnosti jeho odvolania je potrebné
vychádzať nielen z vyššie popísaných skutočností, ale prípustnosť odvolania sa má skúmať
aj z objektívnej aj subjektívnej stránky. Žalovaný 2/ sa cíti rozhodnutím súdu prvej inštancie

po procesnej stránke negatívne dotknutý, pretože mu bola spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery.
Napriek tomu, že týmto rozsudkom pre uznanie žalovanému 2/ nebola priznaná povinnosť ani právo,
rozsudok pre uznanie podľa žalovaného 2/ jednoznačne svedčí v jeho neprospech s prihliadnutím
navšetkyskutkovéokolnostivecisamej.Žalovaný2/poukazuje,žetentobytč.XXužívaztitulunájomnejzmluvy zo dňa 29.06.2016 uzatvorenej medzi ním ako nájomcom a žalovaným 1/ ako prenajímateľom.
Žalovaný2/sapretopovažujezalegitímnehonájomcubytuč.XXpodľatejtonájomnejzmluvy,pričommá
vopred uhradené nájomné v celom rozsahu a keďže dňa 15. 01. 2024 došlo k výmene zámku na tomto

byte, došlo k vzniku škody na jeho strane, keďže v tomto byte č. XX sa nachádzajú vybavenie a hnuteľné
veci v jeho vlastníctve.

V poslednom bode odvolania žalovaný 2/ poukazuje na to, že jeho odvolanie je podané včas,
keďže mu rozsudok pre uznanie nepochopiteľne do podania odvolania doručený nebol, preto mu

lehota ešte nezačala ani plynúť. Žalovaný 2/ je preto toho názoru, že odvolanie je prípustné, pričom
odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok pre uznanie zmenil a to tak, že žalobu v celom rozsahu
zamietne alebo aby tento rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. Dňa 21. 02. 2025 žalovaný 2/ poštou doručil podanie „Predloženie listiny“, ktorú predkladá
v odvolacom konaní, a to Nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom

a žalovaným 2/ ako nájomcom zo dňa 29. 06. 2016.

8. K odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v danom prípade boli splnené
všetky podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie žalovaného 1/, pričom takéto uznanie zo strany
žalovaného 1/ k uplatňovaným nárokom voči jeho osobe, boli obsahom aj písomného prejavu vôle a to

Dohody o urovnaní, čiže jednalo sa o jasný a určitý prejav vôle žalovaného 1/. Odvolanie proti rozsudku
pre uznanie žalobca považuje za objektívne neprípustné. Ďalej žalobca uviedol, že okrem objektívnej
prípustnosti odvolania musí existovať aj subjektívna prípustnosť odvolania, čo znamená, že odvolanie
musí podať tá strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a keďže jednotlivé výroky
napadnutého rozsudku smerujú len voči osobe žalovaného 1/, je nepochybné, že žalovaný 2/ nie je

oprávnený podávať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu.

V ďalšom bode vyjadrenia sa žalobca vyjadruje k vylúčeniu veci na samostatné konanie, kde uviedol,
že okrem nárokov proti žalovanému 1/ si žalobca uplatňoval aj nároky proti žalovanému 2/ a 3/ týkajúce
sa inej nehnuteľnosti, pričom žalobca navrhol, aby tieto nároky boli vylúčené na samostatné konanie,

o čom súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní uznesením, ktoré podľa názoru žalobcu v danom
prípade nebolo potrebné vyhotovovať písomne a nebolo potrebné ho doručovať, keďže proti takémuto
uzneseniu nie je prípustné odvolanie, nebolo to potrebné pre vedenie konania a neukladá sa ním
nijaká povinnosť. Žalobca poukázal na ust. § 237 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak súd vyhlási uznesenie
na pojednávaní, je ním viazaný momentom vyhlásenia.

V ďalšom bode žalobca poukázal, že žalovaný 2/ k odvolaniu priložil aj nájomnú zmluvu zo dňa
29. 06. 2016, čím sa snaží uplatniť pred odvolacím súdom prostriedky procesnej obrany, avšak táto
nájomná zmluva nespĺňa podmienku novoty v odvolacom konaní, keďže samotný žalovaný 1/, ktorý mal
vystupovať na strane prenajímateľa, popiera existenciu danej zmluvy a samotný žalovaný 2/ sa počas

celéhopriebehukonaniaotejtozmluveaniraznezmieňoval,pretopredloženúnájomnúzmluvupovažuje
žalobca za sfalšovanú.

Žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného 2/ odmietol a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

9. K odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý uviedol, že dňa 15. 01. 2024 pred súdom prvej
inštancie uznal nárok žalobcu na vlastníctvo bytu č. XX, potvrdil odstúpenie od kúpno-predajnej zmluvy,
pretože spoločnosti žalobcu neboli uhradené finančné prostriedky za tento byt. Svoje rozhodnutie
žalovaný 1/ považuje za morálne správne a zákonné, pričom ďalej upriamuje pozornosť aj na to, že

bratova manželka B. na otázku sudkyne, kto užíva byt č. XX odpovedala, že to bol jej švagor I.. K
spomínanej nájomnej zmluve k bytu č. XX, uzatvorenej medzi ním a jeho bratom zo dňa 29. 06. 2016,
žalovaný 1/ uviedol, že túto nepodpísal a prvýkrát ju videl až v mesiaci marec, apríl 2024, kedy mu ju
ukázal vyšetrovateľ OR PZ I. počas jedného z jeho výsluchov. Taktiež čo sa týka zmluvy o nájme bytu č.
XX uzatvorenú medzi E. – O., E. a jeho osobou, túto taktiež nepodpísal a taktiež nepodpísal ani protokol

o odovzdaní a prevzatí bytu č. XX do užívania dňa 29. 06. 2016.

10. K odvolaniu žalovaného 2/ doručila súdu prvej inštancie svoje vyjadrenie aj žalovaná 3/, ktorá
sa stotožnila s odvolaním v celom rozsahu, a teda je toho názoru, že neboli splnené podmienkyna vydanie rozsudku pre uznanie a tento považuje za nezákonný. Taktiež žalovaná 3/ poukázala
na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ k tomuto bytu a poukázala aj na tú skutočnosť,
že výmenou zámku na tomto byte bolo nepopierateľne potvrdené, že žalovaný 1/ k uvedenému bytu

nemal prístup. Taktiež sa stotožnila s názorom žalovaného 2/, že v danom prípade ide o spotrebiteľský
spor. Žalovaná 3/ v neposlednom rade taktiež poukázala na procesný postup súdu prvej inštancie
na pojednávaní dňa 15. 01. 2024, kedy vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ v rozpore s ustanoveniami
CSP boli vylúčené nároky žalobcu a zrejme súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nepočkal
do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o vylúčení veci, pokračoval ďalej v pojednávaní a vydal

rozsudok pre uznanie, ktorý im nedoručoval, a teda ich nepovažoval ďalej za účastníkov konania,
nekonal s nimi ako s legitímnymi účastníkmi tohto konania. Žalovaná 3/ sa so žalovaným 2/ považujú
za oprávnených užívateľov bytu č. XX, preto sa cítia byť rozsudkom pre uznanie priamo negatívne
dotknutí. Vzhľadom na to navrhovala odvolaciemu súdu, aby rozsudok pre uznanie zmenil tak, že žalobu
zamietne alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. K vyjadreniam žalovaného 2/ a žalovanej 3/ doručil vyjadrenie žalobca, ktorý zopakoval svoj postoj
uvedený v predošlom vyjadrení, pričom zdôraznil, že žalovaný 1/ bol v spore pasívne legitimovaný v časti
určenia vlastníctva ako aj časti o vypratanie nehnuteľnosti a tiež zdôraznil, že pri uzatváraní kúpnej
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1/ sa nejednalo o spotrebiteľský vzťah, keďže v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy žalobca nemal v predmete podnikania kúpu a predaj nehnuteľností, čiže žalobca

nekonal v rozsahu svojho predmetu činnosti, keď uzatváral kúpnu zmluvu so žalovaným 1/.

12. V ďalších vyjadreniach žalovaný 2/ a žalovaná 3/ zotrvali na svojich predošlých tvrdeniach, sú toho
názoru, že neboli splnené procesné či iné zákonné podmienky pre vydanie rozsudku pre uznanie.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného 2/ postupom
bez nariadenia pojednávania a za aplikácie ust. § 386 písm. b) CSP odvolanie žalovaného 2/ odmietol,
pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

14. Podľa článku 7 Základných princípov CSP súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu,

pričom predmet konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom. Základnou povinnosťou
súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu sporu.

15. Podľa ust. § 282 CSP ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd
na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

16. Podľa ust. § 283 CSP ak na strane žalovaného vystupuje viacero subjektov, je na vydanie rozsudku
pre uznanie nároku potrebné, aby nárok žalobcu uznali všetci žalovaní; to neplatí, ak ide o samostatné
spoločenstvo podľa ust. § 76.

17. Podľa ust. § 356 písm. a) odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania
nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené
podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

18. Podľa ust. § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

19. Podľa ust. § 386 písm. b) odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

20. K dôvodom, pre ktoré viedli odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, je nutné stručne poukázať na
dispozície so žalobou žalobcom a na postup súdu prvej inštancie, ktorý o návrhoch žalobcu rozhodoval:

20.1 Žalobca dňa 18. 01. 2027 doručil na súd prvej inštancie žalobu proti žalovanému 1/, ktorou navrhol,
aby súd mu uložil povinnosť vypratať byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX s prísl.
zapísanom na LV XXXX pre k. ú. L. E..

20.2 Dňa 07. 11. 2018 žalobca doručil súdu prvej inštancie zmenu žaloby, ktorou rozšíril predmet
konania, a žiadal, aby súd prvej inštancie
I. žalobcu určil za výlučného vlastníka bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXX
s prísl. zapísanom na LV XXXX pre k. ú. L. E.,II. zaviazal žalovaného 1/ vypratať byt č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXX s prísl.
zapísanom na LV XXXX pre k. ú. L. E.,
III. zaviazal žalovaného 1/ vypratať byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX s prísl.

zapísanom na LV XXXX pre k. ú. L. E., a
IV. zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie sumy 17.837,08 eur titulom bezdôvodného obohatenia.
Zmena žaloby v navrhovanom znení bola súdom prvej inštancie pripustená uznesením č. k.
11C/3/2017-147 zo dňa 23. 11. 2018.

20.3 Dňa 30. 05. 2019 žalobca doručil súdu prvej inštancie zmenu žaloby soznačením žalovaného 2/
a žiadal, aby súd prvej inštancie
I. žalobcu určil za výlučného vlastníka bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXX
s prísl. zapísanom na LV XXXX pre k. ú. L. E.,
II. zaviazal žalovaného 1/ a 2/ vypratať byt č. 43 nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXX s prísl.
zapísanom na LV XXXX pre k. ú. L. E.,

III. zaviazal žalovaného 1/ a 2/ vypratať byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX s prísl.
zapísanom na LV XXXX pre k. ú. L. E., a
IV. zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie sumy 23.233,94 eur titulom bezdôvodného obohatenia.

20.4 Dňa 20. 08. 2019 žalobca doručil súdu prvej inštancie návrh na pristúpenie žalovaného 2/ vzhľadom

na zmenu žaloby.

20.5 Súd prvej inštancie uznesením č. k. 11C/3/2017 – 250 zo dňa 26. 08. 2019 pripustil, aby do konania
na stranu žalovaných vstúpil žalovaný 2/ a zároveň pripustil zmenu žaloby v znení, v akom navrhol
žalobca podaním zo dňa 30. 05. 2019.

20.6 Na pojednávaní dňa 27. 06. 2022 žalobca predniesol zmenu žaloby, ktorú následne súd prvej
inštancie uznesením pripustil, pričom podľa takto zmenenej žaloby žalobca žiadal, aby súd prvej
inštancie
I. žalobcu určil za výlučného vlastníka bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXX

s prísl. zapísanom na LV XXXX pre k. ú. L. E.,
II. zaviazal žalovaného 1/ / vypratať byt č. 43 nachádzajúceho sa v bytovom dome súp. č. XXX s prísl.
zapísanom na LV XXXX pre k. ú. L. E.,
III. zaviazal žalovaného 2/ vypratať byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX s prísl.
zapísanom na LV XXXX pre k. ú. L. E., a

IV. zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie sumy 9.663,53 eur titulom bezdôvodného obohatenia;
V. zaviazal žalovaného 2/ na zaplatenie sumy 13.570,56 eur titulom bezdôvodného obohatenia a
VI. zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na náhradu trov konania.

20.7 Dňa 12. 05. 2023 žalobca doručil súdu návrh na pripustenie ďalšieho subjektu do konania na

strane žalovaných a to žalovanú 3/, ktoré podanie doplnil podaním dňa 18. 05. 2023, pričom žalobca
od žalovanej 3/ žiadal, aby bola spolu so žalovaným 2/ zaviazaná vypratať byt č. XX nachádzajúci sa
v bytovom dome súp. č. XXX s prísl. zapísanom na LV XXXX pre k. ú. L. E. a spoločne so žalovaným
2/ zaviazaná na zaplatenie sumy 13.570,56 eur.

20.8 Uznesením č. k. 11C/3/2017 – 615 zo dňa 06. 07. 2023 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania
na stranu žalovaných vstúpila žalovaná 3/.

20.9 Dňa 15. 11. 2023 žalobca doručil súdu prvej inštancie návrh na vylúčenie veci na samostatné
konanie a to vo vzťahu k nárokom uplatneným voči žalovanému 2/ a žalovanej 3/ - povinnosť vypratať

byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX s prísl. zapísanom na LV XXXX pre k. ú. L. E.
a povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 13.570,56 eur.

20.10 Na pojednávaní dňa 15. 01. 2024, ktoré sa konalo bez prítomnosti žalovaného 2/ a žalovanej 3/,
súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu návrhu žalobcu, ktorou žalobca v podstate

reflektoval na svoj návrh na pripustenie žalovanej 3/ do tohto súdneho sporu. Následne súd prvej
inštancie vyhlásil uznesenie, ktorým vylúčil na samostatné konanie nárok žalobcov uplatňovaný voči
žalovanému 2/ a žalovanej 3/ - povinnosť vypratať byt č. XX nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č.
XXX s prísl. zapísanom na LV XXXX pre k. ú. L. E., povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu13.570,56 eur a priznanie náhrady trov konania žalobcovi. Po vyhlásení tohto uznesenia žalobca navrhol
vydať rozsudok pre uznanie a zobral žalobu voči žalovanému 1/ v časti o zaplatenie 9.663,53 eur späť.
Žalovaný 1/ súhlasil s čiastočným späťvzatím, preto súd prvej inštancie ukončil dokazovanie v tejto veci

a vydal rozsudok pre uznanie, ktorého súčasťou bolo čiastočné zastavenie konania.

21. Žalobca je subjekt súdneho konania, bez ktorého iniciatívy sa sporové konanie nemôže začať
v žiadnom prípade. Žalobca v súdnom konaní uplatňuje na súde právo na súdnu ochranu svojho
tvrdeného subjektívneho súkromného práva proti presne označenému žalovanému. Podaním žaloby

žalobca začína súdne konanie, v rámci ktorého žalobca disponuje nielen priznanými právami, ale je
aj nositeľom povinností, ktoré upravuje základný predpis upravujúci vedenie súdneho sporu – Civilný
sporový poriadok (CSP). Podľa uvedeného predpisu žalobca môže počas konania so súhlasom súdu
meniť žalobu (§139 a nasl. CSP) a tiež žalobca môže podať návrh, aby do konania pristúpil ďalší žalobca
alebo žalovaný (§ 79 CSP).

22. Aj v tomto súdnom konaní žalobca postupoval v súlade s právami priznanými mu procesným
predpisom, tak že dochádzalo k postupnému rozširovaniu nárokov, ktoré si uplatňoval a zároveň na
jeho návrh pristúpili počas súdneho konania aj ďalší žalovaní a to žalovaný 2/ a žalovaná 3/. Súd prvej
inštancie návrhom žalobcu na zmenu žaloby, ako aj na pristúpenie ďalších subjektov, vyhovel.

23. Pristúpením ďalších žalovaných do konania vzniklo procesné spoločenstvo na strane žalovaných (§
75 ods. 1 CSP). Právna teória rozlišuje niekoľko druhov procesných spoločenstiev (dobrovoľné / nútené,
aktívne / pasívne), pričom zákon – CSP rozlišuje procesné spoločenstvo samostatné (§ 76 CSP),
procesné spoločenstvo nerozlučné (§ 77 CSP) a procesné spoločenstvo nútené (§ 78 CSP). Charakter
procesného spoločenstva je závisí od charakteru predmetu konania. Samostatné spoločenstvo je

také spoločenstvo, kde má každý zo subjektov samostatný procesný nárok (povinnosť) voči svojmu
procesnému náprotivku, čo znamená, že o každom nároku preto možno rozhodnúť samostatne. Treba
tiež zdôrazniť, že pri procesnom spoločenstve samostatnom robí úkony (procesné či hmotnoprávne)
každý spoločník sám za seba Nerozlučné spoločenstvo v konaní je také procesné spoločenstvo,
kde úkony jedného subjektu spoločenstva v zásade zaväzujú každý ďalší subjekt, ktorý je členom

procesného spoločenstva, pričom nerozlučné spoločenstvo vzniká z povahy veci vždy tam, kde sa
rozhodnutie v tejto veci musí vzťahovať na všetky subjekty tvoriace procesné spoločenstvo na jednej
strane. O nútené procesné spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo zo zákona alebo z povahy veci je
z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo.

24. V tomto súdnom spore boli zo strany žalobcu uplatnené viaceré nároky proti viacerým žalovaným,
pričom tieto nároky sa ustálili po viacerých zmenách žaloby tak, že žalobca od žalovaného 1/ uplatňoval
určenie vlastníckeho práva k bytu č. XX, vypratanie tohto bytu a vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie tohto bytu a od žalovaných 2/ a 3/ žiadal vypratanie bytu č. XX a vydanie bezdôvodného
obohatenia za jeho užívanie. Je teda zrejmé, že o týchto nárokoch mohlo byť rozhodované samostatne

a teda, že vzniknuté spoločenstvo na strane žalovaných malo charakter samostatného spoločenstva (§
76 CSP).

25. Žalovaný 2/ namieta postup súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 15. 01. 2024, kde došlo
k viacerým rozhodnutiam (pripustenie zmeny žaloby, vylúčenie časť nárokov na samostatné konanie,

rozsudok pre uznanie). Odvolací súd dodáva, že na uvedenom pojednávaní neboli prítomní žalovaný
2/, ani žalovaná 3/, a keďže neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania, súd prvej inštancie
konal bez ich prítomnosti (§ 183 CSP). Žalovaný 2/ však namietal, že súd prvej inštancie pred
rozhodnutím rozsudkom pre uznanie mal počkať na nadobudnutie právoplatnosti uznesenia o vylúčení
nárokov uplatnených proti nemu a žalovanej 3/.

26. Podľa ust. § 166 ods. 2 CSP ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak
odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

27. Vylúčiť niektorú vec na samostatné konanie môže súd prvej inštancie nielen na návrh strany sporu,

ale aj sám, ak zistí, že je to dôvodné. Dôvodom na vylúčenie veci môže byť aj skutočnosť, že by spoločné
prejednávanie vecí nebolo v záujme hospodárnosti konania. O vylúčení veci na samostatné konanie
rozhoduje súd uznesením, pričom ide o uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania, proti ktorému
nie je prípustné odvolanie a ktorým súd nie je viazaný (§ 237 CSP).28. Ako už odvolací súd uviedol, pri posúdení možnosti rozhodnúť vo veci len o niektorom nároku alebo
len voči niektorému žalovanému bol smerodajný charakter nároku, teda či ide o samostatné nároky,

alebonároky,oktorýchjepotrebnérozhodnúťtak,abybolrozsudokzáväznýprevšetkých.Vtomtospore
sa však na strane žalovaných vytvorilo spoločenstvo samostatné, čo znamená, že súd prvej inštancie
moholonárokochžalobcuuplatnenýchlenvočižalovanému1/rozhodnúťsamostatne,atoajrozsudkom
pre uznanie, bez toho, aby bol potrebný k tomu súhlas, či iný prejav žalovaných 2/ a 3/. Na otázku, či súd
prvej inštancie mal alebo nemal čakať na nadobudnutie právoplatnosti uznesenia o vylúčení nárokov

žalobcu uplatnených proti žalovanému 2/ a žalovanej 3/ , odvolací súd odpovedá tak, že je toho názoru,
že procesný postup súdu prvej inštancie bol správny, keďže rozsudkom pre uznanie mohol rozhodnúť aj
beztoho,žebynajprvrozhodovalovylúčenínárokužalobcuuplatnenýchprotižalovaným2/a3/.Pretože
ak by súd prvej inštancie rozhodol len rozsudkom pre uznanie o nárokoch žalobcu uplatnených proti
žalovanému 1/, ďalej v konaní by pokračoval v ostávajúcej časti žaloby a konal by ďalej len so žalovaným
2/ a žalovanou 3/. Avšak s najväčšou pravdepodobnosťou súd prvej inštancie postupoval v súlade

s princípom hospodárnosti a teda najprv sporné nároky vylúčil na samostatné konanie a o nesporných
rozhodol rozsudkom pre uznanie. Odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie nezasiahol do žiadnych
procesných práv žalovaného 2/ a žalovanej 3/. Ak žalovaný 2/ a žalovaná 3/ predostrujú súdu svoje
vlastnénárokykbytuč.43,ichochranysamôžudomáhaťvsamostatnomsúdnomkonaní,keďževtomto
súdnom konaní žalobca si nároky k bytu č. 43 uplatňoval výlučne proti žalovanému 1/.

29. Možno tiež poukázať aj na inštitút čiastočného rozsudku (§ 213 CSP), ktorým môže súd rozhodnúť,
ak niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo časť uplatneného procesného
nároku sa v priebehu konania stali nespornými. Pojem „časť uplatneného nároku“ sa chápe jednak po
stránke objektívnej (predmetovej – t. j. podľa predmetu konania), a jednak po stránke subjektívnej, teda

podľasubjektovkonania.Poobjektívnejstránkečasťprejednávanejvecipredstavujúspravidlajednotlivé
žalobou uplatnené nároky, či už so samostatným skutkovým základom, alebo bez neho. Po stránke
subjektívnej pod časťou uplatneného nároku rozumieme rozhodnutie len voči určitým subjektom konania
(na jednej zo sporových strán). Z povahy veci prichádza čiastočný rozsudok po subjektívnej stránke do
úvahy len pri spoločenstve samostatnom.

30.Analogickypotomodvolacísúddodáva,žeakprocesnýpredpisumožňujeočastiprocesnéhonároku
rozhodnúť čiastočným rozsudkom, procesným predpisom nie je vylúčené, aby sa o časti procesného
nároku nemohlo rozhodnúť tiež rozsudkom pre uznanie o samostatných uplatnených nárokoch a len voči
určitému subjektu konania za splnenia podmienok podľa ust. § 282 CSP (uznanie nároku žalovaným,

návrh žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie).

31. Ak teda súd prvej inštancie rozhodol o samostatných nárokoch žalobcu uplatnených výlučne proti
žalovanému 1/, potom treba pokiaľ ide o odvolanie žalovaného 2/, konštatovať, že neboli splnené
podmienky, aby odvolací súd na základe neho preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozsudku

pre uznanie, pretože toto odvolanie nemožno považovať za podané oprávneným subjektom. Subjektom
oprávneným podať odvolanie je však len ten, v koho neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP). Keďže žalovanému 2/ nesvedčí právo podať voči rozsudku pre uznanie odvolanie, odvolací súd
odvolanie žalovaného 2/ odmietol.

32. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), ktorá je premietnutá v ust. § 255 CSP a uplatní
sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli.
Úspech v konaní treba chápať teda v závislosti od výsledku súdneho sporu, pričom pod úspechom treba
rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku.

34. V odvolacom konaní žalovaný 2/ podal odvolanie, ktoré odvolací súd odmietol, teda úspešným je
žalobca, ktorému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% (vzmysle § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto uznesenia.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh).

Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum
právnej pomoci.