Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8825200196
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8825200196.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: A. B., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D., zastúpený JUDr. Františkom Komkom, advokátom so
sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 054, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.;
skrátený názov: VÚB, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený:
Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255
739, o primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.500,- eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 500,- eur, a to do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu žalobcu zamieta.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z prisúdenej sumy
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 3.2.2025 domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy1.500,-eurspolustrovamikonania.Svojužalobuodôvodiltým,ževkonanívedenomnaOkresnom

súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11Csp/29/2024 o určenie neprijateľnosti piatich zmluvných
podmienok, bol ako žalobca v postavení spotrebiteľa, v uplatňovaných nárokoch úspešný. Rozsudok
Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 11Csp/29/2024, z 14.10.2024, nadobudol právoplatnosť
4.12.2024. Súd rozsudkom určil neprijateľnosť piatich zmluvných podmienok uvedených v Žiadosti
o poskytnutie pôžičky č. 7115996 zo dňa 14.12.2012. Dňom 1.7.2024 nadobudol účinnosť zák. č.
108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Aktuálny
zákon). Podľa § 53 ods. 1 Aktuálneho zákona: „Ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu

uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky
vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.“ Nakoľko
v súdenej veci došlo k porušeniu spotrebiteľských práv zmluvou zo dňa 14.12.2012, čo súd zistil v
konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11Csp/29/2024, nemožno žalobu
posudzovať podľa Aktuálneho zákona, ale podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(ďalej len Pôvodný zákon). Žalobu je potrebné posúdiť podľa § 3 ods. 5 Pôvodného zákona, podľa

ktorého:„Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmto
zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.“2. Podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia (ďalej len PFZ) žalobca spĺňa tak
podľa Pôvodného zákona, ako aj podľa Aktuálneho zákona. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ Pôvodného
zákona: „Predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3.“ Ako spotrebiteľ si žalobca

uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie (ďalej len PFZ) za porušenie spotrebiteľských práv, ktoré
bol nútený brániť v Základnom konaní. PFZ má sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ
nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu relutárnu, ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo
výške priznaného PFZ proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bol
ako spotrebiteľ na súde úspešný. Výška PFZ preto nemôže mať len symbolický význam, nakoľko PFZ,

len v symbolickej výške, nemôže byť ani primeraným ani spravodlivým. Na rozdiel od iných inštitútov
finančného zadosťučinenia existujúcich v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa
na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy,
tak pri inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej
strane postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane je PFZ odmenou spotrebiteľa za úspech
na súde v spotrebiteľskom právnom vzťahu. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len

priznaním PFZ v takej výške aby mala, nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu,
ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Aj keď výška
PFZ sa nedokazuje a súd ju stanovuje voľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha
vychádzať, vyplývajú okrem § 3 ods. 1 písm. e/ Zákona, aj z intenzity porušenia spotrebiteľského práva
zo strany dodávateľa. Pri nepeňažných nárokoch, z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia, by

takýmto kritériom mala byť aj recidíva porušovania spotrebiteľského práva, s tendenciou zvyšovania
PFZ pri zistení opätovného opakovaného porušenia spotrebiteľského práva. Ak z neprijateľnej zmluvnej
podmienky vyplýva finančné plnenie, objektívnym kritériom na určenie výšky PFZ je toto finančné
plnenie, alebo jeho hrozba. Žalobcom uplatnený nárok zohľadňuje skutočnosť, že žalovaná v zmluve
použila päť neprijateľných zmluvných podmienok a za každé z týchto porušení spotrebiteľského práva

si žalobca uplatňuje PFZ vo výške 300,- eur, so zohľadnením toho, že žalovaná v súdnych konaniach
opakovane zotrváva na platnosti predmetných zmluvných podmienok. Nárok na PFZ je daný už tým,
že žalovaná použila v spotrebiteľskej úverovej zmluve neprijateľné zmluvné podmienky, v rozpore s
§ 53 ods. 1 OZ. Čo sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je
definovaná rozsudkom v Základnej veci, t. j. rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn.

11Csp/29/2024, z 14.10.2024 a jeho odôvodnením, ktoré je hmotnoprávnou podmienkou nároku na
PFZ a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah zisteného
porušenia spotrebiteľského práva, v Základnej veci, nie je možné v konaní o PFZ, ani rozširovať, ani
zužovať. Žalobca navrhol, aby v prípade úspechu žaloby, bolo v rozsudku vyjadrené, v akej výške
bolo PFZ priznané, ku ktorému z piatich porušení spotrebiteľského práva, a to z dôvodu, že ak by

niektorá strana konania nepovažovala za správnu výšku PFZ priznanú len vo vzťahu k niektorému zo
siedmych samostatných porušení spotrebiteľského práva, ako samostatných nárokov, len spojených
žaloboudojednéhokonania,takabymalastranamožnosťdomáhaťsanápravyopravnýmprostriedkom,
len ohľadne tej ktorej so žalobou spojenej veci. Ak by súd určil PFZ bez takéhoto vyjadrenia, bol by
rozsudok z tohto hľadiska nepreskúmateľný.

3. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť, nakoľko považuje výšku primeraného finančného
zadosťučinenia za ničím nepodloženú. Pripustil, že za primerané zadosťučinenie považuje sumu 25,-
eur za každú judikovanú neprijateľnú zmluvnú podmienku.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to rozsudkom Okresného súdu
Vranov nad Topľou sp.zn. 11Csp/29/2024 zo dňa 14.10.2024 s doložkou právoplatnosti, vyjadrením
žalovanéhoz2.4.2025,vyjadrenímžalovaného z4.4.2025, vyjadrenímžalobcuz15.5.2025,vyjadrením
žalovaného z 24.7.2025, pripojeným spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 11Csp/29/2024
a z predmetného spisu obsahom žaloby a rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn.

11Csp/29/2024 zo dňa 14.10.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť 4.12.2024 a zistil nasledovný
skutkový stav:

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že prípadná preventívna funkcia primeraného finančného
zadosťučinenia by nebola v tomto prípade naplnená, nakoľko zmluvné podmienky, ktoré boli súdom

určené ako neprijateľné, boli dojednané v roku 2012, teda pred viac ako 12 rokmi. Akékoľvek údajné
preventívne pôsobenie je preto nepodstatné, nakoľko zmluvná podmienka sa už v zmluvných vzťahoch v
súčasnosti neuplatňuje. Neprijateľná zmluvná podmienka nemala žiadny dosah na sféru individuálnych
preferencií spotrebiteľa. Žalovaný odmieta nepodloženú výšku požadovaného primeraného finančnéhozadosťučinenia. Základom pre stanovenie výšky finančného zadosťučinenia je primeranosť a súd ho
určuje na základe vlastnej úvahy. Pre priznanie finančného zadosťučinenia spotrebiteľovi a určenie
jej výšky nie je podľa názoru žalovaného podstatná jeho sankčná a represívna funkcia, ktorá vyplýva

zo samotnej jeho povahy, keď dodávateľ, ktorý sa dopustil nezákonného a neprijateľného konania v
jeho majetkovej sfére každopádne postihuje. Je potrebné si uvedomiť, že uplatňovanie sankcií proti
zákonom zakázanému správaniu dodávateľov na voľnom trhu je prioritne zverené odvetviami verejného
práva predovšetkým orgánom kontroly, dozoru a dohľadu nad voľným trhom, resp. nad finančným
trhom, napríklad Slovenskej obchodnej inšpekcii, Národnej banke Slovenska, Ministerstvu financií

Slovenskej republiky, ktoré disponujú širokým rozsahom oprávnení ukladať za nezákonné konanie
sankcie (pozri napr. zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). V tejto súvislosti žalobca poukázal
aj na Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9CoCsp/46/2021 zo dňa 30.11.2021. Primerané
finančné zadosťučinenie by malo ujmu primerane kompenzovať, nie nahrádzať. Súd by mal vyhodnotiť
všetky okolnosti prípadu (správanie pred a po uzavretí zmluvy, prípadné kroky poskytovateľa úveru voči
spotrebiteľovi, či pri uplatnení práva boli spotrebiteľovi priznané trovy konania a pod.) a stanoviť výšku

primeraného finančného zadosťučinenia tak, aby spĺňala predpoklad primeranosti. S ohľadom na výšku
údajnej ujmy žalobcu, preto považuje za primerané zadosťučinenie maximálne v sume 25,- eur za každú
judikovanú zmluvnú podmienku. V súvislosti s výškou primeraného finančného zadosťučinenia žalobca
poukázal napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1CoCsp/21/2022 z 27.09.2020,
rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 17CoCsp/23/2022 z 28.07.2022, rozsudok Krajského

súdu v Prešove, sp. zn. 9CoCsp/49/2020 z 25.03.2021, rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn.
13Csp/135/2019 z 18.01.2022, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/102/2022 z 02.12.2022,
rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 13Csp/230/2019 z 24.06.2022, rozsudok Okresného súdu
Prešov sp. zn. 9CoCsp/9/2024 z 24.06.2022. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby
konajúci súd podanú žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %.

6. Žalobca v replike zo dňa 15.5.2025 uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe, nesúhlasí
s tvrdeniami žalovanej uvedenými vo vyjadrení, pričom jeho jednotlivé argumenty iba preukazujú
opodstatnenosť žaloby. K argumentácii žalovaného poukázal na odôvodnenie rozsudku, podľa ktorého
súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď ide o zmluvnú

podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca
je ju povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (uznesenie Najvyššieho
súdu SR 7Cdo/149/2020 z 24.08.2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/20). Žaloba o
neprijateľnosť zmluvných podmienok môže byť podaná aj z dôvodu následného získania peňažnej
satisfakcie (NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017). Uplatňovaním legitímneho nároku žalobcu v súdnom konaní

bol narušený nielen jeho bežný život, keďže sa musel zaktivizovať a vyhľadať právnu pomoc advokáta.
Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním v takej výške, ktorá má nielen
deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo PFZ
priznané v symbolickej výške nemôže spĺňať. Právoplatný rozsudok súdu prvej inštancie vydaný v
základnomkonaníjeprílohoužaloby,pričomjasnedeklaruje,ževprávnomvzťahuzaloženýmzmluvouo

poskytnutí úveru došlo k porušeniu noriem spotrebiteľského práva. V žiadnom prípade nemožno určenie
NZP a nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia stotožňovať alebo považovať za
„výhodu“, ale za „sankčný následok“ plynúci z primárneho právneho vzťahu, ktorý zavinením žalovanej
nebol perfektný a bol spôsobilý privodiť spotrebiteľovi ujmu. Výška finančného zadosťučinenia nie je
stanovená žiadnym vzorcom a závisí vždy od úvahy súdu. Jediným kritériom pre stanovenie výšky

finančného zadosťučinenia je jeho primeranosť. Primeranosť sumy 1.500,- eur je vzhľadom najmä na
postoj žalovanej, množstvo a intenzitu porušení spotrebiteľských noriem evidentne daná. Vo vzťahu
k argumentácii, že žalobcovi nevznikla žiadna ujma, poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019. Uplatňovaním legitímneho nároku v súdnom konaní bol
narušený nielen bežný život žalobcu. Vzhľadom na permanentný odmietavý postoj žalovanej voči svojim

pochybeniam je uplatnená suma 1.500,- eur, nielenže primeraná, ale zjavne aj nízka. Ak by súd priznával
symbolické suma PFZ niekoľkých desiatok eur predsa dodávateľa neodradí od neustáleho porušovania
spotrebiteľských práv a noriem. Uvedená výška je nanajvýš v minimálnej miere primeraná aj s ohľadom
na výšku sankcií (pokút až do výšky 50 000,- eur), ktoré podľa zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole
vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa alebo zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančný

trhomjeoprávnenádodávateľoviuložiťSlovenskáobchodnáinšpekciaaleboNárodnábankaSlovenska.
Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutia súdov ohľadom výšky PFZ, ktorými neboli priznané sumy iba
v symbolickej výške. V skutkovo a právne obdobných veciach poukázal na najnovšie rozhodnutia, a
to rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 22CoCsp/22/2024–166 zo dňa 28.11.2024, ktorým bolapriznaná výška PFZ 1500,- eur, a rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 7CoCsp/9/2024–138 zo
dňa 28.11.2024, ktorým bola priznaná výška PFZ 500,- eur, t.j. viac ako 50 % zo sumy požadovanej
dodávateľom nedôvodnou žalobou v tzv. základnom konaní, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

7Cdo/237/2021 zo dňa 30.03.2023, ktorým bolo zamietnuté dovolanie proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 18CoCsp/20/2020 zo dňa 23.09.2020, pričom v tomto konaní bola priznaná suma
PFZ vo výške 3 000,- eur. Čo sa týka výšky PFZ poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Žilina,
sp. zn. 14C/295/2014, zo dňa 24.09.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn.
11Co/471/2015, zo dňa 28.06.2016 a v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

sp. zn. 6Cdo/127/2017, zo dňa 30.01.2019, ktorým bolo priznané PFZ vo výške 1194,98 eur a rozsudok
Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: 10CoCsp/98/2022 zo dňa 25.01.2023.

7. Žalovaný v podaní zo dňa 24.7.2025 uviedol, že s podanom žalobou v celom rozsahu naďalej
nesúhlasí, pridržiava sa svojho písomného vyjadrenia k žalobe žalobcu a nad jeho rámec uvádza,
že odmieta výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia, a to s odkazom na

predchádzajúce vyjadrenie, ktorého sa v plnom rozsahu pridržiava a odkazuje na neho. Žalovaný
má za to, že prostredníctvom svojho vyjadrenia k žalobe objasnil podstatu primeraného finančného
zadosťučinenia (aj s odkazom na rozhodnutia súdov), vzhľadom na čo považuje výšku požadovaného
primeraného finančného zadosťučinenia za neprimeranú. Navrhol žalobu žalobcu zamietnuť a priznať
žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

8. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že zotrvá na podanej
žalobe, tak ako bola súdu doručená, na dôvodoch uvedenej v nej v celom rozsahu.

9. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že žiada žalobu zamietnuť

resp. vzhľadom na predbežné právne posúdenie súdu, žiada, aby súd moderoval výšku finančného
zadosťučinenia, nakoľko žalobca nepreukázal, že by mu vznikla nejaká majetková alebo iná ujma.

10. Z pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn 11Csp/29/2024 súd zistil, že
rozsudkomOkresnéhosúduVranovnadTopľouč.k.11Csp/29/2024-55zodňa14.10.2024súd rozhodol

nasledovne:„I.Súdurčuje,žezmluvnápodmienkauvedenávŽiadostioposkytnutiepôžičky,č.7115996,
zo dňa 14.12.2012, v časti VI. Vyhlásenie klienta, prvý odsek, v časti, v znení: „Ďalej prehlasujem, že
som sa pred podpísaním Žiadosti/Zmluvy oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej
ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Žiadosti/Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám
k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.. “ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. II. Súd

určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o poskytnutie pôžičky, č. 7115996, zo dňa 14.12.2012,
v časti VI. Vyhlásenie klienta, tretí odsek, v časti, v znení: „ Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým,
že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať Pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp.
v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Žiadosti/Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená
požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného

splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov
bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Žiadosti/Zmluvy. “ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o poskytnutie pôžičky, č. 7115996, zo dňa
14.12.2012, v časti VI. Vyhlásenie klienta, tretí odsek, v časti, v znení: „Prehlasujem, že súhlasím
so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti plniť Splátky riadne a včas. “ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. IV. Súd určuje, že
zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o poskytnutie pôžičky, č. 7115996, zo dňa 14.12.2012, v časti
VI. Vyhlásenie klienta, štvrtý odsek, v časti, v znení: „ Súhlasím, aby CFH spracovalo moje osobné
údaje uvedené v návrhu na uzavretie Zmluvy za účelom zavedenia predzmluvných vzťahov, ponuky
služieb a produktov a to po dobu 10 rokov od doručenia návrhu na uzatvorenie Zmluvy, pričom som

oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva
nevznikne a to písomným oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné
námestie 12, 060 01 Kežmarok. Súhlasím, aby Spoločnosť v zmysle zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane
osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon“) poskytla moje osobné údaje a údaje
uvedené v tejto Žiadosti/Zmluve (ďalej len „údaje a informácie 'j aj svojej ovládajúcej osobe Všeobecnej

úverovej banke, a.s. (VUB, a.s.) a jej dcérskym spoločnostiam, spoločnosti Intesa Sanpaolo, Taliansko
za účelom interného výkazníctva, zvýšenia kvality mne poskytovaných služieb a ponuky služieb a
produktov týchto spoločností patriacich do skupiny s úzkymi väzbami k VUB, a.s., a to v rozsahu údajov
uvedených v tejto Žiadosti na dobu 10 rokov od podpisu žiadosti, pričom som oprávnený odvolať svojsúhlas najskôr po jednom roku od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným
oznámením doručeným na adresu: Consumer Finance Holding, a.s. Hlavné námestie 12, 060 01
Kežmarok. Potvrdzujem dobrovoľnosť tohto súhlasu. “ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V. Súd

určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o poskytnutie pôžičky, č. 7115996, zo dňa 14.12.2012,
v časti VI. Vyhlásenie klienta, posledný odsek, v časti - posledná veta, v znení: „ Vyhlasujem, že pred
podpisom tejto žiadosti som sa oboznámil s: a) OP, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať, b)
Cenníkom, Štandardnou úrokovou sadzbou a Sankčnou úrokovou sadzbou, c) zmluvnými podmienkami
prostredníctvom Formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, ktorý mi bol písomne

doručený a prevzal som ho. “je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. VI. Žalobca má voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom
prvej inštancie v lehote 60 dní, samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“
Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2024.

11.Vzmysle§52ods.1ažods.4zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčase

uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b)dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu

spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d)vylučujúaleboobmedzujúprávaspotrebiteľapriuplatnenízodpovednostizavadyalebozodpovednosti

za škodu,
e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na

zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k)požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,l)obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m)v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o)ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p)obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r)vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 53a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v

spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,

ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je
povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

17. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca ako spotrebiteľ uzavrel s
právnym predchodcom žalovaného dňa 12.04.2012 zmluvu č. 7115996, pričom podľa jej obsahu išlo o
spotrebiteľský úver. Na základe tejto zmluvy predchodca žalovaného poskytol žalobcovi spotrebiteľský
úver vo výške 1000,- eur. Žalobca sa zaviazal úver splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 73
eur. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou spisovej značky

11Csp/29/2024.

19. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách.

20. Ako vyplýva z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 30.6.2024 (ďalej len
zákon č. 250/2007 Z.z.), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách.

21. V zmysle § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom
s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho

konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušeniepráva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

22. V zmysle spoločných, prechodných a záverečných ustanovení zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych
vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa
právnych predpisov účinných do 30. júna 2024 (§ 53 ods. 1 zákona).

23. Vzhľadom na vyššie citované spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia zákona č. č. 108/2024
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné v danom prípade aplikovať právnu úpravu účinnú do 30. júna
2024.

24. V prípade akýchkoľvek pochybností o aplikácii pôvodnej právnej úpravy účinnej do 30.6.2024 resp.

novej právnej úpravy je potrebné uviesť, že v danom prípade si žalobca úspešne uplatnil porušenie
svojich spotrebiteľských práv, čím splnil predpoklad, ktorý vyžaduje zákon č. 250/2007 Z. z. v ustanovení
§ 3 ods. 5 a rovnako tak zákon č. 108/2024 Z.z. v § 3 ods. 1 písm. e) pre vznik práva na primerané
finančné zadosťučinenie. Odlišnosti pôvodnej a novej úpravy nespočívajú v predpokladoch pre vznik
tohto nároku, iba v konkrétnom vymedzení kritérií pre určenie výšky tohto nároku priamo v zákone, nie

však taxatívnym spôsobom. Uvedeným sa bude súd zaoberať v ďalších odsekoch týkajúcich sa určenia
výšky nároku v tejto veci.

25. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde
úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s
právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že
v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa
zákona č. 250/2007 Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o

spotrebiteľských úveroch a prípade iných predpisov. Uplatnením práva možno rozumieť tak podanie
žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet
dodávateľa.

26. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa,

súd poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek
problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje
záujem spotrebiteľa“.

27. V danom spore mal súd jednoznačne za preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Vranov nad Topľou pod sp.zn. 11Csp/29/2024 bol žalobca v postavení spotrebiteľa ako žalobca v plnom
rozsahu úspešný, keď rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Csp/29/2024 -55 zo dňa
14.10.2024súd rozhodoloneprijateľnostipiatichzmluvnýchpodmienokvŽiadostioposkytnutiepôžičky,
č. 7115996, zo dňa 14.12.2012, a to v časti VI. Vyhlásenie klienta, prvý odsek, o dvoch zmluvných

podmienkach v časti VI. Vyhlásenie klienta, tretí odsek, ďalej v časti VI. Vyhlásenie klienta, štvrtý odsek,
v časti VI. Vyhlásenie klienta, posledný odsek, pričom zároveň žalobcovi priznal proti žalovanému má
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
4.12.2024.

28.Akovyplývazodôvodneniarozsudkuč.k.11Csp/29/2024-55zodňa14.10.2024,nešlooindividuálne
dojednané zmluvné podmienky, tieto boli zakomponované to textu, ktorý žalobca ako spotrebiteľ, slabšia
strany nemohol v žiadnom prípade ovplyvniť, ani ich znenie. Žalobca ako spotrebiteľ mal na výber len to,
že zmluvu a podmienky by akceptoval alebo nie. Ako slabšia strana nemal žiadnu vyjednávaciu pozíciu.
Išlo o ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v

neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu, zhoršujú jeho postavenie v záväzkovom vzťahu so žalovaným.
Súd žalobcom označené zmluvné podmienky vyhlásil za neprijateľné s poukazom na ust. § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka.29. Z vyššie uvedeného mal súd za jednoznačne preukázané, že v konaní vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. 11Csp/29/2024 si žalobca bez akejkoľvek pochybnosti úspešne uplatnil porušenie svojich
spotrebiteľských práv, tak ako to vyžaduje § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z.

30. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol ako spotrebiteľský vyhodnotený v konaní vedenom pod
sp.zn. 11Csp/29/2024. V tomto konaní bolo zároveň právoplatne rozhodnuté o neprijateľnosti žalobcom
označených zmluvných podmienok. O týchto skutočnostiach bolo právoplatne rozhodnuté, súd v tomto
konaní nie je oprávnený o nich rozhodovať opätovne.

31. Spotrebiteľ, nie je povinný preukázať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa
priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.
(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/34/2018 z 26. 06. 2018, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 3Co/142/2018 z 15. 11. 2018). Teda už samotné vyvolanie stavu žalovaným,
na základe ktorého by žalobcovi ako spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z predpokladov na

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. Spotrebiteľ je
oprávnený uplatniť si nárok na primerané finančné zadosťučinenie samostatnou žalobou na súde, ako
tomu žalobca učinil aj v prejednávanom prípade.

32. Neobstojí v danom prípade prípadná argumentácia žalovaného akýmkoľvek spôsobom naznačujúca

nutnosť preukázať, že žalobcovi ako spotrebiteľovi v súvislosti s porušením práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi na ochranu spotrebiteľa vznikla určitá ujma resp.,
že táto ujma im vznikla konkrétne v požadovanej žalovanej výške. Jediným predpokladom, ktorý zákon
vyžaduje totiž je, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva, pretože
účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany

vspotrebiteľskejzmluve,niezaťažiťspotrebiteľadôkaznýmbremenompreukazovaťskutočnúexistenciu
ujmy pre priznanie finančného zadosťučinenia, pričom preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy je
tu spravidla nereálne (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 6Cdo/127/2017).

33. Žalobcovi jednoznačne vznikla ujma v nemajetkovej sfére, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé

privodiť im ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského života.

34. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania
plnení z neplatných právnych úkonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a jednak to treba chápať

ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované,
nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená

nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na strane žalobcu bez akýchkoľvek pochybností hrozil.
Používanie neprijateľných zmluvných podmienok nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými
mravmi. Takéto konanie žalovaného nemožno hodnotiť inak ako konanie odporujúce dobrým mravom.
Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva zust. § 4 ods. 8 zákona ochrane spotrebiteľa
(účinného v čase uzavretia zmluvy). Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý naformuloval

vadnú zmluvu.

35. Pokiaľ ide o akékoľvek pochybnosti v súvislosti s aplikáciou predchádzajúcej právnej úpravy resp.
právnej úpravy účinnej od 1.7.2024, súd je toho názoru, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné
predpokladyprepriznanieprimeranéhofinančnéhozadosťučineniažalobcovivzmysle§3ods.5zákona

č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2024 a rovnako tiež podľa § 3 ods. 1 písm. e ) zákona č.
108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.7.2024.

36. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.7.2024, každý spotrebiteľ má právo na primerané

finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany
spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti v oblasti ochrany
spotrebiteľa; pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliada najmä na povahu,závažnosť, spôsob, rozsah, následky, trvanie a okolnosti porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti
v oblasti ochrany spotrebiteľa.

37. Podľa dôvodovej správy k predmetného zákonnému ustanoveniu v § 3 ods. 1 písm. e) sa
stanovujú kritériá na určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia. Kritériá sú formulované
demonštratívnym spôsobom, konajúci súd tak môže zohľadniť aj ďalšie skutočnosti, ktoré v zákone
nie sú uvedené. Cieľom je prispieť k zjednoteniu súdnej praxe pri rozhodovaní o výške primeraného
finančného zadosťučinenia. Kritériá povaha, závažnosť, spôsob a rozsah porušenia práva spotrebiteľa

alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa smerujú k podstate protiprávneho konania, t. j. aké právo
alebo povinnosť boli porušené, či ide o menej závažné porušenie alebo naopak o porušenie, ktoré
možno považovať za závažné, v čom spočíva protiprávne konanie a aká bola intenzita protiprávneho
konania. V rámci kritéria následky porušenia práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany
spotrebiteľa je potrebné skúmať najmä výšku obohatenia, ktoré vzniklo alebo mohlo vzniknúť ako
následok protiprávneho konania (o akú sumu sa zväčšil majetok v dôsledku protiprávneho konania

alebo naopak, o akú sumu by sa majetok zmenšil v prípade absencie protiprávneho konania), ako aj
povahu a závažnosť nemajetkovej ujmy (napr. ujmy vo sfére rodinného, súkromného a pracovného
života spotrebiteľa). V prípade práva na primerané finančné zadosťučinenie nie je nevyhnutné, aby
spotrebiteľovi ujma skutočne vznikla, postačuje samotné riziko vzniku ujmy v dôsledku porušenia práva
spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa. Dôležitým kritériom je aj trvanie porušenia

práva spotrebiteľa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa, v rámci ktorého je potrebné vziať
do úvahy časový aspekt protiprávneho konania. Konajúci súd by mal zároveň vziať do úvahy všetky
okolnosti daného prípadu, v rámci ktorých je možné zohľadniť napríklad prípadné zavinenie spotrebiteľa
na vzniku protiprávneho stavu či poľahčujúce okolnosti na strane osoby porušujúcej práva spotrebiteľa
alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.

38. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a z rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít
(NS SR zo dňa 30.01.2019 sp. zn. 6Cdo/127/2017, NS SR zo dňa 14.09.2016 sp. zn. 6Cdo/389/2015)
je zrejmé, že možno priznať primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľovi bez toho ,aby bola
v konaní preukázaná existencia a výška vzniknutej ujmy a bez toho, aby bol medzi stranami

spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Citované ustanovenie má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak
funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania voči
spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať
sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako

slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany.

39. Pre posúdenie základu predmetu sporu (priznanie primeraného finančného zadosťučinenia) bolo
preto podstatné aj podľa predchádzajúcej právnej úpravy (ktorú je potrebné v danom prípade naďalej

aplikovať, ako už súd uviedol vyššie) a aj podľa právnej úpravy účinnej od 1.7.2024, či sú splnené
zákonné predpoklady pre požadované priznanie nároku, a to, či si spotrebiteľ uplatnil porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom, a či bol úspešný.

40. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle citovaných ustanovení treba

rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti,
alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej
v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu
inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby
spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Nová právna úprava iba demonštratívnym

spôsobom stanovila kritériá na určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia, pričom súd môže
zohľadniť aj ďalšie skutočnosti, ktoré v zákone nie sú uvedené.

41. Vzhľadom na to, čo bolo už vyššie uvedené, súd mal za jednoznačne preukázané, že v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11Csp/29/2024 si žalobca bez akejkoľvek pochybnosti úspešne

uplatnil porušenie svojich spotrebiteľských práv, teda žalobca tak splnil predpoklad, ktorý vyžaduje
zákon č. 250/2007 Z. z. v ustanovení § 3 ods. 5 a rovnako tak zákon č. 108/2024 Z.z. v § 3 ods. 1 písm.
e) pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie.42. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, samotný zák. č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom
do 30.6.2024 nestanovoval žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia
zohľadniť, s výnimkou, že toto musí byť primerané.

43. Súdna prax doposiaľ vychádzala pri posudzovaní primeranosti finančného zadosťučinenia z
nasledujúcich kritérií: 1/ vzniknutá, resp. hroziaca ujma, 2/ rozsah, v akom dodávateľ porušil svoje
povinnosti a výška majetkového plnenia, ktoré tým dodávateľ získal na úkor spotrebiteľa, 3/ doba
trvania protiprávneho stavu, 4/ nevyhnutnosť domáhania sa práv v súdnom konaní a tým spôsobený

zásah do súkromného života spotrebiteľa, 5/ reparácia vzniknutej ujmy v majetkovej sfére spotrebiteľa,
t.j. súdy zohľadňujú, v akom rozsahu bolo spotrebiteľovi vrátené majetkové plnenie dodávateľom,
na ktoré dodávateľ nemal právny nárok, 6/ odškodnenie v iných obdobných prípadoch porušenia
práv spotrebiteľa, 7/ odškodnenie v iných situáciách a podľa iných zákonných ustanovení v oveľa
závažnejších prípadoch (náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, odškodňovanie
obetí trestných činov). V súvislosti s uvedenou sumarizáciou možných kritérií určenia výšky nároku

v danom prípade súd poukazuje napríklad na závery rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
6CoCsp/46/2024 z 15. 04. 2025.

44. Súd pri priznaní primeraného finančného zadosťučinenia žalobcu vychádzal najmä z porušenia
práv žalobcu ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity tohto zásahu do práv spotrebiteľa, ďalej

z dĺžky trvania závadného stavu, keď samotná zmluva o úvere obsahujúca neprijateľné zmluvné
podmienky, od ktorej žalovaný odvodzoval svoje nároky, bola uzavretá v roku 2012, pričom až v roku
2024, v rámci konania vyvolaného z podnetu spotrebiteľa, bolo právoplatne rozhodnuté o neprijateľnosti
piatich zmluvných podmienok, ktorého zmluva obsahovala. Žalobca tak bol v priebehu dvanástich rokov
v neistote vo vzťahu k možnému uplatňovaniu si nárokov žalovaného z týchto neprijateľných zmluvných

podmienok, napriek tomu, že k uvedenému v skutočnosti nedošlo. Nemožno však opomenúť, že súdom
vyhlásené neprijateľné zmluvné podmienky sa týkali tak závažných inštitútov, ako dohoda o zrážkach
zo mzdy, ktorá umožňovala bez ingerencie súdu priamo zrážať žalobcovi ako spotrebiteľovi jednotlivé
sumy, zároveň sa týkali sankčných nárokov vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu medzi stranami sporu,
vrátane nárokov nevyplývajúcich priamo zo zmluvného formulára, ale z ďalších listín, ktoré mali byť

súčasťou zmluvy (cenník, všeobecné obchodné podmienky). V neposlednom rade neprijateľné zmluvné
podmienky týkali aj nakladania s osobnými údajmi žalobcu po neprimerane dlhú dobu.

45. Vzhľadom na objektívnu spôsobilosť tohto závadného stavu vyvolať negatívne dôsledky v
súkromnom živote žalobcu, považoval súd právny základ nároku na finančné zadosťučinenie za plne

dôvodný a za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval sumu 500,- eur, na ktorej zaplatenie
žalovaného zaviazal. Priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobcovi, ktorá mu vznikla
konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav, ktorý musel v dôsledku konania žalovaného
trpieť a zároveň je aj sankciou postihujúcu žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne
konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla. Ustanovenie zákona o ochrane

spotrebiteľa priznáva spotrebiteľovi právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy
spotrebiteľovi, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla,
pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. Uvedené kritérium v danom právnom vzťahu medzi
stranami sporu jednoznačne splnené bolo.

46. Predpokladom pre priznanie nároku podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. je skutočnosť, že v
konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, prípadne sa úspešne ubránil nároku, ktorý vznikol porušením práv
spotrebiteľa, teda práv nie len podľa zákona č. 250/2007 Z.z., ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti
Občianskeho zákonníka, prípadne ďalších predpisov.

47. Podmienky vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie sú formulované v ustanovení
§ 3 odsek 5 a z tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť záver, že finančné zadosťučinenie možno
spotrebiteľovi priznať len v prípade, ak porušenie práva nie je možné napraviť inak, rovnako nevylučuje
možnosť žiadať finančné zadosťučinenie popri iných nárokoch spotrebiteľa predpokladaných zákonom
vychádzajúcich z porušenia jeho práv. Za daného stavu nie je možné považovať uplatnenie si nároku

na primerané finančné zadosťučinenie žalobcami, za konanie šikanózne a v rozpore so zákonom či
dobrými mravmi.48. Súd nepopiera, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať
na okolnosti prípadu, bol to však žalovaný, kto nepostupoval s odbornou starostlivosťou, predostrel
žalobcovi na podpis formulárovú zmluvu obsahujúcu päť neprijateľných zmluvných podmienok.

49. Súd sa však nestotožnil s výškou žalobcom požadovaného primeraného zadosťučinenia. Výšku
finančného zadosťučinenia, v celom žalobcom v žalobe uplatnenom rozsahu, v danom prípade nie
je možné považovať za primeranú. Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že žalovaný po rozhodnutí vo
veci sp.zn. 11Csp/29/2024 nepredlžoval zbytočne závadný stav a nepodával opravný prostriedok

proti prvoinštančnému rozhodnutiu a toto rešpektoval. Súd zohľadnil pri určení výšky nároku žalobcu
časové hľadisko aj v tom zmysle, že žalobca síce po neprimerane dlhú dobu trpel závadný stav
vyvolaný žalovaným formulovaním neprijateľných podmienok, avšak napriek uvedenému si svoj nárok
v základnom konaní uplatnil až po viac ako 11 rokoch od uzavretia zmluvy, kedy už nebezpečenstvo
ďalšej potenciálnej ujmy pre spotrebiteľa, vyvolané určenými neprijateľnými zmluvnými podmienkami,
bolo značne znížené. Taktiež súd zohľadnil, že neprijateľná zmluvná podmienka spočívajúca v dohode

ozrážkachzomzdynebolavočižalobcoviskutočneuplatnená.Súdvšakprihliadolajnatúskutočnosť,že
aj napriek tomu, že predmetné zmluvné podmienky koncipované žalovaným sú opakovane vyhlasované
za neprijateľné, žalovaný neprejavil sebareflexiu, ale naopak vehementne trval na zamietnutí žaloby
(či už v základnom konaní, ako aj v tomto konaní) a naviac z ľahostajného konania v rámci
kontraktačného konania obviňoval žalobcu v tom smere, že svojim podpisom vyhlásil, že súhlasí s

obsahom zmluvy a všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré mu žalovaný predložil na podpis
bez akéhokoľvek individuálneho dojednania. V neposlednom rade súd pri určení výšky primeraného
finančného zadosťučinenia prihliadol aj na aplikačnú prax súdov v obdobných prípadoch, pričom však je
potrebné zdôrazniť, že každý jeden súdom prejednávaný prípad môže mať svoje osobitosti, ktoré môžu
mať význam pri určení primeraného finančného zadosťučinenia.

50. V danom prípade sa žalobca úspešne domohol svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné
predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

51. Relevantné ustanovenie § 3 ods. 5 cit. Zákona o ochrane spotrebiteľa neustanovuje žiadne kritéria

pre vymedzenie výšky, resp. spôsobu výpočtu finančného zadosťučinenia pre spotrebiteľa. Tieto kritéria
boli stanovené judikatúrou súdov, je však potrebné zdôrazniť, že rovnako ako pri novej právnej úprave
účinnej od 1.7.2024, ide o kritéria stanovené demonštratívnym spôsobom.

52. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní

sa zohľadňujú rôzne kritéria, ktoré súd uvádzal vyššie, pričom v danom prípade vychádzal z
intenzity, časového trvania závadného konania, satisfakčnej a sankčnej funkcia primeraného finančného
zadosťučinenia.Súdjetohonázoru,žepriurčenívýškypriznanéhozadosťučineniajeprimeranározsahu
a povahe porušenia práv žalobcu suma 500,- eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytne
žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov.

53. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp.zn. 23CoCsp/36/2020 z 19. 10. 2020 zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie tak, že žalobcovi priznal sumu 300,- eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia
a vo zvyšnej časti žalobu zamietol Žalobkyňa sa v predmetnej veci domáhala nároku na zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1.407,67 eur rovnajúcej sa výške priznaného

bezdôvodného obohatenia, teda sumy, o ktorú sa žalovaný obohatil v súvislosti s poskytnutým úverom
žalobkyni.

54. Krajský súd v Trnave rozsudkom sp.zn. 25CoCsp/4/2021 z 25. 05. 2021 zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie tak, že žalovanému priznal sumu 300,- eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia

a vo zvyšnej časti žalobu zamietol Žalobca sa domáhal nároku na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 701,34 eur rovnajúcej sa výške priznaného bezdôvodného obohatenia, teda
sumy, o ktorú sa žalovaný obohatil v súvislosti s poskytnutým úverom žalobkyni.

55. Súd ďalej poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 8CoCsp/57/2020 z

26. 08. 2021, kde došlo k priznaniu primeraného zadosťučinenia v sume 200,- eur za okolností, kedy v
právnom vzťahu medzi stranami sporu došlo k vyhláseniu neprijateľnej zmluvnej podmienky a priznaniu
bezdôvodného obohatenia spotrebiteľovi v sume 345,22 eur56. V rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 11CoCsp/18/2021 z 25.11.2021 súd žalobcovi priznal
primerané finančné zadosťučinenie v sume 300,- eur, a to pri výške bezdôvodného obohatenia 322,-
eur. Žalobca pritom požadoval nárok na primerané finančné zadosťučinenie v sume 622 eur, pričom 322

eur zodpovedalo obohateniu, ktoré žalovaný na jeho úkor dodávateľ získal a sumu 300,- eur uplatňoval
za použitie neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

57. V rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12CoCsp/21/2024 z 19. 09. 2024 súd zmenil rozsudok
prvoinštančného súdu a žalovaného dodávateľa zaviazal na zaplatenie primeraného finančného

zadosťučinenia spotrebiteľovi v sume 1.025,- eur, zo žiadaných 2050,- eur v prípade, kedy v základnom
konaní súd určil spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, priznal spotrebiteľovi nárok na
bezdôvodného obohatenia a určil neprijateľnosť desiatich zmluvných dojednaní v zmluve.

58. V rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3CoCsp/38/2024 z 04. 03. 2025 súd potvrdil
rozhodnutie prvoinštančného súdu, pričom zdôraznil, že súd prvej inštancie správne považoval za

adekvátnu a primeranú výšku finančného zadosťučinenia vo výške 800,- eur za neprijateľné zmluvné
podmienky uvedené v základnom konaní v bodoch I. až VI. a IX. rozsudku, keď priznal primerané
finančné zadosťučinenie v sume 7 x 100 eur. Tieto zmluvné podmienky týkajúce sa prenosu dôkazného
bremena na spotrebiteľa (I.) súhlasu so sankciami a najmä s účtovaním neurčitej kompenzácie ušlých
výnosov(II.),nevyžiadanejdohodyozrážkachzomzdy(III.),neprimeranejlehotyuchovávaniaosobných

údajov (IV.), neuhradenia splátky z dôvodov chýbajúceho identifikátora (V.), započítania jednostranne
výhodného pre dodávateľa (VI.) a že nárok zo zmluvy bude rozhodovaný rozhodcovským súdom
(IX.),považoval za závažné, vyžadujúce primerané finančné odškodnenie sumou 7 x 100 eur za každú
určenú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za zmluvné podmienky uvedené v bodoch VII. a VIII. rozsudku
v základnom konaní, správne súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 2 x 50 eur, považujúc

podmienku o zaznamenávaní hovorov s call centrom po dobu 10 rokov od uskutočnenia telefonického
hovoru a podmienku o zmluvnej pokute vo výške 10 % z dlžnej sumy za neprijateľné. Tieto podmienky
správne súd prvej inštancie považoval za menej závažné, a preto oproti vyššie uvedeným zmluvným
podmienkam (uvedených v bodoch I. až VI. a bode IX.) sumu základnej náhrady znížil zo 100 eur na 50
eur za určenie zmluvných podmienok uvedených v bodoch VII. a VIII. rozsudku v základnom konaní.

59. Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp.zn. 6CoCsp/46/2024 z 15. 04. 2025 poukázal na to, že
žalobca sa úspešne domohol voči žalovanému uplatnenia porušenia hneď viacerých svojich práv, medzi
inými tiež vydania bezdôvodného obohatenia a prihliadol na výšku sumy 4.384,60 eur, ktorú žalobca
reálne plnil nad rámec istín, teda uvedená suma predstavovala reálnu ujmu na strane žalobcu. Súd

prvej inštancie tiež zohľadnil, že dôsledkom 6 násobného porušenia práv žalobcu bola 2 x bezúročnosť
úveru, 2 x neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy vykonávaných nepretržite 2, resp. 3 roky a
2 x neprijateľnosť odplaty v súvislosti s dohodou o poskytovaní služieb. Súd zároveň prihliadol aj
na priznávanie primeraného finančného zadosťučinenia v iných obdobných prípadoch a zohľadniac
tieto kritériá, považoval sumu 150,- eur za každé porušenie práv žalobcu za primeranú okolnostiam

prejednávanej veci a plniacu tak funkciu reparačnú, ako aj sankčnú.

60. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn. 18CoCsp/4/2025 z 29. 05. 2025, kde
súd rozhodoval v obdobnej veci žalovaného, vyplýva: „Primeraná povahe a rozsahu mnohonásobného
porušenia práv žalobcov (predloženie spotrebiteľskej zmluvy s 5 neprijateľnými zmluvnými podmienkami

na podpis spotrebiteľom) je suma 100 eur za každú určenú neprijateľnú zmluvnú podmienku, t.j. celkovo
500,- eur. Súdom prvej inštancie priznanú suma 50,- eur za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku
odvolací súd nepovažuje za dostatočnú vo vzťahu reálnemu a efektívne odradzujúcemu účinku pre
dodávateľa na upustenie od porušovania spotrebiteľských práv“.

61. Pokiaľ sám žalovaný poukazoval v súvislosti s výškou primeraného finančného zadosťučinenia
napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1CoCsp/21/2022 z 27.09.2020, súd si dovolil
zo záverov odôvodnenia predmetného rozsudku citovať: „ ...odvolací súd prihliadal najmä na výšku
žalovanou získaného bezdôvodného obohatenia a na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a za
primerané okolnostiam považuje primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 192,63 eur, ktoré

pozostáva zo sumy 92,63 eur predstavujúcej primerané finančné zadosťučinenie za to, že žalovaná sa
na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila (1/4 zo sumy 370,51 eur) a zo sumy 100,- eur predstavujúcej
primerané finančné zadosťučinenie za uplatnenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluve o úvere
- dostupná pôžička žalovanou.“62. Súd tak v danom prípade, a to aj so zohľadnením vyššie uvedených rozhodnutí odvolacích
súdov, považoval za adekvátnu a primeranú výšku finančného zadosťučinenia vo výške 500,- eur za

neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v základnom konaní v bodoch I. až V. rozsudku a priznal
žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 x 100 eur. V rozsudku uvedené neprijateľné
zmluvné podmienky týkajúce sa prenosu dôkazného bremena na spotrebiteľa (I. a V.), nevyžiadanej
dohody o zrážkach zo mzdy (II.), súhlasu so sankciami vrátane zmluvnej pokuty v rámci všeobecných
obchodných podmienok (III.), neprimeranej lehoty uchovávania osobných údajov (IV.), súd považoval za

závažné, vyžadujúce primerané finančné odškodnenie sumou 100,- eur za každú vyhlásenú neprijateľnú
zmluvnú podmienku (5 x 100 eur). V zmysle vyššie citovaných rozhodnutí súdov, je zrejmé, že
v obdobných prípadoch, pokiaľ ide o vyhlásenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľských
zmluvách, primerané finančné zadosťučinenie sa pohybuje na úrovni 50,- až 150,- eur vo vzťahu
k jednej neprijateľnej podmienke. Zohľadňuje sa však nie len závažnosť týchto podmienok, ale aj
ďalšie skutočnosti a osobitosti vyplývajúce z individuálnych prípadov. Súd v prejednávanej veci zároveň

posudzovalprimeranosťtohtonárokužalobcuvovzťahuksamotnémupredmetuzmluvy,výškepeňažnej
čiastky poskytnutej žalovaným žalobcovi a sumy, ktorú bol povinný žalobca vrátiť (istina úveru bola
1000,- eur, pričom žalobca mal vrátiť v 60 mesačných splátkach po 73,- eur celkovo sumu 4380,- eur).

63. Priznané finančné zadosťučinenie v sume 500,- eur v danom prípade nemožno považovať sa

symbolické, a to ani vzhľadom na výšku nárokov vyplývajúcich zo zmluvy ani vzhľadom na závažnosť
vyhlásených neprijateľných podmienok a ich spôsobilosť privodiť ujmu žalobcovi ako spotrebiteľovi.

64. Vo zvyšku, nad sumu 500,- eur, súd žalobu žalobcu zamietol.

65. V danom prípade je potrebné opätovne zdôrazniť, že súd v konaní o zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia skúma, či spotrebiteľ na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, nie je však prípustné,
aby opätovne prehodnocoval závery právoplatného rozhodnutia konštatujúceho takéto porušenie
spotrebiteľského práva a jeho rozsah.

66. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované
nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne
sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie je priamo sankcia za
samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, avšak určitý odstrašujúci a preventívny (sankčný)

účinok je v zadosťučinení obsiahnutý.

67. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

68. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

69. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

70. Súd žalobcom priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur z uplatnenej sumy

1500,- eur a vo zvyšku žalobu žalobcov zamietol.

71. Zásadu úspechu treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu. V
týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou
uplatneného nároku. Nebolo by celkom spravodlivé požadovať od žalobcu, aby svoju ujmu podceňoval

iba preto, aby potom nemusel hradiť trovy konania. V takom prípade, je pri rozhodovaní o náhrade trov
konania potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS
170/99). Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté. Nemožno však
opomenúť ani fakt, že zo strany žalobcu môže dôjsť k značnému nadhodnoteniu výšky sporu. Vhodnýmriešením v takom prípade bude, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne
iba z prisúdenej sumy ( k vyššie uvedenému pozri Števček, M., Ficová, S.. Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016,

926-927 s.)

72. Vzhľadom na uvedené súd považoval žalobcu za plne úspešného, pokiaľ ide o jeho základné
právo a samotný nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Žalobcovi tak patrí proti neúspešnému
žalovanému plná náhrada trov konania, avšak iba z prisúdenej sumy.

73. V tejto súvislosti súd poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
19Co/105/2018 z 15.11.2018: „Keďže výška priznanej sumy vyplývala z úvahy súdu, bolo namieste
žalobcovi aj s poukazom na čl. 4 CSP priznať nárok na 100 % náhradu trov konania, ale z prísudku, čo
prvoinštančný súd uviedol v odôvodnení rozsudku a čo odvolací súd pojal aj do výroku.“

74. Rovnako bola otázka trov konania riešená aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn.
8CoCsp/2/2021 z 29. 11. 2021: „Pri uplatňovaní nároku na primerané finančné zadosťučinenie bolo
povinnosťou žalobkyne v žalobe uviesť jeho požadovanú výšku. Z povahy tohto nároku však vyplýva, že
presné stanovenie výšky plnenia je závislé od úvahy súdu. Je preto spravodlivé, aby aj súdom prisúdená
výška plnenia bola braná za základ pre výpočet jednotlivých trov konania, vrátane tarifnej hodnoty pre

určeniezákladnejsadzbytarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužbyvprípade,žestranajezastúpená
advokátom, lebo až vtedy je známa hodnota sporu.“

75. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.