Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/133/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122203864
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2122203864.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXXXXX
XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/XXX, D., zastúpenej advokátkou: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková,
SNP 10, Hlohovec, proti žalovanej: E. F., nar. XX. XXXXX XXXX, trvalý pobyt D. G. H. XX, zastúpenej
advokátom JUDr. Daniel Pavelka, Pribinova 46, Hlohovec, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané,
oodvolanížalovanejprotirozsudkuOkresnéhosúduTrnavazodňa21.júna2024č.k.40C/57/2022-137,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že dôvody vydedenia žalobkyne
poručiteľkou I. J., K. B., nar. XX.X.XXXX, zomrelou XX.X.XXXX (ďalej len „poručiteľka“), uvedené v
listine o vydedení vo forme notárskej zápisnice N 923/2018 zo dňa 4.10.2018, nie sú dané; výrokom II.
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. Rozhodnutie odôvodnil
ustanovením § 469a OZ (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne
zdôvodnil, že poručiteľka v listine o vydedení vydedila žalobkyňu a jej potomkov podľa § 469a ods. 1

písm. a) a písm. b) Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vysvetlil, že vydedením sa rozumie
jednostranný prejav vôle poručiteľa, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi
právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona a ktorý musí spĺňať nielen formálne, ale i materiálne
náležitosti. Takými sa rozumie existencia konkrétneho dôvodu uvedeného v zákone, pre ktorý je
charakteristické negatívne správanie sa potomka, v rozpore s dobrými mravmi. Pre platnosť vydedenia
v zmysle prvého zákonného dôvodu (§ 469a ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka) je nevyhnutné, aby
sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné problémy alebo iné ťažkosti, vzniknuté v dôsledku veku

alebo ochorenia, prípadne spôsobené inými okolnosťami, potrebuje pomoc, pričom si sám bez cudzej
pomoci neobstará svoje životné potreby a o tieto potreby nie je postarané inak.
1.1. Súd prvej inštancie sa zaoberal skutkovými tvrdeniami poručiteľky do doby spísania listiny
o vydedení, ktorá ako prvý dôvod vydedenia uviedla, že žalobkyňa jej nepomohla v chorobe po ťažkej
onkologickej operácii a neprejavila o ňu záujem. Obdobne sa mala zachovať aj pri ťažkom ochorení
manžela poručiteľky (otca žalobkyne), pričom v uvedených situáciách (podľa poručiteľky) jej pomáhala
len žalovaná a jej manžel. Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom strán sporu, svedkov - detí

žalobkyne,malsúdpreukázané,žeporučiteľkanaprieknadváhe,prekonanéhoonkologickéhoochorenia
bola sebestačná a v zásade spôsobilá obstarať si vlastné potreby, tiež potreby svojho manžela, ktorý
podľa vyjadrenia rodinných príslušníkov vypovedajúcich v pozícii svedkov, nadmerne pil. O svojho
manžela sa poručiteľka starala až do jeho smrti XX.XX.XXXX, v zásade bez cudzej pomoci. Súčasne súdkonštatoval unesenie dôkazného bremena žalobkyňou, preukázaním zdravotnej spôsobilosti žalobkyne
a jej schopnosti obstarať si svoje potreby do februára 2018, kedy bola žalobkyňa s rodinou u poručiteľky
na oslavu jej menín, ako i na oslave menín syna žalovanej K., do ktorej doby boli rodinné vzťahy dobré.

1.2. Výpoveďou svedka L. M. mal súd preukázané, že poručiteľka nežiadala od žalobkyne pomoc pri
starostlivosti o svojho manžela, vypovedal tiež o nákupoch žalobkyne a ich odnose verejnou dopravou
(autobusom z D. do D. G.) z nákupných centier Lidl alebo Kaufland, podľa žiadosti poručiteľky. Žalovaná
pritom nerozporovala, že žalobkyňa sa zvykla zastaviť a posedieť v domácnosti poručiteľky (s obvyklými
zákuskami, ktoré priniesla). Predloženými lekárskymi správami, ako i výsluchom rodinných príslušníkov

žalobkyne (manžela a detí) mal súd ďalej preukázané tvrdenia žalobkyne o nepriaznivom zdravotnom
stave svojho manžela, ktorý trpel reumatoidnou artritídou od roku 2012. Súd tak dospel k záveru o
nepreukázaní tvrdenia poručiteľky v listine o vydedení, že žalobkyňa nemala nikdy záujem poručiteľke
pomáhať, že jej išlo len o majetok a jeho užívanie, v dôsledku čoho nemohol byť naplnený prvý zákonný
dôvod vydedenia (už vôbec nie vo vzťahu k deťom žalobkyne, ako vydedeným potomkom).
1.3. Obdobne ani druhý zákonný dôvod vydedenia (§ 469a písm. b/ Občianskeho zákonníka), týkajúci

sa trvalého neprejavovania opravdivého záujmu, ktorý by potomok poručiteľa prejavovať mal, súd prvej
inštancie nemal preukázaný (konkrétne poručiteľka v dôvodoch vydedenia uviedla, že po svadbe si
žalobkyňa prišla vypýtať peniaze, ktoré nedostala a preto začala poručiteľku ignorovať, neoznámila
jej narodenie svojej dcéry a neprizvala ju na vnučkin krst, otec žalobkyne jej po svojich rodičoch
daroval finančný dar v hodnote 50.000,- Sk, a v rámci prebiehajúceho dedičského konania po manželovi

poručiteľky a súčasne otcovi žalobkyne, sa táto ako dcéra poručiteľke úplne odcudzila, nehľadala
dedičskú dohodu, ktorú jej poručiteľka ponúkla, sabotovala a predlžovala dedičské konanie; prerušila
akékoľvek kontakty s poručiteľkou, nepozdravila ju na ulici, k čomu viedla i svoje deti).
1.4. Pri vyhodnotení dokazovania súd prvej inštancie zdôraznil potrebu komplexného posúdenia vzťahu
medzi poručiteľom a potomkom, či mal charakter skutočného vnútorného vzťahu, nielen formálne

predstieraného, čo možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov. Súčasne sa nedajú opomenúť ani
konkrétne možnosti dediča prejavovať záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo. Prihliadnuť
je potrebné i na to, či zo strany potomka šlo o nezavinené neprejavenie kvalifikovaného záujmu. V
kontexte preukázaných individuálnych okolností prípadu súd pripomenul, že neprejavenie opravdivého
záujmu má byť potomkom zavinené, keď nestačí len samotná existencia tohto stavu a skúma sa tiež

to, či nezáujem nie je dôsledkom absencie záujmu poručiteľa o potomka (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/239/2009). Relevantné tu bude správanie sa potomka k rodičovi
spôsobom trvalo prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti.
1.5. Hoci nebolo sporné, že žalobkyňa s poručiteľkou vzájomne nevychádzali vždy dobre (ku konfliktu
medzi nimi došlo v roku 1993, teda 25 rokov pred spísaním listiny o vydedení), no skutočnosť, že by

žalobkyňa trvalo neprejavovala o poručiteľku opravdivý záujem preukázaná nebola. Z fotodokumentácie
predloženej žalobkyňou bolo preukázané, že poručiteľka s manželom (rodičia žalobkyne) a žalobkyňa
spolu s rozrastajúcou sa vlastnou rodinou, sa v období rokov 1994 až 2015 primerane stretávali
a udržiavali vzťahy minimálne pri príležitosti rôznych sviatkov (narodeniny vnúčat, prvé sväté prijímanie,
sviatosť birmovania, a pod.), kedy torty vždy upiekla poručiteľka. Skutočnosť, že žalobkyňa vo veku 18

rokov požiadala o finančnú pomoc rodičov, nemala podľa súdu vecný súvis s vydedením v roku 2018.
Za neopodstatnený dôvod pre vydedenie súd považoval poručiteľkou vytýkané nehľadanie dedičskej
dohody zo strany žalobkyne (ktorú jej poručiteľka ponúkla v dedičskom konaní po manželovi, čím mala
žalobkyňa sabotovať a predlžovať dedičské konanie), pretože ak žalobkyňa ako i poručiteľka nemali
záujem o vzájomnú komunikáciu po dobu prebiehajúceho dedičského konania.

1.6. Z vykonaného dokazovania (najmä spisovým materiálom súdu prvej inštancie sp. zn. 37D/77/2017,
i výsluchom svedkov navrhnutých žalobkyňou), mal súd preukázané, že k narušeniu vzťahu medzi
poručiteľkou a žalobkyňou došlo výlučne z dôvodu rozdielnosti ich názorov, ako dedičiek zo zákona,
na vyporiadanie dedičstva po manželovi poručiteľky (súčasne otcovi žalobkyne). Skutočnosť, že
žalovaná sa v dedičskom konaní vzdala svojho podielu v prospech poručiteľky, bez povinnosti výplatku,

nebola relevantná, pretože žalobkyňa žiadala v dedičskom konaní priznať len to, čo jej zo zákona
patrilo (zákonný podiel vo výške 1/3 z dedičstva, t.j. 1/6 spoluvlastníckeho podielu k bytu). Súd preto
konštatoval, na základe časovej i vecnej súvislosti, že k vydedeniu žalobkyne zo strany poručiteľky
došlo v dôsledku narušenia vzťahov po smrti manžela poručiteľky, v súvislosti s konaním o dedičstve (v
priebehu ktorého poručiteľka ponúkla žalobkyni vyplatenie 1/6 hodnoty nehnuteľnosti, s ktorou ponukou

žalobkyňa údajne nesúhlasila, ale pod tlakom a v emočnom vypätí nakoniec súhlas vyjadrila, následne
po prehodnotení svojho postoja podala odvolanie). V dôsledku uvedeného došlo k rozvráteniu rodinných
vzťahov a k strate záujmu o komunikáciu, na strane žalobkyne aj poručiteľky, a preto nemohol byť
legitímnym dôvodom pre vydedenie.1.7. Súd prihliadal aj na vyjadrenie poručiteľky v priebehu odvolacieho konania v dedičskom konaní
(podanie zo dňa 6.7.2018 a 30.12.20219), z ktorého vyplývalo, že poručiteľka v konečnom dôsledku
nemala záujem pripraviť žalobkyňu, ako svoju dcéru, o jej dedičský podiel po otcovi a v prípade, ak

by odvolací súd určil ako vyrovnanie podiel vyšší, v porovnaní s návrhom poručiteľky (3.000 eur),
neuvažovala by o „odkúpení“ dedičského podielu a žalobkyňa by si ho mohla ponechať. Uvedené sa
vzťahuje na obdobie pred spísaním listiny o vydedení, ako aj po tomto období (poručiteľka sa vyjadrila,
že ju nemožno prinútiť k tomu, aby vyplatila dedičský podiel dcére, ponúkla to, čo pokladala za možné
a správne).

1.8. Súd prvej inštancie dodal, že podľa výsledkov dokazovania poručiteľka nenadobudla pocit
uspokojenia napriek tomu, že sa stala výlučnou vlastníčkou bytu po smrti svojho manžela a otca
žalobkyne, a nezískala ho ani po spísaní listiny o vydedení, keďže na narušené rodinné vzťahy so
žalobkyňou sa ponosovala aj po uvedenom období (napr. sestre D. M., či známej E. N.). Rozhodnutie
o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil § 255 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok zákon
č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov), keď úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania

v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím žaloby.
Odvolanie odôvodnila nesprávnymi skutkovými zisteniam, ku ktorým mal dospieť súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 365

ods. 1 písm. h/ CSP). Závery súdu prvej inštancie označila žalovaná za rozporné s vykonanými dôkazmi,
pričom súd sa podľa nej nedostatočne vysporiadal s predloženými dôkazmi a svedeckými výpoveďami,
ktoré si navzájom odporujú. Skutkové poznatky týkajúce sa udalostí v dávnej minulosti sa podľa
názoru žalovanej nevzťahujú k rozhodujúcemu obdobiu, v ktorom sa poručiteľka rozhodla urobiť závet.
Závery súdu prvej inštancie, že poručiteľka bola sebestačná a v zásade spôsobilá obstarať si vlastné

potreby, ako aj potreby svojho manžela, označila žalovaná za rozporné s vykonaným dokazovaním.
Skutočnosť, že sa o rodičov starala výlučne žalovaná potvrdili aj svedkyne D. M. a M. C.. Bez ohľadu
na závažnosť zdravotného stavu manžela žalobkyne, táto mohla poručiteľke poskytnúť aspoň solidárnu
pomoc (prispením na lieky, sprevádzaním k lekárovi, návštevou a pod.). Žalovaná v odvolaní namietala,
že súd mal síce preukázané výpoveďou L. M., že žalobkyňa robila nákupy v Hlohovci a nosila ich

poručiteľke do D. G., no uvedené sa týkalo rokov 2013 – 2015. Súd mal tiež za preukázané, že žalobkyňa
sa zvykla zastaviť a posedieť u poručiteľky s dvoma veterníkmi, avšak opäť ide o obdobie do roku
2015. Žalobkyňa predložila v spore množstvo dôkazov za obdobie do roku 2015, avšak od tej doby do
rozhodnutia poručiteľky o vydedení uplynula doba viac ako troch rokov a veľa sa zmenilo.
2.1. Žalovaná nepoprela, že poručiteľka mala so žalobkyňou zložitý vzťah a svedeckými výpoveďami

bolo preukázané, že ten vyústil do pasivity a nezáujmu žalobkyne voči poručiteľke (u ktorej zavinenie
preukázané nebolo). Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo žalovanej zrejmé, aké dôkazy a úvahy
viedli k záveru, že žalobkyňa neprejavovala záujem, ktorý ako potomok prejavovať mala, až v rámci
dedičského konania. Žalobkyňa prvá iniciovala speňaženie svojho dedičského podielu za byt, hoci mala
vedomosť o nepriaznivom zdravotnom stave poručiteľky, ktorá nedisponovala finančnými prostriedkami

na vyplatenie tohto podielu. Poručiteľka hľadala možnosti dedičskej dohody, t.j. vyplatenie podielu
v zmysle jej finančných možností.
2.2. Súd prvej inštancie neuviedol podľa názoru žalovanej ako dospel k záveru, že k rozvráteniu
rodinných vzťahov došlo v dôsledku rozdielnosti názorov žalobkyne a poručiteľky, ktoré sa pretavili do
odvolaciehokonaniavdedičskomkonaní,počasktoréhoprejavovaliobidvestranynezáujemovzájomnú

komunikáciu. Podľa názoru žalovanej poručiteľka robila všetko preto, aby sa vzťahy so žalobkyňou
vrátili do normálneho stavu, aby bola ako matka rešpektovaná a bol o ňu prejavovaný záujem. Keďže
žalobkyňa bola voči poručiteľke naďalej ľahostajná, bez záujmu o ňu a o poskytnutie pomoci, rozhodla sa
poručiteľka vec riešiť vydedením. Na ponuke v súvislosti s dedičskou dohodou žalovaná nevzhliadla nič
zlé, čo by mohlo mať za následok neprejavenie záujmu o komunikáciu. S výsledkom dedičského konania

bola podľa žalovanej zrejme nespokojná rodina žalobkyne, ktorá ju mala viesť k tomu, aby zanevrela
na poručiteľku. Svedeckými výpoveďami bolo tiež preukázané, že žalobkyňa prešla po ulici popri
poručiteľke bez pozdravu. Skutočnosť, že by poručiteľka nechcela komunikovať so žalobkyňou, nebola
preukázaná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila žalovaná za arbitrárne a nepreskúmateľné.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdiť. Pre platnosť vydedenia je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné
problémy alebo iné ťažkosti nie je schopný si sám, bez cudzej pomoci, obstarať svoje základné životné
potreby, no súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarane inak. Keďžedôvody vydedenia musia byť dané v čase spísania listiny o vydedení, súd prvej inštancie sa správne
zaoberalskutkovýmitvrdeniamidodobyspísanialistinyovydedení(4.10.2018).Nazákladevykonaného
dokazovania dospel k správnemu záveru, že poručiteľka bola spôsobilá obstarať si vlastné potreby, ako

i potreby svojho manžela, ktorý podľa vyjadrenia rodinných príslušníkov nadmerne pil.
3.1. Žalobkyňa preukázala, že do februára 2018 boli rodinné vzťahy v zásade dobré. Správne súd
vyhodnotil i výpoveď svedka L. M., že poručiteľka nežiadala od žalobkyne pomoc, preukázané boli
i nákupy a ich odnos verejnou dopravou pre poručiteľku podľa jej želania. Žalobkyňa uniesla dôkazné
bremeno o nepriaznivom zdravotnom stave manžela od roku 2012.

3.2. Tvrdenie, že žalobkyňa nemala záujem pomáhať poručiteľke a išlo jej len o majetok, nemalo
oporu vo vykonanom dokazovaní. Pri posudzovaní existencie dôvodu vydedenia nemožno opomenúť
konkrétnemožnostidedičaprejavovaťzáujem,tiežokolnostizaktorýchkvydedeniudošloačipotomkovi
v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti. Záujem o poručiteľa by
mal byť posudzovaný s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Súd nemal preukázané, že by
žalobkyňa trvalo neprejavovala o poručiteľku opravdivý záujem.

3.3. Z fotodokumentácie bolo zistené, že žalobkyňa so svojou rodinou sa v období rokov 1994 až 2015
primerane stretávali s poručiteľkou a jej manželom, pričom udržiavali vzťahy minimálne pri príležitosti
rôznych sviatkov. Žalobkyňa poprela, že prvá iniciovala speňaženie svojho dedičského podielu, ako i to,
že poručiteľka hľadala dedičskú dohodu. K narušeniu vzťahov medzi poručiteľkou a žalobkyňou došlo
výlučne z dôvodu rozdielnosti ich názorov ohľadne vyporiadania v dedičskom konaní, pričom sa nezhodli

v tom, kto za to môže.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),

preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),
postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné.

5. Materiálnou náležitosťou vydedenia je okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právneho úkonu,

existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Dôvod vydedenia musí existovať už v
čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení a teda pri posúdení, či sú dané dôvody pre
vydedenie, sú rozhodujúce okolnosti, ku ktorým došlo v čase pred spísaním listine o vydedení (porov.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/98/2018).

6. Z listiny o vydedení zo dňa 4. októbra 2018 vyplýva, že dôvodom vydedenia žalobkyne (jej
potomkov) bolo neposkytnutie pomoci poručiteľke v chorobe (po ťažkej onkologickej operácii), ako ani
pri starostlivosti poručiteľky o jej manžela (otca žalobkyne), ktorú pomoc poručiteľke poskytovala druhá
dcéra (žalovaná).

7. Súd prvej inštancie v posudzovanej veci dospel k správnemu záveru o nepreukázaní zákonného
dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, vzhľadom na vykonané
dokazovanie, ktorým nebolo preukázané také správanie žalobkyne, ktoré by naplnilo zákonný znak
vydedenia.

8. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že poručiteľka nebola odkázaná na pomoc žalobkyne a neboli
tvrdené, ako ani preukázané konkrétne situácie, kedy by bola žalobkyňa o pomoc poručiteľkou
požiadaná a následne zo strany žalobkyne odmietnutá. Výpoveďou svedkyne D. M. (sestry poručiteľky),
s ktorou mala poručiteľka blízky vzťah, boli preukázané jej spoločné cesty autobusom s poručiteľkou
do mesta, kedy poručiteľka opisovala svedkyni náročnú starostlivosť o svojho manžela, pričom na

otázku či poručiteľka potrebovala pomoc a od koho, svedkyňa uviedla, že spolu s ďalšou sestrou (z
N.) chodili poručiteľke pomáhať, navštevovali ju v čase hospitalizácie v Bratislave, podporovali ju (po
príchode z práce žalovanej, aj ona pomohla poručiteľke). Samostatnosť a sebestačnosť poručiteľky
preukazovala tiež výpoveď svedka L. M. (ktorý poznal obidve strany sporu), ktorý stretával poručiteľku
na mesačnej báze, prípadne raz za dva mesiace, keď šla autobusom k lekárovi do zdravotného strediska

v Otrokovciach, pričom pravidelne robila veľké nákupy v Hlohovci. Sama poručiteľka v listine o vydedení
pritom potvrdila, že neostala bez pomoci, ale túto jej poskytovala žalovaná ako druhá dcéra, s rodinou.
Nešlo preto v prejednávanej veci o situáciu, keď o potreby poručiteľky nebolo postarané inak.9. Neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, starobe, či iných závažných prípadoch svojmu rodičovi,
musí v prípade zákonného dôvodu vydedenia, spĺňať aj kvalifikačný znak rozporu s dobrými mravmi.
Takýmto prípadom by bolo odmietnutie pomoci poručiteľovi (v chorobe, v starobe, a pod.), v prípade

dôvodnej požiadavky alebo odkázanosti poručiteľa na túto pomoc, prípadne žiadosti osoby, ktorá pomoc
poskytuje, avšak túto nemôže zabezpečiť. To ale nebol daný prípad. Žalovaná vo svojej výpovedi
totiž potvrdila, že žalobkyňu ako sestru nekontaktovala v súvislosti s poskytnutím pomoci (č.l. 115).
Iné neposkytnutie pomoci poručiteľke v konkrétnej situácii, kedy by bola chorá, nevládna, prípadne sa
nachádzala v inom nepriaznivom postavení vyžadujúcom pomoc, ktorej by sa jej nedostalo pre pasivitu

či ľahostajnosť žalobkyne, nebolo tvrdené, ako ani preukázané.

10. Nedôvodná bola preto odvolacia námietka žalovanej, že záver súdu o sebestačnosti poručiteľky
a v zásade jej spôsobilosti obstarať si vlastné potreby, či potreby svojho manžela, nemali oporu vo
vykonanom dokazovaní. Pokiaľ žalovaná v odvolaní uviedla, že výlučnú starostlivosť o svojich rodičov
z jej strany potvrdila aj svedkyňa D. M. (sestra poručiteľky), ja namieste konštatovať, že práve táto

svedkyňa v súvislosti s vážnym ochorením poručiteľky vypovedala o poskytovaní dostatočnej pomoci
a podpory sestrami poručiteľky (po návrate zo zamestnania mala pomôcť aj žalovaná, ktorá na rozdiel
od žalobkyne bývala v blízkosti poručiteľky). Na vyššie uvedené závery nemala vplyv sporná skutočnosť,
či žalovaná bola nútená dať výpoveď zo zamestnania, s cieľom pomáhať rodičom.

11. Súd prvej inštancie dôvodne tiež považoval za preukázané tvrdenie žalobkyne o nepriaznivom
zdravotnomstavejejmanžela(nazákladelekárskychsprávavýsluchovichdetí).Vovzťahukargumentu
žalovanej v odvolaní, že bez ohľadu na závažnosť stavu manžela žalobkyne, táto mohla poručiteľke
poskytnúť aspoň solidárnu pomoc, bolo potrebné vychádzať z nesporných tvrdení (preukázaných aj
výpoveďou svedkov sestry poručiteľky D. M. a L. M.) o komplikovanom vzťahu poručiteľky a žalobkyne

(po nadviazaní vzťahu žalobkyne so svojim manželom v minulosti), a z toho vyplývajúceho spôsobu
ich vzájomného kontaktovania sa, bez absencie odkázanosti na pomoc, či požiadanie o ňu. Žiada sa
dodať, že potreby rodiča síce nemožno zúžiť len na podmienku odkázanosti na inú osobu (spoliehajúc
sa na súrodenca, ktorý je rodičovi nablízku a má s ním pozitívnejší vzťah), že mu vo všetkom poslúži
a zabezpečí ho, no z hľadiska dôvodov vydedenia, uvedené samo o sebe bez vyhodnotenia dlhoročných

pomerov v rodine a vzájomných vzťahov, ako to urobil súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania (porov. odsek 12 a 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku), nedosahuje intenzitu dôvodu
vydedenia neopomenuteľného potomka.

12. Žalobkyňa v spore predložila množstvo dôkazov, dokumentujúcich obdobie rokov 1991 až 2015,

s argumentom dôvodu vzťahovej zmeny po uvedenom období (nezhoda pri vyporiadaní dedičstva). Súd
prvej inštancie s poukazom na fotodokumentáciu predloženú žalobkyňou, opodstatnene konštatoval
primerané stretávanie a udržiavanie vzťahov poručiteľky (jej manžela) so žalobkyňou a jej rozrastajúcou
sa rodinou v rokoch 1994 až 2015, ale aj v období po smrti manžela poručiteľky (v roku 2017), kedy
bola žalobkyňa s rodinou u poručiteľky na oslave jej menín vo februári 2018, ako i na oslave menín

syna žalovanej, kvalifikujúc rodinné vzťahy ako v zásade dobré (t.j. vrátane kalendárneho roka, v ktorom
došlo k spísaniu listiny o vydedení, v mesiaci október 2018).

13. V súvislosti s ďalším zákonným dôvodom vydedenia, ktorý mal spočívať v absencii prejavenia
opravdivého záujmu potomka o poručiteľa, bolo nevyhnutné tento záujem posudzovať s prihliadnutím

na okolnosti konkrétneho prípadu. V konaní boli fotodokumentáciou preukázané rodinné stretnutia, kedy
žalobkyňa s rodinou a poručiteľka so svojim manželom sa zišli pri rôznych rodinných oslavách, sviatkoch
(narodeniny detí a vnúčat, krstiny, prvé sväté prijímanie, birmovka a pod.). Prejavy rozdielneho prístupu
poručiteľky vo vzťahu k žalobkyni a žalovanej (ktorú mala preferovať) zase vyplývali z výpovede sestry
D. M., ako aj svedka L. M..

14. Okrem uvedenej úrovne vzťahov a preferencií v rodine, ďalšou významnou skutočnosťou bola
udalosť majetkovoprávneho vyporiadania dedičiek po smrti manžela poručiteľky a otca žalobkyne
v dedičskom konaní. Rozdielnosť názorov a predstáv žalobkyne a poručiteľky (v pozícii dedičiek v prvej
zákonnej dedičskej skupine) na spôsob vyporiadania dedičstva, viedli v roku 2018 k vážnemu narušeniu

rodinných vzťahov, dôsledkom čoho bol potom žalovanou stranou tvrdený nezáujem o akýkoľvek kontakt
či komunikáciu s poručiteľkou zo strany žalobkyne, preukazovaný aj výpoveďami svedkov (E. N., M. C.,
K.K.N.).PodľavýpovedesvedkyneD.M.,akoisvedkaK.K.N.saporučiteľkarozhodlaodkázaťmajetok
výlučne žalovanej, v období nespokojnosti s vyporiadaním a výplatkom z dedičstva po svojom manželovi(svedok sa zoznámil s poručiteľkou s tým, že mala problémy v dedičskom konaní, a doporučil jej spísanie
závetu a notárskej zápisnice, prípadne aj listiny o vydedení, aby nevznikali spory). Uvedená udalosť
teda poručiteľku významne ovplyvnila, že sa rozhodla pre spísanie listiny o vydedení. Preukázané

sťažovanie si na nezáujem žalobkyne a v odvolaní tvrdený záujem poručiteľky stretnúť sa so žalobkyňou
(keď sa nechcela súdiť o dedičstvo), nasvedčujú snahe docieliť či presadiť svoj záujem pri riešení
majetkovoprávnych záležitostí. Obdobne obmedzenie či zánik kontaktov žalobkyne s poručiteľkou, či
nevšímanie si poručiteľky, bolo preukázateľne dôsledkom nezhôd v súvislosti s vyporiadaním dedičstva
(po manželovi poručiteľky a otcovi žalobkyne), vzhľadom na sledovanie vlastných práv a nárokov.

15. S poukazom na vyššie uvedený preukázaný skutkový stav v danej veci, nebolo možné konštatovať
preukázanie naplnenia materiálneho znaku neprejavovania opravdivého záujmu o poručiteľku zo
strany žalobkyne, ako jej dcéry, majúci za následok prísnu sankciu, ktorú inštitút vydedenia spája s
trvalým a skutočným nezáujmom potomka o poručiteľa. Názorové rozdiely a predstavy na majetkové
usporiadanie dedičstva, boli vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, významnou okolnosťou,

ktorá negatívne poznačila vzájomný vzťah i kontakty žalobkyne a poručiteľky.

16. Súd prvej inštancie preto vecne správne rozhodol, keďže nebolo preukázané také správanie či
nekonanie žalobkyne, ktoré by materiálne napĺňalo dôvod vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods.
1 písm. b) Občianskeho zákonníka (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 109/2010,

rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 1211/2013 a sp. zn. 21 Cdo 705/2013).

17.Odvolacianámietkažalovanejonesprávnomprávnomposúdenívecinemohlaspoukazomnavyššie
uvedené dôvody obstáť. Rovnako tak nedôvodné namietanie nedostatočného vyporiadania sa súdom
prvej inštancie s predloženými dôkazmi a svedeckými výpoveďami.

18. V posudzovanej veci súd prvej inštancie uviedol v napadnutom rozhodnutí rozhodujúci skutkový stav,
stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, pričom vyvodil vecne správne závery.

19. Strana konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2MCdo/7/2009).

20. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, treba považovať taký nedostatok rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie
neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie vo veci (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/98/2017), čo nebol daný prípad.

21. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV.
ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená tiež právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 50/04, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/61/2010).

22. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. uznesenie NS SR sp. zn.
5Cdo/106/2010, RUIS R Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro

Balani v. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

23. Iné právne významné odvolacie námietky žalovanou v odvolaní vznesené neboli. Všeobecný súd
(prvoinštančný aj odvolací) nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (postačuje teda ak rozhodnutie dostatočne objasňuje
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania). Preto odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právnyzákladrozhodnutia,stačínazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávoúčastníka
na spravodlivý proces.

24. Odvolací súd podľa § 387 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania úspešnej žalobkyne, ktorej podľa § 255 ods.
1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania, voči žalovanej v konaní neúspešnej. Žalobkyni bol preto
priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí.

25. Z dôvodu, že žalobkyňa bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol
tak, že žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

26. Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.