Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. august 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319202429
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1319202429.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov
JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B.,
narodeného XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce,sociálnychvecíarodinyPezinok,pracoviskoSenec,sosídlomKrátka1,Senec,dieťamatkyA.C.,
narodenej XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom D. E. F. G. XXXX/XX, H., v konaní zastúpenej advokátskou

kanceláriou AKPF s.r.o., so sídlom Dúbravská cesta 2, Bratislava - mestská časť Karlova Ves, a otca A.
A. B., narodeného XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom I. XXXX/X, C. - H. A., v konaní o návrhu matky na
úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaniach matky proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III č. k. 38P/115/2019-156 zo dňa 10.12.2020 a proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného
súdu Bratislava III č. k. 38P/115/2019-203 zo dňa 10.11.2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného na maloleté dieťa,

závislom výroku o trovách konania a dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie zveril maloleté dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch tak, že maloleté dieťa bude v osobnej starostlivosti
matky v každom nepárnom kalendárnom týždni od pondelka nepárneho kalendárneho týždňa od 8:00

hod do pondelka párneho kalendárneho týždňa do 8:00 hod a v osobnej starostlivosti otca bude maloleté
dieťa v každom párnom kalendárnom týždni od pondelka párneho kalendárneho týždňa od 8:00 hod do
pondelka nepárneho kalendárneho týždňa do 8:00 hod. s tým, že rodičia si maloleté dieťa prevezmú a
odovzdajú v predškolskom/školskom zariadení, ktoré maloleté dieťa aktuálne navštevuje. Zároveň súd
rozhodol tak, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi uložil
povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 200,- Eur mesačne k rukám matky vždy do

15-ho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.12.2020 a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na
náhradu trov konania.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou čl. 5 písm. a), ust. § 24 ods. 2, § 36 ods.
1, § 62 ods. 1, 2, 6, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine
(ďalej len „Zákon o rodine“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že zverenie maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov je plne v jeho záujme. Týmto rozhodnutím zosúladil právny stav so stavom faktickým (keďže
rodičia začali striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa realizovať už počas konania) a vyhovel
tak aj návrhu oboch rodičov, ktorí sa v priebehu konania na tejto forme starostlivosti o maloleté dieťa
dohodli. Súd vykonaným dokazovaním nezistil, že by táto forma starostlivosti o maloleté dieťa priniesla

do jeho života, alebo života jeho rodičov akékoľvek negatíva, práve naopak. Maloletý A. je s touto
formou starostlivosti zo strany rodičov stotožnený a títo vykonávajú starostlivosť o dieťa v jeho prospech,maloleté dieťa prosperuje a vyvíja sa adekvátne svojmu veku, pričom ani jeden z rodičov nesignalizoval
súdu akékoľvek nežiaduce prejavy, ktoré by bolo možné dať do súvislosti s výkonom rodičovských práv
a povinností. Súd ako pozitívum vnímal u rodičov tú skutočnosť, že hoci medzi nimi panujú do istej miery

napäté vzťahy, tieto ani jeden z nich neprenáša do výkonu svojich rodičovských práv a povinností vo
vzťahu k maloletému dieťaťu a snažia sa tieto problémy riešiť medzi sebou, bez negatívnych dosahov
na prežívanie dieťaťa. U oboch rodičov má maloleté dieťa všetko potrebné pre svoj zdravý vývin, obaja
rodičia trávia s maloletým dieťaťom čas aktívne, pričom na strane oboch rodičov sú prítomné ďalšie
deti z ich predchádzajúcich manželstiev, s ktorými má maloleté dieťa vybudované súrodenecké väzby,

pričom striedavá osobná starostlivosť umožňuje, aby maloleté dieťa mohlo u každého z rodičov tieto
väzby nerušene a bez obmedzenia rozvíjať.

4. Vo vzťahu k rozhodnutiu o výživnom súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že ťažiskom
príjmov otca je práca pre televíziu, pričom príjmy pozostávajú z fakturovania za odvysielané projekty.
Za obdobie od 01-08/2019 nemal žiadny príjem, nakoľko projekt „Milujem Slovensko“ sa nevysielal.

Za obdobie od 09-12/2019 to bolo cca 5.000- 6.000,- Eur. V roku 2019 otec pracoval aj na projekte
„Tvoja tvár znie povedome“, za ktorý mu bola vyplatená čiastka 30.000,- Eur za 10 odvysielaných častí.
Z dôvodu poklesu príjmov sa rozhodol predať svoj rodinný dom a zabezpečiť si menší, ktorý by nebol
zaťažený hypotekárnym úverom, s ktorého splácaním sa už opakovane dostal do omeškania a rovnako
tak aj s inými finančnými záväzkami. Otec sa pritom podieľa na životných nákladoch maloletého A.,

okrem existenčných nákladov má s maloletým dieťaťom aj náklady na trávenie voľného času, dovolenky,
športovéaktivity(napr.lyžovanie,hradímukrúžoktakewondavsume35,-Eurmesačneapod.)Súdprvej
inštancie pri stanovení výšky výživného vychádzal z toho, že otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti
k synovi J. a k dcére K., na ktorých výživu prispieva výživným v sume 350,- Eur a 300,- Eur mesačne
a poskytuje im ďalšie plnenia.

Matka poukázala na to, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Príjem z jej pracovného pomeru
predstavoval sumu cca 550,- Eur mesačne, ale v júli 2020 dostala výpoveď u svojho zamestnávateľa
(A. H., kde pracovala ako obchodná manažérka), prácu si hľadá, svoje potreby a potreby detí
pokrývala z pandemickej OČR, z výživného, ktoré zasielal otec jej dvoch maloletých detí C. a I. C.
(v sume po 150,- Eur na dieťa), ale finančne jej museli vypomáhať rodinní príslušníci a niekedy aj

susedia. Bola poberateľkou rodinných prídavkov na tri deti. Dodala, že nemá možnosť čerpať podporu
v nezamestnanosti, nakoľko formálne figuruje v obchodných spoločnostiach, ktoré sú v likvidácii a
dlhodobo nefungujú.

5. Vecne argumentoval súd prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu o výživnom tým, že bolo potrebné

zohľadniť disproporciu v príjmoch rodičov, kde príjmy otca sú vyššie, než príjmy matky, a z ktorého
dôvodu bolo potrebné čiastočne dorovnať životnú úroveň maloletého A. v čase, keď bude v starostlivosti
matky. Otec dosahuje nadštandardné príjmy, ktoré niekoľko násobne prevyšujú priemernú mzdu v
hospodárstve tejto krajiny, tak ako je zrejmá zo štatistických ukazovateľov. Nevyhovel návrhu matky
na určenie výživného zo strany otca v ňou navrhovanom rozsahu (najskôr 600,- Eur mesačne, potom

400-450,- Eur mesačne), keďže tento nevyhodnotil ako adekvátny, a to ani s ohľadom na príjmy
otca. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na strane maloletého dieťaťa sa nevyskytujú
špecifické výdavky. Skladba jeho potrieb a výška nákladov na ich upokojovanie je porovnateľná s
výdavkami na odôvodnené potreby a záujmy maloletých detí v jeho veku tak, ako je súdu známe z
jeho rozhodovacej činnosti. Matka uvedené potvrdila, keď opakovane uviedla, že priemerné mesačné

výdavky na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa predstavujú čiastku 200-250,- Eur mesačne. V
priebehu konania došlo na strane otca k čiastočnej zmene pomerov, pokiaľ ide o otázku jeho bývania,
avšak v zásade možno aj do budúcnosti konštatovať, že kvalita životného prostredia u oboch rodičov
je porovnateľná a u žiadneho z nich nevykazuje zásadné odlišnosti. Otec sa v priebehu konania zbavil
svojho úverového zaťaženia a aj keď do budúcna si bude musieť vyriešiť svoju bytovú otázku trvalým

spôsobom, došlo na jeho strane k zníženiu finančných záväzkov a nákladov spojených s bývaním,
keďže predtým hradil hypotéku vo výške 1.450,- Eur mesačne + 410,- Eur mesačne náklady spojené
s užívaním rodinného domu a v súčasnosti hradí podnájom v sume 1.000,- Eur mesačne. Pokiaľ ide
o zabezpečovanie existenčných potrieb maloletého dieťaťa (bývanie, strava, ošatenie, obuv, hračky,
veci bežnej dennej potreby a spotreby a pod.) tieto sa v prípade jeho zverenia do striedavej osobnej

starostlivosti posudzujú v čiastočne inom kontexte, než je tomu v prípade výkonu výlučnej osobnej
starostlivosti zo strany jedného z rodičov. Je tomu tak preto, že obaja rodičia musia tieto existenčné
potreby dieťaťa uspokojovať, pričom ich osobná starostlivosť o maloleté dieťa je medzi nimi rozdelená
v rovnakom rozsahu. Obaja rodičia tak musia v rovnakom rozsahu zabezpečovať maloletému bývanie,stravu, ošatenie aj obuv, keďže v rámci striedavej osobnej starostlivosti musí mať dieťa zabezpečené
základné životné potreby v domácnostiach oboch rodičov.
Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou matky, že dieťa vníma rozdiely v životnej úrovni

rodičov, najmä pokiaľ ide o trávenie voľného času, dovolenky, či športové aktivity a dieťa by uvedené
malo mať zabezpečené aj v čase, keď je v jej osobnej starostlivosti. V tomto smere vykonané
dokazovanie preukázalo, že otec tieto veci maloletému dieťaťu zabezpečuje, nikdy sa tomu nevyhýbal
a ani úhradu týchto aktivít nesporoval. Ak dieťa prejavilo záujem o nejakú činnosť (taekwondo, plávanie,
lyžovanie), otec ich zabezpečil a v prípade, že dieťa prejavilo záujem sa týmto činnostiam venovať,

otec ich aj finančne zabezpečoval, uvedomujúc si rozdiel v príjmoch rodičov. Ani námietky matky
nesmerovali k tomu, že by sa maloleté dieťa z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nemohlo
týmto aktivitám venovať, alebo že by bol jeho život v tomto smere o niečo ochudobnený. Smerovali k
tomu, že ona s maloletým dieťaťom sa týmto aktivitám venovať nemôže, nakoľko na to nemá finančné
prostriedky. S otcom však dieťa všetky tieto aktivity absolvuje. Súd prvej inštancie prihliadol na to, že
v prípade taekwonda, či plávania sa jedná o krúžok/kurz, ktorý sa hradí jednorazovo a maloleté dieťa

sa ho zúčastňuje podľa presného rozpisu. Nejedná sa o aktivity, ktorým by sa dieťa venovalo len v
tom týždni, kedy je v starostlivosti otca, ktorý tieto aktivity uhrádza. Bolo zrejmé, že otec sa snaží
maloletému dieťaťu vychádzať v ústrety, pokiaľ ide o jeho záujmy a záľuby, čo je nepochybne spojené
aj s vynakladaním finančných prostriedkov, ktoré sa pohybujú v rôznej výške (v prípade športových
aktivít pritom nejde len o samotnú športovú činnosť, ale aj o zabezpečenie športových potrieb a výbavy,

bez ktorej by nebolo možné, aby sa dieťa tejto činnosti venovalo). Za situácie, kedy je zrejmé, že sa
jedná o rodiča, ktorý riadne a plnohodnotne participuje na výkone osobnej starostlivosti o dieťa a po
všetkých stránkach sa mu venuje, je potrebné ponechať takémuto rodičov finančný priestor na to, aby
tak mohol robiť aj naďalej, keďže sa jedná o dôležitý aspekt vzájomného vzťahu rodič - dieťa, keďže
dieťa je zvyknuté, že s tým ktorým rodičom sa týmto aktivitám venuje a prirodzene očakáva, že tomu tak

bude i naďalej. Súd prvej inštancie venoval pozornosť aj pomerom matky, ktorá sa odvolávala na svoje
nízke a následne v priebehu konania už nulové príjmy, a teda na svoju omnoho nižšiu životnú úroveň,
než aká je prítomná na strane otca. Poukázal na do určitej miery ľahkovážne konanie matky, pokiaľ ide o
jej zárobkové pomery. Je pravdou, že matka prišla v priebehu konania o prácu, v tomto smere však súd
nevzhliadol aktivitu matky v smere nájdenia si nového zamestnania za dostatočnú, a to i s prihliadnutím

k tomu, že má dve ďalšie vyživovacie povinnosti. Nespochybnil súčasný stav na trhu práce, ktorý je
do značnej miery ovplyvnený pandemickou situáciou a následnými ekonomickými dopadmi, napriek
tomu má ale súd zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť, že trh práce je funkčný a je možné, pri
vynaložení náležitej aktivity, zamestnať sa, ak aj nie v oblasti, o ktorú má záujemca primárne záujem.
Súd pritom nemohol v danom prípade opomenúť ani tú skutočnosť, že matka pred stratou zamestnania

pracovala ako marketingová manažérka s príjmom cca 550,- Eur mesačne, pričom deklarovala náklady
na pohonné hmoty v sume 316,- Eur mesačne, t.j. matka, podľa jej vlastných vyjadrení vynakladala
cca 57 % zo svojho čistého mesačného príjmu na náklady spojené s dopravou. Len náklady matky na
bývanie pritom predstavovali čiastku 256,66 Eur (podľa ňou uvádzaného vyčíslenia súd spriemeroval
náklady vynakladané raz ročne), na ktoré jej už v celosti nezostávali finančné prostriedky, nehovoriac

o nákladoch, ktoré mala v súvislosti s upokojovaním svojich vlastných životných potrieb. Matka pritom
v priebehu konania vôbec nedeklarovala, že by sa z jej strany jednalo o prechodné zamestnanie na
dobu určitú a že si aktívne hľadá iné, lepšie platené miesto. Zamestnanie si začala hľadať až po tom, čo
bola z tohto zamestnania prepustená. Výživné slúži na úhradu pomernej časti nákladov na odôvodnené
potreby a záujmy maloletého dieťaťa, v žiadnom ohľade nemôže slúžiť na krytie životnej úrovne rodiča,

ku ktorého rukám je toto výživné hradené, ani na krytie jeho prípadného finančného deficitu v prípade,
kde na to nie sú dané objektívne dôvody, ktoré v tomto prípade súd nevzhliadol. Na strane matky
nie sú prítomné žiadne také okolnosti, ktoré by ju výraznejšie obmedzovali pri uplatňovaní na trhu
práce a je potrebné, aby matka zmenila svoj prístup v otázke svojho zamestnania a výkonu pracovnej
činnosti. Čiastka, ktorú navrhla ako výživné zo strany oca voči maloletému dieťaťu sa súdu v kontexte

vyššie uvedeného javila ako nadhodnotená a nezodpovedajúca možnostiam, schopnostiam a celkovým
pomerom rodičov tak, ako boli preukázané vykonaným dokazovaním. Súd určil výživné na maloleté
dieťa v sume 200,- Eur mesačne s upozornením, že tak urobil aj s ohľadom na pravidelné vecné a iné
plnenia, ktoré otec vo vzťahu k maloletému dieťaťu realizoval a uviedol, že tak aj naďalej plánuje robiť.

6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak.7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti o určení výživného na maloleté dieťa podala odvolanie
matka z dôvodu, že stanovené výživné považovala za neadekvátne príjmu otca a jeho životnej úrovni,
bez ohľadu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Nesúhlasila s tým, aby bolo výživné

stanovené počnúc mesiacom december 2020, keď návrhom doručeným súdu dňa 29.04.2019 sa
domáhala, aby bol otec zaviazaný hradiť výživné počnúc mesiacom máj 2019. Namietala, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nesprávne
vyhodnotil majetkové pomery rodičov pri stanovení výšky výživného a okamihu, odkedy má byť hradené.
Poznamenala, že v konaní bolo preukázané, že jej príjem je toho času prakticky nulový, pretože v

čase vyhlásenia rozsudku bola nezamestnaná, nevznikol jej nárok na podporu v nezamestnanosti,
poberala len tzv. pandemickú OČR (do 31.08.2020). Svoje výdavky hradila za pomoci najbližšej rodiny
(matka, otec, sestra) a z príležitostných brigád. Po neúspechoch pri hľadaní si riadneho zamestnania
(nezamestnaná je od marca 2020), v ktorom by zamestnávateľ zohľadňoval, že je matkou troch detí, sa
rozhodla podnikať. Založila si spoločnosť s ručením obmedzeným a plánuje podnikať v oblasti detského
športového náradia. Spoločnosť H. K. H. bola do obchodného registra zapísaná 09.01.2021. Keďže

podnikanie iba začína rozbiehať, reálne výsledky bude možné vyhodnotiť až po pol roku až roku činnosti.
Otec v konaní poukazoval na negatívne dopady korona krízy do segmentu služieb, ktoré tvoria hlavný
zdroj jeho príjmov, napriek tomu bolo v konaní ustálené, že jeho čistý mesačný príjem sa pohybuje v
sume medzi 5.000-6.000,- Eur a má vysoký životný štandard (splátka leasingu na motorové vozidlo v
sume 876,- Eur, v čase podania návrhu dokonca v sume 1.244,41 Eur), nájomné na bývanie v sume

1.000,- Eur (deklarované otcom), pred nájmom hradená hypotéka v sume 1.470,27 Eur.
Svoj návrh na určenie výživného vo výške 600,- Eur upravila po oboznámení sa s majetkovými pomermi
otca na sumu 450,- Eur, ktorú požaduje a považuje vzhľadom na príjem otca a vykonané dokazovanie
za spravodlivú. Tvrdila, že žije veľmi skromne, v domácnosti žije bez partnera, iba s deťmi. Deti v jej
domácnosti nevidia len skromnosť (čo samo o sebe nie je hendikepom), ale vidia aj isté strádanie,

ktoré by však prítomné byť nemalo, pokiaľ je možné sa mu vyhnúť. Maloletý A. nemá v domácnosti
otca dôvod na akékoľvek nútené uskromňovanie sa, otec ho dokonca pravidelne obdarúva darčekmi,
čo konštatuje aj súd vo svojom odôvodnení (bod 18.) ako dôvod stanovenia nižšieho výživného. Bola
toho názoru, že nie je dôvod vnímať plnenia, ktoré otec realizuje voči maloletému dieťaťu v čase, keď
je s ním, ako plnenia, o ktoré má byť ponížené výživné určené k jej rukám a z ktorého má uspokojovať

základné potreby maloletého dieťaťa. Mala za to, že táto úvaha súdu len potvrdzuje, že výživné vo výške
200,- Eur bolo stanovené unáhlene a bolo stanovené ako nízke. Na jednej strane maloletý A. týždeň
vyrastá u rodiča, ktorý žije v luxusnom prostredí, vozí sa na luxusnom aute, nemá potrebu strádať a
ešte je aj obdarúvaný. Na druhej strane potom dieťa žije druhý týždeň u matky, kde sa skromnosť a
šetrenie prejavuje pri každej činnosti. Dieťa má však právo mať rovnakú životnú úroveň u oboch rodičov.

Zdôraznila, že suma, o ktorú by mal otec platiť vyššie výživné, než ako stanovil súd prvej inštancie
(o 250,- Eur), je suma, ktorá sa môže pre otca javiť ako menej vysoká, avšak pre ňu ide o sumu,
ktorá jej umožní možnosť neporovnateľne vyššej kvality starostlivosti o maloleté dieťa. Otec neposkytuje
maloletému dieťaťu žiadne vecné plnenia, ktoré by odbremenili finančné výdavky matky počas času,
keď je s maloletým dieťaťom.

Navrhla, aby odvolací súd určil, že vyživovaciu povinnosť vo výške 450,- Eur mesačne si má otec plniť
aj spätne, počnúc výživným za mesiac máj 2019.

8. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že prvé tri roky života maloletého dieťaťa posielal matke
sumu 650,- Eur mesačne ako výživné na ňu a maloleté dieťa. Poprel, že by neprispieval na ošatenie

a bežné potreby syna. Dodal, že od chvíle, kedy sa matka rozhodla, že budú fungovať na princípe
striedavej osobnej starostlivosti (bolo to v čase, keď nadviazala v poradí druhý vzťah po ich rozchode)
mu zároveň oznámila, že mu už odmieta baliť a pripravovať veci na oblečenie a veci bežnej každodennej
potreby, preto bol nútený nakúpiť všetko duplicitne. Poprel, že by u neho dieťa žilo v luxuse, obklopené
darčekmi.Poukázalnato,žematkažijevovlastnom5-izbovomrodinnomdomesozáhradouabazénom,

nezaťaženom hypotékou, ani inou formou úveru. Maloleté dieťa má u matky všetko potrebné. Oblečenie
zväčša dostáva od svojich známych, ktorí jej ho darujú ako nepotrebné po odrastených deťoch. Uviedol,
že žije v nájomnom 4-izbovom byte a svoju bytovú situáciu teraz rieši z trvalého hľadiska. V roku
2020 bol nútený svoj rodinný dom predať, pretože sa opakovane dostával do problémov so splácaním
hypotekárneho úveru. Maloleté dieťa u neho nie je nijako výnimočne obdarúvané. Svoje tri deti vedie

k skromnosti. Poprel, že by bol jeho príjem 5.000-6.000,- Eur netto ako tvrdí matka, pretože tento údaj
zobrazuje hrubý obrat jeho spoločnosti v tom roku, kedy sa jej príjem vyšplhal ku špici. Už rok 2020 pre
neho znamenal pokles o 75% na zhruba 2.000,- Eur obratu jeho spoločnosti, čo zďaleka nie je príjem
netto. Mal za to, že matka sa snaží prekryť svoju neochotu sa reálne zamestnať a začať sa naozaj oseba starať. Tvrdil, že jej prvé zamestnanie od ich rozchodu bolo fiktívne a súviselo s jej partnerom G.
A., tak aj založenie obchodnej spoločnosti je iba zakrývanie neochoty sa zamestnať a súvisí so vzťahom
s jej aktuálnym partnerom.

Podané odvolanie považoval za neopodstatnené. Nesúhlasil s tvrdením matky, že jeho finančné plnenia
sa týkajú iba času, kedy je dieťa u neho a ako príklad uviedol taekwondo, o ktoré prejavilo dieťa záujem,
a ktoré otec zaplatil aj na dni, keď je dieťa u matky. To platilo aj pre plavecký kurz. Matka uviedla, že
celkové náklady na dieťa sú 230,- Eur mesačne, preto je ochotný posielať sumu 200,- Eur mesačne,
ako rozhodol súd, čo by malo znamenať, že potreby dieťaťa budú kryté na celý čas pobytu u matky.

Tvrdil, že výživné, ktoré požaduje matka, by sa iba čiastočne dostalo k samotnému maloletému dieťaťu,
pretože bude iba prostriedkom na pohodlný život pre jeho matku, ktorá nie je ochotná sa zamestnať.

9. V odvolacej replike matka poprela, že by pracovať nechcela, alebo že by chcela výživné len preto,
aby ona sama mala vyššiu životnú úroveň. Ak by bolo pravdivé tvrdenia otca, že chce žiť len z výživného,
trvala by na výlučnej starostlivosti o dieťa a z tohto titulu by si nárokovala vyššie výživné. Uviedla, že

faktom zostáva, že otec má neporovnateľne vyššiu životnú úroveň ako ona. To, že nemá dom zaťažený
hypotékou je len preto, že pre jej príjem jej žiadna banka nie je ochotná hypotéku poskytnúť. Dom je
financovaný len vďaka pôžičke od jej matky, ktorú momentálne ani nemôže splácať z dôvodu prakticky
nulového príjmu. Otec sám priznáva, že oblečenie, ktoré má pre maloleté dieťa od známych, je vyradené
ako nepotrebné, čo je pravdou a len vykresľuje ako žije. Oblečenie pre deti má z druhej ruky, auto

len vďaka dobročinnosti známeho, dom vďaka financovaniu jej matkou, potraviny vďaka skromnosti a
svojpomoci (záhrada, podpora od známych a finančných príspevkov od rodičov a sestry). Tvrdila, že nie
je spokojná s tým, že nemá zamestnanie a vynaložila značné úsilie, aby situáciu zmenila. Dôkazom toho
je aj jej snaha podnikať po tom, ako všetky možnosti zamestnať sa zlyhali. Dodala, že otec žije v luxuse.
Navýšenie výživného v žiadnom prípade neovplyvní životnú úroveň otca a jej dokáže pri starostlivosti o

syna výrazne pomôcť. Výška výživného je primárne závislá od životnej úrovne rodičov, nie od výdavkov
na dieťa. Tie sú, pochopiteľne, odvodené od životnej úrovne rodiča. Zdôraznila, že súd bez odôvodnenia
nepriznal výživné spätne, hoci to matka v návrhu žiadala.

10. V odvolacej duplike otec poukázal na to, že komunikácia s matkou bola vždy veľmi ťažká a

komplikovaná. Uviedol, že maloletý A. je jeho syn a rovnako ako dve staršie deti, ho má veľmi rád a bude
sa usilovať o to, aby ho vždy finančne podporoval ako aj jeho dve staršie deti. Maloletému A. platil aj
iné aktivity nad rámec výživného. Dodal, že podnikanie matky nezosmiešňuje, počas vzťahu ju v týchto
aktivitách podporoval, ale vychádza zo skúseností z predchádzajúcich rokov, kedy každá jej snaha o
podnikanie vždy skončila neúspechom. Poznamenal, že si sám bral úver, ktorým jej pomáhal splácať dlh

vo výške 50.000,- Eur, ktorý zostal po skrachovanej firme H., ktorú mala so svojím druhým exmanželom
E. C.. O tento dlh sa delili na polovicu. Uviedol, že aj u neho nosí maloletý A. veci po iných deťoch,
pretože každý rozumný človek vie, že dieťa z vecí skôr vyrastie, ako ich vynosí. Maloletý A. nežije v
dvoch rozdielnych prostrediach. U matky žije v 5-izbovom rodinnom dome s bazénom a so záhradou
a u neho v slušnom nájomnom byte. Mal za to, že matka by už konečne mala prijať zodpovednosť za

svoje rozhodnutia a postaviť sa aj na vlastné nohy, k čomu patrí aj nájsť si zamestnanie.

11. V podaní zo dňa 16.08.2022 matka informovala súd o finančnej situácii otca. Spoločnosť H. L., H.,
M.: XX XXX XXX, H. H. N. XX, C., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je otec, mala za rok 2021
celkové výnosy vo výške 137.757,- Eur.

12. Súd prvej inštancie predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie odvolanie, ktoré podala matka
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/115/2019-156 zo dňa 10.12.2020 vo výroku
o určení výživného na maloleté dieťa. Krajský súd v Bratislava ako odvolací súd prípisom zo dňa
19.01.2022 vrátil spis bez rozhodnutia o odvolaní súdu prvej inštancie na vydanie dopĺňacieho rozsudku,

keďže nebolo rozhodnuté o celom predmete konania s tým, že po vyhlásení dopĺňacieho rozsudku,
jeho vyhotovení, doručení, uplynutí lehoty na podanie odvolania voči nemu a za splnenia procesných
podmienok na predloženie veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, je potrebné spis obratom
zaslať odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní voči rozsudku (čl. 156).

13. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom č. k. 38P/115/2019-203 zo dňa 10.11.2022 doplnil
rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 38P/115/2019-156 zo dňa 10.12.2020 o výrok, ktorým vo
zvyšnej časti návrh matky zamietol.Dopĺňací rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 225 ods. 1, 2, 3 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že v rozsudku zo dňa 10.12.2020
opomenul rozhodnúť o časti návrhu matky na určenie výživného na maloleté dieťa, preto návrh matky v

časti na určenie výživného na maloleté dieťa v čase od mája 2019 do podania návrhu zamietol.

14. Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku podala matka včas odvolanie z dôvodu, že stanovené výživné
považuje za neadekvátne k príjmu otca a jeho životnej úrovni, bez ohľadu na zverenie dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti. Nesúhlasila s tým, aby bolo výživné stanovené počnúc mesiacom

december 2020, keď návrhom doručeným súdu dňa 29.04.2019 sa domáhala, aby bol otec zaviazaný
hradiť výživné počnúc mesiacom máj 2019. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď nesprávne vyhodnotil majetkové pomery
rodičov pri stanovení výšky výživného a okamihu, odkedy má byť hradené. V plnom rozsahu sa pridržala
argumentov uvedených v už skôr podanom odvolaní. Namietala, že súd prvej inštancie bez akéhokoľvek
odôvodnenia nepriznal výživné počnúc mesiacom máj 2019, hoci si otec v tom čase svoju vyživovaciu

povinnosť neplnil. Uviedla, že príjem otca je odvodený od príjmu spoločnosti H. L., H., M.: XX XXX XXX,
H. H. N. XX, C., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je otec a ktorá spoločnosť mala za rok 2022
celkové výnosy vo výške 125.017,- Eur (za rok 2021 išlo o výnosy 133.067,- Eur), čo mesačne vychádza
na sumu cca 10.800,- Eur brutto. Mala za to, že životná úroveň otca je viac ako dostatočná na to, aby
hradil výživné ňou požadované a sú tu dôvody aj na to, aby bolo uhradené výživné za obdobie od mája

2019.
Navrhla, aby odvolací súd určil, že vyživovaciu povinnosť vo výške 450,- Eur mesačne si má otec plniť
aj spätne, počnúc výživným za mesiac máj 2019.

15. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že všetky potrebné veci a skutočnosti boli dostatočne zistené

a overené počas pojednávaní prvoinštančného súdu, s ktorého rozhodnutím sa stotožňuje.

16. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom
súdu prvej inštancie zo dňa 10.12.2020 i jeho dopĺňacím rozsudkom zo dňa 10.11.2022, keďže otec si
dobrovoľne plnil vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa od jeho narodenia, t. j. už v čase pred podaním

návrhu matky. Otec si plnil vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa aj v období do rozhodnutia vo veci
samej, a to vecnými plneniami a finančnými úhradami na bankový účet matky. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

17. V odvolacej replike matka uviedla, že vyjadrenie kolízneho opatrovníka žiadnym spôsobom

nevypovedá o tom, prečo by otec nemal platiť súdom zvýšené výživné spätne, teda odo dňa podania
návrhu. Tvrdenie kolízneho opatrovníka je povrchné a nereaguje na jej odvolanie. Dodala, že otec
prispieval na výživu maloletého dieťaťa v danom období iba symbolicky. Tvrdila, že otec má oscilujúci
príjem okolo 11.400,- Eur až 12.500,- Eur brutto mesačne. Súdom určené výživné vo výške 200,- Eur
mesačne je neadekvátne všetkým okolnostiam, ktoré majú vplyv na určovanie výšky výživného. Súd

nepriznal takto nízke výživné spätne ku dňu podania návrhu, čo ani neodôvodnil, preto je rozhodnutie
nepreskúmateľné. Odo dňa podania návrhu prispel otec na výživu maloletého dieťaťa 15.05. 2019 150,-
Eur, 17.06. 2019 50,- Eur, 17. 09. 2019 50,- Eur, 16. 10. 2019 50,- Eur, 18.11. 2019 50,- Eur, 16. 12.
2019 50,- Eur, 15.01.2020 100,- Eur, 100,- Eur hradil otec následne každý mesiac až do vyhlásenia
rozsudku (december 2020). V uvedenom období ešte maloleté dieťa nebolo celý čas v striedavej

osobnej starostlivosti oboch rodičov, ale bolo prakticky vo výlučnej starostlivosti matky. Striedavá osobná
starostlivosť funguje od decembra 2020. Po vyhlásení rozsudku hradil otec naďalej 100,- Eur, po výzve
matky hradí sumu podľa rozsudku. Ďalej uviedla, že otec nad rámec výživného neprispieva žiadnym
finančným plnením a napriek tomu, že dieťa je v striedavej osobnej starostlivosti, zabezpečuje oblečenie
maloletého dieťaťa v zásade ona. Otec hradí futbalový krúžok a školskú jedáleň, matka hradí gitarový

krúžok, školský klub. Mala za to, že ňou navrhované výživné je adekvátne a neodporuje ani tzv.
tabuľkovému výživnému definovanému Metodikou Ministerstva spravodlivosti SR. Žiadala, aby bola
určená vyživovacia povinnosť otca na maloleté dieťa vo výške 450,- Eur mesačne počnúc výživným za
mesiac máj 2019.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolania podala
včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti
rozhodnutiam súdu prvej inštancie, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľkapoužila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom, ako aj konanie mu
predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolaní (§ 65 a § 66 CMP) s prihliadnutím na prípadné

vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP), bez potreby
zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP) a dospel k záveru, že je nevyhnutné rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa a v
závislom výroku o trovách konania a dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b),
c) CSP) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

19. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu. Podstatou odvolacej argumentácie matky bolo namietanie, že súd
prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu o výživnom dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď
nesprávne vyhodnotil majetkové pomery rodičov pri stanovení výšky výživného a okamihu, odkedy má
byť hradené.

20. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

21. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka

konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

22. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia

(§ 220 ods. 2 CSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka konania) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa totiž chápu aj

z hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a tieto
ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť
č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a

dostatočnédôvody,nazákladektorýchjezaložené.Rozsahtejtopovinnostisamôžemeniťpodľapovahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č.

21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.
februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej
republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj
uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03).

Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a

obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia“. Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie
sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj
rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí
1997-VIII).

23. Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku o
určení výživného na maloleté dieťa a dopĺňacieho rozsudku s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé,
že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexné
skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby

v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave vo vzťahu k určeniu výživného. Z
odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé
pre rozhodnutie súdu v napadnutom výroku relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd
prvej inštancie k takémuto spôsobu rozhodnutia. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom
stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci vo vzťahu k napadnutým výrokom, teda akú

tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, bez odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, je potrebné
prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Takýmto postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali procesné
práva a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok napraviť

v odvolacom konaní.

24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Všeobecne platí, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi ako na strane výživou
oprávneného, tak aj na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať
jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná

tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Za odôvodnené (opodstatnené)
výdavky z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti možno považovať náklady na stravu, ošatenie, obuv,
bývanie a pod., ako aj ďalšie odôvodnené výdavky dôležité pre výchovu a zdravie dieťaťa súvisiace so
vzdelaním, prípravou na budúce povolanie, kultúrnym, športovým a rekreačným vyžitím; za odôvodnenépotreby dieťaťa možno považovať nepochybne aj tvorbu úspor. Medzi odôvodnené výdavky nepatria len
pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom
oprávneného, ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť.

Miera odôvodnených potrieb a s nimi spojených výdavkov je rôzna podľa okolností konkrétneho
prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho
zdravotného stavu, schopností, zručností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie
v spoločenskom živote. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých
pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa, tak aby bola jednoznačne určiteľná. Odôvodnené

potreby oprávneného dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto
schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby oprávneného dieťaťa,
ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Rámec odôvodnených
potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.

26. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať

výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť
o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda
faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na
svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i
situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných

rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok
prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu,
výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto
oprávnenýmposkytovaťvýživné,ichschopnosti,možnostiamajetkovépomery.Súdjepovinnýprihliadať
tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo

zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
Nie je prípustná taká disproporcia, keď rodič s nadštandardnými nákladmi na svoj život bude povinný
hradiť dieťaťu výživné len v takej výške, aby boli zabezpečené jeho bežné výdavky. V takom prípade by
išloozjavnýnepomervmiereživotnejúrovnerodičaadieťaťa,ktorýjevrozporesust.§62ods.2Zákona
o rodine, ale aj v rozpore s článkom 27 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý garantuje právo každého

dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj,
pričom základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre vývoj dieťaťa,
nesú v rámci svojich schopností a finančných možností rodičia. Nemožno tiež opomenúť aktuálne
poberanú výšku rodinných prídavkov na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o
zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Zákon o prídavku na dieťa“) a rodičom uplatňovaný daňový bonus na dieťa podľa zákona č. 595/2003
Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o dani z príjmov“). Predmetné sumy
u konkrétneho rodiča je potrebné vyčísliť.

27. Z obsahu spisu v prejednávanej veci však nemožno vyvodiť, že by súd prvej inštancie posudzoval

vec dôsledne, a že by tomu prispôsobil i postup pri dokazovaní. Vykonané dokazovanie o pomeroch
rodičoch a maloletého dieťaťa nezodpovedá tomu, aby na jeho základe mohol byť vyslovený záver o
určení výživného vo výške 200,- Eur mesačne. Z preskúmaného rozsudku nie je možné zistiť, aké sú
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa (keďže súd prebral vyčíslenie nákladov na základné potreby
dieťaťa matkou), nezaoberal sa výdavkami na stomatologické zákroky kvôli problémom dieťaťa so

zubami,pričomichvynakladaniebolopotrebnéoveriťlistinnýmidôkazmi,nezisťovalriadneakésúpríjmy
a výdavky rodičov, resp. ich celkové majetkové pomery. Súd prvej inštancie dôsledne neskúmal príjmové
a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa, uspokojil sa s vyjadreniami rodičov o ich príjmoch,
na strane matky nezisťoval dôvod ukončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa A. H. z hľadiska
skúmania dôvodov, ktoré ju viedli k strate príjmu, ani to, či jej bolo vyplatené odstupné, v akej výške

poberá rodinné prídavky na maloleté deti a či si uplatňuje (uplatňovala) aj daňový bonus na tieto deti.
V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uvádza, že matka bola do júla 2020 zamestnaná, avšak
matka na pojednávaní dňa 28.07.2020 tvrdila, že zamestnávateľ jej dal výpoveď dňa 27.01.2020 (?).
Na strane otca prevzal jeho tvrdenia o jeho slobodnom povolaní s tým, že ťažisko príjmov má z práce
pre televíziu a tieto predstavujú čiastku za fakturácie za projekt, ktorý vyšiel. Za obdobie september

až december 2019 to bolo 5.000-6.000,- Eur, za mesiace január až august 2019 nemal žiaden príjem,
nakoľko sa projekt „Milujem Slovensko“ nevysielal. V roku 2019 pracoval okrem „Milujem Slovensko“
aj na projekte pre O. A. „Tvoja tvár znie povedome“ za čo mu bola vyplatená čiastka 30.000,- Eur
za 10 odvysielaných častí. Otec bol vlastníkom rodinného domu na N. D. G. C., ktorý predal, avšaksúd prvej inštancie ani nezisťoval aká bola kúpno - predajná cena, a aký bol zostatok hypotekárneho
úveru, ktorý otec vyplatil. Nerealizoval ani dokazovanie zamerané na zistenie a vyhodnotenie príjmov
otca z obchodných spoločností, v ktorých je konateľom a spoločníkom, keďže v spise sú založené

daňové priznania troch spoločností za rok 2018 a jednej spoločnosti za rok 2019. Pokiaľ súd prvej
inštancie v rozsudku konštatoval disproporciu v príjmoch rodičov, kde príjmy otca sú vyššie (otec
dosahuje nadštandardné príjmy, ktoré niekoľkonásobne prevyšujú priemernú mzdu v hospodárstve
tejto krajiny) než príjmy matky a z tohto dôvodu vzhliadol potrebu čiastočne dorovnať životnú úroveň
maloletého dieťaťa v čase, keď je bude v starostlivosti matky, nemožno z jeho odôvodnenia zistiť z

akého konkrétneho príjmu otca a matky vychádzal pri určení výživného na maloleté dieťa, keďže tento
údaj v ňom absentuje. Ustálenie konkrétnych príjmových a majetkových pomerov rodičov maloletého
dieťaťa je pritom esenciálnou náležitosťou súdneho rozhodnutia, ktoré poskytuje aj spoľahlivý podklad
pre v budúcnosti možnú zmenu rozhodnutia súdu o výživnom na maloleté dieťa. Neušlo pozornosti
odvolacieho súdu, že napriek tomu, že súd prvej inštancie rozhodnutie vo veci samej vyhlásil dňa
10.12.2020, v odôvodnení jeho rozsudku absentuje zhodnotenie majetkových a zárobkových pomerov

rodičov za tento rok.

28. Ako opodstatnenú vyhodnotil odvolací súd námietku matky týkajúcu sa toho, že súd prvej inštancie
bez akéhokoľvek odôvodnenia nepriznal výživné na maloleté dieťa v súlade s jej návrhom (doručeným
súdu prvej inštancie dňa 29.04.2019), v ktorom sa domáhala určenia vyživovacej povinnosti na maloleté

dieťa počnúc mesiacom máj 2019. Tento nedostatok sa súdu prvej inštancie nepodarilo odstrániť ani
dopĺňacím rozsudkom, v ktorom len stroho uviedol, že návrh matky vo zvyšnej časti, t. j. v časti návrhu
matky na určenie výživného na maloleté dieťa v čase od mája 2019 do podania návrhu, zamieta. Takýto
záver súdu nie je riadne a zrozumiteľne zdôvodnený, ale je aj nesprávny, keďže matka podala návrh na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností dňa 29.04.2019 s tým, že určenia výživného na maloleté

dieťa sa domáhala počnúc mesiacom máj 2019. Pre priznanie výživného na maloleté dieťa počnúc dňom
01.12.2020 absentuje v odvolaním napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie akékoľvek zdôvodnenie
vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej, preto je takéto rozhodnutie nesprávne.

29. Odvolací súd zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality a
princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci
dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa
vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať aj iné dôkazy,
ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

30. V súhrne vzhľadom na uvádzané sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení
súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala
za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu
na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti

rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného
dokazovania).

31. Nakoľko s poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie náležite nezisťoval všetky relevantné
okolnosti potrebné pre posúdenie pomerov účastníkov konania, keď nevykonal i ďalšie dokazovanie

nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti
daného prípadu, pričom rozsudok ani dostatočne neodôvodnil, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku o určení výživného na maloleté dieťa, závislom výroku o trovách konania
a dopĺňací rozsudok zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b), c) CSP) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

32. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa ust.
§ 391 ods. 2 CSP, bude komplexne vyhodnotiť pomery účastníkov konania, zistiť dôsledne príjmy
rodičov za rozhodné obdobie, ustáliť zárobkové a majetkové pomery rodičov, ich možnosti a schopnosti,
zistiť výdavky účastníkov konania v rozhodnom období a posúdiť ich opodstatnenosť. Okrem príjmov

a výdavkov majetkové pomery rodičov ovplyvňuje aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, hnuteľným
veciam vyššej hodnoty (napr. motorové vozidlo), peňažné prostriedky na účtoch v peňažných ústavoch,
ktoré súd prvej inštancie nepreveroval. Pomery v domácnosti sú tiež ovplyvňované spolužitím s inými
osobami.Opätovne súd rozhodne nielen o bežnom výživnom, ale v prípade potreby aj o zročnom výživnom za
obdobie od podania návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností matkou na súd, resp. od

mája 2019 do nového rozhodnutia súdu prvej inštancie.

33. Súd prvej inštancie vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia, na
základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188 a § 195 a nasl. CSP a §
204 CSP a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP). Pri vyhodnotení

výsledkov dokazovania, so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty matky, tieto
posúdi z hľadiska na ne vzťahujúcich sa zákonných ustanovení. Svoje nové rozhodnutie súd prvej
inštancie odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali
oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé.

34. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného

konania a v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).