Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoCsp/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823201495
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3823201495.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej
a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. D. XXX/X, E.,
zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, IČO: 37 756 508 proti
žalovanej Slovenskej sporiteľni, a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava,

IČO: 00 151 653, zast. AK JUDr. Marek Hic, s.r.o. so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO:
36 865 036, o zaplatenie finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza č.k. 11Csp/18/2023-328 zo dňa 29. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu finančné zadosťučinenie
1 500,- eur. Výrokom III. priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

1.2 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca svoj nárok uplatnil na tom

skutkovom základe, že dňa 24.11.2016 uzatvoril so žalovanou Slovenskou sporiteľňou, a.s. Zmluvu o
splátkovom úvere. Rozsudkom Krajského súdu Trenčín
sp. zn. 6CoCsp 43/2021 zo dňa 30.11.2021 v spojení s rozsudkom Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 15Csp 20/2021 zo dňa 28.6.2021 bola zamietnutá žaloba spoločnosti
EOS KSI Slovensko, s.r.o. voči nemu, ktorou sa spoločnosť domáhala zaplatenia sumy 15.910,34 eur
s príslušenstvom titulom postúpenej bankovej pohľadávky zo zmluvy

o splátkovom úvere od žalovaného. Žaloba bola zamietnutá z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o
postúpenípohľadávkyuzatvorenejsožalovanýmSlovenskásporiteľňa,a.s.titulomzmluvyosplátkovom
úvere z dôvodu porušenia § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. - zákona
o bankách v znení neskorších zmien a doplnkov. Žalobca má podľa jeho názoru v súlade
s § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z. z. - o ochrane spotrebiteľa nárok na primerané finančné zadosťučinenie
od žalovaného, ktorý za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. Žalovaný je povinný pri výkone

svojej činnosti postupovať s odbornou starostlivosťou
a v súlade so zákonom, ale v uvedenej veci nepostupoval správne, práve naopak konal voči žalobcovi
spôsobom odporujúcim zákonu. Neplatným postúpením bankovej pohľadávky žalovaného v rozpore s
§ 92 ods. 8 zákona o bankách na inkasnú spoločnosť boli porušené práva žalobcu ako spotrebiteľa.
Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, to závisí od úvahy súdu. Pri určovaní sa zohľadňujú
rôzne kritéria, a to intenzita, dôsledky, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná

funkcia a podobne. Primerané vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, považuje finančné zadosťučinenie
minimálne vo výške 1.500 eur.1.3 Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 132, § 139, § 140, § 167 ods. 1, 2, 4 CSP a konštatoval, že

žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto konaní, svoje tvrdenia uvedené v žalobe nijak dôkazmi
nepreukázal, tieto boli tvrdené len vo všeobecnej rovine. Súd na zdôraznenie svojho zamietajúceho
rozsudku uviedol, že v konaní sp. zn. 15Csp 20/2021 podala spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.
žalobu, pričom uvedená vec nemá súvis
s konaním sp. zn. 11Csp 18/2023, keď ustanovenie § 3 ods. 5 z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa sa netýka uplatnenia práva spotrebiteľom - A. B.. Nárok nebol uplatnený spotrebiteľom,
žalobcom, ale dodávateľom, resp. iným subjektom, ktorý mal za to, že na neho prešlo právo dodávateľa
voči dlžníkovi. Nebolo preukázané porušenie žiadneho konkrétneho spotrebiteľského práva v konaní sp.
zn. 15Csp 20/2021 žalobcu A. B. alebo povinnosti ustanovenej z. č. 250/2007 Z. z. Žalobca si neuplatnil
žiadne právo, preto nemožno hovoriť o úspechu, resp. neúspechu a konanie sp. zn. 15Csp 20/2021
sa netýkalo Slovenskej sporiteľne, a.s. V konaní nebol preukázaný základ nároku, preto sa súd prvej

inštancie ďalej nezaoberal výškou primeraného finančného zadosťučinenia.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
V odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP a žiadal, aby odvolací
súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu, resp. v rozsahu zodpovedajúcom úvahe

súdu a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že
v konaní si uplatňuje nárok na finančné zadosťučinenie podľa zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, ktorého jedinou podmienkou je iba úspešné uplatnenie nároku spotrebiteľa
z porušenia práva alebo povinnosti. Iné kritérium zákon neustanovuje. Do pozornosti dal rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019

a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/80/2020 zo dňa 24.08.2022. Zdôraznil, že
v základnom konaní bolo právoplatne ustálené porušenie právnej povinnosti žalovaného. Nárok
spotrebiteľa na finančné zadosťučinenie je daný, pokiaľ bolo judikované porušenie právnej povinnosti
dodávateľa a nie je nutné, aby dodávateľ, ktorý porušenie právnej povinnosti spôsobil, bol aj účastníkom
súdneho konania, v ktorom bolo porušenie právnych povinností judikované. Pokiaľ súd prvej inštancie

argumentuje, že nárok nebol uplatnený spotrebiteľom, žalobcom, ale dodávateľom, respektíve iným
subjektom a nebolo preukázané porušenie žiadneho konkrétneho spotrebiteľského práva v konaní
neprospech žalobcu alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa, je treba uviesť, že
predpokladom pre uplatnenie finančného zadosťučinenia je porušenie práva alebo porušenie povinnosti.
Súd prvej inštancie operuje s pojmom porušenie práva, ale zabudol, že rovnaký dôsledok sa vzťahuje

aj na porušenie povinnosti. Prvoradou právnou otázkou v predmetnej veci je, či žalovaný je alebo
nie je nositeľom pasívnej legitimácie v konaní. Právoplatným súdnym rozhodnutím bolo ustálené, že
žalovaný porušil právnu povinnosť voči žalobcovi, čo bolo zhodnotené ako dôvod neplatnosti postúpenia
pohľadávky na spoločnosť EOS KSI, s.r.o.
v predchádzajúcom konaní. Pokiaľ si súd prvej inštancie osvojil tvrdenia žalovaného, že žalobca má

bez ďalšieho automaticky len na základe odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne ďalej
plniť splátky úveru priamo žalovanému a toto nerešpektovanie rozhodnutia žalobcom má byť ďalším
argumentom pre zamietnutie žaloby, s týmto nemožno súhlasiť. Súd prvej inštancie zamietol dôkazný
návrh žalobcu smerujúci k zisteniu sumy, ktorú žalovaný doposiaľ inkasoval na predmetný úver. Pokiaľ
by existoval nárok žalovaného voči žalobcovi zo spotrebiteľského úveru, nemá to vplyv na existenciu a

nárokžalobcunafinančnézadosťučinenie,ktoréhopodmienkybolivdanejvecinaplnené.Základnároku
uplatnený žalobcom je daný, došlo k indikovaniu porušenia zákona zo strany banky pri zosplatnení úveru
a následne pri postupovaní pohľadávky z úveru.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril podaním zo dňa 15.05.2024 tak, že navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny a priznať mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, obsahuje
relevantné odôvodnenie, je zákonné a napĺňa princíp právnej istoty, pretože je v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. Podané odvolanie nesmeruje k ochrane ohrozených
subjektívnych práv žalobcu, ale je snahou preniesť dôsledky nekonania na iný subjekt. Žalobca
opakovane porušuje procesné pravidlá týkajúce sa povinnosti tvrdenia a splnenia tejto povinnosti.
Poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR, podľa ktorého ochranu spotrebiteľov je nutnéinterpretovať triezvo, neutrálne, ako akékoľvek iné právne inštitúty (PL. ÚS 11/2016). To, že nejaký
subjektmáhmotnoprávnepostaveniespotrebiteľa,nemážiadenvplyvnajehozákladnúprocesnoprávnu
povinnosť

v konaní, ktorou je povinnosť riadneho tvrdenia, rovnako ani na žiadne iné procesné povinnosti; rovnako
uvedené nemá žiaden vplyv na ústavnú povinnosť súdu prerokovať
arozhodnúťkaždúvectak,abyvočiúčastníkompostupovalnezaujatoaneutrálne,nestranne,spôsobom
neutrálnym vo vzťahu ku každej strane konania. Zdôraznil, že súd nie je
v postavení zástupcu niektorej zo strán. Celá žaloba a úvahy v nej obsiahnuté sú výrazom negatívnych

trendov, ktorými je aktuálne poznamenaná sporová prax ochrany spotrebiteľov. Žalobca sa dožaduje
interpretácie právnych noriem tak, akoby mu postavenie spotrebiteľa malo automaticky garantovať
sporovýúspechaodmietazodpovednosťzasplnenienajzákladnejšíchprocesnýchpovinností.Poukázal
na nedostatok vecných argumentov zo strany žalobcu, absenciu relevantného vecného odôvodnenia a
zdôraznil, že žalobca ako dlžník nielenže nesplatil úver, ale je to ten, kto tvrdí, že je poškodený. Podľa
§ 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa sa vyžaduje aktívne konanie spotrebiteľa, ktorý sa žalobou

domáhal na súde ochrany svojho subjektívneho práva a s takouto žalobou bol procesne
a právoplatne úspešný. Takáto podmienka nemohla byť splnená účasťou žalobcu v postavení
žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza a následne v odvolacom konaní na
Krajskom súde v Trenčíne (6CoCsp/43/2021), kde vždy vystupoval v procesnom postavení žalovaného.
Výsledkom tohto konania musí byť rozhodnutie o tom, že bolo porušené konkrétne spotrebiteľské právo

alebo povinnosť, ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi. Ak však
súd zamietne žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, ak sa tomu stalo v označenom konaní
vedenom na Okresnom súde Prievidza, nejde o rozhodnutie meritórne, ale ide o rozhodnutie v tom
smere, že ten, kto sa nároku domáha, na uvedené nie je aktívne vecne legitimovaný. V danom konaní
nebolo rozhodnuté

o tom, že by tu uplatnený nárok nebol v prospech žiadneho subjektu, bolo rozhodnuté len
otom,žeten,ktosapriznaniatakéhotonárokudomáha,nauvedenéniejeaktívnevecnelegitimovanýaz
tohtodôvodusanárokdopodstatyneskúmalďalej.PoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.
1Cdo/107/2021 z 28.02.2023, v ktorom najvyšší súd v obdobnej veci uzavrel, že má za preukázané,
že v konaní pred okresným súdom (žaloba bola zamietnutá pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

žalobkyne) nebolo právoplatne rozhodnuté
o porušení žiadneho konkrétneho spotrebiteľského práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o
ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Najvyšší súd SR v rozsudku
sp.zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019 vyložil, že pod úspešným uplatnením práva alebo povinnosti
treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok

z porušenia práv alebo povinností, napríklad nárok zo zodpovednosti za škodu,
z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej
podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve, čo sa v súdenej veci nestalo. Zdôraznil, že je úlohou
súdu z úradnej povinnosti vykonať aj šetrenie za účelom posúdenia žalobného nároku v kontexte kritéria
dobrých mravov a zákazu šikany. V tomto smere poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. PL.

ÚS 1/2018 zo dňa 24.01.2018. Poukazovanie žalobcu na tržby žalovaného a jeho zisk mal za nenáležité,
to, že niekto vlastní nejaký majetok, mu nemôže byť na ujmu. Zdôraznil, že žalobca netvrdil žiadne
konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli dať vzniknúť právu normovaného v § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa, žiadne konkrétne okolnosti, na základe ktorých mu na jeho údajný tvrdený nárok vznikol
a žiadne tvrdenia, na základe ktorých by bolo možné prípadne ustáliť výšku satisfakčného nároku.

Podporne poukázal na závery vyslovené Najvyšším súdom ČR
sp.zn. 32Odo/511/2006 zo dňa 05.05.2006. Žalobca predovšetkým vôbec neuviedol, ktorým
rozhodnutím bolo jeho právo úspešne uplatnené na súde voči žalovanému, pretože rozhodnutie o
zamietnutí žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nie je rozhodnutím o porušení
spotrebiteľského práva alebo povinnosti. Ak sa žaloba zamieta pre nedostatok aktívnej vecnej

legitimácie, nárok sa vôbec meritórne neskúma, a preto je vylúčené, aby mohlo byť pojmovo uvažované
o takom úspechu spotrebiteľa, aký má na mysli § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Vyžaduje sa
aktívne konanie spotrebiteľa, ktorý sa žalobou domáha na súde ochrany svojho subjektívneho práva a
s takouto žalobou je procesne úspešný. Táto podmienka splnená nebola. V základnom konaní nebol
nárok uplatnený spotrebiteľom, ale dodávateľom, žalobca si v danom konaní žiadne právo neuplatnil, a

teda nemohol byť ani úspešný a toto konanie sa už vôbec netýkalo Slovenskej sporiteľne, a.s. Zdôraznil,
že žalobca počas konania žiaden návrh na pripustenie zmeny žaloby nepodal, relevantný je tak výlučne
obsah žaloby a nie iné produkované tvrdenia. Z obsahu žaloby nie je zrejmé, o akú ujmu žalobcovi ide
a čomu má byť učinené zadosť. Finančné zadosťučinenie nemá slúžiť na náhrady takej ujmy, ktorejreparácia je predmetom iných inštitútov. Zdôraznil, že celé konanie žalobcu sleduje nemravný cieľ.
Žalobcom požadovaná výška zadosťučinenia je nielen nedôvodná, ale má amorálny rozmer, napríklad
v porovnaní s odškodnením, ktoré je priznávané súdom obetiam protiprávneho konania, obzvlášť ak sú

porušené ústavné hodnoty najvyššej dôležitosti, ako je napríklad zdravie. Súd prvej inštancie postupoval
správne
a zákonne, keď žalobu zamietol. Odôvodnenie rozsudku je konzistentné a v súlade s účelom
a zmyslom právnych noriem; ide o absolútne jasné a zrozumiteľné odôvodnenie, ktoré je plne v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu

v Žiline sp.zn. 11Co/159/2015 a Krajského súdu Trenčín
sp.zn. 19Co/110/2019. Zdôraznil, že žalobca porušuje svoje záväzky v značnom rozsahu,
a ako protiprávne konajúci subjekt sa ešte domáha od žalovaného primeraného finančného
zadosťučinenia. Uvedené je vzhľadom na okolnosti nutné považovať za výkon práva
v rozpore s dobrými mravmi a ak by tu i nebol aspekt nesplnenia podmienok, nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie, bolo by nevyhnutné odoprieť ochranu takémuto výkonu práva pre rozpor s § 3 ods.

1 Občianskeho zákonníka.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne vyjadril podaním zo dňa 29.05.2024 tak, že základnou
otázkou v konaní je, či má spotrebiteľ nárok na finančné zadosťučinenie voči banke, ktorá zanedbala
odbornú starostlivosť skúmať bonitu klienta pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere za situácie, keď

bola súdom zamietnutá žaloba inkasnej spoločnosti (z dôvodu porušenia odbornej starostlivosti banky
s následkom neplatného postúpenia pohľadávky) titulom pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, ktorý
spotrebiteľcelýnesplatilabankasipozamietnutížalobysamaužnároknevymáha.Vostatnompoukázal
na obsah podaného odvolania.

5. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení
§ 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

7. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.
8. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

10. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak
dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

11. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie
nevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,vnesprávnychskutkových
zisteniach súdu prvej inštancie a v nesprávnom právnom závere súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm.
e/, f/ a h/ CSP).

12. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

13. Z obsahu spisu vyplýva, žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie 24.04.2023 domáha
od žalovaného zaplatenia sumy 1 500,- eur titulom finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona

oochranespotrebiteľa.Vžalobeuviedol,žedňa24.11.2016uzatvorilsožalovanýmzmluvuosplátkovom
úvere. Rozsudkom Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoCsp 43/2021 zo dňa 30.11.2021 v spojení s
rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Csp 20/2021 zo dňa 28.6.2021 bola zamietnutá žaloba
spoločnosti
EOS KSI Slovensko, s.r.o. voči A. B., žalobcovi, o zaplatenie sumy

15.910,34 eur s príslušenstvom titulom postúpenej bankovej pohľadávky zo zmluvy
o splátkovom úvere od žalovaného. Žaloba bola v označenom súdnom konaní právoplatne zamietnutá
z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej so žalovaným Slovenská
sporiteľňa, F. titulom zmluvy o splátkovom úvere z dôvodu porušenia § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z.z. - zákona o bankách v znení neskorších zmien a doplnkov. Ďalej uviedol, že žalovaný je povinný
pri výkone svojej činnosti postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade so zákonom. Žalovaný
tak v uvedenej veci nepostupoval správne, práve naopak konal voči žalobcovi spôsobom odporujúcim

zákonu. Neplatným postúpením bankovej pohľadávky žalovaného v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o
bankách na inkasnú spoločnosť boli porušené práva žalobcu ako spotrebiteľa. Žalovaný nepostupoval
s odbornou starostlivosťou, toto konanie bolo spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu a tento stav bol
v pôvodnom konaní preukázaný. Žalovaný nezákonným postupom porušil celé spektrum povinnosti na
ochranu klientov a na zachovanie bankového tajomstva podľa § 89 a nasl. zákona o bankách. Žalovaný

dodávateľ má jednoduchú možnosť, ako sa vyhnúť povinnosti platiť finančné zadosťučinenie tým, že
bude podnikať v rámci pravidiel stanovených právnymi predpismi. Čo sa týka výšky uplatneného nároku,
na možné porovnanie uviedol
§ 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa a § 50 ods. 1 zákona o bankách. Zdôraznil, že pri rozhodovaní
sa zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, dôsledky, časové trvanie
závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a podobne. Primeraným všetkým okolnostiam

prípadu považoval finančné zadosťučinenie minimálne vo výške 1.500 eur. V žalobe označil dôkazy:
výpis žalovaného z obchodného registra, rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Csp 20/2021
zo dňa 28.6.2021, rozsudok Krajského súdu Trenčín
sp. zn. 6CoCsp 43/2021 zo dňa 30.11.2021, spis 15Csp/20/2021. Vo vyjadrení k odporu žalovaného
označil ako dôkaz verejne dostupné údaje o finančnej situácii

žalovaného z webovej stránky G.. Podaním zo dňa 19.12.2023 o.i. predložil
súdu dôkazný návrh: zápisnicu z pojednávania Okresného súdu Prievidza vo veci
sp.zn.15Csp/20/2021–výsluchžalobcu,ktorýnavrholvykonaťzaúčelomdokresleniaporušeniaprávnej
povinnosti žalovaného (zanedbanie odbornej starostlivosti). Na pojednávaní dňa 30.01.2024 dal súdu
na zváženie vykonanie dôkazu, výsluchu žalobcu. Taktiež navrhol zistiť, akú sumu žalovaný v súvislosti

s pohľadávkou voči žalobcovi doposiaľ zinkasoval.

14. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v odseku 7 uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie
výsluchom právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, oboznámením listinných
dôkazov: žaloba, výpis z obchodného registra na žalovaného, rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.

zn. 15Csp 20/2021, rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 6CoCsp 43/2021, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 80/2020, platobný
rozkaz sp. zn. 11Csp 18/2023, odpor, vyjadrenie Slovenskej sporiteľne, a.s., vyjadrenie právneho
zástupcu žalobcu č.l. 107-109, rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo 127/2017, uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 124/2020, rozsudok Krajského súdu

Prešov sp. zn. 7Co 125/2019, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica
sp.zn. 17CoCsp 30/2021, vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu č.l. 167-168, zápisnica
z pojednávania v konaní č. k. 15Csp 20/2021 č.l. 169-171, opätovne rozsudok Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 15Csp 20/2021 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 6CoCsp 43/2021, vyjadrenie právneho zástupcu žalovanej strany č.l. 186, pripojeným spisom

Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Csp 20/2021.
15. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol predovšetkým s odôvodnením,
že je názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tomto konaní, svoje tvrdenia uvedené v
žalobe nijak dôkazmi nepreukázal, tieto boli tvrdené len vo všeobecnej rovine (str. 36). Tento
svoj záver ďalej nijakým spôsobom nerozvinul, obmedzil sa len na citácie z písomných vyjadrení

žalovaného a z rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Csp 20/2021 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6CoCsp 43/2021 a žiadne vlastné úvahy, ktoré ho viedli k záveru
o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu v konaní neprodukoval. Napadnuté rozhodnutie
nespĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP, najmä neobsahuje
vysvetlenie, ako súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán,

ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ako vyhodnotil jednotlivé dôkazy, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Hoci ide o rozsiahle rozhodnutie, pozostávajúce z 37 strán (vrátane
poučenia), 30 strán obsahuje len takmer doslovný prepis písomných vyjadrení strán sporu a obsah
rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15Csp 20/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 6CoCsp 43/2021 a takmer 2 strany citácie zákonných ustanovení; vlastné úvahy

súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie sú prezentované v minimálnom rozsahu. Súd
prvej inštancie tiež neuvádza, ako na zistený skutkový stav aplikoval to - ktoré konkrétne zákonné
ustanovenie, ktoré v napadnutom rozsudku cituje. V dôsledku uvedeného znemožnil odvolaciemu súdurealizovať prieskum zákonnosti, dôvodnosti a správnosti napadnutého rozhodnutia, čo samo osebe
predstavuje dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

16. Pokiaľ súd prvej inštancie „na zdôraznenie svojho zamietajúceho rozsudku“ uvádza, že v konaní sp.
zn. 15Csp 20/2021 podala spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o.
žalobu, pričom uvedená vec nemá súvis s týmto súdnym konaním, keď nárok vo veci
sp. zn. 15Csp 20/2021 nebol uplatnený spotrebiteľom, žalobcom, ale dodávateľom, resp. iným
subjektom, ktorý mal za to, že na neho prešlo právo dodávateľa voči dlžníkovi; v konaní

sp. zn. 15Csp 20/2021 nebolo preukázané porušenie žiadneho konkrétneho spotrebiteľského práva
žalobcu alebo povinnosti ustanovenej z. č. 250/2007 Z. z.; žalobca si neuplatnil žiadne právo, preto
nemožno hovoriť o úspechu, resp. neúspechu a konanie sp. zn. 15Csp 20/2021 sa netýkalo Slovenskej
sporiteľne, a.s., odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie aktuálnu rozhodovaciu prax
Najvyššieho súdu SR ako najvyššej súdnej autority (čl. 2 ods. 2 CSP).

17. V rozhodnutím, publikovanom v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod R 47/2022,
dovolací súd uviedol: „Zodpovedným subjektom, od ktorého je možné
požadovať primerané finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 tretia veta zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nemusí byť iba jedna zo sporových strán v

súdnom konaní, v ktorom bol spotrebiteľ úspešný.“ V rámci uvedenej veci súdy posudzovali oprávnenosť
finančného zadosťučinenia (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.) spotrebiteľov proti banke, ktorá
predtým postúpila pohľadávku proti spotrebiteľom na ďalšiu osobu, a táto osoba sa následne neúspešne
žalobou na súde domáhala voči spotrebiteľom zaplatenia žalovanej (postúpenej) pohľadávky. Dôvod jej
neúspechu v súdnom konaní bol rovnaký ako v teraz posudzovanej veci, t. j. že zmluva o postúpení

pohľadávky bola neplatná pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Dovolací súd v uvedenej veci
ďalej uviedol, že „zo zákonnej dikcie označenia zodpovedného subjektu, od ktorého je možné požadovať
primeranéfinančnézadosťučinenie(„odtoho,ktozaporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmto
zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá“) de lege lata nevyplýva, že to nevyhnutne musí byť iba
jedna zo sporových strán v konaní na súde,

v ktorom bol spotrebiteľ úspešný, hoci ním spravidla bude práve tento procesný subjekt.
V okolnostiach danej veci nosné dôvody neúspechu veriteľa (postupníka) a tým aj úspechu dlžníka
(spotrebiteľa) spočívali v absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení spotrebiteľskej pohľadávky
žalovanou (postupiteľom), pre nedodržanie podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách,
pričom v hre bol stále nárok zo spotrebiteľského úveru uzavretého medzi žalovanou a žalobcami.

V takomto prípade určenie zodpovednou žalovanú za porušenie povinnosti ustanovenej osobitnými
predpismi v súvislosti s nárokom žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie neodporuje zneniu
zákonnej dikcie podľa § 3 ods. 5 ostatná veta zákona č. 250/2007 Z. z.“

18. Na predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu nadviazala súdna prax a toto rozhodnutie je

v súčasnosti plne prijímané a rešpektované - viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu
sp.zn. 2Cdo/1/2022 zo dňa 15.02.2024.

19. I keď s účinnosťou od 01.07.2024 bol zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zrušený
zákonom č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, uvedené na popísané závery súdnej praxe nemá

vplyv. Jednak sa podľa § 53 zákona č. 108/2024 Z.z. sa ustanovenia tohto zákona použijú na zmluvu
uzavretú po 30. júni 2024, pričom vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a
nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024 a
jednak zákon č. 108/2024 Z.z. rovnako ako zákon č. 250/2007 Z.z. v § 3 ods. 1 písm. e/ upravuje právo
spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie od osoby, ktorá porušila práva spotrebiteľa alebo

povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa, ak spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti v oblasti ochrany spotrebiteľa.

20. Z uvedeného je zrejmé, že názor súdu prvej inštancie o neexistencii právneho základu nároku
žalobcu z dôvodu, že v tzv. základnom konaní sp. zn. 15Csp 20/2021 nárok nebol uplatnený

spotrebiteľom, žalobcom, ale dodávateľom, resp. iným subjektom, ktorý mal za to, že na neho prešlo
právo dodávateľa voči dlžníkovi, nemá oporu v zákone ani v súdnej praxi. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie pritom nie je zrejmý žiaden dôvod, pre ktorý sa súd prvej inštancie od
popísaných záverov ustálenej súdnej praxe odchýlil(čl. 2 ods. 3 CSP).

21. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn.

1Cdo/107/2021 zo dňa 28.02.2023, odvolací súd uvádza, že v tomto uznesení najvyšší súd
pripúšťa možnosť splnenia podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle
ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z i v prípade, ak je spotrebiteľ v základnom konaní úspešný
ako žalovaný pri bránení svojho práva (ods. 15). Naviac, v predmetnej veci išlo o odlišné skutkové
okolnosti, týkajúce sa základného konania, keď žaloba v základnom konaní bola síce zamietnutá pre

nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v základnom konaní, ako je tomu v súdenej veci, avšak
s odôvodnením, že pohľadávka, ktorá bola predmetom konania, nebola vôbec predmetom postúpenia
medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalobkyňou. Ďalej, najvyšší súd vo veci
sp.zn. 1Cdo/107/2021 zrušil rozhodnutia nižších súdov práve z dôvodu, že tieto neskúmali, či
v základnom konaní pred okresným súdom bolo právoplatne rozhodnuté o porušení konkrétneho
spotrebiteľského práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi

alebo nie. Predmetné rozhodnutie, ktoré nie je v rozpore s horepopísanou novšou judikatúrou
najvyššieho súdu, potom na súdenú vec nie je možné bez ďalšieho aplikovať.

22. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru o nevyhnutnosti rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP, v ktorom je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

23. V ďalšom konaní súd prvej inštancie s poukazom na vyššie popísané závery vec opätovne preskúma
a zhodnotí dôvodnosť a oprávnenosť nároku žalobcu z hľadiska splnenia zákonných podmienok

pre vznik nároku spotrebiteľa na finančné zadosťučinenie v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa. V novom rozhodnutí sa vysporiada komplexne s argumentáciou strán sporu, vrátane
námietky žalovaného ohľadne výkonu práva žalobcu v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie
prípadne i na základe doplneného dokazovania opätovne vec skutkovo vyhodnotí, právne posúdi,
vysporiada sa komplexne s argumentáciou oboch strán v konaní a vo veci opätovne rozhodne

rozsudkom, ktorý bude spĺňať náležitosti riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP.

24. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného
konania, ako aj o trovách odvolacieho konania /§ 396 ods. 3 CSP/.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).