Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 1T/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010464
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Frátrik

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124010464.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom v trestnej veci obžalovaného A. A. na

hlavnom pojednávaní konanom 25. marca 2025 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku sa obžalovaný A. A., narodený X. XXXXXXX
XXXX oslobodzuje spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Považská Bystrica sp. zn. Pv
142/23/3306 zo 4. marca 2024, pre prečin neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302 odsek 1
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v období od presne nezisteného času roku 2019 až do dňa 14.01.2023 bez súhlasu príslušných štátnych

orgánov neoprávnene naviezol na presne nezistených nákladných vozidlách a následne uložil 295 ton
zeminy a kameniva, kategorizovaného vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov, ako odpad č. 17 05 04 (zemina a kamenivo iné
ako uvedené v 17 05 03), na parcelu č. KN-C 1321 v katastrálnom území obec Lednica, okres Púchov,
ktoré miesto na tento účel nebolo určené, čím porušil § 13 písm. a), b), d) a § 97 ods. 1 písm. s) zákona
č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov, pričom náklady na odstránenie tohto odpadu
predstavujú sumu 7.630,32 €,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica („prokurátor“) podal na tunajšom súde („súd“)
05.03.2024 na obžalovaného A. A., nar. XX.XX.XXXX („obžalovaný“) postupom podľa § 234 ods. 1 Tr.
por. obžalobu pre podozrenie zo spáchania prečinu neoprávneného nakladania s odpadmi podľa § 302
ods. 1 Tr. zák., a to na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.
Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený o všetkých jeho procesných
právach podľa § 34, resp. § 121 Tr. por.. Zároveň bol poučený podľa § 257 Tr. por. s tým, že ku skutku

môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por.. Obžalovaný po tomto poučení urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., tj. že je nevinný.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom
obžalovaného, svedka B. C. D. a znalkyne B. D. E., čítaním zápisníc o výsluchu svedkov F. F. (č.
l. 63 a nasl.), D. C. (č. l. 67 a nasl.), G. H. (č. l. 79 a nasl.), E. I. (č. l. 83 a nasl.) a B. B. F. (č.
l. 249 a nasl.; to všetko postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por.) a oboznámením (čítaním) listinných

dokumentov na oboznámenie navrhnutých, konkrétne zápisnice o ohliadke miesta samého (č. l. 23
a nasl.), správy Okresného úradu Púchov (č. l. 85 a nasl.), správy Okresného úradu Trenčín (č. l. 117
a nasl.), správy Slovenského vodohospodárskeho podniku (č. l. 121), výpisu z listu vlastníctva (č. l.
143 a nasl.) z prílohovej obálky na č. l. 290 odpisu z registra trestov a výpisu z evidencie priestupkov,rozhodnutí č. l. 124 a 127 a fotografií, ktoré predložil obhajca na hlavnom pojednávaní na č. l. 296 – 321
a 333 (to všetko postupom podľa § 269 Tr. por., resp. § 270 ods. 2 Tr. por.).

Odmietol súd postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por. vykonať obžalovaným navrhnuté dokazovanie
vykonaním previerky výpovede obžalovaného na mieste samom za účasti znalkyne B. E., pretože by
sa týmto dokazovaním len zistili okolnosti, ktoré boli v dostatočnej miere zistené inými navrhnutými
a vykonanými dôkazmi. Ak totiž obžalovaný v rámci odôvodnenia tohto návrhu poukazoval, že sa má
vysvetliť výpoveď poškodenej B. B. F., že v mieste výškového utrhnutia svahu nebola viditeľná navážka

búracieho materiálu, toto nielenže uviedla svedkyňa vo výpovedi, zápisnica o ktorej bola na hlavnom
pojednávaní oboznámená, tvrdil obžalovaný v priebehu konania, ale k tomu boli vypočutí aj svedok B.
D. a znalkyňa B. E.. Preto mal súd za to, že ďalšie dokazovanie vykonávané navrhnutým smerom by
predstavovalo len nehospodárne a nedôvodné predĺženie tohto trestného konania.

Obžalovaný v zásade zhodne s jeho výpoveďou z prípravného konania vypovedal, že zosuv svahu

nastal niekedy v januári 2023, volal mu ohľadne toho starosta. Povedal mu, že informácie dostal od
Povodia Váhu. Jeho pozemok končí svahom a potom je miestny potok. Celé to bolo tak, že v minulosti
asi v roku 2020 alebo 2021 bola protipovodňová ohliadka, na základe záverov ktorej mali byť odstránené
stromy aj z jeho pozemku – svahu pri potoku. Takúto protipovodňovú ochranu robili kvôli svedkovi C.
a jeho bratovi, ktorí majú pozemok cez potok oproti jeho pozemku a tým, že je nižšie, pri veľkej vode ich

vytápalo. Najskôr sa teda začal regulovať tok, upravovali sa brehy a potom mu bol avizovaný aj nejaký
výrub. Namiesto náletových drevín bola ale vyrezaná „celá hora“, asi 60 väčších stromov. Vytrhávali
sa dokonca aj ich pne. Tí, čo robili reguláciu brehu, chodievali piť k svedkovi C., robili potom to, čo od
nich požadoval. Takto sa vlastne posunulo celé koryto rieky a zmenili sa aj hranice pozemkov. Potom,
niekedy v roku 2022 tam navozili kamene a tými spevnili breh, prevažne ale na strane svedka C.. Jeho

oslabený breh vo svahu ale nikto nespevnil a potom sa čiastočne zosunul smerom do potoka. To sa stalo
kvôli vyrezaným stromom a destabilizácii svahu z toho, že sa tam robilo. Čo sa týka stavebného odpadu,
je pravda, že na svoj pozemok navozil sutinu zo zbúranej stavby E. I., tú ale použil na spevnenie cesty,
ktorá sa ešte v roku 2014 až 2015 robila hore na pozemku. Toto vôbec nesypal smerom ku svahu nad
potokom. Na uloženie 50 ton tohto odpadu na svoj pozemok mal aj dodatočný súhlas, tzn. dodatočne

mu to bolo povolené. Musel to zlegalizovať, pretože svedkyňa H. na neho dala podnet. To bolo asi
v roku 2019. Je pravda, že potom asi v roku 2021 na svoj pozemok nechal naviezť, ale aj a zo svojho
pozemku odviezol hlinu, kde časť navozenej hliny použil na vyrovnanie svojho pozemku a časť odviezol,
čo súviselo s inými stavebnými prácami. Túto hlinu mu ponúkli ostatní obyvatelia obce. Hlinu ale tiež
nesypal smerom ku svahu nad potokom.

Svedok B. D., ku ktorému treba dodať, že v prípravnom konaní ako geodet vypracoval technickú správu
z 03.04.2023 (v podstate akési odborné vyjadrenie), ku ktorej zas treba dodať, že bola podkladom
vprípravnomkonanívypracovanéhoznaleckéhoposudkuznalkyneB.E.,akosamavypovedala,uviedol,
že ho požiadali policajti, aby prišiel zamerať navážku odpadu zosunutého do potoka. Prišiel teda na

miesto, kde mu policajti ukázali miesto, zaujímali sa o to, ako by sa dal zamerať viditeľný zosuv
svahu. Mapy, s ktorými pracuje, ale nie sú v 3D, pričom aj keď je geodetom, nevie presne určiť, čo
z kopy, ktorá mala predstavovať zosuv svahu, sa skutočne zosunulo a aký bol svah predtým, pretože
presné súradnice pred zosuvom neboli, žiaden geodet to tam predtým nemeral. Policajti však trvali
na úlohe, aby zameral, čo označili za navážku odpadu a vlastne bolo identické s viditeľným zosuvom.

Predpísaný technologický postup ale na to nie je. Vykonal teda ohliadku, bol na oboch stranách potoka,
prostredníctvom GPS určil v 3D súradnice viditeľného zosuvu, na základe čoho určil kubatúru. On ale
nevedel, či to, čo zameriava, je odpadom, ako geodet to ani nemôže určiť, pričom súčasne mu to ani
nikto nevysvetlil. Rovnako nie je oprávnený určiť, či navážka odpadu môže spôsobiť zosuv svahu. Na
mieste bol len raz, kedy mu aj úloha bola zadané a kedy vykonal merania, prítomní tam boli len policajti,

žiadna iná odborne spôsobilá osoba.

Znalkyňa B. E., ktorá sa inak odvolala na v prípravnom konaní vypracovaný znalecký posudok a doplnok
k nemu, uviedla, že pri ich vypracovaní postupovala podľa podkladov, ktoré jej poskytli policajti, pričom
jej boli položené viaceré otázky, okrem iného mala zatriediť odpad, zistiť množstvo a oceniť ho. Po

preskúmaní spisového materiálu a všetkých podkladov odpad teda kategorizovala, zaradila ho pod
zeminu a kamenivo. Že bol tento odpad navezený vyplývalo z viacerých výpovedí. Pritom nezistila,
že by v danom odpade mali byť nebezpečné látky. Jednoducho pri kategorizácii postupovala v súlade
s predpismi a zistenými skutočnosťami. Doplnila, že odpadom nie je zemina použitá na totožnom mieste.Vedela aj o dodatočnom súhlase obžalovaného na použitie 50 ton stavebného odpadu, obžalovaný
ale mal súhlas len na tehly a podobné odpady, nie zeminu a kamenivo. Čo sa týka postupu určenia
množstva, vychádzala z toho, čo zameral geodet, ktorý sám ale nevedel, čo z toho, čo zameral, je

odpadom a čo nie. Na rozdiel od geodeta to pre vypracovanie ďalšieho zadania musela prepočítať na
metre kubické. Na to použila prepočet určený vyhláškou a určila hmotnosť 345 ton. Na základe toho
potom mohla určiť náklady na odstránenie tohto odpadu. Ona sama na mieste nikdy nebola, vychádzala
výlučne z vyšetrovacieho spisu. Keď sa v iných prípadoch zisťuje, čo je odpadom a čo nie, zväčša sa
miesto ohliadne, v prípade potreby aj bagruje alebo robia sondy. Dôvod predmetného zosuvu nevedela

určiť. Posudzovala všetko, čo zameral geodet ako zosuv, pričom pokiaľ sa mala výslovne vyjadriť, prečo
zosuv považovala za odpad, brala do úvahy výpovede svedkov a tiež skyprenú zeminu na mieste.

Svedok F., starosta obce Lednica, vypovedal, že v danej veci sa začalo konať v roku 2019 po oznámení
o podozrení na nezákonnú skládku. Postupovali tak, že predvolali dotknuté osoby na obecný úrad,
kde sa začalo viesť konanie. Tohto konania sa zúčastnili všetky dotknuté osoby. Existujú o ňom zápisy

zo zasadnutia, ktoré už doložil do spisového materiálu. Skládka mala byť na parcele č. 1321, pričom
výsledkom zasadnutia bolo to, že obžalovaný si vybaví povolenie na príslušnom okresnom úrade na
využitie odpadu na spevnenie prístupovej cesty a terénu na jeho pozemku. Obžalovaný si spätne podal
žiadosť, pričom má vedomosť, že jeho žiadosti bolo vyhovené a obec nemala voči rozhodnutiu žiadne
výhrady. Povolenia zrejme mal do roku 2019. V rozhodnutí vydanom okresným úradom bolo stanovené

ako a s akým materiálom má obžalovaný nakladať, preto do toho obec nezasahovala. Niekedy v januári
2023 prišlo ďalšie oznámenie, kde občania obce podali oznámenie na políciu. Toto oznámenie obec
neriešila. Čo bolo predmetom oznámenia, to on nevedel, avšak od občanov sa dopočul, že sa sťažovali
na zosuv pôdy, ktorý vznikol na predmetnej parcele. Bol vtedy aj osobne pri miestnej obhliadke s
okresným úradom a aj s Povodím Váhu. Po tomto konaní nemal vedomosť, čo sa na miesto vozilo a

kedy a aké úpravy robil obžalovaný. Z laického pohľadu sa mu pri obhliadke zdalo, že zemina na mieste
bola navýšená, možno vo výške cca 1,30 metra. Tiež vedel aj to, že Povodie Váhu robilo v danej lokalite
reguláciu vodného toku, pričom spriechodňovali vodný tok, aby zabránili prípadným ďalších škodám na
majetku. Prítomný pri týchto prácach nikdy nebol. Správcom je Povodie Váhu a obec v tejto veci nemá
prečo zasahovať. V danej lokalite boli aj stínané stromy, kde povodie vydával okresný úrad a taktiež aj

obec Lednica. Jednalo sa o náletové dreviny a 6 stromov, ktoré ohrozovali život a zdravie ľudí. Zosuv
ale nenastal tam, kde boli stromy stínané.

J. C., sused obžalovaného na druhej strane potoka, uviedol, že už v začiatkoch sa mu nepáčilo, že si na
pozemku obžalovaný bagrom robil úpravy. Oklamal starostu obce, že asfalt, ktorý tam vozil, používal na

prístupovú cestu, v skutočnosti si ním ale vyrovnával pozemok. To bolo asi 10-15 rokov dozadu. Najskôr
doviezol asfalt, potom naviezol na miesto tehly a betón, tento materiál nevedel odkiaľ bol, studeník mal
starú chalupu a asi odtiaľ to vozili na jeho pozemok. Toto robil v roku 2019, pričom v tejto veci podala
oznámenie na obci jeho sestra. Nevedel sa presne vyjadriť, koľko materiálu vtedy doniesol, ale mohlo
to byť asi 10 až 15 tatroviek, ktoré videl, ako na miesto chodia a skladajú to na jeho pozemku. Tento

odpad bol vysypaný presne na tom mieste, kde sa svah utrhol do potoka. Všetko to videl. Potom takto
zložený odpad začal obžalovaný rozhŕňať po svojom pozemku, kde bágrom, ktorý mal radlicu, tlačil tento
odpad smerom do potoka, pričom niektoré kamene padali aj do potoka a sú tam doteraz. Následne tam
doviezol aj stavebnú suť, pričom touto si spevňoval aj cestu smerom dole ponad potok. Tieto činnosti
tam obžalovaný robil priebežne, preto je ťažké ustáliť presné dátumy. Robil tam prakticky stále nejaké

návozy a úpravy. V roku 2022 sa svah zosunul prvýkrát do potoka, asi 90 cm. Od tej doby permanentne
pracuje a zosúva sa. V roku 2020 alebo v roku 2021 tam obžalovaný navozil hlinu, ktorou sa snažil
prekryť stavebnú suť. Dal tam naviesť asi 15 až 20 tatroviek. Tieto navážky nikdy nerealizoval ale, on
vždy robil len terénne úpravy. Po tom, ako došlo k zosuvu svahu a na mieste vykonávali práce Povodie
Váhu, tak tým, že sprístupnil svoj súkromný pozemok, aby vedeli stroje prejsť ku korytu potoka, mu

vznikla škoda. V minulosti on síce žiadal o povolenie výrubu stromov, ale sám žiadne nevyrúbal. Zosuv
je na inom mieste ako boli vyrúbané stromy. S obžalovaným mal v minulosti problém jeho syn.

Svedkyňa H., sestra svedka C., vypovedala, že podávala trestné oznámenie. Obžalovaný úpravy
parcele, resp. zemné práce začal robiť už 10-15 rokov dozadu. Na dané miesto navážal bordel a tam

ho hromadil. Následne to rozhŕňal po pozemku. Pracoval s malým bagrom, ale bol tam aj veľký báger
s plošinou. S obžalovaným mala súdny spor, kde ju obvinil, že povedala, že kradne drevo, vymáhal od
nej 2.000,- € ako urážku na cti. Tiež s ním mala aj druhý spor, keď napadol jej synovca a rozbil mu tvár
a sánku. Tu bol aj odsúdený. Obžalovaný odpad vozil priebežne, posledný materiál sa tam vozil v roku2021, a to z chalupy, ktorá patrila J., predala sa a odtiaľ sa vozil bordel na pozemok obžalovaného. Vozili
to asi 3 liazky. V roku 2022 tam bola navozená hlina od H., ktorý kopal pivnicu, vozilo sa to od rána do
poobedia, nech sa tam vyviezli 4 autá a všetka tá hlina sa previezla na pozemok obžalovaného. Vozil

to totožný pán. Obžalovaný vždy robil terénne úpravy a odpad rozhŕňal, nahŕňal ho smerom do potoka,
pričom niektoré odpady do potoka aj padali. Reguláciu a čistenie potoka realizoval Váhostav takým
spôsobom, že tam bol jeden stroj, ktorý vozil kamene a druhý stroj, ktorý kamene ukladal. Najskôr prišli
geodeti, ktorý zamerali koryto rieky a následne tak povodie vykonávalo potrebné úpravy vo vodnom toku.

Svedok I. uviedol, že asi 2 až 3 roky dozadu jeho dcéra kúpila dom aj pozemok, ktorý prislúchal k domu.
Dom bol v zlom stave a bolo ho potrebné ho zbúrať. Bola tam aj hospodárska budova, ktorá bola tiež v
havarijnom stave. Všetko sa to zbúralo, na búracie práce si dcéra zabezpečila firmu. Budovy sa skladali
s tehly, betónu a škridiel. Časť sute bola použitá na zásypy. Obžalovaného pozná len z videnia. Nemá
vedomosť, kto koho oslovoval a či si obžalovaný suť pýtal.

SvedkyňaB.F.,zamestnankyňaOkresnéhoúraduPúchov,vypovedala,že boliinformovanílistomotom,
že na parcele obžalovaného bol neoprávnene uložený odpad. V roku 2019 vykonali miestnu obhliadku,
o čom bol spracovaný záznam, v ktorom boli uvedené skutočnosti z daného času. 14.03.2023 bolo v
danej veci na základe žiadosti polície spracované aj stanovisko, kde bol zaslaný aj záznam z miestnej
obhliadky z 16.01.2023. Pri obhliadke bol viditeľný svahový pohyb pôdy a miesto zosuvu navážky

zeminy, v mieste výškového utrhnutia svahu nebola viditeľná navážka búracieho materiálu. Počas toho
bol prítomný aj svedok C., ktorý sa vyjadril, že došlo k zosuvu pôdy v dôsledku navážky výkopovej
zeminy, ktorú realizoval obžalovaný, ktorý si upravoval svoj pozemok. Ich úrad nebol Okresným úradom
Trenčín upovedomený o začatí stavebného konania vo veci povolenia terénnych úprav na danom
pozemku a taktiež nebol ani upovedomený o začatí konania ohľadne spätného zasypávania a z tohto

dôvodu žiadne stanovisko ani vyjadrenie nevydávali. Umiestnenie odpadu je v rozpore s § 13 písm.
a) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch nakoľko obžalovaný vykonával tieto činnosti bez povolení
príslušných štátnych orgánov. K výške náhrady škody sa vyjadriť nevedia, sú toho názoru, že škoda
vznikla vodohospodárskemu podniku ako správcovi vodného toku, nakoľko oni tam museli vykonať
najnutnejšie opatrenia.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu vyplýva, že ohliadka bola vykonaná 02.03.2023 od 14:10 hod.
do 15:00 hod., pričom ohliadky sa okrem orgánov činných v trestnom konaní (vyšetrovateľ, kriminálny
technik, operatívec) zúčastnil aj svedok C.. Ohliadka bola vykonaná na parc. č. 1330/1 v kat. úz. K.,
kde orgány činné v trestnom konaní prišli pred rodinný dom č. 176, prešli cez bránku na dvor, prešli 20

metrov medzi domom a letnou kuchyňou až k potoku Ledničanka. Na protiľahlom brehu nad potokom
bol prudký svah vysoký asi 6 metrov, pričom na vrchu svahu bol viditeľný rôzny stavebný materiál ako
tehly, betón, kameň, pneumatika, igelitové vrece, drevo a konáre z porastu. Tiež boli viditeľné odrezané
pne stromov, a to 6 kusov. Na vrchu svahu bola viditeľná diera, resp. zosuv o šírke asi 20 metrov a výške
asi 1,5 metra, kde pod zosuvom bola jama o šírke asi 7 metrov a zosuv pokračoval smerom do potoka

o šírke 10-12 metrov. Koryto vodného toku je v mieste, kde nebol zosuv široký asi 4 metre a v mieste
zosuvu bol zúžený na šírku 1 meter až 20 cm, a to v dĺžke 20 metrov. Skutočnosti uvádzané v tejto
zápisnice vyplývajú aj z priloženej fotodokumentácie, i keď je treba priznať, že situácia podľa fotografií
je značne neprehľadná, a to z dôvodu rôzneho porastu i málo detailných záberov.

OkresnýúradPúchov,odborstarostlivostioživotnéprostredie,14.03.2023odpovedalnaotázkyorgánov
činných v trestnom konaní. Pokiaľ mal uviesť, či evidujú oznámenie o uložení odpadu na pozemku
KN-C parc. č. 1993 v kat. úz. K., odpovedal, že danom mieste v rokoch 2021, 2022 a 2023 nebolo
podané oznámenie o uložení odpadu. 26.04.2019 bolo úradu doručené oznámenie o čiernej skládke,
na základe čoho sa uskutočnilo ústne pojednávanie na Obecnom úrade v Lednici vo veci vytvorenia

čiernej skládky na pozemku KN-C parc. č. 1321 v kaz. úz. Lednica. Jednalo sa o vyvezenie stavebného
odpadu v množstve cca 15 áut. Následne bol vydaný súhlas Okresným úradom Trenčín na využívanie
odpadov na povrchovú úpravu terénu. Platnosť súhlasu bola na čas určitý do 31.12.2019. Rozhodnutie
o využití územia nebolo vydané. Tieto informácie boli doručené na úrad z Obecného úradu Lednica
(email) v súvislosti s telefonickým oznámením svedka C. a ohliadkou miesta zosuvu pôdy do vodného

toku Lednica. Pokiaľ mal odpovedať, či nejaká osoba žiadala o povolenie na uskladnenie a prepravu
stavebného odpadu na danú parcelu alebo priľahlú parcelu, nie sú príslušným úradom, ktorým je
OkresnýúradTrenčín.Nevedelsavyjadriťkmnožstvunavezenéhoodpadu.Čosatýkapôvodcuodpadu,
v roku 2019 bol stavebný odpad navezený na pozemok KN-C parc. č. 1321 v kat. úz. K. p. E. I. st. sosúhlasom A. A. st.. 16.01.2023 a následne 22.02.2023 pri ohliadke zosuvu do vodného toku svedok C.
uviedol, že na pozemok KN-C parc. č. 1321 v kat. úz. K. vyviezol výkopovú zeminu obžalovaný ako
spoluvlastník daného pozemku. Súčasne upravoval terén pozemku tak, že si ho rozširoval navážkou

zeminy na svah pozemku smerom k vodnému toku. Toto obžalovaný aj potvrdil. Ako príloha bol zaslaný
záznam z miestnej ohliadky vykonanej dňa 16.01.2023 a následne 22.02.2023

Z uvedeného záznamu vyplýva, že Okresný úrad Púchov, odbor starostlivosti o životné prostredie ako
orgán ochrany pred povodňami nariadil podľa zákona o povodniach vykonanie povodňovej prehliadky

na časti vodného toku Lednica, pozdĺž pozemkov KN-C parc. č. 1332/2, 1332/1, 1330/1 1330/2 v kat.
úz. K.. Vodný tok Lednica je vodohospodársky významným vodným tokom v správe Slovenského
vodohospodárskeho podniku, š.p., v dotknutom úseku je neupraveným vodným tokom so snahou
prirodzeného meandrovania. Svedkovia C. a H. podali podnet, predmetom ktorého bol neudržiavaný
stav koryta vodného toku Lednica v úseku od premostenia miestnej komunikácie pri vstupe na pozemok
rodinného domu svedkyne H. až po pozemok na ktorom je vybudovaný rodinný dom svedka C.. Súčasne

poukázaliajnakonanieobžalovaného,ktorýnatrvalomtrávnomporastenapozemkuKN-Cparc.č.1321
v kat. úz. K. zriadil skládku nepotrebného materiálu, čo malo za následok navýšenie brehu potoka o cca
3 metre a súčasne vkladá do potoka betónové panely a skaly za účelom ochrany svojej hospodárskej
budovy. Obcou Lednica bol vyhlásený II. stupeň povodňovej aktivity, trval od 14.10.2020 15:00 hod.
do 26.10.2020 9:00 hod.. Ďalej sú konštatácie, že obžalovaný za účelom ochrany svojej nehnuteľnosti

(maštale), ktorej základy sú vybudované v priamom dotyku s vodným tokom (sú obmývané), osadil do
prietočného profilu toku skalu ktorá mení prúdnicu vodného toku a odráža ju smerom na hospodársku
budovu svedka C., v dôsledku čoho môže dôjsť k ohrozeniu tejto nehnuteľnosti jej podmývaním.
Hospodárska budova – maštaľ bola vybudovaná už v čase prvých ohliadok na pozemku svedka C., tj.
v roku 2014. V dotknutom úseku mal svedok C. nedorobený oporný múr, respektíve oplotenie svojho

pozemku, kde nedokončenie oporného múru bolo dôvodom nesúhlasného stanoviska spoluvlastníka
pozemku. Oproti hospodárskej budove sa nachádza v svahu pozemok obžalovaného, ktorý podľa
svedka C. vzhľadom na navezený materiál (skládku nepotrebného materiálu) sa navýšil o cca 3 metre,
čo má za následok zosuv pôdy. V úseku pozemku svedka C., ktorý využíva ako záhradu, vodný tok
podomieľa svoj pravý breh v rozsahu, že zasahuje do pozemku svedka C., jeho poľnohospodárske

využívanie je tým obmedzené. J. C. ochranu svojho pozemku rieši umiestnením kmeňa stromu, konárov,
kusov betónu a pod.. Oproti pozemku svedka C. sa nachádzajú pozostatky zrezanej dreviny, z ktorého
vyrastajú výmlady a ktorý má mohutný koreňový systém, ktorý odkláňa koryto vodného toku smerom k
pozemku svedka C.. Pozdĺž pozemku svedkyne H. až po premostenie cesty križujúce vodný tok, vodný
tok meandruje, pozemok je oplotený uložením paliet, oplotením z pletiva umiestnenom na stĺpikoch a

oplotenímzbetónovýchtvárnic,kombinovanésdrevom.Oploteniejeumiestnenévovzdialenostimenšej
ako 1 m od brehu vodného toku. Dotknuté pozemky sú podomieľané. Tiež je konštatácia, že vodný
tok a jeho brehy je v celej svojej dĺžke ovplyvnený ľudskou činnosťou, napr. orez drevín na hlavu, kde
drevina plní len funkciu spevnenia brehu koreňovým systémom, umiestnenia stavby hosp. budovy cca
1 m od brehu vodného toku, pričom drevina nachádzajúca sa v brehu vodného toku bola zrezaná na

hlavu, a vodný tok v tomto úseku bol upravený, spevňovanie vybrežení vodného toku sú vykonávané
násypom búracieho materiálu, biologickým rozložiteľným odpadom zo záhrad, ukladaním konárov,
umiestnenie maštale priamo v koryte vodného toku a pod.. Vlastníci pozemkov z oboch strán vodného
toku upravujú jeho prúdenie podľa svojich požiadaviek, čo má za následok podomieľanie brehov na jeho
ľavej strane vodného toku. Bolo dohodnuté, že obžalovaný zabezpečí odstránenie umiestnenej skaly

z koryta vodného toku ihneď, o čom podá písomnú správu. Správca vodného toku vykoná nevyhnutnú
úpravu vodného toku Lednica v najkritickejších miestach v úseku rkm 11,700 -11,400, patrí tu vybreženie
vodného toku v mieste kde má svedok C. umiestnený kmeň stromu a protiľahlý oblúk v mieste zrezanej
dreviny s mohutným koreňovým systémom. Vykonanie týchto prác bolo dohodnuté na čas pred začatím
poľnohospodárskeho využívania záhrady svedkom C., ktorá zabezpečí prístup mechanizmov, ktoré

budú vykonávať nevyhnutnú úpravu vodného toku.

Okresný úrad Trenčín rozhodnutím zo 17.06.2019 udelil obžalovanému súhlas na využívanie odpadov
na povrchové úpravy terénu, a to na pozemku KN-C parc. č. 1321 v kat. úz. K.. Súhlas sa týkal
konkrétneho odpadu – betónu a zmesi betónu, tehál, obkladového materiálu a keramiky, bol udelený na

množstvo 50 ton a obdobie do 31.12.2019.

Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Povodie horného Váhu, Prevádzkové stredisko Púchov podal
24.04.2023 informáciu, že 14.01.2023 dostal informáciu o zosuve navezeného materiálu z pozemkuKN-C parc. č. 1321 v kat. úz. K. a teda pravého brehu do prietočného profilu vodohospodársky
významného vodného toku Lednica. 16.01.2023 bola vykonaná obhliadka danej lokality za účasti
oznamovateľa a zástupcu Okresného úradu Púchov, odboru starostlivosti o životné prostredie. Svedok

C. opätovne informoval o ohrození majetku na parcele v jeho vlastníctve vplyvom postupného zosúvania
navezenéhomateriáludokorytavodnéhotokuLednica.Namiestnejobhliadkeboladohodnutásúčinnosť
podniku pri zabezpečovacích prácach na sprietočnení koryta vodného toku. Z dôvodu obtiažneho
prístupu stavebnými mechanizmami bolo potrebné práce vykonávať v období priaznivých podmienok s
podmienkou zastabilizovania brehov vodného toku a zabráneniu ďalšiemu zosuvu. Obec K. na základe

rady a žiadosti podniku oslovila Štátny geologický ústav L. C. s požiadavkou, či sa pozemok KN-C parc.
č. 1321 v kat. úz. K. nachádza v rizikovej oblasti na svahové deformácie, resp. aby vzniesla požiadavku
na inžinierskogeologický/geotechnický prieskum zameraný okrem iného aj na preverenie stabilitných
pomerov danej lokality. Štátny geologický ústav L. C. na základe vznesenej požiadavky poskytol obci
Lednica podklady k danej žiadosti, ktoré následne obec posunula Okresnému úradu Púchov a podniku
spolu s podkladmi o povolení navážania materiálu na predmetný pozemok z roku 2019. Na danom

mieste opäť na podnet svedka C. vykonali obhliadku 22.02.2023, na ktorej bol zistený opätovný postup
zosuv a viditeľná vrstva navážky. Podnik vykonával periodickú údržbu v lokalite oproti a nad predmetným
úsekom. Koryto vodného toku bolo vyprofilované a prečistené v roku 2021 od nánosov a z prebytočného
materiálu, bola vytvorená ľavostranná ochranná hrádzka, ktorá má ochrániť nehnuteľnosť na pozemku
svedka C.. Následne v roku 2022 podnik lomovým kameňom opevnil dva ľavostranné oblúky vodného

toku, a tým zastabilizovali meandrovanie vodného toku a záber súkromných pozemkov. Túto akciu
realizoval na základe dlhoročnej a viacnásobnej požiadavky svedka C., ktorá nakoniec vyplynula aj z
výsledkov povodňovej prehliadky z 02.02.2021.

Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vlastníkom pozemku KN-C parc. č. 1321 v kat. úz. K. vedeného

ako trvalý trávnatý porast je obžalovaný a jeho syn.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doteraz doposiaľ štyrikrát prejednávaný v trestnom
konaní. V prvých troch prípadoch, kde rozhodnutia Okresného súdu Považská Bystrica sú z rokov 1981,
1983 a 1986, mu bolo vždy uložené nápravné opatrenie – zrážky z platu. Posledné z týchto odsúdení

je za trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi. Vo všetkých prípadoch sa na
obžalovaného hľadí, ako keby nebol odsúdený. Naposledy bol Okresným súdom Považská Bystrica
v roku 2010 odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody 8 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu
12 mesiacov, v ktorej sa obžalovaný osvedčil a tak sa na neho tiež hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Podľa výpisu z evidencie priestupkov spáchal dva priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky.

Okresný úrad Púchov, odbor starostlivosti o životné prostredie, najskôr 15.10.2020 povolil svedkovi C.

stínanie a odstraňovanie stromov z koryta vodného toku Lednica na pobrežných pozemkoch vodného
toku Lednica a stanovil podmienky a neskôr 25.02.2021 svedkovi C. udelil súhlas na výrub celkom 6 ks
stromov rastúcich na pozemku KN-C parc. č. 1321 v kat. úz. K..

Obhajca obžalovaného na hlavnom pojednávaní predložil viaceré fotografie. K fotografiám č. l. 296 až

312vypovedalobžalovanýpočasjehovýsluchu.Tietovyobrazujúspôsobspevneniabrehuvodnéhotoku
Lednica na pozemku svedka C. kamenivom rôznej veľkosti (č. l. 296 a 297), priebeh brehu vodného toku
Lednica popri pozemku a hospodárskej budove na pozemku svedka C., kde je zrejmé kamenivo rôznej
veľkosti na brehu (č. l. 298 a 299), spôsob spevnenia brehu vodného toku Lednica na pozemku svedka
C., kde je zrejmé poukladanie veľkého kameniva, čo bola práca vodohospodárov (č. l. 300 až 306),

kamenivo rôznej veľkosti na brehu vodného toku Lednica na pozemku obžalovaného (č. l. 307), miesto
zosuvu svahu smerom k brehu vodného toku Lednica na pozemku obžalovaného, kde je viditeľný výrub
náletových drevín a stromov, ako aj samotný zosuv a to, čím bol tvorený (hlina, kameň, zo stavebného
materiálu len málo tehál; č. l. 310 až 312). Napokon fotografia č. l. 333 vyobrazuje spôsob spevnenia
brehu vodného toku Lednica na pozemku svedka C. drevenými konármi.

Zhodnotiac dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. (podľa svojho
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i
v ich súhrne, bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán dôkazy zabezpečila či navrhla vykonať) a tiežprihliadnuc na skutočnosti prebraté na hlavnom pojednávaní, súd aj so zreteľom na všetky Trestným
poriadkom stanovené zásady trestného konania, okrem iných aj zásadu „v pochybnostiach v prospech
obžalovaného“ („in dubio pro reo“), dospel k záveru, že obžaloba neuniesla dôkazné bremeno, keď súd

nemal jednoznačne, teda bez akýchkoľvek rozumných (i logických) pochybností dokázané, že sa stal
skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Tiež súd zdôrazňuje, že pri svojom rozhodnutí môže prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté
na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané (§ 278

ods. 2 Tr. por.). V súlade so zásadou kontradiktórnosti konania boli na hlavnom pojednávaní, až na
odmietnutie návrhu obžalovaného na vykonanie dokazovanie previerkou výpovede obžalovaného na
mieste samom za účasti znalkyne B. E., čo súd už vyššie odôvodnil, vykonané všetky ostatné dôkazy,
ktoré procesné strany navrhovali vykonať, pričom súd pri svojom rozhodnutí tiež zohľadnil všetky tie
rozhodnéskutočnosti,ktorébolinahlavnompojednávaníprebraté.Vpodstatemožnoužnatomtomieste
uzavrieť, že na hlavnom pojednávaní celkom určite nebola vykonaná reťaz previazaných a navzájom

sa dopĺňajúcich priamych a nepriamych dôkazov, na základe ktorých by bolo možné prijať nepochybný
a rozumný záver o tom, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, tj. skutok vymedzený
skutkovou vetou podanej obžaloby.

Čo sa týka skutkových zistení, z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bez akýchkoľvek

pochybností vyplynulo v prvom rade to, že obžalovaný najskôr v roku 2014 až 2015 na svoj pozemok
KN-C parc. č. 1321 v kat. úz. K. uložil stavebný odpad. Toto vypovedal sám obžalovaný a tiež svedkovia
C. a H., ktorí zhodne uviedli, že obžalovaný si na svojom pozemku za použitia stavebného odpadu
začal robiť úpravy pomocou strojov ešte 10 – 15 rokov dozadu. Tento stavebný odpad obžalovaný podľa
svojej vlastnej výpovede, ale aj výpovede svedka F., použil na spevnenie cesty v hornej časti pozemku.

Nie je zrejmé, koľko tohto stavebného odpadu takto použil, pretože dokazovanie v tomto smere vôbec
nebolo vykonané. Neukázala sa v tejto časti pravdivou výpoveď obžalovaného, že už vtedy sa jednalo
o stavebný odpad zo zbúraných nehnuteľností svedka I., pretože ten jednoznačne vypovedal, že jeho
dcéra kúpila dom, pozemok a hospodársku budovu, ktoré stavby boli v havarijnom stave a bolo potrebné
ichzbúrať,asi2až3rokypredjehovýpoveďou,čomohlobyťniekedyvroku2019.Vtomtosmerenavyše

svedkovia C. a H. potvrdili, že niekedy v roku 2019 obžalovaný použil stavebný odpad zo zbúraných
nehnuteľnostípôvodneStudeníka,evidentnetýmmysliacvlastníkapreddcérousvedkaI..Uloženietohto
odpadu sa síce obžalovanému v tomto konaní nekládlo za vinu, súčasne ale bolo dôležité pre ďalšie
nepochybné skutkové zistenia.

Ajstavebnýodpadznehnuteľnostízbúranýchvroku2019obžalovanýpoužilnaúpravusvojhopozemku,
ako vypovedal sám obžalovaný a opäť aj svedkovia C. a H.. Takýto záver navyše vyplýva aj z toho, že bol
na obžalovaného svedkyňou H. podaný podnet, kde bol takto obžalovaný „nútený“ použitie stavebného
odpadu zlegalizovať, kedy mu Okresný úrad Trenčín 17.06.2019 udelil súhlas na využívanie odpadov
na povrchové úpravy terénu, a to betónu a zmesi betónu, tehál, obkladového materiálu a keramiky,

a to v množstve 50 ton a na obdobie do 31.12.2019. Tentokrát ale stavebný odpad už nebol použitý
na spevnenie cesty v hornej časti pozemku, ako vypovedal obžalovaný, ale na vyrovnanie pozemku
smerom ku svahu nad vodným toho Lednica – potokom, ako vypovedali zhodne svedkovia C. a H.. Ani
vtomtoprípadealeniejezrejmé,koľkotohtostavebnéhoodpaduobžalovanýreálnetaktopoužil,pretože
dokazovanie v tomto smere tiež vôbec nebolo vykonané. Nie sú žiadne dôkazy, na základe ktorých by

bolo možné ustáliť, že by obžalovaný použil stavebného odpadu viac, ako bol súhlas okresného úradu.

Následne asi v roku 2020 alebo 2021 obžalovaný na svoj pozemok nechal naviezť hlinu, kde časť
dovezenej hliny použil na vyrovnanie svojho pozemku, čo vypovedal sám obžalovaný a potvrdzuje
aj svedok C.. Aj keď obžalovaný tvrdil, že hlinu nesypal smerom ku svahu nad potokom, toto bolo

vyvrátené nielen výpoveďami svedkov C. a H., ktorí jasne uviedli, že obžalovaný po navezení hliny inými
osobami pomocou strojov túto rozhŕňal smerom ku svahu nad potokom, ale aj výpoveďou svedka F.,
ktorý sa v roku 2023 zúčastnil miestnej ohliadky a z laického pohľadu sa mu pri obhliadke zdalo, že
zemina na mieste zosuvu bola navýšená, možno vo výške cca 1,30 metra. Nielenže teda viaceré osoby
obžalovaného pri tejto činnosti priamo videli, navýšenie pozemku navyše bolo zrejmé inému svedkovi aj

laickým pohľadom. Na uloženie tejto hliny, ktorá nepochádzala z pozemku obžalovaného, obžalovaný
nemal súhlas príslušných štátnych orgánov (čo nespochybnil obžalovaný a je zrejmé aj zo stanovísk
príslušných štátnych orgánov), pričom taký súhlas bol potrebný, ako uviedla znalkyňa B. E..Napokon bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo v súhrne prakticky zo všetkých relevantných
dôkazných prostriedkov vykonaných na hlavnom pojednávaní (výpoveď obžalovaného, svedkov C., H.,
F. a B. F., ale aj zápisnica o ohliadke miesta samého), že 14.01.2023 sa svah na pozemku obžalovaného

zosunul smerom ku potoku. Či dôvodom tohto zosuvu bolo akési „preťaženie“ svahu navozeným
stavebným odpadom a zeminou, ako v podstate tvrdili svedkovia C. a H., alebo nedodržanie správneho
postupu pri vyrovnávaní pozemku nad svahom navozeným stavebným odpadom a zeminou, ako
naznačil svedok F., alebo výrub zelene na svahu pri regulácii potoka, ako bol presvedčený obžalovaný,
nielenže z vykonaného dokazovania nepochybne nevyplynulo, pretože ani znalkyňa B. E. to presne

určiť nevedela, súčasne to ale pre rozhodovanie súdu ani nebolo významné, keďže obžalovanému sa
za vinu kládlo, že odpad – zeminu a kamenivo uložil na svoj pozemok bez povolenia a nie to, že sa
v toho dôsledku zosunul svah.

Aby uloženie odpadu (zeminy a kameniva) na konkrétny pozemok, hoci aj vo vlastníctve páchateľa
(tzn. nakladanie s odpadom), bez povolenia príslušných štátnych orgánov, teda v rozpore so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, mohlo byť považované za trestný čin podľa 302 ods. 1 Tr. zák., okrem
iného sa vyžaduje nakladanie s odpadom aspoň v malom rozsahu. Tento aspoň malý rozsah podľa
kritérií predpokladaných v § 124 ods. 3 a § 125 ods. 1 Tr. zák. pritom bez akýchkoľvek pochybností musí
vyplynúť z vykonaného dokazovania.

Vyššie uvedené súd konštatuje z dôvodu, že žiaden presný (merateľný a teda podľa kritérií
predpokladaných v § 124 ods. 3 a § 125 ods. 1 Tr. zák. určiteľný) rozsah neoprávneného nakladania
s odpadmi obžalovaným z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností nevyplynul. Treba
tu opäť zdôrazniť, že obžalovanému sa vôbec nekládlo za vinu uloženie stavebného odpadu na jeho
pozemok v rokoch 2014 alebo 2015. Tiež je dôležité, že na uloženie (použitie) 50 ton stavebného odpadu

na jeho pozemku v roku 2019 mal obžalovaný súhlas príslušných štátnych orgánov a či tohto odpadu
použil viac, z ničoho nevyplýva.

Pokiaľ ide uloženie zeminy a kameniva, ako sa obžalovanému aj kládlo za vinu, pri určení rozsahu
orgány činné v trestnom konaní najskôr požiadali geodeta svedka B. D., aby prišiel zamerať navážku

odpadu zosunutého do potoka. Na mieste ale mal zamerať (a nakoniec aj zameral) viditeľný zosuv
svahu, a to napriek tomu, že mapy, s ktorými pracuje, nie sú v 3D, pričom ani nevedel presne určiť, čo
z kopy, ktorá mala predstavovať zosuv svahu, sa skutočne zosunulo a aký bol svah predtým, keďže
presné súradnice pred zosuvom neboli, žiaden geodet to tam predtým nemeral. Po ohliadke miesta
prostredníctvom GPS určil v 3D súradnice viditeľného zosuvu, na základe čoho určil kubatúru, konkrétne

230 m3. Vo výpovedi sám zdôraznil, že nevedel, či to, čo zameriava, je odpadom, ako geodet to ani
nemôže určiť. Po preskúmaní spisového materiálu a všetkých podkladov znalkyňa B. E., ktorá inak
na mieste samom nikdy nebola a vychádzala len z informácii v spise, odpad kategorizovala, zaradila
ho pod zeminu a kamenivo. F. určenú B. D. pre vypracovanie ďalšieho zadania musela prepočítať
na metre kubické, pričom príslušným postupom určila hmotnosť 345 ton. Od takto určenej hmotnosti,

ktorú mali tvoriť zemina a kamenivo, potom bolo odpočítaných 50 ton stavebného odpadu, na uloženie
(použitie) ktorého bol obžalovanému udelený súhlas, čo vo výsledku malo predstavovať 295 ton zeminy
a kameniva, ktoré mal obžalovaný uložiť na svoj pozemok bez povolenia príslušných štátnych orgánov,
kde náklady na odstránenie tohto odpadu boli znalecky ustálené na 7.630,32 €.
Podľa názoru súdu však vyššie uvedeným postupom nemožno rozsah neoprávneného nakladania

s odpadom – zeminou a kamenivom obžalovaným v tomto konkrétnom prípade v žiadnom prípade určiť.
Nesprávnym nie je len to, že od hmotnosti zeminy a kameniva bola odrátaná hmotnosť stavebného
odpadu, tj. úplne inej kategórie odpadu. Za nesprávne a zároveň pre rozhodnutie za mimoriadne
významné treba považovať hlavne to, že znalkyňa B. E. pri určení hmotnosti zeminy a kameniva
vychádzala zo svedkom B. D. zameraného viditeľného zosuvu svahu, teda nie odpadu. Tento svedok

nielenže nevedel presne určiť, čo z kopy, ktorá mala predstavovať viditeľný zosuv svahu, sa skutočne
zosunulo a aký bol svah predtým, keďže presné súradnice pred zosuvom neboli, žiaden geodet to tam
predtým nemeral, ale súčasne ani nevedel, či to, čo zameriava, je odpadom, keďže ako geodet to ani
nemôže určiť. Na podklade uvedeného súd konštatuje, že nikdy nebolo presne určené množstvo odpadu
– zeminy a kameniva, ktoré sa svahom zosunulo a toto by presne ani nebolo možné určiť, pretože

v prvom rade svah pred návozom zeminy a kameniva nebol zameraný, v druhom rade nebolo dokázané,
že všetko, čo sa zo svahu zosunulo, je zemina a kamenivo dovezené obžalovaným a v treťom rade
nebolodokázané,čoztoho,čosazosunuloabologeodetomzamerané,jezeminaakamenivodovezené
obžalovaným a čo je pôvodný svah, inak úplne zrejme tiež tvorený zeminou a kamenivom.V tomto smere aj znalkyňa B. E. uviedla, čo bolo tiež mimoriadne dôležité pre rozhodnutie súdu, že keď
sa v iných prípadoch zisťuje, čo je odpadom a čo nie, zväčša sa miesto ohliadne, v prípade potreby aj

bagruje alebo robia sondy. V tomto konkrétnom prípade sa však ani nebagrovalo a ani sa nerobili žiadne
sondy, čo zrejme by bol jediný možný (súčasne evidentne aj správny) postup, na základe ktorého sa
mohlo zistiť, ktorá časť zosuvu je zemina a kamenivo dovezené obžalovaným a ktorá (alebo či vôbec
nejaká) je pôvodný svah, inak tiež tvorený zeminou a kamenivom.

Ak dôkazom o množstve odpadu – zeminy a kameniva malo byť, že obžalovaný priznal, že asi v roku
2021nasvojpozemoknechalnaviezť(vpresneneurčenommnožstve)hlinu,alebosvedokC.vypovedal,
že obžalovaný na svoj pozemok v roku 2020 alebo 2021 navozil hlinu, ktorou sa snažil prekryť stavebnú
suť, dal tam naviezť asi 15 až 20 tatroviek alebo svedkyňa H. vypovedala, že v roku 2022 bola na
pozemok navozená hlina, vozilo sa to od rána do poobedia, nech sa tam vyviezli 4 autá, skutočnosti
plynúce z týchto výpovedí určite nie sú dostatočné na nepochybné určenie aspoň malého rozsahu,

v ktorom s odpadom – zeminou a kamenivom mal obžalovaný neoprávnene nakladať.

Prihliadnuc na všetko vyššie uvádzané súd uzatvára, že na podklade vykonaného dokazovania nebolo
možnéučiniťnepochybnýzáverotom,žesastíhanýskutokstaltak,akosaobžalovanémukládlozavinu,
tj. že by obžalovaný neoprávnene nakladal s odpadom v rozsahu 295 ton, kde náklady na odstránenie

tohto odpadu by boli 7.630,32 € a preto súd obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por.
oslobodil.

S týmto konaním vôbec nebolo adhézne konanie spojené, pretože žiaden do úvahy prichádzajúci
poškodený v prípravnom konaní do skončenia vyšetrovania riadne a včas nárok na náhradu škody

neuplatnil, preto ani rozsudok žiaden výrok v tomto smere neobsahuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného
súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.