Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. august 2025

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11Csp/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125215382
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2025:6125215382.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zast. Remedium
Legal,s.r.o.,Prievozská2,82109Bratislava-mestskáčasťRužinov,IČO:53255739,protižalovanému:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, XXX XX D. E., o zaplatenie 20.000,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným upomínaciemu súdu domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť mu istinu vo výške 20.000,- Eur, úrok 7.888,38 Eur, úrok z omeškania 2.801,91 Eur a úrok
z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 20.000,- Eur od 20.08.2024 do zaplatenia, vrátane trov konania,
titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná úverová
banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31320155 (ďalej len "postupca") a žalobcom a na

základe Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 13.11.2020 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu
v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi o
dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 10.01.2022 Zmluvu č.
241223011100122, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov
(ďalej len VOP). Na základe zmluvy predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky

pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Zastáva názor, že
zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia
§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný napriek opakovaným
výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval

v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. S ohľadom
na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace,
pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva navyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a ust.
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k 23.08.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval
žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Podľa jeho právneho názoru došlo k uplatneniu práva podľa §

565 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v prejednávanom
prípade pre nesplnenie splátky splatnej dňa 28.04.2022. Pre úplnosť uviedol, že podľa jeho názoru
nie je povinný právne posúdiť, pre nesplnenie ktorej splátky uplatňuje právo podľa § 565 Občianskeho
zákonníka v spojení s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, úlohou veriteľa pri uplatnení tohto
práva je len sledovať splnenie podmienok vyžadovaných uvedenými zákonnými ustanoveniami, pričom

ak toto právo uplatní po splnení týchto podmienok, je tento úkon jednoznačne platný a to bez ohľadu
na to, či veriteľ stanovil "splátku" pre nesplnenie ktorej sa domnieva, že došlo k uplatneniu tohto
práva. Uvedené nevyplýva z právnych predpisov, keďže veriteľ je povinný skutkovo vymedziť stav,
avšak právne posúdenie (pričom určenie, pre nesplnenie ktorej splátky napokon došlo k uplatneniu
uvedeného práva je výlučne právnym posúdením) je už výhradne vecou súdu. Poukázal aj na ustálenú
rozhodovaciu prax, a síce uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 196/2009 zo dňa 22.09.2010.

Pohľadávkažalobcupredstavovalakudňupostúpeniapredmetnejpohľadávkysumuvovýške39.103,33
Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 28.248,89 Eur, z riadneho úroku vo výške 7.888,38 Eur, z
úroku z omeškania vo výške 2.801,91 Eur a z poplatkov vo výške 164,15 Eur v súlade s prílohou k
Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej
v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu

postúpeniapohľadávky.Žalovanýpopostúpenípohľadávkydopodaniažalobynevykonalžiadneúhrady.
Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 30.690,29 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny
vo výške 20.000,00 Eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 7.888,38 Eur a z neuhradeného
úroku z omeškania vo výške 2.801,91 Eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 8.413,04 Eur, ktorá
pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 8.248,89 Eur, a z neuhradených poplatkov vo výške

164,15 Eur si v tomto konaní neuplatnil. V súvislosti s otázkou určenia začiatku plynutia premlčacej
doby v spotrebiteľských vzťahoch poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022 ako aj na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 9Cdo/165/2022 z 27.09.2023 a sp. zn. 1Cdo/154/2022 z 27.02.2024. Uplatnil aj zákonné úroky
z omeškania vo výške 5 % zo sumy 20.000,- Eur počnúc od 20.08.2024, t.j. dňom nasledujúcim po

účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Upomínací súd vo veci vydal dňa 14.02.2025 platobný rozkaz sp. zn. 4Up/91/2025, ktorý nebolo
možné napriek vlastnému šetreniu vykonaného súdom doručiť žalovanému do vlastných rúk a keďže
žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní, vec bola postúpená tunajšiemu súdu.

4. Žalovaný je od 07.07.2021 hlásený k trvalému pobytu na adrese D. E., C. XX/X, evidovanej v Registri
obyvateľov Slovenskej republiky. Súdu sa nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na adresu uvedenú
v žalobe, ani zistiť terajší skutočný pobyt žalovaného šetrením v dostupných registroch, dotazom na
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad. Mesto Spišské Podhradie súdu oznámilo, že žalovaný sa

dlhodobo zdržiava v zahraničí (Švajčiarsko). Rovnako Obvodné oddelenie Policajného zboru Spišské
Podhradie oznámilo súdu, že žalovaný žije 11 rokov vo Švajčiarsku na nezistenej adrese. V zmysle §
116 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a
na webovej stránke tunajšieho súdu a to dňa 13.06.2025. Podľa uvedeného ustanovenia sa tak žaloba,
ako aj listinné dôkazy s ňou predložené, považujú za doručené žalovanému po 15 dňoch od zverejnenia

oznámenia.

5. Žalovaný na výzvu súdu, aby sa k doručenej žalobe a listinným dôkazom písomne vyjadril v súdom
stanovenej lehote 10 dní nereagoval a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

6. Po preštudovaní veci zo strany súdu vzhľadom na povahu sporu (spotrebiteľský) a neúplnosť
skutkových tvrdení žalobcu uznesením sp. zn. 11Csp/48/2025-110 zo dňa 14.05.2025 vyzval žalobcu
na doplnenie skutkových tvrdení o vyjadrenie ako si predchodca žalobcu splnil povinnosť vymedzenú v
ust. § 7 zákona č. 129/2010 Z.z. s predložením relevantných dôkazov.

7. Žalobca reagoval na výzvu súdu vyjadrením zo dňa 19.06.2025 s pripojením výstupu z interných
aplikácií postupcu, výpisu z registra klientských informácií a Odpovede NBS zo dňa 14.03.2024, s
odvolaním sa na ust. § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských úveroch a ust. § 2 ods. 2 a 7b ods. 2
Opatrenia Národnej banky Slovenska č. 10/2017 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.8. Vo veci bolo nariadené pojednávania a to na deň 21.08.2025, pričom tohto sa osobne zúčastnil
právny zástupca žalobcu. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil. Predvolanie na pojednávanie mu bolo

doručované na adresu uvedenú v registri obyvateľov, ktoré sa súdu vrátilo dňa 07.08.2025 s poznámkou
"zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Lehota na prípravu tak bola u sporových strán zachovaná, preto
súd v súlade s ustanovením § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to Žiadosti žalovaného o VÚB pôžičku

- refinancovanie zo dňa 10.01.2022, Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru "VÚB Pôžička" zo
dňa 10.01.2022, Európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, informáciou o RPMN a priemernej
RPMN, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., Informáciou finančného sprostredkovateľa
k dojednávanému poisteniu s prílohami vrátane Všeobecných poistných podmienok, Cenníkom VÚB,
a.s., Treťou upomienkou - pokusom o zmier zo dňa 11.07.2022 s podacím hárkom a dokladom o
sledovaní zásielky od Slovenskej pošty, Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom

zo dňa 23.08.2022 s doručenkou, prehľadom splátok a úhrad, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
19.08.2024 a prílohou k uvedenej zmluve, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 30.08.2024,
pokusom o zmier zo dňa 30.08.2024 s podacím hárkom, výstupom z interných aplikácií veriteľa ohľadom
overovaniabonityklienta,výpisomzregistraklientskýchinformáciíaOdpovedeNBSzodňa.14.03.2024,
ako aj obsahom celého spisu a na ich základe zistil tento skutkový stav:

10. Z listinných dôkazov vyplynulo, že na základe žiadosti žalovaného o VÚB Pôžičku zo dňa
10.01.2022bolatohoistéhodňauzavretámedzipredchodcomžalobcuažalovanýmzmluvaoposkytnutí
spotrebiteľského úveru "F. Pôžička". Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebný
úver na refinancovanie vo výške 30.000,- Eur. Medzi stranami bola dohodnutá fixná úroková sadzba,

ktorá v deň uzatvorenia zmluvy činila 9,90 % p.a.. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť 96-timi mesačnými
splátkami vrátane poistného vo výške 483,37 Eur mesačne, k 28. dňu v kalendárnom mesiac. Splatnosť
prvej splátky bola dohodnutá na deň 28.01.2022. Ročná percentuálna miera nákladov bola stanovená
vo výške 10,65 % so zľavou, pričom celková čiastka, ktorú mal dlžník v súvislosti s úverom zaplatiť činila
43.639,35 Eur, teda výška nákladov bola 13.639,35 Eur. Ročná percentuálna miera nákladov bez zľavy

z voliteľnej služby bola stanovená vo výške 12,88 %, pričom celková čiastka, ktorú mal dlžník v súvislosti
s úverom zaplatiť činila 46.688,35 Eur, teda výška nákladov bola 16.688,35 Eur. Súčasťou zmluvy boli
štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, informácia o RPMN a Všeobecné obchodné
podmienky VÚB, a.s..

11. Z Tretej upomienky - pokusu o zmier zo dňa 11.07.2022 súd zistil, že žalovanému bolo oznámené, že
k tomuto dňu je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky vo výške 1.460,83 Eur, ktorá pozostávala z
istiny 632,10 Eur, úrokov 724,32 Eur, úrokov z omeškania 2,72 Eur a poplatkov 101,69 Eur. Zároveň bol
vyzvaný na okamžité splatenie dlžnej sumy a bol upozornený na oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru. O doručovaní výzvy svedčí pripojený podací hárok a výpis z aplikácie Slovenskej pošty

o doručovaní zásielky.

12. Z Výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 23.08.2022 súd zistil, že
žalovanému bolo oznámené, že ku dňu 23.08.2022 vyhlásila banka predčasnú splatnosť úveru, pričom
výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky predstavuje sumu 30.661,16 Eur. Žalovaný bol vyzvaný na

úhradu dlžnej sumy v lehote do 7 dní odo dňa doručenia výzvy. Zásielka doručovaná žalovanému bola
prevzatá dňa 30.08.2022.

13. Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.08.2024 súd zistil, že predchodca žalobcu oznámil
žalovanému, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.08.2024 došlo k postúpeniu

jeho pohľadávky voči žalovanému žalobcovi. Následne bol žalovaný vyzývaný na úhradu dlhu žalobcu
pokusom o zmier zo dňa 30.08.2024.

14. Z výstupu z interných aplikácií veriteľa ohľadom overovania bonity klienta bolo zistené, že v kolónke
- osobné údaje klienta je uvedený žalovaný ako jediný žiadateľ, počet nezaopatrených detí 0. V kolónke

- údaje o úvere je uvedený akceptovaný príjem 1.827,80 Eur, splátka schváleného úveru 453,64 Eur,
mesačné splátky existujúcich úverov 0, životné minimum spolu 218,06 Eur, vyžadovaná rezerva NBS
643,90 Eur a schválená výška úveru 30.000,- Eur. V poslednej kolónke - príjmy - výdavky je uvedenáfinančná rezerva 965,84 Eur a porovnanie finančná rezerva vs. splátka schváleného úveru 512,20 Eur.
Súčasťou overovania bonity spotrebiteľa bol tiež Výpis z registra klientskych informácií.

15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne: inak je neplatný.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo dobrým mravom.

17. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

19. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo
osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu vyhotovenia výzvy na úhradu

pohľadávky,akideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,ktorésamávykonaťvsplátkach,môžedodávateľ
uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

21. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká

najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by
postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

22. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskomúvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným
bola dňa 10.01.2022 uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru - VÚB pôžička, ktorej
súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s.. na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý

úver na refinancovanie vo výške 30.000,- Eur. Táto skutočnosť, ani fakt o výške poskytnutej sumy
a uhradenej sumy zo strany žalovaného v konaní sporné neboli. Úverová zmluva uzavretá medzi
predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka i zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že predchodca žalobcu pri uzavretí zmluvy konal v

rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaný pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Pre spotrebiteľské
zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky
reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejmé aj v danej veci.

25. Pôvodný veriteľ VÚB banka, a.s. postúpil pohľadávku voči žalovanému zo Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru - VÚB pôžička zo dňa 10.01.2022, terajšiemu žalobcovi na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 19.08.2024 a to
pred uplynutím termínu jej konečnej splatnosti.

26. Prioritne sa preto súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, teda otázkou, či došlo k
platnému postúpeniu pohľadávky medzi pôvodným veriteľom žalovaného a žalobcom. Vychádzal z toho,
že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho

konania, a súd je povinný ju skúmať vždy aj bez návrhu a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta
(por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
Rovnako vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zverejneného aj v jeho Zbierke stanovísk a
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého "V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú
legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods.

8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že
spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa." (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 4Cdo 162/2020 zo dňa 27.10.2021, zverejnený v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č.
2/2022 - Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych pod č. 6). S povinnosťou ex offo skúmania vecnej
legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej ako imanentnej súčasti každého súdneho konania sa stotožňuje

aj Ústavný súd SR vo svojich rozhodnutiach (por. nález Ústavného súdu SR zo 16. decembra 2014,
sp. zn. III. ÚS 266/2014-27, príp. bod 21 a 22 odôvodnenia Nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 407/2016-37
zo dňa 12.12.2017).

27.Vecnoulegitimácioujestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,kedyjedenúčastníkobčianskehosúdneho

konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaný) (por. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011,
č. k. III. ÚS 517/2011-9). Z uvedenej definície vecnej legitimácie je zrejme, že stranou sporu môže
byť ktorákoľvek fyzická, či právnická osoba, ktorá podá žalobu resp. voči ktorej je žaloba podaná.

Uvedené však neznamená, že táto strana sporu je aj v konaní vecne legitimovaná t.j. že je subjektom
hmotnoprávneho oprávnenia resp. hmotnoprávnej povinnosti. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je pritom rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti
byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy to, či účastníkom objektívne je alebo nie je.28. Súd tiež poznamenáva, že podľa názoru najvyššieho súdu ani samotné relevantné oznámenie
postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky v prípade spotrebiteľských sporov bez ďalšieho

nezakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd nemá
povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky (por. bod 24 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, zverejneného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR
pod č. 60/2018).

29. Pôvodný veriteľ, ktorý poskytol úver žalovanému, t.j. VÚB banka, a.s., je bankou. Z uvedeného
dôvodu je potrebné na danú vec okrem ustanovení § 525 Občianskeho zákonníka a § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka aplikovať aj ustanovenie § 92 ods. 8 bankového zákona. Uvedené ustanovenie
upravuje špeciálne podmienky (okrem všeobecných podmienok postúpenia pohľadávky v Občianskom
zákonníku), kedy môže dôjsť k postúpeniu pohľadávky bankou. V tomto smere súd poukazuje na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018 podľa ktorého ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež
práva klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v
rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.

30. Zároveň podľa v súčasnosti platnej judikatúry je možné podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.
postúpiť len celú pohľadávku a nie prípadne len jej časť. Podľa právnej vety, druhý odsek rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejneného
pod č. 04 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych
"Ustanovenie§92ods.8zákonač.483/2001Z.z.obankáchvznenído31.decembra2016oprávňovalo

banku postúpiť tretej osobe len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná". Text uvedeného
ustanovenia Zákona o bankách ku dňu 13.11.2020, kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z
úverového vzťahu, ktorý je predmetom tohto sporu, neprešiel žiadnou zásadnou zmenou, ktorá by tento
záver najvyššieho súdu ku dňu rozhodovania o nároku v tomto spore korigovala. Tento právny názor
potvrdil aj Ústavný súd SR v bode 22 odôvodnenia Nálezu sp. zn. IV. ÚS 69/2023-16 zo dňa 07.02.2023.

31. Pre platné postúpenie pohľadávky bankou sa vyžaduje v zmysle vyššie uvedených ustanovení
kumulatívne splnenie týchto podmienok:
- existencia splatnej pohľadávky,
- písomná výzva banky,

- následnénepretržitéviacako90dnítrvajúceomeškanieklientasosplnenímjehozáväzkuvočibanke.

32. Zároveň ale súd musí posudzovať platnosť, resp. neplatnosť predmetného postúpenia pohľadávky
aj v zmysle ust. § 17 zák. č. 129/2010 Z.z., pri ktorom zase zásadnú otázku zohráva, či v predmetnom
úverovom vzťahu došlo, príp. nedošlo k platnému predčasnému zosplatneniu daného úveru, resp. či si

veriteľ splnil svoje povinnosti pri posudzovaní bonity spotrebiteľa stanovené mu ust. § 7 zák. č. 129/2010
Z.z..

33. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou

tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

34. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom

bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.35. Súd však podrobil tento spotrebiteľsko - právny vzťah medzi sporovými stranami súdnej kontrole
ex offo aj z hľadiska skúmania splnenia si povinnosti riadneho posúdenia bonity žalovaného zo strany

právneho predchodcu žalobcu, ktorá má na platnosť postúpenia bezprostredný vplyv z dôvodu splnenia
podmienok na predčasné zosplatnenie.

36. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že právny predchodca žalobcu ako banka bol podľa § 7 ods. 4
zákona č.129/2010 Z.z povinný s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch
tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

37. Podľa § 7 ods. 17 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. bol právny predchodca žalobcu ako veriteľ
povinný posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané
z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň

dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení
v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase
posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Zároveň podľa § 7 ods.17 písm. b/
zákona č. 129/2010 Z.z. bol právny predchodca žalobcu ako veriteľ povinný vynaloženie tejto odbornej
starostlivosti aj hodnoverne preukázať.

38. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a to aj s prihliadnutím na výzvu na doplnenie skutkových tvrdení
tunajšieho súdu uskutočnenú v uznesení sp. zn. 11Csp/48/2025-110 zo dňa 14.05.2025 bolo preto
povinnosťou žalobcu hodnoverne preukázať, že pri posudzovaní bonity žalovaného právny predchodca
žalobcu postupoval v súlade s § 7 citovaného zákona a teda vykonal riadne overenia bonity žalovaného

a to i šetrením v príslušných databázach, čo mal aj následne súdu riadne zdokladovať a tým hodnoverne
preukázať splnenie si uvedených povinností.

39. Žalobca na výzvu súdu reagoval predložením dokladu označeného ako "Overovanie bonity klienta"
číslo žiadosti 265229411140421, ktorý predstavuje výstup z vnútorného systému VÚB Banky a.s. a

predložením výstupu zo šetrenia v príslušných bankových registroch. Nepredložil však žiadne listiny
verifikujúce príjem spotrebiteľa, jeho skutočné výdavky i s prihliadnutím na skutočnosť zistenú súdom
(správa od Obvodného oddelenia PZ Sp. Podhradie, čl. 131 spisu), že žalovaný napriek trvalému pobytu
hlásenému u rodičov v Slovenskej republike, dlhodobo už 11 rokov žije vo Švajčiarsku. Neverifikoval
príjem jeho partnera.

40. Na základe obligatórneho prieskumu obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere dospel k záveru, že
žalobcasiriadnenesplnilpovinnostiuvedenév§7ods.1citovanéhozákona,teda,žebonitužalovaného
neskúmal s odbornou starostlivosťou. Pri tomto závere vychádzal z tvrdení žalovaného i so žalobcom
predložených listinných dôkazov.

41. Zo žiadosti žalovaného o VÚB pôžičku v z časti "Informácie o žiadateľovi“ vyplýva iba, že žalovaný
je slobodný, počet členov rodiny je 1. V kolónke počet nezaopatrených detí je uvedené 0, vyživované
deti/osoby stanovené na základe súdneho rozhodnutia je uvedené nie. V časti "Informácie o bývaní
žiadateľa" je uvedená žiadateľova adresa D.. E., C. XX/X, i fakt, že býva u rodičov/vlastníctvo tretej

strany. Pri "Zamestnaní a finančnej situácii žiadateľa" v kolónke "názov zamestnávateľa" je uvedené
"SYGMA AG, Flawilerstrasse 32 , Wil 95000 CH, pri "profesii" je uvedené, remeselníci a pracovníci s
osobitnou kvalifikáciou, v kolónke "odvetvie" je uvedené zdravotníctvo a sociálna starostlivosť. Ďalej pri
"Príjmoch"bankauviedlačistýpríjem-poslednýmesiac3.200,-Eur,čistýpríjem-predchádzajúcimesiac
3.200,- Eur, čistý príjem - ďalší predchádzajúci mesiac 3.200,- Eur. V závere je uvedené, že žiadateľ

nemá mzdu zasielanú na bežný účet a nemá zrážky zo mzdy. V žiadosti k zmluve okrem tvrdeného
ale ničím neverifikovaného príjmu žalovaného absentujú akékoľvek údaje o finančných a majetkových
možnostiach dlžníka, jeho výdavkoch, sociálnych a osobných pomerov. Chýbajú údaje o partnerovi a
jeho finančných a majetkových možnostiach, jeho sociálne a osobné pomery. Úvery resp. ďalšie pôžičky,
či splátky spotrebného tovaru v žiadosti uvedené nie sú, a to napriek veľkej pravdepodobnosti ich

existencie, vzhľadom k tomu, že u poskytnutého úveru sa jednalo o úver na "refinancovanie".

42. Samotná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru – VÚB pôžička údaje o bonite dlžníka
neobsahuje. Údaje o partnerovi/manželovi, jeho príjmoch a výdavkoch a obdobne ako tomubolo v žiadosti v zmluve rovnako absentujú. Úvaha súdu teda smeruje k záveru, že s najväčšou
pravdepodobnosťou zamestnanec žalobcu do zmluvy i ďalších písomností nakonfiguroval údaje tak,
aby mohol veriteľ úver poskytnúť, bez toho, aby zvážil ďalšie riziká. Na jednej strane banka uvádza, že

dlžník býva u rodičov v nehnuteľnosti tretej osoby, na druhej strane však demonštruje jeho príjem 3.200,-
Eur od švajčiarskeho zamestnávateľa, v odvetní zdravotníctvo a sociálna starostlivosť, z čoho logicky
vyplýva, že tento v zahraničí nie len pracuje, ale i býva a teda znáša náklady s tým súvisiace. Získaním
týchtoskutočnýchnákladovnabežnýživotazabezpečeniejehopotriebmohližalobcoviposkytnúťreálny
obraz o finančnej situácií žalovaného, a to už v čase uzatvárania žalovanej úverovej zmluvy.

43. Ustanovenie § 11 ods. 2, veta prvá zákona č. 129/2010 Z.z., uvádza, že pokiaľ veriteľ nekonal s
odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. Súd mal v tomto jednoznačne za preukázané, že žalobca žiadnym
spôsobom neprihliadol na zistenia, ktoré mal k dispozícií v rámci lustrácie bonity žalovaného,
neverifikoval údaje o jeho príjmoch i reálnych výdavkoch, iných živých pôžičkách či úveroch, ako

aj príjmoch a výdavkoch partnera žalovaného, preto súd dospel k záveru, že žalobca porušil svoje
povinnosti uvedené v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., čoho následkom bola nemožnosť veriteľa
požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru, a v tomto kontexte nemožnosť následného
postúpenia pohľadávky. Súd tento údaj posúdil podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
i v prípadných pochybnostiach platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

44. Zároveň súd vo vzťahu k neplatnosti postúpenia pohľadávky, teda nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že by predtým ako k postúpeniu pohľadávky došlo
k zániku predmetnej zmluvy aktivitou niektorej zo zmluvných strán (odstúpením resp. vypovedaním
zmluvy). Úver však mal byť zosplatnený predchodcom žalobcu predčasne ku dňu 23.08.2022. V danom

spore žalobca súdu predložil prípis "Tretia upomienka - pokus o zmier" zo dňa 11.07.2022 adresovaný
žalovanému právnym predchodcom žalobcu, ktorým ho mal upozorniť na dlžnú pohľadávku banky v
celkovej výške 1.460,83 Eur, pozostávajúcej z istiny 632,10 Eur, úrokov 724,32 Eur, úrokov z omeškania
2,72 Eur a poplatkov 101,69 Eur. Rovnako predložil i listinu "Výzvu na predčasné splatenie zostatku
úveru s príslušenstvom" zo dňa 23.08.2022, ktorej obsahom bolo konštatovanie predchodcu žalobcu

že, týmto dňom vyhlásil predčasnú splatnosť úveru vrátane príslušenstva so zostatkom 30.661,16 Eur,
z toho istina bola vo výške 29.248,89 Eur, ktorá sa úročí počnúc zajtrajším dňom úrokovou sadzbou z
omeškania v zmysle Zmluvy o úvere až do jej zaplatenia, základné úroky 1.239,75 Eur, sankčné úroky
8,37 Eur, poplatky 161,15 Eur. Žiadna z uvedených listín , teda ani "Tretia upomienka - pokus o
zmier" zo dňa 11.07.2022 ani "Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom" zo dňa

23.08.2022 však neobsahuje konkretizáciu splátky, pre ktorú má dôjsť k zosplatneniu úveru. V tomto
kontexte vzhľadom na argumentáciu žalobcu týkajúcu sa povinnosti súdu pri konkretizácii splátky pre
ktorú k zosplatneniu úveru došlo, súd poukazuje na ostatné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025 zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
SR - rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych č. 3/2025 ako rozhodnutie č. 34, obsahujúce právnu

vetu, podľa ktorej "bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo
určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch
lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon
nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka)".

45. Vzhľadom na vyššie uvedené bol prejednávajúci súd toho názoru, že právny úkon nekonkretizujúci
splátku je preto úkonom zákon obchádzajúcim (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej
požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť
overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitým,

v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Takže aj neuvedenie konkrétnej splátky na výzve banky bolo ďalším dôvodom pre ktorý
nebolo možné platne pohľadávku postúpiť bankou na tretí subjekt.

46. Keďže platné zosplatnenie pohľadávky banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o

bankách zároveň je aj jednou z kumulatívnych podmienok platného postúpenia bankovej pohľadávky
na nebankový subjekt, súd preto musel nutne dospieť k záveru, že banka aj pre tento nedostatok
pohľadávku z posudzovanej úverovej zmluvy proti žalovanému v danom prípade nebola oprávnenápostúpiť pohľadávku inému subjektu a pokiaľ tak napriek tomu urobila, konala v rozpore s § 92 ods.
8 zákona.

47. Z uvedených dôvodov postúpenie pohľadávky banky na žalobcu v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o
bankách je preto absolútne neplatným právnym úkonom (§ 525 ods. 2 v spojení s § 39 Občianskeho
zákonníka), ktorý od počiatku nemá preto žiadne právne účinky a v danom spore je preto potrebné
vychádzať zo záveru, že žalujúci nebankový subjekt v danom spore nie je aktívne vecne legitimovaným,
t.j. že tento veriteľom žalobou uplatňovanej pôvodne bankovej pohľadávky sa nestal platne a účinne

(por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 28.03.2018 sp.zn. 7 Cdo 26/2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019
sp.zn. 1Obdo/92/2018).

48. Súd tiež dodáva, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho,
nezakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd nemá

povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení (por.napr. odôvodnenie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.
1Cdo/147/2017).

49. Preto súd z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobu zamietol.

50. Sprísnená ochrana spotrebiteľa vyžaduje, aby sa v prípade, ak sú dané pochybností o obsahu
právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka platného a účinného v čase uzavretia predmetnej Zmluvy o úvere - VÚB pôžička medzi
právnym predchodcom žalobcom a žalovaným, použil výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Je

nepochybné, že výklad, v zmysle ktorého, pokiaľ sa riadne nepreukáže splnenie všetkých podmienok
na postúpenie pohľadávok vedených voči žalovanému z banky na súčasného žalobcu je priaznivejší a
je na mieste ho aplikovať.

51. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP"), trovy konania sú všetky preukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

54.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel,
teda žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, a preto mu náhrada trov konania bola priznaná
v plnom rozsahu.

56. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,
súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto
náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním

uloženej povinnosti. (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6 Cdo 222/2016).

57. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilný sporový poriadok).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.