Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. február 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoCsp/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120256897
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:6120256897.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň
JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné služby
Slovensko s. r. o., so sídlom, Bratislava-Nové Mesto, Vajnorská 98, IČO: 31341438, zastúpený
advokátkou: JUDr. Elena Štefančíková, so sídlom Bratislava-Karlova Ves, Veternicová 1, IČO: 42 360
340, proti žalovanému: A. B., nar: 15.11.1984, bytom C., D. C. XXXX/X, na zaplatenie 7.113,50 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 15Csp/18/2020-257 zo
dňa 5. augusta 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia

sumy 7.113,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, z dlžnej sumy počítaný od
01.09.2019 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak,
že žalovanému voči žalobcovi ich náhradu nepriznal.
1.2.Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca uplatnený nárok odvodzoval zo
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 908148 zo dňa 15.03.2016 (ďalej len "zmluva"), ktorá bola uzatvorená
medzi stranami sporu. O žalobe rozhodol najskôr upomínací súd platobným rozkazom vedenom pod

spisovou značkou 22Up/454/2020 zo dňa 24.03.2020, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Voči
platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, následkom čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo
zákona s tým, že žalobca prostredníctvom svojej advokátky na výzvu upomínacieho súdu navrhol
pokračovanie v konaní na súde príslušnom v zmysle Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP").
1.3.Poukázal na obsah podanej žaloby, v ktorej žalobca uviedol, že strany sporu uzatvorili dňa
15.03.2016 zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 908148 s tým, že súčasťou uzatvorenej zmluvy boli aj

všeobecné zmluvné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár k zmluve, ako aj
formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe tohto záväzkového
vzťahu žalobca poskytol žalovanému finančný úver vo forme odloženej platby kúpnej ceny predmetu
financovania v sume 21.063,00 eur s dobou splatnosti 72 mesiacov, fixnou úrokovou sadzbou vo
výške 3% ročne, výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 13,53 % a priemernou RPMN vo výške
8,56 % ročne. Úver bol účelovo určený na financovanie časti obstarávacej ceny motorového vozidla

továrenskej značky Škoda, model Nová B. E. XXX F., rok výroby 2016, zdvihový objem 1968 cm3, 110
kW, VIN: G., farba 1M1M - hnedá Mato metalíza (ďalej len "osobné motorové vozidlo", alebo "predmet
financovania"), ktorý žalovaný osobne prevzal v rovnaký deň, t. j. 15.03.2016, čo vyplýva z protokolu
o odovzdaní a prevzatí vozidla. V zmysle zmluvného vzťahu bolo povinnosťou žalovaného vrátiť
poskytnutý úver vo forme odloženej platby kúpnej ceny spolu s dohodnutým úrokom žalobcovi riadne a
včas v zmysle splátkového kalendára, v pravidelných mesačných splátkach. Súčasťou mesačnej splátky

bolo aj poistenie predmetu financovania, ktoré si strany dohodli v zmysle článku 5 ods. 9 všeobecných
zmluvných podmienok. Žalovaný zaslal žalobcovi dňa 31.01.2018 žiadosť o rozrátanie jednej zvýšenejsplátky v sume 7.021,00 eur na mesačné splátky, na základe čoho došlo dňom 07.02.2018 k zmene
splátkového kalendára, pričom žalovaný k takto upravenému splátkovému kalendáru pripojil svoj
vlastnoručný podpis. Žalobca bol v postavení predávajúceho a žalovaný v postavení kupujúceho a v

zmluve sa zároveň dohodli, že vlastnícke právo k predmetu financovania prejde na kupujúceho až po
úplnom zaplatení kúpnej ceny, resp. všetkých jej splátok s príslušenstvom. Žalovaný sa dostal do
omeškania s úhradou troch splátok po dobu po viac ako 10 dní, jedná sa o splátky č. 26 - 28, z ktorého
dôvodu žalobca listom zo dňa 05.09.2018 žalovanému oznámil v zmysle článku 7 ods. 3 všeobecných
zmluvných podmienok, že sa týmto dňom stal splatným celý úver podľa zmluvy. Žalobca oznámenie o

predčasnej splatnosti úveru zaslal žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu a vyzval žalovaného, aby
zaplatil dlžnú sumu, ktorá bola uvedená v predmetnom oznámení. Žalobca zároveň žalovanému oznámil
aj uplatnenie a začatie výkonu výhrady vlastníckeho práva, a tiež ho oboznámil o účtovaní poplatkov
spojených s mimosúdnym inkasom pohľadávky v zmysle príslušného článku všeobecných zmluvných
podmienok. Žalovaný ani na priek výzve dlžnú sumu neuhradil v celom rozsahu, ani v dodatočne
poskytnutejlehote,zktoréhodôvodudošloprotokolárnymspôsobomkodobratiupredmetufinancovania,

na základe čoho žalobca pristúpil k výkonu výhrady vlastníckeho práva. Dňa 09.11.2018 žalovaný
oznámil žalobcovi miesto, kde sa nachádza predmet financovania, a po prevzatí ktorého žalobca dal
vo veci vypracovať expertízny posudok č. 32/2019/VW znaleckou organizáciou EXPERT GROUP, k. s.,
po ktorých úkonoch žalobca následne mohol pristúpiť k odpredaju. Predmet financovania bol predaný
tretej osobe prostredníctvom dražby v súlade s výkladom ustanovenia podľa § 35 ods. 10 zákona č.

40/1964 Z. z. v znení neskorších predpisov, Občiansky zákonník (ďalej len "OZ."). Žalobca v žalobe
poukázal aj na to, že právnym dôsledkom predčasného ukončenia zmluvy a predčasnej splatnosti úveru
vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu ním vyčíslenú, ktorá bola podrobne vyčíslená
vo vyrozumení o vysporiadaní pohľadávky veriteľa po predčasnej splatnosti úveru podľa zmluvy, ktorú
žalobca vystavil žalovanému dňa 02.08.2019 a zaslal na adresu trvalého bydliska.

1.4.V žalobe ďalej uviedol, že pohľadávka žalobcu potom predstavuje dlžnú čiastku splatnú ku dňu
stanovenia úveru predčasne splatným vo výške 273,58 eura; nesplatenú časť istiny spotrebiteľského
úveru vo výške 12.557,84 eura; náklady žalobcu spojené so zaistením vozidla a realizáciou predaja vo
výške1.565,75 eura; iné náklady (oprava, servis a pod. bez DPH) vo výške 17,70 eura a suma poistného
na poistenie predmetu financovania vo výške 79,18 eura. Uvedené položky spolu predstavujú sumu

13.946,89 eura s tým, že výnos z predmetu financovania bola suma 6.833,33 eura a rozdiel týchto súm
prestavuje žalovanú istinu 7.113,56 eura. Žalobca v žalobe ďalej poukázal aj na to, že žalovaný dosiahol
na splátkach preplatok v sume 273,58 eura, pretože po stanovení úveru predčasne splatným, čiastočne
svoj dlh uhradil. Čo sa týka sumy 12.557,84 eura, tak k tejto sume dospel tak, že odpočítal sumu
poskytnutého úveru 21.063,00 eur po vykonaných splátkach do dňa predčasného ukončenia zmluvy bez

úroku, na ktoré mal žalobca nárok, a ktorá suma predstavovala 8.505,08 eura ( čl. 7 ods. 5 všeobecných
zmluvných podmienok). Čo sa týka sumy 1.565,75 eura, ako aj ostatné náklady v sume 17,70 eura, v
sume 79,18 eura, tu žalobca poukázal na článok 7 ods. 5 všeobecných zmluvných podmienok s tým,
že sa jedná o náklady, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti so zadržaním predmetu financovania v sume
268,45 eura vrátane DPH, a zabezpečením odtiahnutia vozidla v sume 84,00 eur vrátane DPH. Žalobca

akodokladpredložilajfaktúryč.20180319spoločnostiOVER-LEASE,s.r.o.,akoajfaktúruč.20181082,
H. F. A+P odťahová služba a poukázal aj na náklady súvisiace s vypracovaním expertného posudku
v sume 75,72 eura vrátane DPH, na ktorých preukázanie predložil faktúru č. 0092/2019 spoločnosti
EXPERT GROUP k. s. Ďalšie náklady predstavujú zabezpečenie vyhotovenia duplikátu osvedčenia o
vozidle v sume 24,00 eur vrátane DPH a 12,00 eur kolky. Poukázal aj na náklady súvisiace s realizáciou

dražby v sume 1.020,67 Eur vrátane DPH a 5,70 eura za registráciu oznámenia o spoločnej dražbe.Tu
predložil faktúru č. 1981000426 spoločnosti FORSAJT s.r.o. a faktúru č. FV190290 spoločnosti Aukčné
centrum s. r. o..
1.5. V odôvodnení rozhodnutia poukázal aj ona obsah odporu, ktorý žalovaný podal voči platobnému
rozkazu. V podanom odpore žalovaný uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, čo do dôvodu a výšky a

žiada, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá ako nedôvodná s tým, že žiada priznať bezdôvodné
obohatenie a úžeru. Podľa žalovaného z logicky neodôvodnených a dôkazmi nepodložených finančných
údajov žalobcu, nie je možné mať žiadne oprávnené finančné nároky zo strany žalobcu. Žalovaný
poprel skutkové tvrdenia protistrany v celom rozsahu a uvádza vlastné tvrdenia, z opatrnosti vzniesol
aj námietku premlčania. Zdôraznil, že žalobca svoj nárok neosvedčil relevantnými dôkazmi. Priložené

listinné doklady neosvedčujú uplatnený nárok s tým, že podľa žalovaného žalobca ani len matematicky
nepreukázal odôvodnenie svojho finančného nároku, ani neuviedol odkontrolovateľný výpočet a postup
žalobcom nárokovanej sumy 7.113,50 eura. Poukázal na to, že obsah spotrebiteľskej zmluvy spotrebiteľ
nemohol ovplyvniť a preukázateľne neboli zmluvné podmienky dojednané individuálne. Nesúhlasil stým, že žalobca by mal byť predávajúcim predmetu financovania, pretože toto považuje za vadu
zmluvného vzťahu a vadu konania, lebo v jednom z dokladov žalobcu je ako predávajúci uvedený
Auto centrum CYDA s. r. o., kde poukázal na protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla, ktorého v

tom istom doklade označuje ako finančný agent. Uviedol, že žalobca nepredložil kúpnu zmluvu s
dohodou o podmienkach vlastníckeho práva. Bránil sa tým, že zmluva o úvere nemá povinné
zmluvné náležitosti, zmluvná dokumentácia neobsahuje ani splátkový kalendár s povinnými zmluvnými
náležitosťami, pričom splátkový kalendár, ktorý bol predložený nie je dátumovo identifikovateľný a nebol
podpísaný dňa 15.03.2016 ako zmluva o úvere. Namietal možnosť platne predčasne zosplatniť úver,

pretože omeškanie 3 splátok po dobu viac ako 10 dní podľa žalovaného nie je v súlade s platným
právnym poriadkom. V oznámení o predčasnej splatnosti úveru z 05.09.2018 nie sú uvedené žiadne
finančné parametre úveru, teda ani výška poskytnutého úveru, teda ani výška plnení žalovaného v
prospech žalobcu; nie je priložený ani rozpis dlžných súm, na ktoré sa žalobca odvoláva v závere
tretej vety predmetného oznámenia. Podľa názoru žalovaného nebola preukázaná ani reálna čiastka
poskytnutého úveru, kde celková výška spotrebiteľského úveru je 21.063,00 eur, ale v protokole o

odovzdaní a prevzatí vozidla sa uvádza cena kupovaného vozidla v čiastke 28.084,00 eur a súčasne
sa uvádza, že žalovaný vopred uhradil časť kúpnej ceny 7.021,00 eur. Žiadal zohľadniť, že žalobca
nepreukázal, že za kupované vozidlo uhradil 28.084,00 eur, o tomto nie je žiaden doklad ani dôkaz, a
preto rozporuje finančnú angažovanosť žalobcu v tomto financovaní v čiastke 21.063,00 eur. Žalovaný
namieta aj celkovú čiastku, ktorá vyplýva zo zmluvy a je uvedená v sume 22.594,25 eura, pretože táto

nevyplýva z rozpisu splátok. Pokiaľ žalovaný uhradil 7.021,00 eur vopred, a ostatné splátky sú spolu
22 x 111,58 eura = 2.454,76 eura, 2 x 7.132,58 = 14.265,16 eura, 11 x 331,59 eura = 3.647,49 eura,
26 x 307,13 eura = 7.985,38 eura, to spolu predstavuje 28.352,79 eura a nie 22.594,25 eura ako je
uvedené vo formulári. Žalovaný teda rozporoval aj finančné údaje uvedené v oznámení o predčasnej
splatnosti úveru. Osobitne rozporoval aj výnosy z predaja predmetu financovania, ktorý je len v čiastke

6.833,33 eura, pretože aj v čase, keď bol písaný odpor obdobné vozidlo je na autobazároch ponúkané
za 9.700,00 eur a nie iba za 6.833,33 eura, pričom v čase dražby bola tržná cena predmetu financovania
reálne ešte viac ako je cena 9.700,00 eur. Žiadal, aby zmluva bola podrobená kontrole, aby žalobca
predložil dôkazy o plneniach vykonaných zo strany žalovaného v prospech žalobcu s doložením výpisov
z bankového účtu žalobcu.

1.6.Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až4, § 53 ods. 1,2,3,5 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a na základe
takto vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že strany sporu v danom prípade
uzatvorili kombinovanú zmluvu, a to tak zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola ale zároveň aj

kúpnou zmluvou, pretože spotrebiteľský úver slúžil na úhradu kúpnej ceny predmetu financovania,
ktorým bolo osobné motorové vozidlo vo vlastníctve žalobcu s výhradou vlastníckeho práva.
1.7. Čo sa týka námietky žalovaného k vlastníckemu právu k predmetu financovania, ktorým vlastníkom
podľa žalovaného nebol žalobca, ale spoločnosť Autocentrum CYDA s. r. o. súd prvej inštancie
prijal záver, že vlastníkom osobného motorového vozidla, ktoré bolo predmetom financovania bol

preukázateľne žalobca. Tieto skutočnosti vyplývajú predovšetkým zo žalobcom predloženej faktúry
č. 111028 zo dňa 15.03.2016 na sumu 20.431,11 eura, ako rozdielu celkovej ceny vozidla (ktoré bolo
predmetom financovania) v sume 28.084,00 eur a vopred vykonanými úhradami v sume 7.652,89 eura
(akontácia v sume 7.021,00 eur a poplatok v sume 631,89 eura), ktorú faktúru vystavila žalobcovi práve
spoločnosť Autocentrum CYDA s. r. o. (označená vo faktúre ako dodávateľa). Žalobca (označený vo

faktúre ako odberateľ) fakturovanú sumu aj uhradil dňa 18.03.2016, o čom predložil doklad - časť výpisu
zúčtu(č.l.179). AkžalobcauhrádzalspoločnostiAutocentrumCYDAs.r.o.fakturovanúsumu20.431,11
eura predstavujúcu práve cenu vozidla, po zohľadnení vopred prijatých platieb od žalovaného, možno
prijať záver, že žalobca uhradil spoločnosti Autocentrum CYDA kúpnu cenu, na základe ktorej sa stal
vlastníkom osobného motorového vozidla, tvoriaceho predmet financovania tak, ako to tvrdil aj sám

žalobca. Konštatoval, že žalobca vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovaným nielen ako veriteľ,
ale aj ako vlastník, čo vyplýva z jeho označenia v zmluve, podpísanej aj samotným žalovaným, ktorú
zmluvu v mene žalobcu uzatvárala síce spoločnosť Autocentrum CYDA s. r. o., avšak nie v postavení
vlastníka osobného motorového vozidla, ale len v postavení zástupcu žalobcu.
1.8.Vo vzťahu k námietke žalovaného k výške žalobcom uplatnenej sumy v podanej žalobe súdu prvej

inštancie konštatoval, že žalovaný v tomto smere nepredložil žiadne doklady, hoci úhrady vykonával
v prospech účtu žalobcu, či už bankovým prevodom, alebo aj vkladmi na účet. Zdôraznil, že žalobca
ako doklad na preukázanie platieb žalovaného predložil dva doklady a to prehľad splátok prijatých na
zmluve, ktoré podľa tohto prehľadu predstavovali sumu 12.551,62 eura, pričom ale podľa časti výpisov zúčtu, úhrady žalovaného predstavovali spolu sumu 12.629,04 eura, teda rozdiel 77,42 eura. Uviedol, že
aj napriek uvedenému rozdielu a skutočnosti, že v konaní nebola jednoznačne ustálená celková suma
úhrad žalovaného nepovažoval za potrebné doplniť v tomto smere dokazovanie, pretože ani zistenie

skutočnej sumy úhrad, by na výsledku sporu nič nezmenilo.
1.9.Vo vzťahu k námietke žalovaného v tom, že žalobca nedodržal odbornú starostlivosť na strane
žalobcu, vo vzťahu k skúmaniu bonity žalovaného a tiež porušenie právnych predpisov, čo sa týka
zosplatnenia úveru uviedol, že týmito tvrdeniami žalovaného nepovažoval za potrebné zaoberať tiež z
dôvodu, že ak by aj súd dospel k názoru, že v uvedených smeroch boli zo strany žalobcu porušené

príslušné ustanovenia zákona, v žiadnom prípade by to nezmenilo právny názor vo vzťahu k posúdeniu
opodstatnenosti v žalobe uplatneného nároku. Okrem iného, ak by aj žalobca neplatne zosplatnil
úver, resp. by nepostupoval z odbornou starostlivosťou a teda nevznikol by mu nárok úver predčasne
zosplatniť, k zosplatneniu úveru by došlo plynutím času, po uplynutí 72 splátok, ktorá skutočnosť podľa
splátkového kalendára nastala dňa 15.03.2022, kedy sa stala splatnou splátka č. 72. Teda v čase
rozhodnutia o nároku žalobcu sa stal úver už splatným.

1.10. V dôvodoch rozhodnutia ďalej súd prvej inštancie uviedol, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
ktorú strany sporu uzatvorili zároveň uzatvorili aj aj kúpnu zmluvu, v dôsledku ktorej po splatení
všetkých záväzkov vyplývajúcich z danej zmluvy, malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva zo žalobcu
na žalovaného. Žalovaný mal až do prevodu vlastníckeho práva k predmetu financovania len postavenie
detentora, teda mal tzv. "čakateľské právo" podľa ktorého by sa stal vlastníkom až po tom, ako zaplatí

kúpnu cenu ( v tomto prípade kombinovaného zmluvného vzťahu nielen kúpnu cenu, ale aj navýšenie
o úroky v zmysle zmluvných podmienok).
1.11. Konštatoval, že s prihliadnutím na takto kombinovaný zmluvný vzťah, povinnosti nevyplývali
len žalovanému spočívajúce v platení podľa dohodnutých zmluvných podmienok, ktorými splátkami
ale postupne uhrádzal kúpnu cenu; povinnosti z tohto zmluvného vzťahu vyplývali aj žalobcovi a to

rešpektovať čakateľské práva kupujúceho a teda umožniť žalovanému aj nadobudnúť vlastnícke právo
k predávanej veci. Táto povinnosť okrem iného, zahŕňa najmä zákaz scudzenia tejto veci na inú osobu
bez toho, aby táto iná osoba - nadobúdateľ, bol povinný rešpektovať čakateľské právo kupujúceho.
Žalobca v konaní netvrdil, ako ani nepreukazoval žiadnymi dokladmi, že osoba, ktorej bolo odpredané
osobné motorové vozidlo, rešpektuje čakateľské právo žalovaného a v prípade, ak žalovaný uhradí

celú kúpnu cenu (minimálne), bude umožnené žalovanému nadobudnúť vlastnícke právo v zmysle
záväzkového vzťahu.
1.12. V konaní bolo preukázané, že žalobca už nie je vlastníkom osobného motorového vozidla,
predal ho tretej osobe bez toho, aby táto tretia osoba rešpektovala čakateľské právo žalovaného,
pričom predajom osobného motorového vozidla žalobca zároveň stratil vlastnícke právo v čase, keď

preukázateľne ešte existovalo čakateľské oprávnenie žalovaného, nakoľko existoval aj zmluvný
vzťah. Zdôraznil, že ak počas trvania čakateľského oprávnenia nastane zánik vlastníckeho práva
predávajúceho (v tomto prípade žalobcu), nebude môcť dôjsť k prevodu vlastníckeho práva na
kupujúceho (v tomto prípade na žalovaného), zaniknú aj práva a povinnosti z výhrady vlastníctva, v
danom prípade vo vzťahu k žalovanému jeho povinnosť vykonávať ďalej plnenie kúpnej ceny, resp. aj

ostatných opodstatnených nárokov v zmysle zmluvy. Pokiaľ by tomu tak bolo, nastala by situácia, že
žalobca by si nemusel splniť svoju zmluvnú povinnosť previesť svoje vlastnícke právo na žalovaného,
ktorý by mu ale musel uhradiť celú kúpnu cenu, vrátane prípadných iných nárokov, teda vykonal by
plnenie v plnom rozsahu, bez zmluvného protiplnenia. Ak žalobca vstúpil do zmluvného vzťahu, v ktorom
vyplývalipovinnostiajjemusamému-pozaplateníkúpnejcenypreviesťvlastníckeprávonažalovaného,

a pokiaľ tento svoj záväzok preukázateľne už splniť nemôže, keďže nie je už vlastníkom osobného
motorového vozidla, zanikol mu aj nárok na doplatok kúpnej ceny, resp. doplatok plnenia vyplývajúceho
zo zmluvy o úvere, ktorý ale v sebe zahŕňa aj kúpnu cenu.

2.1.Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. U viedol,
že považuje za dôležité úvodom upriamiť pozornosť na podstatu sporu, ktorou je nárok žalobcu na
vrátenie spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanému na podklade uzavretej úverovej zmluvy,
a to spoločne s dohodnutým príslušenstvom úveru. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný neplnil
svoj záväzok riadne a včas, t. j. porušil svoje zmluvné povinnosti žalobca stanovil úver predčasne

splatným, čím došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, a to s neuspokojenou
pohľadávkou žalobcu voči žalovanému, ktorú žalovaný dobrovoľne neuhradil. Žalobca tak nemal po
ukončení zmluvného vzťahu inú možnosť ako vozidlo odpredať tretej osobe a znížiť si tak aspoň sčasti
svoju pohľadávku voči žalovanému.2.2.Vytýkal súdu prvej inštancie to, že absolútne neskúmal, či odpredajom vozidla tretej osobe došlo
k zníženiu či celkovému zániku pohľadávky žalobcu voči žalovanému. V tejto spojitosti je tiež dôležité
poukázať na skutočnosť, že žalobca nebol pôvodne vlastníkom motorového vozidla, na financovanie

ktorého poskytol žalovanému úveru, ani sa sám svojvoľne nerozhodol, že dané motorové vozidlo pre
seba kúpi. Žalobca tak urobil výlučne na výslovnú žiadosť žalovaného podľa ním stanovenej špecifikácie
motorového vozidla, pričom na tento účel použil žalobca vlastné finančné prostriedky. Žalobca je
toho názoru, že nebolo v súdnom konaní sporné, že strany sporu uzavreli dňa 15.3.2016 Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 908148, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému finančný úver vo

forme odloženej platby kúpnej ceny predmetu financovania vo výške 21.063,- eur s dobou splatnosti
72 mesiacov, pričom takto poskytnutý úver bol účelovo určený na financovanie časti kúpnej ceny
motorového vozidla továrenskej značky B. I. D. B. E. XXX F., rok výroby 2016 zdvihový objem 1 968
cm3, 110 kW, VIN: G., farba 1M1M-hnedá Mato metalíza, ktoré žalovaný osobne prevzal v rovnaký deň,
t. j. 15.03.2016.
2.3. Uviedol, že si strany sporu dohodli v zmluve výhradu vlastníckeho práva, keď žalobca v postavení

predávajúceho a žalovaný v postavení predávajúceho a žalovaný v postavení kupujúceho sa zároveň
dohodli, že vlastnícke právo k predmetu financovania prejde na kupujúceho až po úplnom zaplatení
kúpnej ceny, resp. všetkých jej splátok s príslušenstvom. V dôsledku porušenia zmluvných povinností
zo strany žalovaného stanovil listom zo dňa 05.09.2018 poskytnutý úver predčasne splatným, čím tiež
došlo k predčasnému ukončeniu celého zmluvného vzťahu. A to zmluvného vzťahu tak úverového,

ako aj kúpno-predajného. Pretože vzhľadom na to, že id o kombinovanú zmluvu tak, ako vecne
správne konštatoval súd prvej inštancie, nie je predsa možné, aby zanikla len časť zmluvného
záväzku z rovnakého právneho titulu, ktorým je zmluva. Súd prvej inštancie však pochybil, keď
sa samotnou dobou trvania zmluvného záväzku strán sporu absolútne nezaoberal, absolútne sa
nevysporiadal s predčasným ukončením zmluvy, a to napriek tomu, že v odôvodnení rozsudku na

viacerých miestach konštatuje predčasné zosplatnenie úveru, t. j. predčasné ukončenie zmluvného
záväzku medzi žalobcom a žalovaným a rovnako aj ich vzájomnej povinnosti.
2.4. Zdôraznil, že v súlade s jednotnou ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov je nesporné, že
platne dojednaná výhrada vlastníckeho práva, a teda, že žalovaný v postavení kupujúceho nadobudne
vlastnícke právo k tovaru až úplným zaplatením kúpnej ceny, nemá žiadny vplyv na povinnosti

kupujúceho vyplývajúceho z ust. § 588 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, a teda na povinnosť
zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. Žalobca v postavení
predávajúceho sa teda v prípade nezaplatenia kúpnej ceny môže domáhať na súde voči kupujúcemu
zaplatenia tejto kúpnej ceny prípadne jej zvyšku, ak došlo k čiastočnej úhrade, aj napriek dojednanej
výhrade vlastníckeho práva, čo je v aplikačnej praxi úplne bežné. Skutočnosť, že žalobcom poskytnutý

spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby kúpnej ceny bol použitý na úhradu kúpnej ceny predmetu
financovania, v žiadnom prípade neznamená, že žalobca nie je oprávnený na uplatnenie nároku na
doplatenie zostatku žalovaného poskytnutého úveru. Zo strany žalovaného nebol počas trvania zmluvy
záväzokvyplývajúcimuzozmluvyuhradenývcelomrozsahu,atoanivžalobcomdodatočneposkytnutej
lehote tak, ako to vyplýva z listín predkladaných v tomto konaní žalobcom, pričom táto skutočnosť

nie je v konaní sporná. Vzhľadom na zosplatnenie žalobcom poskytnutého úveru žalovanému dňa
05.09.2018 došlo súčasne k predčasnému ukončeniu celého zmluvného vzťahu. Následne žalobca
pristúpil k uplatneniu výhrady vlastníckeho práva, kedy dňa 09.11.2018 žalovaný oznámil žalobcovi
miesto, kde sa vozidlo nachádza a žalobca tento protokolárne odobral, t. j. po ukončení zmluvného
vzťahu. Žalobca tak bol oprávnený disponovať s predmetom financovania v rámci svojho vlastníckeho

práva, ktoré nebolo v danom čase ničím obmedzené. V súlade s vyššie uvádzaným a rovnako aj
v súlade s predloženými listinami v konaní a platnou legislatívou je žalobca presvedčený o tom, že nie
je možné prijať rozhodnutie súdu prvej inštancie o tom, že žalobcovi nepatrí nárok na doplatok plnenia
žalovaného vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu z dôvodu, že žalobca už nie je vlastníkom predmetného
financovania vozidla. Taký záver podľa názoru žalobcu neobstojí.

2.5.V závere svojho odvolania žalobca poukázal na bod 36. odôvodnenia rozsudku, v ktorom súd
prvej inštancie konštatoval, že žalobu žalobcu zamietol vzhľadom na svoje presvedčenie, že žalobcovi
nepatrí nárok na doplatok plnenia, vyplývajúceho zo zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, keďže
žalobca už nie je vlastníkom financovaného vozidla a tiež konštatoval, že „nezaoberal sa ďalšími
námietkami zo strany žalovaného, resp. nevykonal kontrolu zmluvy ex offo, ako ani neposudzoval

námietku premlčania ...“, a to z dôvodu na vyslovený právny názor, kedy by doplnenie dokazovania už
považoval za nadbytočné. Uvedené však podľa názoru žalobcu predstavuje ďalšie pochybenie súdu
prvej inštancie, ktoré v celom rozsahu odôvodňuje podanie odvolania, keďže súd prvej inštancie podľa
vlastného konštatovania nevykonal dokazovanie a navrhované dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenierozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia
dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, či porušením pravidiel formálnej logiky dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, na podklade čoho tak zistený skutkový stav nemôže obstáť a je zrejmé, že tak ani

nemohol dospieť k správnemu skutočnému a reálnemu výsledku.
3.K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd žalobu žalobcu
zamietol v celom rozsahu. Uviedol, že žalobca klame tým, že tvrdí, že žalobca kúpil sporné motorové
vozidlo za vlastné finančné prostriedky, lebo aj žalovaný prispel svojim podielom (akontáciou) v čiastke
7.021,- eur, čo je v podstate 33,33 % výšky spotrebiteľského úveru. Nie je pravdou ani to, že sa

zmluvné strany vzájomne dohodli na výhrade vlastníckeho práva, lebo táto výhrada bola podmienkou
veriteľa, bez ktorej by sa financovanie neuskutočnilo, teda žalobca by nepristúpil k úhrade ani časti
ceny predmetného motorového vozidla. Žalovaný vo svojom vyjadrení zhrnul sporné finančné údaje
z predmetnej žaloby, ktorú žalobca podal na súd v zmätočnej finančnej podobe. V zmluve o úver sa
uvádzacelkovávýškaspotrebiteľskéhoúveruvčiastke21.063,-eur.Súčasnevzmluveoúversauvádza,
že žalovaný vopred uhradil časť kúpnej ceny vo výške 7.021,- eur. Podľa rozpisu splátok vo formulári

veriteľa je zmätočne uvedené, že spotrebiteľ musí zaplatiť okrem vopred uhradenej časti kúpnej ceny
vo výške 7.021,- eur ešte ostatné rozpísané platby takto: 22 krát 11,58 eura spolu 2.454,76 eura, 2
krát 7.132,58 eura spolu 14.265,16 eura, 11 krát 331,59 eura spolu 3.647,49 eura, 26 krát 307,13
eura spolu 7.985,38 eura, spolu tak 28.352,79 eura. Žalovaný rozporoval aj výnos z predaja predmetu
financovania, v čiastke 6.833,33 eura. Veď ešte aj v čase písania odporu je obdobné vozidlo verejne na

stránke autobazar.eu ponúkané za 9.700,- eur, a nie iba za 6.833,33 eura, pričom v čase dražby, teda
01.06.2019 bola tržná cena predmetu financovania reálne ešte aj viac ako je dnes 9.700,- eur. Podľa
názoru žalovaného, žalobca nepreukázal, ani nedokázal, teda nepredložil priamy dôkaz súdu o výške
reálne vykonaných plneniach žalovaného v prospech žalobcu. Žalobca teda podľa názoru žalovaného
klame súd s položkou „Celková výška spotrebiteľského úveru v čiastke 21.063,- eur“. Žalobca klame

súd s rozpísanými platbami spotrebiteľa v prospech dodávateľa: 22 krát 11,58 eura spolu 2.454,76
eura, 2 krát 7.132,58 eura spolu 14.265,16 eura, 11 krát 331,59 eura spolu 3.647,49 eura, 26 krát
307,13 eura spolu 7.985,38 eura, spolu tak 28.352,79 eura. Taktiež klame súd aj s položkou výnos
z predaja predmetu financovania, v čiastke 6.833,33 eura, lebo ešte aj v čase písania odporu je obdobné
vozidlo verejne na stránke autobazar.eu ponúkané za 9.700,- eur, a nie iba za 6.833,33 eura, pričom

v čase dražby, teda 01.06.2019 bola tržná cena predmetu financovania reálne ešte aj viac ako je dnes
9.700,- eur. Poukázal na to, že žalobca zámerne zatajuje pred súdom celkovú finančnú čiastku plnení
žalovaného v prospech žalobcu. Žalobca nepredložil súdu ani nadobúdacie daňové doklady na predmet
financovania, vierohodné dôkazy o plneniach žalovaného v prospech žalobcu a navyše predmet
financovania žalobca predal pod tržnú hodnotu, aj napriek odvolávaniu sa výrazne podhodnotenú cenu

stanovenú na objednávku žalobcu ich partnerskou znaleckou spoločnosťou uvedenou v Expertíznom
posudku č. 32/2019/VW. Na základe uvedených skutočností potom žalobca svoje finančné nároky
postavil na vyššie uvedených vymyslených a deformovaných finančných údajoch, z ktorých nie je
matematicky možné správne, teda bez svojho bezdôvodného obohatenia určiť správny finančný údaj,
ktorý by mal žalovaný dlhovať žalobcovi. Preto finančné nároky žalobcu sú preukázateľne bez právneho

titulu a sú bezdôvodným obohacovaním sa žalobcu vo finančný neprospech žalovaného. Žalovaný
navrhol súdu v tejto súvislosti vyžiadať si od žalobcu všetky dôkazy o tom, že aké komplexné informácie
mal žalobca o žalovanom k dispozícii pri zisťovaní a overovaní schopnosti žalovaného splácať úver.
Súd prvej inštancie trval na dôkaznom preukázaní vzájomne vykonaných plnení medzi žalovaným
a žalobcom. Za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a pre náležité objasnenie veci žalovaný navrhol

súdu vykonať dôkazy a tak za uvedeným účelom uznesením uložil žalobcovi povinnosť v listinnej
podobe predložiť okrem podpísanej celej zmluvnej dokumentácie aj stručné vyčíslenie a preukázanie
vzájomných finančných plnení aj dokladovaním výpisov z účtov žalobcu.
4.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu podľa

§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5.Podľa § 52a OZ ods. 1 ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú
zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
6.Podľa § 52 a ods. 2 ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku
1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto

zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením
alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými
právnymi účinkami.7.Podľa § 601 OZ ak má vlastníctvo k predanej hnuteľnej veci prejsť na kupujúceho až po zaplatení ceny,
musí sa táto výhrada dohodnúť písomne. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, prechádza nebezpečenstvo
náhodnej skazy a náhodného zhoršenia na kupujúceho odovzdaním veci.

8. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách ( v znení účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy t.j. 15.03.2016 ), zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o
spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o
kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný
celok.

9.Podľa § 15 ods. 2 pís. a / zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách (v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy t.j. 15.03.2016 ), pri zmluvách, ktoré podľa odseku 1 tvoria
obchodný celok, predávajúci tovaru alebo poskytovateľ služby je zároveň veriteľom .
10.Inštitút výhrady vlastníctva plní zabezpečovaciu funkciu pre zaplatenie kúpnej ceny za hnuteľnú vec.
Ustanovenie umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci sa stane vlastníkom veci až po
zaplatení kúpnej ceny. Kúpna zmluva je inak v zásade neformálna, zmluva o výhrade vlastníctva musí

byť uzavretá písomne, inak je neplatná (§ 40 ods. 1).Pri nesplnení záväzku zaplatiť kúpnu cenu má
predávajúci všetky prostriedky ochrany patriace vlastníkovi veci. Ustanovenie o ochrane vlastníctva
však nebráni tomu, aby predávajúci uplatnil právo na zaplatenie kúpnej ceny. Z povahy tohto záväzku
vyplýva, že právo voľby medzi ochranou poskytovanou vlastníkovi a právom na zaplatenie kúpnej ceny
má predávajúci. Nemôže sa však súčasne úspešne domôcť oboch práv.

11.V čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 908148 dňa 13.03.2016, ktorej súčasťou
je aj kúpna zmluva bolo účinné ust. § 15 ods.1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a pôžičkách ( v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy t.j. 15.03.2016 ) , ktoré charakterizuje
takúto zmluvu ako zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský
úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby,

pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok. Pri zmluvách, ktoré podľa odseku 1 tvoria obchodný
celok, predávajúci tovaru alebo poskytovateľ služby je zároveň veriteľom ( ust. § 15 ods. 2 pís. a / zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách ).
12.V prejednávanej veci súd prvej inštancie prijal správny záver, že strany sporu uzatvorili kombinovaný
zmluvný vzťah ( zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere) a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere a kúpnu

zmluvu, v ktorej zabezpečili zaplatenie kúpnej ceny výhradou vlastníctva t.j., že kupujúci sa stane
vlastníkom veci až po úpnom zaplatení kúpenej ceny. Podľa názoru odvolacieho súdu tieto zmluvy
s poukazom na ust. § § 52 a ods. 2 OZ sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv
je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením
alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými

právnymi účinkami.
13.Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že ak žalobca vstúpil do zmluvného vzťahu, v ktorom
vyplývalipovinnostiajjemusamému-pozaplateníkúpnejcenypreviesťvlastníckeprávonažalovaného,
a pokiaľ tento svoj záväzok preukázateľne už splniť nemôže, keďže nie je už vlastníkom osobného
motorového vozidla, zanikol mu aj nárok na doplatok kúpnej ceny, resp. doplatok plnenia vyplývajúceho

zo zmluvy o úvere, ktorý ale v sebe zahŕňa aj kúpnu cenu. Z uvedeného dôvodu s poukazom na
nemožnosť veriteľa ako predávajúceho previesť vlastnícke právo k motorovému vozidlu na žalovaného
( pretože bolo predané žalobcom v dražbe) zanikol mu aj nárok na plnenie zo zmluvy o úvere. Uvedený
záver súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za predčasný. Záver súdu prvej inštancie v tom, že
v prípade dojednania dvojstranného právneho úkonu – výhrady vlastníctva v kúpnej zmluve sa môže

predávajúci domáhať zaplatenie kúpnej ceny alebo inej ochrany poskytovanou vlastníkovi ( vydanie
veci), pričom právo voľby má predávajúci , ktorý sa nemôže súčasne úspešne domôcť oboch práv je
v zásade správny.
14.V danej veci však okrem kúpnej zmluvy s výhradou vlastníctva strany sporu uzatvorili aj zmluvu
o spotrebiteľskom úvere a preto bolo povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa aj touto zmluvou.

Napokon žalobca uplatňuje touto žalobou svoj nárok práve od zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
15.Keďže strany sporu nad všetky pochybnosti uzatvorili zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
v ktorej dojednali spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru
osobného motorového vozidla, súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď sa nezaoberal
oboma zmluvami. Uvedené pochybenie súdu prvej inštancie bolo dôvodom pre zrušenie napadnutého

rozsudku a vrátenie veci súdu prevej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní
sa preto bude súd prvej inštancie zaoberať aj Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a kúpnou zmluvou zo
dňa 15.03. 2016 a posúdi, či ide o platné právne úkony a či táto zmluva bola uzatvorená v súlade
s príslušnými ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách a či obsahujevšetky náležitosti v zmysle ust. § 9 tohto zákona. V prípade, ak v tomto smere zistí nedostatky bude sa
zaoberať tým, aké povinnosti žalobca ako veriteľ porušil a dôsledky vyplývajúce z porušenia povinností
v zmysle ust. § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách. Bude sa zaoberať tým,

kedy došlo k zániku týchto zmlúv a aký vplyv to malo na záväzky oboch strán sporu.
16.Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie sa musí v konaní
vyporiadaťstým,ževzájomnásúvislosťobochzmlúv(kúpnejzmluvyajzmluvyospotrebiteľskomúvere)
musí byť zrejmá z obsahu týchto zmlúv. Preto je potrebné, aby súd prvej inštancie obom zmluvám a ich
obsahovým náležitostiam venoval zvýšenú pozornosť a z týchto zistení vyvodil závery. V tetjo súvislosti

odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/322/2020 zo dňa
30.11. 2022, kde v bode 28. odôvodnenia uviedol : „ Právnu otázku nastolenú dovolateľkou možno
pokladať za vyriešenú uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2021 sp. zn.
2Cdo/165/2020, so záverom, že „z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že časť kúpnej ceny vo výške 684,80
eur bola predávajúcemu zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy, a že zvyšná časť kúpnej ceny vo
výške 5.489,20 eur bude predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru na základe zmluvy o úvere.

Z obsahu úverovej zmluvy však jednoznačne vyplýva celková dojednaná výška úveru v sume 6.163,20
eur s tým, že predmetný spotrebiteľský úver bol účelovo viazaný, a to na obstaranie tam uvedeného
predmetu financovania, ktorým bolo predmetné motorové vozidlo Citroën C4 Grand Picasso Diesel
1,6 HDi. Dovolací súd však konštatuje, že v zmysle § 52a ods. 2 OZ vyplýva jednoznačná závislosť
týchto zmlúv, čo nerozporovali ani súdy nižšej inštancie. Avšak dovolací súd je toho názoru, že pokiaľ

v zmysle § 52a ods. 2 OZ je daná vzájomná zmluvná závislosť, tak táto závislosť musí byť zrejmá
aj z obsahu dojednaných zmlúv, a teda nesmie byť vzájomné dojednanie takýchto zmlúv odlišné. V
tomto prípade nekorešpondujúce v dojednanej výške ori kúpnej zmluve –kúpnej ceny (5.489,20 eur)
a pri spotrebiteľskom úvere - výška poskytnutého spotrebiteľského (6.163,20 eur). A to bez ohľadu na
vystavenú faktúru č. U., ktorou bol fakturovaný predaj osobného automobilu Citroën C4 Grand Picasso

1,6 HDi vrátane doplnkového zákazníckeho servisu a Carlife Garancia. Dovolací súd tak konštatuje,
že uplatnenie § 52a ods. 2 OZ na zmluvné dojednanie (kúpnu zmluvu a spotrebiteľský úver) je v
tomto prípade zásadné. Na základe uvedeného je nepochybné, že RPMN uvedená v úverovej zmluve
nezodpovedá kúpnej cene, ktorá je uvedená v kúpnej zmluve, t. j. 6.174 eur, po odpočítaní zaplatených
684,80 eur v sume 5.489,20 eur a následkom čoho je úverová zmluva bezúročná a bez poplatkov v

zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 129/2010 Z. z.“
17.S ohľadom na tento záver Najvyššie súdu SR sa súd prvej inštancie v ďalšom konaní vyporiada
s dojednanou kúpnou cenou predmetu financovania uvedenou v Zmluve o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 15.03. 2016 vo výške 28 084 eur, vopred uhradenou čiastkou žalovaným v sume 7021 eur a výškou
spotrebiteľského úveru 21 063 eur. Zistí, či zodpovedá v kúpne zmluve dojednaná výška kúpnej ceny

výške uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere a či sú tieto údaje správne. Vyporiada sa s celkovou
cenou vozidla 28 084 eur uvedenou vo faktúre č. 111028 vystavenej dňa 15.03.2016 (č.l. 178 spisu).
Bude sa zaoberať aj dojednaním sumy 631,89 eura , ktorá suma predstavuje spracovateľský poplatok
pri uzavretí zmluvy ( 3%), ktorý žalobca započítal do kúpenej ceny predmetu financovania ( 21 063
eura + 7 021 eura ) a výšky spotrebiteľského úveru 21 063 eura ( 631,89 + 20431,11 ). Nesprávne

uvedený údaj môže mať vplyv na správnosť ďalších údajov spotrebiteľskej zmluvy a tiež na samotnú
výšku záväzkov spotrebiteľa ( RPMN, výška splátky, úročenie úverovej zmluvy). Bude sa zaoberať aj
ďalšími námietkami strán sporu uvádzanými v priebehu konania a výškou sumy, ktorú už žalovaný
žalobcovi zaplatil.
18.Ďalej sa odvolací súd zaoberal aj tým, či súd prvej inštancie riadne splnil voči žalovanému -

spotrebiteľovi, ako slabšej strane sporu svoju poučovaciu povinnosť v zmysle ust. § 292 CSP. Odvolací
súd zistil, že súd prvej inštancie poučil žalovaného podľa § 167 ods.4 a § 153 ods . 1až 3 ( č.l. 126
spisu) ako aj v predvolaní na pojednávaní zo dňa 16.06. 2022, ktoré poučenie však nezodpovedá
obsahu poučovacej povinnosti súdu vo vzťahu k spotrebiteľovi. Z ustanovenia § 296 druhá veta CSP
totiž vyplýva, že ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa na

spotrebiteľské spory nepoužijú , napriek tomu ich súd prvej inštancie v poučení citoval.

19.Podľa § 292 CSP, súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom
spotrebiteľa poučí o
a) možnosti zastúpenia,

b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale
poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie
alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie
jeho práv.20.Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

21.V sporoch so slabšou stranou, ktorou spotrebiteľ jednoznačne je, má súd zvýšenú tzv. manudukačnú
(poučovaciu) povinnosť. Takýto obsah poučenia spotrebiteľa je logicky širší ako v prípade všeobecného
poučenia strany, ktorá nemá postavenie slabšej strany (§ 160 CSP). Zákonodarca však nepristúpil k
taxatívnemu vymenovaniu toho, čo tvorí obsah poučovacej povinnosti, ale ponechal na uvážení súdu,

o čom spotrebiteľa poučí. Súd by mal dbať o také poučenie spotrebiteľa, ktoré by dosiahol u neho takej
vedomosti o súdnom konaní, ktorá mu umožní účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv. Vzhľadom
na to, by mal súd poučiť spotrebiteľa najmä o možnostiach zastúpenia, vrátane práva na bezplatnú
právnu pomoc za podmienok uvedených v Zákone o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi; o inštitúte osobitných subjektov, ktoré môže súd pribrať do konania na ochranu práv niektorej
zo strán; o náležitostiach a forme podaní; o miestnej príslušnosti a skúmaní miestnej príslušnosti

súdom; o možnosti podať námietku zaujatosti; o doručovaní; o možnosti uloženia poriadkovej pokuty;
o možnosti predvedenia; o možnosti nahliadnutia do spisu; o povinnosti pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu; o možnosti predložiť alebo označiť všetky
skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej;
o podmienkach odročenia pojednávania, o možnosti nariadenia neodkladného opatrenia, prípadne o

možnosti uzavrieť zmier a o ďalších možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho
práv, ak tak súd uzná za vhodné. Poučenie spotrebiteľa by nemalo byť návodom pre spotrebiteľa, ako
postupovať v konaní z hľadiska predkladania konkrétnych dôkazov, alebo určovať mu ciele, ktoré ma v
konaní dosiahnuť, ale toto poučenie by malo smerovať k tomu, aby spotrebiteľ podával v konaní včasné
a k podstate vec smerujúce návrhy.

22.Odvolací súd dodáva, že forma poučenia síce nie je zákonom stanovená, ale musí vychádzať z
kritéria účelnosti, zohľadnenia konkrétnych okolností prejednávaného sporu a zrozumiteľnosti. Treba
pritom vychádzať z čl. 6 CSP a spotrebiteľa pokladať za fyzickú osobu s rozumovými schopnosťami na
úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania,

ako aj jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v Civilnom sporovom poriadku. Účel poučenia
možno sčasti dosiahnuť napríklad formulárom zaslaným spotrebiteľovi spolu s prvým úkonom súdu
voči nemu. Takýto formulár je zverejnený na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky v sekcii Vzory a poučenia pre súdy (dostupný na: https://www.justice.gov/dokumenty/2021/05/
Vseobecne-poucenie-spotrebitel.pdf).

23.Súd prvej inštancie nepoučil v zmysle ust. § 292 CSP žalovaného ako slabšiu stranu (spotrebiteľa) v
tomto konaní o jeho vyššie uvedených procesných právach a povinnostiach, práve naopak nesprávne
a neúplne žalovaného ako spotrebiteľa poučil.

24.V ďalšom konaní súd prvej inštancie žalovaného najskôr riadne poučí o procesných právach a
povinnostiach spotrebiteľa vrátane toho, že spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať
právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa (§ 291 ods. 1 CSP), prípadne
má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci tak, že im doručí písomné poučenie o možnosti
zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných právach a povinnostiach podľa § 292 CSP. Odvolací

súd iba pripomína, že v prípadne ak z obsahu spisu nie je možné zistiť podstatné a rozhodujúce
skutočnosti môže postupovať podľa § 150 ods. 2 CSP a strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia .
Ak to bude nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci súd prvej inštancie môže postupovať podľa § 295
CSP a obstará alebo zabezpečí aj také dôkazy, ktoré žalovaný nenavrhol. Po splnení poučovacej
povinnosti sa súd prvej inštancie bude opätovne zaoberať vecou vyššie uvedeným spôsobom a svoje

rozhodnutie aj riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné a aby z neho bolo možné zistiť akými
závermi a myšlienkovými postupmi sa súd riadil ( § 220 CSP). V novom rozhodnutí súd prvej inštancie
rozhodne o náhrade trov konania, vrátane tohto odvolacieho konania v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP.

25.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).