Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2024

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B5-68P/292/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521204739
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Kelner

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1521204739.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II sudcom Mgr. Tomášom Kelnerom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

G. P., narodený X.X.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so
sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: Y. P., narodená X.X.XXXX, bytom P. I. - X. XX,
W., zastúpená advokátom: JUDr. Peter Belica, so sídlom M. R. Štefánika 36, Martin, a otca: G. P., štátny
občan Českej republiky, narodený XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, F., C. republika, o návrhu matky na
zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje výživné otcovi na mal. G. P., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 3000 Kč na sumu

220 eur mesačne s účinnosťou od 09.12.2021, ktoré je splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho
ktorého mesiaca vopred.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 09.12.2021 do 31.10.2024 v sume 2
413,08 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky.

III. Súd návrh otca zamieta.

IV. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu v Příbrami č. j. 10P 32/2015-893 zo dňa
08.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prahe č. j. 32Co 155/2019- 1632 zo dňa 26.10.2020
v časti výšky výživného.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Matka sa návrhom z 9.12.2021 domáhala zvýšenia výživného na maloletého G. P., narodeného
X.X.XXXX (ďalej len „maloletý“), a to zo sumy 3.000 Kč určenej rozsudkom Okresního soudu v Příbrami

č. j. 10P 32/2015-893 zo dňa 08.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prahe č. j. 32Co
155/2019-1632 zo dňa 26.10.2020, na sumu 220 eur mesačne, z dôvodu uplynutia času, od kedy sa
naposledy upravovala výška výživného na dieťa, znížil sa jej príjem a zvýšili sa jej výdavky na dieťa,
všetko zdražilo.
2Otecsnávrhomnazvýšenievýživnéhonesúhlasil,vpísomnompodanídoručenomsúdudňa22.4.2022
žiadal znížiť výživné z 3.000 Kč na 2.500 Kč. Návrh odôvodnil tým, že došlo k podstatnej
zmeny pomerov na jeho strane, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu ako aj k matke

toho dieťaťa. Otec sa nedostavil ani na jedno pojednávanie súdu, ale k veci sa vyjadril písomne ako
aj osobne na dožiadanom súde v Českej republike na OS v Příbrami a súhlasil, aby súd na Slovensku
konal a rozhodol bez jeho prítomnosti.3 Okresný súd Bratislava V (toho času Mestský súd Bratislava II) rozsudkom č. k. 68P/292/2021 - 489
z 24.1.2023 rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 3000 Kč na
sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 09.12.2021, nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od

09.12.2021do 31.01.2023 v sume 911 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 26 eur mesačne
spolu s bežným výživným k rukám matky, vo zvyšku súd návrhy matky zamietol a zamietol návrh otca.
4 Rozsudok súd odôvodnil najmä tým, že skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 11 mesiacov, ktoré
uplynuli od poslednej úpravy (od právoplatného rozsudku v novembri 2020) výživného na strane dieťaťa
i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov a bolo výživné na maloletého

určené v sume 3.000 Kč (109,91 eur) mesačne. Súd zistil, že u dieťaťa došlo k zmene pomerov v
tom, že maloletému bolo diagnostikované ochorenie, ktorého ho obmedzuje v stravovaní, s čím sú
zvýšené výdavky na stravu; tiež mu bola diagnostikovaná ADHD. Okrem toho nastúpil do ďalšieho
ročníka na základnej školy. Súd skúmal, či došlo k takej podstatnej zmene pomerov u maloletého, ktoré
by odôvodňovali návrh matky na zvýšenie výživného na ňou požadovanú sumu. Otec sa s maloletým
stretáva nepravidelne a to len na pár dní cez letné prázdniny, keď mu ho dovezie jeho matka, nepodieľa

sa na starostlivosti o dieťa, ničím navyše na maloletého neprispieva a ani neprispel navyše vtedy, keď
predal svoj byt. Bežné výživné si otec platí riadne. Matke nevznikli ďalšie vyživovacie povinnosti. Otcovi
vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému S.i, narodenému X.X.XXXX, ktorému od narodenia
posielal po dobu 1 roka 3 500 Kč a po roku začal platiť 2 500 Kč. Otec súdu síce predložil dohodu
s matkou S., ale napriek tvrdeniu že s matkou nebýva, nepreukázal, či aj reálne matke výživné na S.

a na ňu 2 000 Kč posiela. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že matka bola výlučnou
vlastníčkou bytu v Bratislave už v čase rozhodovania o výške výživného v roku 2020. Aktuálne má
obdobný príjem, lebo v čase posledného rozhodovania o výživnom bol cca 1 100 eur a aktuálne je v
sume 1 114,06 eur mesačne. Okrem toho poberá rodinné prídavky po 30 eur mesačne a otec jej posiela
výživné po 115 eur. Čiže jej celkový mesačný príjem predstavuje cca 1.254,94 eur. Deklarovala v konaní

mesačné výdavky na seba a dieťa v celkovej sume 1.128 eur ( 815 eur + 313 eur; presne špecifikované
v bodoch 5 a 16 odôvodnenia tohto rozsudku).
5 Príjem otca sa oproti poslednému rozhodnutiu zvýšil. V roku 2020 si rodičia na odvolacom súde ustálili,
že otec má netto mesačný príjem 20.000 Kč (732,73 eur), pritom vtedy ešte vlastnil v osobnom
vlastníctve aj byt v Českej republike. Aktuálne podľa potvrdenia zamestnávateľa má netto mesačný

príjem v sume 24 121 Kč (za obdobie od 1.10.2021 do 31.12.2022) v sume 24 121 Kč. Otec síce na
výsluchu na dožiadanom súde dňa 8.8.2022 uviedol svoj netto mesačný plat 19 000 Kč až 20
000 Kč, ale súd na toto jeho tvrdenie neprihliadal, lebo mal reálne preukázaný jeho plat priamo od
zamestnávateľa.Okremtohokzmenepomerovuotcadošloajvtom,žepredalbytvosvojomvlastníctve,
súdu výšku kúpnej ceny neuviedol. Jedine čo súdu uviedol bolo, že časť kúpnej ceny dal svojej matke,

časťbratoviazozvyšku700000Kčpoplatilsvojedlhyaexekúcie.Otecsúdunepreukázalsvojetvrdenie,
že má reálne mesačné výdavky s bývaním za jednu miestnosť v byte ( kde v druhej izbe je solárko)
12 100 Kč, pritom má ísť o byt v prenájme jeho brata. Otec sa v rámci argumentácie k jeho návrhu o
zníženie výživného opiera o svoje ďalšie dieťa a jeho matku, ktorým na základe ich dohody dobrovoľne
platí výživné. Avšak súd tu zastáva názor, že otec je zodpovedný za to, že má vyživovaciu povinnosť k

dvom maloletým deťom a preto je aj jeho povinnosťou zabezpečiť im riadne podmienky na život hoc aj
platením vyššieho výživného. Všeobecne platí, že na účely rozhodovania o výške výživného má výživné
na maloleté dieťa prednosť pred akýmkoľvek výdavkami rodičov, teda aj pred splácaním pôžičiek a
exekúcií,čifinančnéhoobdarovávaniarodinnýchpríbuzných.Ztýchtodôvodovkonanieotcasúdhodnotí
ako dobrovoľné vzdanie sa príjmu, ktorý mohol slúžiť aj na platenie výživného maloletému navyše. Tu

súd prihliadal na fakt, že na novonarodeného syna platil vyšším výživným než na prvého syna, žiaka
základnej školy so zdravotnými problémami a obmedzeniami ohľadom stravy, ktorého osobne stretáva
len cez letné prázdniny na pár dní a to mu ho ešte privezie jeho matka. V konaní mal súd elektronickou
komunikáciou medzi rodičmi preukázané, že otec mal s nejakými osobami (v správe sa neuvádzali mená
osôb) zaplatenú dovolenku v zahraničí od 2.7.2022 do 16.7.2022. Sekundárne súd u otca prihliadal na

preukázanú skutočnosť, že otec sa na osobnej starostlivosti o dieťa v žiadnej miere nepodieľa (§ 62
ods. 4 veta prvá Zákona o rodine), celá starostlivosť a výdavky na dieťa je v rukách matky. Otec súdu
ničím nezdôvodnil, prečo je vedený ako spoludlžník spolu s matkou jeho druhého syna na úver, ktorý
matka čerpala za účelom stavby domu. Pokiaľ otec riadne matke platí výživné na syna
2 500 Kč (pôvodne 3 500 Kč) a na matku 2 000 Kč mesačne, nevidí tu žiadny objektívny dôvod, prečo

by mal byť otec spolu finančne zodpovedný, ak nebude úver DB.ou splácaný. Pritom pozemok určený
na stavbu je len vo výlučnom vlastníctve T. D.. Otec súdu ani len nepreukázal, že by mal výdavky na
bývanie. Otec nepresvedčil súd, že by s T. D. nebýval v jednej domácnosti. Otec na dožiadanom súde
dňa 8.8.2022 najprv tvrdil, že nemá informácie ohľadom domu, ktorý by mal byť na pozemku postavenýa následne tvrdil, že vie, že doposiaľ postavený nie je. Aj týmito svojimi tvrdeniami otec len presvedčil
o jeho zavádzaní, lebo pokiaľ by otec o dome nevedel žiadne informácie, tak by nevedel nič - ale on
vedel, že postavený nie je. V kontexte s týmito tvrdeniami je však skutočnosť taká, že maloletý G. práve

v tomto dome s otcom a D. D. trávil letné prázdniny. U otca sú splnené podmienky na zvýšenie výživného
na sumu 200 eur mesačne v období od začatia konania, t. j. 9.12.2021. Súd je pri rozhodovaní viazaný
skutkovým stavom preukázaným v čase rozhodovania a otec verbálne uvádzal inú sumu príjmu než
vyplynula z potvrdenia o príjme priamo od zamestnávateľa, otec nepreukázal svoje reálne mesačné
výdavky, otcovi sa zvýšil príjem z predaja jeho bytu a peniaze z predaja nijako logicky nezdôvodnil a

nepreukázal, kam ich upotrebil. Preto súd nemohol konštatovať iné, len že sa kúpnej ceny dobrovoľne
vzdal a pripravil sa o finančné zabezpečenie. Otec je písaný ako „spoludlžník“ na úver na stavbu domu,
v ktorom údajne nebýva a ani nevie či je dom postavený. Pritom samotný syn G. uvádzal matke, že v
tom dome niekoľko dní v lete 2022 s otcom býval. V konečnom dôsledku súd prihliadla na fakt, že otec
od narodenia platil druhému vyššie výživné než na maloletého G. a toto výživné ani len nedorovnal po
predaji svojho bytu. Takto určené výživné 200 eur mesačne pre otca považuje súd nateraz za primerané

reálnym možnostiam a schopnostiam otca. Každý z rodičov je oprávnený rovnomerne sa podieľať na
výžive dieťaťa a pokiaľ každý z rodičov prispeje na výživu dieťaťa 200 eur, tak sumu 2 x 200 eur súd
hodnotí za dostatočnú na pokrytie základných potrieb dieťaťa. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol.
Uvedená argumentácia je zároveň dôvodom, prečo súd zamietol návrh otca na zníženie výživného.
6 Odvolací súd, Krajský súd v Trnave, uznesením č. k. 12CoP/46/2023 - 547 z 29.11.2023 rozsudok

prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že vykonané
dokazovanie o pomeroch rodičov a maloletého nezodpovedá tomu, aby na jeho základe mohol byť
súdom prvej inštancie vyslovený záver o zvýšení výživného pre maloletého zo sumy 3 000 Kč
mesačne na sumu 200 eur mesačne, teda takmer na dvojnásobok. Súd prvej inštancie sa nie dostatočne
sústredil na zistenie príjmu rodičov, opodstatnenosť výdavkov uvádzaných rodičmi, ako i na zistenie

zmeny pomerov u maloletého, keď vôbec nezisťoval zvýšenie jeho potrieb, len stroho skonštatoval
zvýšené výdavky na stravu a ochorenie ADHD. Neporovnal potreby maloletého v čase ostatného
rozhodovania o výživnom a v súčasnosti je potrebné zistiť a porovnať položky, ktoré sa pravidelne
mesačneopakujú(strava,mobilnýtelefónapod.),aleajtie,ktorésaopakujúprevažnúväčšinumesiacov
v roku (školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne), nepravidelné platby (kúpa športových

potrieb, zdravotných pomôcok, lyžovačky, letné dovolenky), ktoré sa na jednotlivé mesiace rozpočítavajú
tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí dvanástimi mesiacmi a k pravidelným mesačným
nákladom sa pripočíta iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady
rodiny zabezpečenie bývania sa do nákladov dieťaťa započítavajú vo výške pripadajúcej na jedného
člena rodiny. Súd prvej inštancie pochybil i pri zisťovaní schopností, možností a majetkových pomerov

otca, keďže nevykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci. Predčasne
vyhodnotil, že otec sa vzdal majetkového prospechu z predaja bytu. Taktiež nemožno považovať za
správne a etické konštatovanie, že otec je zodpovedný za to, že má dve vyživovacie povinnosti. Navyše
odvolaciemu súdu nie je zrejmé či a ako súd prvej inštancie zohľadnil ďalšie vyživovacie povinnosti otca
a ani či a v akej miere zohľadnil údajné vzdanie sa majetkového prospechu otcom. Povinnosťou súdu

prvej inštancie bude doplniť dokazovanie za účelom zistenia zvýšenia odôvodnených potrieb maloletého
(v akej výške), preukázaním vyživovacích povinností otca, preukázaním, či sa otec vzdal majetkového
prospechu a ak áno, v akej výške a komplexne vyhodnotiť zmenu pomerov.
7 Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,

kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8 Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9 Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10 Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11 Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.12 Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
13 Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
14 Podľa § 78 ods. 1 až 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15 Súd vykonal dokazovanie ohľadom majetkových pomerov oboch rodičov, vrátane zisťovania
majetkových pomerov otca cestou dožiadaného súdu v Českej republike a odôvodnených výdavkov na
maloletého, pričom zistil nasledovný skutočný stav veci:
Maloletý G. P., narodený X.X.XXXX je dieťaťom matky - Y. P. a otca G. P., pričom o výžinom bolo
naposledy rozhodnuté rozsudkom rozsudok Okresného súdu v Příbrami č. j. 10P 32/2015-893 zo dňa

08.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prahe č. j. 32Co 155/2019- 1632 zo dňa 26.10.2020
na sumu 3 000 Kč. Matka žiadala zvýšiť výživné na sumu 220 eur, otec žiadal výživné znížiť. Medzi
rodičmi ohľadom výživného k dohode nedošlo. Rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti,
osobnú starostlivosť o maloletého vykonáva výlučne matka, otec je toho času vo výkone trestu a odňatia
slobody.

16 Z dokazovania cestou dožiadaného Okresního soudu v Příbrami zistené, že z údajov dostupných
zo živnostenského českého registra vyplýva, že otec má dve živnostenské oprávnenia, jedno má
prerušené (prevádzkovanie solárií), druhé oprávnenie je od 28.12.2015 na dobu neurčitú a týka sa
výroby, obchodu a služieb neuvedených v prílohách 1 až 3 živnostenského zákona, zúčastnenou osobou
je T. T.. Z centrálnej registrácie obyvateľov vyplýva, že otec je od 10.6.2023 ženatý, jeho trvalý pobyt

je v Příbrami. Z prípisu Úradu práce ČR vyplýva, že otec nepoberá žiaden nepoistné sociálne dávky
(dávky pomoci v hmotnej núdzi, dávky štátnej sociálnej podpory, dávky osoby zdravotne postihnutej,
príspevky na starostlivosť). Z prípisu Územnej správy sociálneho zabezpečenia pre hlavné mesto Prahu
a Stredočeský kraj vyplýva, že otec je prihlásený k poisteniu u zamestnávateľa G.. F. Q., IČ: 61653870
od 3.4.2006, nie je poberateľom dôchodku. Z prípisu z UniCredit Bank vyplýva, že zostatok na bežnom

účte otca je 51 234,22 Kč k 10.5.2024. Z prípisu Českej sporiteľne vyplýva, že otec má vedený bežný
účet so zostatkom ku dňu 10.5.2024 v sume 8 000 Kč. Z prípisu z Mestského úradu Příbram z 10.5.2024
vyplýva, že otec je vlastníkom motorového vozidla značky BMW 318 I, rok výroby 2001, vlastníkom je
od 18.7.2012. Z prípisu z Úradu práce ČR z 13.5.2024 vyplýva, že otec nie je vedený na úrade práce
ako uchádzač o zamestnanie. Z prípisu Finančného úradu pre Stredočeský kraj z 20.5.2024 vyplýva,

že otec daňové priznania nepodáva. Z výpisu z Katastra nehnuteľností k 11.6.2024 vyplýva, že otec je
spoluvlastníkom pozemku v podiele 25/752 na parcele č. XXXX LV č. XXXX katastrálneho územia P.
pod W.. Z pracovnej zmluvy zamestnávateľa G.. F. Q. vyplýva, že otec je zamestnaný na pozícii výroby
reklamy - grafik so základnom mesačnou mzdou 12 000 Kč. Zamestnaný je od 3.4.2006. Z potvrdenia
od zamestnávateľa z 1.7.2024 vyplýva, že priemerná čistá mzda otca za rok za obdobie od 06/2023 do

05/2024 bola 25 918 Kč mesačne.
17 Z výsluchu otca cestou dožiadaného súdu z 5.8.2024 zistené, že otec bol zamestnaný u
zamestnávateľa G.. F. Q. do 31.7.2024. Od 1.8.2024 je zamestnaný v spoločnosti PBtisk a.s., na dobu
určitú do 30.6.2025 na pozícii IT, s priemernou mzdou 36 000 Kč (vyplýva aj z priloženej pracovnej
zmluvy), nemá iný príjem. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému G. má vyživovaciu povinnosť k

maloletému S., výživné nebolo stanovené súdom. Je ženatý od 10.6.2023. Výživné k maloletému G.
riadne plní, nemá žiaden dlh na výživnom. Otec má vyživovaciu povinnosť ak voči novej manželke, ktorá
je toho času na rodičovskej dovolenke. Manželka je znova tehotná, očakávaný pôrod je januári 2025.
Nepoberá rodičovský príspevok, má daňové zvýhodnenie na jedno dieťa. Okrem pozemku uvedeného
vyššie nemá otec vo vlastníctve žiadne ďalšie nehnuteľnosti. K motorovému vozidlu otec uviedol, že toto

predal, pravdepodobne nový majiteľ ho ešte neprepísal. Auto predal za 23. 000 Kč (vyplýva z kúpnej
zmluvy č.l. 702). V súčasnej dobe nemá motorové vozidlo. Otec nemá príjmy z prenájmu, kapitálového
majetku, nevlastní cenné papiere, nemá ďalší majetok vyššej hodnoty. K mesačným výdajom otca
uviedol, že spoločne finančne hospodári s manželkou, majú spoločné finančné prostredníky. Uhrádza
(doložil príslušné listiny) mesačne za elektrinu 4 400 Kč, vodu 500 Kč, čistenie odpadových vôd 2 300

Kč, telefón internet a telefón manželky 898 a 449 Kč, penzijné poistenie 600 Kč, manželke 300 Kč,
životné poistenie 766 Kč, manželke 293 Kč, spláca hypotéku 3 650 Kč, výživné na maloletého G. 3 000
Kč, štvrťročne na zabezpečenie domu 510 Kč, poistenie domu ročne 3 568 Kč, PZP na motorové vozidlo
manželky 4 418 Kč, polročne STK 2 000 Kč, náklady na dopravu 2 000 Kč, lieky (antihistaminiká) 400 -500 Kč mesačne, 600 Kč za lieky pre manželku (rizikové tehotenstvo), ďalej uhrádza náklady na jedlo,
drogériu, kozmetiku a pod. Od septembra uhrádza za škôlku pre maloletého S. 600 Kč mesačne a 840
Kč za stravu, 2 000 Kč ZRPŠ. Otec je vyučený kuchár, má stredné odborné učilište bez maturity. Súhlasil

s pojednávaním bez jeho prítomnosti.
18 Z prehľadu o zaplatenom výživnom na maloletého Ivana (č.l. 693) vyplýva, že otec od 25.4.2023 mal
zadané zálohové platby výživné v sume 4 130 Kč.
19 Z prehľadu otca o uhradenom výživnom na maloletého Ivana od 02/2023 do 01/2024 vyplýva, že
otec uhradil vo februári 2023 sumu 225 eur (5 490,22 Kč), marci 2023 sumu 124 eur (2 998,32 Kč) a

102 eur (2 470,54 Kč), apríli 2023 sumu 225 eur (5 418,35 Kč), máji 2023 sumu 225 eur (5 422,87 Kč),
júni 2023 sumu 225 eur (5 490,22 Kč), júli 2023 sumu 225 eur (5 529,54 Kč), auguste 2023 sumu 225
eur (5 575,87 Kč), septembri 2023 sumu 225 eur (5 689,32 Kč), októbri 2023 sumu 225 eur (5 694,07
Kč), novembri 2023 sumu 125 eur (3 168,02 Kč) a 50 eur (1 250,50 Kč), decembri 2023 sumu 50 eur (1
250,50 Kč) a 225 eur (5 659,27 Kč), januári 2024 sumu 176 eur (4 445,97 Kč). Čiže nad rámec výživného
uhradil 29 563,58 Kč.

20 Matka uviedla, že zo strany matky boli podrobne zdokladované príjmy matky a aj nevyhnutné
odôvodnené výdavky syna G.. Čo sa týka majetkových pomerov otca, otec je učebnicovým príkladom
potencionality príjmov podľa § 75 zákona o rodine, keďže pri jeho plnom zdraví kvalifikácii a možnostiach
vyspelého stredočeského kraja dosahovať čistý príjem 26 000 Kč s tvrdenými výdavkami 14 500
Kč nemôže preukazovať dostatočné zázemie na pokrytie výdavkov otca jeho manželky jeho iného 4

ročného syna ďalšieho dieťaťa v očakávaní a maloletého G.. Z dôkazov predložených otcom ďalej
vyplýva že v dvoch peňažných ústavoch mal akruálne zostatky okolo 129 000 Kč nepoberal žiadne
dávky v hmotnej núdzi predal auto za 25 000 Kč. V tomto konaní vo fáze pred prvým rozhodnutím,
súdu sa podrobne skúmali aj jeho nehnuteľnosti a nakladanie s nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve
kde aj vyplynulo nesporne že otec vlastnil byt vo výlučnom vlastníctve na Dobříši, ktorý dostal darom

od matky tento následne predal po dohode so svojou rodinou časť utŕžených financií dal svoje matke
časť dal svojmu bratovi a časť vo výške 700 000 Kč si ponechal na úhradu svojich dlhov a exekúcie.
Otec sa detailne vyjadroval k svojim nehnuteľnostiam na výsluchu dožiadaným súdom 08.08.2022 kde
okrem bytu v T. sa vyjadroval aj k priebehu výstavby domu na pozemku parc. č. XXX/XX v k.ú. W.
hory kde uviedol, že s T. D. už nežije, nemá tak žiadne informácie ohľadom domu ktorý by mal byť

na predmetnom pozemku postavený vie len že dom dovtedy postavený ešte nebol. Odstupom času až
dodnes je preukázané že dom je postavený dokončený a býva s ňou už manželkou T. zaslobodna D..
Pozoruhodnou okolnosťou je že jeho že vtedy ešte jeho družka T. dostala v septembri 2021 úver napriek
tomu, že bola čerstvo po pôrode na materskej dovolenke. Vystáva otázka zabezpečenia poskytnutého
úveru a otázka splácania úveru. Má za to, že potreby rodiny otca ohľadom financovania úveru na

postavený dom aj chod domácnosti jednoznačne pokrýva v značnej miere otec z príjmov mimo ním
tvrdených príjmov. Do jeho vyživovacích povinností voči synovi S. nemožno opomenúť, že sa na výžive
musí podieľať aj jeho matka. Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine, ktorý upravuje toho rodiča, ktorý má
príjmy z inej než závislej činnosti a ktorý si nesplní povinnosť predložiť podklady na zhodnotenie svojich
majetkových pomerov a na ktorého by sa potom vzťahovala predpokladaná zákonná fikcia priemerného

mesačného príjmu vo výške 20 násobku sumy životného minima, ktorá podľa jej zistení by bola suma
178,2 x 20 t. j. 3 578,40 eur. Má za to, že aj keď otec predložil čiastočné doklady na zhodnotenie
svojich majetkových pomerov možno na jeho majetkové pomery aplikovať aj toto ustanovenie a teda
vychádzať z predpokladaného príjmu cca 3 578,40 eur mesačne. Otcom tvrdené príjmy v porovnaní
s ním tvrdenými výdavkami pôsobia nehodnoverne nakoľko z nich nie je možné reálne posudzovať

jeho majetkové pomery pri zdraví a jeho kvalifikácii v krajine v lokalite kde býva dom ktorý užíva vo
vlastníctve manželky. So všetkých týchto okolností je nesporné, že jeho majetkové pomery musia byť
značne lepšie ako sú tvrdené. Inak by konanie kde sa zbavuje nelogicky nevýhodne utŕženej kúpnej ceny
z bytu kde pracuje za minimálnu mzdu v stredočeskom kraji by mohlo generovať schopnosť uživiť 4,5
člennú rodinu nemať žiadne dlhy mať zostatky finančné v bankách a nebyť žiadateľom sociálnej pomoci.

Má vedomosť že je držiteľom vodičského preukazu a je pravidelným užívateľom vozidla napriek tomu
žiadne vozidlo už nevlastní. Vyvstáva potom otázka ako zabezpečuje v 21. storočí chod domácnosti.
Vyvstáva následná otázka majetkových pomerov tretích osôb, na ktorých sú evidované vlastníctva
vozidiel nehnuteľností alebo účtov v peňažných ústavoch ktoré suplujú a pokrývajú potreby jeho rodiny.
Žiada, aby súd podľa vlastnej úvahy v zmysle svojej vyšetrovacej zásady a zistených dôkazov zvýšil

výživné ktoré by zohľadnilo odstup času skoro 4 roky od posledného rozhodnutia a s tým spojené vyššie
výdavky syna, ktorý sa z prváka stal piatakom a má svoje odôvodnené potreby. Pridržiava sa podaného
návrhu zo dňa 07.12.2021 kde žiadala zvýšiť výživné na sumu 220 eur počnúc odo dňa začatia konania
a ohľadom zročného výživného žiada, aby za obdobie od začatia konania do vyhlásenia rozsudku súdzaviazal k úhrade v príslušnej výške rozdielu medzi už zaplateným výživným a výživným ktoré súd po
zvýšení určí. Súčasne žiada, aby zročné výživné nebolo uhrádzané v splátkach ale jednorazovo. Podľa
našej evidencie otec od začatia konania 9.12.2021 do dnes zaplatil sumu 5 230,15 eur ktorá sa skladá

zo sumy 1 648,65 eur od 09.12.2021 do 24.01.2023 ďalej zo sumy 2 652 eur kde vychádza z otcom
tvrdených úhrad od februára 2023 do januára 2024 a zo sumy 929,50 eur od februára 2024 dodnes
vychádzajúc z evidencie matky.
21 Súd má za to, že pomery matky a výdavky maloletého boli riadne preukázané. Matka ku dňu
pôvodného rozhodovania (českého) súdu o výživnom - 26.10.2020 mala príjem cca 1.100 eur v čistom

mesačne, v súčasnosti jej príjem je cca 1.377,51 eur, čo zodpovedá inflácií a inflačným rastom nákladov,
ešte pred zohľadnením rastu nákladov vzhľadom na rastúci vek (o 3 a pol roka) maloletého G. (k
26.10.2020 - 6 ročný, dnes cca 9 rokov).
22 Základné mesačné výdavky matky a výdavky maloletého G.ú mesačne 569,50 eur (hypotéka 417
eur, plyn 20 eur, elektrina 40 eur, voda/bytové družstvo 140 eur, TV a internet 22 eur, mobil 20 eur,
kozmetika cca 30 eur, sporenie 50 eur, jedlo 400, eur, spolu: 1139,-€, teda na osobu matky 569,50 eur a

na osobu maloletého 569,50 eur). Jednorazové školské výdavky (žiak 4. ročníka) od začiatku školského
roka 2.9.2023: školné 30 eur, triedny fond 20 eur, učebnice do školy 15 eur, pomôcky do školy do 130 eur
- taška a peračník a bežné potreby ako zošity, perá, ceruzky, farby, tempery, kufrík, výkresy, štetce...atď.
Spolu 195 eur - v prepočte za 5 mesiacov 9/23 - 1/24) priemerná mesačná suma 39 eur. Iné ročné
výdavky počas roka: lekár 80-100 eur, lieky - berie imunoglukan, balenie 60tbl. 20 eur - ročne 120

eur, zubár do 200 eur/podľa zákroku/ oblečenie a obuv cca 300 eur, školské výlety cca 50 eur, plus
vreckové škola v prírode cca 250 eur, krúžok programovanie 380 eur, na 5 mesiacov, spolu 1780 eur ,
teda mesačne 148,33 eur. Iné ročné výdavky matky sú zubár cca 250 eur, oblečenie a obuv cca 200 eur,
spolu 450 eur, teda mesačne 37,50 eur na matku. Ďalšie spoločné (matka aj mal. Ivan) ročné výdavky
sú: MHD 200 eur /rok 2023/ poistka na byt 100 eur, daň na byt 50 eur /rok 2023/ jediná dovolenka 500

eur, spolu maloletý s matkou /predĺžený víkend/, daň za psa 50 eur, pes - krmivo a povinné očkovanie
psa - cca 100 eur ročne, spolu 1.000 eur, teda mesačne 83,33 eur - z toho na osobu matky 41,66 eur a
na osobu maloletého G. 41,66 eur. Priemerné mesačné výdavky na matku sú teda 569,50 eur + 37,50
eur + 41,66 eur, t. j. celkom 648,66 eur a priemerné mesačné výdavky na maloletého sú 569,50 eur +
39 eur + 148,33 eur + 41,66 eur, t. j. celkom 798,49 eur. Uvedené výdavky matka riadne zdokladovala

príslušnými listinnými dôkazmi v spise.
23 Kolízny opatrovník uviedol, že navrhuje, aby súd zvýšil výživné na sumu 200 eur mesačne z dôvodu
že matka sa výlučne stará o dieťa. Zároveň dieťa netrávi čas u otca kde by mu mohol poskytovať iné
plnenia. Čo sa týka vyživovacej povinnosti má na to podobný názor ako matka, výživné v sume 200 eur
považuje za minimálnu sumu, čo by dieťa malo dostávať.

24 Súdy pri určovaní výšky výživného vychádzajú z metódy otvorenej právnej normy, resp. metódy
voľného hodnotenia dôkazov súdom, kedy výšku vyživovacej povinnosti určí súd výlučne s ohľadom
na zákonné kritéria pre jej určenie. Tieto kritéria možno rozdeliť na všeobecné - aplikovateľné pre
všetky prípady vyživovacej povinnosti, zakotvené v § 75 ods. 1 prvej vete zákona o rodine, a sú nimi
odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, osobitné -

aplikovateľné len v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Takýmto
osobitným kritériom je právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods.2 zákona o
rodine), osobná starostlivosť rodiča o dieťa a starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú
(§ 62 ods. 4 zákona o rodine) a tiež kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa. zo zákonných kritérií pre jej
určenie, ktorými sú najmä odôvodené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Základným kritériom pre určenie
výšky výživného sú na strane oprávneného dieťaťa jeho odôvodnené potreby. Potreby dieťaťa by mali
byť kryté v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené. Pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať nie
len bežné denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu ale aj mimoriadne potreby, ak
sa preukáže ich opodstatnenosť a kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov.

Možnosťuspokojovaniapotriebdieťaťajevšeobecnezávisláodobjektivizovanejživotnejúrovnerodičov.
Samotná odôvodnenosť potrieb sa odvíja od konkrétnej posudzovanej situácie, od životnej úrovne
dotknutých osôb. Čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať
pojem odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa, respektíve ich finančnú
náročnosť môžeme všeobecne odvodzovať od veku dieťaťa.

25 Za splnenia zákonných podmienok uvedených v § 75 ods. 1 zákona o rodine sa pri určení
výšky výživného uplatní princíp potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred faktickým príjmom
povinného. Princíp fakticity zohľadňuje len podmienky, ktoré existujú, princíp potencionality zohľadňuje
aj podmienky, ktoré by za určitých ideálnych podmienok mohli existovať. Za závažné ospravedlniteľnédôvody v tejto súvislosti možno považovať zníženie príjmov zapríčinené zhoršeným zdravotným stavom,
reálnou potrebou zmeny miesta výkonu povolania z rodinných dôvodov, organizačnými zmenami v
zamestnaní, a pod. Za použitia princípu potencionality príjmu, v prípade ak súd nenájde žiaden

ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý došlo k zníženiu príjmu povinného alebo k odmietnutiu majetkového
prospechu povinným, pri určovaní výšky výživného bude súd vychádzať z príjmu povinného, aký by
dosahoval, keby nedošlo k nedôvodnému zníženiu jeho príjmu.

26 Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd teda neprihliada len na
skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho
potencionálnych príjmov, čiže takých, ktoré by povinný potencionálne mohol mať vzhľadom na svoj vek,
zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce.
Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na sebe neprimerané majetkové
riziká, zahrňujúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate príjmu

a tým aj strate možnosti platiť výživné.

27 Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože
použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný
príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR

z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021).

28 Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity výlučne len vtedy, keď sa tvrdený príjem
osoby povinnej platiť výživné javí ako nepravdivý alebo, keď povinná osoba nevyužíva svoje schopnosti
pre získanie finančných prostriedkov. (Uznesenie KS v Žiline, sp. zn. 13CoP/61/223).

29 Súd pri určovaní výšky výživného najmä vzhliadol aj na skutočnosť, že matka vykonáva výlučne
sama osobnú starostlivosť o maloletého (porov. § 62 ods. 4 zákona o rodine) a taktiež prihliadol na vývoj
životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine).
30 Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že náklady a výdavky na maloletého sú v sume 799,12 eur

mesačne (pozostávajú z bežných výdavkov na stravu, oblečenie, drogériu, školu, voľnočasové aktivity,
zubára, pričom súd odkazuje na presný rozpis súm, ktorý je založený v spise). Súd považuje predložené
výdavkyzaprimerané,nenadhodnotenéavneposlednomradeichotecnijakýmspôsobomnespochybnil
a nerozporoval. Matka vykonáva osobnú starostlivosť o maloletého výlučne sama.

31 Súd tak považuje súdom určené výživné v sume 220 eur mesačne, za výživné, ktoré zodpovedá
schopnostiam a možnostiam otca a za výživné, ktoré je určené jednoznačne v záujme maloletého
dieťaťa.Otecjevproduktívnomveku,jehozdravotnýstavjedobrý.Súdurčiluvedenúsumuajsohľadom
na vek maloletého a návštevu školského zariadenia, takmer II stupeň základnej školy, z čoho objektívne
vyplývajú zvýšené výdavky. Rovnako s odstupom času (od posledného rozhodnutia o výživnom - 2020)

je zrejmé, že sa objektívne zvýšili náklady s poukazom na § 78 ods. 3 Zákona o rodine).
32 Súd pri určovaní výživného vychádzal predovšetkým aj z potencionality príjmu otca, ak ako uviedol
vyššie, otec je v produktívnom veku, bez akýchkoľvek obmedzení, nemá zhoršený zdravotný stav. Súd
má za to, že za uvedených podmienok môže dosahovať objektívne vyšší príjem ako uvádza. Súd
pri určení výživného vzhliadol aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca, k maloletému S.i a na manželku.

Výživné má však prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne
aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Zhoršenie zdravotného stavu otec

nijakým spôsobom nepreukázal ani neosvedčil.
33 Súd taktiež uložil otcovi povinnosť uhradiť zročné výživné od podania návrhu, t. j. 09.12.2021 do
31.10.2024 v sume 2 413,08 eur je otec povinný uhradiť k rukám matky.
34 Pre úplnosť súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne

objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).35 O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
tak, že žiadnemu z účastníkov tieto nepriznal, nakoľko civilný mimosporový poriadok s konaním o
zvýšení výživného takýto následok nespája a zároveň žiaden z účastníkov nežiadal priznať nárok na

náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava II.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok).