Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. august 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 53Ek/1949/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119419576
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marian Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6119419576.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., IČO: 45684618, so
sídlom: Mostová 2, 811 02 Bratislava, zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47255706,
Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti povinnému: A. B., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, trvale bytom:
B. XXX , XXX XX B., o vymoženie 202,57 Eur, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Zuzana Papcunová,
so sídlom exekútorského úradu Hlavná 68 04001 Košice pod sp. zn. XXXXX XXX/XX-X, o námietkach

oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora sp.
zn. XXXXX XXX/XX-X zo dňa 04.07.2025, takto

r o z h o d o l :

I Súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 24.10.2019, domáhal

od povinného vymoženia 202,57 Eur na základe exekučného titulu – Platobného rozkazu vydaného
Okresným súdom Rožňava sp. zn. 6Csp/21/2016 zo dňa 08.03.2017 (ďalej ako „exekučný titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal
dňa 21.11.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Zuzana Papcunová, so
sídlom exekútorského úradu Hlavná 68 04001 Košice (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu

pod sp. zn. XXXXX XXX/XX-X

3. Dňa 18.07.2025 boli súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora námietky oprávneného proti
Upovedomeniu o zastavení exekúcie spolu s prílohami.

4. Súdny exekútor vydal dňa 01.07.2025 upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na zaplatenie

náhrady výdavkov, ktorým zastavil exekúciu podľa § 61n ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na
majetok povinného sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku
nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň
na úhradu trov exekútora.

5. Oprávnený podaním námietok proti upovedomeniu o zastavení exekúcie vyjadril svoj nesúhlas so
zastavením exekúcie. Oprávnený uvádza, že: cit.: „
v predmetnom exekučnom konaní nebolo preukázané, že povinný skutočne nemá majetok alebo príjmy,
ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.
Zosprávsúdnehoexekútoranevyplýva,žebyexekútorvykonalajfyzickézisťovaniahnuteľnéhomajetku
povinného alebo že by exekútor žiadal o súčinnosť tretie osoby ktoré by mohli mať informácie o majetku

povinného, prípadne osoby s povinným žijúce v spoločnej domácnosti, resp. vykonal ďalšie úkony zaúčelom zistenia majetku povinného, ktoré umožňujú ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Zo správ exekútora o priebehu exekúcie vyplýva, že exekútor vykonal iba elektronické dopyty na orgány

a organizácie. V prípade povinného ktorý je fyzickou osobou však možno predpokladať, že takáto osoba,
ktorá musí mať z čoho žiť, musí mať príjem a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od zamestnávateľov,
vyplácaných povinnému v hotovosti, a spravidla aj má hnuteľný majetok vo svojom obydlí podliehajúci
exekúcii. Rovnako nie je správach súdneho exekútora uvedené, že by v prípade ak povinný neposkytol
exekútorovi súčinnosť podľa § 40 Exekučného poriadku alebo nepredložil vyhlásenie o svojom majetku

podľa § 41 Exekučného poriadku, o ktorého úplnosti by nemohli byť vzhľadom na nami vyššie uvedené
skutočnosti odôvodnené pochybnosti, použil súdny exekútor donucovacie opatrenia podľa § 43a a nasl.
Exekučného poriadku. Pritom správy exekútora neuvádzajú, že by v danom prípade bolo uloženie
donucovacích opatrení neprimerané alebo v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku.
Z viacerých rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica – pracovisko upomínacieho a exekučného
konania možno jednoznačne vyvodzovať, že v rámci zákonného postupu súdneho exekútora pri vedení

exekúcie, tento musí vykonať kroky k zisteniu všetkého majetku povinného podliehajúceho exekúcii
nevynímajúc hnuteľný majetok podľa § 115 Exekučného poriadku a že vykonanie týchto krokov a ich
výsledok musí exekútor aj preukázať.
Následne, všetok hnuteľný majetok nepatriaci do taxatívneho výpočtu vecí uvedených v písm. a) až
j) odseku 2 § 115 Exekučného poriadku má byť exekútorom zistený, spísaný a speňažený. To má o

to väčší význam pri relatívne menších pohľadávkach pri ktorých je exekúcia predajom hodnotnejších
vecí neprípustná alebo neprimeraná tak, aby boli rešpektované práva aj povinného za súčasného
uspokojenia vymáhaného nároku oprávneného, ktorý mal povinný splniť spravidla dávno pred začatím
exekúcie. Zároveň nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo príjmy na
uspokojenie vymáhanej pohľadávky.

Našaspoločnosťakooprávnenýmázato,ževpredmetnejexekúciinebolisplnenépodmienky§61nods.
1 písm. d) Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie exekútorom z dôvodu neexistencie majetku
povinného alebo príjmov povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň
na úhradu trov exekútora.
Týmto oprávnený podáva námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie, č. 256EX562/19 zo dňa

01.07.2025 a žiada, aby súd podaným námietkam vyhovel, predmetné upovedomenie o zastavení
exekúcie zrušil a pokračoval v exekučnom konaní voči povinnému.

6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uvádza, že Upovedomenie o zastavení exekúcie bolo
oprávnenému doručené dňa 02.07.2025 a následne dňa 16.07.2025 boli súdnemu exekútorovi

doručené námietky oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie. Súdny exekútor vo svojom
vyjadrení uvádza, že: cit.: Správy o majetkových zisteniach povinného obsahujú zákonom stanovené
náležitosti a to podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z.z. ktorou sa ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov.

Oprávnený argumentuje, že súdna exekútorka nepožiadala o súčinnosť tretie osoby, prípadne tretie
osoby žijúce v spoločnej domácnosti s povinným. Oprávnený neuvádza žiadne konkrétne tretie osoby,
ktoré mala podľa jeho názoru súdna exekútorka osloviť, ktoré by mohli mať informácie o majetku

povinného. Pokiaľ oprávnený disponuje napriek vykonaným šetreniam a zisteniam súdneho exekútora
informáciami o osobách, resp. majetku povinného, mal ich uviesť v rámci vedenia exekučného konania.
Natútoskutočnosťboloprávnenýzakaždýmvyzvanývrámcizasielanýchsprávovykonanýchzisteniach
a šetreniach súdneho exekútora. Námietka oprávneného nemá žiadne opodstatnenie, nakoľko taktiež
neuvádza, v čom konkrétne má spočívať súčinnosť tretích osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Taktiež

si dovolím uviesť, že súdna exekútorka nemá vedomosť o tom, s akými osobami žije povinný v spoločnej
domácnosti, prekračuje to medze rozsahu zisťovania majetku povinného a pre exekučné konanie je táto
skutočnosť irelevantná.

Oprávnený namieta, že súdna exekútorka nevykonala osobné zisťovania hnuteľného majetku

povinného. Povinný má evidovaný trvalý pobyt v nehnuteľnosti, ktorej nie je vlastníkom, preto nemožno
predpokladať, že sa na danej adrese trvalo zdržiava. Obec B., v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt,
na základe žiadosti o súčinnosť so šetrením pobytu uviedla, že povinný síce v obci trvalý pobyt má,avšak nezdržiava sa tam. Majú vedomosť, že v tom čase sa povinný zdržiaval v obci Dobšiná. Žiadnymi
konkrétnejšími informáciami nedisponovali.
Predpoklad oprávneného, že na adrese, kde má povinný evidovaný trvalý pobyt, sa budú nachádzať aj

veci vo vlastníctve povinného je ničím nepodložený a ide len o subjektívnu domnienku oprávneného.
Exekúciamôžesmerovaťvýlučnealenvočimajetkupovinného,pričombymaloexistovaťurčitédôvodné
presvedčenie, že vec, ktorú súdna exekútorka spíše za účelom následného predaja hnuteľných vecí
patrí povinnému. Súdna exekútorka nemá ako zistiť, či veci, nachádzajúce sa v nehnuteľnosti, kde ma
povinný evidovaný trvalý pobyt, sú vo vlastníctve povinného. Uvedené platí zvlášť v prípade, ak povinný

nie je vlastníkom nehnuteľnosti a ani sa nezdržiava v obci, v ktorej má evidovaný trvalý pobyt. Rozsah
exekúcie je daný poverením na vykonanie exekúcie a tiež § 61q ods. 1 Exekučného poriadku.
Tvrdenie oprávneného, že povinný musí mať z čoho žiť, uvádzam, že cieľom exekučného konania je
vymoženie pohľadávky, avšak exekučné konanie nemá pôsobiť voči povinnému likvidačne. Z exekúcie
sú totiž v zmysle § 115 ods. 1 Exekučného poriadku vylúčené veci vo vlastníctve povinného, ktoré
potrebuje na uspokojovanie hmotných potrieb svojich alebo svojej rodiny atď. Ďalším argumentom je,

že povinný musí mať podľa názoru oprávneného príjem, a to možno aj mimo oficiálnych príjmov od
zamestnávateľov, vyplácaných povinnému v hotovosti. Oprávnený vychádza z mylných skutočností,
nakoľko spomína zamestnávateľa povinného – avšak povinný má od začiatku exekúcie negatívny
výsledok v Sociálnej poisťovni – t.j. nie je vôbec evidovaný. Ak povinný vykonáva závislú činnosť bez
uzatvorenia pracovnej zmluvy, jedná sa o nelegálne zamestnávanie, ktorým sa zaoberajú iné inštitúcie a

súdna exekútorka nemá vedomosť o takýchto skutočnostiach. Čo sa týka vyplácania príjmu v hotovosti,
súdna exekútorka nemá vedomosť o možných výplatných termínoch povinného. 3

Argumentácia oprávneného týkajúca sa použitia donucovacieho opatrenia podľa § 43a a nasl. EP

je irelevantná, vzhľadom na vymáhanú pohľadávku, ktorej istina tvorí sumu vo výške 202,57 EUR.
Neprimeranosť spočíva v tom, že ak sa nedarí v období piatich rokov vymôcť pohľadávka oprávneného,
jej príslušenstvo ani trovy exekúcie, je kontraproduktívne ukladať povinnému peňažnú pokutu, ktorá
s dôvodným presvedčením nebude taktiež vymožená. Cieľom donucovacieho opatrenia je vynútenie
splnenia povinnosti, avšak v predmetnej exekúcii by nedošlo k vynúteniu, skôr k väčšiemu zadlženiu

povinného.
OprávnenýuvádzavosvojompodaníviacerérozhodnutiaOkresnéhosúduBanskáBystrica–pracovisko
upomínacieho a exekučného konania, z ktorých jednoznačne vyvodzuje, že súdny exekútor musí
vykonať kroky k zisteniu majetku a ich výsledok musí aj preukázať. K uvedenej argumentácii oprávnený
neuviedol ani jedno konkrétne rozhodnutie exekučného súdu, z ktorého oprávnený formuluje svoje

závery. Napriek tomu, že absentuje judikatúra, o ktorú oprávnený opiera svoje tvrdenia dodávam, že
súdna exekútorka vykonávala v pravidelných časových intervaloch lustrácie majetku povinného, ktorých
výsledkom bolo podanie správy o majetkových zisteniach oprávnenému - bližšie k vykonaným úkonom
sa vyjadrujem v bode VI. tohto podania.

Argumentácia oprávneného, že nie je možné vylúčiť, že v budúcnosti bude mať povinný majetok alebo
príjmynauspokojenievymáhanejpohľadávkyjevrozporesúmyslomzákonodarcu.Účelomustanovenia
§ 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku je zabrániť tomu, aby boli proti fyzickej osobe po celú
dobu jej života vedené zjavne bezúspešné exekúcie (ktoré zbytočne zamestnávajú exekučné orgány,
predovšetkým súdneho exekútora) a je potrebné ju chápať v kontexte s úpravou oddlženia fyzickej osoby

(napr. konkurzom alebo splátkovým kalendárom)1.
1 ŠTEVČEK, M. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3.vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018, s. 384, ISBN
978-80-7400-706-4.
S uvažovaním oprávneného o tom, že exekúcia by nemala byť zastavená pretože v budúcnosti sa
môžu zmeniť majetkové pomery povinného, ktoré by umožňovali úspešný výkon exekúcie, sa nemožno

stotožniť. Zámer zákonodarcu vyjadrený v § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, by podľa
uvažovania oprávneného nikdy nebolo možné naplniť a nikdy by nemohlo dôjsť ku konštatovaniu
nemajetnosti. Účelom je zastaviť exekúcie, kde povinný nedisponuje žiadnym majetkom a odbremeniť
exekučné úrady a exekučné súdy od nevymožiteľných exekúcií.
Ak oprávnený trvá na tom, aby sa exekúcia naďalej vykonávala, nič mu nebráni podať nový návrh na

vykonanie exekúcie.
K tvrdeniam oprávneného uvádzam ešte konštatovanie exekučného súdu k nemajetnosti z uznesenia
Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: XXXX/XXX/XXXX, zo dňa 03.01.2024, a to: „Dôvodom na
zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovaťv predmetnom exekučnom konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie pre neexistenciu akéhokoľvek
majetku povinného, teda absolútnu nemajetnosť. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať,
že napriek tomu, že povinný disponuje určitým majetkom podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý

v predmetnom exekučnom konaní nie je možné zexekvovať.“ 4

Pre celkové ozrejmenie zistených majetkových pomerov povinného konštatujem, že povinný má od

začiatku exekúcie negatívny výsledok súčinnosti so Sociálnou poisťovňou – t.j. nie je a počas celej
exekúcie ani nebol evidovaný ako poberateľ štátnych ani iných dávok, ako SZČO, zamestnávateľ ani
ako zamestnanec.
Povinný nevlastní nehnuteľnosť.
Povinný nevlastní žiadne motorové vozidlo.
Povinný taktiež nie je vlastníkom žiadneho bankového účtu.

Povinný bol oslovený na podanie vyhlásenia o majetku v súvisiacom spise. Nakoľko sa v stanovenej
lehote nevyjadril, súdna exekútorka nemohla a nemala ako vedieť, aká hnuteľná vec, v akej hodnote,
a na akom mieste je vo vlastníctve povinného.
Povinný nekomunikuje s exekútorským úradom, nemá žiadnu snahu o znižovanie svojich záväzkov, ani
si nepreberá poštové zásielky.

Z lustrácie s Centrálnym registrom exekúcií zo dňa 15.07.2025 povinný figuruje v ďalšom exekučnom
konaní – XXXXX XXX/XXXX (sp. zn. súdu: XXXX/XXXX/XXXX).
Nakoľkosadopiatichrokovodzačatiaexekúcienepodarilizistiťžiadnepríjmyanimajetok,ktorébymohli
byť postihnuté alebo stačili aspoň na úhradu trov exekútora, vydala som Upovedomenie o zastavení
exekúcie.

7. Súd preskúmaním námietok oprávneného tak ako sú uvedené v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia
mal za preukázané, že oprávnený podal tieto námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie pre
nedôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.

8. Exekučný poriadok v § 61n upravuje zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, ktorý v prípade,
že sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie vydá upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu
na úhradu trov exekútora. Oprávnený má v prípadoch vymedzených v zákone možnosť podať proti
takémuto upovedomeniu u súdneho exekútora námietky, ktoré tento predloží na rozhodnutie súdu.
Jedným z prípadov zastavenia exekúcie súdnym exekútorom je situácia, keď pri exekúcii vedenej na

majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania
majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili
aspoň na úhradu trov exekútora. V tomto bode je vhodné zdôrazniť, že súdny exekútor po doručení
poverenia na vykonanie exekúcie zisťuje majetok povinného v potrebnom rozsahu za účelom vymoženia
nároku oprávneného deklarovaného exekučným titulom, a to viacerými spôsobmi (lustrácie, osobné

zisťovanie, súčinnosť tretích osôb, súčinnosť povinného, vyhlásenie povinného o svojom majetku
a pod.). Výsledky zisťovania majetkových pomerov zaznamená v zozname majetku povinného. Do
zoznamu majetku povinného zahrnie exekútor všetok zistený majetok, tzn. aj majetok, ktorý je sporný
alebo zaťažený právami tretích osôb. V konkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek
tomu, že zoznam majetku povinného obsahuje označenie konkrétneho majetku (pretože povinný nie

je absolútne nemajetný), pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je bez splnenia
ďalších predpokladov možné exekvovať (tradičnými príkladmi sú nehnuteľnosť, pohľadávka z účtu v
banke alebo akýkoľvek iný majetok, na ktorom viazne záložné právo, pričom oprávnený nie je záložným
veriteľom a záložný veriteľ s exekúciou tohto majetku nesúhlasí, ale takisto majetok, ktorý exekúcii
nepodlieha podľa ustanovení Exekučného poriadku alebo iných právnych predpisov). Aj v takomto

prípade je naplnená hypotéza komentovanej právnej normy - nepodarilo sa zistiť majetok alebo príjmy,
ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. V podaných námietkach môže účastník argumentovať jedine
tým, že exekútor nedostatočne zistil majetkové pomery povinného a jeho skutočná majetková situácia
neopodstatňuje zastavenie exekúcie pre nemajetnosť.
9. Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku považuje za

dôvod pre zastavenie exekúcie nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v danom exekučnom
konaní (tzn. relatívna nemajetnosť), a nie neexistenciu akéhokoľvek majetku povinného, čiže absolútnu
nemajetnosť. Povinnosť exekútora vydať upovedomenie o zastavení exekúcie z uvedeného dôvodu
vzniká, ak nezistil zexekvovateľný majetok povinného v hodnote postačujúcej aspoň na úhradu trovexekútora do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného.
Dôvodom pre zastavenie exekúcie teda je situácia, keď uplynulo päť rokov od začatia exekúcie
(predpokladá sa, že exekútor začal konať okamžite) alebo od posledného zexekvovania majetku. Dikcia

obsiahnutá v § 61n ods. 1 písm. d) formuluje relatívnu nemajetnosť, tzn. nemajetnosť z pohľadu
konkrétneho exekučného konania, a ak by zákon vyžadoval nemajetnosť absolútnu, snaha zákonodarcu
regulovať dĺžku trvania exekúcií, ktoré nemajú reálny výhľad na úspech, by nebola efektívna a neúmerne
dlho by trvali aj exekúcie proti povinným, ktorí síce nie sú absolútne nemajetní, ale v ktorých nebude v
dlhom časovom horizonte dosiahnutý žiadny výťažok.

10. Súdny exekútor v priebehu exekúcie vykonal viaceré majetkové lustrácie povinného v
medzirezortných evidenciách. Súd má za preukázané z vyjadrenia súdneho exekútora, že povinný nemá
vedené žiadne aktívne bankové účty, povinný nebol v žiadnom dlhodobom trvalom pracovnom alebo
inom obdobnom pomere a zároveň nebol poberateľom dávok sociálneho zabezpečenia, povinný nie je
vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku na území Slovenskej republiky, povinný nie je vlastníckom

žiadnych vozidiel. Súdny exekútor uvádza, že osobným preverením by neboli zistené žiadne relevantné
skutočnosti, ktoré by viedli k zisteniu majetku vo vlastníctve povinného. Povinný má evidovaný trvalý
pobyt v nehnuteľnosti, ktorej nie je vlastníkom, preto nemožno predpokladať, že sa na danej adrese
trvalo zdržiava. Obec Rejdová, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt, na základe žiadosti o súčinnosť
so šetrením pobytu uviedla, že povinný síce v obci trvalý pobyt má, avšak nezdržiava sa tam. Majú

vedomosť, že v tom čase sa povinný zdržiaval v obci Dobšiná. Žiadnymi konkrétnejšími informáciami
nedisponovali.

11. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu predloženého povereným súdnym
exekútorom však konštatuje správnosť vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie z titulu

nemajetnosti osoby povinnej zachytenej v rozhodnej dobe, ktorou je 60 kalendárnych mesiacov od
okamihu začatia exekúcie (resp. od posledného zexekvovania majetku), keď napriek opakovaným
výkonom lustračných mechanizmov zo strany súdneho exekútora neboli zistené žiadne relevantné
majetkové hodnoty a taktiež nebol dosiahnutý žiaden výťažok. O tejto skutočnosti svedčí predovšetkým
obzvlášť to, že v sledovanom období neboli na strane povinného zistené žiadne účty vedené v

peňažných ústavoch, výsledky opakovaných lustrácii v Sociálnej poisťovni nepreukazujú existenciu
pracovnoprávneho vzťahu. Povinný taktiež nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnej či hnuteľnej veci.

12. V kontexte oprávneným uvádzaného tvrdenia o fyzickom nezisťovaní hnuteľného majetku patriaceho
osobe povinnej či tvrdenia o chýbajúcej súčinnosti s tretími osobami, ktoré by mohli podľa názoru

oprávneného disponovať informáciami o majetku povinného súd uvádza, že predmetná argumentácia
oprávneného je v celom rozsahu nedôvodná a rovnako tak i nespôsobilá k založeniu celého radu
úvah k exekučnej činnosti súdneho exekútora, keď z obsahu spisového materiálu vyplýva, že poverený
súdny exekútor postupoval pri výkone exekúcie s vynaložením odbornej starostlivosti a súladne
s jednotlivými ustanoveniami Exekučného poriadku, ktoré pojednávajú o uspokojení pohľadávky

oprávneného peňažnej povahy. V tejto súvislosti je v prvom rade žiadúce uviesť, že poverený súdny
exekútor je oprávnený postupovať len v medziach stanovených Exekučným poriadkom, pričom z
ustanovenia § 64 Exekučného poriadku vyplýva všeobecné pravidlo primeranosti výkonu exekúcie,
ktoré je podriadené rozsahu vymáhanej povinnosti a jeho zodpovedajúcej hodnote zabezpečenia
majetku (t. j. zabezpečenie majetku nesmie presahovať výšku vymáhaného nároku). Oprávnenie

súdneho exekútora vykonávať exekučnú činnosť a fakticky postihovať majetok patriaci povinnému, je
tak výrazne obmedzené výškou vymáhanej povinnosti. Logickým záverom z uvedeného preto je, že
úvahy oprávneného o vynakladaní ďalších trov exekúcie pre fyzické zisťovanie majetkovej podstaty
vo vlastníctve povinného, je prezentovaním priam absurdného statusu, ktorý by v jeho premietnutí
do reálneho sveta viedol k rozsiahlemu výkonu exekučnej činnosti pri peňažných pohľadávkach

mimo exekútorského úradu povereného súdneho exekútora, a to v podobe fyzických návštev v mieste
bydliska povinného, či v inom mieste, kde sa povinný čo i len potencionálne zdržuje. Rovnako
je potom ďalej nemysliteľné, aby súdny exekútor pri zohľadnení početných negatívnych záznamov
z lustrácii v Registri obyvateľov SR, v katastri nehnuteľnosti, v evidencii dopravných prostriedkov
(IRIS), v peňažných ústavoch či v Sociálnej poisťovni a zistení, že povinný sa v mieste svojej

adresy trvalého bydliska nezdržiava a zastihnutí susedia nemali o jeho pobyte žiadnu vedomosť,
absolvoval ďalšie služobné cesty na adresu osoby povinnej v záujme vyhotovenia súpisu hnuteľného
majetku, keď uvedený procesný postup by výrazným spôsobom, pritom neadresne, ovplyvňoval výšku
vynaložených trov (nákladov) pre vedenie exekúcie, a to za stavu, kedy by súdny exekútor ani lennemohol predpokladať skutočnú existenciu exekvovateľného majetku. V neposlednom rade je dôležité
zdôrazniť, že pri pohľadávkach s nižšou hodnotou (drobné exekúcie) je práve navyšujúca sa výška
trov exekúcie dôvodom, pre ktorý je vyhľadávanie osoby povinnej či osobné zisťovanie jemu patriaceho

hnuteľného majetku nehospodárnym prostriedkom výkonu exekúcie. Uvedený záver súdu sa taktiež
vzťahuje aj na oprávneným predkladanú výzvu k predloženiu vyhlásenia o majetku, či následného
uloženia donucovacieho opatrenia, keď uloženie donucovacieho opatrenia predstavuje vzhľadom na
peňažnú povahu vymáhanej pohľadávky len prostriedok navyšovania už existujúceho dlhu, ktorý nebol
uspokojenýžiadnymztaxatívnevymedzenýchspôsobovvykonaniaexekúcie.Podstatoudonucovacieho

opatrenia preto nemôže byť automatizované zväčšovanie rozsahu vymáhanej povinnosti, keď jeho
výlučným účelom je donútenie povinného k splneniu určitej povinnosti, ktorej základ vychádza z
konkrétnej skutkovej okolnosti, zaznamenanej v spisovej dokumentácii súdneho exekútora.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd rozhodol tak, že námietky oprávneného proti súdnym
exekútorom vydanému upovedomeniu o zastavení exekúcie v zmysle ustanovenia § 61n ods. 4

Exekučného poriadku v ich celom rozsahu zamietol, keď dospel k záveru, že na strane osoby povinnej
je nevyvrátiteľne daný status relatívnej nemajetnosti, zakladajúcej dôvodnosť súdnym exekútorom
vydaného upovedomenia o zastavení exekúcie a výzvy na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora.