Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoPs/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320204373
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1320204373.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, v konaní o spôsobilosti na právne úkony: A. B. C.,
narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XX, E., zastúpený procesným opatrovníkom: mesto E. A.,
F. F. B. X, E., G.: XX XXX XXX, o návrhu navrhovateľa: G. H. C., I., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom
J.XXX/XX,E.,zaúčasti:Úradkomisárapreosobysozdravotnýmpostihnutím,sosídlomRačianska153,

Bratislava, IČO: 50 200 232, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a ustanovenie opatrovníka,
o odvolaní A. B. C. proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II, č. k. B3-37Ps/3/2020-383 zo dňa
20.02.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozhodnutím obmedzil
spôsobilosť A. B. C. na právne úkony tak, že nie je spôsobilý udeliť súhlas s poskytnutím zdravotnej
starostlivosti, nie je spôsobilý udeliť súhlas s poskytnutím sociálnej služby, nie je spôsobilý nakladať s
finančnými prostriedkami prevyšujúcimi sumu 200,- eur mesačne, nie je spôsobilý vybavovať si úradné
záležitosti,samostatnesazastupovaťpredúradmištátnejsprávy,samosprávy,súdmi,orgánmičinnýmiv
trestnom konaní, nie je spôsobilý vstupovať do zmluvných vzťahov, ktoré by ho zaväzovali k finančnému

alebo inému plneniu a nie je spôsobilý uzatvárať zmluvy týkajúce sa hnuteľného a nehnuteľného majetku
(I. výrok). Zároveň ustanovil A. B. C., opatrovníka, a to mesto E. A., F. F. B. X, E., ktorý je oprávnený a
povinný zastupovať opatrovanca v rozsahu jeho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a je povinný
raz ročne ku dňu 31.12. predložiť súdu vyúčtovanie o správe majetku opatrovanca (II. výrok). Ďalej
rozhodol, že trovy dokazovania hradí štát (III. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok).

2. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa § 8 ods. 1, § 10 ods. 2, § 27 ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „OZ“), čl. 5 ods. 1, § 2 ods. 1, § 239, § 240 ods. 3, § 248 ods. 1, 2, § 251 ods.
1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“), § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „CSP“). Konštatoval, že konanie o spôsobilosti na právne úkony možno s prihliadnutím na čl.
5 ods. 1 CMP a vzhľadom na ustanovenie § 231, § 233 CMP začať aj bez návrhu, teda nie je viazaný

petitom, o prípadnej zmene petitu ani nie je potrebné rozhodovať, preto pri rozhodovaní nepostupoval
podľa uznesenia o pripustení zmeny petitu, vyhlásené na pojednávaní dňa 28.09.2021. Tiež poukázal
na uznesenie o pokračovaní v konaní, vyhlásené na pojednávaní dňa 28.11.2023, ktorým konanie
nezastavil, keďže je potrebné v konaní pokračovať, nebolo ho potrebné vypracovať a doručovať, lebo
nie je proti nemu prípustné odvolanie a vyšetrovaný, neprítomný na pojednávaní, na ktorom uznesenie
bolo vyhlásené bol zastúpený procesným opatrovníkom. Tiež uznesenie o zastavení konania vo vzťahu

k navrhovateľke D. C., vypracované ako koncept dňa 23.01.2024 nebolo expedované, bolo opravené
a expedované po zmene zákonného sudcu. Uzavrel, že u vyšetrovaného došlo od roku 2012, kedymu bola prinavrátená plná spôsobilosť na právne úkony k výraznému zhoršeniu zdravotného stavu
zdôvodunadmernéhoužívaniaalkoholickýchnápojovazvýsluchovsvedkovakoajznaleckéhoposudku
znalkyne MUDr. Klaudie Stanislavovej mal za preukázané, že bol v rokoch 2013 až 2021 viackrát, takmer

každý rok hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení pre neprimerané užívanie alkoholických nápojov
a zdravotné problémy s tým spojené. Aj z výsluchu vyšetrovaného mal za preukázanú jeho nevedomosť
závažnosti zdravotného stavu, bagatelizovanie problému s alkoholom a odmietanie liečby. Napriek
ponuke zo strany súdu o možnosti absolvovania dobrovoľného protialkoholického liečenia na základe
návrhunavrhovateľa–otcavyšetrovaného,tentoodmietoldobrovoľnéprotialkoholickévyšetrenie.Podľa

znaleckého posudku ustanovenej znalkyne správanie vyšetrovaného ohrozuje jeho samého, pretože
trpí viacerými chorobami zapríčinenými nadmerným užívaním alkoholu, tiež ohrozuje okolie, keďže
bol viackrát agresívny k svojim rodičom a v dôsledku nadmerného užívania alkoholických nápojov bol
niekoľkokrát súdne trestaný. Vyšetrovaný sa odmieta liečiť, na ambulantné kontroly chodí sporadicky
alebo vôbec a pokiaľ začal hospitalizáciu na vlastnú žiadosť, túto na vlastnú žiadosť prerušil. Podľa
prvoinštančného súdu zdravotný stav vyšetrovaného je zapríčinený nadmerným užívaním alkoholických

náporov, čím ohrozuje svoj život a je nebezpečný aj pre okolie, ide o poruchu, ktorá nie je len prechodná,
pričom dlhodobé problémy s alkoholom konštatovala nielen znalkyňa MUDr. Klaudia Stanislavová, ale
aj A. K. I., A. L. B., A. M. N., A. O. P. a A. L. Q.. Poukazoval na ne aj navrhovateľ a za svojho
života aj matka vyšetrovaného. Vyšetrovaný nie je schopný racionálne rozhodovať o svojom zdravotnom
stave a pre nadmerného užívania alkoholických nápojov ani o ďalších oblastiach života uvedených v

znaleckom posudku MUDr. Stanislavovej, preto ho obmedzil v spôsobilosti na právne úkony. Poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.06.2017, sp. zn. 7CoP/57/2017. Pri rozhodovaní
o rozsahu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku
MUDr. Klaudie Stanislavovej, ako aj z výpovedí svedkov, navrhovateľa, ale aj vyšetrovaného, keď mal
za preukázaný nekritický postoj vyšetrovaného k jeho zdravotnému stavu a neustále odmietanie liečby,

preto ho obmedzil na právne úkony tak, že nie je spôsobilý udeliť súhlas s poskytnutím zdravotnej
starostlivosti, ani sociálnej služby a je na jeho prospech, ak o jeho zdravotnom stave a prípadnom
poskytnutí sociálnych služieb bude rozhodovať ustanovený opatrovník, ktorý mu zabezpečí adekvátnu
liečbu. Taktiež konštatoval neschopnosť vyšetrovaného adekvátnym spôsobom hospodáriť s finančnými
prostriedkami poberanými vo forme invalidného dôchodku, ktoré použije na kúpu alkoholických nápojov,

dlhú dobu neplatí žiadne náklady spojené s užívaním bytu, ktoré musí hradiť jeho otec, preto ho
obmedzil na možnosť disponovať s finančnými prostriedkami prevyšujúcimi sumu 200 eur mesačne,
vzhľadom na výšku invalidného dôchodku vyšetrovaného a doterajšie jeho správanie považoval danú
sumu za adekvátnu. Tiež uzavrel jeho neschopnosť reálne posúdiť výhody a nevýhody vstupu do
zmluvných vzťahov, čoho dôkazom bola v minulosti poskytnutá nevýhodná finančná pôžička, na základe

ktorej prišiel o byt a pre zdravotný stav nie je schopný reálne zhodnotiť riziká vstupu do zmluvných
vzťahov. V zmysle znaleckého posudku nie je schopný kvôli ochoreniu vybavovať úradné záležitosti
a samostatne sa zastupovať pred úradmi, preto ho obmedzil aj v uvedenom rozsahu. Pri ustanovení
opatrovníka vyšetrovanému prihliadal na skutočnosť, že mu nie je možné ustanoviť za opatrovníka
príbuzného, keďže navrhovateľ, ako jeho otec, po zlých skúsenostiach s výkonom opatrovníctva v

minulosti a pre správanie sa vyšetrovaného, nechcel danú funkciu vykonávať, rovnako ju odmietol aj
brat vyšetrovaného, preto podľa § 27 ods. 3 OZ za opatrovníka ustanovil mesto E. A..

3. O trovách konania rozhodol podľa § 52 a § 251 ods. 1 CSP, pričom trovy dôkazov pozostávali z trov
znaleckého dokazovania a svedočného, ktoré priznal znalkyni a svedkovi, ktoré priznal zo štátnych

prostriedkov.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal vyšetrovaný v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby
napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietne.

5. Odvolacie námietky vyšetrovaného smerovali do výrok I. a II. napadnutého rozsudku a to pre
nesprávneskutkovézisteniaanesprávneprávneposúdenieveci.Pokiaľideovstupovaniedozmluvných
vzťahov namietal nesprávne vyhodnotenie prvoinštančným súdom, že nie je schopný reálne posúdiť
výhody a nevýhody zmluvných vzťahov, keď v rozhodnutí poukázal len na jeden prípad z minulosti

o nevýhodnej finančnej pôžičke, čo nezodpovedá realite, keďže o byt neprišiel pre nevýhodnú zmluvu
o úvere, ale pre zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva uzavretú v máji 2006, koncipovanú
veriteľom DANUBIA financial, s.r.o., ktorá sa pre neplnenie záväzku mala stať vlastníkom nehnuteľnosti
za kúpnu cenu rovnajúcu sa časti nesplateného úveru, čo predstavovalo nekalú a neplatnú zmluvnúpodmienku, avšak počas niekoľkoročného súdneho sporu sa žalobou domáhal určenia neplatnosti
danej zmluvnej podmienky, bol v spore úspešný a opäť sa stal vlastníkom bytu. Prvoinštančný súd
ho obmedzil pri uzatváraní zmluvných vzťahov výlučne len pre tento jediný právny úkon, ku ktorému

došlo pred 18 rokmi a odvtedy realizoval celý rad ďalších právnych úkonov a zmluvných vzťahov,
bez akýchkoľvek negatívnych dopadov na jeho osobu či majetok, aktuálne nemá žiadne pôžičky
a nakladá len s prostriedkami získanými z invalidného dôchodku, pričom nie je vedené voči nemu súdne
konanie a sám vystupuje ako žalobca v sporoch, v ktorých sa domáha svojich nárokov (v súvislosti
s vydaním bezdôvodného obohatenia voči tretím osobám, ktoré ho získali neoprávneným užívaním

spomenutého bytu). Napadnuté rozhodnutie považoval za zmätočné aj v súvislosti s obmedzením
nakladania s finančnými prostriedkami len do sumy 200,- eur, keď na druhej strane prvoinštančný súd
konštatoval jeho nespôsobilosť vstupovať do zmluvných vzťahov, ktoré by ho zaväzovali k finančnému
plneniu, čo by znamenalo, že môže voľne disponovať so sumou 200,- eur mesačne, ale nič si nemôže za
danúsumukúpiť,keďžeajkúpatovarujezmluvnýmvzťahom,ktoréhorizikápodľaprvoinštančnéhosúdu
nevie vyhodnotiť. Tiež namietal obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v súvislosti s vystupovaním

pred orgánmi verejnej správy, súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní, hoci je pravidelne v kontakte
s rôznymi úradmi, vybavuje si potrebné záležitosti bez problémov a v roku 2022 bol obžalovaný
v trestnom konaní, v ktorom bol následne v plnom rozsahu spod obžaloby oslobodený, nedošlo
k prerušeniu trestného stíhania z dôvodu nechápania jeho zmyslu ani k zastaveniu pre nepríčetnosť
(rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 8P/54/2021 zo dňa 28.07.2022). Tiež vystupuje

akožalobcavkonanívedenomnaMestskomsúdeBratislavaIV,sp.zn.19C/39/2018asámvystupovalaj
vkonaníoobmedzeníjehospôsobilostinaprávneúkony.Obsahzápisnicezpojednávanianenasvedčuje
tomu, že by nechápal predmet konania, vyjadroval svoje názory, postoje a predkladal návrhy na
doplnenie dokazovania. Ani znalkyňa či súd nekonštatovali jeho vystupovanie pred nimi pod vplyvom
alkoholu či návykovej látky a súd nedostatočne zisťoval jeho osobné pomery, keď nepreveroval ako sa

stará o svoje potreby, vedie domácnosť, s kým sa stretáva a podobne. Tvrdenie o nadmernom užívaní
alkoholických nápojov nezodpovedá skutočnosti a neboli vykonané žiadne dôkazy to preukazujúce.
Potvrdil uhrádzanie nákladov spojených s užívaním bytu otcom, avšak nie pre jeho neschopnosť to
uhradiť zo svojho príjmu, ale pre slobodné rozhodnutie v minulosti zo strany otca, ktorý ho o to
nikdy nepožiadal. Popieral použitie finančných prostriedkov poberaných z invalidného dôchodku na

kúpu alkoholických nápojov, keďže si hradí potraviny, oblečenie, cestovanie či trávenie voľného času
a intenzívne si hľadá prácu, pravidelne chodí do kostola, kde vykonáva pomocné práce a vedie slušný,
usporiadaný život. To že trpí duševným ochorením alebo si občas dá alkoholický nápoj nezakladá
skutočnosť, že nechápe dôsledky svojho konania či rozhodovania, pričom popieral časté a nadmerné
užívanie alkoholických nápojov, tak ako zhodnotila znalkyňa či súd, ktorý sa opieral len o skutočnosti

z minulosti a nie z aktuálneho obdobia, keďže je teraz samostatný aj sebestačný. Znalecký posudok
považoval za neobjektívny, vychádzajúci z neaktuálnych záznamov, bol u znalkyni len krátko, išlo
o formálny rozhovor, z ktorého si znalkyňa nevyhotovovala žiadne poznámky, preto navrhoval znalecké
dokazovanie ustanovením iného znalca, čomu súd nevyhovel s odôvodním, že by iné závery nepriniesol.
Poukázal na znalecký posudok MUDr. Georgíny Hrnkovej z konania vedeného pred Okresným súdom

Bratislava II, sp. zn. 27Ps/14/2010, ktorá vyjadrila záver, že ani prípadná závislosť od alkoholu nie je
dôvodom určenia nespôsobilosti na právne úkony v jeho prípade, dochádza tým k ochrane záujmov
dotknutých osôb a ich rodín, ktoré svojim konaním ohrozujú, čo nie je jeho prípad, keďže neohrozuje
ani vlastné záujmy, či záujmy rodiny, ktorý znalecký posudok bol podkladom zrušenia obmedzenia
jeho spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, č. k. 38Ps/17/2005-159

zo dňa 03.04.2008. Prípadné obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony bude mať v budúcnosti
opačný efekt a nežiadúci vplyv, pretože ho zbaví možnosti rozhodovania o svojich záležitostiach
samostatne, slobodne. Nesúhlasil s ustanovením za opatrovníka mesto E., mestskú časť. Poukázal
na niekoľkoročný zámer jeho rodičov docieliť jeho dlhodobú ústavnú liečbu, čo napadnuté rozhodnutie
nezabezpečí.

6. Procesný opatrovník súhlasil s odvolaním vyšetrovaného o navrhovanom zrušení napadnutého
rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie, kde vyšetrovaný preukáže intenzívne hľadanie si
zamestnania,keďžesaopieraovyjadreniaA.M.N.zpredchádzajúcehokonaniaotom,žeaniexistencia
prípadnej závislosti od alkoholu nie je dôvodom určenia nespôsobilosti.

7. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vyšetrovaného navrhol napadnutý rozsudok vrátiť
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, keďže podporil návrh vyšetrovaného na ustanovenie iného
znalca, ktorý návrh bol okresným súdom zamietnutý a poukázal na problematiku, ktorej sa venujúodborníci manželia N.. Za významný dokument, opomenutý ustanovenou znalkyňou zo psychiatrie
MUDr. Stanislavovou, je opakujúci sa vyšetrenie a závery komisie odborníkov zo Sociálnej poisťovne,
ktorá už dve desaťročia vypláca vyšetrovanému invalidný dôchodok, pričom diagnóza musí byť závažná

a tiež vyšetrovaný je v dispenzarizačnej opatere A. D., od ktorej si znalkyňa mala a mohla vyžiadať
podklady o jeho súčasnom zdravotnom stave. Možným zdrojom posudku znalca mohol a mal byť aj výpis
z registra trestov a tiež podklady od polície, správy nebytových a bytových priestorov, ktoré inštitúcie
majú priamy dohľad cez domových dôverníkov nad obyvateľmi bytových domov, v ktorom jednom
býva aj vyšetrovaný. V minulosti prijali niekoľko sťažností na správanie sa ich syna – vyšetrovaného,

ktorého žalovali na súde obyvatelia, avšak v žalobe sa nekoná. Potvrdil niekoľkoročnú snahu docieliť
dlhodobú ústavnú liečbu vyšetrovaného a žiadal súd spolu s Úradnom komisára pre osoby so
zdravotným postihnutím, o vyriešenie záležitosti vo veci liečby, keď dlhodobé protialkoholické liečenie
nasledované pobytom v resocializačnom zariadení nie je jedinou možnou alternatívou. Taktiež navrhol
uložiť znalcovi zistiť v zdravotných dokumentoch či mal, ak áno, kedy naposledy, pri hospitalizácii
prejavy abstinenčného syndrómu, keď možno A. M. bude liečiť inú diagnózu ako závislosť na alkohole.

K namietaniu krátenia čiastky invalidného dôchodku vyšetrovaným zo sumy 472,- eur na sumu 200,-
eur uviedol, že daný dôchodok mu priznáva Sociálna poisťovňa pre diagnózu, čo prvoinštančný súd
kráti na menej ako polovicu pre zamedzenie použitia prostriedkov na škodlivé požívatiny, z ktorého
dôvodu mu mal odobrať celý invalidný dôchodok. Tiež navrhol priznať relevantnosť návrhu procesného
opatrovníka, uložiť vyšetrovanému podmienku sa zamestnať a predložiť posudok zamestnávateľa, keď

práve procesný opatrovník mal možnosť mu nájsť primeranú prácu a zložiť za neho určitú kauciu,
aby ho prijali do pracovného pomeru, a to napriek nie čistému výpisu z registra trestov. Navrhol uložiť
procesnému opatrovníkovi konať tak, ako sám navrhol a vyčkať súdu na resumé.

8. Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím vo vyjadrení k odvolaniu vyšetrovaného

navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na podstatné zhoršenie zdravotného
stavu vyšetrovaného za posledné roky pre nadmerné užívanie alkoholických nápojov, ako aj na
bagatelizovanie závislosti od alkoholických nápojov vyšetrovaným, ktorý od roku 2005, odkedy trpí
závislosťou, neprejavil skutočný záujem vyriešiť svoju závislosť od alkoholických nápojov. V priebehu
posledného pojednávania mal možnosť zvrátiť svoje obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, keďže

podľa vyjadrenia jeho otca ako navrhovateľa, by mal dostať ešte jednu šancu a nastúpiť dobrovoľne
na protialkoholické liečenie a aj zákonný sudca mu chcel dať poslednú šancu na nápravu, čo však
odmietol s tým, že ju nepotrebuje. Napadnutý rozsudok považoval za vecne správny a v súlade so
zásadou proporcionality alebo primeranosti ako jedno z kritérií pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti
na právne úkony.

9. Vyšetrovaný vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľa a procesného opatrovníka nerozumel kladeným
podmienkam Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím čo má urobiť pre účely navrátenia
svojprávnosti a naďalej poukázal na vyjadrenie znalkyne A. N. o neexistencii dôvodov pre určenie
nespôsobilosti pre prípadnú závislosť. Opätovne poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave

I, ktorým mu bola spôsobilosť na právne úkony navrátená (č. k. 11CoP/431/2012-2013). Snaha jeho
rodičov dosiahnuť dlhodobú liečbu nemala byť čím opodstatnená, keďže s nimi viac ako 15 rokov
nežil v spoločnej domácnosti, ale udržiavali kontakty a tiež nesúhlasil ani s pobytom v resocializačnom
zariadení, pretože ho nepotrebuje, považuje za dôležité sa zamestnať, čo by prispelo k jeho zaradeniu
do spoločnosti. Popieral ťažkú duševnú poruchu, či alkoholickú demenciu, schizofréniu, pričom jeho

chronická depresia ho v ničom neobmedzuje.

10. Procesný opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu vyšetrovaného súhlasil s jeho vyjadrením a navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, pričom nesúhlasil
s návrhom navrhovateľa o jeho povinnosti zložiť u zamestnávateľa kauciu pre účely zamestnania

vyšetrovaného, keďže opatrovníctvo nie je opatrovateľstvo, ale je poskytovaním ochrany záujmov
a právam osôb, ktoré ich nemôžu náležite chrániť samé a vykonávať tie úkony voči súdu, na ktoré má
zastúpená osoba nedostatočnú spôsobilosť.

11. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP] po zistení, že odvolanie podala

včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a odvolaním
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu podľa §
391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.12. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nie je vecne správne, pretože prvoinštančný súd

sa pri rozhodovaní dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, ale je tiež nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie náležitosti riadneho rozhodnutia nespĺňa
a súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne zdôvodnenie rozhodnutia. O

arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide aj vtedy, ak sa zistí taká interpretácia a aplikácia právnej normy
zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody,
na ktorých je založené súdne rozhodnutie absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá
formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s
princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).

16. Aj podľa základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky má strana právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.
j. s uplatnením práva a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu (rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV.
ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04). Podľa Ústavného súdu SR „Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na

strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými
zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú,
treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru“ (I.
ÚS 243/07). Požiadavku na kvalitu súdneho rozhodnutia zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky
súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj

právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý
argumentsťažovateľajesúdpovinnýdaťpodrobnúodpoveď.Splneniepovinnostiodôvodniťrozhodnutie
je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgiadis c. Grécko z 29. mája
1997, Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9.
decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie

musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie jeho prieskumu v rámci odvolacieho konania.

17. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je takým nesprávnym
procesným postupom, ktorý je spôsobilý znemožniť účastníkovi konania (sporovej strane podľa CSP),
aby uplatňovala svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na

spravodlivý proces, ale zakladá aj procesnú vadu konania.

18. Rozhodnutie súdu prvej inštancie však náležitosti riadneho rozhodnutia nespĺňa, pretože
v odôvodnení jeho rozhodnutia úplne absentujú relevantné dôvody a závery vyplývajúce z vykonaného
dokazovania pri rozhodovaní súdu prvej inštancie, preto je dané rozhodnutie nepreskúmateľné a postup

okresného súdu pri vyhotovení rozhodnutia možno považovať za zjavne arbitrárny.

19. Konaním o spôsobilosti na právne úkony (§ 231 a nasl. CMP) možno výrazne a závažným
spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladenézvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty
aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobody. V konaní o spôsobilosti na právne úkony musí
súd vždy posudzovať ako sa faktické postihnutie človeka prejavuje v jeho každodennom živote, akým

spôsobom ho obmedzuje, či ohrozuje, pričom musí aplikovať zásadu primeranosti.

20. Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava“) priznáva každej fyzickej osobe spôsobilosť na
práva, t. j. právnu subjektivitu. Pod pojmom každý treba rozumieť každého, kto sa narodí. Ústava
v článku 14 hovorí iba o spôsobilosti na práva, spôsobilosť na povinnosti nespomína. Povinnostiam

totiž nie je potrebné poskytnúť ústavnú ochranu. Ústava v článku 14 zakotvuje všeobecnú (abstraktnú)
spôsobilosť na práva, ktorá by mohla byť obmedzená iba ústavným zákonom. Od tejto úpravy treba
odlišovať konkrétnu (špecifickú) spôsobilosť osoby na práva, ktorá môže byť obmedzená zákonmi,
avšak iba tak, aby to nebolo v rozpore s jej základnými právami a slobodami, ktoré sú garantované
Ústavou. Právna subjektivita znamená, že túto osobu právny poriadok nášho štátu uznáva za subjekt
- „za právnu osobnosť“, ktorá môže nadobúdať práva. Priznaná (vrodená) právna subjektivita zároveň

oprávňuje fyzickú osobu ako právny subjekt domáhať sa zákonnými prostriedkami svojich práv, ktoré
sa jej priznávajú. Takýto status fyzickej osoby zakotvený v Ústave je aj zároveň výrazom úplnej rovnosti
fyzických osôb ako právnych osobností. Právo na integritu osobnosti je v mnohých prípadoch prelomené
inštitútom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, problematika ktorých je upravená v OZ a v CMP.

21. Podľa § 10 ods. 1 OZ, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo
pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť
len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí
v rozhodnutí.

22. Pri interpretácii a aplikácii ustanovenia § 10 OZ sa nemožno obmedziť iba na text zákonného
predpisu, ale vždy je potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým je predovšetkým rešpektovanie
ľudskej dôstojnosti. V medziach ústavného významu práv človeka sa pri obmedzovaní spôsobilosti na
právne úkony primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný
čitretíchosôb,pretožejetozávažnýmzásahomdoosobnejintegrityaosobnostnýchprávfyzickejosoby.

Obmedzenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho „právna smrť“) je prostriedkom ultima ratio, t.
j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky menej represívne prostriedky (napr. trestného práva,
správneho práva či „iba“ ich obmedzenia) nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými (I. ÚS 313/2012).
Nová právna úprava civilného mimosporového konania, účinná od 1. júla 2016, vylučuje zo svojej úpravy
pozbavenie spôsobilosti na právne úkony práve pre jeho rozpor s ľudsko-právnymi štandardami.

23. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je rozhodnutím o osobnom stave.
Dôsledkom toho je, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný nielen pre účastníkov, pre všetky
orgány, ale je záväzný pre každého. V konečnom dôsledku záväznosť rozhodnutia o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony znamená, že súd alebo iný orgán, pre záver ktorého je potrebné posúdiť

otázkuspôsobilostifyzickejosobynaten-ktorýprávnyúkon,musívychádzaťzrozhodnutiaoobmedzení
spôsobilosti tejto osoby na právne úkony. Rozhodnutie súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony
nepripúšťa dôkaz opaku, teda že v čase uskutočnenia úkonu bola osoba, inak obmedzená rozhodnutím
súdu o spôsobilosti na právne úkony, na daný úkon spôsobilá.

24. Jedným z určujúcich kritérií pri rozhodovaní o obmedzovaní spôsobilosti na právne úkony je zásada
proporcionality, alebo inak primeranosti. Možno poukázať na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.
ÚS 1580/16, podľa ktorého nemožno vychádzať z premisy, že primárnym záujmom dotyčnej osoby
je vždy obmedzenie spôsobilosti v čo možno najmenšej miere; všeobecné súdy sú povinné skúmať
okolnosti každej konkrétnej veci a pristúpiť práve k takému obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony,

ktoré je v najlepšom záujme daného človeka. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony musí byť
vždy považované za prostriedok najkrajnejší. Samotná skutočnosť, že osoba trpí duševnou poruchou,
totiž ešte nie je dôvodom na obmedzenie jej spôsobilosti, ale musí byť konkrétne uvedené, prečo
plná spôsobilosť ohrozuje záujem posudzovanej osoby, a prečo nemožno situáciu riešiť miernejšími
prostriedkami. Inými slovami musí sa dôsledne uplatňovať subsidiarita tohto opatrenia. Práve preto je

súd povinný zaistiť úplné a spoľahlivé zistenia o osobných pomeroch obmedzovaného, teda ako sa
prejavujeprisociálnomkontaktesčlenmiobčianskejspoločnosti,akosastaráosvojepotrebyaopotreby
svojej rodiny, ako hospodári s finančnými prostriedkami, a pod.25. Znalecký posudok je jedným zo základných dôkazných prostriedkov v konaní, v ktorom má byť
rozhodnuté o spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, avšak nie jediným, je treba prihliadať aj na
ďalšie vykonané dôkazy. Na základe komplexných výsledkov dokazovania musí súd zvážiť a rozhodnúť,

či je k obmedzujúcemu zásahu do spôsobilosti na právne úkony dôvod a ak áno, v akom rozsahu. Pri
skúmaníopodstatnenostiobmedzeniačipozbaveniaspôsobilostinaprávneúkonymusíbyťzohľadnené,
ako sa dotknutá osoba chová, ako sa prejavuje v styku s ľuďmi, ako si vie zabezpečiť svoje každodenné
potreby, ako hospodári so svojím majetkom. Pri súdnom rozhodovaní o spôsobilosti na právne úkony
je pritom treba dôsledne dbať, aby dotknutá osoba nebola obmedzovaná vo väčšom rozsahu než je

nevyhnutne potrebné k ochrane jej práv a zároveň práv tretích osôb. Musí byť vždy zistené koho,
resp. čo ohrozuje plná spôsobilosť k právnym úkonom dotknutej osoby a prečo nemožno situáciu
riešiť miernejšími prostriedkami. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s
prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom
existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené
podmienky na obmedzenie, či pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.

26. Podľa § 248 ods. 2 CMP, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo
výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej
opatrovníka.

27. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony súd vydá vtedy, ak existuje
niektorý zo zákonných dôvodov, teda fyzická osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná
alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov či jedov a v dôsledku
týchto osoba nie je schopná robiť niektoré, resp. žiadne právne úkony. Samotná existencia faktorov
umožňujúcich obmedziť rozsah spôsobilosti konať s právnym následkom sama osebe nestačí a

rozhodnutie súdu je viazané na predpoklad, že z uvedených dôvodov fyzická osoba nie je spôsobilá
robiť právne úkony. Existencia uvedených predpokladov je predmetom dokazovania, pričom súd v tomto
konaní v zmysle základných princípov je povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať dôkazy potrebné
na zistenie skutočného stavu, aj keď ich účastníci nenavrhli (čl. 6, § 35, 36 CMP). Pri určení rozsahu
obmedzenia nie je súd viazaný návrhom, ak sa konanie začalo na návrh. Súd je povinný v rozsudku

okrem identifikácie osoby uviesť rozsah obmedzenia. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti sa týka len
realizácie právnych úkonov a nezbavuje človeka možnosti samostatne konať v bežných záležitostiach
každodenného života. K týmto záležitostiam môže patriť používanie MHD, zabezpečenie stravovania,
ošatenia, využívanie poštových služieb a pod.

28. V konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je teda primárnym postupom vykonanie
dôkazu znaleckým posudkom, preto súd znalca ustanoví uznesením, v ktorom sa vymedzí okruh
otázok, ktorými sa má znalec zaoberať. Ak sa vyžaduje znalecký posudok, treba dbať na to, aby súd
predtým náležite zistil všetky potrebné skutočnosti, ktoré budú podkladom, z ktorého môže znalec
pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzať, a aby pri ustanovení znalca bol dodržaný postup

podľa § 207 CSP. Pri hodnotení znaleckého posudku treba vychádzať zo všeobecných pravidiel pre
hodnotenie vykonaných dôkazov a v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy a tvrdenia
strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva CMP, pričom
významným kritériom je, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, pretože dôkazy súd hodnotí
podľa svojej úvahy, každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo prihliada

ale na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť
spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti
prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd
však hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie
znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.

29. Znalecký posudok musí spĺňať 3 základné okruhy, a to antropologický (osoba znalca), materiálny
(reflexia posudku na skutkový stav) a formálny (formálne náležitosti posudku, či integrálne hodnotí fakty,
či závery logicky a organicky vyplývajú zo zistenia znalca). Náležitosti znaleckého posudku ustanovuje
zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pokiaľ
znalecký posudok nespĺňa všetky jeho náležitosti, treba ho považovať za listinu, ktorá ako dôkazný

prostriedok je správa zachytená na hmotnom podklade, ktorý je možné súdu predložiť. Pri posudzovaní
listínjevýznamnéichrozlišovanienalistinyverejnéasúkromné.Narozdielodsúkromnýchlistín,verejné
listiny podávajú, ak nie je dokázaný opak, plný dôkaz o pravdivosti toho, čo je v nich osvedčené alebo
potvrdené.30. V prejednávanej veci prvoinštančný súd obmedzil spôsobilosť na právne úkony vyšetrovaného
v rozsahu uvedenom vo výroku I. napadnutého rozsudku a to z dôvodov vyjadrených v odôvodnení

napadnutého rozsudku v bodoch 53 až 59. Podstatným dôkazom pre rozhodnutie prvoinštančného súdu
boli vykonané dôkazy a to jednak výsluchy svedkov, navrhovateľa, vyšetrovaného, ako aj znalecký
posudok MUDr. Klaudie Stanislavovej. Prvoinštančný súd prevzal dôvody pre rozsah obmedzenia
vyšetrovaného na právne úkony zo znaleckého posudku, vyjadrené v bodoch 56 až 59 napadnutého
rozsudku, ktoré vyšetrovaný spochybnil a namietal v podanom odvolaní.

31.Zobsahuspisuaznapadnutéhorozsudkutiežvyplýva,žeoobmedzeníspôsobilostinaprávneúkony
vyšetrovaného bolo vedené konanie pod sp. zn. 38Ps/17/2005 rozsudkom Okresného súdu Bratislava
III, avšak v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 27Ps/14/2010 bolo zrušené
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vyšetrovaného, a to s poukazom na znalecký posudok MUDr.
Georgíny Hrnkovej zo dňa 08.05.2011.

32. Prvoinštančný súd tieto spisy vôbec nepripojil, uspokojil sa iba s kópiami rozhodnutí týkajúcich sa
spôsobilosti na právne úkony vyšetrovaného z predchádzajúcich konaní, pričom vrátenie spôsobilosti
na právne úkony vyšetrovanému v poslednom konaní bolo založené práve na záveroch znaleckého
posudku MUDr. Georgíny Hrnkovej, podľa ktorého u vyšetrovaného išlo poruchu psychiky a správania,

zapríčinenú požitím alkoholu, no napriek dlhodobému požívaniu alkoholických nápojov u neho nedošlo
ktakémunarušeniurozumovýchschopností,anikrozvojutrvalejduševnejporuchy,prektorébynemohol
vykonávať akékoľvek právne úkony a znalkyňa zodpovedajúcim spôsobom vysvetlila aj v posudku
pôvodne navrhované obmedzenie spôsobilosti na právne úkony len ako ochranné opatrenie na
zmiernenie negatívnych následkov nezodpovedného konania vyšetrovaného v súvislosti so závislosťou

na alkohole.

33. V prejednávanej veci súdom ustanovená znalkyňa MUDr. Klaudia Stanislavová v znaleckom
posudku č. 110/2022 rovnako konštatovala syndróm závislosti od alkoholu ťažkého stupňa, zmiešanú
poruchu osobnosti a incipientný organický psychosyndróm ako ochorenie celoživotné, prejavujúce sa

impulzívnym, skratovým a ľahkomyseľným konaním, avšak v závere svojho znaleckého posudku, kde
konštatovalačiastočnúschopnosťvyšetrovanéhovykonávaťprávneúkonyavybavovaťsvojezáležitosti,
navrhla obmedzenie spôsobilosti na právne úkony bez jasného a zrozumiteľného zdôvodnenia prijatého
záveru, teda nekonkretizovala v čom spočíva čiastočná neschopnosť vyšetrovaného vykonávať právne
úkony, ako sa to prejavuje, z akých podkladov vychádzala pre svoj záver, pričom v minulosti

vyšetrovaným absolvované neúspešné početné hospitalizácie za účelom protialkoholickej liečby, ani
nekritický postoj vyšetrovaného k abusu alkoholu, nie sú dostatočným a presvedčivým dôvodom na
prijatie záveru o nespôsobilosti na právne úkony, ktoré nejasnosti znalkyňa neobjasnila ani pri výsluchu
na pojednávaní konanom dňa 28.11.2023.

34. Odvolací súd upriamuje pozornosť tiež na tvrdenie vyšetrovaného o jeho účasti na súdnych
konaniach, vedených na základe ním podaných žalôb, z čoho vyplýva, že súdy nezistili jeho procesnú
spôsobilosť, a aj v rámci trestných konaní vedených proti vyšetrovanému, nebola spochybnená jeho
trestná zodpovednosť pre nepríčetnosť, ktorým tak zásadným skutočnostiam súd prvej inštancie
nevenoval náležitú pozornosť a navyše si ani predmetné spisu nepripojil.

35. Je nepochybné, že vyšetrovaný absolvoval početné liečby pre závislosť na alkohole, ktorá zistenia
však sami o sebe nemôžu uzavrieť jeho nespôsobilosť na právne úkony a prvoinštančný súd len
prevzal závery znalkyne, ktoré uviedol v odôvodnení svojho rozsudku, avšak riadne nezdôvodnil prečo
plná spôsobilosť ohrozuje záujem vyšetrovaného, aké sú jeho osobné pomery, teda ako sa prejavuje

pri sociálnom kontakte s členmi občianskej spoločnosti, ako sa stará o svoje potreby, ako hospodári
s finančnými prostriedkami, ako a či je spôsobilý si vybavovať úradné záležitosti, keď sám bol žalobcom
v súdnom spore apod..

36. Súd prvej inštancie nevykonal náležité dokazovanie a nezameral sa na naplnenie cieľa – zaistenie

najlepšieho záujmu osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony má byť obmedzená, keď bez bližšieho
zdôvodnenie odmietol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie navrhované vyšetrovaním, prípadne
vyzvať ustanovenú znalkyňu o doplnenie a upresnenie záverov jej znaleckého posudku, ktorý
v predloženej podobe čo do jeho úplnosti a logického odôvodnenia nevykazuje znaky presvedčivosti.37. Konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené s konaním o ustanovenie
opatrovníka. V rozsudku, ktorým súd vysloví rozsah obmedzenia, bude ďalší, tzv. závislý výrok, o

ustanovení opatrovníka.

38. Podľa § 27 ods. 2 OZ, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil
spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil,
je súdom ustanovený opatrovník.

39. Podľa § 27 ods. 3 OZ, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba,
ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej
správy, prípadnej jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom ( § 18 ods. 1).

40. V zmysle § 27 ods. 3 OZ sa uprednostňuje príbuzný fyzickej osoby alebo iná vhodná osoba, ak

jej niet, orgán miestnej správy alebo jeho zariadenie, pokiaľ je oprávnené vystupovať vo svojom mene
(verejný opatrovník). Ustanovenie verejného opatrovníka má byť vo vzťahu k skôr uvedenej možnosti len
subsidiárne. Práva a povinnosti opatrovníka zahŕňajú zabezpečenie starostlivosti o osobu opatrovanca,
starostlivosť o jeho majetok a v neposlednom rade zastupovanie opatrovanca, a to v rozsahu, v
akom je opatrovanec na relevantné úkony nespôsobilý. Zástupcom nemôže byť ten, koho záujmy sú v

rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa judikatúry samotná existencia potenciálneho rozporu záujmov
k zákonnému zákazu zastupovať nestačí; rozpor záujmov musí reálne existovať. Pri posudzovaní
rozporu medzi záujmami zástupcu a zastúpeného treba vždy vychádzať z povahy konkrétneho právneho
úkonu, ako aj zo všetkých okolností prípadu, tak, aby bolo možné náležite zabezpečiť ochranu záujmov
zastúpeného. Zákon sankcionuje porušenie § 22 ods. 2 OZ absolútnou neplatnosťou právneho úkonu

alebo právnych úkonov zástupcu uskutočnených v mene a na účet zastúpeného. Regulácia zákonného
zastúpenia má v právnej úprave inkorporované aj určité zabezpečovacie mechanizmy, ktoré majú
zabrániť zneužitiu inštitútu zastúpenia v situácii ohrozenej kolíziou záujmov. Ak nejde o bežnú vec,
na nakladanie zákonných zástupcov s majetkom zastúpených je potrebné schválenie súdom, ktoré je
predpokladom platnosti týchto právnych úkonov (§ 28 OZ). Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného

zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný
zástupca, ustanoví súd kolízneho opatrovníka (§ 30 OZ). Na zabezpečenie kvalifikovanej ochrany práv
a právom chránených záujmov opatrovanca súd v zmysle ust. § 277 ods. 1 CMP vykonáva dohľad nad
výkonom funkcie opatrovníka. Jedným zo spôsobov zániku výkonu funkcie opatrovníka je podľa § 277
ods. 2 CMP jeho odvolanie na základe rozhodnutia súdu, pretože je tu niektorý zo zákonných dôvodov

pre takýto postup. Dôvody pre odvolanie zákon viaže vo vzťahu k opatrovníkovi, teda možno hovoriť
o relatívnom zániku opatrovníctva (týka sa konkrétneho subjektu opatrovníka). Tieto dôvody sú strata
spôsobilosti opatrovníka na výkon funkcie, porušovanie povinností opatrovníkom, zneužívanie jeho práv
či iné vážne dôvody.

41. Nedostatočne zdôvodnil súd prvej inštancie predpoklady pre obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony vyšetrovaného, v ktorom dôsledku je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, nepresvedčivé
a arbitrárne a uvedené platí rovnako aj vo vzťahu k zdôvodneniu ustanovenia opatrovníka mesto
E. vyšetrovanému len z dôvodov, že navrhovateľ ako otec vyšetrovaného nie je ochotný danú
funkciu vykonávať, rovnako ani brat vyšetrovaného, ktoré odôvodnenie nemožno považovať taktiež za

dostatočné.

42. Preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

43. Úlohou prvoinštančného súdu bude v konaní o spôsobilosti na právne úkony odvolateľa postupovať v
súlade s ust. § 231 a nasl. CMP, predovšetkým podľa § 244 CMP je potrebné, aby bolo vykonané riadne
dokazovanie , pričom vzhľadom na len všeobecné závery znalca a tým nepresvedčivosť znaleckého
posudku, zváži kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré odvolateľ počas konania aj žiadal a daná potreba
vyplýva tiež zo skutočnosti predchádzajúceho konania o vrátenie spôsobilosti na právne úkony a závery

v danom konaní znalkyne, ktorá syndróm závislosti na alkohole nepovažovala za takú duševnú poruchu
odôvodňujúcu obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Zároveň pripojí spisy sp. zn. 38Ps/17/2005,
sp. zn. 27Ps/14/2010. Prihliadne aj na ďalšie skutočnosti zistené počas konania a jednotlivé dôkazy
vyhodnotí jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, posúdi znalecký posudok za predpokladu splneniavšetkých jeho náležitostí z hľadiska jeho presvedčivosti, úplnosti a logických postupov. Taktiež za
predpokladu zistenia skutočnosti pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony odvolateľa riadne
odôvodní jednotlivé oblasti obmedzenia odvolateľa v spôsobilosti na právne úkony a nie len opíše závery

znalca,ktoréakoboloužvyššieuvedené,nemajúznakypresvedčivostiaúplnosti.Tiežsadôkladnebude
zaoberať vhodnosťou osoby opatrovníka pre odvolateľa, a to s prihliadnutím na jeho najlepší záujem a
ochranu jeho práv, ako aj záujmov.

44. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci (§

396 ods. 3 CSP).

45. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (391 ods. 2 CSP).

46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom

hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol :o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).