Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 24C/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123317126
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová Koprdová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6123317126.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu : Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo

hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom ul. Mlynské nivy č. 44/a, 827 15 Bratislava, IČO: 00 686
832, proti žalovanému : J.. K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. S. nám. č. XXX/XX, XXX XX A.,
právne zastúpený : Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom ul. Mickiewiczova č. 2,
811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 951 087, o zaplatenie sumy 30.923,08,- eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica
sp. zn. 7Up/865/2023 navrhol vydať platobný rozkaz a zaviazať žalovaného k zaplateniu istiny
30.923,08,- eur s príslušenstvom s odôvodnením, že podľa žalobcu odo dňa 02.11.2021 do dňa
01.04.2022 bol žalovaný J.. K. B. ubytovaný v ubytovacom zariadení A. T. F. V. v F., B. arabských

emirátoch (hotel), ktorý osobe : „ B., K. B. “ (l. č. 7) za pobyt vystavil zúčtovaciu faktúru č. 50030884
(príloha č. 1 návrhu) na sumu vo výške 30.923,08,-eur (zúčtovacia faktúra). Zúčtovacia faktúra bola
uhradená žalobcom ešte pred jej vystavením, a to na základe zálohovej faktúry vystavenej hotelom pre
žalobcu za ubytovanie jeho zamestnancov, ktorí zabezpečovali organizáciu slovenského pavilónu na
Svetovej výstave EXPO Dubaj 2020. Keďže zálohová faktúra neobsahovala mená a priezviská osôb,
ktoré využívali služby hotela, žalobca mal za to, že sa jedná o platbu za ubytovanie jeho zamestnancov a
pristúpil k úhrade zálohovej faktúry. Dňa 18.07.2022 bola žalobcovi doručená zúčtovacia faktúra, ktorou

bolo zistené, že žalobca zaplatil ubytovanie v hotely i za osobu : „ B., K. B. “ (l. č. 7). Žalobca uviedol,
že žalovaný : J.. K. B. nie je a nikdy nebol zamestnancom žalobcu a neexistuje žiadny titul, na základe
ktorého bol žalobca povinný uhradiť žalovanému : J.. K. B., predmetné ubytovanie v hotely, čím došlo
podľa žalobcu k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. V nadväznosti na uvedené, žalobca písomne
vyzval žalovaného (žalovaný výzvu prevzal dňa 15.03.2023), aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy (l.
č. 8) zaplatil na bankový účet žalobcu dlžnú sumu vo výške 30.923,08,-eur. Žalovaný do dňa podania
návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobcovi sumu predstavujúcu žalobcom označené bezdôvodné

obohatenie vo výške 30.923,08,-eur nezaplatil.

2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. 7Up/865/2023 zo dňa
04.09.2023 (l. č. 10 - 11) a zaviazal žalovaného k povinnosti do 15 dní odo dňa doručenia tohtoplatobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 30.923,08,-eur a k povinnosti zaplatiť na účet súdu
pripojeným príkazom na úhradu súdny poplatok za podaný návrh vo výške 927,50,-eur do 15 dní odo
dňa doručenia tohto platobného rozkazu.

3. Žalovaný podal odpor (l. č. 16) proti platobnému rozkazu č. k. 7Up/865/2023 zo dňa 04.09.2023
s odôvodnením, že tvrdenie, že žalobca - Ministerstvo hospodárstva SR ako ústredný orgán štátnej
správy - uhradil nejakú „ zúčtovaciu faktúru ... ešte pred jej vystavením“, a tvrdenie, že „ zálohová
faktúra neobsahovala mená a priezviska osôb, ktoré využívali služby hotela“ je podľa žalovaného

právny ako aj logický nezmysel. Žalovaný poukázal na to, že služby hotela si každý objednávateľ
objednáva podľa jednotlivých typov hotelových izieb a na dobu ich užívania, a nie podľa mien a priezvisk
osôb, pričom skutočnosť či sa v objednanom termíne niekto v izbe nachádza alebo nie, je irelevantná.
Uvedeným spôsobom postupoval aj žalobca, o čom svedčia aj jednotlivé objednávky žalobcu voči A. T.
F. V. č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.08.2021, XXXXXXXXXX zo dňa 19.10.2021, XXXXXXXXXX zo dňa
19.08.2021, XXXXXXXXXX zo dňa 19.08.2021, XXXXXXXXXX zo dňa 19.08.2021. Právny zástupca

žalovaného uviedol, že pokiaľ teda v rozpore s predmetnými objednávkami žalobcu vystavil hotel A.
T. F. V. žalobcovi faktúru, resp. zálohovú faktúru za žalobcom neobjednané služby, je vecou žalobcu,
aby neoprávnene realizované úhrady žiadal od A. T. F. V. späť. Z uvedeného dôvodu žalovaný namietal
pasívnu vecnú legitimáciu v konaní (dôkaz: Objednávky žalobcu). Žalovaný si žiadne služby hotela
A. T. F. V. neobjednal, z uvedeného dôvodu nemohol predmetný hotel (žalobcom uvedenú) faktúru

žalovanému ani vystaviť ani doručiť. Žalovaný nárok uplatnený žalobcom voči nemu namietal ako
neopodstatnený, nekompetentný a nedôvodný, a preto ho v celom rozsahu popieral. Súčasne popieral
aj pravdivosť a opodstatnenosť listiny predloženej žalobcom označenej ako „tax invoice“, na ktorej je
uvedený údaj „B., K., B.“, pričom táto listina nie je ani len nikým podpísaná a žalovaný mal za to, že z
vyššie uvedených dôvodov je nárok žalobcu v celom rozsahu nedôvodný. Žalovaný preto žiadal, aby

súd s poukazom na § 11 ods. 1 Zákona o upomínacom konaní platobný rozkaz zrušil a žalovanému
priznal náhradu trov konania v plnej výške.

4. Výzvou zo dňa 20.09.2023 (l. č. 26) vyzval súd žalobcu na vyjadrenie sa k podanému odporu. Žalobca
vo Vyjadrení zo dňa 02.10.2023 (l. č. 28) okrem iného opätovne uviedol, že žalovaný nebol a nie je jeho

zamestnancom a nebol členom žiadnych oficiálnych delegácií a žalobca zotrval na tom, že žalovaný
obýval napriek tejto skutočnosti apartmán žalobcu a súčasne poukázal aj na vystavenú zúčtovaciu
faktúru s tým, že žalovaný ubytovaný v apartmáne žalovaným bol a zotrval na uplatnenom nároku.
V zmysle § 14 zák. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní navrhol pokračovanie v konaní na súde
príslušnom na prejednanie veci podľa zák. č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov.

5. Okresný súd Banská Bystrica Upovedomil o postúpení veci ( l. č. 30) na Mestský súd Bratislava IV a
vec bola prijatá dňa 06.10.2023 (l. č. 36) pod sp. zn. 24C/38/2023 a pridelená na rozhodnutie. Podľa
§ 167 ods. 4 CS súd Výzvou zo dňa 15.12.2023 vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k Vyjadreniu žalobcu
k podanému odporu. Vyjadrením zo dňa 10.01.2024 (l. č. 53) žalovaný žiadal vykonať dokazovanie a

žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s odôvodnením, že žalobca sám potvrdil, že si prenájom apartmánu
v hoteli objednal na celé obdobie trvania výstavy EXPO DUBAI, teda na 6 mesiacov ( čo vyplýva z
objednávok žalobcu) a žalobca bol povinný uhradiť hotelu cenu za každý objednaný prenajatý apartmán
azacelúdobujehoprenájmu,bezohľadunato,čivpredmetnomapartmánebolubytovanýzamestnanec
žalobcu, člen oficiálnej delegácie alebo by bol apartmán po celé objednané obdobie prázdny. Žalovaný

nepoprel, že ubytovacie služby hotela využil, ale nie v období uvádzanom v žalobe a nie v apartmáne
žalobcu, nakoľko žalovaný mal počas jeho pobytu v Dubaji okrem iného zabezpečené ubytovanie pre
seba aj na základe Dohody spoločnosti B. E., ktorej bol žalovaný majiteľom a štatutárnym zástupcom a
spoločnosti V. s.r.o. v apartmáne, za ktorý spoločnosť žalovaného riadne zaplatila faktúru č. 20210075 a
č. 20220082. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že bol ubytovaný v hoteli od 02.11.2021 do 01.04.2022,

nakoľko sa žalovaný v uvedenom období väčšinou nachádzal na území SR a do Dubaja vycestoval
len na pracovná cesty o čom svedčia letenky žalovaného . nakoľko sa žalovaný spolupodieľal na
aktivitách žalobcu v rámci EXPO DUBAI a teda osobne spolupracoval so zamestnancami žalobcu, v
konkrétne nešpecifikované noci možno prespal aj v niektorom apartmáne žalobcu avšak na základe
výslovnéhopozvaniazostranyministrahospodárstvaSRT.B.aspredchádzajúcimsúhlasomniektorého

zo zamestnancov (pána T. V., pani V. M. - F. a D. M.). Poukázal na to, že fikcia, na ktorej žalobca založil
svoje tvrdenia v žalobe, podľa ktorej sa akákoľvek tretia osoba len tak nasťahuje do apartmánu hotela
a ten dlhodobo niekoľko mesiacov užíva na úkor žalobcu nemá absolútne podľa žalovaného logický
základ. Bez výslovného súhlasu osôb poverených žalobcom , prípadne bez poskytnutia (fyzickéhoodovzdania) elektronického kľúča od apartmánu zo strany poverených zamestnancov žalovanému by
personál hotela ani technické zariadenia hotela neumožnili žalovanému do cudzieho iným prenajatého
apartmánuanilenvstúpiť.Žalovanýpopreltvrdeniažalobcuotom,že:„plnilhotelubezprávnehodôvodu

„faktúru za prenajatý apartmán za žalovaného“ nakoľko mal za to, že sám žalobca potvrdil, že platil
faktúru za žalobcom prenajatý apartmán, ktorý si žalobca sám objednal. Namietal, že je nepravdivé
tvrdenie žalobcu, že žalovaný užíval apartmány prenajaté žalobcom bez výslovného súhlasu a vedomia
žalobcu resp. ním poverených zamestnancov. Žalovaný dospel k záveru, že neexistuje žiaden právny
titul na základe ktorého by sa žalobca mohol dôvodne domáhať peňažného plnenia od žalovaného za

žalobcom objednané a prenajaté apartmány.

6. Na pojednávaní konanom dňa 28.05.2024 podľa § 179 ods. 2 CSP sa súd pokúsil o vyriešenie sporu
zmierom. Zástupca žalobcu uviedol žalobca v tomto štádiu konania trvá na podanej žalobe, poukázal
na to, že osoba žalovaného je žalobcovi známa, bol spojený s EXPO DUBAI. Žalobca sa až 18.07.2022
dozvedel so zúčtovacej faktúre a o zaplatení 30.923,08,- eur a až vtedy sa žalobca dozvedel, že tam

bývali ľudia, ktorí tam bývať nemali. Na vysvetlenie súdu poukázal na to, že bol areál EXPA DUBAI
a Ministerstvo hospodárstva SR riešilo svoje záležitosti v pavilóne, kde prevádzkovala reštauráciu
spoločnosť žalovaného, ktorej je žalovaný konateľ. Zástupca žalobcu uviedol, že je žalobca priklonený
k mimosúdnej dohody, k poníženiu ceny, resp. k späťvzatiu žaloby, kedy žalovaný objasnil, či tu býval
v rozhodnom období. Prítomný právny zástupca žalovaného uviedol, že dôkazné bremeno zaťažuje

žalobcu,ktorýpredložilvanglickomjazyku„zúčtovaciufaktúru“,ktoránemánáležitostizúčtovacejfaktúry
a vo verejne dostupných zdrojoch Ministerstva hospodárstva SR sa takáto faktúra nenachádza. Strany
sporu nedospeli k mimosúdnej dohode, zástupca žalobcu poukázal na návrh s tým, že Ministerstvo
hospodárstva SR objednalo apartmány, za tieto apartmány vopred zaplatilo, apartmány mali slúžiť na
účel ubytovania zamestnancov Ministerstva hospodárstva SR a členov delegácií. Až následne potom

ako bola vykonaná úhrada faktúry, boli Ministerstvu hospodárstva SR doručené tzv. zúčtovacie faktúry
z ktorých vyplýva, že ubytovaný v hotely bol aj žalovaný, pričom podľa žalobcu na takéto ubytovanie
nemal nárok. V nadväznosti na uvedené Ministerstvo hospodárstva SR vyzvalo žalovaného, aby sumu
vyplývajúcu z faktúry zaplatil alebo objasnil, z akého titulu bol ubytovaný v predmetnom apartmáne.
KeďžežalobcaažalovanýMinisterstvuhospodárstvaSRnezaplatilaninepreukázalnároknaubytovanie

apartmánu, žalobca si nárokoval zaplatenie sumy 30.923,08,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia
žalovaného. Právny zástupca žalovaného titulom prednesu uviedol, že má za to, že žalobca nepreukázal
uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému, v konaní predložil jedinú listinu
vyhotovenú v cudzom jazyku, ktorú označuje zúčtovaciu faktúru, bez toho, aby táto okrem pečiatky
Ministerstva hospodárstva SR obsahovala vystavovateľom uvedené údaje o Ministerstve hospodárstva

SR a podpis, ktorý táto listina predpokladá. Z predloženej listiny žiadnym spôsobom nevyplýva a
nepreukazuje, že žalovaný býval v apartmánoch žalobcu bez právneho dôvodu a je aj logicky a
prakticky nemysliteľné a absurdné tvrdenie žalobcu o tom, že nemal vedomosť o tom, kto býval v jeho
apartmánoch. Je zrejmé, že každý kto sa do apartmán žalobcu dostal, musel mať súhlas žalobcu,
nakoľko ak by to malo byť inak, každého jedného z nás ubytujú kdekoľvek, kde si žalobca objedná

nejaký apartmán. Právny zástupca žalovaného poukázal na Vyjadrenie a uviedol, žalovaný nikdy
nespochybňovalto,žezožalobcomnasamotnejvýstaveEXPODUBAIspolupracovalamoholsaobjaviť
aj v Hoteli Barcelo, avšak vždy so súhlasom alebo na pozvanie žalobcu a dodal, že dôveryhodnosť
žalobcom predloženej listiny vyvracajú aj verejné dostupné informácie, ktoré je žalobca v zmysle zákona
č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, povinný zverejňovať , ale na stránke žalobcu sa

nenachádza údaje k faktúre, ktorou sa žalobca snažil preukázať nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

7. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov : J.. T. B., J.. V. F., D. M.,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový

stav :

8. Žalobca ako objednávateľ si objednal služby hotela A. T. F. V. podľa jednotlivých typov hotelových
izieb na dobu ich užívania ( objednávky č. 4510016136 z 19.08.2021, č. 4510016139 z 19.08.2021, č.
4510016137 z 19.08.2021, č. 45100154138 z 19.08.2021, č. 4510016321 z 19.10.2021) a na základe

zálohovej faktúry vystavenej hotelom pre žalobcu za ubytovanie jeho zamestnancov, ktorí zabezpečovali
organizáciu slovenského pavilónu na Svetovej výstave EXPO Dubaj 2020, sumu požadovanú hotelom
uhradil (zálohová faktúra neobsahovala mená a priezviská osôb, ktoré využívali služby hotela). D. : K. B.
bol v rozhodnom období a v súčasnosti je štatutárnym orgánom (konateľom) spoločnosti HRASA s.r.o.IČO : 45 511 560. Po vystavení zúčtovacej faktúry č. 50030884 (príloha č. 1 návrhu) hotelom A. T. F. V.
na sumu vo výške 30.923,08,-eur, žalobca túto faktúru uhradil.

9. Z obsahu listinného dôkazu - zúčtovacia faktúra „TAX J.“ vyplýva, že ubytovacie zariadenie A. T. F.
V. v F., B. arabských emirátoch (hotel), osobe : „ B., K. B. “ (l. č. 7) za pobyt vystavil zúčtovaciu faktúru
č. 50030884 (príloha č. 1 návrhu) na sumu vo výške 30.923,08,-eur (zúčtovacia faktúra).

10. Dňa 18.07.2022 bola žalobcovi doručená zúčtovacia faktúra, ktorou bolo zistené, že žalobca zaplatil

ubytovanie v hotely i za osobu uvedenú vo faktúre : „ B., K. B. “ (l. č. 7). Je nesporné, že žalovaný : K.
B. nie je a nikdy nebol zamestnancom žalobcu (podľa výpisu z Obchodného registra Mestského súdu
Bratislava III vl. č. 64618/B žalovaný : K. B. bol v rozhodnom období a v súčasnosti je štatutárnym
orgánom - konateľom spoločnosti S. s.r.o. IČO : 45 511 560).

11. Z obsahu „Výzvy na zaplatenie zo dňa 10.03.2023“ vyplýva, že žalobca písomne vyzval žalovaného

ako fyzickú osobu (žalovaný výzvu prevzal dňa 15.03.2023), aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy (l.
č. 8) zaplatil na bankový účet žalobcu sumu vo výške 30.923,08,-eur.

12. Z obsahu písomnej výpovede žalovaného K. B. (l. č. 128), vyplýva, že v termíne od 02.11.2021
do 01.04.2022 sa v niektoré dni nachádzal v Dubaji, ale nie nepretržite po celý čas, viac času trávil na

Slovensku, do Dubaja cestoval, keď si to vyžadovali pracovné povinnosti. Keď bol v Dubaji, prevažne
býval v apartmánoch, ktoré mala k dispozícii spoločnosť „B. E.“, ktorej bol konateľom a majiteľom,
na základe dohody so spoločnosťou V.. Žalovaný nevylúčil, že niekedy prenocoval v apartmáne
ministerstva, keď ho pozval minister alebo niektorí zo zamestnancov ministerstva (V., M., M.). Žalovaný
uviedol, že aj niektorí jeho zamestnanci bývali zopár dní v apartmánoch ministerstva, keďže ministerstva

mal prisľúbené, že ak budú voľné kapacity tak sa jeho ľudia môžu zadarmo letecky prepraviť do Dubaja
a zadarmo ubytovať v apartmánoch ministerstva, ale to už riešili priamo na mieste ľudia z ministerstva
a keď bolo potrebné a mali apartmány voľné, tak tam jeho ľudí ubytovali. Počas celej výstavy sa tam
vystriedalo viacero zamestnancov a spolupracovníkov, podľa toho, kto, kedy a na ako dlho bol potrebný
v rámci služieb, ktoré žalovaný na EXPO zabezpečoval pre ministerstvo. Z listinných dôkazov ( letenky

potvrdzujúce pracovné cesty žalovaného a faktúry l. č. 54 - 56) vyplýva, že odberateľ - spoločnosť „B.
E.“ uhradila faktúru č. 20220082 a č. 20210075 za prenájom apartmánu v F. V. v období január - február
2022 v sume 6.300,-eur a v období november - december 2021 sumu 8.400,-eur.

13. Z výpovede svedka J.. T. B. vyplýva, že v tom čase, keď bolo EXPO Dubaj, bol ministrom

hospodárstvaSRaSlovenskomalotamsilnúreprezentáciu6mesiacovaboltoprekrajinuveľkýúspech,
k čomu výrazným spôsobom prispela aj reštaurácia, ktorú prevádzkoval pán K. B.. Rozpočet bol 8.800
000,- eur na celú výstavu (sumu 1.000 000,- eur nevyčerpali) a pre porovnanie výstava v Osake bude
stáť 20.000 000,- eur a bude menšia, preto celý tento proces považoval za politický. K osobe žalovaného
svedok viedol, že J.. K. B. výrazne prispel k úspechu SR výstavy na EXPO. Pozná ho veľa rokov,

možno aj 20 a svedok mal vedomosť, že vyhral verejnú súťaž na prevádzkovateľa reštaurácie na tom
pavilóne SR na EXPO, s týmto výberovým konaním svedok nemal priamo nič dočinenia, na to tam bola
vedúca odboru obstarávania pani M. a najmä pani komisárka, ktorú menovala vláda, V. F. (predtým M.).
Svedok mal vedomosť, že došlo k nejakým nezrovnalostiam pri ubytovaní, a to preto, lebo Ministerstvo
hospodárstva SR malo prenajatých niekoľko apartmánov na celých 6 mesiacov a bývali tam rôzni ľudia,

avšak s evidenciou, ktorá nebola zrejme úplne v poriadku, svedok nemal priamo dočinenia. Na záver
svedok dodal, že toto pojednávanie považuje voči K. B. ako veľmi nespravodlivé a keď niekto vyhral
súťaž a mal si tým náklady, mali by mu byť preplatené a poukázal na to, že vedúca odboru obstarávania,
pani M. alebo pani M., mali s touto verejnou súťažou dočinenia a svedok mal iné úlohy, Svedok nemal
vedomosť o tom, že počas výstavy EXPO Dubaj pán žalovaný prebýval apartmánoch, ktoré objednalo

Ministerstvo hospodárstva SR, o to sa nezaujímal, bola to predsa len príliš detailná a technická otázka,
nezaujímal sa o to, kto a kde býva, keďže za toto zodpovedala pani komisárka. Svedok vedel o tom, že
Ministerstvo hospodárstva SR má prenajaté nejaké apartmány, ale žiadne podrobnosti uviesť nevedel.
Svedkovi zo správy nevyplynulo, že by žalovaný býval v niektorom z apartmánov, to platil štát a bol
prekvapený, že Ministerstvo hospodárstva SR vymáhalo od nejakého kuchára obrovskú sumu a bol

prekvapený ako nedostatočná bola evidencia samotného bývania. Na vysvetlenie vypovedal, že Minister
nebude riešiť, kto kedy preberal kľúčiky a nechá si to podpisovať, spoliehal sa na pani komisárku, ktorá
bola menovaná vládou s z tej správy bol prekvapený, že táto evidencia bola, teda dokonca, že nebola a
to, že nebola evidencia, neznamená, že tie peniaze boli ukradnuté alebo spreneverené alebo vyhodenévon oknom a aj to, že všetci ľudia robili na tom pavilóne EXPO 2020 mali kde bývať a to prispelo
k výraznému úspechu SR v zahraničí a koniec koncov to budeme čoskoro vedieť porovnať, lebo na
jar začína Expo v Osake. Svedok vypovedal, že nevie o ktoré apartmány sa jedná, on tam ani nikdy

nebol. Svedok nevedel potvrdiť, či bol žalovaný od 02.11.2021 do 01.04.2022 v Dubaji po celý tento
čas, ale potvrdil, že bol tam vždy, keď tam svedok prišiel, aj neohlásene, bol vždy „na placi“, nebol
tam na výlete alebo na pláži, ale bol tam v tej reštaurácií a spolu s jeho kolegom to tam riadili. Svedok
potvrdil, že pani Komisárka spolu so svojím tímom zazmluvnili tieto apartmány, ale o to sa nezaujímal,
ani nemal vedomosť, že by bol nejaký cenník. Navrhol, aby sa súd pozrel na vec z väčšej výšky na

výstavu EXPO ako celok, napríklad s počtom návštevníkov to bola najúspešnejšia výstava vôbec, ušetrili
1.000.000,- eur z rozpočtu, všetko tam dobre dopadlo a mali množstvo významných návštev, medzi
nimi aj nevyššieho predstaviteľa Dubaju, ktorý navštívil iba malo expozícií, a preto doťahovať človeka,
ktorý veľmi významne prispel k tomuto úspechu pre nejaké bývanie, považoval za nespravodlivé

14. Svedkyňa J.. V. F. vypovedala, že bola poverená vládou SR v pozícií Generálny komisár SR, bola

zodpovedná za zabezpečenie slovenskej účasti na výstave EXPO Dubaj, organizačne bola zaradená
do kancelárie ministra hospodárstva SR a prijímala pokyny výlučne z kancelárie Ministerstva, GTSU
( Generálny tajomník služobného úradu ) odbor sekcia financovania, odbor právnych služieb a odbor
verejného obstarávania. Toto boli hlavné odbory ministerstva, s ktorými spolupracovali a bez zvolenia,
pokynu a súhlasu svedkyňa a ani jej tím nemohli urobiť nič, čo súviselo s EXPO Dubaj. Na základe

pokynu kancelárie ministra, ktorý im dal za úlohu obstarať reštauráciu, aby súčasťou pavilónu bola aj
reštaurácia, sme sa išli poradiť na odbor právny a verejného obstarávania, že akým spôsobom sa dá
takáto reštaurácia obstarať. Dostali usmernenie, z tohto odboru právneho a verejného obstarávania, že
majú dať elektronickú súťaž na web Ministerstva hospodárstva SR a dali možnosť prevádzkovateľom
gastroslužieb,abysamohliprihlásiťdosúťaže.NaMinisterstvehospodárstvaSRbolazriadenákomisia,

ktorá vyberala s predložených návrhov, svedkyňa súčasťou tejto komisie nebola, chcela byť nestranná
a ten lepší návrh, ktorý vyhral bol prevádzkovateľ - K. B.. Následne oslovili žalovaného, aby ho
informovali o tom, že uspel v súťaži o prevádzkovaní Gastro služieb na EXPO Dubaj v SR pavilóne a
začali spolupracovať na realizácií. S pánom žalovaným spolupracovala počas celej prípravy a realizácií
EXPO Dubaj, skončila sa 31.03.2022. Súťaž vyhlásili na jar 2021, prebiehala príprava, bolo to extrémne

časovo aj finančne náročné. Pán žalovaný chcel aj odstúpiť , lebo mal pocit, že sa to už nedá stihnúť,
priamo s kanceláriou Ministerstva robil na nejakých riešeniach, aby to stihol, ale svedkyňa tam nebola,
mala vedomosť, že kancelária ministra mu pomohla to nejakým spôsobom zrealizovať a uľahčiť. Čo
sa týka ubytovania, svedkyňa a jej tím, zástupca generálneho riaditeľa, generálny komisár a riaditeľ
pavilónu, mali zabezpečené 3 apartmány v lokalite F. V.. Z kancelárie Ministerstva dostali pokyn, aby

obstarali ešte ďalšie apartmány, nevedela presne počet - či ich bolo 5 alebo 8 ďalších na vyše, ktoré
chcela využívať kancelária pre svojich hostí a pre svoje účely. Dôvod obstarania bol ten, že ceny
ubytovania začali exponenciálne stúpať, a preto sa kancelária Ministra rozhodla, že aby počas výstavy
sa nemuseli riešiť ubytovanie, tak sa vopred objednajú apartmány pre účely kancelárie Ministra. Z
týchto ekonomických dôvodov si išli opäť overiť na odbor verejného obstarávania, akým spôsobom mali

postupovať. Riaditeľka odboru verejného obstarávania im povedala, že v zmysle zákona nie je potrebné
robiť riadne verejné obstarávanie ale je postačujúce v prípad prenájmu , aby sa urobil prieskum trhu
a na základe prieskum trhu sa vybrala najlacnejšia ponuka. V zmysle pokynov verejného obstarávania
spoločne s tímom EXPO urobili prieskum trhu a zozbierali cenové ponuky a najlacnejšie ponuky im
dal práve ten istý prevádzkovateľ BARCELO, kde mali apartmány aj oni. Tu sa ich úloha skončila a

potom to odovzdali kancelárií Ministra a tá chcela ich využíva, má na to svojich ľudí, ktorí organizovali
misie pána Ministra, zahraničné cesty, ktoré išli mimo svedkyňu, mimo tím EXPO. Na základe pokynu z
kancelárie ministra obstarali byty, spôsobom akým im odporučilo verejné obstarávanie, a byty odovzdali
kancelárií Ministra na ďalšie užívanie. Aby čokoľvek mohlo byť obstarávané, vyfakturované, zaplatené,
bol na to vždy potrebný súhlas celého Ministerstva, cele podpisové kolečko, čiže akýkoľvek pokyn

mali urobiť v súvislosti s EXPO, potrebovali taktiež súhlas a podpis sekcie financií, odboru verejného
obstarávania, právneho odboru a na konci bol vždy podpis generálneho tajomníka služobného úradu
alebo podpis ministra. Ten pokyn išiel priamo od ministra, aby sa obstarali byty a to, že sa tie byty
obstarali, o tom mala vedomosť aj sekcia ekonomiky, právny odbor a odbor verejného obstarávania. Tam
sa úloha svedkyne a jej tímu končila, boli administratívne veľmi poddimenzovaní a ministerskí úradníci

administratívny pochybili v administratívnom procese vo vzťahu k EXPO, pretože neboli dostatočne
dotiahnuté procesy a pokyny, ktoré mali ísť zo sekcie financi alebo právneho odboru alebo z kancelária
Ministra. Ja a môj tím sme mali manažérsku úlohu zorganizovať slovenskú účasť na výstave EXPO,
ale neboli zodpovední za procesy, ale pokyn, nakoľko tieto pochádzali zo strany Ministerstva, čo satýka finančných procesov, čo sa týka verejného obstarávania, vždy čakali na pokyny z konkrétnych
odborov. Nikdynedostalipokyn,abysvedkyňaalebojejtímaby manažovalitiebyty.Zpozíciegenerálnej
komisárky, ktorá zastupovala SR na výstave EXPO Dubaj, bola zodpovedná najmä za diplomatické

misie, medzivládne stretnutia, podnikateľské misie, realizáciu výstavy, prevádzku pavilónu, konferencia
program ktorý sa dial v rámci pavilónu a za neprekročenie rozpočtu, ktorý sme ušetrili. Ešte aj vracali
peniaze, podarilo sa im ušetriť. V popise jej práce nebolo administratívne manažovanie ubytovania
a odovzdávania kľúčov od ubytovania apartmánov. Nedostala písomný ani ústny pokyn, aby viedla
evidenciu ubytovania a akýmkoľvek spôsobom o to starala. Úlohou bolo obstarať apartmány a následne

bola kancelária Ministerstva slobodne rozhodovať ako ich použije. Organizovali polročnú obrovskú
medzinárodnú výstavu za 8.000.000,- eur a boli na to traja, preto ostala šokovaná, že si kancelária
Ministra neustrážila takúto vec ako sú tie apartmány ,ktoré si oni objednali. V rámci nekonečného
zoznamu úloh nemali kapacitu na to, aby vykonávali úlohy za úradníkov na Ministerstve. Svedkyňa
potvrdila, že žalovaný mal za vlastne peniaze kúpený vlastný apartmán a v tom objekte BARCELO býval
a ostatné apartmány nevedela akým kľúčom sa rozdeľovali. Z kancelária ministra jej prišla v priebehu

výstavy informácia, že sa kancelária rozhodla poskytnúť tieto apartmány aj ľudom, ktorí vykonávali prácu
pre Pavilón a ktorí boli dodávatelia z agentúry V. alebo od žalovaného. Potom sa svedkyňa dozvedela,
že v tých apartmánoch bývalo veľa ľudí, bývali tam v súvislosti s výkonom práce pre pavilón, striedali sa,
nikto tam nebýval dlho. Prekvapilo svedkyňu, že s tým sekcia ekonomiky dlhé mesiace nemala problém
a až po skončení výstavy sa snažili stornovať už zaplatenú faktúru. Svedkyňa vyslovila domnienku,

že pochybili úradníci na týchto kompetentných odboroch a ak im chýbala evidencia alebo akýkoľvek
iný papier, dokument, tak si to mali vyžiadať, nakoľko o tom mali vedomosť, nakoľko podpise sekcií
financií boli na likvidačných lístkoch, objednávkach, faktúrach. Je nespravodlivé, že si Ministerstvo pýta
tieto peniaze naspäť, pretože Ministerstvo vedome poskytlo ubytovanie týmto ľudom, ktorí pracovali pre
pavilón a vykonávali činnosť a prispeli k prezentácií SR na tejto výstave a neboli to výletníci. K otázke

aké boli finančné podmienky pri tejto súťaži? Svedkyňa uviedla, že v rámci súťaže sa v podmienkach
sa neuvádzalo nič o ubytovaní, neuvádzali si vo vyhlásení tejto súťaže sa to neuvádzalo, nič o nároku
na ubytovanie, ale zároveň sa to nevylučovali, podmienky sa dramaticky zmenili kvôli Covidu a narástli
niekoľko násobne náklady preto, lebo keď niekto ochorel kvôli COVIDU museli ho dať do karantény, tým
pádom musela byť zabezpečená personálna náhrada, čiže ďalšie náklady navyše, takisto prevádzka

reštaurácie mala zvýšené náklady kvôli COVIDU, museli byť proticovidové opatrenia a Ministerstvo
požiadalo pána žalovaného, aby urobil špeciálne pozvanie „top kuchárov zo Slovenska“ a týmto ľudom
bolo potrebné poskytnúť napríklad ubytovanie. Čo sa týka karantény, tak byty sa používali napríklad
na izolovanie ľudí, ktorí boli v karanténe a práve preto došlo k rozšírenej Dohode zo strany kancelárie
Ministra. Koncom augusta bola na Ministerstve porada, kde pán Minister sľúbil žalovanému, že mu

poskytne takúto možnosť ubytovania. Svedkyňa na tejto porade nebola, bolo jej to oznámene až neskôr,
cez kanceláriu Ministra. Na tejto porade bola jej zástupkyňa pani M.. Svedkyňa nemala vedomosť o
tom, že by žalovaný prebýval v niektorým z tých apartmánov, podľa jej informácií býval vo vlastnom
apartmáne, ktorý si hradil zo svojich nákladov. Hotel disponoval údajmi o žalovanom a takisto mal údaje
jeho cestovného pasu, nakoľko žalovaný mal tam svoj apartmán, Svedkyňa potvrdila, že všetci čo tam

bývali, boli, vykonávali činnosť pre pavilón, bolo v poriadku, že tam bývali ľudia, ktorí participovali na
slovenskej účasti, ak im chýbali na ktoromkoľvek odbore Ministerstva hospodárstva SR podklady, mali
dať vedieť pred výstavou, počas výstavy alebo po ukončení a svedkyňu šokovalo, prečo sa to po 2
rokochriešiaprečomápánžalovanývracaťMinisterstvunejaképeniaze,ktorémuvedomeadobrovoľne
poskytlo. Potvrdila opakovane, že pán B. býval v apartmáne, ktorý si obstaral sám, domnievala sa však,

žeMinisterstvoodpánažalovanéhochcezískaťpeniazenaspäťzaľudí,ktorípracovalivjehoreštaurácii.
Žiaden z členov tímu svedkyne nemal riešiť ubytovanie v apartmánoch, žiaden z členov jej tímu nedostal
takýto pokyn ani ústne ani písomne, takúto činnosť v náplni práce nikto z nich nemal. Svedkyňa
vylúčila, že by bolo vôbec teoreticky možné, aby nejaká osoba nepretržite obývala nejaký z apartmánov
od 02.11.2021 do 01.04.2022. Svedkyňa potvrdila, že pán B. bol štatutár firmy, ktorá prevádzkovala

reštauráciu, ale on nevystupoval voči ministerstvu ako fyzická osoba, Ministerstvo hospodárstva SR
nemalo so žalovaným zmluvný vzťah, ale s jeho firmou.

15. Z výpovede svedkyne D. M. vyplýva, že na Projekt EXPO Dubaj 2022 bola z externého prostredia
najatá Ministerstvom Hospodárstva koncom roka 2020, a pritaja na pozíciu zástupcu generálneho

komisára EXPO Dubaj, spolu so zvyškom tímu Generálna komisárka a riaditeľ pavilónu mali zabezpečiť
všetky veci tak, aby mohol byť pavilón spustený a byť prevádzky schopný a by mohol plniť všetky aktivity
a úlohy, ktoré sa v rámci jeho činnosti predpokladali, že sa budú diať. Pokiaľ ide o žalovaného, bola
vyhlásená výzva Ministerstva Hospodárstva SR na ohlásenie sa záujemcov na prevádzku reštauráciepavilónu. Do tejto výzvy zareagovali 2 spoločnosti, prebehla súťaž projektov, výber ktoré predložili
a na základe komisie, ktorá bola zriadená Ministerstvom hospodárstva SR bola vybraná spoločnosť
a žalovaný reagoval všetky aktivity, ktoré súviseli s tým, aby mohla byť reštaurácia otvorená a

prevádzkyschopná, čo aj urobil. Zmluva bola pripravovaná so sekciou ekonomiky a právnym oddelením,
kde boli všetky boli podmienky súťaže, aj čo sa týka úhrady nákladov tomu víťazovi, zapracované.
PodmienkyboliurobenévspoluprácisostatnýmisekciamiMinisterstvaavtomzmysleboliajzverejnené.
Na základe žiadosti kancelárie ministra tím dostal zadanie zabezpečiť ešte 5 apartmánov a v zmysle
pokynov od odboru verejného obstarávania urobili prieskum trhu v spolupráci s odborom vyhodnotili

najlepšie ponuky a v zmysle tohto boli tie apartmány objednané a vopred zaplatené zálohovou platbou.
Informovali o tom kanceláriu ministra, vyjadrenie bolo, že keďže tie apartmány a ubytovanie bolo
extrémne drahé, mohol slúžiť pre potreby pavilónu EXPA, to znamená, že koho bolo treba ubytovať,
alebo personál, ktorí spolupracovali na EXPE alebo s EXPOM ako takým, tak ho mohli využiť. Svedkyňa
potvrdila, že súťaž vyhrala firma pána B., resp. on bol ten, s kým komunikovali, t.j. keď pán B.
komunikoval s ministerstvom, komunikoval ako zástupca firmy, ktorá vyhrala súťaž. Nevedela presne

ako to bolo so žalovaným, ale potvrdila, že žalovaný mal prenajatý vlastný apartmán, rozhodne nebol
celú dobu na EXPE, takže on ho nemohol využívať a chodil hore dole medzi SR a Dubajom, svedkyňa
vyslovila domnienku, že možno tam žalovaný spal jeden - dva dni, ale na to nevedela odpovedať.
Potvrdila, že všetko, čo robili, robili na základe pokynov úradníkov Ministerstva, predovšetkým sekcia
ekonomiky, a potom odbor obstarávania a kancelária ministra, ale nedostali pokyn, že majú viesť

evidenciu kto býval v apartmánoch a kedy, preto na to nevedela odpovedať. Bol extrémne zle nastavený
tím v zmysle toho, že boli traja, ich náplň práce zďaleka nezodpovedala tomu, čo robili , na základe
ústnych a písomných pokynov museli robiť nad rámec veci a nemohli si dovoliť robiť samostatne bez
toho, že by neinformovali kanceláriu ministra alebo sekciu financovania a v tomto prípade nedostali
žiaden pokyn, že majú viesť evidenciu. Nebolo pod ich vedením fyzicky predávať tie karty , resp. kľúče

tím ľudom, čo tam mali bývať, bola to recepcia hotela, resp. ubytovacieho zariadenia, manažovalo si
to ubytovacie zariadenie s tým, že ľudia, ktorí tam bývali v tých apartmánoch, sa odvolali na to, že sú
to apartmány Ministerstva hospodárstva SR. Dubaj je iná krajina, inak sa tam žije, oni neriešia tieto
veci a ak to malo byť inak, svedkyňa bola toho názoru, že mali dostať pokyn. Celá táto vec súvisiaca
s apartmánmi sa začala riešiť až po skončení EXPO DUBAJ 2020, na základe na podnetu interného

auditu, v zásade o veľa mesiacov neskôr, ako skončilo EXPO DUBAJ 2020. Bolo povedané kanceláriou
ministra, že tie apartmány objednávajú na to, aby boli k dispozícií počas konania EXPO pre hostí,
spolupracovníkov,preľudí,ktorínejakýmspôsobomkooperujúspavilónom.Zmluvaspánomžalovaným
a jeho firmou bola riešená priamo na Ministerstve hospodárstva SR, svedkyňa nevedela uviesť, čo
obsahovala zmluva, ale nikdy neodznelo, niečo také, či môže alebo nemôže bývať v apartmánoch.

Všetky zmluvy odovzdali Ministerstvu hospodárstva SR, boli na to špeciálne zriadené šanony. To, že
bola gestorom zmluvy neznamená, že ju sama podpisovala, prešla kompletným podpisovým poriadkom.
Svedkyňa na vysvetlenie uviedla, že v 1. fáze boli objednané 3 apartmány, ktoré slúžili na bývanie pre
EXPO tím a následne bolo doobjednaných cca 5 apartmánov, ktoré mali slúžiť pre potreby ubytovania
ľudí, ktorí nejakým spôsobom spolupracovali s pavilónom, kooperovali na aktivitách pavilónu alebo sa

podieľali na programe, alebo to boli spolupracovníci Ministerstva hospodárstva SR. Pán V. ako riaditeľ
pavilónu zodpovedal za prevádzku pavilónu, všetci tam žili viac ako pol roka.

16. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

17. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

19. Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo

výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

20. Podľa ust. § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.21. Predmetom tohto súdneho sporu je v žalobe žalobcom uplatnená pohľadávka voči žalovanému
titulom vydania bezdôvodného obohatenia na základe toho, že podľa tvrdenia žalobcu žalovaný ako

fyzická osoba mal byť podľa odo dňa 02.11.2021 do dňa 01.04.2022 ubytovaný v ubytovacom zariadení
A. T. F. V. v F., ktorý za pobyt vystavil :

- zúčtovaciu faktúru č. 50030884 (príloha č. 1 návrhu) na sumu vo výške 30.923,08,-eur ( listina -
zúčtovaciafaktúra,ktoroužalobcapreukazovaluplatnenýnárok, bolapredložená vcudzomjazyku,táto

neobsahuje okrem pečiatky žalobcu, žiadne údaje o žalobcovi a ani žiaden podpis, na stránke žalobcu
sa nenachádza údaj o tejto faktúre, v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. nebola faktúra zverejnená), ale

- žalobca vykonal úhradu na základe zálohovej faktúry vystavenej hotelom za ubytovanie jeho
zamestnancov, ktorí zabezpečovali organizáciu slovenského pavilónu na Svetovej výstave EXPO Dubaj
2020 (zálohová faktúra neobsahovala mená a priezviská osôb, ktoré využívali služby hotela).

22. Posúdenie, či medzi stranami sporu išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia
znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy a to citovaného ustanovenia § 451 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na
úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením

je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať tomu, na úkor koho ho získal
a musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Tento inštitút vyjadruje zásadu
občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je

povinný takto získaný prospech vrátiť

23. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku
nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol.
Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia zákonných predpokladov,

ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť
získania bezdôvodného obohatenia , majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a
príčinnásúvislosťmedziprotiprávnymzískanímbezdôvodnéhoobohateniaurčitouosobouamajetkovou
ujmou inej určitej osoby (splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor
bolo bezdôvodné obohatenie získané ).

24. Výpoveďou svedkov mal súd za preukázané nasledovné skutočnosti :

a/ svedkyňa V. F. bola poverená vládou SR v pozícií Generálny komisár SR, bola zodpovedná za
zabezpečenie slovenskej účasti na výstave EXPO Dubaj, organizačne bola zaradená do kancelárie

ministra hospodárstva SR a prijímala pokyny výlučne z kancelárie Ministerstva, GTSU ( Generálny
tajomník služobného úradu ) odbor sekcia financovania, odbor právnych služieb a odbor verejného
obstarávania. Toto boli hlavné odbory ministerstva, s ktorými spolupracovali a bez zvolenia, pokynu a
súhlasu svedkyňa a ani jej tím nemohli urobiť nič, čo súviselo s EXPO Dubaj. Svedkyňa okrem iného
do zápisnice pred súdom potvrdila, že žalovaný mal za vlastne peniaze kúpený vlastný apartmán a v

tom objekte A. býval a ostatné apartmány nevedela akým kľúčom sa rozdeľovali. Z kancelária ministra
jej prišla v priebehu výstavy informácia, že sa kancelária rozhodla poskytnúť tieto apartmány aj ľudom,
ktorí vykonávali prácu pre Pavilón a ktorí boli dodávatelia z agentúry V. alebo od žalovaného. Potom sa
svedkyňa dozvedela, že v tých apartmánoch bývalo veľa ľudí, bývali tam v súvislosti s výkonom práce
pre pavilón, striedali sa , nikto tam nebýval dlho. Prekvapilo svedkyňu, že s tým sekcia ekonomiky dlhé

mesiace nemala problém a až po skončení výstavy sa snažili stornovať už zaplatenú faktúru. Svedkyňa
vyslovila domnienku, že pochybili úradníci na týchto kompetentných odboroch a ak im chýbala evidencia
alebo akýkoľvek iný papier, dokument, tak si to mali vyžiadať, nakoľko o tom mali vedomosť, nakoľko
podpise sekcií financií boli na likvidačných lístkoch, objednávkach, faktúrach. Je nespravodlivé, že si
Ministerstvo pýta tieto peniaze naspäť, pretože Ministerstvo vedome poskytlo ubytovanie týmto ľudom,

ktorí pracovali pre pavilón a vykonávali činnosť a prispeli k prezentácií SR na tejto výstave a neboli to
výletníci. Podľa svedkyne, žalovaný býval vo vlastnom apartmáne, ktorý si hradil zo svojich nákladov.
Svedkyňa vylúčila, že by bolo vôbec teoretický možné, aby nejaká osoba nepretržite obývala nejaký
z apartmánov za obdobie od 02.11.2021 do 01.04.2022 a potvrdila, že pán B. bol štatutár firmy, ktoráprevádzkovala reštauráciu, ale žalovaný nevystupoval voči ministerstvu ako fyzická osoba, Ministerstvo
nemalo so žalovaným zmluvný vzťah, ale malo zmluvný vzťah s jeho firmou „B.“.

b/ výpoveďou svedkyne D. M. bolo pred súdom preukázané, že svedkyňa potvrdila, že súťaž vyhrala
firma pána B. a keď pán B. komunikoval s ministerstvom, komunikoval ako zástupca firmy, ktorá vyhrala
súťaž. Svedkyňa nevedela presne popísať ako to bolo so žalovaným, ale potvrdila, že žalovaný mal
prenajatý vlastný apartmán, a že rozhodne nebol celú dobu na EXPE, chodil hore - dole medzi SR a
Dubajom, svedkyňa vyslovila domnienku, že možno tam žalovaný spal jeden - dva dni. Potvrdila, že

všetko, čo robili, robili na základe pokynov úradníkov Ministerstva, predovšetkým sekcia ekonomiky, a
potom odbor obstarávania a kancelária ministra, ale nedostali pokyn, že majú viesť evidenciu kto býval
v apartmánoch a kedy, preto na to nevedela odpovedať. Bol extrémne zle nastavený tím v zmysle toho,
že boli traja, ich náplň práce zďaleka nezodpovedala tomu, čo robili, na základe ústnych a písomných
pokynov museli robiť nad rámec veci a nemohli si dovoliť robiť samostatne bez toho, že by neinformovali
kanceláriu ministra alebo sekciu financovania a v tomto prípade nedostali žiaden pokyn, že majú viesť

evidenciu. Nebolo pod ich vedením fyzicky predávať tie karty, resp. kľúče tím ľudom, čo tam mali bývať,
bola to recepcia hotela, resp. ubytovacieho zariadenia, manažovalo si to ubytovacie zariadenie s tým,
že ľudia, ktorí tam bývali v tých apartmánoch, sa odvolali na to, že sú to apartmány MH SR.

c/ výpoveďou svedka J.. T. B. bolo preukázané, že keď bolo EXPO Dubaj, bol ministrom hospodárstva

SR a Slovensko malo tam silnú reprezentáciu 6 mesiacov a bol to pre krajinu veľký úspech, k čomu
výrazným spôsobom prispela aj reštaurácia, ktorú prevádzkoval žalovaný - K. B.. , ktorý výrazne prispel
k úspechu SR a vyhral verejnú súťaž na prevádzkovateľa reštaurácie na tom pavilóne SR na EXPO,
nemal vedomosť o tom, že počas výstavy EXPO Dubaj žalovaný prebýval apartmánoch, ktoré objednalo
Ministerstvo hospodárstva SR, nevedel potvrdiť, či bol žalovaný od 02.11.2021 do 01.04.2022 v Dubaji

po celý tento čas, ale bol tam v tej reštaurácií a spolu s jeho kolegom to tam riadili.

25. S poukazom na už opísané výpovede žalovaného J.. K. B., svedkov : J.. V. F., J.. D. M., J.. T. B.,
ako aj z predložených listinných dôkazov, nebolo v konaní preukázané tvrdenie žalobcu a to, že by
sa žalovaný v termíne uvádzanom na faktúre č. 50030884 znejúcej na sumu vo výške 30.923,08,-

eur (listina - zúčtovacia faktúra, ktorou žalobca preukazoval uplatnený nárok, bola súdu predložená v
cudzom jazyku, neobsahovala okrem pečiatky žalobcu MH SR, žiadne údaje o žalobcovi a ani žiaden
podpis, pričom na stránke žalobcu MH SR sa nenachádza údaj o tejto faktúre, v zmysle zákona č.
211/2000 Z. z. nebola faktúra zverejnená) a žalobcom v termíne uvedenom v žalobe ( t.j. v období odo
dňa 02.11.2021 do dňa 01.04.2022 ) nachádzal po celý čas v Dubaji, pričom z dokazovania ale v konaní

bolo preukázané, že žalovaný bol ubytovaný v iných apartmánoch ako v apartmánoch prenajatých
žalobcom (táto skutočnosť bola preukázaná okrem iného aj výpoveďou J.. V. F. t.j. že žalovaný mal
za vlastné peniaze kúpený vlastný apartmán v objekte a Ministerstvo poskytlo ubytovanie aj ľudom,
ktorí pracovali pre pavilón), následne aj výpoveďou svedkyne J.. D. M. bolo preukázané, že žalovaný
mal prenajatý vlastný apartmán a nebol celú dobu na EXPE, chodil hore dole medzi SR a Dubajom

a teda sa nezdržiaval v Dubaji po celé sporné obdobie, pričom počas svojich pobytov v Dubaji býval v
apartmáne, ktorý si zabezpečil sám, aj keď apartmány ministerstva mohli využívať tí, ktorí vykonávali
práce pre slovenský pavilón (viď aj listinné dôkazy - letenky potvrdzujúce pracovné cesty žalovaného
a faktúry l. č. 54 - 56 - odberateľ - spoločnosť „B. E.“ uhradila faktúru č. 20220082 a č. 20210075 za
prenájom apartmánu v F. V. v období január - február 2022 v sume 6.300,-eur a v období november -

december 2021 sumu 8.400,-eur).

26. Žalovaný vzniesol námietku pasívnej vecnej legitimácie a súd ex offo skúmal vecnú legitimáciu v
konaní. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní

ide. V tomto konaní žalovaný K. B. ako fyzická osoba nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom,
nakoľko voči žalobcovi vždy, vystupoval len ako štatutár spoločnosti S., .s.r.o., ktorá mala so žalobcom
zmluvný vzťah na zabezpečenie gastra služieb počas výstavy EXPO v Dubaji. Svedkyňa V. F. okrem
iného potvrdila, že žalovaný bol štatutár firmy, ktorá prevádzkovala reštauráciu, ale on nevystupoval voči
ministerstvu ako fyzická osoba, Ministerstvo hospodárstva SR nemalo so žalovaným zmluvný vzťah,

ale s jeho firmou (podľa výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III vl. č. 64618/B
žalovaný : K. B. bol v rozhodnom období a v súčasnosti je štatutárnym orgánom - konateľom spoločnosti
S. s.r.o. IČO : 45 511 560).27. S poukazom na vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchy svedkov a žalovaného nebolo
preukázané (žalobca neuniesol dôkazné bremeno), že by žalovaný J.. K. B. ako fyzická osoba v
rozhodnom období (odo dňa 02.11.2021 do dňa 01.04.2022) bol ubytovaný v ubytovacom zariadení

A. T. F. V. v F., B. arabských emirátoch (hotel), a že by tejto fyzickej osobe hotel za predmetný
pobyt v uvedenom období vystavil zúčtovaciu faktúru č. 50030884 (príloha č. 1 návrhu) na sumu
vo výške 30.923,08,-eur, nebolo preukázané, že by žalovaný ako fyzická osoba využil predmetné
apartmány žalobcu v tomto období bez právneho titulu (ale bolo preukázané, že si žalovaný ako
fyzická osoba žiadne služby hotela A. T. F. V. v rozhodnom období neobjednal). Ak žalobcovi boli v

rozpore s objednávkami žalobcu vystavené hotelom A. T. F. V. faktúry a zálohové faktúry za žalobcom
neobjednané služby a žalobca realizoval úhrady pre A. T. F. V., v tomto konaní nie je daná pasívna vecná
legitimácia žalovaného ako fyzickej osoby, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
28. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa ust. § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
30. Podľa ust. 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP, keď v konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na Mestskom súde Bratislava IV, Saratovská 1/A, Bratislava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).