Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Daráková
Oblasť právnej úpravy – Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/150/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200551
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200551.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov
senátu Mgr. Romana Dieho (sudca spravodajca) a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: Service
Creativ s.r.o., so sídlom Jarmočná 2, Košice 040 11, IČO: 44 459 581, právne zastúpeného: JUDr. Peter
Majerník, advokát so sídlom kancelárie Werferova 1, 040 11 Košice, IČO: 42 109 680, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499
500, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100852417/2021
zo dňa 18.05.2021, takto
r o z h o d o l :
I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100852417/2021 zo dňa
18.05.2021, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101888084/2020 zo dňa 25.11.2020 a v e
c v r a c i a Daňovému úradu Košice
na ďalšie konanie.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
1. Správnou žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“) sa
žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného č. 100852417/2021 zo dňa 18.05.2021
(ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice
(ďalej aj ako „správca dane“) č. 101888084/2020 zo dňa 25.11.2020 (ďalej aj ako „prvostupňové
rozhodnutie“). Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako
aj prvostupňového rozhodnutia a náhrady trov konania.
2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu správneho
súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej
aj ako „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bolo rozhodovanie o predmetnej správnej žalobe žalobcu,
v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023
vrátane jeho dodatkov, pridelené náhodným výberom senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci
stal zákonným sudcom v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.
II. Administratívne konanie3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“)
za zdaňovacie obdobie (ďalej aj ako „ZO“) január až marec 2018, jún až september 2018, november
2018 a december 2018, ktorú ukončil dňom 25.03.2020 doručením protokolu z daňovej kontroly
č. 100640558/2020 zo dňa 09.03.2019. Správca dane vo vyrubovacom konaní prvostupňovým
rozhodnutím podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov(ďalejajako„Daňovýporiadok“)vyrubilžalobcovirozdieldanevsume6000,00€naDPHzaZO
august 2018. Po žalobcom podanom odvolaní žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové
rozhodnutie správcu dane.
4. Správca dane v rámci daňovej kontroly po tom ako žalobca predložil daňové doklady k daňovej
kontrole, vykonal výsluch (v prípade spoločnosti In Vestito s.r.o. formou dožiadania) konateľov, prípadne
bývalých konateľov dodávateľských spoločností (DANNAX s.r.o. - A. B. C., In Vestito s.r.o. – D. E.,
KERES SLOVAKIA s.r.o. – F. G., APOLON TRADE s.r.o. – A. C. H., CERUM PRODUCTION s.r.o. – D.
D.), resp. subdodávateľských spoločností (BRAVA RESOURCES s.r.o. – I. J., PARTNER BARTER NET
s.r.o. – I. C.) a na základe ich výpovedí, resp. nimi predložených dokladov dospel k záveru o splnení
podmienok na priznanie práva na odpočítanie DPH v ZO august 2018 v plnej miere z dodávateľských
faktúr od spoločností DANNAX spol. s r.o. a CERUM PRODUCTION s.r.o.
5. Rozdiel dane za ZO august 2018 bol žalobcovi vyrubený v dôsledku nepriznania práva na odpočítanie
DPH zo zdaniteľných obchodov s obchodnými spoločnosťami:
- In Vestito s.r.o., IČO: 36 742 244 (ďalej aj ako „In Vestito“), z dodávateľských faktúr od In Vestito č.
2018125 a č. 2018129, v oboch prípadoch s dátumom dodania 31.08.2018, základom dane 3 750,00
€, DPH 750,00 €, fakturovanou sumou 4 500,00 €, za dodanie služby „Partner-Monitoring (Prieskum)
vyhodnotenie za mesiac august 2018, mediálna kampaň YOUNG ANGELS“ , celková suma za
fakturované služby 9 000,00 €, z toho DPH 1 500,00 €,
- APOLON TRADE s.r.o. (od 15.02.2019 FERGAS TRADE s.r.o.), IČO: 51 175 312 (ďalej aj ako
„APOLON TRADE“), z dodávateľských faktúr od APOLON TRADE:
- č. 180185, s dátumom dodania 31.08.2018, základom dane 7 500,00 €, DPH 1 500,00 €, fakturovanou
sumou 9 000,00 €, za službu „realizácia TV reklamy na základe zmluvy o spolupráci a dodatku č. T3
z 29.06.2018 ku kampani „ZOBER LOPTU, NIE DROGY“ za obdobie 08/2018 na SPORT 1, SPORT 2“,
- č. 180192, s dátumom dodania 31.08.2018, základom dane 3 750,00 €, DPH 750,00 €, fakturovanou
sumou 4 500,00 €, za službu „realizácia RADIO reklamy na základe zmluvy o spolupráci a dodatku č.
R3 z 29.06.2018 ku kampani „ZOBER LOPTU, NIE DROGY“ za obdobie 08/2018 na RADIO FM“,
- č. 18193, s dátumom dodania 31.08.2018, základom dane 3 750,00 €, DPH 750,00 €, fakturovanou
sumou 4 500,00 €, za službu „realizácia RADIO reklamy na základe zmluvy o spolupráci a dodatku č.
R3 z 29.06.2018 ku kampani „ZOBER LOPTU, NIE DROGY“ za obdobie 08/2018 na RADIO REGINA“,
- č. 180200, s dátumom dodania 31.08.2018, základom dane 3 750,00 €, DPH 750,00 €, fakturovanou
sumou 4 500,00 €, za službu „na základe zmluvy o spolupráci a dodatku č. R3 z 29.06.2018 ku kampani
„ZOBER LOPTU, NIE DROGY“ Partner – monitoring/prieskum/vyhodnotenie za obdobie 08/2018“,
- č. 180203, s dátumom dodania 31.08.2018, základom dane 3 750,00 €, DPH 750,00 €, fakturovanou
sumou 4 500,00 €, za službu „na základe zmluvy o spolupráci a dodatku č. P3 z 29.06.2018 ku kampani
„ZOBER LOPTU, NIE DROGY“ Partner – monitoring/prieskum/vyhodnotenie za obdobie 08/2018“,
s celkovou sumou za fakturované služby 27 000,00 €, z toho DPH 4 500,00 €.
6. Nepriznanie práva na odpočítanie DPH z vyššie uvedených faktúr od In Vestito správca dane
odôvodnil tým, že fakturované služby mali byť pre In Vestito dodané subdodávateľskou spoločnosťou
BRAVA RESOURCES s.r.o. (od 01.03.2019 FELISA RESOURCES s.r.o.), IČO: 45 285 403 (ďalej aj
ako „BRAVA RESOURCES“), ktorej konateľom bol v roku 2018 p. I. J., ktorého správca dane vyhodnotil
ako osobu nedôveryhodnú. Správca dane vyhodnotil výpoveď p. J. ako svedka ako chaotickú, málo
zrozumiteľnú, bez presnej špecifikácie predmetu a opisu zdaniteľných plnení, svedok nedisponoval na
ústnom pojednávaní žiadnymi účtovnými a daňovými dokladmi, vraj všetko odovzdal, nedisponoval
žiadnym hmotným, aj keď len podporným dôkazom, ktorý by demonštroval vierohodnosť zdaniteľných
plnení popísaných na faktúrach vystavených BRAVA RESOURCES pre In Vestito, ktorá v konečnom
dôsledku poskytla služby žalobcovi. Pán J. nepredložil správcovi dane žiaden dôkaz, že vykonal
reklamné služby. Chýbali mediálne plány, objednávky, zvukové a iné nosiče dát, v zmysle opatrení
zústnehopojednávaniasinesplnilsvojupovinnosťaprísľubpredložiťsprávcovidanefotokópiuprotokolu
o odovzdaní účtovníctva. Výpoveď svedka bola všeobecná, bez konkrétneho a adresného popisu
reklamných služieb, popísaných na faktúrach. V tejto súvislosti správca dane poukázal na skutočnosť,že u BRAVA RESOURCES bola vykonaná daňová kontrola DPH za ZO november 2017, v rámci ktorej
nebolo potvrdené právo na odpočítanie DPH a na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie, ktorým
bola BRAVA RESOURCES dorubená daň cca v sume 46 000 Eur. BRAVA RESOURCES sa nevyjadril
k protokolu z tejto kontroly, ani nepodal odvolanie voči rozhodnutiu, ktoré tak nadobudlo právoplatnosť.
Následne došlo k zmene obchodného názvu, k zmene konateľa spoločnosti listové zásielky adresované
tomutodaňovémusubjektusavracalisoznačením„adresátneznámy“.SprávanieBRAVARESOURCES
vyhodnotil správca dane ako nesúce známky nečestnosti, nepoctivosti, ľahostajnosti v podnikaní,
konateľ koná nečestne, nedôveryhodne, vedome sa nezúčastňuje ústnych pojednávaní, atď. Na základe
uvedenéhodospelsprávcadanekzáveru,žeužalobcunemoholbyťpriznanýnároknaodpočítaniedane
od tých priamych dodávateľov, ktorí subdodávateľsky riešili reklamné služby prostredníctvom BRAVA
RESOURCES.
7. Nepriznanie práva na odpočítanie DPH z vyššie uvedených faktúr od APOLON TRADE správca
dane odôvodnil tým, že svedecká výpoveď konateľa tejto spoločnosti Ing. Kuču bola všeobecná, bez
presnej špecifikácie zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúrach vystavených APOLON TRADE pre
žalobcu. Výpoveď A. H. nebola podložená žiadnymi účtovnými a daňovými dokladmi, chýbal akýkoľvek
hmotný dôkaz o realizácii reklamných služieb. Časť fakturovaných služieb bola podľa výpovede Ing.
Kuču riešená v subdodávke prostredníctvom spoločnosti PARTNER BARTER NET s.r.o. Na základe
výpovede konateľa spoločnosti PARTNER BARTER NET s.r.o. (Roman Jurko), ktorú správca dane
označilzapresnú,zrozumiteľnú,adresnúazároveňpodloženúúčtovnýmiadaňovýmidokladmi,správca
dane dospel k záveru o splnení podmienok na priznanie práva na odpočítanie z faktúr od APOLON
TRADE, kde boli fakturované služby riešené subdodávateľsky spoločnosťou PARTNER BARTER NET
s.r.o. Avšak z vyššie uvedených dôvodov (výpoveď Ing. Kuču) a vyššie opísanej nedôveryhodnosti
BRAVA RESOURCES správca dane dospel k záveru, že k zdaniteľným plneniam kde mal APOLON
TRADE dodať žalobcovi reklamné služby prostredníctvom BRAVA RESOURCES nedošlo a z týchto
faktúr od APOLON TRADE žalobcovi právo na odpočítanie dane neuznal.
8. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol tiež, že piatym dodávateľom žalobcu bola
spoločnosť KERES SLOVAKIA s.r.o. (od 07.06.2018 Kovdras s.r.o.), IČO: 36 202 282 (ďalej aj ako
„KERES SLOVAKIA“), ktorú označil za nedôveryhodnú, a to na základe výpovede jej konateľa F.
K., ktorého svedeckú výpoveď označil za jednoduchú, menej zrozumiteľnú, všeobecnú, bez presnej
špecifikácie reklamných služieb deklarovaných na faktúrach. Ale tiež na základe zistení z daňovej
kontroly za ZO 2. štvrťrok 2017, ktorá bola vykonaná u tejto spoločnosti, a v rámci ktorej boli zistené
skutočnosti, na základe ktorých správca dane dospel k záveru o celkovej nedôveryhodnosti tejto
spoločnosti. Správca dane tiež uviedol, že žalobca obchodoval s KERES SLOVAKIA do mája 2018.
9. V závere prvostupňového rozhodnutia správca dane vo všeobecnej rovine poukázal na svoj postup
v rámci predmetného konania a uviedol, že nespochybnil existenciu reklamných služieb, ale dodanie
týchto služieb dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Mal za to, že jedine svedecká výpoveď podložená
materiálnym podkladom – faktúrami, objednávkami, zmluvami, atď., má váhu na uplatnenie práva na
odpočítanie dane. Vo všeobecnej rovine poukázal na dôkaznú povinnosť žalobcu s tým, že žalobca
nepredložil hodnoverné a hmatateľné dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach
uvedených v daňovom priznaní a na predmetných faktúrach, nepreukázal, že k zdaniteľným plneniam
reálne došlo a nepreukázal dodanie služieb dodávateľskými spoločnosťami.
10. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, v ktorom po obsahovej
stránke argumentoval obdobne ako v podanej správnej žalobe, ktorej obsah je zachytený v bode č. 12
tohto rozsudku.
11. V napadnutom rozhodnutí žalovaný zhrnul skutkový stav, závery správcu dane uvedené
v prvostupňovom rozhodnutí, odvolacie námietky žalobcu, ku ktorým v závere napadnutého rozhodnutia
zaujal stanovisko. V rámci vlastnej argumentácie žalovaný uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou,
na základe ktorej správca dane neuznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane bolo, že
kontrolné zistenia spochybnili reálne dodanie fakturovaných služieb spoločnosťou uvedenou na faktúre
a tým aj vznik daňovej povinnosti u dodávateľov žalobcu. K námietkam ohľadne nepriznania práva na
odpočítanie dane z faktúr od In Vestito žalovaný uviedol, že konateľka In Vestito sa k službám dodaným
v subdodávke prostredníctvom BRAVA RESOURCES nevedela konkrétne vyjadriť, preto správca dane
reálnosť dodania služieb preveroval u BRAVA RESOURCES. Vtedajší konateľ BRAVA RESOURCESpán J. však správcovi dane len všeobecne potvrdil dodanie služieb a nepredložil žiadne doklady na
základe čoho mal žalovaný za to, že nebola preukázaná vierohodnosť dokladov znejúcich na jeho meno
a samotné tvrdenia svedka o uskutočnení zdaniteľných obchodov nemohli postačovať ako dôkaz, že
služby deklarované na faktúrach od spoločnosti BRAVA RESOURCES boli skutočne spoločnostiam
In Vestito a APOLON TRADE dodané. Rovnako tak vtedajší konateľ APOLON TRADE A. H. nevedel
predložiť žiadny výsledok reklamných služieb, napr. monitoring plnenia, reklamné plány, kampane, ktoré
by konkretizovali reálnosť uskutočnenia reklamných služieb a nevedel predložiť ani žiadne účtovné
a daňové doklady. Žalovaný mal za to, že správca dane oprávnene vyhodnotil výpoveď svedka A. H.
ako všeobecnú, neoveriteľnú a nepodloženú žiadnymi dôkazmi, preto jeho výpoveď nemohla odstrániť
pochybnosti správcu dane o reálnosti uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Žalovaný tiež skonštatoval,
že z dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by bez pochybností potvrdili uskutočnenie
deklarovaných obchodov tak, ako to bolo uvedené na faktúrach. Žalobca nevedel správcovi dane
poskytnúť žiadne konkrétne informácie o tom, kto konkrétne a za akých okolností fakturované služby
dodal, ani predložiť dôkazy, ktoré by mali takú právnu silu, aby pochybnosti správcu dane odstránili.
V súvislosti s dôkazným bremenom daňového subjektu žalovaný uviedol, že ho je možné vnímať
aj ako jeho zodpovednosť za výsledok daňového konania s tým, že môžu obstáť len tie daňové
doklady, ktoré odrážajú skutočný stav veci, pokiaľ voči skutkovému stavu takéto dôkazy neobstoja, je na
daňovom subjekte, aby predložil iné dôkazy a pokiaľ ich nemá, alebo ich nevie zabezpečiť, znamená to
neunesenie dôkazného bremena so všetkými jeho následkami. Žalobca v predmetnej veci nepredložil
dôkazy o riadnom priebehu zdaniteľných obchodov tak, ako to bolo deklarované na sporných faktúrach.
Žalovaný záverom skonštatoval, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s § 3,
§ 24 a § 63 Daňového poriadku, keď na základe zhodnotenia všetkých zákonným spôsobom získaných
dôkazov dospel k záveru o porušení § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH
a neuznaní odpočítania dane z preverovaných faktúr.
III. Súdne konanie
12. Správnou žalobou žalobca inicioval súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného. V rámci
správnej žaloby žalobca poukázal na to, že podľa neho existujú dôvody na zrušenie napadnutého
rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
(ďalej aj ako „SSP“) a svoju žalobnú argumentáciu rozvinul nasledovne:
- Vo všeobecnej rovine poukázal na dôsledky daňovej kontroly ako zásahu do individuálnej právom
chránenej sféry daňového subjektu, potrebu zachovania zásady zákonnosti daňového konania,
primeranosti zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom a dodržiavania zákonných
lehôt podľa Daňového poriadku.
- V súvislosti s nedodržaním zákonných lehôt citoval ustanovenia § 65 ods. 1, 2, 3 a 6 a §
68 ods. 3 Daňového poriadku s tým, že správca dane vyčerpal takmer celú zákonnú lehotu na
vykonanie daňovej kontroly, ktorá trvala od 14.05.2019 do 25.03.2020, teda 316 dní. Uviedol tiež, že
prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 25.11.2020, odvolanie podal dňa 20.01.2021, toto odvolanie
bolo postúpené žalovanému dňa 09.02.2021 a žalovaný až dňa 20.04.2021 (po 70 dňoch) listom
oznámil žalobcovi predĺženie lehoty na rozhodnutie o 60 dní. Od začatia daňovej kontroly po vydanie
napadnutého rozhodnutia tak uplynulo spolu 734 dní, pokiaľ nezapočítame prerušenie konania od
15.04.2020 do 30.09.2020, tak 566 dní. Správca dane vo vyrubovacom konaní nevykonával žiadne
úkony a nezabezpečoval dôkazy, napriek tomu vyrubovacie konanie trvalo 250 dní (bez zarátania
prerušenia konania). Na základe uvedeného mal za to, že správca dane pri výkone daňovej kontroly
nepostupoval v súlade so zásadou zákonnosti a požiadavkou proporcionality.
- K dodaniu služieb spoločnosťou In Vestito uviedol, že správca dane výpoveď konateľky In Vestito,
v ktorej potvrdila dodanie služieb žalobcovi, vyhodnotil ako jasnú, konkrétnu a zrozumiteľnú. So
spoločnosťou BRAVA RESOURCES nemal žalobca žiadny zmluvný vzťah, jeho dodávateľom bola
spoločnosť In Vestito, ktorá žalobcovi riadne dodala objedané služby. Správca dane v rámci výsluchu
konateľa BRAVA RESOURCES nepoložil žiadne otázky týkajúce sa obchodnej spolupráce s In
Vestito, napriek tomu neuznal dodanie služieb spoločnosťou In Vestito, v rozsahu dodaných služieb
spoločnosťou BRAVA RESOURCES. Žalobcovi nebolo zrejmé, na základe čoho správca dane
vyhodnotil konateľa BRAVA RESOURCES ako osobu nečestnú, ktorá sa vedome nezúčastňuje ústnych
pojednávaní, čo je v priamom rozpore s obsahom spisu, z ktorého vyplýva, že svedok sa dňa 04.09.2019
riadne dostavil na výsluch na základe predvolania.
- K dodaniu služieb spoločnosťou APOLON TRADE žalobca uviedol, že z výpovede konateľa
tejto spoločnosti, Ing. Kuču vyplynulo, že služby prieskumu trhu a jeho vyhodnotenie a prieskumya vyhodnotenie reklamných partnerov zabezpečil subdodávateľsky, a to dodávateľom BRAVA
RESOURCES. Svedok podľa žalobcu podrobne popísal rozsah, územný rozsah, obsah a formu
prieskumu. Žalobca mal za to, že objednané služby mu boli riadne dodané spoločnosťou APOLON
TRADE a so spoločnosťou BRAVA RESOURCES nemal žiadny zmluvný vzťah. Prieskumy trhu,
prieskumy reklamných partnerov a ich vyhodnotenie boli správcovi dane žalobcom riadne predložené
a ich existenciu správca dane nespochybnil. Pokiaľ spoločnosť APOLON TRADE nedokáže preukázať
dodanie služieb subdodávateľom, ide o neunesenie dôkazného bremena touto spoločnosťou ohľadne
jej daňovej povinnosti. Prípadné nepoctivé konanie dodávateľa žalobcu, alebo jeho snaha o poníženie
vlastnej daňovej povinnosti nemôže byť na ťarchu žalobcovi, ktorý nemá na konanie svojho dodávateľa
žiaden dosah. V súvislosti s tým, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí poukazoval na výsledky
daňovej kontroly u BRAVA RESOURCES za zdaňovacie obdobie november 2017, žalobca uviedol,
že považuje za neprípustné, aby výsledky daňovej kontroly u subdodávateľa, s ktorým žalobca nemá
žiaden obchodný vzťah, navyše za nesúvisiace zdaňovacie obdobie, boli dôvodom nepriznania nároku
na odpočítanie DPH u žalobcu. Správca dane vykonal výsluch bývalého konateľa spoločnosti BRAVA
RESOURCES, tomuto však nepoložil žiadne otázky týkajúce sa obchodnej spolupráce so spoločnosťou
APOLON TRADE. Správcu dane obchodný vzťah so spoločnosťou APOLON TRADE nezaujímal,
napriek tomu dodanie služieb spoločnosťou APOLON TRADE daňovému subjektu neuznal, a to práve
v rozsahu služieb dodaných spoločnosťou BRAVA RESOURCES. Žalobca spochybnil závery daňových
orgánov ohľadne nepresnosti a všeobecnosti výpovede Ing. Kuču. Mal za to, že svedok pomenoval
jednotlivé denníky a časopisy, v ktorých bola reklama uverejnená, aj spôsob jej uverejnenia. To, že
svedok pri výpovedi použil aj informácie z faktúr bolo podľa žalobcu prirodzené, keďže to bol správca
dane, ktorý svedkovi faktúry predložil s tým, aby sa k nim vyjadril. Hodnoteniu správcu dane vo vzťahu k
uverejneniu printovej reklamy podľa žalobcu chýba logika, keď zverejnenie reklamy, ktoré bolo dodané
subdodávateľom, spoločnosťou PARTNER BARTER NET s.r.o., bolo uznané v celom rozsahu. Vo
vzťahu k realizácii TV reklamy a rádio reklamy, správca dane vo svojom rozhodnutí uviedol, že podľa
tvrdenia svedka A. H. bola celková reklama spracovaná spoločnosťou BRAVA RESOURCES. Uvedené
sa však podľa žalobcu v zápisnici o výsluchu svedka nenachádza. Svedok uviedol, že reklama bola
uverejnená na základe materiálov, ktoré boli spracované spoločnosťou BRAVA RESOURCES, táto
spracovala mediálne plány na základe prieskumov trhu a poskytla stanovisko o časoch, kedy má byť
reklama vysielaná v snahe o dosiahnutie čo najvyššej efektivity a najvyššej mediálnej hodnoty. Samotné
zverejnenie reklamy však bolo opäť realizované prostredníctvom spoločnosti PARTNER BARTER NET
s.r.o. Správca dane dospel k záveru, že z výpovede svedka A. H. nie je možné potvrdiť reálnosť a
vierohodnosť zdaniteľných plnení, deklarovaných na faktúrach, vystavených pre žalobcu. Záver správcu
dane je zmätočný a nelogický, keď výpoveď svedka považuje za nevierohodnú, pričom však na základe
tejto výpovede žalobcu uznal nárok na odpočítanie DPH z časti dodaných služieb. Existencia všetkých
služieb dodaných spoločnosťou APOLON TRADE je podľa žalobcu nepochybná. U časti služieb, ktorými
sú prieskumy trhu a ich vyhodnotenie, však správca dane spochybnil ich dodanie subdodávateľom
BRAVA RESOURCES, avšak žiadnym spôsobom neformuloval a nezdôvodnil akékoľvek pochybnosti
o ich dodaní medzi žalobcom a spoločnosťou APOLON TRADE. Žalobca mal za to, že uniesol vlastné
dôkazné bremeno, keď preukázal existenciu služby, ako aj jej dodanie spoločnosťou APOLON TRADE
(potvrdené konateľom spoločnosti). Za nelogický a zavádzajúci žalobca považoval postup správcu dane,
ktorý odôvodnil neuznanie nároku na odpočítanie DPH od spoločnosti APOLON TRADE nepredložením
hmotných dôkazov o dodaní služieb týmto subjektom, pričom však časť služieb napriek tomu uznal.
- K dodaniu služieb spoločnosťou KERES SLOVAKIA s.r.o. žalobca uviedol, že ide o totožnú situáciu
ako v prípade dodávateľov In Vestito a APOLON TRADE. Považoval za nepochopiteľné, že v prípade
dodávateľa In Vestito a APOLON TRADE správca dane uznal služby dodané spoločnosťou PARTNER
BARTER NET s.r.o., no v prípade dodávateľa KERES SLOVAKIA s. r. o. služby dodané spoločnosťou
PARTNER BARTER NET s.r.o. neuznal.
- K dôkaznému bremenu v daňovom konaní žalobca uviedol, že dôkazné bremeno daňového subjektu
niejeabsolútneapostačujepredloženiefaktúry.Odôvodnenierozhodnutiajepodľažalobcuformulované
tým spôsobom, že jeho obsah sa výlučne venuje dôkazom týkajúcim sa subdodávateľov žalobcu
a nie samotnému žalobcovi, pričom správca dane dôkazy predložené žalobcom vôbec nevyhodnotil.
Z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo správca dane považuje objektívne zadokumentované dodanie služieb
za nedostatočné, a to napriek tomu, že správcovi dane boli predložené konkrétne dôkazy, a to zmluvy,
faktúry, mediálne plány, monitoringy plnenia, fotodokumentácia zverejnenia reklamy a ďalšie doklady
preukazujúce dodanie služieb. Bolo povinnosťou správcu dane preukázať, že k dodaniu služieb nedošlo.
V danom prípade však správca dane produkoval hypotézy, ktoré nie sú podložené žiadnym relevantnýmdôkazom a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia dodávaných služieb. Žalobca tiež namietal,
že mu správcom dane bolo pričítané na ťarchu konanie iných subjektov.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že spoločnosti KERES SLOVAKIA s. r. o., APOLON TRADE
a BRAVA RESOURCES žiadne doklady správcovi dane nepredložili, čo považuje za hlavnú dôkaznú
núdzu na strane žalobcu, avšak v ďalšom texte uvádza, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek
doklad, preto listinné dôkazy predložené žalobcom počas daňovej kontroly nemôžu spochybniť závery
správcu dane. Závery správcu dane sú však postavené na absencii dôkazov, teda listinných dokladov
od spoločností KERES SLOVAKIA s. r. o., APOLON TRADE a BRAVA RESOURCES, pričom žalobcom
riadne predložené listinné dôkazy správca dane považoval za nedostačujúce. Podľa žalobcu je
neprípustné, aby listinné dôkazy predložené žalobcom mali nižšiu dôkaznú silu než závery správcu dane
založené na absencii dôkazov. V súvislosti s dôkazným bremenom žalobca poukázal na právne vety
z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/97/2009, sp. zn. 3Sžf/1/2011, sp. zn.
3Sžf/1/2010 a sp. zn. 6Sžf/10/2012.
- Žalobca tiež poukázal na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom by sa mal správca
dane podľa žalobcu zamerať na zistené skutočnosti a vykonané dôkazy a tieto následne logickými
úvahami subsumovať pod príslušné právne normy. Z rozhodnutia by malo byť zrejmé, na základe akých
úvah a dôkazov správca dane a žalovaný dospeli k nimi prezentovaným záverom. Z prvostupňového
rozhodnutia, ani z napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu nevyplýva z akých logických úvah a dôkazov
správca dane ako aj žalovaný vyvodili svoje závery. Sú v nich len opakovane uvádzané vykonštruované
závery bez akejkoľvek opory vo vykonaných dôkazoch. V ďalšom texte správnej žaloby žalobca vo
všeobecnosti poukázal čo má tvoriť obsah rozhodnutia daňového orgánu s tým, že správca dane ani
žalovaný vo svojich rozhodnutiach nijakým spôsobom nereagovali na pripomienky žalovaného uvedené
v jeho vyjadrení, ako aj v podanom odvolaní. Závery žalovaného obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí
sú podľa žalobcu svojvoľné, arbitrárne a neodôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia musí poskytnúť
skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, prečo
správny orgán takto rozhodol, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, podľa ktorej právnej
normy rozhodol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov. Absencia uvedených úvah zakladá
zjavnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
- V záverečnej časti správnej žaloby žalobca inými slovami zhrnul svoju predchádzajúcu argumentáciu,
navrhol nariadiť pojednávanie a zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové
rozhodnutie správcu dane a uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu
100%.
13. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa, v ktorom v úvode v krátkosti
zhrnul skutkový stav a žalobnú argumentáciu žalobcu, na ktorú reagoval nasledovným spôsobom:
- Vo všeobecnosti poukázal na úlohy orgánov daňovej správy.
- Mal za to, že dokazovaním vykonaným správcom dane sa nepotvrdilo, že predložené doklady
majú povahu faktu. Kontrolné zistenia podľa žalovaného spochybnili reálne dodanie fakturovaných
služieb spoločnosťou uvedenou na faktúre, a tým aj vznik daňovej povinnosti u dodávateľov žalobcu, z
čoho následne vyplynulo neuznanie uplatneného práva na odpočítanie dane. Daňový subjekt, ani jeho
dodávatelia - spoločnosti In Vestito, APOLON TRADE a KERES SLOVAKIA nepreukázali reálne dodanie
fakturovaných služieb - ich tvrdenia neboli podložené relevantnými dôkazmi.
- Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že deklarovaní dodávatelia žalobcu mali fakturované reklamné
služby vykonávať subdodávateľsky, ich subdodávateľmi mali byť spoločnosti BRAVA RESOURCES a
PARTNER BARTER NET. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr od
dodávateľov APOLON TRADE a In Vestito, v tom prípade, keď subdodávateľom bola spoločnosť BRAVA
RESOURCES. Bývalý konateľ spoločnosti BRAVA RESOURCES nedisponoval žiadnymi účtovnými
a daňovými dokladmi spoločnosti, ktoré podľa jeho vyjadrenia odovzdal novému konateľovi, svoje
vyjadrenia o uskutočnení zdaniteľných obchodov nepodložil žiadnym hmotným, aj keď len podporným
dôkazom. Chýbali mediálne plány, objednávky, zvukové a iné nosiče dát, v zmysle opatrení z ústneho
pojednávania nepredložil správcovi dane fotokópiu protokolu o odovzdaní účtovníctva. Spoločnosť
zmenila obchodný názov, došlo k zmene konateľa spoločnosti (Dimitrie Esarcu – Rumunsko) a sídla
spoločnosti, listové zásielky, ktoré správca dane spoločnosti po zmene obchodného názvu a sídla
adresoval, sa vracali späť s označením „adresát neznámy“. Na základe vyššie uvedených skutočností
správca dane prijal záver, že žalobcovi v jednotlivých zdaňovacích obdobiach, nepriznáva nárok
na odpočítanie dane od tých priamych dodávateľov, ktorí subdodávateľsky riešili reklamné služby
prostredníctvom spoločnosti BRAVA RESOURCES.- Žalovaný uviedol, že každý daňový subjekt, ktorý účtuje v právnom režime dane z pridanej hodnoty si
musí byť vedomý, že pri voľbe obchodného partnera na realizáciu zdanených obchodov svojej dôkaznej
povinnosti pre účely DPH, ktorá v sebe obsahuje konkrétny dôkazný rozmer, musí preukázať správcovi
dane, že deklarované obchody boli aj reálne uskutočnené spôsobom uvádzaným daňovým subjektom
v účtovných dokladoch, zmluvách a ďalších listinách. V opačnom prípade sa daňový subjekt vystavuje
riziku neuznania nároku na odpočítanie DPH tak, ako je tomu aj v tomto prípade.
- Mal za to, že na základe získaných dôkazov bolo dodanie služieb dodávateľmi uvedenými na
predložených faktúrach dostatočne spochybnené a žalobca pochybnosti správcu dane neodstránil.
- Výpovede konateľov zainteresovaných spoločností bez predloženia všetkých listinných dôkazov
súvisiacich so vzájomnými obchodným transakciami príp. relevantných dôkazov daňového subjektu
podľa žalovaného žiadnym vierohodným spôsobom nepreukážu realizáciu zdaniteľných obchodov.
Žalobca počas daňovej kontroly, ani následne vo vyrubovacom konaní nepredložil ďalšie doklady,
iné listinné či vecné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktorými by oprávnenosť uplatnenia práva
na odpočítanie dane preukázal a pochybnosti správcu dane o pravdivosti a vierohodnosti účtovných
dokladov od deklarovaných dodávateľov po preverení účtovných dokladov, písomností predložených
žalobcom, a na základe informácií, ktoré získal vlastnými šetreniami, odstránil.
- Podľa žalovaného správca dane v záujme úplného a presného zistenia skutkového stavu vykonal
rozsiahle dokazovanie, zaoberal sa všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli počas daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania najavo, všetky získané aj predložené dôkazy zhrnul a vyhodnotil, s jednotlivými
zisteniami žalobcu oboznámil a závery o neuznaní odpočítania dane aj náležite odôvodnil. Správca dane
ani žalovaný nepožadovali od žalobcu žiadne nadštandardné dôkazy ani informácie, ktorými by žalobca
nemohol disponovať, resp., ktoré by sa týkali okolností, o ktorých by objektívne informácie nemohol mať.
- K žalobcom tvrdenému nedodržaniu zákonných lehôt žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola
ukončená v lehote podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku. K dodržaniu iných lehôt podľa Daňového
poriadku žalovaný uviedol chronológiu jednotlivých procesných úkonov od ukončenia daňovej kontroly
s tým, že mal za to, že všetky lehoty podľa § 65 Daňového poriadku boli na základe ním uvedenej
chronológie dodržané.
- Záverom žalovaný uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa dostatočným spôsobom
vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Žalovaný posúdením
rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu zastáva názor, že zistenie
a posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o porušení § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.
boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového
poriadku. Skutkový stav bol dostatočne zistený, vyvodené závery majú oporu v zistenom skutkovom
stave a v predloženom spisovom materiáli a odôvodnenia rozhodnutí správcu dane, ako aj žalovaného
sú v súlade s § 63 Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s
platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu a dôvody žalobcu uvedené v podanej
žalobe nie je možné akceptovať a tieto žalobné dôvody nie sú opodstatnené. Na základe uvedeného
tak navrhol správnu žalobu zamietnuť.
14. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca písomným podaním (replika) zo dňa 17.03.2022,
v ktorom zotrval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe.
15. Po výzve krajského súdu sa žalovaný k replike žalobcu nevyjadril.
16. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach následne už konal vo
veci senát správneho súdu 6S.
17. Po vykonaní prvotných úkonov podľa § 103 a nasl. SSP správny súd nariadil na prejednanie
veci pojednávanie na 25.06.2025 o 13:00 hod., na ktoré boli riadne predvolaní žalovaný ako aj právny
zástupca žalobcu. Pojednávania v uvedený deň sa zúčastnil len právny zástupca žalobcu, žalovaný
svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 18.06.2025 s tým, že berie na vedomie, že
sa môže pojednávať v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol dôvody, pre
ktoré sa v správnej žalobe vyjadril aj k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti
KERES SLOVAKIA. Poukázal na posun v judikatúre s tým, že počas celého konania žalobca poukazoval
na to, že preukázal dodanie fakturovaných služieb dodávateľskými spoločnosťami a pokiaľ správca dane
smeroval svoje závery k nepriznaniu práva na odpočítanie dane žalobcovi, mal sa venovať prípadnému
podvodnému konaniu, pokiaľ tam videl nejaké podvodné konanie v reťazci dodávateľských spoločností.18. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP, konajúc o správnej žalobe,
vychádzajúc z obsahu súdneho a administratívnych spisov daňových orgánov, preskúmal správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vrátane
prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, na
základe čoho na pojednávaní dňa 25.06.2025 verejne vyhlásil rozsudok, ktorým podľa § 191 ods. 1
písm. d) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane,
vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu
dôvodne vynaložených trov konania.
IV. Relevantná právna úprava
19. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, konania začaté a neskončené do
30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f
tým nie je dotknuté.
20. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej
správnej žaloby podanej žalobcom, správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce
ustanovenia Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm.
a/, § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej
len ako „SSP“).
21. Podľa § 190 SSP, Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
22.Podľa§191ods.1SSP,správnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
23. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.
24. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
25. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
26.Podľa§49ods.2písm.a/ZákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
27. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
28. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61.
29. Podľa § 65 ods. 2 Daňového poriadku, ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné
závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže
túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňovýorgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného
odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister.
30. Podľa § 65 ods. 3 Daňového poriadku, ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže
vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový
subjekt.
31. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň
prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania
správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených
dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca
nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto
skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty
určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti
alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca
dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.
V. Právne posúdenie správnym súdom
32. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade bola zákonnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného a zákonnosť procesu, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal. Napadnutým rozhodnutím
žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel
dane v sume 6 000,00 € na DPH za ZO august 2018. Rozdiel dane za ZO august 2018 bol žalobcovi
vyrubený v dôsledku nepriznania práva na odpočítanie DPH zo zdaniteľných obchodov tak, ako sú
uvedené v bode č. 5 tohto rozsudku. Správca dane mal za to, že žalobca nepreukázal splnenie
zákonných podmienok na odpočítanie dane a neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
reálnosti dodania fakturovaných služieb dodávateľskými spoločnosťami. Žalovaný sa so závermi
správcu dane stotožnil s čím, ale nesúhlasil žalobca a svoj nesúhlas prezentoval v podanej správnej
žalobe. Správny súd na základe uvedeného v predmetnej veci identifikoval kľúčové právne otázky, a
to či žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu hmotnoprávnych podmienok
uplatneného práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov, resp. či orgány finančnej správy tieto
podmienky relevantne spochybnili a nezaťažili pritom žalobcu neprimeraným dôkazným bremenom.
33. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rámci svojej rozsiahlej rozhodovacej činnosti
ustálil východiská týkajúce sa dokazovania v daňovom konaní a rozsahu dôkazného bremena
daňového subjektu pri preukazovaní podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane. Vychádzajúc
z uvedených východísk je tak v rámci daňového konania potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na
preukázanie:
- hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH,
- formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH,
- odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu a
- odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu zneužitia práva.
34. Vychádzajúc z čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „Smernica o spoločnom systéme DPH“), zo znenia § 49 ods. 1 a 2
Zákona o DPH, ale aj rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veciach Senatex GmbH, C-518/14
zo dňa 15.09.2016, Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020 a Kemwater ProChemie s.
r. o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane
sú požiadavky, aby:
- daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou,
- tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté
inou zdaniteľnou osobou,
- zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných
zdaniteľných plnení.Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry, a to na
základe čl. 178 písm. a) Smernice o spoločnom systéme DPH, § 51 ods. 1 Zákona o DPH, či rozhodnutí
SúdnehodvoraEurópskejúnievovyššieuvedenýchveciach.Zatiaľčomedzimateriálnepodmienkypatrí
postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne
uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne. V tejto súvislosti je nevyhnutné tiež uviesť, že
v podmienkach Slovenskej republiky sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako
zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice o spoločnom systéme DPH mení na požiadavku
preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa dane (§ 4 ods. 1 a 2 Zákona o DPH).
35. Na tomto mieste správny súd považuje za nevyhnutné poukázať na rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022 publikovaný v Zbierke
stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako ZNSS 23/2022), v ktorom
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uviedol, že: „pre záver správcu dane, že daňový subjekt
nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských
spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov,
nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a
teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia“, a z ktorého
vyplýva,žemateriálnepodmienkypriznaniaprávanaodpočetDPHsavzásadetýkajúlenindividuálneho
obchodného vzťahu medzi dodávateľom a daňovým subjektom alebo odberateľom daňového subjektu.
36. Ako vyplýva z rozsiahlej judikatúry, ale aj § 24 ods. 1 Daňového poriadku, dôkazným bremenom na
preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet DPH je primárne zaťažený daňový
subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie je nevyhnutné deklarovať tak po formálnej
stránke predložením vystavených faktúr, zmluvami, a podobne. Predložené doklady zároveň musia byť
odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový
subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na
odpočet dane uznaný.
37. Vyššie uvedené v zásade nebolo sporné ani v predmetnom konaní, žalobca však namietal, že
jeho vlastné dôkazné bremeno nie je absolútne s čím správny súd v plnej miere súhlasí. Zo samej
podstaty daňového konania vyplýva nevyhnutná potreba prenosu dôkazného bremena medzi daňovým
subjektom a správcom dane. To akým spôsobom dochádza k prenosu dôkazného bremena bližšie
ozrejmil Ústavný súd Slovenskej republiky, napr. aj v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa
14.11.2018, ktorom uviedol, že: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti:
povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak,
že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním
predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná
povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.
Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno
konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k
presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické
vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ Pokiaľ sa od daňového
subjektu na preukázanie oprávnenosti odpočítania DPH vyžaduje predloženie dôkazov s dostatočnou
relevanciou, na druhej strane tomu podľa správneho súdu musí zodpovedať povinnosť správcu dane
v prípade, že nadobudne pochybnosť o hodnovernosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených
dokladov, oboznámiť daňový subjekt o svojich pochybnostiach a náležite ich sformulovať a odôvodniť.
Tieto dôvodné pochybnosti správcu dane zároveň musia mať oporu v administratívnom spise.
38. Ako už bolo uvedené vyššie v texte tohto rozhodnutia, materiálne podmienky priznania práva na
odpočet DPH sa týkajú individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom a daňovým subjektom,
na základe čoho prípadné pochybnosti správcu dane ohľadne subdodávateľskej časti obchodného
reťazca bez ďalšieho nemožno označiť za dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok
práva na odpočítanie DPH.39. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia správny súd zistil, že
orgány finančnej správy dospeli k záveru o nesplnení podmienok na odpočítanie DPH žalobcom
zo sporných faktúr od spoločností In Vestito a APOLON TRADE na základe pochybností, ktoré
správca dane nadobudol ohľadne dôveryhodnosti konateľa BRAVA RESOURCES a tejto spoločnosti
ako takej s tým, že orgány finančnej správy dospeli tiež k záveru, že žalobca neuniesol svoje
dôkazné bremeno a nepreukázal reálnosť dodania služieb dodávateľskými spoločnosťami. Pri posúdení
kľúčových sporných otázok predmetnej právnej veci spomenutých v bode č. 32 tohto rozsudku, správny
súd bral na zreteľ celkový priebeh daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, obsah administratívneho
spisu, obsah prvostupňového rozhodnutia správcu dane a napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako
aj žalobnú argumentáciu žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca po výzve
správcu dane predložil dňa 20.05.2019 správcom dane žiadané doklady v rozsahu 12 šanónov, v ktorých
podľa preberacieho protokolu malo byť množstvo došlých a vystavených faktúr za rok 2018, pokladničné
doklady za rok 2018, interné doklady, bankové výpisy, evidencia DPH za rok 2018, tlačené zostavy
a zmluvy za rok 2018. Následne správca dane vypočul, alebo dožiadaním zabezpečil výpoveď konateľov
jednotlivých dodávateľských resp. subdodávateľských spoločností a od niektorých zabezpečil daňové
doklady. Dňa 27.02.2020 správca dane vykonal ústne pojednávanie so splnomocneným zástupcom
žalobcu, na ktorom došlo k oboznámeniu s priebehom a zisteniami v rámci predmetnej daňovej kontroly,
na ktorom správca dane prezentoval svoje pochybnosti o reálnosti dodania služieb zo sporných faktúr
od dodávateľov In Vestito a APOLON TRADE s tým, že odpočítanie DPH v prípade faktúr od týchto
dodávateľov, ktorým mal časť reklamných služieb dodať subdodávateľ BRAVA RESOURCES, neuzná.
Hneď na to správca dane vydal protokol z predmetnej daňovej kontroly č. 100640558/2020 zo dňa
09.03.2020 a následne, po tom čo bolo daňové konanie prerušené, vydal prvostupňové rozhodnutie.
40. Správca dane založil prvostupňové rozhodnutie a záver o nesplnení podmienok na odpočítanie
DPH na dvoch základných argumentačných líniách, t. j. na nedôveryhodnosti subdodávateľa BRAVA
RESOURCES a na tom, že žalobca nepreukázal reálnosť dodania služieb dodávateľmi uvedenými na
sporných faktúrach.
41. V prípade prvej argumentačnej línie, správny súd musel súhlasiť so žalobnou argumentáciou
žalobcu, že v danom prípade podstata pochybností správcu dane, s ktorými sa stotožnil aj žalovaný,
sa primárne týkala okolností mimo priamej dispozičnej sféry žalobcu, teda pochybností založených na
skutočnostiach ohľadne subdodávateľa v obchodných reťazcoch žalobcu, ktoré v rámci hodnotenia
splnenia hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie DPH nemajú priamy súvis so
spornými obchodmi žalobcu. Významným v tomto smere bola pre správny súd aj žalobná argumentácia
žalobcu, v rámci ktorej poukazoval na skutočnosť, že konateľ BRAVA RESOURCES bol v rámci
predmetnej daňovej kontroly vypočutý len vo vzťahu k obchodom s KERES SLOVAKIA, ktorá však
so žalobcom obchodovala len do júna 2018 a prvostupňovým rozhodnutím správca dane vyrubil
žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie august 2018. Žalobca túto argumentáciu uvádzal
kontinuálne či už vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly, odvolaní a nakoniec aj v správnej
žalobe, orgány finančnej správy sa však k týmto skutočnostiam vo svojich rozhodnutiach nevyjadrili.
Pokiaľ správca dane, resp. žalovaný založili svoje závery na nedôveryhodnosti subdodávateľa BRAVA
RESOURCES, ktorá bola postavená v zásade len na určitom správaní jeho konateľa počas výsluchu,
resp. na záveroch z inej daňovej kontroly u BRAVA RESOURCES, bez identifikácie akéhokoľvek
prepojenia na sporné obchodné prípady žalobcu v zdaňovacom období august 2018 a zároveň bez
akéhokoľvek vyjadrenia k obchodnej spolupráci BRAVA RESOURCES s dodávateľmi žalobcu In Vestito
a APOLON TRADE, takéto odôvodnenie, či už zo strany správcu dane alebo žalovaného nemožno
označiť za dostačujúce a spôsobilé podporiť záver o nesplnení jednej z hmotnoprávnych podmienok na
priznanie práva na odpočítanie DPH.
42. V súvislosti s druhou argumentačnou líniou ohľadne neunesenia dôkazného bremena žalobcom
správny súd uvádza, opätovne v zhode so žalobnou argumentáciou žalobcu, že správca dane
a žalovaný na viacerých miestach v prvostupňovom rozhodnutí a napadnutom rozhodnutí bez bližšieho
odôvodnenia konštatujú, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, avšak v uvedených rozhodnutiach
absentuje akékoľvek vyhodnotenie dôkazov predložených žalobcom a nie je z nich zrejmé, aké
konkrétne doklady, resp. dôkazy žalobca v rámci daňovej kontroly predložil a či správca dane okrem
dodávateľských faktúr hodnotil aj iné žalobcom predložené doklady, alebo mu pre prijatie záveru
o neunesení dôkazného bremena žalobcom postačovali len skutočnosti zistené od dodávateľov žalobcu.
Z výpovedí konateľov dodávateľských spoločností, napr. A. H. (APOLON TRADE) vyplynulo, že finálnyprodukt, resp. výsledky dodaných služieb boli osobne odovzdané konateľovi žalobcu. Z rozhodnutí
orgánov finančnej správy však podľa správneho súdu nie je možné zistiť, či tieto výsledky boli žalobcom
predložené a správca dane ich nevyhodnotil alebo predložené neboli, čo by mohlo naznačovať,
že žalobca ich buď to nemá k dispozícii, k ich odovzdaniu zo strany APOLON TRADE nikdy
nedošlo, alebo že nikdy ani neexistovali. Správca dane, ako aj žalovaný sa celkovému vyhodnoteniu
žalobcompredloženýchdôkazov,akoajniektorýchpomernedôležitýchskutočnostízistenýchzvýpovedí
konateľov dodávateľských spoločností, v prvostupňovom rozhodnutí a v napadnutom rozhodnutí
vyhli, čím podľa správneho súdu svoje rozhodnutia zaťažili vadou nepreskúmateľnosti. Jednoduché
konštatovanie o neunesení dôkazného bremena bez podpornej argumentácie vychádzajúcej z obsahu
administratívneho spisu podľa správneho súdu nemôže obstáť.
43. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane sú vo významnej časti odôvodnenia nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, tak vo vzťahu k záverom o spochybnení subdodávateľa BRAVA RESOURCES,
ako aj vo vzťahu k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom, a teda k celkovému záveru o
nesplnení podmienok na odpočítanie dane žalobcom. V tejto časti tak správny súd vyhodnotil podanú
správnu žalobu ako dôvodnú.
44. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd zároveň konštatuje, že orgány finančnej správy
pre potreby priznania práva na odpočítanie DPH zaťažili žalobcu neprimeranou mierou dôkazného
bremena a to vo vzťahu k preukázaniu skutočností, ktoré sa týkali výlučne subdodávateľa vystupujúceho
v sporných obchodných reťazcoch. S ohľadom na konštatovanú nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov
finančnejsprávysprávnysúdnehodnotilsprávnosťsamotnéhoprávnehoposúdeniasplneniapodmienok
na odpočítanie dane žalobcom, čo bude následne opätovne úlohou správcu dane, prípadne žalovaného,
v ďalšom konaní. Vyššie uvedené závery správneho súdu automaticky neznamenajú, že žalobcovi
má byť automaticky priznané právo na odpočítanie DPH zo sporných obchodov. Je na správcovi
dane, prípadne žalovanom, aby riadne vyargumentovali a preukázali dôvody pre nepriznanie práva na
odpočítanie DPH, ak k takémuto záveru opätovne dospejú. Na tomto mieste považuje správny súd
zároveň za nevyhnutné uviesť, že vyššie prezentované závery správneho súdu nezbavujú žalobcu
jeho povinnosti najmä vlastnou aktivitou preukázať ním uplatnené právo na odpočítanie DPH, keďže
z priebehu výkonu predmetnej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania sa aktivita žalobcu v tomto
smere zamerala skôr na spochybňovanie záverov správcu dane, ako na snahu vlastným pričinením
(napr. iniciatívnym predkladaním ďalších dôkazov, či návrhom vykonania nových dôkazov) preukázať
opodstatnenosť ním uplatneného práva na odpočítanie DPH zo sporných obchodov. Je na orgánoch
finančnej správy, či v ďalšom konaní priznajú žalobcovi právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr,
prípadne riadne spochybnia splnenie hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie
DPH žalobcom, alebo preukážu žalobcovi vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým
podvodom (dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje správcu dane).
45. V súvislosti so žalobcom namietanou neprimeranosťou trvania daňovej kontroly, vyrubovacieho
konaniaarozhodovaniažalovaného,vtejtočastisprávnysúdvyhodnotilsprávnužalobuakonedôvodnú.
Daňový poriadok v § 46 ods. 10 ustanovuje lehotu na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok.
Sám žalobca konštatoval, že daňová kontrola trvala menej ako jeden rok, t. z., že nedošlo k prekročeniu
lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Pokiaľ bola daňová kontrola ukončená doručením protokolu
dňa 25.03.2020, konanie bolo prerušené od 15.04.2020 do 30.09.2020 s tým, že vyjadrenie žalobcu
k protokolu bolo so splnomocneným zástupcom žalobcu prerokované dňa 21.10.2020 a následne dňa
25.11.2020bolovydanéprvostupňovérozhodnutiesprávcudane,správnysúdvpostupnostijednotlivých
procesných úkonov nevidel porušenie zákonných ustanovení a z tohto dôvodu ani neprimeranosť.
Protokol bol žalobcovi doručený dňa 25.03.2020, od ktorého začala plynúť žalobcovi lehota 15
pracovných dní na vyjadrenie sa k protokolu, ktorá mala uplynúť dňa 17.04.2020. Keďže konanie bolo
podľa žalobcu prerušené od 15.04.2020 do 30.09.2020, lehota na vydanie rozhodnutia pre správcu dane
podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku (3 mesiace) začala plynúť až dňa 06.10.2020. Ak správca dane
vydal prvostupňové rozhodnutie dňa 25.11.2020 a toto bolo podľa administratívneho spisu expedované
dňa 04.12.2020, možno bez pochýb konštatovať, že bolo vydané v zákonnej lehote. Rovnako tak
v zákonnej lehote bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného, keďže podľa administratívneho
spisu bolo odvolanie žalobcu žalovanému odstúpené dňa 19.02.2021, 60-dňová lehota na rozhodnutie
žalovanému mala uplynúť dňa 20.04.2021, túto lehotu však na základe žiadosti žalovaného zo dňa
09.04.2021, predĺžilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky dňa 09.04.2021 o ďalších 60 dní a keďžežalovaný vydal napadnuté rozhodnutie dňa 18.05.2021 (expedované dňa 19.05.2021), nepochybne
rozhodol v zákonnej predĺženej lehote a nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalobcovi bolo predĺženie
lehoty na vydanie rozhodnutia žalovaným oznámené až listom zo dňa 20.04.2021.
46. Správny súd teda s ohľadom na vyššie uvedené dospel ku konečnému záveru, že správna žaloba
je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu
dane sú nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, čím došlo k splneniu podmienky na zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, ako aj rozhodnutia správcu
dane podľa § 191 ods. 3 písm. a/ SSP, na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku. V ďalšom konaní bude úlohou orgánov finančnej správy postupovať spôsobom
načrtnutýmsprávnymsúdomvyššie(bod44tohtorozsudku)avzhľadomnaviazanosťprávnymnázorom
správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP, postupovať v intenciách úvah a záverov správneho súdu
uvedených v tomto rozsudku.
47. O náhrade trov konania správny súd vzhľadom na celkový úspech žalobcu v konaní rozhodol v
súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP vo výroku II. tak, že žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania voči žalovanému.
48. Senát správneho súdu vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciachvlehote30dníoddoručeniatohtorozhodnutia.Zmeškanieuvedenejlehotynemožnoodpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.