Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123251704
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123251704.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov

JUDr. Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: CORS, spol. s r.o., Jesenná
8, Prešov, IČO: 36 467 057, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8, Prešov,
proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Račianska 71, Bratislava, o zaplatenie 16.182 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava III č. k. 23Cb/67/2023-149, zo dňa 20.3.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom, v zostávajúcej časti zamietajúcom výroku
a v súvisiacom výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 16.112 eur zastavil, v
zostavujúcej časti žalobu zamietol; žalovanej proti žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že žalobou zo 16.2.2023 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie 16.182 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 23.9.2019 až do zaplatenia na
tom skutkovom základe, že na Okresnom súde Prešov (ďalej aj „OS PO“) je pod sp. zn. 29C/316/2007
vedené konanie v právnej veci žalobcu: CORS, spol. s r. o., IČO: 36 467 057 (pôvodný žalobca:

J. E., X.. X.X.XXXX) proti žalovanému: Mesto Prešov, IČO: 00 327 646, o náhradu za užívanie
nehnuteľností. Krajský súd Prešov (ďalej len „KS PO“) v konaní o odvolaní žalovaného rozsudkom č.
k. 18Co/21/2018-1956 zo dňa 24.4.2019 rozhodol tak, že rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi istinu 79.090,52 eura s príslušenstvom potvrdil, zmenil rozsudok vo výroku, ktorým
bolo žalobe vyhovené nad sumu 79.090,52 eura s príslušenstvom tak, že v tejto časti žalobu zamietol,
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalovanému a štátu
priznal nárok na náhradu trov vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %. Proti rozsudku Krajského súdu

Prešov č. k. 18Co/21/2018-1956 zo dňa 24.4.2019 podal žalobca 30.7.2019 dovolanie. Následne bola
žalobcovi 19.9.2019 doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie zo 4.9.2019, č. k.
29C/316/2007-2073 vo výške 16.182 eur. Súdny poplatok za dovolanie vo výške 16.182 eur žalobca
(dovolateľ) uhradil 23.9.2019. Dňa 12.1.2022 bolo žalobcovi doručené uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“ alebo „najvyšší súd“) sp. zn. 8 Cdo 29/2020 z 30.11.2021, ktorým
NS SR zrušil rozsudok KS PO č. k. 18Co/21/2018-1956 zo dňa 24.4.2019 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. NS SR v uznesení sp. zn. 8 Cdo/29/2020 z 30.11.2021, ktorým zrušil rozsudok KS PO č.

k. 18Co/21/2018-1956 uviedol, že z obsahu jeho odôvodnenia (vo vzťahu k II. výroku) nevyplývajú v
podstate žiadne dôvody vo vzťahu k tomuto výroku, a preto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
nespĺňa zákonné, ani formálne náležitosti riadneho odôvodnenia v súlade s § 393 (2) C. s. p. v spojení s
§ 220 (2) C. s. p.. Uplatnený dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. bol preto podľanajvyššieho súdu dôvodný. Z odôvodnenia citovaného uznesenia najvyššieho súdu je teda zrejmé, že
rozsudok KS PO č. k. 18Co/21/2018-1956 zo dňa 24.4.2019 spĺňa atribúty nezákonného rozhodnutia
v zmysle § 6 (1) zákona č. 514/2003 Z. z. Keďže je nesporné, že dovolaním napadnutý rozsudok KS

PO č. k. 18Co/21/2018-1956 zo dňa 24.4.2019 nebol vydaný v súlade so zákonom, je nezákonný,
žalobca tak zbytočne uhradil poplatok za dovolanie vo výške 16.182 eura, čím mu de facto v tejto
výške vznikla škoda, za ktorú zodpovedá SR - Ministerstvo spravodlivosti SR. Žalobca vyzval žalovanú
žiadosťou o prerokovanie nároku zo dňa 27.6.2022 v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. o mimosúdne
odškodnenie vo výške 16.182 eura spolu s 9 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 23.9.2019 do

zaplatenia. Dňa 18.12.2022 bola žalobcovi doručená odpoveď žalovanej zo dňa 6.12.2022 - oznámenie
o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, v ktorej žalovaná uviedla, že žiadosti
vyhovené nebolo, nakoľko podľa žalovanej neboli v tejto veci kumulatívne splnené zákonné predpoklady
vzniku nároku na náhradu škody spôsobnej pri výkone verejnej moci. Vo vzťahu k predmetnej žalobe
- uplatnenému nároku na zaplatenie sumy 16.182 eur poukázal na konanie v totožnej právnej veci
vedenej na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 8C/88/2014 v právnej veci žalobcu: J. E., X.. X.X.XXXX,

proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR v konaní o zaplatenie 3.968 eur s
príslušenstvom, kde v uvedenej právnej veci sa žalobca domáhal vrátenia ním zaplateného poplatku za
dovolanie z dôvodu, že NS SR zrušil dovolaním napadnutý rozsudok ako nezákonný. OS BA I žalobu
zamietol rozsudkom č. k. 8C/88/2014-85 zo dňa 7.11.2017. KS BA rozsudkom č. k. 15Co/179/2018-130
zo dňa 25.9.2019 rozsudok OS BA I potvrdil. NS SR uznesením sp. zn. 4 Cdo 90/2021 z 27.4.2022 zrušil

rozsudok KS BA č. k. 15Co/179/2018-130 zo dňa 25.9.2019 a rozsudok OS BA I č. k. 8C/88/2014-88
(správne 8C/88/2014-85) a vec vrátil OS BA I na ďalšie konanie. Na základe skutočností uvedených v
tomto rozhodnutí a s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu vo vzťahu k inštitútu
náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, mal žalobca za to, že žalovaná za túto škodu zodpovedá, keďže je nesporné (a vyplýva to aj z

odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.11.2021, sp. zn. 8 Cdo 29/2020),
že KS PO nepostupoval pri vydávaní dovolaním napadnutého rozsudku č. k. 18Co/21/2018-1956 zo
dňa 24.4.2019 v súlade so zákonom a že žalobca tak zbytočne uhradil poplatok za dovolanie vo výške
16.182 eura, čím mu de facto vznikla v tejto výške škoda.

2. Na pojednávaní dňa 4.3.2024 vzal žalobca žalobu späť v časti 16.112 eur s odôvodnením, že Okresný
súd Prešov v odseku 91 uznesenia č. k. 29C/316/2007-2651 zo dňa 12.1.2024 priznal žalobcovi nárok
na vrátenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške 16.112 eur a žiadal žalobcovi priznať sumu 70 eur
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16.182 eur od 23.9.2019 do 18.2.2024 a zo sumy
70 eur od 18.2.2024 do zaplatenia. V danom prípade došlo k čiatočnému späťvzatiu žaloby po začatí

pojednávania, s čím však žalovaná súhlasila, a preto súd prvej inštancie konanie v späťvzatej časti so
súhlasom žalovanej podľa § 144, § 145 ods. 1 a 2 a § 146 ods. 1 a 2 C. s. p. zastavil.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
ozrejmil, že civilné sporové konanie, ktoré sa spravuje prejednacím princípom a s ním spojenou

primárnou zodpovednosťou strán sporu za výsledok konania, kladie pri dokazovaní dôraz na aktivitu
strán sporu, a zároveň eliminuje aktivitu súdu pri zisťovaní, zhromažďovaní alebo zabezpečovaní
dôkazov z vlastnej iniciatívy. Predpokladom úspechu strany v konaní je riadne splnenie si povinnosti
tvrdenia ako aj dôkaznej povinnosti, ktorou strana preukáže hodnovernosť svojich skutkových tvrdení,
resp. tvrdení, ktorými popiera skutkové tvrdenia protistrany. Súd, ktorý nesmie v sporovom konaní

nahrádzať procesnú aktivitu strán sporu (pokiaľ mu táto povinnosť pre konkrétny druh konania nevyplýva
priamo zo zákona), vychádzal pri zisťovaní skutkového stavu v prejednávanej veci z tvrdení strán, ktoré
neboli žiadnou zo sporových strán popreté, ako aj z tých tvrdení, ktoré boli pred súdom preukázané
vykonanými dôkazmi. Za účelom odstránenia vyššie vedených sporných okolností v prejednávanej veci
vykonal súd dokazovanie v rozsahu, v akom strany konania navrhli vykonanie dôkazov. Na základe takto

vykonaného dokazovania a s ohľadom procesnú taktiku a argumentáciu strán v konaní dospel súd k
nasledujúcim záverom.

4. Vzhľadom na zhodné tvrdenia strán sporu v zmysle § 151 ods. 1 C. s. p., ktoré boli navyše osvedčené
aj vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie považoval za nesporné, že na Okresnom súde Prešov je

pod sp. zn. 29C/316/2007 vedené konanie v právnej veci žalobcu: CORS, spol. s r. o., IČO: 36 467 057
proti žalovanému: Mesto Prešov, IČO: 00 327 646 o náhradu za užívanie nehnuteľností. Okresný súd
Prešov rozsudkom č. k. 29C/316/2007-329 zo dňa 21.10.2009 žalobu zamietol. Voči tomuto rozsudku
podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 1Co/12/2010 zo dňa 21.4.2010potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov vo výroku o zamietnutí žaloby čo do sumy 33.328 eur s
príslušenstvom a zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby nad sumu 33.328 eur s príslušenstvom
do sumy 230.379 eur s príslušenstvom, t. j. vo vzťahu k sume 197.051 eur s príslušenstvom, vo výroku

o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Voči rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/12/2010 zo dňa 21.4.2010, ktorým tento súd potvrdil rozsudok
Okresného súdu Prešov č. k. 29C/316/2007-329 zo dňa 21.10.2009 vo výroku o zamietnutí žaloby do
sumy 33.328 eur s príslušenstvom podal žalobca 14.6.2010 ústavnú sťažnosť. Ústavný súd SR nálezom
sp. zn. IV. ÚS 70/2011-46 zo dňa 23.6.2011 rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/12/2010

zo dňa 21.4.2010, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/316/2007 zo
dňa 21.10.2010 vo výroku o zamietnutí žaloby do sumy 33.328 eur s príslušenstvom zrušil a vec vrátil
Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. Následne súd prvej inštancie medzitýmnym rozsudkom
sp. zn. 29C/316/2007 zo dňa 29.7.2011 rozhodol tak, že žalobca má právo voči žalovanému na vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti parcela číslo XXXX/X - orná pôda o výmere 15.467
m2, vedenej na LV číslo XXXXX, katastrálne územie J., za obdobie od 24.10.2005 do 27.12.2006.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 1Co/104/2011-612 zo dňa 30.11.2011 v spojení s opravným
uznesením č. k. 1Co/35/2012-824 zo dňa 2.5.2012 bol rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa
21.10.2009 č. k. 29C/316/2007-329 zrušený vo výroku o zamietnutí žaloby do sumy 33.328 eur s
príslušenstvom, ako aj medzitýmny rozsudok č. k. 29C/316/2007-495 zo dňa 29.7.2011 a vec bola
vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uznesením č. k. 1Co/35/2012-824 zo dňa 2.5.2012

Krajský súd v Prešove opravil odôvodnenie uznesenia sp. zn. 1Co/104/2011 zo dňa 30.11.2011. Súd
prvej inštancie vec opätovne prejednal a rozsudkom sp. zn. 29C/316/2007 zo dňa 16.11.2012 žalobu
opätovne zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca 3.12.2012 odvolanie. Krajský súd v Prešove
rozsudkom č. k. 1Co/21/2013-1010 zo dňa 25.9.2013 potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov sp.
zn. 29C/316/2007 zo dňa 16.11.2012 vo výroku o zamietnutí žaloby do sumy 16.434,73 eura a v

prevyšujúcej časti vo výroku o zamietnutí žaloby, t. j. nad sumu 16.434,73 eura rozsudok zrušil a v
rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie vo veci opätovne
rozhodol rozsudkom č. k. 29C/316-2007-1481 zo dňa 15.4.2015, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 213.944,44 eura s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 16.2.2007 do zaplatenia v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o trovách konania a

trovách štátu rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Krajský súd v Prešove uznesením
č. k. 18Co/190/2015-1623, 18Co/191/2015 zo dňa 27.10.2016 o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. 29C/316/2007-1481 zo dňa 15.4.2015 a uzneseniu Okresného súdu
Prešov č. k. 29C/316/2007-1506 zo dňa 20.5.2015 rozhodol tak, že zrušil rozsudok okrem výroku o

zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania, zrušil uznesenie a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 31.1.2017 pripustil
zmenu strany sporu na strane žalobcu (z dôvodu postúpenia pohľadávky) tak, aby z konania vystúpil
žalobca J. E., X.. X.X.XXXX a na jeho miesto vstúpila spoločnosť PRELAND LP, 272 BATH STREET,
GLASGOW, G2 4JR, SCOTLAND, UK, IBC číslo: SL 19673. Po vykonanom dokazovaní súd prvej

inštancie vo veci opätovne rozhodol rozsudkom č. k. 29C/316-2007-1810 zo dňa 28.7.2017 tak, že
zaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovi213.944,44euras9,5%úrokomzomeškaniaročneod16.2.2007
do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, priznal žalobcovi voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 40 % a priznal štátu voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C/316/2007-1810 zo dňa

28.7.2017 podal odvolanie žalovaný. Žalobca, spoločnosť PRELAND LP, v konaní pred odvolacím
súdom postúpila pohľadávku, ktorá je predmetom sporu na terajšieho žalobcu. Odvolací súd uznesením
sp. zn. 18Co/21/2018 zo dňa 5.3.2019 pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu tak, aby z
konania vystúpil doterajší žalobca a na jeho miesto vstúpila spoločnosť CORS, spol. s r.o., IČO: 36 467
057. Následne Krajský súd v Prešove o odvolaní žalovaného rozsudkom č. k. 18Co/21/2018-1956 zo

dňa 24.4.2019 rozhodol tak, že rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu
79.090,52 eura s príslušenstvom potvrdil, zmenil rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené
nad sumu 79.090,52 eura s príslušenstvom tak, že v tejto časti žalobu zamietol, priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vo vzťahu k žalovanému a štátu priznal nárok na
náhradu trov vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100 %. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.

k. 18Co/21/2018-1956 zo dňa 24.4.2019 podal žalobca 30.7.2019 dovolanie. Následne bola žalobcovi
19.9.2019 doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie zo dňa 4.9.2019, č. k.
29C/316/2007-2073 vo výške 16.182 eur. Súdny poplatok za dovolanie vo výške 16.182 eur žalobca(dovolateľ) uhradil 23.9.2019. Dňa 12.1.2022 bolo žalobcovi doručené uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky
sp. zn. 8 Cdo 29/2020 z 30.11.2021, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.

18Co/21/2018-1956 zo dňa 24.4.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej
republiky v uznesení sp. zn. 8 Cdo 29/2020 z 30.11.2021, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v
Prešove č. k. 18Co/21/2018-1956 uviedol, že z obsahu jeho odôvodnenia (vo vzťahu k II. výroku)
nevyplývajú v podstate žiadne dôvody vo vzťahu k tomuto výroku, a preto odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia nespĺňa zákonné, ani formálne náležitosti riadneho odôvodnenia v súlade s § 393 ods. 2

v spojení s § 220 ods. 2 C. s. p.. Uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. bol preto
podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dôvodný. Krajský súd v Prešove opätovne rozhodol vo
veci rozsudkom zo dňa 27.6.2023, č. k. 18Co/5/2022-2463, ktorým priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov celého konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy. Okresný súd Prešov v odseku 91 uznesenia
č. k. 29C/316/2007-2651 zo dňa 12.1.2024 priznal žalobcovi nárok na vrátenie súdneho poplatku za
dovolanie vo výške 16.112 eura z dôvodu, že súdny poplatok za dovolanie bol súdom určený vo výške

16.182 eur podľa § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., pričom v rozhodnom období však z § 6 ods.
3 citovaného zákona vyplýva, že ak sa úkony a konania vykonávajú na základe podania podaného
elektronickými prostriedkami, sadzba poplatku je 50 % zo sadzby poplatku ustanovenej v ustanovení
sadzobníku znížená najviac o 70 eur, vzhľadom na čo je správna výška súdneho poplatku za dovolanie
v sume 16.112 eur.

5. Súd prvej inštancie ako prvú riešil otázku, či sa na predmetný spor vzťahujú ustanovenia Obchodného
zákonníka alebo Občianskeho zákonníka, inak povedané, či predmetný spor je obchodnoprávny alebo
občianskoprávny. Vzhľadom k tomu, že sa žalobca domáhal náhrady škody, ktorá mala byť spôsobená
orgánomverejnejmocipodľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.,súdprvejinštanciedospelkstanovisku,

že takýto nárok na náhradu škody nemožno považovať za obchodnoprávny spor v zmysle § 261 ods. 1
a § 373 Obchodného zákonníka, pretože ani jedna zo sporových strán nebola podnikateľom v priamej
súvislosti s predmetom sporu, teda so zaplatením uvedených nedoplatkov. Súd prvej inštancie preto
považoval predmetný spor za občianskoprávny a aplikoval naň ustanovenia Občianskeho zákonníka a
ďalších osobitných zákonov, a to s poukazom na jednu zo základných zásad občianskeho práva, a to je

systém subsidiarity, teda vzťah lex generalis ku lex specialis, teda že osobitný zákon má prednosť pred
všeobecným zákonom a na otázky, ktoré nie sú riešené v osobitnom zákone, sa použijú ustanovenia
všeobecného zákona (výslovne je to uvedené v § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V danom prípade
všeobecným právnym predpisom bol Občiansky zákonník a právnymi predpismi bol zákon č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

6. Žalobca odôvodnil opodstatnenosť svojej žaloby tým, že bol nútený proti rozsudku Krajského súdu v
Prešove č. k. 18Co/21/2018-1956 zo dňa 24.4.2019 podať dovolanie, za ktoré bol povinný na základe
výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie zo dňa 4.9.2019 zaplatiť súdny poplatok vo výške
16.182 eur, čo urobil 23.9.2019, avšak dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č.

k. 18Co 21/2018-1956 zo dňa 24.4.2019 bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.
k. 8 Cdo 29/2020 zo dňa 30.11.2021 zrušený s tým, že z obsahu jeho odôvodnenia Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky nevyplývali v podstate žiadne dôvody vo vzťahu k napadnutému výroku,
a preto odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa zákonné, ani formálne náležitosti riadneho
odôvodnenia. Zjednodušene povedané, žalobca považoval dovolením napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Prešove č. k. 18Co/21/2018-1956 zo dňa 24.4.2019 za nezákonné rozhodnutie v zmysle § 3 ods.
1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., na základe ktorého bol nútený podať dovolanie proti nemu a zaplatiť
súdny poplatok vo výške 16.182 eur, takže mal za to, že toto dovolanie podané proti nezákonnému
rozhodnutiu (nakoľko ho za nezákonné podľa žalobcu označil Najvyšší súd Slovenskej republiky v
uznesení sp. zn. 8 Cdo 29/2020 z 30.11.2021) spĺňa všetky náležitosti na uplatnenie si nároku na

náhradu škody podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. Okresný súd Prešov v odseku
91 uznesenia č. k. 29C/316/2007-2651 zo dňa 12.1.2024 priznal žalobcovi nárok na vrátenie súdneho
poplatku za dovolanie vo výške 16.112 eur, na základe čoho v tejto časti vzal žalobu späť a trval na
náhrade škody vo výške zostatku zaplateného súdneho poplatku za dovolanie v sume 70 eur.

7. Súd prvej inštancie však pri rozhodovaní o žalobcovom zostatku náhrady škody pozostávajúcej zo
zaplateného súdneho poplatku za dovolanie v sume 70 eur mal za to, že základom samotnej žalobcovej
žaloby bola náhrada škody vo výške trov konania (zaplateného súdneho poplatku za dovolanie).
Náhrada trov konania v predmetnom súdnom konaní pôvodne predstavovala zaplatený súdny poplatokza podanie dovolania vo výške 16.182 eur. Žalobca sa nedomáhal náhrady súdneho poplatku za
dovolanie vo výške 16.182 eur, ale sa domáhal náhrady škody vo výške súdneho poplatku za dovolanie
vo výške 16.182 eur. Súd prvej inštancie však poukázal na skutočnosť, že žalobcovi v konaní vedenom

na Okresom súde Prešov pod sp. zn. 29C/316/2007 (t. j. v tom, v ktorom bol vydaný rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 24.4.2019, č. k. 18Co/21/2018-1956, ktorý žalobca napadol dovolaním) bol
priznaný nárok na náhradu trov konania a samostatným uznesením Okresného súdu Prešov č. k.
29C/316/2007-2651 zo dňa 12.1.2024 bolo v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodnuté o výške trov
konania zohľadňujúcim (okrem iného) aj zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie tak, že v odseku 91

uvedeného uznesenia sa uvádzalo, že „súdny poplatok za dovolanie bol súdom určený vo výške 16.182
eur podľa § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb, pričom v rozhodnom období však z § 6 ods. 3 citovaného
zákona vyplýva, že ak sa úkony a konania vykonávajú na základe podania podaného elektronickými
prostriedkami, sadzba poplatku je 50 % zo sadzby poplatku ustanovenej v ustanovení sadzobníku
znížená najviac o 70 eur, vzhľadom na čo je správna výška súdneho poplatku za dovolanie v sume 16
112 eur“.

8. Uvedeným uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 29C/316/2007-2651 zo dňa 12.1.2024 bola
dosiahnutá reparácia (reštitúcia) v sume 16.112 eur, ktorej sa žalobca domáhal odkazom na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.12.2009, sp. zn. 4 MCdo 23/2008. Takýmto vydaním
predmetného uznesenia o priznaní výšky trov konania vrátane súdneho poplatku za dovolanie bola

dosiahnutá reparácia žalobcovho nároku v sume 16.112 eur vylučujúca existenciu akéhokoľvek iného
nároku žalobcu z dôvodu zaplatenia súdneho poplatku za dovolanie okrem sumy 70 eur bez ohľadu na
to, či ju žalobca bude formulovať ako náhradu trov alebo náhradu škody. Vzhľadom na vydanie rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.6.2023, č. k. 18Co/5/2022-2463, ktorým bol žalobcovi priznaný
nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy je zrejmé, že medzi nárokom

žalobcu a zrušeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.4.2019, č. k. 18Co/21/2018-1956
neexistuje príčinná súvislosť.

9. Škodou sa vo všeobecnosti v zmysle zásad občianskeho práva rozumie zníženie majetku
poškodeného. Je pravdou, že žalobcovi sa zaplatením súdneho poplatku za dovolanie znížil majetok o

sumu tohto súdneho poplatku za dovolanie, ale nešlo o trvalý stav, ale iba o prechodný stav vzhľadom
na prebiehajúce súdne konanie pred Okresným súdom Prešov, pričom vzhľadom na citovaný rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.6.2023, č. k. 18Co/5/2022-2463 a uznesenie Okresného súdu
Prešov č. k. 29C/316/2007-2651 zo dňa 12.1.2024 bola žalobcovi priznaná náhrada trov konania vo
výške 100 % a priznaná náhrada okrem iného zaplateného súdneho poplatku za dovolanie vo výške

16.112 eur, čo znamená že pod túto náhradu škody sa subsumuje aj súdny poplatok za dovolanie. Inak
povedané, Okresný súd Prešov v predmetnom prebiehajúcom súdnom konaní žalobcovi priznal náhradu
trov konania okrem iného aj za zaplatený súdny poplatok za dovolanie, i keď vo výške 16.112 eur. Na
základe uvedeného je zrejmé, že žalobcovi sa suma súdneho poplatku za dovolanie vo výške 16.112
eur vrátila titulom úspechu pri náhrade trov konania, takže sa prechodný stav zníženia majetku žalobcu

o zaplatený súdny poplatok za dovolanie vyrovná v uvedenej výške.

10. Čo sa týka nepriznaného zostatku zaplateného súdneho poplatku za dovolanie vo výške 70 eur, tak
podľa uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 29C/316/2007-2651 zo dňa 12.1.2024 táto zostávajúca
sumapredstavovalanesprávnevypočítanýsúdnypoplatokzadovolanie,ktorýmuselžalobcanazáklade

výzvy súdu na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie č. k. 29C/316/2007-2073 zo dňa 4.9.2019
zaplatiť, takže na túto sumu 70 eur, predstavujúcu nesprávne stanovenú výšku súdneho poplatku za
dovolanie sa vzťahujú ust. § 11 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, na
základe čoho sa takto nesprávne určená výška súdneho poplatku žalobcovi musí vrátiť, pretože ju
platil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu (v tomto prípade výzvy súdu na zaplatenie súdneho

poplatku za dovolanie zo dňa 4.9.2019). Nejde preto pri posúdení tejto sumy o škodu, ktorá vznikla
žalobcovi v súvislosti s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.6.2023, č. k.
18Co/5/2022-2463 a jeho prípadnou nezákonnosťou ako rozhodnutia súdu, ale o nesprávne určenie
výšky súdneho poplatku za dovolanie, pričom v časti takto nesprávne určenej výšky v sume 70 eura musí
byť príslušným súdom rozhodnuté tak, že táto nesprávne určená výška súdneho poplatku za dovolanie

v sume 70 eur sa musí žalobcovi vrátiť.

11. Ak by žalobcovi konajúci súd priznal náhradu škody spočívajúcu v zostatku zaplateného súdneho
poplatku za dovolanie, zo strany žalobcu by prišlo k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451Občianskeho zákonníka v tejto časti (70 eur), nakoľko by sumu zostatku zaplateného súdneho poplatku
za dovolanie vo výške 70 eur mal žalobca vrátenú nielen rozhodnutím súdu prvej inštancie, ale aj
samostatným rozhodnutím, vydaným tunajším súdom o zostatku žaloby o náhradu škody, spočívajúcej v

náhrade zostatku sumy za zaplatený súdny poplatok za dovolanie vo výške 70 eur. Z uvedeného dôvodu
mal súd prvej inštancie za to, že žalobcov nárok je v zostávajúcej časti 70 eur nedôvodný, a preto žalobu
v tejto zostávajúcej časti v zmysle čl. 46 ods. 3, ods. 4 Ústavy SR, § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1 písm.
a), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 15 ods. 1, ň 18 ods. 1, § 19 os. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 11 ods. 1
veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., § 415, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho

zákonníka, § 149, § 151 ods. 1, ods. 2 C. s. p. zamietol.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s princípom úspechu v
konaní podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že síce žalovaná mala plný úspech vo veci samej, ale súd jej
nepriznal podľa § 262 ods. 1 C. s. p. nárok na náhradu trov konania, nakoľko si žalovaná nežiadala
náhradu trov konania priznať.

13. Proti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a súvisiacemu výroku o trovách konania
podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. f), písm. h) C. s. p. a žiadal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393

ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel k nesprávnemu
záveru,žežalobežalobcuvzostávajúcejčastizostatkupoplatkunemôževyhovieť,nakoľkopokiaľbyMS
BA III priznal náhradu škody spočívajúcu v zostatku poplatku za dovolanie, zo strany žalobcu by došlo k
bezdôvodnému obohateniu, pretože zostatok poplatku by mal žalobca vrátený nielen zo strany MS BA
III, ale aj zo strany OS PO, ktorý o zostatku poplatku musí rozhodnúť tak, že ho žalobcovi vráti. S týmto

právnymposúdenímsúduprvejinštancienesúhlasil,nakoľkojezaloženénahypotetickýchdomnienkach
o tom, ako by mal postupovať odlišný súd (OS PO) bez toho, aby tieto domnienky boli podporené
akýmikoľvek dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise; práve naopak, z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že zostatok poplatku nebol zo strany OS PO žalobcovi doposiaľ vrátený, v dôsledku čoho je potrebné
dopracovať sa k záveru, že súd prvej inštancie mohol a mal žalobe v zostávajúcej časti vyhovieť,

nakoľko v konaní a) nebolo preukázané, že zostatok poplatku bol žalobcovi vrátený zo strany OS PO
(právoplatné a vykonateľné uznesenie OS PO sp. zn. 29C/316/2007 zo dňa 12.1.2024 sa o takomto
vrátení nezmieňuje, a teda zostatok poplatku ani nevracia), keď práve naopak, b) bolo preukázané, že
v rozhodnutí súdu o výške náhrady trov konania sa OS PO vrátením zostatku poplatku nezaoberal (a
to napriek návrhu žalobcu v bode 12. jeho vyjadrenia zo dňa 4.1.2024, ktorým reagoval na sťažnosť

žalovaného proti uzneseniu OS PO o trovách konania č. k. 29C/316/2007-2577 zo dňa 30.10.2023,
ktoré vydal vyšší súdny úradník), a preto neexistuje žiaden predpoklad, že OS PO bude o vrátení
zostatku poplatku ešte rozhodovať. V naznačených súvislostiach tak žalobca právne posúdenie MS
BA III o tom, že OS PO musí vrátiť zostatok poplatku vo výške 70 eur považuje za nesprávne a ničím
nepodložené, kedy si MS BA III zjavne nevšimol ustanovenie § 13 (3) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch, podľa ktorého platí, že: O vrátení poplatku podľa § 11 nemôže súd rozhodnúť po uplynutí
troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak sa žaloba, návrh na
začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania, dovolanie alebo kasačná sťažnosť vzala späť
pred prvým pojednávaním. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca predmetný poplatok ako
celok (v sume 16.182 eur) zaplatil na výzvu OS PO zo 4.9.2019. Platbu predmetného poplatku žalobca

realizoval bankovým príkazom 23.9.2019. V kontexte vyššie uvedenej a v konaní nespornej skutočnosti
je zrejmé, že na situáciu žalobcu dopadá § 13 (3) zákona č. 71/1992 Zb., a teda právny názor súdu prvej
inštancie, z ktorého vyvodzoval zamietnutie žaloby, nemožno považovať za správny, pretože v zmysle
zákonných ustanovení OS PO o vrátení zostatku poplatku už ani rozhodnúť nemôže s dôvodu uplynutia
rozhodnej doby. V nadväznosti na vyššie uvedené neobstojí ani argumentácia súdu prvej inštancie o

bezdôvodnom obohacovaní sa žalobcu. Je zrejmé, že žalobcovi zostatok poplatku vrátený zo strany OS
PO nebude (nemôže byť pre rozpor s právnym predpisom), a preto je tento nárok nevyhnutné uplatňovať
v predmetnej právnej veci.

14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového

poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, prejednal
odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s.
p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutýrozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1
C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.7.2025 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).

15. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2023 štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,
okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa
odseku 1 sa nemožno zbaviť.

16. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v
odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C. s. p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú
argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k

zamietnutiu žaloby. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie
relevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej žaloby a žalovanej prednesených na jej obranu.
Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C. s. p. súd prvej inštancie
dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti

žalobcom uplatňovaného nároku proti žalovanej, ktorého sa žalobca domáhal titulom náhrady škody
podľa zákona č. 514/2003 Z. z..

17. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že podľa § 380 C. s. p. je viazaný dôvodmi odvolania nielen v
zmysle ich paragrafového vymedzenia, ale aj konkrétneho skutkového vymedzenia, keď pri viazanosti

dôvodmi odvolania neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom
rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý
zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne
vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala
a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo; z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na

kvalitatívnevymedzenieodvolaciehodôvoduzhľadiskaskutkovejaprávnejargumentácienachádzajúca
podklad v zodpovednosti strany za to, že v konaní bude účinne uplatňovať svoje procesné práva a to aj
v odvolacom konaní. Je notorietou, že k zodpovednému uplatňovaniu vlastných procesných práv patrí
tiež požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej
inštancie.

18. Na margo námietky žalobcu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že v
prípade, ak by mu priznal náhradu škody spočívajúcu v zostatku poplatku za dovolanie v sume 70 eur,
došlo by zo strany žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, pretože Okresný súd Prešov musí o zostatku
poplatku rozhodnúť tak, že ho žalobcovi vráti, pričom ale opomenul, že o vrátení súdneho poplatku

Okresný súd Prešov s poukazom na § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch z dôvodu
uplynutia lehoty rozhodnúť nemôže, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie síce svoje závery založil
aj úvahe o bezdôvodnom obohatení, resp. vrátení zostatku nesprávne zaplateného súdneho poplatku,
avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku predovšetkým vyplýva, že súd prvej inštancie dospel
k záveru, že podľa uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 29C/316/2007-2651 zo dňa 12.1.2024,

suma 70 eur predstavuje nesprávne vyrubený súdny poplatok za dovolanie; v danom prípade preto
nejde pri posúdení tejto sumy o škodu, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti s napadnutým rozsudkom
(rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.4.2019, č. k. 18Co/21/2018-1956) a jeho prípadnou
nezákonnosťou ako rozhodnutia súdu, ale o nesprávne určenie výšky súdneho poplatku za dovolanie
(odsek 41 napadnutého uznesenia), ktoré sa spravuje režimom zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch.

19. Z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (Čl. 2 ods. 2 Základných princípov C. s.
p.) tiež vyplýva jednotná a dlhodobá interpretácia príčinnej súvislosti, ktorá sa zhodne ustálila, že vzťah
príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí ak je iba sprostredkovaný.

Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká, príčinou škody môže
byť len tá skutočnosť, že bez nej by škodný následok nevznikol. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú,
stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie
ide, ale musí ísť o príčinu podstatnú. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza

následku a vyvoláva ho.

20. Žalobca v podanom odvolaní ničím nespochybnil záver súdu prvej inštancie o tom, že v danom
prípade nejde o škodu, ktorá vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, ale o
nesprávne vyrubený súdny poplatok. Je preto nutné konštatovať, že odvolacia argumentácia žalobcu

nebola sama-osebe spôsobilá ovplyvniť výrokovú správnosť napadnutého rozhodnutia. Je tiež zrejmé,
že v prípade, ak neexistuje príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou,
teda suma 70 eur predstavuje takú časť súdneho poplatku, ktorú žalobca nebol povinný v nadväznosti
na podané dovolanie vôbec zaplatiť, pretože v tomto rozsahu mu poplatková povinnosť vo vzťahu k
podanému dovolaniu nevznikla, je nadbytočná aj úvaha súdu prvej inštancie, či by vyhovením žalobe
v tejto časti došlo/nedošlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia, resp. či v konaní na Okresnom súde

Prešov vedenom pod sp. zn. 29C/316/2007 žalobcovi bude/nebude suma 70 eur vrátená.

21. Nad rámec uvedeného, k posúdeniu povahy uplatneného nároku možno tiež dodať, že v danom
prípade sa nejedná ani o nesprávne rozhodnutie súdu o poplatkovej povinnosti, nakoľko poplatková
povinnosť v prípade podania dovolania vznikla žalobcovi už okamihom podania dovolania [§ 5 ods. 1

písm. a) zákona č. 71/1992 Zb.], pričom výzva na zaplatenie súdneho poplatku nie je rozhodnutím súdu
o poplatkovej povinnosti. K povahe výzvy na zaplatenie súdneho poplatku sa opakovane vyjadril ústavný
súd, ktorý vo svojich rozhodnutiach pripomína, že výzva je poplatníkovi zasielaná v prípade nezaplatenia
súdneho poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania (§ 10 ods. 1 zákona o
súdnych poplatkoch). Inštitút následnej výzvy teda umožňuje poplatníkovi zaplatiť súdny poplatok ešte v

dodatočnej lehote, ktorú možno z jej povahy označiť za lehotu na nápravu. Výzva na zaplatenie súdneho
poplatku je teda do určitej miery privilégiom, pričom jej účelom nie je uloženie povinnosti zaplatiť súdny
poplatok, ale upozornenie na jej nesplnenie, keďže samotná poplatková povinnosť vyplýva priamo zo
zákona o súdnych poplatkoch a je podmienkou na to, aby súd mohol pokračovať v konaní (I. ÚS 7/2024,
I. ÚS 45/2023, I. ÚS 266/2022, I. ÚS 379/2022, IV. ÚS 186/2022, I. ÚS 152/2022, III. ÚS 196/2018).

Ak teda žalobca zaplatil nesprávnu výšku súdneho poplatku, bolo na jeho aktívnom prístupe, aby pri
doručení výzvy na zaplatenie súdneho poplatku upozornil súd na nesprávne určenú výšku súdneho
poplatku, resp. zaplatil súdny poplatok v správnej výške; v takom prípade súd nemohol konanie zastaviť
pre nezaplatenie poplatku [§ 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb.]. Napokon, ak zaplatil súdny
poplatok v nesprávnej výške, sám mohol požiadať o vrátenie nedôvodne zaplatenej časti. Nič z toho

však neurobil, a preto pokiaľ mu zaplatením súdneho poplatku nad rámec zákonnej povinnosti vznikla
škoda, ide o škodu, ktorej vzniku mohol zabrániť, čo rovnako vylučuje zodpovednosť žalovanej za škodu
podľazákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní
plnýúspechaktorejbyinakpatrilanáhradatrovodvolaciehokonania,nároknanáhradutrovodvolacieho
konania nepriznal, nakoľko jej žiadne preukázané trovy odvolacieho konania nevznikli (pozri R 72/2018).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1
C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).