Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 39Ek/817/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120304325
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120304325.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Platiť sa oplatí s.r.o., so sídlom Mostová
2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 684 618, zastúpeného: Beňo & partners
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250
029, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Nové Zámky, o vymoženie 345,89
eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Mária Ághová, so sídlom exekútorského

úradu Kalvínske námestie 2, 934 01 Levice, pod sp. zn. 401EX 355/20, o sťažnosti oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/817/2020 zo dňa 25.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/817/2020 zo
dňa 25.09.2025 z a m i e t a .

II. Oprávnený a povinný n e m a j ú nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 39Ek/817/2020 zo dňa
25.09.2025.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnenýsanávrhomnavykonanieexekúciedoručenýsúdudňa25.05.2020domáhalodpovinného
vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 345,89 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil
k návrhu na vykonanie exekúcie rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10C/318/2016 zo

dňa 28.11.2017 a uznesenie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 10C/318/2016 zo dňa 06.02.2018.
Exekučný súd poverením zo dňa 02.06.2020 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Máriu
Ághovú, so sídlom exekútorského úradu Kalvínske námestie 2, 934 01 Levice, ktorý ju vedie pod sp.
zn. 401EX 355/20.

2. Súdny exekútor vydal dňa 10.06.2025 upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm.

d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov (Ďalej len „Exekučný poriadok“) a zároveň vyzval oprávneného
na zaplatenie náhrady výdavkov vo výške 73,80 eur vrátane DPH.

3.Uznesenímsp.zn.39Ek/817/2020zodňa25.09.2025súdnámietkyoprávnenéhoprotiupovedomeniu
o zastavení exekúcie sp. zn. 401EX 355/20 zo dňa 10.06.2025 vydanému súdnym exekútorom zamietol.

Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým, že mal zo zoznamu
vykonaných úkonov obsiahnutého v exekučnom spise súdneho exekútora preukázané, že súdny
exekútor v priebehu exekúcie nebol pasívny ohľadom zisťovania majetku povinného. Poverený súdny
exekútor po tom, čo mu bolo doručené poverenie na vykonanie exekúcie, vykonával jemu dostupné
lustrácie na katastri, v Sociálnej povinnosti, v bankách a taktiež lustráciu v evidencii vozidiel. Uvedené
lustrácie boli negatívne, keď bolo zistené, že povinný je nezamestnaný od 14.11.2019 a rovnako ani nie

je poberateľom dôchodkovej alebo inej dávky, nie je vlastníkom nehnuteľnosti ani motorového vozidla.
Lustrácia bánk bola pozitívna, keď súdny exekútor zistil, že povinný má zriadený účet v banke (ČSOB),a preto následne vydal exekučný príkaz. Napriek tomu súdny exekútor nevymohol žiaden majetok,
keď zostatok na účte v banke bol mínusový. S poukazom na uvedené možno prijať záver, že súdny
exekútor preukázateľne zisťoval majetok povinného, ktorý by mohol v danej exekúcii zexekvovať. V

súvislosti s tvrdením oprávneného, že súdny exekútor nevykonal fyzické zisťovanie hnuteľného majetku
povinného, súd sa stotožnil s tvrdením súdneho exekútora. Ak sa súdnemu exekútorovi nepodarilo
doručiť povinnému zásielky, logicky potom nemohol súdny exekútor zistiť ani adresu, na ktorej by
sa povinný zdržiaval, a teda nemohol vykonať ani osobné zisťovanie hnuteľného majetku povinného
v mieste jeho bydliska. Rovnako nemožno vyžadovať od súdneho exekútora, aby v každej exekúcii

osobne zisťoval bydlisko povinného. Takýto postup by bol neefektívny a nehospodárny. Zároveň súd
dodal, že súdny exekútor nie je povinný vykonať fyzické zisťovanie majetku povinného v mieste jeho
bydliska a následný predaj takéhoto majetku. To, ktorý spôsob vykonania exekúcie súdny exekútor zvolí,
je výlučne na jeho zvážení v závislosti od toho, aký majetok zistí. Podmienkou je, aby ním zvolený
spôsob vykonania exekúcie bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku
povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. K takémuto spôsobu súdny exekútor pristúpi

len v prípade, ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa nachádzajú hnuteľného veci vyššej
hodnoty. Nie je účelné ani hospodárne, aby súdny exekútor v každej exekúcii fyzicky zisťoval hnuteľný
majetok povinného a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neboli uspokojené ani trovy
exekúcie. Takýto postup súdne exekútora by bol v priamom rozpore s ust. § 63 Exekučného poriadku,
podľaktoréhospôsobvykonaniaexekúcieurčísúdnyexekútortak,abyhodnotazabezpečenéhomajetku

povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Oprávnený tiež tvrdil, že v prípade povinného
možno predpokladať existenciu hnuteľného majetku povinného podliehajúceho exekúcii. S uvedeným
tvrdením oprávneného sa súd nestotožnil, keď ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na
pravdepodobnej existencii majetku povinného. Ak by tomu tak bolo, potom by Exekučný poriadok
neukladal súdnemu exekútorovi povinnosť vydať upovedomenie o zastavení exekúcie podľa § 61n

ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného, ak sú splnené zákonom
stanovené predpoklady na takýto postup. Účelom tohto ustanovenia nie je to, aby súdny exekútor ďalej
vykonával exekúciu napriek tomu, že sa mu nepodarilo zistiť majetok povinného, ktorý by mohol v
danej exekúcii zexekvovať ale jeho účelom je zastavenie neperspektívnych exekúcii, ktoré nemožno
úspešne skončiť vymožením vymáhaného nároku oprávneného pre nedostatok majetku povinného.

Ak súdny exekútor v danej exekúcii nezistil žiadny zexekvovateľný majetok povinného a od začatia
exekúcie uplynulo päť rokov, bol súdny exekútor potom povinný postupovať v zmysle § 61n ods. 1
písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. Pokiaľ ide o uloženie
donucovacieho opatrenia súdny exekútor má možnosť (nie povinnosť) uložiť donucovacie opatrenie, ak
možno predpokladať, že bez jeho použitia nedôjde k splneniu povinnosti, ktorej splnenie sa má vynútiť

(dotknutá povinnosť). Súdny exekútor pri tom prihliadne najmä na význam dotknutej povinnosti a na
primeranosť donucovacieho opatrenia dotknutej povinnosti. Ak potom súdny exekútor vyhodnotí, že
uloženie donucovacieho opatrenia by vzhľadom na zistenia v priebehu exekučného konania bolo zjavne
neprimerané a neúčelné, neboli splnené zákonné podmienky na uloženie donucovacieho opatrenia. Ak
súdny exekútor v danej exekúcii nepristúpil k uloženiu donucovacieho opatrenia, nemožno na základe

tejto skutočnosti vyvodiť záver o majetnosti povinného

4. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú
odôvodnil tým, že súdny exekútor vykonal iba lustrácie elektronicky prístupných registrov, respektíve
dopyty na orgány a inštitúcie, a to vrátane dopravného inšpektorátu, ale nie fyzické zisťovanie

na mieste samom a spísanie hnuteľného majetku podliehajúceho exekúcii v súlade s § 114 a
115 Exekučného poriadku. Súdny exekútor tak v rozpore s odôvodnením napadnutého uznesenia
nevykonal riadne zisťovanie všetkého majetku povinného a skutočnosť splnenia podmienky pre
zastavenie exekúcie exekútorom pre nedostatok majetku tak nebola ani súdnym exekútorom ani
súdom preukázaná a predmetné upovedomenie o zastavení exekúcie je predčasné a napadnuté

uznesenie nesprávne a v rozpore so zákonom. Práve zisťovanie aj hnuteľného majetku povinného
ako napríklad televízny prijímač, mobilné telefóny, hotové peniaze nad 165 eur, cennosti na bytoch,
počítače a notebooky, nebežné odevy a iný textil a podobne a ich speňaženie je odôvodnené za
okolností, ak povinný nemá iný postihnuteľný majetok alebo príjmy a práve pri výške pohľadávky
oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, pre ktorú nie je primerané speňažovanie nehnuteľnosti

alebo iného vysoko hodnotného majetku, aby ho oprávnený aj vlastnil. V tomto smere poukázal
oprávnený na ustanovenie paragrafu 63 a 64 exekučného poriadku. Oprávnený zastáva názor, že
súdny exekútor nevykonal zisťovanie majetku a podmienky zákona pre zastavenie exekúcie exekútorom
neboli splnené, jedná sa teda o tvrdenie negatívnej skutočnosti, ktorej opak musí preukázať súdnyexekútor. Navyše z exekučného spisu, ako zistil aj súd, skutočne nevyplýva, že by predmetné zisťovanie
hnuteľného majetku exekútor vykonal. Majú za to, že v podmienkach exekučného konania v ktorom
sú možnosti procesného útoku a procesnej obrany zúčastnených subjektov v súlade s paragrafom 200

a nasledujúcich Exekučného poriadku obmedzené, neprechádza na oprávneného dôkazné bremeno
preukázania majetnosti alebo nemajetnosti povinného. V zmysle ustanovenia paragrafu 59 odsek 1
a Exekučného poriadku vyplýva, že exekútor je povinný vykonať úkony potrebné na zistenie majetku
povinného a to vrátane fyzickej návštevy povinného a s tým súvisiacich zisťovaní hnuteľného majetku.
Na pokyny oprávneného exekútor prihliada, respektíve si žiada iba v prípadoch predpokladaných

zákonom. Nie je správne tvrdenie súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, podľa
ktorého mal oprávnený podávať návrhy exekútorovi. Exekútor vykonáva svoju právomoc samostatne a
okrem zákonom ustanovených prípadov nie je viazaný žiadnymi návrhmi ani pokynmi oprávneného a
oprávnený ani nemá možnosti zisťovať skutočnosti rozhodné pre postup v exekúcii, ktoré možnosti má
v plnej miere exekútor. V prípade, ak by exekútor zistil hnuteľný majetok speňažiteľný v rámci exekúcie,
čo by zistil iba na základe fyzickej obhliadky obydlia povinného, mohol/mal vyzvať oprávneného

na úhradu akýchkoľvek preddavkov, ktoré by v súlade so zákonom bol exekútor oprávnený od
oprávneného požadovať. To že paragraf 59 odsek 1 Exekučného poriadku ustanovuje, že exekútor
prednostne zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré sú dostupné
prostriedkami elektronickej komunikácie pod neznamená to, že exekútor vykonáva iba zisťovanie
dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie. To zvlášť pri výške vymáhanej pohľadávky do 2000

eur a zjavnej majetkovej situácie povinného, pri ktorom nemožno očakávať vlastníctvo nehnuteľností,
pohľadávok, obchodných podielov, hodnotnejších vozidiel a podobne. Exekučný súd v konaní o
námietkach má posúdiť, či boli splnené podmienky Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie
súdnym exekútorom. Do kompetencie súdu patrí na riadne podanie námietky, zhodnotenia exekútora
preveriť a preskúmať minimálne v rozsahu, či exekútor sám deklaroval vykonané zisťovanie všetkého

možného majetku povinného nielen majetku evidovaného subjektami podľa paragrafu 2 vyhlášky MS
SR číslo 68/2017 Z.z. Oprávnený nie je povinný navrhovať spôsob vykonania exekúcie exekútorovi.
Exekútor je povinný iniciatívne využiť všetky možné spôsoby exekúcie a v prípade, ak je na ten,
ktorý spôsob zákonom vyžadovaný súhlas oprávneného alebo úhrada preddavkov na rovy, má ich
exekútor bez výzvy oprávnenému navrhovať a ich úradu žiadať. Oprávnenému nie je zrejmé, prečo

počas exekučného konania nedošlo k vykonaniu exekúcie predajom hnuteľných vecí, ktorých povinný
je vlastníkom/spoluvlastníkom. Oprávnený nepredpokladá, že povinný naozaj nevlastní žiaden hnuteľný
majetok, ktorý sa v nehnuteľnostiach, kde žije respektíve v jeho domácnosti nachádza. Oprávnenému
nie je zrejmé prečo ak je jedinou možnosťou na vymoženie jeho peňažnej pohľadávky výkon exekúcie
predajom hnuteľných vecí, nakoľko zisťovanie majetku povinného formou automatického elektronického

zisťovania podľa údajov, ktoré sú dostupné prostriedkami elektronickej komunikácie, z prostredia
svojho exekútorského úradu boli negatívne, túto možnosť výkonu exekúcie má oprávnený súdnemu
exekútorovi vopred navrhovať. Oprávnený poukázal na rozhodnutia vydané na Okresnom súde Banská
Bystrica sp. zn. 67Ek/1291/2019 a sp. zn. 40Ek/1204/2019. Oprávnený ďalej uviedol, že mu s
poukazom na rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmé, prečo sa súd pri posudzovaní námietok

oprávneného voči upovedomeniu o zastavení exekúcie odklonilo od zaužívanej vyššie uvedenej
rozhodovacejpraxe,vktorejsúdvprípadochsrovnakýmskutkovýmzákladomrozhodol,ženemajetnosť
povinného neodôvodňuje len samotné vykonanie lustrácií v registroch dostupných súdnemu exekútorovi
s negatívnym výsledkom. Oprávnený nie je povinný zisťovať a oznamovať exekútorovi kde sa má
nachádzať hnuteľný majetok povinného. Súdny exekútor má dostatok oprávnení na to, aby zistil a

spísal všetok majetok povinného sám z vlastnej iniciatívy. Nie je pravdou, že súd nemá právomoc
prešetrovať postup súdneho exekútora pri výkone exekúcie. Podľa paragrafu 32 Exekučného poriadku
je súd oprávnený požadovať od exekútora vysvetlenia alebo správy o priebehu každej exekučnej
veci, ktorá bola exekútorovi pridelená, ktoré je exekútor povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.
Z ustanovenia paragrafu 32 Exekučného poriadku jasne vyplýva dohľadové oprávnenie súdu voči

súdnemu exekútorovi. Navyše nejde o nejaké prešetrovanie postupu exekútora ale skutkové zisťovanie
naplnenia podmienok zákona pre zastavenie exekúcie, keď exekútor exekúciu zastavil, na čo má
súd výsostnú právomoc a v rámci zisťovania dôkazov pre svoje rozhodnutie vo veci je oprávnený
žiadať súčinnosť a získavať podklady od kohokoľvek v súlade s civilným sporovým poriadkom. Ak si
exekútor presadil u zákonodarcu náhodné prideľovanie exekúcií, majú zabezpečiť, aby kvalita výkonu

exekučnejčinnostiuvšetkýchzodpovedalakvalitejejvýkonovutýchexekútorskýchúradov,ktorýchsido
zavedenia náhodného prideľovania oprávnení na vedenie exekučného konania vyberali. V podmienkach
všeobecne známej nízkej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike by mali byť súdni exekútori tí
poslední, ktorí „od stola“ prístupom ešte znižujú možnosti veriteľov domôcť sa svojho práva. Nie jepravda, že by im Exekučný poriadok nedával dostatok možností, alebo im bránil v dôslednom výkone
exekučnej činnosti neprimeraným dôrazom na práva povinných. Oprávnený má za to, že je spravodlivé,
aby v právnom štáte oprávnený, ktorému bol nárok priznaný právoplatným exekučným titulom mohol

očakávať riadne a dôkladné vykonanie exekúcie bez toho, aby sa musel kontrolovať a dohliadať na
činnosť exekútorov, ktorí majú na výkon exekúcie monopol, exekučné veci sú im náhodne prideľované
a sú štátom poverené ako osobitne odborne spôsobilé a zmocnené osoby. Tiež sa nemá stať pravidlom
spôsob vykonávania exekúcie formálnym spôsobom v rámci ktorého exekútori iba od stola dožiada
orgány a inštitúcie a pri negatívnom výsledku zastaví exekúciu a inkasuje náhrady podľa vyhlášky.

5. Uvedenú sťažnosť oprávneného súd povinnému ani súdnemu exekútorovi z dôvodu hospodárnosti
konania nezasielal. Stanovisko súdneho exekútora je súdu naviac známe z jeho vyjadrenia sa
k námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,

proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,

je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

11. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

12. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku pri fyzickej osobe je predpokladom zastavenia

exekúcie pre nemajetnosť nezistenie majetku exekvovateľného v tomto exekučnom konaní po dobu
piatich rokov, nie absolútna nemajetnosť. Ak teda po dobu piatich rokov (od začatie exekúcie alebo od
posledného zexekvovania majetku) nebude zistený ďalší existujúci exekvovateľný majetok povinného,
úlohou exekútora je zastaviť exekučné konanie upovedomením o zastavení exekúcie.

13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia

pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

14. V tomto smere treba konštatovať, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je vecne správne, keď
vyššísúdnyúradníksprávnezistilskutkovýstavveciazozistenéhoskutkovéhostavdospelksprávnemu

právnemu záveru, ktorý v napadnutom uznesení náležite odôvodnil.

15. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka súd prvej inštancie dopĺňa, že po
oboznámení sa s obsahom správ, ktoré do spisu doložil súdny exekútor, musí aj súd prvej inštancie
konštatovať, že nezistil žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie upovedomenia o zastavení

exekúcie. V prvom rade možno pripomenúť (ako konštatoval vyšší súdny úradník v napadnutom
uznesení), že dôvodom pre zastavenie exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku
je nezistenie majetku, ktorý je možné zexekvovať v predmetnom exekučnom konaní, t.j. relatívna
nemajetnosť, a nie neexistencia akéhokoľvek majetku povinného, teda absolútna nemajetnosť. Vkonkrétnom exekučnom konaní sa tak môže stať, že napriek tomu, že povinný disponuje majetkom
podliehajúcim exekúcii, pôjde o majetok, ktorý v predmetnom exekučnom konaní nie je možné
zexekvovať. V prípade, ak súdny exekútor po uplynutí doby 5 rokov od začatia exekúcie alebo od

posledného zexekvovania majetku dospeje k záveru o tom, že u povinného nebol zistený majetok, ktorý
by mohol byť postihnutý exekúciou, nemá inú možnosť ako vydať upovedomenie o zastavení exekúcie.
Možno ešte doplniť, že spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia, určuje práve súdny exekútor, a to na
základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov
povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či

nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie
súdneho exekútora. Súdny exekútor je pri tom povinný vykonávať túto činnosť podľa Exekučného
poriadku s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí.
Výkon exekučnej činnosti spadá do kompetencie súdneho exekútora. Spôsob vykonania exekúcie
určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku
povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na

skúmanie majetkových pomerov povinného, ktorého skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom.
S poukazom na vyššie uvedené bolo teda v predmetnej exekúcii úlohou súdneho exekútora, aby
vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej
povinnosti, aby bol k nej primeraný. Pokiaľ súdny exekútor v rámci zisťovania majetkových pomerov
povinného nezistil žiadny exekvovateľný majetok a od začatia exekúcie uplynulo 5 rokov, bol povinný

postupovať v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak súd prvej inštancie nemôže s argumentáciou oprávneného
súhlasiť. Ďalšie vedenie exekúcie nemôže byť založené len na pravdepodobnej existencii majetku

povinného resp. na tom, že súdny exekútor podľa oprávneného nevykonal všetky jemu dostupné
možnostivykonaniaexekúcie.Vtejtosúvislostitrebazdôrazniť,žesúdnyexekútorniejepovinnývykonať
fyzické zisťovanie v mieste bydliska povinného. Tento spôsob vykonania exekúcie zvolí len v prípade,
ak predpokladá, že v mieste bydliska povinného sa budú nachádzať hnuteľné veci vyššej hodnoty.
Bolo by totiž v rozpore s princípom hospodárnosti, účelnosti a efektívnosti, ak by miestne zisťovanie

vykonával vždy a spisoval by aj také hnuteľné veci, ktorých predajom by neuspokojil ani len trovy
exekúcie. Nie každý televízny prijímač, počítač, mobilný telefón či iné hnuteľné veci sú totiž predajné
tak, ako sa zrejme domnieva oprávnený. Tu totiž nemožno ignorovať ekonomickú realitu života fyzických
osôb v Slovenskej republike a predstavu oprávneného o nutnosti vykonania mobiliárnej exekúcie
možno označiť za iluzórnu. Treba tiež doplniť, že vedomosť o majetkových pomeroch povinného súdny

exekútor v súčasnej dobe môže získať nielen fyzickým zisťovaním, ale aj prostredníctvom internetu či
sociálnych sietí. Súdny exekútor si tak vie urobiť predstavu o majetkových, príjmových a sociálnych
pomeroch povinného aj bez zisťovania v mieste bydliska povinného, pričom pri kreovaní tohto úsudku
vychádza aj zo svojich dlhoročných skúseností. Následne, exekučný súd sa na tento úsudok súdneho
exekútora spolieha, keďže ako už súd uviedol vyššie, súdny exekútor je odborne spôsobilou osobou

a do jeho činnosti súd zasiahne len v prípade vážnych zistení a nezrovnalostí, ktoré sú založené na
objektívnych skutočnostiach. Domnienka oprávneného, že by sa v mieste bydliska povinného mohli
nachádzať hodnotné hnuteľné veci, však nie je podložená žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Práve
naopak, šablónovitosť a všeobecnosť podanej sťažnosti (oprávnený sťažnosť s rovnakým obsahom totiž
podal vo viacerých exekučných veciach) evokuje skôr snahu oprávneného len zbaviť sa resp. oddialiť

povinnosť úhrady trov exekučného konania. V okolnostiach prejednávanej veci súd naviac poukazuje
na skutočnosť, že povinný má hlásený trvalý pobyt bezdomovca v meste Nové Zámky a teda miesto
pobytu povinného súdnemu exekútorovi nie je známe.

17. Súd prvej inštancie má jednoznačne za to, že pokračovať v exekúcii má význam len pri existencii

reálneho majetku, ktorý možno reálne speňažiť a za súčasného splnenia podmienky, že výťažok z
tohto speňaženia postačí aspoň na trovy exekúcie. V opačnom prípade je nutné konštatovať, že hoci
povinný môže vlastniť (resp. vlastnil) nejaký majetok, za stavu, že tento majetok je nespeňažiteľný
alebo speňažiteľný len za veľmi malú hodnotu, treba nevyhnutne dospieť k záveru o nemajetnosti
povinného. Napokon, treba opätovne zdôrazniť, že súdny exekútor nemá pri postupe podľa § 61n ods.

1 písm. d) Exekučného poriadku na výber, ale naopak je povinný vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak sú splnené zákonom normované podmienky. Vydanie upovedomenia teda nespočíva na
jeho vôli. Veď aj pre súdneho exekútora by bolo výhodnejšie, pokiaľ by povinný nejaký majetok mal,
tento majetok speňažiť, pretože z tohto výťažku súdnemu exekútorovi vzniká nárok aj na odmenuvo výške 20 % z vymoženého, pričom pri zastavení exekúcie má nárok len na náhradu paušálnych
výdavkov vo výške 60,-Eur (+ DPH), ktorá náhrada v zásade nepokryje v celom rozsahu skutočné
náklady súdneho exekútora, ktoré mu vznikajú v súvislosti s vedením exekúcie. Súdny exekútor, ani

súd, však nie je garantom existencie majetku povinnej osoby a súčasťou práva na súdnu ochranu nie
je aj právo na skutočné, reálne vymoženie pohľadávky. Pokiaľ povinný nedisponuje zodpovedajúcim
majetkom umožňujúcim vymoženie pohľadávky, súdny exekútor, ani súd za uvedený objektívny stav
zodpovednosť nenesú.

18. Na základe zisteného skutkového stavu v predmetnej veci tak možno konštatovať, že súdny exekútor
pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie majetkové pomery povinného dostatočne preskúmal
a rovnako neopomenul vykonať lustrácie v dostupných registroch. Keďže v čase vydania upovedomenia
o zastavení exekúcie všetky skutkové zistenia indikovali neexekvovateľnosť majetku povinného, vydané
upovedomenie nemožno považovať za predčasné, ale naopak za vydané plne v súlade s Exekučným
poriadkom.

19. K poukazu oprávneného na rozhodnutia tunajšieho súdu v obdobných prípadoch súd uvádza, že pri
svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP postupovať podľa ustálenej
judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdnej autority
(napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je možné považovať za ustálenú judikatúru. Za takú možno

považovať len také rozhodnutia, ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo
svojej rozhodovacej praxi budú nimi riadiť. V zmysle uvedeného tak tento exekučný súd v tejto veci
nie je rozhodnutiami v iných exekučných konaniach, a to dokonca len rozhodnutiami jediného vyššieho
súdneho úradníka, ktoré ani neprešli sudcovským prieskumom viazaný. Naviac v konania označených
oprávneným boli rozhodnutia súdu vydané na inom skutkovom základe, konkrétne v konaní vedenom

pod sp. zn. 67Ek/1291/2019 bolo zistené, že povinný bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti
v podiel 1/1 v pomere k celku a v konaní pod sp. zn. 40Ek/1204/2019 súd nemal dostatočne preukázané
zisťovania majetku a príjmov povinného súdnym exekútorom, ktorý na výzvu súdu ani nereagoval).

20. Na záver súd konštatuje, že podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných

súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý
ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov

konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za
porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

21. So zreteľom na vyššie uvedené preto súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu vydaného vyšším

súdnym úradníkom sp. zn. 39Ek/817/2020 zo dňa 25.09.2025 ako nedôvodnú zamietol, keď napadnuté
uznesenie ako aj nadväzujúce upovedomenie o zastavení exekúcie vyhodnotil ako vecne správne
a vydané v súlade so zákonom.

22.Otrováchkonaniasúdrozhodoltak,žeoprávnenýanipovinnýnemajúnároknanáhradutrovkonania

v súvislosti s podanou sťažnosťou oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn.39Ek/817/2020 zo dňa 25.09.2025. Oprávnený si v podanej sťažnosti nárok na náhradu trov
konania neuplatnil, povinnému nárok na náhradu trov konania nevznikol (sťažnosť oprávneného mu na
vyjadrenie zaslaná nebola).

23. Navyše súd konštatuje, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade
komplexná, pričom Civilný sporový poriadok je možné aplikovať len na tie momenty exekučného
konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené komplexne (napr. § 255 CSP zásada úspechu
a neúspechu). Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých
možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov

vymedzuje Exekučný poriadok v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich
uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Keďže sa jedná o taxatívny výpočet, náklady iných subjektov, ale ani
iné náklady nominovaných subjektov nemožno považovať za trovy exekučného konania (Števček, M.,
Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha : C.H. Beck, 2018, s. 814). V ustanovení § 199a Exekučného poriadku zákon taxatívnym spôsobom ďalej
vymenúva, čo považuje za trovy účastníkov konania, a teda na strane oprávneného sú to výdavky na
zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti

s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky
spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie; na strane povinného sú to výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie. Účastník konania teda môže
vynaložiť aj akékoľvek iné výdavky, ale zákon pri nich ani neuvažuje o možnej náhrade v exekučnom
konaní. Uvedené plne korešponduje aj s právnou úpravou obsiahnutou v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky

MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
v zmysle ktorého v rámci exekúcie možno priznať náhradu trov právneho zastúpenia len za tie úkony,
ktoré sú tu uvedené, a to prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému
návrhu (pod čo treba subsumovať aj návrh na zastavenie exekúcie), zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu. Ako je z uvedeného zrejmé, zákonodarca
mal jednoznačne spomenutou právnou úpravou za to, aby trovy v rámci exekučného konania boli

minimalizované na maximálnu možnú mieru tak, aby bolo zachované právo na súdnu ochranu a právnu
pomoc účastníkov, čo zodpovedá aj charakteru exekučného konania ako konania vykonávacieho.
V priebehu exekučného konania sa nepredpokladá existencia nových a závažných skutočností, ktoré
by si vyžadovali iné ďalšie úkony, ako tie ktoré sú uvedené v § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).