Uznesenie – Ostatné – Opatrovníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoPs/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320204373
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Grečmal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1320204373.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Grečmal a sudkýň JUDr.
Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, v právnej veci osoby, o ktorej obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony sa koná: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., v konaní zastúpený
opatrovníkom: Mestská časť E. - F. A., G. G. B. X, E., H.: XX XXX XXX, za účasti: H. I. C., J., narodený
XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, E., o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony a o ustanovenie

opatrovníka, za účasti: Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, so sídlom Račianska 153,
Bratislava, IČO: 50 200 232, o odvolaní H. I. C. proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II č. k.
B3-37Ps/3/2020 – 461 zo dňa 23.01.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým uznesením, konanie
zastavil (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania (II. výrok) a trovy dokazovania hradí štát (III. výrok).

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 239 , § 247 ods.1, § 251 ods. 1 Civilného

mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“). Pri ďalšom rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne
úkony u vyšetrovaného zobral do úvahy skutočnosť, že u neho od vypracovania znaleckého posudku
MUDr. Klaudiou Stanislavovou, resp. od posledného rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci došlo k
určitým zmenám. Podľa tvrdenia procesného opatrovníka (Mestská časť E. - F. A.) v odvolacom konaní
a v ďalšom konaní pred súdom prvého stupňa vyšetrovaný s procesným opatrovníkom spolupracoval
a snažil sa nájsť si prácu. Je pravdou, že počas spolupráce s procesným opatrovníkom naďalej

požíval alkoholické nápoje, nebolo to však zakaždým, keď sa vyšetrovaný so zástupcom procesného
opatrovníka stretol. Procesný opatrovník s vyšetrovaným spolupracuje dlhšiu dobu - takmer 2 roky,
podľa názoru súdu ho teda dostatočne pozná a dokáže zhodnotiť jeho snahu o riadne začlenenie sa do
spoločnosti zodpovedajúcim spôsobom. Konštatoval, že ani otec vyšetrovaného (pôvodný navrhovateľ)
nevidí podľa jeho vyjadrení v odvolacom konaní ani podľa jeho ďalšieho vyjadrenia pred súdom prvého
stupňa najväčší problém vyšetrovaného v tom, že pije, ale v spôsobe jeho života. Je presvedčený,

že vyšetrovaný je pri dostatočnej snahe schopný riadneho života a pri dostatočnej snahe dokáže
s problémom alkoholizmu bojovať. U vyšetrovaného problém s alkoholom pretrváva aj naďalej, je
dlhodobý, táto skutočnosť je zrejmá z lekárskych posudkov, ktoré sú uvedené v bodoch 23 až 25,
29, 31 až 34 prvého rozhodnutia súdu prvého stupňa vo veci. Je pravdepodobné, že vyšetrovaný si
svoju závislosť na alkohole uvedomuje a svojím spôsobom s ňou bojuje. Podľa vyjadrenia procesného
opatrovníka si vyšetrovaný hľadá prácu, procesný opatrovník je ochotný s ním naďalej spolupracovať.

Otec vyšetrovaného, ktorý by mal svojho syna poznať najlepšie, nevidí problém s užívaním alkoholu
z jeho strany, ale v spôsobe života aký v súčasnosti vedie. Vyšetrovaný, procesný opatrovník, anizástupca Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím v priebehu konania nenavrhovali
vykonať ďalšie znalecké dokazovanie, otec vyšetrovaného žiadal doplniť znalecké dokazovanie v smere
prečo zdravotná komisia uznala, že vyšetrovaný je invalidným dôchodcom. Po zohľadnení názorov

vyššie uvedených osôb, a preto, že by nové znalecké dokazovanie neprinieslo vo vzťahu k duševnému
stavu vyšetrovaného žiadne nové poznatky, ďalšie znalecké dokazovanie vo veci nenariadil. Pri
zohľadnenízásadyproporcionality,naktorúpoukázalsúddruhéhostupňa(správnemalobyť,,súddruhej
inštancie“ – poznámka odvolacie súdu ), možno konštatovať, že vyšetrovaný sa snaží svoju zdravotnú
a sociálnu situáciu riešiť, existuje subjekt, ktorý mu v tomto riešení pomáha. Ani pretrvávajúci problém

s alkoholom u posudzovaného nemusí nevyhnutne viesť k jeho obmedzeniu spôsobilosti na právne
úkony. Po zohľadnení snahy posudzovaného nájsť si prácu, jeho preukázateľnej spolupráci s procesným
opatrovníkom, a tiež názoru odvolacieho súdu, podľa ktorého ani nekritický postoj posudzovaného k
abúzu alkoholu nie je dostatočným a presvedčivým dôvodom na prijatie záveru o jeho nespôsobilosti na
právne úkony, tiež názoru procesného opatrovníka, otca posudzovaného a Úradu komisára pre osoby
so zdravotným postihnutím, nemal splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony

posudzovaného, preto konanie zastavil.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec vyšetrovaného odvolanie a žiadal, aby súd pristúpil
k obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony jeho syna s tým, že je pripravený byť jeho opatrovníkom,
keďžepoznánajlepšiejehopotrebyatiežnavrhovalodvolaciemusúdu,abypodľavýsledkovdoplneného

znaleckého dokazovania rozhodol o čiastočnom obmedzení jeho syna (vyšetrovaného) spôsobilosti na
právne úkony v otázkach udeľovania súhlasu s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, konaním pred
úradmi a nakladaním so svojím majetkom.

4. V odvolaní uviedol, že pôvodne podával návrh s manželskou, ktorá je už nebohá, z dôvodu

pomoci a ochrany ich syna, t.j. vyšetrovaného pred rôznymi negatívnymi vplyvmi a to z dôvodu
jeho dlhodobej závislosti na alkohole a duševnej poruchy osobnosti. Vyšetrovaný je v starostlivosti
psychiatra od roku 2005 pre syndróm závislosti od alkoholu a iných návykových látok, striedavo
bol odvtedy vo viacerých psychiatrických liečebniach, kde bola liečba problematická pre nekritický
pohľad vyšetrovaného a porušovanie liečebného režimu, z ktorého dôvodu sa jeho zdravotný stav

neustále zhoršoval, plnú sumu invalidného dôchodku míňal na alkohol a návykové látky, opakovane
sa vyhrážal samovraždou, správal sa k iným osobám agresívne, pre ľahkovážne správanie prišiel
o byt, o ktorého navrátenie museli bojovať roky. Osobu vystupujúcu za Úrad komisára pre osoby zo
zdravotným postihnutím, B. G. podrobne informoval o správaní a jednotlivých kauzách vyšetrovaného,
táto oprávnenosť pristúpenia do konania odôvodňovala s poukazom na lekárske správy a znalecké

posudky, podľa ktorých vyšetrovaný trpí syndrómom závislosti od alkoholu a poruchou osobnosti, ktoré
poruchy sú trvalého charakteru a aktuálne vyšetrovaný svojimi úkonmi ohrozuje seba alebo práva tretích
osôb tým, že svojimi úkonmi poškodzuje svoje vlastné majetkové záujmy. Tým sú naplnené predpoklady
ohľadne vyšetrovaného, ktorý správaním vyvolaným v dôsledku svojej závislosti a duševnej poruchy
ohrozuje nielen svoje okolie a svojich blízkych, ale najmä sám seba. Poukázal na znalecký posudok

znalkyne MUDr. Klaudie Stanislavovej zo dňa 30.09.2022 č. 110/2022, ktorá navrhla obmedzenie
spôsobilostinaprávneúkonyauviedla,žezdravotnýčiduševnýstavvyšetrovanéhosaodr.2013zhoršil,
k abúzusu alkoholu je naďalej nekritický, pretože sa dožaduje prepustenia z hospitalizácie, porušuje
liečebný režim a tiež na pojednávaní v rámci výsluchu zdôvodnila dôvodnosť obmedzenia spôsobilosti
na právne úkony vyšetrovaného v jeho záujme, keďže svojim postojom je neprípustný k protialkoholickej

liečbe, kontrolám u psychiatra, má poškodenú pečeň, samovražedné myšlienky a sebapoškodzuje sa.
UžajošetrujúcipsychiatervyšetrovanéhoA.L.vovýpovedipredsúdompotvrdilzávislosťvyšetrovaného
od alkoholu a zmiešanú poruchu osobnosti trvalého charakteru, ktoré ho obmedzujú v bežnom živote
a tiež prvoinštančný súd mal z výsluchu vyšetrovaného preukázané, že si neuvedomuje závažnosť
svojho stavu, že jeho zdravotný stav je zapríčinený nadmerným užívaním alkoholických nápojov, ktorým

ohrozuje svoj život a je nebezpečný pre okolie, avšak po uplynutí jedného roka ten istý sudca konanie
zastavil pre nesplnenie podmienok pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony z dôvodu zmien
u vyšetrovaného, ktorý si závislosť na alkohole uvedomuje a svojím spôsobom s ňou bojuje, pričom sa
snaží riešiť svoju situáciu a existuje subjekt, ktorý mu v tom pomáha. Tieto závery prvoinštančného súdu
považovalzanepochopiteľnéanepresvedčivé,keďžesituáciasauvyšetrovanéhoodpredchádzajúceho

rozhodnutia nezmenila, naďalej nadmerne užíva alkoholické nápoje a návykové látky, odmieta sa
liečiť, na alkohol minie celú sumu invalidného dôchodku, a i keď má čistý register trestov a môže sa
zamestnať, naďalej je nezamestnaný, je účastníkom viacerých súdnych konaní, v ktorých sa domáha
svojich nárokov, ktoré však inicioval on a v každom konaní sa obrátil na Centrum právnej pomoci zaúčelom pridelenia advokáta, čo sa aj v každom konaní stalo (konanie na Mestskom súde Bratislava IV.
pod sp. zn. 19C/39/2018, sp. zn. 26C/42/2010, Okresný súd Svidník sp. zn. 3C/42/2020). Popieral, že
existuje subjekt, ktorý vyšetrovanému pomáha pri riešení problémov a to mestská časť E. – F. A., keďže

nemá informáciu, v ktorej oblasti je tento subjekt vyšetrovanému nápomocný. Poukázal na konanie
vedené na Mestskom súde Bratislava IV. pod sp. zn. 12C/85/2020 o nariadenie predaja bytu, na základe
žaloby žalobcov a to obyvateľov bytového domu, kde žalovaným je M. C., ako vlastník jedného z bytov,
v ktorom vyšetrovaný býva a dôvodom konania je neustále neprispôsobivé správanie sa vyšetrovaného
v danom byte, kde ho navštevujú osoby pochybnej povesti, často bývajúce pod vplyvom alkoholu

a návykových látok, neustály hluk a konflikt v byte obyvatelia bytového domu riešia cestou polície a tiež
bola opakovane privolaná rýchla zdravotná služba, keďže vyšetrovaný sa pod vplyvom alkoholu správal
agresívne. Dohováranie vyšetrovanému z jeho strany nepomáha a situácia sa vôbec nezlepšuje, pričom
za predpokladu úspešnosti v predmetnom spore zo strany žalobcov, príde vyšetrovaný o strechu nad
hlavou už po druhýkrát v živote. Vyšetrovanému uhrádza všetky náklady spojené s užívaním bytu, lebo
inak by bol odpojený od energii. Ak sa problém nevyrieši, je riziko, že vyšetrovaný zostane nielen závislý

na alkohole a duševne chorý, ale stane sa z neho aj bezdomovec. Konštatovanie prvoinštančného
súdu o tom, že vyšetrovaný so závislosťou na alkohole bojuje nezodpovedá realite, žiadal teda
dôsledne preskúmanie zdravotného stavu vyšetrovaného, pričom v konaní ustanovená znalkyňa mnohé
skutočnosti nezohľadnila a mnohé otázky zostali nezodpovedané a ešte pred pôvodným rozhodnutím
aj vyšetrovaný navrhoval vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, ku ktorému prvoinštančný súd

z dôvodu údajnej nepotrebnosti nepristúpil a rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony,
avšak následne bez doplnenia dokazovania a bez akéhokoľvek odborného základu a absencie zmeny
skutkového stavu prijal diametrálne odlišné rozhodnutie, vyvolávajúce pochybnosti, či súd postupoval
správne a dôsledne. Mal za to, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je nesprávne po právnej stránke
a tiež sú nesprávne jeho skutkové zistenia, keď bez povšimnutia nemôžu zostať prijaté závery pôvodným

rozsudkom, podľa ktorého vyšetrovaný nie je schopný adekvátne hospodáriť s finančnými prostriedkami,
nie je schopný reálne posúdiť výhody a nevýhody vstupu do zmluvných vzťahov a ani vybavovať úradné
záležitosti a samostatne sa zastupovať pred úradmi. Primárnou diagnózou, škodiacou vyšetrovanému
a jeho okoliu je porucha jeho osobnosti a správania dospelých (MKCH-10), ktoré poruchy sú ťažké, nie
sú priamym dôsledkom choroby, poškodenia, alebo úrazu mozgu, zvyčajne sa týkajú viacerých oblastí

osobností a vždy sú spojené so značným osobným utrpením a sociálnou izolovanosťou. Ďalej poukázal
na 2 typy a to impulzívny typ a hraničný typ, ktoré popisoval.

5. Úrad komisára pre osoby zo zdravotným postihnutím vo vyjadrení k odvolaniu otca vyšetrovaného
navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť, keďže v priebehu konania vykonal

prvoinštančný súd rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci. Zo spisu bolo
nesporné, že vyšetrovaný mal v priebehu rokov 2005-2022 zhoršený zdravotný stav pre nadmerné
užívanie alkoholických nápojov, avšak na pojednávaní dňa 23.01.2025 prezentoval súdu nové
skutočnosti o svojom aktuálnom stave, vrátane dobrovoľnej absencie, hľadania si zamestnania,
čím poukázal na zmenu oproti predchádzajúcim pojednávaniam, navyše procesný opatrovník

prisľúbil pomoc pri hľadaní zamestnania. Odvolateľ na pojednávaní uviedol, že hlavným problémom
u vyšetrovaného nie je alkohol, ale jeho spôsob životného štýlu a súd dospel k záveru, že vyšetrovaný
si svoju závislosť a stav uvedomuje, čo predstavuje formu boja s ňou. Poukázal na odvolacie dôvody
otca vyšetrovaného (ďalej aj ,,odvolateľ“), podľa ktorého vyšetrovaný ohrozuje seba aj svoje okolie,
tiež na výpoveď A. N. L., podľa ktorého diagnózy vyšetrovaného obmedzujú v každodennom živote,

avšak na pojednávaní pred prvoinštančným súdom vyšetrovaný, ako aj jeho procesný opatrovník
prezentovali pozitívne zmeny v jeho súčasnom spôsobe života, ktoré už nekorešpondujú s opisom
uvedeným otcom vyšetrovaného v odvolaní, keďže u vyšetrovaného nastal pokrok v schopnosti viesť
samostatný život, nepožíva alkoholické nápoje, hľadá si zamestnanie a našiel si partnerku. Zlepšený
zdravotný stav vyšetrovaného potvrdil aj terénny sociálny pracovník procesného opatrovníka, ktorý

približne 2 roky spolupracoval s vyšetrovaným vo vydávaní potravín a drogérie pre osoby v nepriaznivej
sociálnej situácii a tiež potvrdil, že alkoholizmus u vyšetrovaného nepredstavuje dôvod na obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony, pretože vyšetrovaný má vyvinutú finančnú gramotnosť, dokáže sa
riadne začleniť do spoločnosti a posúdiť svoje konanie ako aj jeho následky, alkoholické nápoje
neužíval pri každom kontakte a tiež prejavil ochotu aktívne vyšetrovanému pomôcť pri hľadaní nového

zamestnania. Tvrdenie otca vyšetrovaného o neexistencii pomáhajúceho subjektu vyšetrovanému nie
je pravdivé, keďže odvolateľ bol prítomný na pojednávaní a je zrejmé, že má minimálnu vedomosť
o tom, že procesný opatrovník vyšetrovanému prisľúbil pomoc. Odvolanie postavil odvolateľ na
vlastnom presvedčení o obraze vyšetrovaného, pričom neprihliadal na opis skutočností vyšetrovanýma procesným opatrovníkom na pojednávaní, teda jeho tvrdenia nie sú aktuálne a z hľadiska ochrany
práv osôb so zdravotným postihnutím a ich ľudskej dôstojnosti sú stigmatizujúce, pretože sa vzťahujú na
diagnózu vyšetrovaného – alkoholizmus. Poukázal na nepredloženie dôkazov odvolateľom v odvolacom

konaní o pretrvávajúcom alkoholizme a negatívnom vplyve na život či zdravie vyšetrovaného. Ohľadne
poukazu odvolateľa na znalecký posudok č. 110/2022 uviedol, že bol vypracovaný v polovici roka
2022, kedy opisoval vtedajší zdravotný stav vyšetrovaného, pričom sa nestotožnil s potrebou doplnenia
dokazovania o nový znalecký posudok alebo výsluch znalkyne, ktorý by nereflektoval skutočnosti
prezentované na poslednom pojednávaní a vzhľadom na spôsob života, aký vyšetrovaný prezentoval

na pojednávaní, nebolo potrebné vyhotovovať nový znalecký posudok s poukazom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Základným pilierom civilných mimosporových konaní je zásada materiálnej
pravdy, aká súdu určuje povinnosť zistiť skutočný stav veci, a preto je daná potreba súdu, aby
rozhodnutie zodpovedalo aktuálnemu stavu veci a to aj vrátane zdravotného a súkromného stavu
vyšetrovaného, ktorý v čase rozhodovania prezentoval snahu v hľadaní si zamestnania, abstinuje a má
priateľku, ktorý stav je výrazne odlišný od situácie existujúcej na začiatku konania a tento stav je

dostatočný a skutočný. Opodstatnenosť svojho vstupu do konania neodvodzuje výlučne na základe
lekárskych správ a znaleckých posudkov, ale primárne vychádza z článku 12 Dohovoru o právach osôb
so zdravotným postihnutím, ktoré ustanovenie zdôrazňuje potrebu ochrany týchto osôb a ich cieľom
bolo v konaní hľadať také riešenia a opatrenia, ktoré budú pre vyšetrovaného priaznivé a budú prihliadať
najmä na jeho ochranu.

6. Otec vyšetrovaného vo vyjadrení k vyjadreniu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím
(ďalej aj „Úrad“) opakoval odvolacie námietky a trval na tom, že postoj vyšetrovaného sa nezmenil,
pretože naďalej požíva alkoholické nápoje a nepodrobuje sa liečbe a už v roku 2021 tvrdil, že si
hľadá prácu a neužíva alkohol. Úrad nepriamo vo svojom vyjadrení priznáva, že rozhodujúcimi pre

neho boli výlučne vyjadrenia účastníkov, čo je v rozpore s účelom predmetného konania a pokiaľ
považoval znalecký posudok za neaktuálny, súdu nič nebránilo v jeho aktualizácii. S vyšetrovaným
je v pravidelnom kontakte a pozná jeho pomery, taktiež jeho vzťah k alkoholu a súčasnú situáciu,
ktoré nezodpovedajú skutočnostiam popisovaným prvoinštančným súdom, a ktoré považovali ostatní
účastníci za hodnoverné, keďže pozitívne zmeny v živote vyšetrovaného v skutočnosti nenastali.

Ohľadne priateľky vyšetrovaného uviedol, že ide o osobu problematickú – alkoholičku, ktorej boli
rozhodnutím súdu odobraté deti a táto z dôvodu potreby bývania sa nasťahovala k vyšetrovanému,
kde byt užíva bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, ktoré skutočnosti prvoinštančný súd nepreveroval,
neoveril si, že v byte pravidelne vyšetrovaný s priateľkou užívajú alkoholické nápoje a rušia
domový poriadok, nevyžiadal si stanovisko domového správcu alebo polície. Naďalej poukázal na

vedenie súdneho konania ohľadne žaloby obyvateľov bytového domu, ktorí navrhujú nariadiť predaj
predmetného bytu pre neprispôsobivé správanie vyšetrovaného a jeho priateľky. Prvoinštančný súd si
neoveril tvrdenia vyšetrovaného o hľadaní si zamestnania, bez ktorého už je 10 rokov a poberá len
invalidný dôchodok, ktorý zväčša minie na alkohol, mal za to, že obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony vyšetrovaného je v jeho záujme, keďže je závislý na alkohole, ku ktorej závislosti je nekritický

a liečbu odmieta, v dôsledku duševnej poruchy osobnosti a nadmerného užívania alkoholu nie je
schopnýrozumnechápaťnásledkysvojhokonaniaatakohrozujenielensvojezdravie,aleajekonomické
záujmy, má poškodenú pečeň, samovražedné myšlienky a sebapoškodzuje sa agresívnym správaním,
ktoré jeho dlhoročné skúsenosti potvrdili aj závery znaleckého posudku z roku 2022. Nevyhnutnosť
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony považuje minimálne v oblasti zdravotnej starostlivosti, tak

v ambulantnej ako aj ústavnej, aby mohol podstúpiť liečbu duševného ochorenia a závislosti na alkohole,
kuktorejjedlhodobonekritický,keďženiejeschopnýracionálnerozhodovaťosvojomzdravotnomstave,
trpí duševnou poruchou osobnosti a nadmerným užívaním alkoholických nápojov, čím si ohrozuje život
a je nebezpečný pre okolie.

7. Úrad vo vyjadrení k vyjadreniu otca vyšetrovaného zotrval na svojom stanovisku, pričom zmenu
názoru považuje za kľúčovú, keďže rozhodnutie musí reflektovať na najaktuálnejšie zistený skutkový
stav veci a najlepší záujem vyšetrovaného. Odvolateľ vo vyjadrení opakovane opisuje skutočnosti
týkajúce sa duševnej poruchy vyšetrovaného, vyjadrenie vyšetrovaného na pojednávaní je prejavom
jeho vôle ako samostatného subjektu práva s plnou spôsobilosťou na právne úkony a tvrdenie

odvolateľa nepovažuje za aktuálne a v kontexte ochrany práv vyšetrovaného. Odvolateľ žiada prihliadať
na ním prezentovaný zdravotný stav vyšetrovaného, prioritne poukazuje na jeho duševnú poruchu
– alkoholizmus, čo znevažuje osobu vyšetrovaného, ale zároveň stigmatizuje aj všetky osoby so
zdravotným postihnutím trpiace alkoholizmom alebo inou duševnou poruchou, keď implicitne naznačuje,že tieto osoby by mali byť obmedzené spôsobilosti na právne úkony iba vzhľadom na ich určenú
diagnózu bez prihliadnutia na iné a nové okolnosti. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS
557/09,ÚstavnéhosúduSRzodňa28.11.2012,sp.zn.I.ÚS313/12atiežčlánok12Dohovoruoprávach

osôb so zdravotným postihnutím, či § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,OZ“). Na základe
priebehu posledného súdneho konania, osobitne podľa vyjadrenia vyšetrovaného a jeho procesného
opatrovníka, nesúhlasil s obmedzením spôsobilosti na právne úkony vyšetrovaného a o ustanovení
mu opatrovníka, ktorý jeho názor je v súlade s platnou judikatúrou Ústavného súdu ČR a SR, ktoré
jasne deklarovali, že primárnym kritériom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť

iba medicínska diagnóza, resp. duševná porucha, ale dôstojnosť dotknutej osoby a rešpektovanie jej
slobody rozhodovať sa.

8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], vec preskúmal v rozsahu
určenomustanoveniami§65a§66Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejaj,,CMP“),beznariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) a contrario a dospel

k záveru, že odvolanie otca vyšetrovaného nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne
správne potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. S poukazom na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, odôvodnenie napadnutého uznesenia
i odvolacie argumenty odvolateľa bolo potrebné posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol pokiaľ
konanie o obmedzenie spôsobilosti vyšetrovaného na právne úkony zastavil podľa § 247 ods. 1 CMP.

11. Podľa § 10 ods. 1 OZ, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo
pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť
len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí
v rozhodnutí.

12. Pri interpretácii a aplikácii ustanovenia § 10 OZ sa nemožno obmedziť iba na text zákonného
predpisu, ale vždy je potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým je predovšetkým rešpektovanie
ľudskej dôstojnosti. V medziach ústavného významu práv človeka sa pri obmedzovaní spôsobilosti na
právne úkony primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný
čitretíchosôb,pretožejetozávažnýmzásahomdoosobnejintegrityaosobnostnýchprávfyzickejosoby.

Obmedzenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho „právna smrť“) je prostriedkom ultima ratio, t.
j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky menej represívne prostriedky (napr. trestného práva,
správneho práva či „iba“ ich obmedzenia) nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými (I. ÚS 313/2012).
Nová právna úprava civilného mimosporového konania, účinná od 1. júla 2016, vylučuje zo svojej úpravy
pozbavenie spôsobilosti na právne úkony práve pre jeho rozpor s ľudsko-právnymi štandardami.

13. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je rozhodnutím o osobnom stave.
Dôsledkom toho je, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný nielen pre účastníkov, pre všetky
orgány, ale je záväzný pre každého. V konečnom dôsledku záväznosť rozhodnutia o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony znamená, že súd alebo iný orgán, pre záver ktorého je potrebné posúdiť

otázkuspôsobilostifyzickejosobynaten-ktorýprávnyúkon,musívychádzaťzrozhodnutiaoobmedzení
spôsobilosti tejto osoby na právne úkony. Rozhodnutie súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony
nepripúšťa dôkaz opaku, teda že v čase uskutočnenia úkonu bola osoba, inak obmedzená rozhodnutím
súdu o spôsobilosti na právne úkony, na daný úkon spôsobilá.

14. Jedným z určujúcich kritérií pri rozhodovaní o obmedzovaní spôsobilosti na právne úkony je zásada
proporcionality, alebo inak primeranosti. Možno poukázať na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV.
ÚS 1580/16, podľa ktorého nemožno vychádzať z premisy, že primárnym záujmom dotyčnej osoby
je vždy obmedzenie spôsobilosti v čo možno najmenšej miere; všeobecné súdy sú povinné skúmať
okolnosti každej konkrétnej veci a pristúpiť práve k takému obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony,

ktoré je v najlepšom záujme daného človeka. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony musí byť
vždy považované za prostriedok najkrajnejší. Samotná skutočnosť, že osoba trpí duševnou poruchou,
totiž ešte nie je dôvodom na obmedzenie jej spôsobilosti, ale musí byť konkrétne uvedené, prečo
plná spôsobilosť ohrozuje záujem posudzovanej osoby, a prečo nemožno situáciu riešiť miernejšímiprostriedkami. Inými slovami musí sa dôsledne uplatňovať subsidiarita tohto opatrenia. Práve preto je
súd povinný zaistiť úplné a spoľahlivé zistenia o osobných pomeroch obmedzovaného, teda ako sa
prejavujeprisociálnomkontaktesčlenmiobčianskejspoločnosti,akosastaráosvojepotrebyaopotreby

svojej rodiny, ako hospodári s finančnými prostriedkami, a pod.

15. Znalecký posudok je jedným zo základných dôkazných prostriedkov v konaní, v ktorom má byť
rozhodnuté o spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, avšak nie jediným, je treba prihliadať aj na
ďalšie vykonané dôkazy. Na základe komplexných výsledkov dokazovania musí súd zvážiť a rozhodnúť,

či je k obmedzujúcemu zásahu do spôsobilosti na právne úkony dôvod a ak áno, v akom rozsahu. Pri
skúmaníopodstatnenostiobmedzeniačipozbaveniaspôsobilostinaprávneúkonymusíbyťzohľadnené,
ako sa dotknutá osoba chová, ako sa prejavuje v styku s ľuďmi, ako si vie zabezpečiť svoje každodenné
potreby, ako hospodári so svojím majetkom. Pri súdnom rozhodovaní o spôsobilosti na právne úkony
je pritom treba dôsledne dbať, aby dotknutá osoba nebola obmedzovaná vo väčšom rozsahu než je
nevyhnutne potrebné k ochrane jej práv a zároveň práv tretích osôb. Musí byť vždy zistené koho,

resp. čo ohrozuje plná spôsobilosť k právnym úkonom dotknutej osoby a prečo nemožno situáciu
riešiť miernejšími prostriedkami. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s
prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia, v ktorom
existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené
podmienky na obmedzenie, či pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.

16. Podľa § 248 ods. 2 CMP, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo
výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej
opatrovníka.

17. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony súd vydá vtedy, ak existuje
niektorý zo zákonných dôvodov, teda fyzická osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná
alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov či jedov a v dôsledku
týchto osoba nie je schopná robiť niektoré, resp. žiadne právne úkony. Samotná existencia faktorov
umožňujúcich obmedziť rozsah spôsobilosti konať s právnym následkom sama osebe nestačí a

rozhodnutie súdu je viazané na predpoklad, že z uvedených dôvodov fyzická osoba nie je spôsobilá
robiť právne úkony. Existencia uvedených predpokladov je predmetom dokazovania, pričom súd v tomto
konaní v zmysle základných princípov je povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať dôkazy potrebné
na zistenie skutočného stavu, aj keď ich účastníci nenavrhli (čl. 6, § 35, 36 CMP). Pri určení rozsahu
obmedzenia nie je súd viazaný návrhom, ak sa konanie začalo na návrh. Súd je povinný v rozsudku

okrem identifikácie osoby uviesť rozsah obmedzenia. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti sa týka len
realizácie právnych úkonov a nezbavuje človeka možnosti samostatne konať v bežných záležitostiach
každodenného života. K týmto záležitostiam môže patriť používanie MHD, zabezpečenie stravovania,
ošatenia, využívanie poštových služieb a pod.

18. Filozofia novej právnej úpravy vo veciach spôsobilosti na právne úkony v zmysle nového Civilného
mimosporového poriadku účinného od 1. júla 2016, reflektujúca princípy Dohovoru OSN o právach
osôb so zdravotným postihnutím, má primárne sledovať záujem dotknutej osoby a až následne záujem
verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu
a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno

výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú
preto kladené zvýšené požiadavky na súdy aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili
hodnoty,akéreprezentujúpodstatuľudskejbytosti-jejslobodu.Výkonsúdnejčinnostisamusívyvarovať
takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému
(svojvoľnému)obmedzeniučidokoncakpopretiuuvedenýchprávčloveka.Tejtokvalitatívnejpožiadavke

sa musí podriadiť celé súdne konanie o spôsobilosti k právnym úkonom (viď rozhodnutie NS SR sp.
zn. 8 Cdo 276/2014).

19. Súdom prvej inštancie pred vydaním prvého meritórneho rozhodnutia - rozsudku č. k. B3 - 37Ps
3/2020 - 383 zo dňa 20.02.2024, ktoré však bolo na základe odvolania vyšetrovaného zrušené

uznesením odvolacieho súdu Trnave č.k. 13CoPs/9/2024 - 441 zo dňa 31.07.2024, bola ustanovená
znalkyňa MUDr. Klaudia Stanislavová , ktorá v znaleckom posudku č. 110/2022 rovnako konštatovala
syndróm závislosti od alkoholu ťažkého stupňa, zmiešanú poruchu osobnosti a incipientný organický
psychosyndróm ako ochorenie celoživotné, prejavujúce sa impulzívnym, skratovým a ľahkomyseľnýmkonaním, avšak v závere svojho znaleckého posudku, kde konštatovala čiastočnú schopnosť
vyšetrovaného vykonávať právne úkony a vybavovať svoje záležitosti, navrhla obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony bez jasného a zrozumiteľného zdôvodnenia prijatého záveru, teda nekonkretizovala

v čom spočíva čiastočná neschopnosť vyšetrovaného vykonávať právne úkony, ako sa to prejavuje,
z akých podkladov vychádzala pre svoj záver, pričom v minulosti vyšetrovaným absolvované neúspešné
početné hospitalizácie za účelom protialkoholickej liečby, ani nekritický postoj vyšetrovaného k abusu
alkoholu, nie sú dostatočným a presvedčivým dôvodom na prijatie záveru o nespôsobilosti na právne
úkony, ktoré nejasnosti znalkyňa neobjasnila ani pri výsluchu na pojednávaní pred súdom prvej inštancie

konanom dňa 28.11.2023.

20. V intenciách odvolacieho súdu súd prvej inštancie pripojil spisy sp. zn. 38Ps/17/2005, sp. zn.
27Ps/14/2010, prihliadol na ďalšie skutočnosti zistené počas konania, najmä na skutočnosti zistené
v výpovedí účastníkov konania, jednotlivé dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti
a dospel k záveru o nesplnení podmienok pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vyšetrovaného

v zmysle dôvodov vyjadrených v bodoch 31. až 38. svojho rozhodnutia, s ktorými odvolací súd súhlasí.
Súd prvej inštancie nevykonal kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré v konaní nenavrhoval ani otec
vyšetrovaného, ani ďalší účastníci konania, pričom prihliadol na ďalšie rozhodné skutočnosti, z ktorých
vyvodil záver o nesplnení podmienok pre obmedzenie spôsobilosti vyšetrovaného na právne úkony.

21. Pokiaľ otec vyšetrovaného namietal nesprávne skutkové závery a nesprávne právne posúdenie veci,
odvolací súd mu v tomto smere nedáva za pravdu, pretože prvoinštančný súd náležite zdôvodnil a to
aj s poukazom na postoj samotného otca vyšetrovaného na pojednávaní konanom dňa 23.01.2025, že
ponecháva rozhodnutie na úvahe súdu, privítal by keby sa vyšetrovaný ako jeho syn zamestnal, nemal
výhrady k skutočnostiam prezentovaným, či už vyšetrovaným, ale aj procesným opatrovníkom a navyše

uviedol, že problémom nie je ani tak alkohol, ako spôsob života vyšetrovaného, ktorý má na to, aby
bol geniálnym človekom a podpora zo strany rodiny umožňuje vyšetrovanému žiť spôsobom života, aký
v súčasnosti vedie. Doplnenie dokazovania o znalecké dokazovanie ponechal na zvážení súdu.

22. Odvolací súd poukazuje na podrobné zdôvodnenie napadnutého uznesenia a to konkrétne

v bodoch 32. – 38. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorými súhlasí a tiež má za to, že
odvolanie otca vyšetrovaného (resp. odvolateľa) je prejavom nespokojnosti a nesúhlasu so spôsobom
života vyšetrovaného, ako jeho syna, pričom sám potvrdil, že vyšetrovaný je účastníkom viacerých
súdnych konaní, v ktorých je zastúpený advokátmi sprostredkovanými cez Centrum právnej pomoci, čo
taktiež vylučuje pochybnosti o jeho spôsobilosti vykonávať právne úkony v zodpovedajúcom rozsahu,

v účasti pred súdmi, či inými organmi. Nespokojnosť rodiča so spôsobom života jeho dieťaťa, či
nesúhlas s požívaním alkoholických alebo iných návykových látok sama osebe nemôže viesť k záveru
o dôvodnosti obmedzenia spôsobilosti na právne úkony takejto osoby, keďže ide o veľmi závažný zásah
do integrity osobnosti a predpokladom obmedzenia je nespôsobilosť takejto fyzickej osoby robiť právne
úkony.

23. Ako vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, lekársky výkon vykonaný bez
súhlasu pacienta je zásahom do práva na rešpektovanie súkromného života, osobitne do práva
na fyzickú integritu (Glass proti Spojenému království, § 70, rozsudok vo veci X. proti Fínsku zo
dňa 03.07.2012 (sťažnosť č. 34806/04). Teda pokiaľ otec vyšetrovaného videl potrebu obmedzenia

spôsobilosti vyšetrovaného z dôvodu udelenia súhlasu k absolvovaniu ambulantnej zdravotnej či
ústavnej starostlivosti, treba dodať, že očakávané zlepšenie stavu u vyšetrovaného z dlhodobého
hľadiska nie je preukázateľne možné očakávať a to aj pre doteraz odmietavý postoj k liečbe, čoho
dôkazom sú neúspešné a ukončené hospitalizácie vyšetrovaného, ktorý nestále podlieha alkoholu.
V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na výpoveď A. O., z Centra pre liečbu drogových závislostí

Bratislava, podľa ktorého ambulantne bolo vyšetrovanému nariadené liečenie v roku 2015, pri jeho
diagnóze poruchy osobnosti a chronickej závislosti od alkoholu je malý predpoklad, že by to bolo
úspešné. Neužíva lieky, ústavná liečba nebola úspešne realizovaná, okrem jedného razu ho nikdy
nedokončil, v jeho prípade nemá prognózu liečba ústavnou formou, ak sa nepravidelne dostavuje, preto
sa tiež nedá zabezpečiť ambulantná liečba

24. Prvoinštančný súd v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu zohľadnil správanie sa vyšetrovaného
a jeho schopnosť si zabezpečovať svoje potreby, pričom správne poukázal na okolnosť, že ani nekritický
postoj vyšetrovaného k abúzusu alkohol nie je dostatočným a presvedčivým dôvodom pre závero jeho nespôsobilosti na právne úkony, preto konanie vychádzajúc zo skutočného stavu veci v čase
rozhodovania správne s poukazom na zákonné ust. § 247 ods. 1 CMP zastavil.

25. V konaní nebolo preukázané narušenie rozumových schopností vyšetrovaného, ani rozvoj jeho
trvalej duševnej poruchy, ktorou nie je porucha osobnosti v dôsledku užívania alkoholu, pre ktoré by
nemoholvykonávaťakékoľvekprávneúkony.Aniznalkyňanezistilažiadneprejavypsychotickejporuchy.

26. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správne potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 52 Civilného
mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).