Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/53/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524201318
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8524201318.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členov

senátu JUDr. Ingrid Radomskej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú X.
M., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom R. práce, sociálnych
vecí a rodiny X. S., pochádzajúcu z matky P.. T. M., nar. X.X.XXXX, bytom S. XX, X. S., právne
zastúpenej JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa a otca
P. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX, XXX XX A., C. republika, právne zastúpeného P.. Štefanom
Jakabom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 7, Košice, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k.

2P/131/2024-113 zo dňa 27.2.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch III., IV.

II. M e n í rozsudok vo výroku V., tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň
v sobotu v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. v prítomnosti matky.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka maloletej podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Stará Ľubovňa, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie") v danej veci
napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Maloletá X. M., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej
starostlivosti matky, T. M.

II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných
veciach.

III. E., P. Q., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý, počnúc dňom 08.11.2024, prispievať na výživu mal. X.
M., nar. XX.XX.XXXX sumou 380 eur mesačne, a to sumou 350 eur mesačne k rukám matky, Diany
Hutníkovej a sumou 30 eur na tvorbu úspor, na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech nehozriadi matka do 10.03.2025 a číslo účtu oznámi otcovi do 15.03.2025, ktoré výživné je otec povinný platiť
vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred.

IV. Dlžné výživné za obdobie od 08.11.2024 do 27.02.2025 v celkovej sume 1406 eur sa u k l a d á
otcovi, P. Q., uhradiť k rukám matky v sume 1 295 eur a na osobitný účet maloletej sumu 111 eur.

V. Otec, P. Q. je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou X. M.
- každú tretiu sobotu v mesiaci čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. v prítomností matky.

VI. Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať ho v stanovenom čase otcovi
v mieste svojho bydliska.

VII. Otec je p o v i n n ý maloleté dieťa v stanovenom čase prevziať a odovzdať matke v mieste jej
bydliska.

VIII. Otec je povinný každý tretí piatok v mesiaci do 11.00 hod. písomne na emailovú adresu matky T.
informovať matku o tom, či sa styku s maloletým dieťaťom nasledujúci deň zúčastní.

IX. Otec je o p r á v n e n ý kontaktovať sa s mal. X. M. na diaľku prostredníctvom audiovizuálnej aplikácie

na prenos obrazu a zvuku každú párnu stredu v mesiaci v čase od 15.30 hod. do 16.00 hod., matka je
p o v i n n á zabezpečiť realizáciu audiovizuálneho kontaktu otca s maloletým dieťaťom.

X. Matka je p o v i n n á poskytnúť otcovi dieťaťa informácie týkajúce sa podstatných vecí o maloletom
dieťati týkajúce sa predovšetkým jeho zdravotného stavu a či sa dieťa môže stretnutia s otcom príslušnú

sobotu zúčastniť a to vždy v piatok do 10.00 hod. písomne na emailovú adresu otca P.XI. V prevyšujúcej
časti sa návrhy rodičov z a m i e t a j ú.

XII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vzhľadom na súhlasné
stanovisko rodičov, ako aj útly vek maloletého dieťaťa zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky.
Zároveň upravil, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Pri určení výšky
vyživovacejpovinnostivychádzalzodôvodnenýchpotriebmaloletéhodieťaťa,príjmovýchamajetkových

pomerov oboch rodičov, pričom prihliadol na osobnú starostlivosť matky o maloletú dcéru. Styk otca
s maloletou dcéru upravil súd každú tretiu sobotu v mesiaci s prihliadnutím na vyjadrenie otca, že
negarantuje,žedieťabudenavštevovaťdvakrátvmesiacizdôvoduveľkejvzdialenostiazároveňupravil
styk aj formou audiovizuálnej aplikácie. Matke maloletého dieťaťa zároveň uložil informačnú povinnosť.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením čl. 24 Charty základných práv
Európskej únie, čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 5 základných zásad zákona č. 36/2005 Z.
z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákon o rodine"), § 28 ods. 1, ods. 2
zákona o rodine, § 36 ods. 1 zákona o rodine § 65 ods. 1 zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona
o rodine, § 63 ods. 1, 2, 3 § 75 ods. 1, 2, §77 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine,

§ 111 Civilného mimosporového poriadku („ďalej len CMP"), § 121 CMP, § 157 CMP, § 2 ods. 1 CMP, §
231 Civilného sporového poriadku („ďalej len CSP"), § 232 ods. 4 CSP.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec a to proti výroku III., IV. a V. napadnutého rozsudku.

Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b), až h) v spojení s § 62 ods. 1 CMP. V
odvolaní namietal, že vzhľadom k tomu, že je občanom C. republiky nebol súdom dostatočne poučený
o svojich procesných právach a povinnostiach priamo na pojednávaní, ako aj o význame a možnosti,
či vhodnosti nechať sa zastupovať kvalifikovanou osobou advokáta. F. postupom súd porušil princíprovnosti zbraní a konanie zaťažil procesnou vadou, ktorú nemožno odstrániť ani v odvolacom konaní
a je nutné rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. K ustáleniu skutkového stavu a právnemu
posúdeniusúduotecuviedol,žesúdlenjednostranneakceptovalpríjemavšetkytvrdeniamatkyohľadne

výdavkov a potrieb maloletej dcéry alebo jej samej. Súd vôbec neprihliadal na tvrdenia a námietky otca,
jednoducho konštatoval, že verí tvrdenia matky a súdu sa tieto výdavky nejavia prehnané. Ďalej súd
vôbec nezdôvodňoval na základe akých úvah dospel k týmto svojim záverom, čím ich konfrontoval a
čo je objektívnym nosným dôvodom pre akceptáciu tvrdení matky bez akejkoľvek verifikácie, potreby
preukazovania či overovania, pre ktoré dôvody súd neprijal argumentáciu otca. Matka absolútne

nezdokladovala svoje výdavky na maloletú dcéru, iba jednoduchým „nástrelom" uviedla neprimerane
vysoké sumy, ktoré súd prijal. Otec nespochybňuje, že dieťa potrebuje jesť, hygienu, ošatenie avšak
výška týchto položiek uvádzaných matkou je absurdná a v kontexte absolútneho nezdokladovanie aj
neprípustná. Nie je pravdivé taktiež tvrdenie súdu a záver, že otec na dcéru neprispel. Otec sám uviedol
všetky svoje výdavky v súvislosti s narodením dieťaťa, po jeho narodení, ktoré vynaložil, na ktoré súd
bezdôvodne neprihliadol. Otec namietal, že súd v tomto prípade postupoval až diskriminačne, kde

mechanicky a nerovnakým spôsobom posudzoval pomery na strane otca a na strane matky. Súd určil
výživné podľa čistého príjmu otca, neberúc výdavky, ktoré musí otec musí nevyhnutne vynaložiť pre
svoj život, ako aj zabezpečenie potrieb dcéry. Súd neuplatnil vyšetrovaciu zásadu, ktorá je nosným
prvkom konania v záujme ustálenia najlepšieho záujmu dieťaťa. Na strane otca súd nevzal do úvahy
výdavky na hypotéku, náklady súvisiace s bývaním, dokonca súd vytkol otcovi aj skutočnosť, že vlastní

živého tvora a to psíka. Ak by súd uplatnil vyšetrovaciu zásadu pri náležitom skúmaní pomerov na strane
otca by zistil, že niektoré otcom uvádzané výdavky nemôže posudzovať separátne, ale vzhľadom na
otcove zamestnanie a charakter výkonu jeho zamestnania musí vnímať vo vzájomných súvislostiach
a prepojenosti. Otec uviedol, že na stravu minie od 400 do 500 eur mesačne, pretože vzhľadom na
charakter jeho zamestnania je potrebné do tejto položky zahrnúť aj stravovanie sa otca vonku teda v

reštauráciách, obdobne sa obchodne stretáva s partnermi pri športových aktivitách, ktoré nie sú výlučne
hobby aktivity, ale je to spojenie voľného času a pracovného času. Otec ďalej namietal, že súd mu
nielenže nezohľadnil žiaden z jeho výdavkov a neodčítal ho od jeho čistého príjmu, naviac nadhodnotil
jeho príjem o bonusy za december 2023 a január 2024 a tieto občasné príjmy považuje za bežné príjmy
otca. Tým sa príjem otca navýšil cca o 400 až 600 eur mesačne a na základe takto navýšeného príjmu

súd určil neprimerané výživné vzhľadom k možnostiam otca, ktoré má platiť otec roky dopredu, avšak
jeho príjem nie je nikdy garantovaný. Jeho čistý mesačný príjem však v žiadnom prípade nie na úrovni
2100 až 2400 eur, ale pohybuje sa okolo 1700 až 1900 eur mesačne, pričom z tohto príjmu by mal
súd odrátať nevyhnutné výdavky otca na život a následne pristúpiť k určeniu tabuľkového výživného
a zároveň zohľadniť aj výdavky otca spojené s cestovaním za dcérou. Otec namietal, že je rozdiel či

sa tabuľkové výživné uplatní pre rodiča, ktoré býva v tom istom meste alebo pre rodiča, ktorý celkovo
musí urobiť 1500 kilometrov, aby svoje dieťa videl. Súd mal v najlepšom záujme maloletej zohľadniť
tieto skutočnosti. Súd však zohľadnil najmä záujem matky na čo najvyššom výživnom pri určení takmer
nulového styku, avšak záujem dcéry na rozvíjanie vzťahu s otcom na budovaní a tohto vzťahu od útleho
veku nereflektoval a poprel dôležitosť otca v živote dcéry. Uvedené môže mať v neskoršom veku na

maloletúdcérudevastačnéúčinky.Vovzťahukmatkeajejvýdavkom,súdnereflektovalduplicitubývania
250 eur a potom ešte 125 eur pre dcéru, kde u otca bývanie zohľadnené nie je, avšak bývanie zadarmo
u matky, ktorá to na základe zmluvy účelovo prezentuje ako bývanie sa prijíma ako výdavok vo výške
375 eur. Ďalej namietal, že matkou uvádzané sumy na ošatenie maloletej dcéry vo výške 220 eur alebo
hygienu 230 eur sú absolútne nereálne. V obchodoch, napríklad Pepco, Kik, Takko, Lidl a pod. sú veci

pre batoľatá za 2 eurá až 5 eur za kus. Matkou o tvrdené výdavky by znamenali, že maloletej X. do
šatníka každý mesiac pribudne minimálne 45 až 70 kusov nového oblečenia. Náklady na hygienu vo
výške 230 eur, ktoré uvádza matka je absolútne absurdná. Sudokrém na zadok proti zapareninám,
šampón pre batoľatá alebo olejček na natieranie pokožky stoja rádovo od 5 do 15 eur. Podľa súdu a
matky dcéra spotrebuje mesačne asi 15 až 25 kusov týchto vecí. Ďalej namietal výdavky na plávanie,

keďže dcéra na plávanie už nechodí. Rovnako otec namietal vysoké výdavky na stravu pre maloletú
dcéru. Súd ďalej vzal do úvahy výdavky na kúpu kočiara a prístroja na mlieko, ktorý kúpila rodina matky
a nebral do úvahy veci, ktoré zakúpil otec a to detské sedačky do auta sa sumu 629 eur ako aj to,
že štát poskytuje príspevok pri narodení dieťaťa v sume 829 eur, ktorý prináleží rodičom za účelom
zabezpečovania nevyhnutných potrieb pre maloleté dieťa. Vo vzťahu k výdavkom matky namietal taktiež

výdavok na servis auta, ktoré matka nezdokladovala, pričom súd nebral do úvahy výdavky otca na
cestovanie za dcérou, 1500 kilometrov, teda mesačne cca 422 eur. Ak by súd postupoval v súlade s
postulátmi rodinného práva, dospel by k záveru, že primeraným výživným, ktoré má otec prispievať na
svoju dcéru by bola suma maximálne 180 až 220 eur mesačne. Otec taktiež namietal určenie výživnéhona tvorbu úspor vo výške 30 eur mesačne a uviedol, že má za to, že pre zdravý vývoj maloletej dcéry je
dôležitejší pravidelný kontakt s otcom, ako sporenie na účet. Otec vo svojom odvolacom návrhu žiadal,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v napadnutých výrokoch a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou maximálne
180 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Výživné za obdobie od podania návrhu t.j. do
27.02.2025 súd neurčuje. Zároveň žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok o úprave styku tak, že otec je
oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou každú párnu sobotu v mesiaci čase od 10.00 hod. do 15.00
hod. v neprítomnosti matky. Otec v závere odvolania ďalej uviedol, že dáva do pozornosti, že Okresný

súd Stará Ľubovňa k dnešnému dňu vôbec nezohľadnil a nerozhodol o jeho odvolanie proti nariadenému
neodkladnému opatreniu.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že trvá na svojich písomných aj ústnych
vyjadreniach počas konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a odvolanie otca
maloletého dieťaťa zamietol.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za zákonný a správny. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, pri zohľadnení
nadpriemerných príjmových pomerov otca, veku, zdravotného stavu a potrieb maloletého dieťaťa určil
primerané výživné tak v časti bežného výživného, ako aj v časti tvorby úspor, pričom svoje rozhodnutie aj

náležite odôvodnil. Odvolanie otca považuje za nedôvodné a neopodstatnené. K samotným tvrdeniam
uvádzaným otcom v odvolaní, matka namietala, že s odvolaním otca nesúhlasí a považuje za účelové s
cieľom vyhnúť sa svojej základnej povinnosti a to vyživovacej povinnosti, čo otec preukázal posledných
5 mesiacov tým, že na výživu maloletej dcéry prispel iba sumou 118 eur a to len v mesiaci marec
2025. Od mesiaca október 2024 sa s maloletou dcérou mi nestretol, nenavštívili ju, dokonca ani po

tom, čo sám podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd v modifikovanej forme
vyhovel, na základe čoho bol otec oprávnený stretnúť sa s maloletou dcérou dňa 25.02.2025 po
pojednávaní vo veci samej, pričom otec daného dňa doslova utekal z pojednávania a neprejavil žiadny
záujem o stretnutie s dcérou tvrdiac, že nemá čas, aby sa touto vecou zaoberal. Otec v odvolaní
namietal, že bolo povinnosťou súdu poučiť ho o možnosti a vhodnosti zastupovania advokátom za

účelom uplatňovania najlepšieho záujmu jeho dcéry z pohľadu jeho ako účastníka konania. Matka k
tomu uviedla, že toto tvrdenie otca je zavádzajúce a to z dôvodu, že z písomného podania otca zo
dňa 20. 11.2024 vyplýva, že zo strany konajúceho súdu mu bol riadne doručený návrh matky vrátane
príloh, medzi ktoré patrí aj dokument súdu Ako postupuje Okresný súd Stará Ľubovňa, prosby dieťaťa
a poučenie o procesných právach a povinnostiach účastníkov konania. Predmetom poučenia hneď v

úvodnej časti možnosti zastúpenia je uvedené, že účastník sa môže dať v konaní zastúpiť zástupcom,
ktorého si v konaní zvolí. Z poučenia ďalej vyplýva, že takýmto zástupcom môže byť advokát, alebo
iný zástupca, ktorého si účastník zvolí. Otec dieťaťa bol teda riadne poučený o právach týkajúcich
sa možnosti zastúpenia, vrátanie zastúpenia advokátom. O tom, že tomuto poučeniu otec porozumel
svedčí jeho samotné vyjadrenie zo dňa 30.11.2024 a to vyjadrenie k návrhu matky, kde okrem iného

prílohe číslo 9 uvádza svoje výdavky na advokátov a právnu pomoc, ktorých vyplýva, že otec maloletej
si vyžiadal právnej služby okrem u advokáta v O. Q., ako aj od advokáta v W., ktorému za poskytnutie
týchto služieb mal uhradiť odmenu 100 eur. Otec taktiež uviedol, že okrem iného žiadal pomoc aj na
Úrade pre medzinárodnoprávnu ochranu detí, písomná konzultácia dňa 12.07.2024 a 20.11.2024. Otec
vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že súd jednostranne akceptoval en block všetky tvrdenia matky jej

výdavkov a potrieb vo vzťahu k maloletej dcére alebo jej samej s tvrdením, že matka nepredložila
doklady týkajúce sa nákladov na maloletú dcéru. Zároveň poukázal, že v danom prípade súd potom
postupoval diskriminačne, keď mechanicky nerovnakým spôsobom posudzoval pomery na strane otca,
nastranematky.Uvedenéskutočnostisanezakladajúnapravdepoukazujúcnasamostatnýnávrhmatky
a jeho príloh vrátane lekárskych správ o vážnych zdravotných problémoch maloletej dcéry, ktoré si

vyžadujú špeciálnu liečbu a s tým spojené náklady. Súd prvej inštancie sa taktiež podrobne oboznámil
s vyjadrením otca k návrhu matky v počte 25 strán, kde sám otec predložil prehľad svojich príjmov a
výdavkov, pričom z ním predloženého prehľadu príjmu vyplýva, že od októbra 2023 do novembra 2024
bol otcov priemerný čistý mesačný zárobok 2 434 eur, ktorý dosahuje v obchodnej spoločnosti CINK M. -
B. k.s. Matka tu poukázala na Metodiku pre výpočet výživného vydanú Ministerstvom spravodlivosti SR,

z ktorej vyplýva, že výživné na dieťa predškolského veku pri jednej vyživovacej povinnosti predstavuje
18% z príjmu povinného rodiča, čo v tomto prípade predstavuje sumu 438,12 eur. Aj z tohto pohľadu
je súdom určené výživné adekvátne, zákonné a spravodlivé. Otec ďalej vo svojom vyjadrení poukazuje
na svoje výdavky, avšak matka namieta, že niektoré výdavky nie sú nevyhnuté ako napríklad výdaje zapsa vo výške 48 eur, na voľnočasové aktivity a koníčky vo výške 288 mesačne a dovolenka 136 eur
mesačne a to, že predpokladá ďalšie výdavky súvisiace s jeho novou partnerkou a jej trojročnou dcérou.
V súvislosti s tým matka uviedla, že výživné na dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.

Výšku výživného navrhovaného otcom vo výške 180 eur mesačne, matka považuje za neadekvátne,
vzhľadom na jeho príjmy, ako aj potreby maloletého dieťaťa, pričom zároveň poukázala nato, že v
zmysle § 62 ods. 2 zákona o rodine, má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Z deklarovaných príjmov otca maloletej, prehľadu jeho výdavkov, vrátane mesačných výdavkov na
voľnočasové aktivity a dovolenky je životná úroveň otca pomerne vysoká a keďže dieťa má právo

podieľať sa na životnej úrovni, je súdom určené výživné adekvátne a primerané. Matka ďalej poukázala
na to, že otec požaduje nakupovanie oblečenia pre dcéru v tých najlacnejších obchodoch, kde je
oblečenie nekvalitné, pričom sám nosí výhradne barefoot topánky, ktoré sú drahé, značkové oblečenie.
Maloletá dcéra od narodenia zmenila až 5 konfekčných veľkostí čo predstavuje výmenu celého šatníka
5 krát. Výdavky na maloletú dcéru predstavovali v mesiaci október 2024 sumu 969,65 eur, november
1004,97 eur, december sumu 638,33 eur, január 2025 641,04 eur, február 2025 650,74 eur, marec

2025 sumu 943,46 eur. O tejto skutočnosti matka predložila aj prehľad výdavkov na maloletú dcéru s
pokladničnými dokladmi. Zdôraznila, že otec sám uviedol, že jeho mesačné výdavky na voľnočasové
aktivity predstavujú sumu 288 eur, dovolenku 136 eur a psa 49 eur, teda spolu 473 eur, pričom na svoje
dieťa je ochotný prispievať výživným maximálne vo výške 180 eur mesačne. Matka ďalej poukázala,
že zdokladované výdavky na maloletú dcéru sú platené len ňou, pričom jej prispieva rodina matky a za

veľkú pomoc považuje nakupovanie liekov a zdravotníckych pomôcok cez svoju sestru, ktorá pracuje v
lekárni a má zľavu 20% na celú nákup. Otec ďalej uviedol, že by rád investoval 30 eur nie na úspory
pre maloletú dcéru, ale na nejakú maličkosť pre ňu, avšak za posledných 5 mesiacov nekúpil dcére
vôbec nič a to ani keď mala maloletá dcéra meniny alebo Vianoce. Tvrdenie, že prístroj na mlieko a
kočík kupovala rodina matky je klamstvo. Veci boli zakúpené matkou o čom predložila súdu doklady. Čo

sa týka príspevku pri narodení dieťaťa tzv. „kočíkovnému", tak ten si matka nemohla uplatniť, nakoľko
v čase narodenia dieťaťa nemala zdravotné poistenie na X., keďže bola zamestnaná v C. republike a
spadá pod český sociálny systém. Výdavky na bývanie zdokladovala príjmovými dokladmi a výdavky
spojené s používaním motorového vozidla nezdokladoval ani otec. Otec ďalej namietal vysoké výdavky,
ktoré bude mať v súvislosti so stretávaním sa s maloletou dcérou, ak za ňou bude cestovať autom,

pričom otcovi nič nebráni, aby namiesto osobného motorového vozidla použil hromadný cestnú dopravu,
napríklad vlak, pričom cena lístka O. Q. - X. S. predstavuje sumu 36,44 eur, čo ročne aj so spiatočnou
cestou predstavuje 874,56 eur. Na margo toho matka uviedla, že na posledné stretnutie s maloletou
dcérou, ako aj na pojednávanie dňa 25.02.2025 pricestoval otec hromadnou dopravou a nie osobným
motorovým vozidlom. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že na stravu minie od 300 do 500 eur

mesačne, vzhľadom na charakter jeho zamestnania a stravovanie sa vonku v reštauráciách, ako aj to,
že sa s obchodnými partnermi stretáva pri športových aktivitách, ktoré nie sú výlučne hobby, ale je to
spojenie voľného času a pracovného času. Otec v rámci konania nikdy nezdokladoval žiaden tento výdaj
a tieto tvrdenia otca sú len účelové. K odvolaniu otca, ktorým sa domáha zmeny výroku V. napadnutého
rozsudku, ktorým súd upravil styk otca s maloletou dcérou, matka uviedla, že ho považuje za zákonný

a správny, pričom poukázala na to, že otec od mesiaca október 2024 maloletú dcéru nenavštívil, aj keď
mal možnosť sa s ňou stretnúť. Matka uviedla, že ona taktiež otca informovala o tom, že sú s maloletou
dcérou pripravené na elektronickú komunikáciu, na čo však otec žiadnym spôsobom nereagoval. Návrh
na zmenu a úpravu styku, ktorú otec uviedol v odvolaní, považuje matka výslovne za účelový, čo
vyplýva aj zo samotného charakteru odvolania, kde uvádza aké vysoké náklady mu vznikli v súvislosti s

cestovaním za dcérou, čím podľa jej názoru sleduje len jedným cieľ a to umelo si zvýšiť svoje náklady a
týmznížiťvýškuvýživnéhočonanajnižšiuvýšku.Matkaďalejuviedla,ženesúhlasí,abysaotecstretával
s maloletou dcérou bez jej prítomnosti. Maloletá X. má necelých 8 mesiacov, stále sa jedná o batoľa,
ktoré je naviazané na sústavnú starostlivosť matky, ako aj vzhľadom na vážne zdravotné problémy,
ktoré má a ktorým otec nevenuje dostatočnú pozornosť, nehovoriac o neplatení výživného nariadeného

súdom. V závere matka uviedla, že žiada rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdiť ako vecne správny.

9. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matke uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojej doterajšej
argumentácie, či už písomnej alebo ústnej. Namietal, že konanie matky je účelové s cieľom zničiť
vzťah otca a dcéry, čomu výrazným spôsobom napomáha aj samotný rozsudok, ktorý jednostranne

favorizuje matku. Je to matka, ktorá systematicky a dlhodobo marí akýkoľvek kontakt otca a dcéry.
Matka nerešpektuje súdom nariadenú úpravu styku, kde otec sa neraz nevedel skontaktovať s dcérou
cez audiovizuálne pomôcky pod rôznymi výhovorkami zo strany matky. Matka bez akéhokoľvek základu
spochybňuje jednostranne na základe fabulácii rodičovskú spôsobilosť otca fabrikovaním umelých aničím nepodložených obvinení a dejov, ktoré sa v živote nestali. Matka útočí a dehonestuje otca a cieľom
tohto osočovania matky je zároveň čo najdlhšie udržiavať žiadny styk otca a dcéry a získať časový
priestor pre ďalšie vytváranie konfliktných situácií a fabuláciou o zdravotnom stave dcéry. Cieľom matky

je to, aby sa z otca stal nielen víkendový otecko, ale aby otec sa stal vymazaným rodičom. Poukázal na
to, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí jednoznačne indikoval povinnosť súdu
upraviť rodičovské vzťahy spôsobom, ktorý bude vždy preferovať osobný styk rodiča s dieťaťom. Otec
vo svojom vyjadrení uviedol, že naďalej tvrdí, že nebol dostatočným spôsobom poučený zo strany súdu
o konaní ako takom a o svojich procesných právach a povinnostiach.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP"), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom

- účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahu (§ 65
CMP), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania
(§ 68 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
rozsudokvovýrokochourčenívyživovacejpovinnostiIII,IV. jepotrebné potvrdiťpostupomvyplývajúcim

z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny a vo výroku o úprave styku zmeniť, postupom
vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške vyživovacej
povinnosti na maloleté dieťa a to vo výške bežného výživného ako aj výživného na tvorbu úspor a výrok

o úprave styku otca s maloletou dcérou a súvisiaci výrok o trovách konania.

12. Otec vo svojej odvolacej argumentácii namietal, že výška výživného určená súdom prvej inštancie
nezodpovedá jeho príjmovým a majetkovým pomerom, ako aj to, že do výšky plnenia jeho vyživovacej
povinnosti majú byť započítané aj náklady na cestovanie za dcérou. K výroku o úprave styku poukazoval

na to, že cieľom matky je zničiť jeho vzťah s dcérou a žiadal, aby odvolací súd upravil jeho styk s dcérou
každú párnu sobotu v mesiaci čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. v neprítomnosti matky.

13. Matka žiadala, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený ako vecné správny. Výšku
vyživovacej povinnosti zo strany otca považovala za adekvátnu preukázanej životnej úrovni otca, ktorá

je rozhodná pre správne určenie výživného. K úprave styku otca s dcérou uviedla, že otec doposiaľ
neprejavuje žiadny záujem o stretávanie sa s dcérou, či už osobne alebo audiovizuálne a nesúhlasila so
stretávaním sa otca s maloletou dcérou bez jej prítomnosti s poukazom na útly vek dcéry, a jej zdravotné
problémy.

14. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„zákon o rodine"), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)

ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že rodičia maloletej dcéry po jej
narodení nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Matka býva spolu s maloletou dcérou na X., X. S. v
prenajatom byte. Jej príjem bol do marca 2025 materská vo výške 1320 eur, následne rodičovský
príspevok vo výške 470 eur mesačne. Matka celkové náklady na dieťa vyčíslila mesačne na sumu 700
eur mesačne.

17. Otec maloletej žije sám v byte v obci A., C. republika. U. čistý mesačný príjem je v priemere 2 164,25
eur. Priemerné mesačné výdavky uvádzal vo výške 1 758 eur.

18. Otec maloletej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávnej výšky mzdy, ktorú
dosahuje pri určení vyživovacej povinnosti. Jeho príjem je vo výške 1700, až 1900 eur, nie vo výške 2100

až 2400 eur mesačne, ako to nesprávne vyhodnotil súd prvej inštancie. Odvolací súd k tejto odvolacej
námietke otca uvádza, že v spise sa nachádza listinný dôkaz a to potvrdenie o výške mzdy otca od
jeho zamestnávateľa za obdobie rokov 2023, 2024 a 2025. Z potvrdenia zamestnávateľa otca je jeho
čistý mesačný príjem za obdobie od 10/2023 do 11/2024 vo výške 2 544,83. Z predložených výplatných
pások je čistý mesačný príjem otca za obdobie roku 2024 vo výške v priemere 2 433 eur a za január

2025 vo výške 1895 eur. Z uvedených listinných dôkazov je jednoznačne preukázané, že čistý mesačný
príjem otca je dlhodobo vo výške v priemere okolo 2 200 eur.

19. Z vyššie uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že príjem otca je vo výške 2 200,-eur
mesačne, z ktorého odvolací súd vychádzal pri určení výšky vyživovacej povinnosti k maloletej dcére.

Otec je vlastníkom bytu, za ktorý uhrádza hypotéku a motorového vozidla. Inú vyživovaciu povinnosť
okrem maloletej X.y nemá. Otec uvádzal mesačné nálady vo výške 1 758 eur, kde okrem výdajov
na bývanie, ošatenie, hygienu a stravu, uvádzal vysoké výdaje na voľnočasové aktivity, čo odôvodnil
druhom jeho práce, kedy sa s obchodnými partnermi stretáva a pracuje aj pri týchto voľnočasových
aktivitách, ďalej výdavky na dovolenky, výdaje na psa, cigarety a alkohol.

20. Odvolací súd sa plne stotožňuje s výškou výživného stanoveného súdom prvej inštancie. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že príjem otca z ktorého je potrebné vychádzať pri určení výšky jeho
vyživovacej povinnosti je suma 2 200,-eur mesačne. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Vyživovaciu
povinnosť k maloletému dieťaťu majú obaja rodičia. Zo strany rodiča, ktorý sa o dieťa osobne stará, je

potrebné na osobnú starostlivosť prihliadnuť ako na formu plnenia si vyživovacej povinnosti Napriek
tomu je potrebné zistiť aj výšku príjmu tohto rodičia. Matka v čase podania návrhu bola na materskej
dovolenke s maloletou dcérou, jej príjem bol vo výške 1 320,-eur mesačne do marca 2025 a následne
na rodičovskej dovolenke s príjmom 470,-eur mesačne a prídavkom na dieťa.

21. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú
záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia oprávnených potrieb
každého dieťaťa. Napriek tomu, judikatúra súdov v súčasnosti zastáva názor, že výška výživného by sa
mala pohybovať v rozsahu 20 -30 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča.

22. Pre účely kvantifikácie výživného odvolací súd použil vo svojej rozhodovacej činnosti materiál
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z roku 2024. Tzv. tabuľkové výživné je totižto
prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom.
Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových
okolnostiach, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp

právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude
rozhodované rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné z čistého príjmu
rodiča, ktorý je zároveň kvantifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a majetkových pomerov.
Jednotlivé vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov
školskej dochádzky. Zohľadňuje počet vyživovacích povinností rodiča a zohľadňuje mieru starostlivosti

o dieťa a styk s dieťaťom. Materiál je doporučený na prípady maximálne 4 vyživovacích povinností
rodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný prípad. Aplikácia tabuľkového výživného do určitej miery
zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu
istotu. Za jeho výhodu považuje odvolací súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé vekovékategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov
školskej dochádzky.

23. V prípade určenia výživného na maloleté dieťa v predškolskom veku, pri zohľadnení skutočnosti, že
otec má vyživovaciu povinnosť k jednému maloletému dieťaťu by sa výška jeho vyživovacej povinnosti
mala pohybovať okolo 18 % z jeho čistého príjmu. Odvolací súd pri určení vyživovacej povinnosti
otca vychádzal z jeho čistého príjmu vo výške 2 200 eur mesačne, ktorý zodpovedá jeho možnostiam
uplatnenia sa na pracovnom trhu. Zároveň zohľadnil aj rozsah stretávania sa otca s maloletou dcérou,

tak, aby otec mohol realizovať svoj styk s maloletou dcérou a neostal len pasívnym rodičom s
povinnosťou platby výživného.

24. Vychádzajúc z uvedených kritérií, zistenej majetkových a príjmových pomerov na starne otca ako aj
matky, miery osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, pre určenie výšky vyživovacej povinnosti, súd prvej
inštancie správne určil výšku bežného výživného pre maloletú vo výške 350,-eur mesačne.

25. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že pri určení vyživovacej povinnosti je potrebné vychádzať na
jednej strane z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, na druhej strane z príjmových a majetkových
pomerov povinného rodiča, pričom je potrebné vyhodnotiť aj to, ktorý z rodičov a v akej miere vykonáva
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. V danom prípade v čase začatia konania bola maloletá vo veku

necelých dvoch mesiacov mesiacov, teda plne kojená bez prijímania inej potravy. Matka mala vysoké
náklady so zabezpečením výbavy pre dieťa a vysoké náklady s bežnou starostlivosťou o maloletú ako sú
plienky,hygiena,zdravotnástarostlivosť.Tak,akoužodvolacísúduvádzalvyššievyživovacoupovinnosť
k dieťaťu majú obaja rodičia. Zo strany rodiča, ktorý sa o dieťa stará je potrebné prihliadnuť aj na osobnú
starostlivosť, pričom opierajúc sa aj o odborný materiál (vypracovaný P.. X. a Mgr. I.) vymedzujúci podiel

osobnej starostlivosti podľa veku maloletého dieťaťa je tento pri veku dieťaťa do troch rokov 100%.
Náklady na výchovu a výživu dieťaťa sa postupne menia v závislosti od rastu dieťaťa, sú nižšie až
žiadne náklady na základnú hygienu ako sú plienky, vlhčené utierky, fľaše, drogériu vyslovene určené
pre deti v útlom veku, pričom sa zvyšujú náklady na stravu, obliekanie, trávenie voľného času, potrieb
pre rozvoj dieťaťa. Matka počas konania riadne preukázala všetky náklady na maloletú dcéru. Aj napriek

skutočnosti, že otcovi sa sumy výdavkov na zabezpečenie starostlivosti o maloletú dcéru zdá vysoká,
predovšetkým výdavkov na ošatenie a drogériu, ide o dieťa, ktoré rýchlo rastie a vyvíja sa, teda spotreba
oblečenia, drogérie, ktorá nezahŕňa len osobnú hygienu dieťaťa, ale aj plienky, vlhčené obrúsky, prášky
a podobne sú v tomto veku dieťaťa vysoké a tvoria podstatnú zložku nákladov. Odvolací súd sa v tomto
smere plne stotožňuje s výškou nákladov ustálených súdom prvej inštancie pre potreby maloletej.

26. Otec maloletej v odvolaní namietal, že jeho majetkové pomery nie sú dostatočné na určenie
výživného na tvorbu úspor. Odvolací súd už vyššie ustálil, že príjem otca, z ktorého vychádzal pri určení
vyživovacej povinnosti je 2 200,-eur mesačne. Otec maloletej nemá inú vyživovaciu povinnosť.

27. Jednou zo základných podmienok pre určenie správnej výšky výživného na maloleté dieťa je
vyhodnotenie nákladov na maloleté dieťa na základe údajov poskytnutých v tomto konaní matkou, ktorá
sa o dieťa osobne stará. Následne na základe majetkových a príjmových pomerov na strane otca a jeho
životnej úrovne je potrebné určiť výšku vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča. V prípade ak
určená suma výživného presahuje bežné výdavky na dieťa sa zvyšná časť určí ako výživné na tvorbu

úspor pre maloleté dieťa. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, kde správne uviedol
výšku bežného výživného na maloletú 350 eur mesačne a sumu 30,-eur na tvorbu úspor.

28. Odvolací súd sa v ďalšom zaoberal odvolaním otca proti výroku V. napadnutého rozsudku, ktorým
súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou dcérou každú tretiu sobotu v mesiaci v čase od 10.00

hod. do 15.00 hod v prítomnosti matky. Odvolací súd zmenil tento napadnutý výrok a upravil styk otca
s maloletou dcérou v zmysle návrhu otca to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý
párny týždeň v sobotu v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. v prítomnosti matky. Otec sa počas celého
konania domáhal čo možno najčastejšieho kontaktu s maloletou dcérou s prihliadnutím na jeho časové
možnosti vzhľadom na vzdialenosť ich bydlísk. Odvolací súd nezistil žiadne relevantné dôvody, prečo

by takémuto návrhu otca nemal vyhovieť. Ak otec prejavuje záujem o stretávanie sa s dcérou, je to
len v prospech maloletého dieťaťa, aby svojho otca poznala a vytvorila si s ním citový vzťah. Matka
sama počas konania uvádzal, že v kontakte otca s maloletou dcérou nebude brániť a chce, aby sa
otec s dcérou stretával. Odvolací súd tu rovnako ako súd prvej inštancie ponechal stretávanie otca smaloletou dcérou v prítomnosti matky a to predovšetkým z dôvodu, že maloletá dcéru je ešte v útlom
veku, otca vzhľadom k tomu, že doposiaľ bol jeho kontakt s dcérou veľmi sporadický, nepozná, teda
dlhšia separácia od matky, ako jej primárnej vzťahovej osoby, by bla pre dcéru traumatizujúcu a tým by

aj jej kontakt s otcom bol nekvalitný, dcéra by bola plačlivá a určite by to nebolo vhodné a prospešné
pre rozvoj vzťahu otca a dcéry. Samozrejme, postupom času, keď bude maloletá dcéra vo vyššom veku,
otca bude bezpečne poznať, bude potrebné túto úpravu styku prehodnotiť a nanovo upraviť tak, aby sa
kvalita vzťahu otca a dcéry rozvíjala.

29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku III., IV. potvrdil postupom
vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP a vo výroku V.
zmenil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

30. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

31. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

32. Podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodoval odvolací súd o náhrade trov celého konania a podľa § 52 CMP

žiadnemu z jeho účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).