Rozsudok – Vlastnícke právo k hnuteľným veciam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-37C/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221201637
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7221201637.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, sudcom Mgr. Kamilom Petrovičom, v spore žalobkyne : A. A. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom C. X, D., právne zast. JUDr. Tatiana Jánošíková, Roosveltova 6, Košice proti žalovanému: E. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom F. X, D., právne zast. : C. C. G., so sídlom Mlynárska 15, Košice, v konaní o
určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že žalobkyňa je vlastníčkou osobného motorového vozidla značky Audi A6, VIN: H., rok
výroby 2007, šedá metalíza, EČV: D. XXX I..

II. Žalobkyňa má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške

náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Mestského súdu Košice súdny poplatok
za podanie žaloby vo výške 99,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.2.2021, doplnenou podaním doručeným
súdu dňa 18.2.2021 domáhala voči žalovanému, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou osobného
motorového vozidla zn. Audi A6, VIN: H., rok výroby 2007, šedá metalíza, EČV: D. XXX I. (ďalej len
„sporné vozidlo“). Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že v čase keď žila so žalovaným v pomere ako

družka a druh, bola vlastníčkou motorového vozidla zn. Audi A6, svetlosivej metalízy, s EČV: D. XXX
J., ktoré motorové vozidlo zakúpila od svojho brata, K. D., za kúpnu cenu 6.000 eur. Následne svoje
motorové vozidlo zn. Audi A6, svetlosivej metalízy vymenila za novší model zn. Audi A6 2D, tyrkysovej
farby, s EČV: D. XXX L., s doplatkom 7.500 eur. Uvedené motorové vozidlo žalobkyňa užívala bez
akýchkoľvek obmedzení a problémov do jesene v roku 2012, kedy sa žalovaný rozhodol toto motorové
vozidlo predať, a to aj bez súhlasu žalobkyne k čomu napokon došlo dňa 12.10.2012. V tomto období
žalovaný zároveň poveril brata žalobkyne, aby mu zakúpil Audi A6, keďže sa mienil definitívne vrátiť

domov z Anglicka, kde trvale býval a pracoval. Brat žalobkyne, K. D., zakúpil žalovanému motorové
vozidlo zn. Audi A6, 3D, grafitovej farby, s EČV: D. XXX I., teda sporné motorové vozidlo, ktoré bol
garážované zo začiatku u brata žalobkyne. Keď sa žalovaný rozhodol, že sa na Slovensko predsa
nevráti, rozhodol sa sporné vozidlo predať. Napokon žalovaný po dohode s bratom žalobkyne stopol
predaj sporného motorového vozidla a ako kompenzáciu za predané motorové vozidlo žalobkyne, zn.
Audi A6 2D, s EČV: D. XXX L., prenechal sporné motorové vozidlo žalobkyni. Žalobkyňa tvrdila, že
sporné motorové vozidlo užívala výlučne ona a to už od momentu jeho prevzatia jej bratom, ktorý

ho zakúpil pre žalovaného. Žalobkyňa tiež tvrdila, že z dôvodu, že voči nej bolo vedených viacero
exekučných konaní, bol naďalej ako vlastník sporného motorového vozidla vedený žalovaný, ktorý
žalobkyni udelil splnomocnenie na jeho užívanie. Sporné vozidlo žalobkyňa užívala bez akýchkoľvek
problémov do augusta 2015, kedy nastali problémy súvisiace s tým, že žalobkyňa žalovaného v auguste2015 definitívne vykázala zo svojho bytu potom, ako ich spoločný syn uvidel žalovaného sa bozkávať
s inou ženou. Na vyhodenie z bytu žalovaný reagoval tým, že okamžite prestal platiť na ich syna
výživné, zablokoval účty a dožadoval sa vrátenia sporného motorového vozidla. Žalovaný sa vyhrážal

odobratím sporného vozidla aj v súvislosti s konaním vedeným pred bývalým Okresným súdom Košice
II, predmetom ktorého bolo omeškané výživné na spoločného syna za obdobie piatich rokov, vo vzťahu
ku ktorému konaniu žalovaný žiadal, aby žalobkyňa vzala návrh späť. Žalobkyňa však žalovanému
odmietla vydať sporné vozidlo, keďže sa cítila byť jeho vlastníčkou, keďže po celý čas s ním nakladala
ako s vlastným motorovým vozidlom, t.j. uhrádzala povinné zmluvné poistenie, náklady na údržbu

a pravidelné kontroly a tiež po celý čas mala vo svojej dispozícii obe diaľkové kľúče od sporného
motorového vozidla ako aj kódový kľúč a všetky doklady a náležitosti, ktoré k spornému vozidlu patria.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 9.9.2022, v ktorom žalobkyňou uplatnený
nárok v konaní neuznal a navrhol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný na
svoju obranu uviedol, že sporné motorové vozidlo je v jeho osobnom vlastníctve odo dňa 26.8.2011,

za ktoré vozidlo zaplatil kúpnu cenu 16.500 eur výlučne zo svojich finančných prostriedkov. Dôkazom
jeho vlastníctva sporného motorového vozidla je skutočnosť, že je od jeho zakúpenia do súčasnosti
vedený ako držiteľ a vlastník sporného motorového vozidla, ktorá skutočnosť vyplýva z evidencie
vozidiel vedeného Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Košiciach. Žalovaný poprel, žeby sporné
motorové vozidlo prenechal žalobkyni ako kompenzáciu za predaj jej motorového vozidla zn. Audi A6

2D, s EČV: KS 085 CO. Žalovaný potvrdil, že žalobkyňu splnomocnil dňa 1.2.2013 na užívanie sporného
motorového vozidla ako jeho vlastník, na jeho užívanie na služobné a súkromné účely, ktorá skutočnosť
podľa žalovaného potvrdzuje od začiatku jeho vôľu ponechať si vozidlo vo svojom vlastníctve a nie ho
údajne previesť na žalobkyňu. Žalovaný ďalej poukázal na to, že evidencia motorových vozidiel má
dôležitú výpovednú hodnotu o vlastníkovi vozidla a napokon len v zanedbateľnom množstve u osoby

evidovanej ako držiteľ vozidla sa nejedná aj o vlastníka vozidla. Žalovaný tiež poukázal na to, že práve
on v roku 2015 sa domáhal od žalobkyne vydania sporného motorového vozidla, no bezúspešne. V tejto
súvislosti uviedol, že vydania motorového vozidla sa nedomáhal súdnou cestou a to z dôvodu, že sporné
vozidlo žalobkyňa používala aj na prepravu ich spoločného, v tom čase maloletého syna. Intenzívnejšie
sa začal dožadovať vrátenia svojho vozidla žalovaný v roku 2021, kedy v mesiaci február 2021 vyzval

žalobkyňu emailom aj poštovou zásielkou na vrátenie vozidla. Nakoľko žalobkyňa odmietla vozidlo vrátiť,
podal dňa 4.3.2021 trestné oznámenie na Obvodného oddelenie policajného zboru v Košiciach, sídlisko
KVP. Žalovaný v závere poprel, žeby žalobkyňu vydieral v súvislosti so súdnym konaním o určenie
dlžného výživného na ich syna a tieto tvrdenia považoval len za fabulácie žalobkyne.

3. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 20.10.2022, v ktorom
podaní zopakovala celú genézu nadobudnutia vlastníctva a predaja motorových vozidiel vo vlastníctve
žalobkyne a žalovaného. Nad rámec už uvedeného žalobkyňa poukázala na odôvodnenie rozsudku
bývalého Okresného súdu Košice II, sp. zn. 23P/414/2015-1256 zo dňa 27.8.2021, kde v bode 28
je výslovne uvedené : „Matke nechal osobné motorové vozidlo zn. Audi A6, za ktoré dal 16.000 eur

a žiadal ju, že ak nemá finančné prostriedky, aby ho predala, aby z neho uhradila svoje dlhy a záväzky“.
Podľa žalobkyne uvedené vyjadrenie žalovaného preukazuje, že sporné vozidlo jej dal do vlastníctva.
Žalobkyňa ďalej argumentovala tým, že skutočnosť, že žalovaný je formálne vedený v evidencii vozidiel
ako vlastník, nie je dôkazom o vlastníckom práve žalovaného. Žalobkyňa opätovne uviedla, že žalovaný
bol vedený v evidencii ako vlastník sporného motorového vozidla z dôvodu, že voči žalobkyni boli v tom

čase vedené exekučné konania. Žalobkyňa spochybnila tvrdenie žalovaného, že za sporné vozidlo
zaplatil kúpnu cenu 16.500 eur dôvodiac tým, že podľa kúpnych zmlúv najprv kúpil motorové vozidlo
brat žalobkyne, K. D., za kúpnu cenu 12.000 eur a následne sporné motorové vozidlo previedol na
žalovaného, a to za kúpnu cenu 14.500 eur. Splnomocnenie, ktoré žalovaný podpísal, bolo spísané
výlučne z formálnych dôvodov, a to aby nemala žalobkyňa so sporným vozidlom problémy na cestách

do zahraničia, keďže so synom chodievala na kúpaliska do Maďarska. Uvedené splnomocnenie nijako
nespochybňuje fakt, že vozidlo jej bolo žalovaným dané do vlastníctva. V čase podpisu formálneho
plnomocenstva dňa 1.2.2013 žalobkyňa so žalovaným už netvorila pár. Podľa žalobkyne je v rozpore
s elementárnou logikou tvrdenie žalovaného, že sa mala domáhať vydania vozidla, keďže žalobkyňa
fyzicky vozidlo mala vo svojej dispozícii, po celé roky vozidlo bez obmedzenia užívala, starala sa oň

a nemala dôvod domáhať sa vydania veci, ktoré mala vo svojej fyzickej dispozícii. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že žalovaný ju vydieral v zmysle, že jej nechá auto, ak stiahne návrh na výživné pre svojho,
vtedy maloletého syna. Vo februári 2021 žalovaný odmontoval z vozidla tabuľky s evidenčnými číslami
a vydieral žalobkyňu, ako aj ich spoločného syna s tým, že ak stiahnu návrh na súde ohľadne výživného,vráti im tabuľky s evidenčnými číslami, ktorú skutočnosť podľa žalobkyne preukazuje aj komunikácia
žalovaného so žalobkyňou a ich spoločným synom, E. M.. Žalovaný sa po 8 rokoch začal domáhať
vozidla a to len preto, že žalobkyňa podala na súd návrh o výživné pre maloletého syna a to všetko

len z titulu toho, že sporné vozidla bolo a je doteraz evidované na mene žalovaného. Žalovaný využíva
len situáciu, že vozidlo je evidované na neho a účelovo popiera skutočnosti, ako sa naozaj stali a to že
sporné vozidlo bolo žalobkyni dané a odovzdané do vlastníctva ako kompenzácia za vozidlo, ktoré si
žalobkyňa zadovážila, zaplatila za neho a ktoré jej žalovaný s jej bratom, K. D., predali bez jej vedomia
a súhlasu. Žalovaný sa roky nedomáhal vydania motorového vozidla. Vydanie vozidla žiada až teraz

pre päť rokov omeškané výživné. Žalobkyňa vozidlo užívala nerušene od roku 2012 až do odcudzenia
evidenčných čísel žalovaným v roku 2021, t.j. po dobu viac ako 8 rokov, čím naplnila všetky podmienky
vydržania vlastníckeho práva k motorovému vozidlu.

4.Nareplikužalobkynereagovalžalovanýpodanímdoručenýmsúdudňa24.11.2022,vktoromopätovne
tvrdenia žalobkyne, že sporné motorové vozidlo jej žalovaný mal dať ako kompenzáciu za motorové

vozidlo zn. Audi A6 2D, s EČV: D. XXX L., označil za nepravdivé. Žalovaný vo svojom vyjadrení dal
do pozornosti listinný dôkaz, potvrdenie žalobkyne zo dňa 22.10.2015, v ktorom žalobkyňa potvrdila, že
sa vzdáva všetkých plných mocí udelených jej žalovaným. Tento dôkaz podľa žalovaného jednoznačne
preukazuje to, že žalobkyňa mala sporné motorové vozidlo len v užívaní a nikdy nie vo vlastníctve. Ak by
tomu tak nebolo, ako tvrdí žalobkyňa, tak nevzdala by sa plných mocí udelených žalovaným. V prílohe

svojho podania zároveň žalovaný predložil aj doklad o úhrade poistného za sporné motorové vozidlo vo
výške 253,57 eura, ktoré poistné bol povinný uhradiť na základe výzvy spoločnosti Kooperativa, a.s..
Podľa žalovaného je to ďalší dôkaz, že aj po vzdaní sa plnej moci zo strany žalobkyne, táto robila ďalšie
náklady na motorové vozidlo, ktoré len užívala, v tom čase neoprávnene. Vo vzťahu k argumentácii
žalobkyne ohľadne vydržania vlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu žalovaný uviedol, že

podľa neho nie sú naplnené zákonné podmienky vydržania. Podľa žalovaného žalobkyňa nikdy nebola
v dobrej viere, že sporné motorové vozidlo je v jej vlastníctve, keďže žalobkyňa vždy dobre vedela, že
sporné motorové vozidlo je vo vlastníctve žalovaného, ktorý toto vozidlo nadobudol na základe kúpnej
zmluvy a zaplatil zaň aj kúpnu cenu.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a zistil nasledujúci skutkový stav:
Žalobkyňa bola vlastníčkou motorového vozidla zn. Audi A6 2D, tyrkysovej farby, s EČV: D. XXX L.,
ktoré nadobudla v januári 2011 od svojho brata K. D., a to výmenou za jej starší model zn. Audi
A6, svetlosivej metalízy, s EČV: D. XXX J., s doplatkom vo výške 7.500 eur, ktorú sumu žalobkyni
poskytla jej dcéra N. O. B. (nesporná skutočnosť a tiež výpoveď žalobkyne na pojednávaní konanom

dňa 11.9.2023, výpoveď svedkyne N. O. B. a svedka K. D. na pojednávaní konanom dňa 22.2.2024).
K. D. bol evidovaný formálne ako vlastník motorového vozidla zn. Audi A6 2D, tyrkysovej farby, s EČV:
D. XXX L., nakoľko na žalobkyňu sa istý čas nedalo zaevidovať (výpoveď svedka K. D. na pojednávaní
konanom dňa 22.2.2024). K. D. ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli dňa 18.8.2011 kúpnu
zmluvu, na základe ktorej K. D. predal žalovanému osobné motorové vozidlo zn. Audi A6, VIN: H.,

rok výroby 2007, šedá metalíza, teda sporné vozidlo, za kúpnu cenu 14.500 eur (Kúpna zmluva zo
dňa 18.8.2011 na č. l. 200). Žalovaný je evidovaný ako vlastník motorového vozidla zn. Audi A6, Audi
A6, VIN: H., rok výroby 2007, šedá metalíza, s EČV: D. XXX I., teda sporného vozidla (nesporná
skutočnosť, osvedčenie o evidencii časť I číslo AHY30736 na č. l. 7 a časť II číslo P. na č. l. 6). Žalovaný
dňa 1.2.2013 splnomocnil žalobkyňu na používanie sporného vozidla, na Slovensku i v zahraničí, na

služobné a súkromné účely (nesporná skutočnosť a plnomocenstvo zo dňa 1.2.2013 na č. l. 5). Dňa
13.10.2012 došlo k predaju motorového vozidla žalobkyne zn. Audi A6 2D, tyrkysovej farby, s EČV: D.
XXX L., za kúpnu cenu 12.500 eur. Predaj uvedeného motorového vozidla realizoval brat žalobkyne,
K. D., po dohode so žalovaným. K. D. od kupujúceho aj prevzal kúpnu cenu, avšak neodovzdal ju
žalobkyni, ale uložil ich k finančným prostriedkom žalovaného, ktoré spravoval K. D.. Žalovaný totiž

dal bratovi žalobkyne K. D. čiastku vo výške cca 30.000 eur, ktoré finančné prostriedky K. D. používal
na nákup motorových vozidiel za účelom ich ďalšieho predaja (výpoveď žalobkyne a žalovaného na
pojednávaní konanom dňa 11.9.2023, výpoveď svedkyne N. O. B. a svedka K. D. na pojednávaní
konanom dňa 22.2.2024, čestné prehlásenie matky žalobkyne C. D., Q. G. na č. l. 298). V čase predaja
motorového vozidla žalobkyne zn. Audi A6 2D, tyrkysovej farby, s EČV: D. XXX L., bolo tiež na predaj

aj sporné motorové vozidlo, od ktorého predaja napokon žalovaný upustil, ktorú skutočnosť žalovaný
žalobkyni telefonicky dňa 12.10.2012 potvrdil. V telefonickom rozhovore bola žalobkyňa uistená, že za
jej predané motorové vozidlo, bude mať sporné motorové vozidlo (výpoveď žalobkyne na pojednávaní
konanom dňa 11.9.2023, výpoveď svedkyne N. O. B. a výpoveď svedka K. D. na pojednávaní konanomdňa 22.2.2024). V deň predaja motorového vozidla zn. Audi A6 2D, tyrkysovej farby, s EČV: D. XXX
L., K. D. odovzdal žalobkyni kľúče od sporného motorového vozidla spolu so všetkými dokladmi k
vozidlu, kódovým kľúčom a náhradným kľúčom. Od tohto momentu výlučne žalobkyňa užívala sporné

motorové vozidlo a uhrádzala všetky náklady spojené s užívaním vozidla, t. j. poistné, poplatky za STK
a emisné kontroly, servisné prehliadky, opravy, a to až do februára 2021, kedy žalovaný odmontoval
zo sporného vozidla tabuľky s evidenčnými číslami (výpoveď žalobkyne na pojednávaní konanom dňa
11.9.2023, výpoveď svedka K. D. na pojednávaní konanom dňa 22.2.2024, čestné prehlásenie matky
žalobkyne C. D., Q. G. na č. l. 298). Sporné motorové vozidlo bolo žalobkyni odovzdané žalovaným ako

kompenzácia za jej motorové vozidlo zn. Audi A6 2D, tyrkysovej farby, s EČV: D. XXX L., ktoré bolo
predané K. D. po dohode so žalovaným, bez súhlasu žalobkyne (výpoveď žalobkyne na pojednávaní
konanom dňa 11.9.2023, výpoveď svedkyne N. O. B. a svedka K. D. na pojednávaní konanom dňa
22.2.2024 a čestné prehlásenie matky žalobkyne C. D., Q. G. na č. l. 298). Žalovaný v konaní vedenom
na bývalom Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 23P/414/2015, ktorého predmetom bol návrh E. M.
B. (syna žalobkyne a žalovaného, poznám. súdu) na zvýšenie výživného zo strany povinného E. B.,

nar. XX.X.XXXX, teda žalovaného, sa v rámci svojej výpovede vyjadril tak, že „Matke nechal osobné
motorové vozidlo zn. Audi A6, za ktoré dal 16.000 eur a žiadal ju, že ak nemá finančné prostriedky, aby
ho predala, aby z neho uhradila svoje dlhy a záväzky“ (rozsudok bývalého Okresného súdu Košice II zo
dňa 27.8.2021, č. k. 23P/414/2015-1256, bod 28 odôvodnenia na č. l. 201). Žalovaný v sms komunikácii
so žalobkyňou z roku 2021 uviedol, „...a my sme sa pred rokmi dohodli že auto si mala radšej ako

mňa tak som ti ho nechal ako kompenzáciu za výživné ...“ (fotokópia sms komunikácie na druhej strane
č. l. 293). Žalovaný sa voči žalobkyni začal domáhať vrátenia sporného motorového vozidla prvý krát
v júli 2020, a to potom, ako žalovaný obvinil žalobkyňu, že zakázala ich synovi, aby sa zúčastnil na
oslave žalovaného narodenín (výpoveď žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 11.9.2023). Následne
sa žalovaný dožadoval vrátenia sporného vozidla aj v súvislosti s konaním, v ktorom si syn žalobkyne

a žalovaného, E. M. B., uplatnil nárok na zvýšenie výživného (výpoveď žalobkyne na pojednávaní
konanom dňa 11.9.2023, výpoveď svedkyne N. O. B. na pojednávaní konanom dňa 22.2.2024 a SMS
komunikácia medzi žalovaným a žalobkyňou, resp. ich synom na č. l. 291 až 295).

6. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:

Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ust. § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s

vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. (2) Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý
alebo opätovný výkon.

Podľa ust. § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi
dohodnuté inak.

Podľa ust. § 134 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, (1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide
o nehnuteľnosť. (4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o
plynutí premlčacej doby.

Podľa ust. § 122 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
salehotazačína.Akniejetakýtodeňvposlednommesiaci,pripadnekonieclehotynajehoposlednýdeň.Podľa ust. § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je
určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ust. § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu
na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu.

Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa ust. § 118 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, orgán Policajného zboru vykoná
zmeny v evidencii, ak o to požiada vlastník vozidla zapísaný v osvedčení o evidencii časť I alebo časť II

alebo vlastník vozidla, ktorý hodnovernými dokladmi preukáže spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla
a plnenie s tým súvisiacich povinností; povinnosti podľa § 116 v tomto prípade plní vlastník vozidla.

Podľa ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;

naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

7. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že žaloba žalobkyne bola podaná dôvodne.

8. Nakoľko sa v prejednávanej veci jedná o určovaciu žalobu, súd bol povinný v zmysle ustanovenia
§ 137 písm. c) CSP pred tým, ako sa súd začal zaoberať meritom veci, vyriešiť otázku naliehavého
právneho záujmu žalobkyne na takomto určení. Súdna prax vo všeobecnosti naliehavý právny záujem
na určení považuje za daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu
alebo kde by bez tohto určenia právo žalobcu stalo sa neistým. V danom prípade je v rozpore s tvrdením

žalobkyne v evidencii motorových vozidiel vedený ako vlastník žalovaný, ktorý vlastnícke právo
žalobkyne neuznával. Rozhodnutím súdu o určení vlastníckeho práva nepochybne dôjde k odstráneniu
stavu právnej neistoty žalobkyne, a tým je nepochybne daný naliehavý právny záujem na určení, ktorého
sa žalobkyňa žalobou v konaní domáha.

9. Následne sa súd zaoberal meritom veci a zameral dokazovanie na zistenie, či je žaloba žalobkyne
dôvodná. Súd poukazuje na východiská nadobúdania vlastníckeho práva hnuteľnej veci a špecifiká,
pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci. Vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou zmluvou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na
základe iných skutočností ustanovených zákonom, napr. vydržaním. Ak sa hnuteľná vec prevádza na

základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak.

10. Z právnej úpravy kontraktačného procesu obsiahnutej v ust. § 43a a násl. Občianskeho zákonníka
vyplýva, že zmluva je dvojstranný (prípadne aj viacstranný) právny úkon, zložený z dvoch obsahovo

úplne zhodných a vzájomne adresovaných právnych úkonov, z návrhu na uzavretie zmluvy (oferty)
a z prijatia tohto návrhu (akceptácie). K uzavretiu zmluvy dôjde okamihom, kedy sa prijatie návrhu
zmluvy stane účinným, t. j. keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Podstatou
zmluvyjetedasúhlasnýprejavvôlezmluvnýchstrán(konsenzus),smerujúciprimárnekuzavretiuzmluvy
a sekundárne ku stanoveniu jej obsahu. K tomu, aby mohla zmluva vzniknúť, je teda potrebné, aby sa

stretli zhodné prejavy vôle kontrahujúcich strán. To platí pre zmluvy všeobecne, teda aj pre kúpnu zmluvu
a platí to tiež pre tie zmluvy, ktoré boli uzavreté konkludentným spôsobom, ako tomu bolo v danom
prípade. Jetiežpotrebnéuviesť,žeakceptáciounávrhunauzavretiezmluvynieakékoľvekkonkludentné
konanie, ale iba také, z ktorého bezpochyby vyplýva vôľa návrh prijať v podobe, ktorú dal návrhu oferent.

11. Súd vo svojom závere o dôvodnosti podanej žaloby vyšiel zo zistenia, že medzi stranami sporu došlo
k uzavretiu kúpnej zmluvy. Uvedený záver vyplynul z nasledovných skutočností. Brat žalobkyne K. D.
sa zaoberal kúpou a predajom použitých motorových vozidiel. Žalovaný sa na tejto činnosti podieľal
tým spôsobom, že poskytol K. D. určitú sumu finančných prostriedkov, cca 30.000 eur, z ktorej sumyK. D. nakupoval použité motorové vozidlá. Všetky činnosti spojené s nákupom a predajom motorových
vozidiel obstarával brat žalobkyne K. D.. Takýmto spôsobom obstaral K. D. sporné motorové vozidlo pre
žalovaného, ako aj motorové vozidlo zn. Audi A6 2D, tyrkysovej farby, s EČV: D. XXX L., pre žalobkyňu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že formálne vlastníkom motorového vozidla zn. Audi A6 2D,
tyrkysovej farby, s EČV: D. XXX L., bol brat žalobkyne K. D., čo vyplýva zo zistenia, že žalobkyňa sa
ani nezúčastnila na podpise kúpnej zmluvy, na základe ktorej bolo motorové vozidlo zn. Audi A6 2D,
tyrkysovej farby, s EČV: D. XXX L., predané v októbri 2012. Uvedené motorové vozidlo len priviezla
do Mokraniec, na miesto, kde býva matka žalobkyne, a kde, ako sa žalobkyňa vyjadrila vo svojej

výpovedi, v čase jej príchodu už jej brat podpisoval s kupujúcim kúpnu zmluvu. Súd napriek uvedenému
nemá pochybnosti o tom, že žalobkyňa bola skutočnou vlastníčkou motorového vozidla zn. Audi A6 2D,
tyrkysovejfarby,sEČV:D.XXXL.,ktorúskutočnosťpotvrdilajednaksvedkyňaN.O.B.,dcéražalobkyne,
ktorá na jeho kúpu prispela sumou 7.500 eur, ako aj brat žalobkyne K. D., ktorý vo svojej výpovedí
potvrdil, že motorové vozidlo zn. Audi A6 2D, tyrkysovej farby, s EČV: D. XXX L., žalobkyňa nadobudla
od neho výmenou za iné motorové vozidlo. Svedok K. D. tiež uviedol, že bol formálne evidovaný ako

vlastník motorového vozidla zn. Audi A6 2D, tyrkysovej farby, s EČV: D. XXX L., nakoľko na žalobkyňu
istý čas „... nedalo sa zapísať motorové vozidlo...“, čo potvrdzuje tvrdenie žalobkyne, že voči nej v tom
čase boli vedené exekučné konania.

12. Dňa 13.10.2012 došlo k predaju motorového vozidla žalobkyne zn. Audi A6 2D, tyrkysovej farby,

s EČV: D. XXX L., za kúpnu cenu 12.500 eur. Predaj uvedeného motorového vozidla realizoval brat
žalobkyne, K. D., po dohode so žalovaným. K. D. od kupujúceho aj prevzal kúpnu cenu, avšak
neodovzdal ju žalobkyni, ale uložil ich k finančným prostriedkom žalovaného, ktoré spravoval K. D..
Uvedenú skutočnosť potvrdil vo svojej výpovedi aj samotný žalovaný.

13. V čase predaja motorového vozidla žalobkyne zn. Audi A6 2D, tyrkysovej farby, s EČV: D. XXX
L., bolo tiež na predaj aj sporné motorové vozidlo, od ktorého predaja napokon žalovaný upustil,
ktorú skutočnosť žalovaný žalobkyni telefonicky dňa 12.10.2012 potvrdil. V telefonickom rozhovore bola
žalobkyňa uistená, že za jej predané motorové vozidlo, bude mať sporné motorové vozidlo. Z uvedeného
je zrejmé, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k priamemu jednaniu (telefonicky) ohľadne sporného

motorového vozidla a že zároveň došlo tiež ku vzájomnému konsenzu ohľadne podstatných častí kúpnej
zmluvy. Dôkazom toho je, že žalobkyni bol odovzdaný predmet kúpy, teda sporné motorové vozidlo, a to
jej bratom K. D., ktorý pre žalovaného obstarával nákup a predaj motorových vozidiel, čo bola medzi K.
D. a žalovaným zavedená, bežná prax. Dňa 13.10.2012 K. D., odovzdal žalobkyni kľúče od sporného
motorového vozidla spolu so všetkými dokladmi k vozidlu, kódovým kľúčom a náhradným kľúčom.

Dôkazom dosiahnutého konsenzu medzi žalobkyňou a žalovaným je tiež skutočnosť, že žalovaný dostal
od žalobkyne výťažok z predaja motorového vozidla žalobkyne, teda kúpnu cenu.

14. Uvedený priebeh udalostí potvrdzujú aj následné vyjadrenia žalovaného, napr. v konaní na bývalom
Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 23P/414/2015, ktorého predmetom bol návrh E. M. B. (syna

žalobkyne a žalovaného, poznám. súdu) na zvýšenie výživného zo strany povinného E. B., nar.
XX.X.XXXX, teda žalovaného, ktorý sa v rámci svojej výpovede vyjadril tak, že „Matke nechal osobné
motorové vozidlo zn. Audi A6, za ktoré dal 16.000 eur a žiadal ju, že ak nemá finančné prostriedky, aby
ho predala, aby z neho uhradila svoje dlhy a záväzky“. A tiež vyjadrenie žalovaného v sms komunikácii
so žalobkyňou z roku 2021, v rámci ktorej žalovaný uviedol, „...a my sme sa pred rokmi dohodli že auto

si mala radšej ako mňa tak som ti ho nechal ako kompenzáciu za výživné ...“.

15. Uvedené skutkové zistenia súdu potvrdzuje aj nesporný fakt, že od momentu odovzdania sporného
motorového vozidla žalobkyni, táto výlučne užívala sporné motorové vozidlo a uhrádzala všetky náklady
spojené s užívaním vozidla, t. j. poistné, poplatky za STK a emisné kontroly, servisné prehliadky, opravy,

nerušene až do júla 2020, kedy žalovaný obvinil žalobkyňu, že zakázala ich synovi, aby sa zúčastnil na
oslave žalovaného narodenín, od ktorého momentu sa žalovaný voči žalobkyni začal domáhať vrátenia
sporného motorového vozidla, a to aj v súvislosti so súdnym konaním, v ktorom si syn žalobkyne
a žalovaného, E. M. B., uplatnil voči žalovanému nárok na zvýšenie výživného. Nátlak žalovaného na
vrátenie vozidla vyústil až do odmontovania tabuliek s evidenčnými číslami zo sporného motorového

vozidla, vo februári 2021.

16. V kontexte uvedených nesporných skutočností, resp. skutočností preukázaných vykonaným
dokazovaním, súd tvrdenia žalovaného, ktorými vysvetľoval svoje vyjadrenia v rámci súdneho konaniao zvýšenie výživného, resp. vyjadrenia v rámci sms komunikácie, považoval za nepravdivé a účelové,
nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní.

17. To, že žalobkyni vzniklo vlastnícke právo k spornému motorovému vozidlu, nespochybňuje ani
skutočnosť,žežalovanýdňa1.2.2013splnomocnilžalobkyňunaužívaniespornéhomotorovéhovozidla.
Uvedená skutočnosť nie je v rozpore so skutočnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania,
konkrétne s tým, že žalovaný bol aj po predaji motorového vozidla žalobkyni naďalej vedený ako vlastník
sporného vozidla, nakoľko voči žalobkyni boli v tom čase vedené exekučné konania, ktorú skutočnosť

potvrdil aj svedok K. D. a žalovaný toto tvrdenie žalobkyne ani nespochybnil.

18. Vlastníctvo žalobkyne nespochybňuje ani to, že žalovaný je doposiaľ evidovaný ako vlastník
sporného motorového vozidla. Na jednej strane platí, že vlastníkom motorového vozidla je osoba
zapísaná v osvedčení o evidencii časť I (tzv. malý technický preukaz) alebo časť II (tzv. veľký technický
preukaz). Avšak vychádzajúc z citovaného ust. § 118 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z., vlastníkom

môže byť aj osoba, ktorá hodnovernými dokladmi preukáže spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla.
Z uvedeného ustanovenia tak vyplýva, že zákonodarca predpokladá, že osoba uvedená v osvedčení
o evidencii časť I alebo časť II nemusí byť vlastníkom motorového vozidla, teda predpokladá aj taký
právny stav, kedy vlastníkom je iná osoba ako zapísaná v osvedčení.

19. V danom prípade žalobkyňa hodnoverným spôsobom preukázala, jednak právny dôvod (titul),
ktorý založil obligačný záväzok žalovaného odovzdať žalobkyni sporné motorové vozidlo, ako aj
reálne odovzdanie sporného motorového vozidla, po ktorom nastali vecnoprávne účinky zmluvy, teda
vznik vlastníckeho práva žalobkyne k spornému vozidlu, keďže práve odovzdanie vozidla bolo tou
právotvornou skutočnosťou, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalobkyňu.

20. Aj v prípade neakceptovania tohto právneho názoru, bolo možné podľa názoru súdu žalobe
žalobkyne vyhovieť, nakoľko v konaní bolo preukázané naplnenie zákonných predpokladov vydržania.

21. Vydržanie je jedným zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva. Pre uplatnenie tohto inštitútu sa

vyžaduje splnenie troch podmienok. Prvou z nich je existencia spôsobilého predmetu vydržania, ďalšou
existencia oprávnenej držby a poslednou nerušené uplynutie vydržacej doby. Všetky tieto podmienky
musia byť splnené súčasne. Jednou z najproblematickejších oblastí je posúdenie práve existencie
oprávnenej držby. Pre účely oprávnenej držby, ako jedného z predpokladov vydržania, sa vyžaduje,
aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí.

Dôležité je hlavne posúdenie dobromyseľnosti so zreteľom na všetky okolnosti. Toto posúdenie preto
musí vychádzať z objektívnych skutočností, nielen zo subjektívneho presvedčenia držiteľa. To znamená,
je potrebné posúdiť, či držiteľ pri zachovaní obvyklej, normálnej miery opatrnosti, ktorú možno od
každého požadovať, mohol dôvodne usudzovať, že mu vec alebo právo patrí. Inak povedané, či omyl
držiteľa v tom, že je vlastníkom veci alebo subjektom práva, je ospravedlniteľný, a to s prihliadnutím na

objektívneokolnosti.Omyldržiteľamôžespočívaťvskutkovýchaleboprávnychokolnostiach.Posúdenie
ospravedlniteľnosti skutkového omylu závisí vždy od skúmania konkrétnych okolností prípadu.

22. Základnou podmienkou vydržania je držba veci, pričom môže ísť len o oprávnenú držbu (pozri slovo
„oprávnený držiteľ“). Oprávnenosť držby sa posudzuje so zreteľom na ustanovenie § 130 ods. 1 OZ,

t.j. musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí (nestačí detencia, t. j.
nakladanie s vecou ako s cudzou). Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou,
ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi.
Držba nie je oprávnená, ak držiteľ nie je v tomto zmysle dobromyseľný. Dobromyseľnosť absolútne
chýba, ak dôvodom držania veci je právny titul, na základe ktorého je zrejmé, že nejde o držbu, ale

len o detenciu (napr. v prípade užívania veci detentorom na základe nájomnej zmluvy). Dobrá viera
oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na
základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. Platné práva nevyžaduje k oprávnenej držbe
žiadny titul. Ide iba o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je,
že mu vec patrí. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy ohodnotiť objektívne

a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka (Ro NS ČR z 27. 4.
2006, sp. zn. 22 Cdo 984/2006). Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej
viere, že mu vec patrí, teda, že je jej vlastníkom, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych
predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľpri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od
každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Aj keď
je držiteľ subjektívne presvedčený o svojom práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej

viere, pokiaľ mu sú alebo musia byť známe skutočnosti, z ktorých by pri zachovaní obvyklej opatrnosti
musel spoznať, že nie je subjektom práva, o ktorého vydržanie ide. Dobrá viera držiteľa sa posudzuje
objektívne, t. j. so zreteľom na konkrétne okolnosti a z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa. Ak
je pochybné, či je držba oprávnená alebo nie, treba mať za to, že je oprávnená. Oprávnená držba
môže spočívať v omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci alebo subjektom

vykonávaného práva. Oprávnená držba nemôže spočívať v takom omyle držiteľa, ktorému sa tento
mohol pri bežnej opatrnosti vyhnúť. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Omyl je ospravedlniteľný,
ak k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať. Pri hodnotení dobrej viery je vždy
treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a
povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať, počas celej vydržacej doby

dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ
oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec podľa práva
patrí alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva. Pokiaľ účastník, ktorý vydržanie uplatňuje,
sám jeho podmienky splnil, je nadbytočné sa zaoberať i oprávnenosťou držby, prípadne vydržaním jeho
predchodcov (Ro NS ČR zo 7. 5. 2002, sp. zn. 22 Cdo 1843/2000).

23. V danom prípade je nepochybné, že sporné motorové vozidlo je spôsobilým predmetom vydržania.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Občiansky zákonník nerozlišuje predmet vydržania podľa toho,
či je registrovaný v príslušnom registri či nie (predmetom registrácie sú aj motorové vozidlá). Vydržanie
v rozpore so stavom zápisu v príslušnom registri je v prípustné tak v prípade hnuteľných vecí ako aj

nehnuteľností.

24. Pokiaľ ide o posúdenie oprávnenosti držby, súd zohľadnil nasledovné. Motorové vozidlo zn. Audi A6
2D, tyrkysovej farby, s EČV: D. XXX L., ktorého vlastníkom bola žalobkyňa, bolo predané. Výťažok z jeho
predaja si ponechal žalovaný. Žalovaný prostredníctvom K. D., brata žalobkyne, odovzdal žalobkyni

sporné motorové vozidlo spolu s dokladmi a kľúčmi. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalobkyňa
mohla byť so zreteľom na uvedené okolnosti v dobrej viere, že je tu taký právny titul, ktorý podľa platného
práva mal za následok prevod vlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu na žalobkyňu.
Ďalej je potrebné uviesť, že žalobkyňa so sporným motorovým vozidlom od momentu jeho odovzdania
nakladala ako s vlastným, teda užívala ho výlučne žalobkyňa, uhrádzala všetky náklady spojené

s užívaním vozidla, t. j. poistné, poplatky za STK a emisné kontroly, servisné prehliadky, opravy. Podľa
názoru súdu dobrá viera žalobkyne, že sporné motorové vozidlo jej patrí nemohla zaniknúť s ohľadom na
to, že potom ako sa ujala jeho držby dňa 13.10.2012, nebola ako vlastník vozidla zapísaná v osvedčení o
evidencii časť I (tzv. malý technický preukaz) alebo časť II (tzv. veľký technický preukaz), a že žalovaný
dňa 1.2.2013 splnomocnil žalobkyňu na užívanie sporného vozidla, nakoľko už od momentu kedy sa

žalobkyňa ujala držby sporného vozidla bolo zrejmé, že žalovaný bude naďalej vedený ako vlastník
sporného vozidla len formálne, a to vzhľadom na exekučné konania vedené voči žalobkyni. V rámci
dokazovania nebolo preukázané, že by počas zákonom ustanovenej trojročnej vydržacej doby nastala
nejaká skutočnosť, ktorá by u žalobkyne mohla vyvolať pochybnosti o tom, že sporné motorové vozidlo
jej nepatrí. Žalovaný sa voči žalobkyni začal domáhať vrátenia sporného motorového vozidla prvý krát

v júli 2020, a to potom, ako žalovaný obvinil žalobkyňu, že zakázala ich synovi, aby sa zúčastnil na
oslave žalovaného narodenín, kedy všetky predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním už
boli naplnené. Riadiac sa týmito úvahami súd uzavrel, že dňom 13.10.2016 uplynula trojročná vydržacia
doba, počas ktorej mala žalobkyňa sporné motorové vozidlo nepretržite a nerušene v oprávnenej držbe,
čím sa stala jeho vlastníkom v súlade s ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

25. Na základe uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel tak ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

26. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

27. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.28. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal
plnú náhradu trov konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

30. Súd v zmysle citovaného ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania s tým,

že o výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

31.Podľaust.§2ods.2zákonač.71/1992Zb.,akjepoplatníkodpoplatkuoslobodenýasúdjehožalobe
alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo
odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v

konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak
rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.

32. Súd zároveň v zmysle citovaného ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., rozhodol o povinnosti
žalovaného zaplatiť štátu súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 eura (položka 1 písm. b) sadzobníka

súdnych poplatkov), ktorá povinnosť žalovanému vznikla vzhľadom na to, že žalobkyni bolo v tomto
konaní uznesením zo dňa 3.5.2022, č. k. K2-37C/6/2021-133 priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov a súd žalobe žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom

súde Košice písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno
odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§365 ods. 3 CSP).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.