Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 65C/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424200591
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michaela Janečková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1424200591.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou Mgr. Michaelou Janečkovou v spore žalobkyne: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX D., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík,
s. r. o., so sídlom Záhradnícka 4836/51, 821 08 Bratislava, IČO: 47 234 318 proti žalovanému: Allianz
- Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu
škody na zdraví, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania do skončenia trestného konania aktuálne vedeného
Mestským súdom Bratislava I pod sp. zn. 37T/21/2024 z a m i e t a.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie 14.178,- EUR z a s t a v u j e.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom bolestného sumu vo výške 4.890,- EUR spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 9.780,- EUR od 26.11.2023 do 10.12.2024 a zo
sumy 4.890,- EUR od 11.12.2024 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni titulom základného bodového hodnotenia SSU sumu

vo výške 34.749,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,4% ročne zo sumy 34.749,- EUR od
12.12.2024 do zaplatenia.

V. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

VI. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 12.01.2024 pôvodne domáhala náhrady škody na zdraví
(bolestného) vo výške 15.779,- EUR s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 13.05.2023 v čase okolo 16.00 - 16.15 hod. došlo pri vjazde do areálu
(v bezprostrednej blízkosti bezpečnostných rámp) parkoviska patriaceho k nákupnému centru Eurovea v
smere od Pribinovej ul. v blízkosti zastávky MHD „Malá Scéna“ (nástupište linky MHD č. 29) k dopravnej
nehode, ktorej účastníkmi boli žalobkyňa a p. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, XXX XX D. ako
chodkyne a vodič osobného motorového vozidla zn. Citroen C3, EČV: E. G. D., bytom D. X, XXX XX
D.. K dopravnej nehode došlo na tom skutkovom základe, že vodič jazdil na vyššie identifikovanom

motorovom vozidle, pričom ho na parkovisku pred nákupným centrom Eurovea medzi ulicami Pribinova -
Dostojevského rad zastavila bezpečnostná rampa, ktorá sa neotvorila, následne začal s vozidlom cúvať
atočiťsa,pričompočasdanéhomanévrazrazilzadnoučasťousvojhovozidlažalobkyňuaH.Steinerovú,
ktoré v tom čase prechádzali ako chodkyne v blízkosti vjazdu na parkovisko smerom k zastávke MHD„Malá Scéna“, pričom žalobkyňa utrpela následkom dopravnej nehody poranenie hlavy v oblasti pravého
spánku a čela, zlomeninu krčka stehnovej kosti a mnohopočetné poranenia, pričom žalobkyňa bola
následne prijatá na ortopedicko - traumatologickú kliniku nemocnice Ružinov za účelom operačného

riešenia fraktúry krčka stehnovej kosti, ktorá bola realizovaná dňa 17.05.2023, následne bola dňa
24.05.2023 preložená na rehabilitačné oddelenie nemocnice Ružinov. Vznik úrazu bol riadne hlásený
žalovanému ako príslušnému zodpovednému poisťovateľovi kolízneho vozidla. V trestnej veci vedenej
v súvislosti s dopravnou nehodou na OR PZ Bratislava I, pod ČVS: ORP-548/1-VYS-B1-2023 bolo dňa
22.08.2023 vznesené obvinenie vodičovi za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.

a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Podľa mailovej komunikácie
so Slovenskou kanceláriou poisťovateľov bolo osobné motorové vozidlo v čase dopravnej nehody, t.j.
ku dňu 13.05.2023 poistené žalovaným (č. poistnej zmluvy: 8020136907 - poistenie na VIN). Výzvou
na plnenie zo dňa 02.08.2023 si žalobkyňa uplatnila voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov nárok
na náhradu škody na zdraví titulom základného bodového ohodnotenia bolestného vo výške 15.779,-
EUR.Dňa04.08.2023bolavyrozumenázostranySlovenskejkanceláriepoisťovateľov,žezodpovedným

poisťovateľom škodcu je žalovaný, ktorému bola škodová udalosť postúpená na vybavenie. Uplatnený
nárok zodpovedal bodovému hodnoteniu bolestného vo výške 605 bodov, ktoré žalobkyni priznal G. G.
A. H., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia v znaleckom posudku č. 051/2023 zo
dňa 13.07.2023, ktorý bol vypracovaný na účely trestného konania vedeného v súvislosti s predmetným
nehodovým dejom na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave I, odbor kriminálnej polície pod ČVS:

ORP- 548/1-VYS-B1-2023 pri hodnote 1 bodu sumou 26,08 EUR. Dňa 27.10.2023 a rovnako tak aj v
predchádzajúcom písomnom oznámení zo dňa 10.08.2023 žalovaný uviedol, že nárokmi poškodenej sa
bude zaoberať až po doručení právoplatného rozhodnutia o zavinení. V prípade uplatneného nároku na
náhradu škody na zdraví pripadol (pri predpokladanom dátume doručenia výzvy na plnenie žalovanému
emailom dňa 10.08.2023) posledný deň zákonnej lehoty na dobrovoľné plnenie v zmysle § 11 ods. 6

písm. a) a § 11 ods. 7 ZoPZP (3 mesiace a 15 dní) na deň 25.11.2023. Žalobkyňa si uplatňovala nárok
na príslušenstvo žalovanej istiny odo dňa 11.08.2023, t.j. od momentu nasledujúceho bezprostredne
po tom, ako si žalobkyňa v súlade so zásadou actio direct uplatnila svoj priamy nárok u žalovaného
ako zodpovedného poisťovateľa (resp. nasledujúci deň po doručení výzvy na plnenie), keďže k výplate
žiadanej náhrady škody ku dňu podania žaloby skutočne nedošlo.

3. Žalobkyňa návrhom na zmenu žaloby doručeným súdu dňa 11.10.2024 rozšírila žalobu o nárok na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 42.614,- EUR s príslušenstvom na základe
lekárskeho posudku G. G. I., H., ktorý stanovil bodové hodnotenie SSU na 1.490 bodov. K bodovému
hodnoteniu SSU došlo v roku 2024, t.j. hodnota jedného bodu predstavovala 28,60 EUR. V prípade

uplatneného nároku na náhradu škody na zdraví titulom SSU pripadne (pri predpokladanom dátume
doručenia výzvy na plnenie žalovanému emailom dňa 26.08.2024) posledný deň zákonnej lehoty (3
mesiace a 15 dní) na dobrovoľné plnenie v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) a § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z.z. na deň 11.12.2024. S poukazom na dikciu identifikovaných ustanovení sa žalovaný dostane do
omeškania s plnením odškodnenia SSU počnúc dňom 12.12.2024.

4. Súd na pojednávaní dňa 31.10.2024 pripustil zmenu žaloby, podľa ktorej sa žalobkyňa domáhala,
aby súd zaviazal žalovaného titulom bolestného na zaplatenie sumy vo výške 15.779,- EUR spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 15.779,- EUR| od 11.08.2023 do zaplatenia a
titulom základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia na zaplatenie sumy vo

výške 42.614,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,65% ročne zo sumy 42.614,- EUR od
12.12.2024 do zaplatenia.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že vznesenie obvinenia voči vodičovi poisteného
vozidla nezakladá jeho úplnú zodpovednosť za vzniknutú dopravnú nehodu, nakoľko vydanie uznesenia

o vznesení obvinenia je len úvodnou fázou trestného konania a príslušník policajného zboru je povinný
ho vydať, ak je relevantné podozrenie zo spáchania trestného činu konkrétnou osobou. Uznesenie o
vznesení obvinenia sa považuje za „priebežné rozhodnutie“ po začatí, resp. súčasne so začatím tres-
tného stíhania, ktoré po posúdení existujúcej dôkaznej situácie vychádza z najpravdepodobnejšieho
skutkového deja. Vznesením obvinenia však v žiadnom prípade nie je konštatovaná vina obvineného,

vyjadruje len vyšší stupeň pravdepodobnosti, že konkrétna osoba spáchala konkrétny trestný čin.
Takúto pravdepodobnosť však nemožno považovať za konečnú. Pri hlásení predmetnej udalosti zo dňa
13.05.2023 poistený uviedol nasledovný priebeh: „Pri cúvaní na parkovisku (medzi Malou scénou a
Euroveou) vošli do jazdnej dráhy môjho MV dve staršie osoby, idúce vedľa seba a nepresvedčili sa, čimôžu prejsť na druhú stranu parkoviska. Do osoby č. 1 som jemne nacúval, nakoľko som ju nevidel v
zornom uhle. Osoba č. 1 svojím pádom zvalila osobu č. 2, idúcu vedľa osoby č. 1. Osoba č. 1 nemá
žiadnezranenie,osobač.2najskôrnejavilažiadneznámkyzranenia,odmietalaajodvoznaošetrenie,až

na moje naliehanie súhlasila s odvozom na ošetrenie na pohotovosť do nemocnice Ružinov, kde jej zistili
zlomeninu krčka stehennej kosti na pravej nohe. Ešte uvádzam, že pri páde si táto osoba (č. 2) zlomila
okuliarový rám, ktorý jej spôsobil malú tržnú ranu pravej nadočnice. Ranu nebolo treba ani chirurgicky
ošetriť.“ Dňa 25.10.2023 pán D. doručil žalovanému e- mail, v rámci ktorého ho požiadal, aby žalobkyni
nevyplácal žiadnu náhradu škody na zdraví (a to ani vo forme požadovaného preddavku), a to až do

ukončenia trestného konania. Žalovaný žiadal súd, aby toto konanie prerušil do ukončenia trestného
konania. Právoplatné určenie vinníka dopravnej nehody a ustálenie priebehu dopravnej nehody bolo
podľa názoru žalovaného nevyhnutné, nakoľko v zmysle informácií poskytnutých zo strany poisteného
nie je vylúčené, že žalobkyňa ako účastník dopravnej nehody môže byť uznaná spoluzodpovednou
za vznik dopravnej nehody. Ako je totiž zrejmé z hlásenia poistnej udalosti, žalobkyňa spolu s druhou
chodkyňou mali vojsť do jazdnej dráhy poisteného vozidla bez toho, aby sa uistili, či je takýto úkon

bezpečný, čo možno považovať za porušenie povinnosti v zmysle ust. § 53 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke. V prípade neprerušenia konania navrhol vyžiadať príslušný trestný spis Okresného
riaditeľstva PZ v Bratislave I (ČVS: ORP-548/1-VYS-B1-2023) a vykonať výsluch G. D. ako svedka.
Okremnepreukázaniaprávnehozákladuzostranyžalobkynepovažovalžalovanýzaspornéohodnotené
položky č. 393b Obmedzenie pohyblivosti v bedrovom kĺbe stredne ťažké a č. 432a Jazva po operačných

zákrokoch v celkovom rozsahu 230 bodov. Znalec síce tieto položky uviedol a priznal v rámci hodnotenia
bolestného,avšakakojezrejmézklasifikácietýchtopoložiekpodľazákonaonáhradezabolesťaSSU(a
napokon aj z charakteru oboch položiek), položky týkajúce sa obmedzenia pohyblivosti v bedrovom kĺbe
(393b) a vzniknutých jaziev po operačných zákrokoch (432a) nie sú položkami bolestného, ale sťaženia
spoločenského uplatnenia. V zmysle uvedeného bolo nevyhnutné prehodnotiť sťaženie spoločenského

uplatnenia žalobkyne až po ustálení jej zdravotného stavu (v zmysle citovaného ustanovenia zákona o
náhrade za bolesť a SSU najskôr po dátume 13.05.2024, ak žalobkyňa nepreukáže skoršie ustálenie
zdravotného stavu), nakoľko vzhľadom na stále prebiehajúcu liečbu nemožno vylúčiť, že sa zdravotný
stav žalobkyne zlepší a úraz zanechá miernejšie, poprípade nezanechá žiadne trvalé následky. Nakoľko
znalecký posudok bol vypracovaný v rámci trestného konania, bolo by vhodné, ak by žalobkyňa uviedla,

či si nárok na náhradu škody na zdraví uplatnila aj v trestnom konaní.

6. Žalobkyňa v následnom vyjadrení doručenom súdu dňa 08.03.2024 namietala návrh žalovaného
na prerušenie predmetného civilného sporového konania do skončenia trestného konania vedeného
v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ

Bratislava I zo dňa 22.8.2023, ČVS: ORP-548/1-VYS-B1-2023 bolo vznesené obvinenie vodičovi
(poistenec žalovaného) za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona. Na základe výsledkov dokazovania (najmä výsluchy
aktérov dopravnej nehody, kamerový záznam dokumentujúci priebeh nehody, znalecký posudok z
odboru zdravotníctva) vykonaného v trestnom konaní bol dostatočne odôvodnený a nespochybnený

záver, že práve obvinený zavinil dopravnú nehodu, čím sa dopustil spáchania skutku - trestného činu
ublíženia na zdraví (vrátane zavinenia škodlivého následku v podobe spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví
žalobkyne),pričomčinspáchalzávažnejšímspôsobomkonania(porušenímdôležitejpovinnostiuloženej
zákonom). Doposiaľ vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní nebolo v žiadnom smere indikované
pochybenie na strane žalobkyne, a preto odmietala, že by sa akýmkoľvek spôsobom podieľala na

vzniku dopravnej nehody. Ak by aj v trestnom konaní bolo preukázané spolupôsobenie žalobkyne
na vzniku nehodového deja, táto okolnosť v zmysle stabilizovanej judikatúry nespôsobuje zánik
trestnej zodpovednosti poistenca žalovaného za zavinené spáchanie skutku, vrátane trestnoprávne
relevantného následku v podobe spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví žalobkyne. Civilný súd je viazaný
len výrokom právoplatného odsudzujúceho rozsudku trestného súdu, a to v otázke spáchania trestného

činu a identifikácie jeho páchateľa. Prerušenie konania do okamihu právoplatného skončenia trestného
konania je z pohľadu meritórneho prejednania škodového nároku žalobkyne v civilnej rovine irelevantné,
keďže právoplatné skončenie trestného konania nepredstavuje conditio sine qua non pre iniciovanie a
vedenie civilného konania (k tomu porovnaj: zbierkové rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, R 16/2014) a
zároveňvýsledoktrestnéhokonaniazáväznenedeterminujeprávnynázor(právnuúvahu)civilnéhosúdu

z pohľadu dôvodnosti petitórnych nárokov. Akceptovaním argumentačnej línie žalovaného by došlo k
vzniku absurdnej situácie, kedy by žalobkyňa v dôsledku i niekoľko rokov trvajúceho trestného konania,
s ohľadom na jej vysoký vek a rýdzo osobný / osobnostný charakter škody na zdraví bola nútená riskovať
zánik svojho legitímneho nároku v prípade úmrtia, resp. v prípade existencie právoplatného rozhodnutiatrestného súdu o zavinení by bola nútená v rozpore s princípom hospodárnosti konania a procesnej
ekonómie absolvovať ďalšie dokazovanie v civilnom spore, keďže uvedené rozhodnutie nekreuje záver
o konkrétnej miere účasti jednotlivých účastníkov na vzniku škody. Povinnosťou žalovaného je vykonať

vlastné šetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.
Poisťovateľniejeoprávnenýpasívnevyčkávaťnadôkazyvykonanévtrestnomkonaní,resp.nasamotný
výsledok trestného konania, ale musí sám iniciatívne podniknúť také kroky, ktoré by viedli k prešetreniu
poistnej udalosti bez zbytočných prieťahov, a to v rámci objektívne zakotvenej normatívnej lehoty.
Žalovaný v rozpore s rozhodovacou praxou všeobecných súdov nezrealizoval žiadne úkony smerujúce

k prešetreniu poistnej udalosti a žalobkyňou uplatnenými legitímnymi nárokmi sa odmietol zaoberať.
Dodržiavanie objektívnej zákonnej trojmesačnej lehoty na skončenie prešetrenia poistnej udalosti je
akcentované aj na supranacionálnej úrovni. Judikatúra Súdneho dvora EÚ totiž zdôrazňuje uloženie
povinnosti komerčným poisťovateľom konať tak, aby došlo k definitívnemu, riadnemu a včasnému
vysporiadaniu nárokov poškodených v rámci normatívnej objektívnej lehoty pod hrozbou zákonných
sankcií pre poisťovne (m.m. rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-447/04 v právnej veci Autohaus

Ostermann GmbH versus VAV Versicherungs AG). Žalobkyňa si do dnešného dňa neuplatnila priamo
voči obvinenému v trestnom konaní žiaden nárok na náhradu spôsobenej škody. Domnienky žalovaného
o eventuálnej liberácii škodcu (svojho poistenca) podľa § 428 OZ vylučuje skutková veta uznesenia
Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I zo dňa 22.08.2023, ČVS: ORP-548/1-VYS-B1-2023 o vznesení
obvinenia vodičovi, v ktorej absentuje indikácia akéhokoľvek pochybenia na strane žalobkyne, ako i

samotné hlásenie o priebehu poistnej udalosti poistencom žalovaného, ktorý explicitne uviedol, že počas
realizácie manévru cúvania jemne nacúval do osoby č. 1, „nakoľko som ju nevidel v zornom uhle.“
Zo samotného popisu priebehu poistnej udalosti je zrejmé, že poistenec žalovaného sa dostatočne
nevenoval vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke a nezabezpečil si náležitý rozhľad.
Obvinený G. D. sa v rozhodnom čase v rozpore so zákonom otáčal a cúval na nebezpečnom mieste,

resp. na mieste určenom na prechádzanie chodcov v čase, kedy mal zhoršený výhľad / rozhľad na
situáciu v cestnej premávke kvôli práve pristavenému autobusu MHD na zastávke linky č. 29 - Malá
Scéna, ako i zvýšenej fluktuácii cestujúcich / chodcov pohybujúcich sa v rozhodnom čase v blízkosti
miesta zrážky. Poistenec žalovaného vošiel s motorovým vozidlom na parkovisko ignorujúc regulačnú
dopravnú značku č. 231 - Zákaz vjazdu pre všetky vozidlá (s výnimkou vozidiel disponujúcich povolením

od subjektu EUROVEA, a.s., ktorým obvinený objektívne nedisponoval, keďže bezpečnostná rampa na
predmetnom parkovisku sa mu neotvorila) tvoriacu prílohu č. 3 k vyhláške Ministerstva vnútra č. 30/2020
Z.z. o dopravnom značení v znení neskorších predpisov.

7. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 30.04.2024 uviedol, že ak by aj nastala situácia, že bude jeho

poistený právoplatne uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví žalobkyne, takéto rozhodnutie
trestného súdu nezbavuje civilný súd povinnosti zaoberať sa otázkou, či a do akej miery sa na vzniknutej
škode podieľalo konanie žalobkyne. Za týmto účelom je však nevyhnutné, aby mal konajúci civilný súd
ustálený priebeh dopravnej nehody, ktorý aktuálne vzhľadom na odlišné verzie uvádzané jednotlivými
účastníkmi dopravnej nehody považoval za sporný. Z doposiaľ známych okolností vzniku dopravnej

nehody nevyplýva, že by sa poistený mal otáčať a cúvať na mieste určenom na prechádzanie chodcov,
nakoľkoznáhľadumiestavznikudopravnejnehodypredloženéhožalobkyňoujezrejmé,žekstretudošlo
v mieste vjazdu na parkovisko zabezpečené bezpečnostnou rampou a nie na prechode pre chodcov
alebo inak vyznačenom mieste na prechádzanie chodcov. Za situácie, že sa poistenému pri vjazde
na parkovisko bezpečnostná rampa neotvorila, nemal inú možnosť, ako s vozidlom vycúvať späť na

hlavnú cestu, pričom takéto konanie samé o sebe žalovaný nepovažoval za porušenie žiadnej povinnosti
stanovenej zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Naproti tomu v zmysle vyjadrenia poisteného
žalobkyňa mala v úmysle prejsť na druhú stranu parkoviska (pozn. zrejme cez vjazd na parkovisko) bez
toho, aby sa presvedčila, či to situácia umožňuje, čo možno považovať za porušenie jej povinnosti ako
účastníka cestnej premávky.

8. Žalovaný následne vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.10.2024 vo vzťahu k nároku na náhradu
za SSU uviedol, že položky č. 393b Obmedzenie pohyblivosti v bedrovom kĺbe stredne ťažké a č. 432a
Jazva po operačných zákrokoch v celkovom rozsahu 230 bodov žalobkyňa pôvodným návrhom uplatnila
v rámci nároku na náhradu bolestného, pričom G. I. žalobkyni tieto položky (393b a 432a) priznal v

rámci hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalovaný v súvislosti s hodnotením sťaženia
spoločenského uplatnenia namietal s poukazom na posudky zmluvných lekárov G. G. H., H. a G. I. G.
dôvodnosť zvyšných troch priznaných položiek sťaženia spoločenského uplatnenia (t.j. položiek č. 254,
427, 428a). Za nedôvodne priznanú považoval s poukazom na posudok G. H. položku č. 427, nakoľkosymptómy preukazujúce dôvodnosť hodnotenej položky neboli zdokumentované vo vyšetreniach viac
ako rok od úrazu. Takisto vychádzajúc z odborného posúdenia G. H. rozporoval aj dôvodnosť priznanej
položky č. 428a. V zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia sa atrofia svalstva nehodnotí osobitne, pokiaľ je sprevádzaná obmedzenou
hybnosťou kĺbu. Uvedené vyplýva priamo zo znenia položky č. 428 - „Poúrazová atrofia svalstva dolnej
končatiny pri neobmedzenom rozsahu pohybu v kĺbe (poúrazové atrofie spoiené s poruchami pohybu
v kĺboch sa osobitne nehodnotia)". Keďže obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu je v tomto prípade
odškodnené položkou č. 393b, nepovažoval za dôvodné hodnotiť samostatne ešte aj položku č. 428a. G.

I. hodnotenú položku č. 254 posudzovala znalkyňa G. G. so záverom, že žalobkyni žiadne odškodnenie
za psychické následky nepatrí, nakoľko nie sú v príčinnej súvislosti so zranením pri dopravnej nehode,
ale s náhlymi cievnymi mozgovými príhodami, ktoré žalobkyňa utrpela v decembri 2023. Na základe
uvedenéhožalovanýnavrholdoplniťdokazovanieodoplňujúcevyjadrenieposudzujúcehoG.G.I.,H.,na
základe akej zdravotnej dokumentácie, resp. na základe akých skutočností ohodnotil položku sťaženia
spoločenského uplatnenia č. 427 a rovnako, aby sa vyjadril k argumentácii ohľadom nemožnosti

osobitného hodnotenia atrofie svalstva v prípade, ak je sprevádzaná obmedzenou hybnosťou kĺbu.

9. V podaní doručenom súdu dňa 11.12.2024 žalovaný uviedol, že po oboznámení sa so žalobkyňou
predloženými výpoveďami z trestného konania žalovaný oslovil žalobkyňu s návrhom na mimosúdne
urovnanie sporu, pričom žalobkyni navrhol odškodnenie nesporných položiek bolestného (v rozsahu

375 bodov) a sťaženia spoločenského uplatnenia (v rozsahu 230 bodov) po zohľadnení spoluúčasti
žalobkyne v rozsahu 50%. Aj napriek tomu, že žalobkyňa uvedený návrh neakceptovala, žalovaný
navrhovaných 50% z nespornej časti bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške
8.179,- EUR poukázal dňa 10.12.2024 na účet právneho zástupu žalobkyne uvedený v žalobe (bolestné
- 375 bodov x 26,08 EUR = 9.780,- EUR, z toho 50% = 4 890,- EUR; SSU - 230 bodov x 28,60

EUR = 6.578,- EUR, z toho 50% = 3.289,- EUR). V odpore proti trestnému rozkazu p. D. uvádza,
že poškodené (t.j. žalobkyňa a p. F.) nevenovali dostatočnú pozornosť premávke a bez toho, aby
skontrolovali bezpečnosť prechodu, zbrklo a nepredvídateľne vošli do jazdnej dráhy vozidla, ktoré v tej
chvíli cúvalo. Ako je ďalej zrejmé z textu odporu, vozidlo malo jasne zapnuté cúvacie svetelné signály
(čo v zmysle svojej výpovede nevylúčila ani žalobkyňa), a teda ak by sa poškodené v premávke správali

obozretne, stretu bolo možné zabrániť. Z výpovede p. D. v trestnom konaní je zrejmé, že nakoľko sa mu
pri vjazde na parkovisko neotvorila bezpečnostná rampa, nemal inú možnosť, ako s vozidlom vycúvať
späť na hlavnú cestu, pričom si však pred vykonaním cúvacieho manévru skontroloval spätné zrkadlá.
Rovnako z uvedenej výpovede p. D. vyplýva, že v zmysle vyjadrenia samotnej žalobkyne bezprostredne
po nehode sa s p. F. neubezpečili, či je prechod cez parkovisko bezpečný, nakoľko si mysleli, že

žalobca so svojím vozidlom pokračuje ďalej na parkovisko. Uvedenému nasvedčuje aj vyjadrenie p. F.
z trestného konania, keď uvádza: „My sme si mysleli, že pôjde dopredu na to parkovisko.“ K stretu s
vozidlom nedošlo na prechode pre chodcov ani inak vyznačenom mieste na prechádzanie chodcov,
ale na vjazde pre vozidlá, čo je zrejmé zo všetkých výpovedí z trestného konania, vrátane výpovede
žalobkyne. Žalovaný nespochybňoval, že postup poisteného nebol správny, keď odbočil na vyznačené

neverejné parkovisko, avšak bol názoru, že po zistení tejto skutočnosť postupoval korektne a neporušil
žiadnu povinnosť stanovenú zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, keď mal v úmysle z parkoviska
vycúvať po kontrole spätných zrkadiel a zapnutí cúvacích svetiel. Naproti tomu správanie žalobkyne
možno považovať za protiprávne, t.j. v rozpore so zákonom o cestnej premávke, nakoľko žalobkyňa
mala v úmysle prejsť cez vjazd na parkovisko bez toho, aby sa presvedčila, či to situácia umožňuje,

čo možno považovať za porušenie povinnosti v zmysle ust. § 53 ods. 4 zákona o cestnej premávke.
V zmysle uvedeného mal za to, že žalovaným ustálená miera spoluviny žalobkyne v rozsahu 50%
je primeraná a dôvodná. Žalovaný mal za to, že doplňujúce vyjadrenie G. I. k sporným položkám č.
427 a 428a žiadnym spôsobom neprispelo k preukázaniu dôvodnosti priznaných sporných položiek
a lekársky posudok G. G. I., H. zo dňa 18.07.2024 považoval za nepreskúmateľný v časti, v ktorej

žalobkyni priznáva položky č. 427 a 428a. V súvislosti s položkou č. 427 (trvalé poúrazové opuchy) G.
I. uvádza len všeobecné informácie zo svojej praxe. Jeho stanovisko, že pri zlomeninách proximálneho
femuru a následnej operačnej liečbe vždy dochádza k opuchu končatiny, nemožno považovať za
dôkaz preukazujúci, že žalobkyňa trpí následkom zlomeniny pri dopravnej nehode trvalými poúrazovými
opuchmi. Žalobkyňa nepredložila žiadnu lekársku správu, z ktorej by bolo zrejmé, že opuchy pretrvávajú

a že v tejto súvislosti absolvovala primeranú liečbu. Práve naopak, z lekárskej správy diabetologičky
I. G. J. B., H., G.. zo dňa 30.10.2024 je zrejmé, že žalobkyňa je bez opuchov DK (dolných končatín).
Položku č. 428 ((poúrazová atrofia svalstva dolnej končatiny pri neobmedzenom rozsahu pohybu v kĺbe
(poúrazové atrofie spojené s poruchami pohybu v kĺboch sa osobitne nehodnotia)) žalovaný naďalejpovažoval za nedôvodne priznanú poukazujúc na poznámku v zátvorke pri danej položke, v zmysle
ktorej sa poúrazové atrofie spojené s poruchami pohybu v kĺboch osobitne nehodnotia. Keďže žalobkyňa
má súčasne aj obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu (hodnotené položkou č. 393b), nie je dôvodné

priznávať položku č. 428, nakoľko zo samotného názvu položky je zrejmé, že je dôvodná len pri
neobmedzenom rozsahu pohybu v kĺbe.

10. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 17.12.2024 vzala žalobu späť
v rozsahu 10.889,- EUR (nárok pozostávajúci z duplicitne uplatnených položiek č. 393b a 432a

a z čiastočnej úhrady za bolesť v rozsahu 4.890,- EUR) a ďalej v rozsahu 3.289,- EUR ako čiastkový
uhradený nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalovaný súhlasil s čiastočným späťvzatím
žaloby.

11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: prepúšťacia správa zo dňa 09.06.2023,
prepúšťacia správa zo dňa 04.07.2023, uznesenie OR PZ v Bratislave I o začatí trestného stíhania

zo dňa 15.06.2023, znalecký posudok č. 051/2023 H. A., výzva na plnenie adresovaná SKP zo dňa
02.08.2023, odpoveď žalovaného zo dňa 10.08.2023, 27.10.2023, 03.10.2024, prepúšťacia správa zo
dňa 24.05.2023, oznámenie o postúpení škodovej udalosti zo dňa 04.08.2023, vyrozumenie o vznesení
obvinenia zo dňa 22.08.2023, emailová komunikácia medzi žalovaným a G. D., fotografia miesta
dopravnej nehody, uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 22.08.2023, obžaloba OP BA I zo dňa

26.06.2024, sp. zn. 3Pv 127/23/1101, trestný rozkaz MS BA I, sp. zn. 37T/21/2024, zo dňa 04.07.2024,
odpor proti trestnému rozkazu, nález zo dňa 19.06.2024, prepúšťacia správa zo dňa 26.01.2024,
prekladová správa zo dňa 09.01.2024, výzva na plnenie zo dňa 26.08.2024, lekársky posudok o sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 18.07.2024, posúdenie lekárskeho posudku o SSU G. H. zo dňa
30.09.2024, znalecký posudok G. G. č. AL 10/24, vyjadrenie G. I. k bodovému hodnoteniu SSU,

zápisnice o výsluchu z trestného konania – žalobkyňa, E. F., G. D. a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Uznesením OR PZ Bratislava I, ČVS: ORP-548/1-VYS-B1-2023 zo dňa 15.06.2023 bolo začaté
trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví. Dňa 22.08.2023 bolo pre predmetný skutok vznesené
obvinenie G. D.. Dňa 27.06.2024 bola na Mestskom súde Bratislava I podaná v predmetnej veci

obžaloba. Trestným rozkazom Mestského súdu Bratislava I, č.k. 37T/21/2024-257, zo dňa 04.07.2024
bol G. D. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že dňa 13.05.2023 viedol osobné motorové vozidlo zn. Citroen C3, EČV:
E., pričom po tom, ako sa mu pri vjazde na parkovisko pred nákupným centrom Eurovea neotvorila
bezpečnostná rampa, začal s vozidlom cúvať a točiť sa, počas čoho zadnou časťou vozidla zrazil

chodkyne – žalobkyňu a E. F., ktoré v tom čase pešo prechádzali v blízkosti vjazdu na parkovisko od
Eurovey smerom k zastávke Malá scéna, čím došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne s predpokladanou
dobou liečenia minimálne 180 dní. Proti trestnému rozkazu podal obvinený odpor.

13.Žalovanýemailomzodňa09.10.2023požiadalsvojhopoistenéhoovyjadrenie,čisúhlasí,abynároky

poškodenej vysporiadal v plnej výške, alebo súhlasí iba s primeraným preddavkom. Poistený následne
žalovaného požiadal, aby nevyplácal žiadnu náhradu škody, kým nebude prípad uzavretý.

14. Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava I listom zo dňa 02.05.2024 súdu uviedlo, že vo veci nebol pribratý
znalec z odboru dopravné nehody.

15. Znaleckým posudkom H. G. G. A., H. č. 051/2023 bolo stanovené bodové hodnotenie za bolesť
v rozsahu 605 bodov.

16. Žalobkyňa listom zo dňa 02.08.2023 vyzvala Slovenskú kanceláriu poisťovateľov na náhradu

bolestného vo výške 15.779,- EUR za 605 bodov x 26,08 EUR v zmysle znaleckého posudku G.
A.. Slovenská kancelária poisťovateľov listom zo dňa 04.08.2023 oznámila právnemu zástupcovi
žalobkyne, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, bolo poistené u žalovaného, ktorému
bola postúpená škodová udalosť.

17. Lekárskym posudkom G. G. I., H. zo dňa 18.07.2024 bolo stanovené bodové hodnotenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 1.490 bodov. Žalobkyňa listom zo dňa 26.08.2024 vyzvala
žalovaného na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 42.614,- EUR za 1.490 bodov
x 28,60 EUR.18. Žalovaný listom zo dňa 10.08.2023 oznámil právnemu zástupcovi žalobkyne, že nároky uplatnené
dňa 08.08.2023 z dopravnej nehody nebolo možné vysporiadať, nakoľko vo veci nebolo právoplatne

rozhodnuté o zavinení, pričom nárokom na náhradu škody sa bude zaoberať po doručení právoplatného
rozhodnutia o zavinení. Uvedené skutočnosti žalovaný zopakoval aj v listoch zo dňa 27.10.2023 a dňa
03.10.2024.

19. Podľa vyjadrenia G. G. H., H. (predloženého žalovaným) žalobkyni prináleží odškodnenie za

SSU v súlade so zdravotnou dokumentáciou a lekárskym posudkom okrem položky č. 427 – trvalé
poúrazové opuchy, keďže také symptómy neboli uvedené v dokumentácii; taktiež položka č. 428a
sa nehodnotí osobitne, pokiaľ je atrofia svalstva sprevádzaná obmedzenou hybnosťou kĺbu. Celkovo
navrhol odškodnenie za SSU v rozsahu 230 bodov za položky č. 393b – obmedzenie hybnosti pr. koxy
stredne ťažké a č. 432a jazva po operácii.

20. Znalkyňa G. I. G. v znaleckom posudku o SSU č. AL 10/24 z odboru psychiatria (predloženom
žalovaným) uviedla, že G. I. hodnotil položku č. 254 mimo svojej kompetencie a psychické poruchy sa
nerozvinuli v kauzálnej súvislosti s dopravnou nehodou, ale v dôsledku náhlej cievnej mozgovej príhody
v decembri 2023.

21. G. G. I., H. listom zo dňa 14.11.2024 uviedol, že pri stanovení hodnotenia SSU pri položke č.
427 vychádzal zo skutočnosti, že pri zlomeninách proximálneho femuru a následnej operačnej liečbe
dochádza vždy k venostáze a lymfostáze postihnutej dolnej končatiny a k následnému opuchu končatiny
postihnutej týmto úrazom. Pri hodnotení tejto položky vychádzal zo svetových literárnych zdrojov a zo
svojej 38-ročnej praxe. K položke č. 428a uviedol, že po implantácii cervikokapitálnej endoprotézy

koxy je následne vždy obmedzená hybnosť v bedrovom kĺbe. Atrofia svalstva je zapríčinená trvalou
imobilizáciou pacientky v pooperačnom období a následkom trvalo zníženej mobility pacientky. Táto
atrofia vôbec nesúvisí s obmedzením hybnosti v koxe. Dlhodobá až trvalá atrofia úrazom postihnutej
dolnej končatiny je vždy prítomná v porovnaní s kontralaterálnou končatinou aj z toho dôvodu, že
pacientka trvalo šetrí pri chôdzi postihnutú končatinu a táto skutočnosť vôbec nesúvisí s lokálnym

obmedzením hybnosti v operovanej koxe.

22. Žalobkyňa vo svojej výpovedi v prípravnom konaní vedenom pre prečin ublíženia na zdraví uviedla,
že dňa 13.05.2023 bola na prechádzke s E. F.. Vystúpili z autobusu na zastávke pri parkovisku
a pokračovali k Eurovei. Parkovisko bolo uzavreté, prechádzali na druhú stranu. Z ľavej strany zabočilo

vozidlo na parkovisko. Zišli z mostíka, boli chrbtom k vozidlu, ktoré zastalo pred parkoviskom pred
závorou. Z ničoho nič šofér vozidla začal cúvať, ona s kamarátkou boli za vozidlom, následne ju vozidlo
zachytilo zadnou ľavou časťou. Kamarátka bola cca 3 kroky pred ňou, tej sa nič nestalo. Výjazd je trochu
na kopci, keď šofér zistil, že nevie zaparkovať, dosť rýchlo sa spustil dole, bolo to nečakané. Nevedela
sa vyjadriť, že by boli na vozidle zapnuté cúvacie svetlá, nespomínala si, ale nezatrúbil.

23. E. F. vo výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že so žalobkyňou išli po chodníku vedľa parkoviska,
videli ako vodič s vozidlom odbočil na parkovisko. Videli to vozidlo pred nimi. Mysleli si, že pôjde dopredu
na parkovisko, zrazu z ničoho nič cúvol, oni boli už vtedy za vozidlom, tak do nich narazil zadnou časťou
vozidla.

24. G. D. vo výpovedi v prípravnom konaní pred OR PZ Bratislava I uviedol, že dňa 13.05.2023 jazdil
na osobnom motorovom vozidle zn. Citroen C3 zo smeru Mlynské Nivy smerom do Eurovey. Na mieste
spolujazdca sedela jeho mama. Doprava bola úplne zlá, zápchy boli, bol voľný iba jeden vchod do
Eurovey, takže do toho jedného pruhu sa zhromažďovali všetky vozidlá. Po pravej strane si všimol, že

je tam voľné parkovisko, o ktorom nevedel, že nie je verejné. Išiel smerom k parkovisku, premávka bola
zlá, prišiel tam akurát autobus, kde musel dávať pozor na vystupujúcich cestujúcich. Po ľavej strane bola
veľká partia opitých zahraničných turistov. Prišiel pred rampu na parkovisko, kde zistil, že parkovisko
nie je verejné, ale súkromné, iba na rezidenčnú kartu. Po prečítaní oznamu nemal inú možnosť, iba
cúvať, skontroloval najprv situáciu, skontroloval spätné zrkadlá a začal pomaly cúvať. Pri opätovnom

skontrolovaní spätných zrkadiel videl panie, ako padajú. Nebolo počuť žiadny náraz a senzory na aute
ich tiež nezachytili. Po zistení zabezpečil vozidlo, vyskočil z auta a snažil sa riešiť situáciu, poskytnúť
pomoc jednej aj druhej pani vstať. Jedna pani (F.) vstala zo zeme sama, pomoc nepotrebovala, žalobkyni
poskytol pomoc, pomohol ju zdvihnúť, skontroloval jej stav. Videl, že má udreté obočie pod okuliarmia sťažovala sa na bolesť nohy. Chcel volať políciu aj záchranku, ale žalobkyňa to odmietla s tým, že
to rozchodí. Presvedčil ju, že ju zoberie do najbližšej nemocnice. Na otázku jeho matky, či nevideli, že
cúvajú, odpovedali, že nepozreli, lebo si mysleli, že pokračujú rovno na parkovisko. Išli do nemocnice do

Ružinova, ktorá bola najbližšia. Na otázku obhajcu, či má na vozidle cúvacie senzory, príp. parkovaciu
kameru, uviedol, že cúvacie senzory má, sú plne funkčné, ale vôbec nezareagovali, predpokladal, že
sa to stalo tak rýchlo. Poškodené sa nachádzali na ceste na mieste vjazdu a výjazdu pre vozidlá.
Predpokladal, že pri cúvaní narazil do pani F., tá následne zvalila žalobkyňu.

25. Žalovaný súdu predložil záznam o úhrade sumy 8.179,- EUR realizovaný na účet právneho zástupcu
žalobkyne dňa 10.12.2024.

26. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobkyne pred súdom uviedol, že v konaní bolo
produkované dostatočné penzum dôkazov, ktoré umožňujú prijať dostatočne odôvodnený záver
o výlučnej zodpovednosti vodiča za zavinenie dopravnej nehody. Zo strany vodiča došlo k opakovanému

porušeniu pravidiel cestnej premávky, ignoroval regulačné dopravné značenie č. 231 - zákaz vjazdu
všetkých vozidiel, ktorým bol obmedzený a ktoré bol povinný rešpektovať. Následne po zistení tejto
skutočnosti, túto mienil zhojiť realizáciou manévru cúvania, ktorý je vo svojej podstate mimoriadne
nebezpečný úkon z hľadiska jeho bezkolízneho technického prevedenia. Vzniknutú nezákonnosť svojho
konania ešte väčšmi prehĺbil. Počas úkonu cúvania v rozpore s platnou právnou úpravou nielen že

ohrozil žalobkyňu, ale i priamo kolidoval so svojím vozidlom s osobou žalobkyne. Vodič napriek popisu
rozhľadových možností v danom mieste, ktoré boli podľa jeho názoru výrazne sťažené zvýšenou
fluktuáciou chodcov nachádzajúcich sa v blízkosti miesta v strete, či pristavením autobusu MHD na
zastávke Malá scéna, nedbal na povinnosť vodiča dbať na zvýšenú opatrnosť a nezabezpečil si náležitý
rozhľad ani prostredníctvom spôsobilej a poučenej osoby, hoci takúto možnosť mal k dispozícii, keďže

na sedadle spolujazdca sa v čase dopravnej nehody spolu s vodičom nachádzala aj jeho matka.
K údajnému spolupôsobeniu žalobkyne na vzniku dopravnej nehody uviedol, že ho limituje samotné
vyjadrenie v rámci hlásenia poistnej udalosti, či v rámci zápisnice o výsluchu obvineného, v ktorých vodič
zhodne uviedol, že so svojím vozidlom kontaktoval poškodenú F. a nie žalobkyňu, čo nekorešponduje
so skutočným priebehom dopravnej nehody a rovnako sa vyjadril, že k zrážke s poškodenou došlo,

nakoľko ju nevidel v zornom uhle. Na základe daných vyjadrení vodiča potom nie je možné očakávať, že
vodič sa technicky prijateľne vyjadrí k správaniu poškodených v prednehodovom deji, resp. že technicky
korektne popíše iné okolnosti dopravnej nehody. Pokiaľ ide o samotnú žalobkyňu a poškodenú F.,
z ich výpovedí rezultuje, že mali prehľad o situácii v cestnej premávke, keďže obe nezávisle zhodne
konštatovali, že počas toho, ako sa približovali k vjazdu na parkovisko, spozorovali odbočujúce vozidlo,

pričom predpokladali, že vodič po vjazde na parkovisko, ktoré je regulované, bude po prekonaní
bezpečnostnejrampypokračovaťvpriamomsmerejazdy.Akceptovaniaargumentačnejlíniežalovaného
by znamenalo poprieť princíp obmedzenej dôvery v doprave vo svojej podstate, v zmysle ktorého sa
účastníci cestnej premávky môžu spoliehať a legitímne očakávať, že aj zo strany iných účastníkov
budú rešpektované pravidlá cestnej premávky. Žalobkyňa po tom, čo zaregistrovala vjazd vozidla na

regulované parkovisko, sa mohla legitímne spoliehať, že vodič bude pokračovať v priamom smere jazdy
na druhej strane. Od poškodených nebolo možné spravodlivo požadovať, aby predvídali nesprávne
počínaniesivodičaatomutoprispôsobovalisvojesprávanie.Vopačnomprípadebydošlokabsurdnému
záveru, podľa ktorého by poškodené počas prechádzania cez inkriminovaný úsek museli neustále
vyhodnocovať situáciu vedľa seba, resp. za sebou a náležite by nemohli venovať pozornosť situácii

v cestnej premávke pred sebou, teda v priamom smere, odkiaľ mohlo prichádzať ďalšie nebezpečenstvo
v podobe iných vozidiel vykonávajúcich vjazd na dané parkovisko. Ak by súd mienil vyhodnotiť procesnú
obranu žalovaného ako dôvodnú, mal za to, že na posúdenie, či vyhodnotenie skutočnosti, či konanie
žalobkyne vyvolalo kolíznu situáciu, resp. náhlu prekážku, či na posúdenie možnosti časového alebo
priestorového zabránenia dopravnej nehode zo strany žalobkyne by boli potrebné odborné znalosti

technického znalca, ktorý nebol stranami sporu navrhnutý v rámci dokazovania. V danej veci ani
neexistuje dostatočné množstvo vstupných informácií pre vykonanie takejto analýzy znalcom z odboru
cestnej dopravy, a to i s ohľadom na skutočnosť, že to bol práve vodič, ktorý nerešpektoval elementárne
povinnosti vodiča, resp. účastníka dopravnej nehody, keďže v rozpore so zákonom o cestnej premávke
neprivolal na miesto dopravnej nehody políciu či záchranné zložky, rovnako nezotrval na mieste

dopravnej nehody a svojím odchodom sa nezdržal konania, ktoré môže byť na ujmu objasnenia
priebehu dopravnej nehody. Vo vzťahu k právnemu základu uplatnených nárokov poukázal na §
427 OZ, ktorý kreuje objektívnu zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku, ktorú v tomto
prípade verifikujú všetky vyššie uvedené skutočnosti, ako i fakt, že vodič po prvý raz reagoval nažalobkyňu až po samotnej zrážke. Pokiaľ ide o výšku uplatnených nárokov, túto považoval s ohľadom
na predloženú zdravotnú dokumentáciu žalobkyne, lekársky posudok G. I. vrátane jeho doplňujúceho
vyjadrenia, ako aj s ohľadom na znalecký posudok H. A. za plne legitímne a medicínsky akceptovateľné,

a to pokiaľ ide o jednotlivé položky bodového hodnotenie v zmysle sadzobníka, ako aj s ohľadom
na základ stanoveného bodového ohodnotenia. Pokiaľ ide o žalovaným predložené vyjadrenie G.
H., toto nespĺňa materiálne ani formálne náležitosti úkonu znaleckej činnosti, a teda nepredstavuje
kvalifikovanú oponentúru žalobkyňou predloženým dôkazom. Z vyjadrenia G. H. k položke č. 427
SSU rezultuje, že daný trvalý následok nevyplýva z predloženej zdravotnej dokumentácie. Žalobkyňa

jednak nedokáže verifikovať rozsah podkladov, s ktorými lekár pracoval. Nemožno vyvodiť jednoznačný
a nespochybniteľný záver o nedôvodnosti aplikácie predmetnej položky trvalých následkov. Pokiaľ ide
opoložku428SSU,tátobolaspoľahlivoverifikovanánezávislýmišpecialistami,čiužG.I.,H.A.čidoc.B.,
ktorí zhodne skonštatovali, že žalobkyňa trpí celotelovou atrofiou, pričom tento následok vecne nesúvisí
s obmedzením hybnosti v koxe, ale je následkom dlhodobej imobilizácie, výrazne zníženej pohyblivosti
či šetrenia dolnej končatiny žalobkyňou v období po úraze. Čo sa týka znaleckého posudku G. G., tento

považoval za svojvoľný, arbitrárny a nepreskúmateľný, keďže základnou metodologickou požiadavkou
na úkon znaleckej činnosti je práve jeho zrozumiteľnosť okrem strohej konštatácie znalkyne, že jej
depresívna symptomatika nesúvisí s dopravnou nehodou. Zo znaleckého posudku nie je zrejmé, ako
sa znalkyňa vysporiadala s predloženou zdravotnou dokumentáciou, so skutočnosťami, že žalobkyňa
pred nehodou nevyžadovala psychiatrický či psychologický dispenzár, bola plne samostatná, netrpela

depresívnym prežívaním, naproti tomu po úraze sa u nej rozvinula organická depresia a úzkostná
porucha osobnosti, v dôsledku ktorej bola nútená vyhľadať odbornú pomoc psychiatra so subsidiárnou
antidepresívnou liečbou, ktoré závery spoľahlivo vyplývajú zo žalobkyňou predloženej zdravotnej
dokumentácie. Vo vzťahu k úrokom z omeškania uviedol, že aktuálny trend judikatúry nesporne svedčí
k prípustnosti úrokov z omeškania v prípade nárokov z PZP. V tejto súvislosti poukázal na postoj

žalovaného, ktorý mal možnosť vysporiadať škodové nároky žalobkyne mimosúdne, avšak týmito
nárokmi sa odmietol zaoberať a žalobkyňu de facto odkázal na súdne konanie, keďže výplatu poistného
plnenia v rozpore s platnou právnou úpravou, či rozhodovacou praxou všeobecných súdov viazal na
právoplatné skončenie trestného konania, hoci vedel, že daná skutočnosť nie je a nemôže byť dôvodom
zmeny doby splatnosti poistného plnenia, tak ako je normatívne upravené v § 11 ods. 6 zákona o PZP.

27. Poverená zástupkyňa žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedla, že poukázaním sumy
8.179,- EUR je nárok žalobkyne v časti bolestného, ako aj sťaženia spoločenského uplatnenia plne
vysporiadaný. Žalovaným nepriznané položky SSU nepovažovala za preukázané s poukazom na
zdravotnú dokumentáciu a posudky zmluvných lekárov G. H. a G. G.. Položku č. 427 žalobkyňa

nepreukázala, nakoľko z dostupnej zdravotnej dokumentácie nevyplývajú žiadne záznamy o trvalých
opuchoch, práve naopak je preukázané, že žalobkyňa opuchmi dolných končatín netrpí. Položku č. 428a
naďalej považovala za priznanú v rozpore so zásadami v zmysle zákona o náhrade za bolesť a SSU,
nakoľko zo samotného názvu položky je zrejmé, že sa dôvodne priznáva pri neobmedzenom rozsahu
pohybu v kĺbe, pričom však žalobkyňa preukázateľne trpí obmedzenou hybnosťou bedrového kĺbu, ktorá

mala za následok dočasnú imobilizáciu žalobkyne. Uvedený záver je zrejmý aj z posudku G. H., ktorý
spĺňa náležitosti odborného vyjadrenia, na ktoré nie sú nevyhnutné znalecké vedomosti. Nedôvodnosť
položky č. 254 žalovaný preukázal predloženým znaleckým posudkom psychiatričky G. G., ktorá po
oboznámení sa s kompletnou zdravotnou dokumentáciou jednoznačne skonštatovala, že hodnotená
diagnóza nie je v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, ale je dôsledkom cievnych

mozgových príhod. V zmysle znaleckého posudku z dostupnej zdravotnej dokumentácie nie je zrejmé,
že by žalobkyňa po dopravnej nehode trpela akoukoľvek duševnou poruchou a psychiatrická intervencia
nastala až po prebehlých cievnych mozgových príhodách. Nad rámec uvedeného G. I. uvedenú položku
č. 254 hodnotil mimo svojej kompetencie, nakoľko nie je psychiater, ale ortopéd-traumatológ, pričom túto
skutočnosť skonštatovala aj samotná znalkyňa G. G.. Trvala na tom, že je potrebné zohľadniť spoluvinu

žalobkyne na vzniknutej škode. Žalovaný po oboznámení sa s výpoveďami účastníkov z trestného
konania ustálil mieru viny žalobkyne v rozsahu 50% a trvala na tom, že takto ustálená miera je
odôvodnená a primeraná. Pán D. pri vykonávaní cúvacieho manévru dodržal všetky povinnosti vodiča,
skontroloval si spätné zrkadlá a zapol cúvacie svetelné signály, naproti čomu žalobkyňa na vozovke
nekontrovala bezpečnosť situácie, čo sama priznala uvedením, že sa nepozrela, či vozidlo cúva a či

môže bezpečne prejsť, lebo sa spoliehala, že vozidlo pokračuje dopredu. K stretu nedošlo na priechode
pre chodcov, ale na vjazde pre vozidlá, čo vyžaduje zvýšenú mieru obozretnosti chodcov.28. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie
prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

29. Žalovaný navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia trestného konania proti vodičovi
motorového vozidla, ktoré je v aktuálnom štádiu vedené Mestským súdom Bratislava I pod sp. zn.
37T/21/2024. Otázka zavinenia vodiča motorového vozidla nie je rozhodujúca pre konanie tunajšieho
súdu. V danom prípade sa žalobkyňa domáha náhrady škody na zdraví, ktorá bola spôsobená

prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a § 427 Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide o zodpovednosť za
škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (motorového vozidla), ktorá je konštruovaná
na objektívnej zodpovednosti, t. j. nie je potrebné skúmať zavinenie. Preto nie je nevyhnutné čakať
na závery trestného konania o tom, či vodič motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda, bude

uznaný za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví. Súd v danej veci môže konať
a skúmať naplnenie podmienok vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9Co/120/2021 zo dňa 25.02.2022). Čo
sa týka otázky spoluzavinenia žalobkyne, v zmysle oznámenia OR PZ Bratislava I zo dňa 02.05.2024
nebol v trestnom konaní pribratý znalec z odboru dopravné nehody. Strany sporu súdu neuviedli, či

dodatočne v trestnom konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie z odboru doprava cestná za účelom
ustálenia nehodového deja (žalobkyňa má v trestnom konaní postavenie poškodenej, žalovaný ako
poisťovateľ má rovnako právo, aby mu OČTK na požiadanie oznámili údaje o dopravnej nehode alebo
nahliadať do spisu a vyhotovovať z neho výpisy vo veci týkajúcej sa škodovej udalosti). Naopak, na účely
ust. § 441 Občianskeho zákonníka si tunajší súd na základe listinných dôkazov doložených do konania

bol schopný sám vytvoriť názor na otázku prípadného spoluzavinenia poškodenej na vzniknutej škode.
Žalobkyňa si zároveň v trestnom konaní neuplatnila voči vodičovi motorového vozidla nárok na náhradu
škody (keby tak aj urobila, rovnako by nešlo o dôvod na prerušenie konania). Na základe uvedených
skutočností súd dospel k záveru, že v trestnom konaní vedenom proti vodičovi motorového vozidla sa
nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie tunajšieho súdu o nároku na náhradu škody na

zdraví, preto súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol.

30. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

31. Podľa § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

32. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša

škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

33. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

34.Podľa§5ods.2zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení
neskorších predpisov, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky
zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom
vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé
euro smerom nahor.

35. Podľa § 53 ods. 3, 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú
prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy
prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. Pred vstupom navozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku,
nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre chodcov i mimo neho.
Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany.

36. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

37. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené

dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

38.Podľa§11ods.7zákonač.381/2001Z.z.,poisťovateľjepovinnýposkytnúťpoistnéplneniedo15dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

39. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

40. Podľa § 11 ods. 10 zákona č. 381/2001 Z.z., ak nie je ohrozené trestné konanie podľa osobitného
predpisu alebo prejednávanie priestupku, oznamuje orgán činný v trestnom konaní alebo orgán
prejednávajúci priestupok poisťovateľovi alebo kancelárii na požiadanie údaje o dopravnej nehode v
rozsahu podľa osobitného predpisu, alebo mu umožní nahliadať do spisu a vyhotovovať z neho výpisy
vo veci týkajúcej sa škodovej udalosti.

41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

42. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

43. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

44. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

45. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

46. V konaní bolo nesporné, že dňa 13.05.2023 došlo k dopravnej nehode, v dôsledku ktorej žalobkyňa

utrpela poškodenie zdravia. Osobné motorové vozidlo, prevádzkou ktorého došlo k škode na zdraví
žalobkyne, bolo v rozhodnom čase pre prípad vzniku zodpovednosti za škodu poistené u žalovaného.
V tomto konaní žalobkyňa ako poškodená uplatňovala nárok na náhradu škody na zdraví (bolesťa sťaženie spoločenského uplatnenia) priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi v zmysle zákona č.
381/2001 Z.z.

47. Žalobkyňa vzala žalobu späť v rozsahu 10.889,- EUR (nárok pozostávajúci z duplicitne uplatnených
položiek č. 393b a 432a v rozsahu 230 bodov x 26,08 EUR, t.j. po zaokrúhlení 5.999,- EUR a z čiastočnej
úhrady za bolesť v rozsahu 4.890,- EUR) a ďalej v rozsahu 3.289,- EUR ako čiastkový uhradený nárok
za sťaženie spoločenského uplatnenia. Keďže žalobkyňa prejavila vôľu disponovať s podanou žalobou,
ktorú vzala čiastočne späť, súd konanie v príslušnom rozsahu zastavil. Žalovaný súhlasil s čiastočným

späťvzatím žaloby.

48. Žalovaný v rámci čiastočnej úhrady nárokov žalobkyne na náhradu za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia zohľadnil spoluzavinenie žalobkyne na vzniknutej škode v rozsahu 50%.
PodľavyjadreniaORPZBratislavaIneboldokonaniapribratýznaleczodborudopravacestnázaúčelom
ustálenianehodovéhodeja.Stranysúduneuviedli,čibolododatočnevtrestnomkonanínariadenétakéto

znalecké dokazovanie a nebolo stranami navrhnuté ani v konaní tunajšieho súdu. Za účelom posúdenia
miery spoluzavinenia žalobkyne na vzniknutej škode súd vychádzal z listinných dôkazov predložených
stranami sporu. Z obsahu výpovedí žalobkyne, p. E. F. a vodiča motorového vozidla v rámci prípravného
konania súd zistil rozpory v otázke, ako účastníci dopravnej nehody vnímali nehodový dej. Žalobkyňa
a p. F. sa vyjadrili, že kráčali po chodníku vedľa parkoviska, videli prichádzajúce motorové vozidlo, ktoré

odbočilo smerom na parkovisko, pričom predpokladali, že bude na parkovisko ďalej pokračovať. Už
v čase, kedy sa nachádzali za motorovým vozidlom, vodič začal podľa ich vyjadrení cúvať, následkom
čoho narazil do žalobkyne, ktorá spadla na zem. Naopak, vodič motorového vozidla uvádzal, že po
zistení, že parkovisko nie je verejné, najskôr skontroloval situáciu v premávke, skontroloval spätné
zrkadlá a začal pomaly cúvať. Pri opätovnom skontrolovaní spätných zrkadiel videl panie, ako padajú.

Nebolo počuť žiadny náraz a senzory na aute ich tiež nezachytili. Na otázku svojho obhajcu uviedol,
že má plne funkčné parkovacie senzory, avšak tie nezaregistrovali prekážku. Podľa verzie vodiča
motorového vozidla tak chodkyne mali vstúpiť za vozidlo až v čase, kedy už s vozidlom cúval. Žalovaný
v priebehu konania uvádzal, že v rámci hlásenia poistnej udalosti jeho poistený (vodič motorového
vozidla) uviedol, že: „Do osoby č. 1 som jemne nacúval, nakoľko som ju nevidel v zornom uhle.“

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že vodič motorového si nesplnil svoju zákonnú povinnosť zaistiť si
v prípade nedostatočného rozhľadu bezpečné otáčanie alebo cúvanie pomocou spôsobilej a náležite
poučenej osoby (porovnaj § 22 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z.). Vodič motorového vozidla vo svojej
výpovedi v trestnom konaní uviedol, že premávka bola zlá, boli zápchy, prejazdný bol iba jeden jazdný
pruh, kde sa sústredili všetky vozidlá. V danej chvíli tiež prišiel autobus, kedy musel dávať pozor na

vystupujúcich cestujúcich, po ľavej strane bola veľká partia opitých zahraničných turistov. Z uvedeného
vyplýva,žesituáciavpremávkebolaneprehľadná,pričomvovozidlesaspolusvodičomnachádzalajeho
matka, pomocou ktorej si mohol zabezpečiť bezpečné cúvanie. K uvedenému však vodič motorového
vozidla nepristúpil. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že vodič motorového vozidla v odpore proti
trestnému rozkazu uviedol, že „poškodené svojvoľne bez kontroly premávky prešli poza naštartované

vozidlo,ktorémalojasnezapnutécúvaciesvetelnésignály...“.Skutočnostiohľadomzapnutýchcúvacích
svetiel, ktoré by mali okoloidúcim chodcom, prípadne ďalším motorovým vozidlám signalizovať cúvanie
vozidla, však vodič motorového vozidla prvýkrát uviedol až v podanom odpore proti trestnému rozkazu
dňa 18.07.2024, t.j. vyše jedného roka po dopravnej nehode. V rámci svojej výpovede v prípravnom
konaní dňa 25.10.2023 však uvádzal len skutočnosti ohľadom parkovacích senzorov, ktoré nereagovali

na prekážku, rovnako otázky obhajcu smerovali len k prítomnosti cúvacích senzorov a parkovacej
kamery vo vozidle. Skutočnosť, že by mal vodič motorového vozidla zapnuté cúvacie svetlá, sa v rámci
jeho výpovede neuvádza. Hoci žalovaný súdu nepredložil hlásenie poistnej udalosti zo strany vodiča
motorového vozidla, časť z neho citoval v rámci svojho vyjadrenia k žalobe, pričom rovnako neuvádzal
skutočnosti, podľa ktorých by motorové vozidlo malo mať zapnuté cúvacie svetelné signály. Uvedené

podporuje názor súdu, že dôvodom vzniku dopravnej nehody bolo nevenovanie sa situácii v premávke
zo strany vodiča a nezaistenie si bezpečného cúvania pomocou spôsobilej osoby. Žalobkyňa spolu s jej
kamarátkou prechádzali cez cestu (vjazd na parkovisko) na mieste mimo priechodu pre chodcov, čo je
zrejmé z fotografie miesta dopravnej nehody. Hoci chodec je povinný prednostne použiť priechod pre
chodcov,miestonaprechádzanie,nadchodalebopodchod,zákonč.8/2009Z.z.predpokladáajsituáciu,

kedychodecprechádzacezcestumimopriechoduprechodcov.Vtakomprípadesmúchodciprechádzať
cez vozovku, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich
vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy. Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či
tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavaťani zastavovať. Žalobkyňa so svojou kamarátkou prechádzali cez cestu poza motorové vozidlo, ktoré
zastalo pred bezpečnostnou rampou na parkovisko. Podľa názoru súdu sa dôvodne domnievali, že
vozidlo bude pokračovať v jazde smerom na parkovisko. Nešlo o situáciu, kedy by chodkyne vstupom

na vozovku donútili prichádzajúce vozidlo zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy. Žalobkyňa prechádzala
poza stojace motorové vozidlo smerujúce na parkovisko. Naopak, vodič motorového vozidla odbočil
smerom k parkovisku napriek osadenej dopravnej značke (zákaz vjazdu), pričom cúvať s vozidlom
začal bez zaistenia si bezpečného cúvania. Žalobkyňa ako chodkyňa tak neporušila žiadnu zo svojich
povinností upravených zákonom o cestnej premávke a rovnako neporušila ani všeobecnú prevenčnú

povinnosť. Podľa názoru súdu nebolo povinnosťou žalobkyne predpokladať, že vodič smerujúci na
parkovisko s osadenou dopravnou značkou (zákaz vjazdu), podľa ktorej bol vjazd povolený iba vozidlám
s povolením od subjektu EUROVEA, a.s., takýmto povolením nedisponuje, následkom čoho začne cúvať
bez toho, aby si zaistil bezpečné cúvanie. Prevenčná povinnosť totiž neznamená, že ide o povinnosť
absolútnu, ktorá za každej situácie zabezpečí, že k žiadnej škode nepríde (porovnaj rozsudok NS SR,
sp. zn. 5Cdo/171/2019, zo dňa 28.09.2021). Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobkyňa

sa svojím konaním nepodieľala na vzniku škody, a teda súd nevzhliadol žiaden zákonný dôvod, pre ktorý
by žalobkyňa mala pomerne znášať škodu na zdraví.

49. Čo sa týka nároku na náhradu za bolesť, túto si žalobkyňa pôvodne uplatnila na základe znaleckého
posudku H. G. G. A., H. č. 051/2023 za celkovo 605 bodov. Žalobkyňa po začatí konania vzala žalobu

späť v časti položiek č. 393b a 432a, t.j. spolu v rozsahu 230 bodov, ktoré boli následne hodnotené
aj v rámci nároku na náhradu za SSU, t.j. boli uplatnené duplicitne. Žalovaný dôvodnosť zvyšných
položiek bodového hodnotenia za bolesť nerozporoval. Žalobkyni tak vznikol nárok na bolestné za
celkovo 375 bodov x 26,08 EUR (2% z priemernej mesačnej mzdy vo výške 1.304,- EUR za rok 2022,
ktorý predchádzal roku, kedy došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne), t.j. spolu 9.780,- EUR. Žalovaný

po začatí konania plnil v prospech žalobkyne v rozsahu 50% tejto sumy vo výške 4.890,- EUR. Súd tak
žalovaného zaviazal na doplatenie zvyšnej časti nároku vo výške 4.890,- EUR.

50. Vo vzťahu k nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyňa vychádzala
z lekárskeho posudku G. G. I., H. zo dňa 18.07.2024, ktorý stanovil bodové hodnotenie na 1.490

bodov. Žalovaný rozporoval položky č. 254 - vážne duševné poruchy po iných ťažkých poraneniach
okrem poranenia hlavy, č. 427 – trvalé poúrazové opuchy a č. 428a – poúrazová atrofia svalstva na
stehne. Vo vzťahu k hodnoteniu položky č. 254 žalovaný súdu predložil znalecký posudok psychiatričky
G. I. G., ktorá uviedla, že G. I. hodnotil položku č. 254 mimo svojej kompetencie, pričom psychické
poruchy sa nerozvinuli v kauzálnej súvislosti s dopravnou nehodou, ale v dôsledku náhlej cievnej

mozgovej príhody v decembri 2023. V zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. posudzujúci lekár je lekár,
ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví bez uvedenia konkrétnej
špecializácie lekára. Súd ďalej pre porovnanie poukazuje na znenie položky č. 255 - vážne duševné
poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a
tiesnivých situácií (overené príslušným psychiatrickým pracoviskom). V rámci vymedzenia tejto položky

sa vyslovene uvádza, že pre priznanie náhrady sa vyžaduje overenie psychiatrickým pracoviskom,
čo sa však pri položke č. 254 neuvádza. Súd je tak názoru, že zákon č. 437/2004 Z.z. nevyhnutne
nevyžaduje, aby dôvodnosť položky č. 254 hodnotil psychiater. Súdu je z úradnej činnosti známe,
že k hodnoteniu položky č. 254 pristupujú lekári z rôznych medicínskych odvetví, nie len z odvetvia
psychiatrie. Z uvedeného dôvodu súd nemôže konštatovať, že by G. I. ako ortopéd nebol spôsobilým na

ohodnotenie položky č. 254. Navyše v náleze psychiatričky I. G. G. C., K. zo dňa 30.10.2024 (č.l. 202)
sa uvádza, že žalobkyňa bola do mája 2023 (pozn. kedy došlo k dopravnej nehode) bez akýchkoľvek
psychických ťažkostí, bez kontaktu s psychiatriou, napriek chronickým telesným ochoreniam bola
sebestačná, nepotrebovala opateru. Po úraze sa rozvinula depresia a úzkostné stavy, ktoré mali
významnývplyvnacelkovýefektintenzívnejrehabilitácie,takžebolapotrebnáopaterapríbuzných.Aždo

tejto závažnej psychotraumy súvisiacej s úrazom pacientka dobre tolerovala aj významnejšie záťažové
situácie, nikdy nemala sklon k depresívnemu prežívaniu, bola plne sebestačná a výkonná. Pod vplyvom
rozvinutej depresie došlo aj k dekompenzácii ostatných chronických ochorení (najmä hypertenzie).
V dôsledku takto dekompenzovaného psychického aj somatického stavu došlo následne v decembri
2023 a v januári 2024 k cievnym mozgovým príhodám, po ktorých sa už dovtedy prítomná depresívna

symptomatika výrazne zhoršila. Na základe uvedeného súd považuje za dostatočné preukázané, že
psychické problémy sa u žalobkyne prejavili v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou v máji 2023. I.
C. konštatovala, že depresívna symptomatika bola u žalobkyne prítomná už pred cievnymi mozgovými
príhodami, ku ktorým došlo v decembri 2023 a januári 2024. I. C. aj v náleze zo dňa 19.06.2024 (č.l.152) uvádzala, že žalobkyňu v máji 2023 zrazilo auto, pričom sa u nej rozvinula depresia, úzkostné
stavy v súvislosti s prekonanou psychotraumou. G. G. vychádzala pri svojom znaleckom posudku
z lekárskych správ žalobkyne, o.i. aj z nálezu I. C. z 19.06.2024, avšak sa nevysporiadala s vyjadrením,

že u žalobkyne sa rozvinula depresia ako následok traumy po dopravnej nehode. Navyše I. C. je
ošetrujúcou lekárkou žalobkyne, naproti tomu zo znaleckého posudku G. G. nevyplýva, že by žalobkyňu
osobne vyšetrila. Vzhľadom na uvedené je súd názoru, že hodnotenie položky č. 254 v rámci nároku na
náhradu za SSU bolo dôvodné a nebolo preukázané, že by sa psychické problémy žalobkyne rozvinuli
až v súvislosti s cievnymi mozgovými príhodami, naopak k cievnym mozgovým príhodám došlo až

v dôsledku dekompenzovaného psychického aj somatického stavu žalobkyne.

51. Ďalší rozpor nastal ohľadom položky SSU č. 428a – poúrazová atrofia svalstva dolnej končatiny
pri neobmedzenom rozsahu pohybu v kĺbe. Žalovaný nepopieral skutočnosť, že žalobkyňa trpí atrofiou,
avšak namietal, že atrofia svalstva sa nehodnotí osobitne, pokiaľ je sprevádzaná obmedzenou
hybnosťou kĺbu. G. I. vo svojom vyjadrení zo dňa 14.11.2024 uviedol, že „atrofia svalstva bola

zapríčinená trvalou imobilizáciou pacientky v pooperačnom období a následkom trvalo zníženej mobility
pacientky. Táto atrofia vôbec nesúvisí s obmedzením hybnosti v koxe (pozn. bedrovom kĺbe). Dlhodobá
až trvalá atrofia úrazom postihnutej dolnej končatiny je vždy prítomná v porovnaní s kontralaterálnou
končatinou aj z toho dôvodu, že pacientka trvalo šetrí pri chôdzi postihnutú končatinu a táto skutočnosť
vôbec nesúvisí s lokálnym obmedzením hybnosti v operovanej koxe.“ Presné znenie položky č. 428

podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. je - poúrazová atrofia svalstva dolnej končatiny pri
neobmedzenom rozsahu pohybu v kĺbe (poúrazové atrofie spojené s poruchami pohybu v kĺboch
sa osobitne nehodnotia). Podľa názoru súdu znenie tejto položky predpokladá, že atrofia je spojená
s poruchou v kĺboch, t.j. atrofia je priamym následkom takejto poruchy. V takom prípade zákon
predpokladá, že atrofia sa osobitne nehodnotí. Súd je názoru, že za okolností, kedy atrofia svalstva

vznikla nezávisle od obmedzenia hybnosti v kĺbe, sa neuplatní časť znenia tejto položky uvedeného v
zátvorke, podľa ktorého sa poúrazové atrofie spojené s poruchami pohybu v kĺboch osobitne nehodnotia.
Podľa vyjadrenia G. I. atrofia u žalobkyne nemá žiadny súvis s obmedzením hybnosti v bedrovom
kĺbe, ktoré bolo hodnotené samostatnou položkou č. 393b. Príčinou vzniku atrofie bola znížená celková
mobilita žalobkyne a trvalé šetrenie postihnutej dolnej končatiny pri chôdzi. G. G. H., H. sa v posúdení

lekárskeho posudku o SSU predloženom žalovaným vo vzťahu k tejto spornej položke rovnako vyjadril
len tým spôsobom, že atrofia svalstva sa nehodnotí osobitne, pokiaľ je sprevádzaná obmedzenou
hybnosťou kĺbu. Neuvádzal, že by žalobkyňa atrofiou netrpela. G. I. dostačujúcim a presvedčivým
spôsobom poskytol vysvetlenie, pre ktoré pristúpil k hodnoteniu položky č. 428a, s týmto zdôvodnením
sa súd stotožnil, a preto považoval priznanie náhrady za položku č. 428a za dôvodné.

52. Čo sa týka položky č. 427 – trvalé poúrazové opuchy, žalovaný opätovne poukázal na vyjadrenie
G. H., podľa ktorého tieto symptómy neboli uvedené v dokumentácii pri vyšetreniach viac ako rok od
úrazu. G. I. vo vzťahu k hodnoteniu tejto položky uviedol, že „pri zlomeninách proximálneho femuru
a následnej operačnej liečbe dochádza vždy k venostáze a lymfostáze postihnutej dolnej končatiny

a k následnému opuchu končatiny postihnutej týmto úrazom.“ Pri hodnotení tejto položky vychádzal
zo svetových literárnych zdrojov a zo svojej 38-ročnej praxe. Súd nespochybňuje dlhoročnú odbornú
prax G. I., avšak v tomto prípade treba prisvedčiť žalovanému, že takéto vyjadrenie je všeobecné,
nehodnotiace konkrétne zdravotný stav žalobkyne. G. I. neuviedol žiadne lekárske záznamy, na základe
ktorých by bolo možné u žalobkyne konštatovať prítomnosť opuchov dolných končatín, odvolal sa na

svoju prax a knižné zdroje. Zároveň súd konštatuje, že podľa dekurzu diabetologičky I. G. J. B., H.,
MPH (Metabol KLINIK s.r.o.) zo dňa 30.10.2024 (č.l. 203) bola žalobkyňa bez opuchov dolných končatín.
Na základe uvedených skutočností sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej bolo
hodnotenie tejto položky nedôvodné.

53. Súd tak dospel k záveru, že žalobkyni prislúchala náhrada za SSU za položky č. 254, 393b, 432a,
428a v celkovom rozsahu 1.330 bodov x 28,60 EUR (2% z priemernej mesačnej mzdy za rok 2023 –
1.430,- EUR, predchádzajúci roku, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne), t.j. v sume
38.038,- EUR. Žalovaný po začatí konania plnil v prospech žalobkyne v rozsahu 3.289,- EUR na položky
č. 393b a č. 432a (50% z 230 bodov x 28,60 EUR), v tejto časti vzala žalobkyňa žalobu späť. Súd tak

zaviazal žalovaného na doplatenie zvyšnej náhrady za SSU v sume 34.749,- EUR.

54. Vo vzťahu k úrokom z omeškania súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa 07.09.2022,
sp. zn. II. ÚS 263/2022, podľa ktorého: „Dôsledky omeškania v súvislosti so samotnou povinnosťoupoisťovateľa plniť náhradu škody teda nie sú riešené ustanovením § 11 ods. 8 ani iným ustanovením
tohto zákona. Preto je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa s plnením jeho hlavnej právnej
povinnosti plniť samotnú náhradu škody (peňažný záväzok) v súlade s § 1 ods. 2 zákona subsidiárne

aplikovať všeobecný predpis, ktorým je ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ od dlžníka právo popri plnení požadovať
aj úroky z omeškania. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody
poškodenémuvčasariadne(t.j.vlehote15dníposkončeníšetrenia),dostávasapouplynutítejtolehoty
s plnením náhrady škody do omeškania a poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi

aj nárok na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ...“

55. V zmysle záverov vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR poškodenému vzniká nárok na
úrok z omeškania v prípade, kedy sa poisťovateľ dostane do omeškania s poskytnutím peňažného
plnenia titulom náhrady škody, a to aj za predpokladu, že v zákonnej 3-mesačnej lehote uviedol
poškodenému vysvetlenie, pre ktoré nedošlo k poskytnutiu plnenia. Nemožno opomenúť skutočnosť, že

žalovaný ako poisťovateľ má v tomto smere silnejšie postavenie oproti poškodenému, a preto naň aj
zákon kladie prísnejšie kritéria, čo sa týka povinností pri prešetrovaní škodových udalostí a následnom
plnení v prospech poškodených. Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho

povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia alebo poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné
plnenie (bližšie § 11 ods. 6 zákona š. 381/2001 Z.z.). Následne je poisťovateľ povinný po skončení
prešetrovania poskytnúť poistné plnenie v lehote 15 dní. Žalovaný zákonom stanovené lehoty nedodržal
s odôvodnením, že nebolo rozhodnuté o zavinení jeho poisteného. Otázka zavinenia vodiča motorového

vozidla však nebola pre posúdenie nárokov žalobkyne rozhodujúca. Vzhľadom na uvedené sa žalovaný
dostal do omeškania s peňažným plnením. Žalobkyňa uvádzala, že v prípade uplatneného nároku na
náhradu za bolesť (pri predpokladanom dátume doručenia výzvy na plnenie žalovanému emailom dňa
10.08.2023,uvedenéžalovanýnepopieral,zoznámenížalovanéhozaloženýchvsúdnomspisedokonca
vyplýva, že nárok bol uplatnený 08.08.2023) pripadol posledný deň zákonnej lehoty na dobrovoľné

plnenie v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) a § 11 ods. 7 zákona o PZP (3 mesiace a 15 dní) na deň
25.11.2023.Čo sa týka nároku na náhradu za bolesť, tento súd vyhodnotil ako dôvodný v rozsahu
9.780,- EUR. K čiastočnému zaplateniu náhrady za bolesť v sume 4.890,- EUR došlo dňa 10.12.2024,
preto žalobkyni prislúcha úrok z omeškania zo sumy 9.780,- EUR od 26.11.2023 do 10.12.2024 a zo
sumy 4.890,- EUR od 11.12.2024 do zaplatenia. Základná úroková sadzba ECB v prvý deň omeškania

predstavovala 4,50% (vtedy by sadzba úroku z omeškania predstavovala 9,50%), súd však priznal
žalobkyni úrok z omeškania v uplatnenej sadzbe 9,25% ročne. Žalobkyňa si uplatnila v súvislosti
s nárokom na náhradu za bolesť úroky z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 15.779,- EUR|
od 11.08.2023 do zaplatenia. Nad rozsah priznaných úrokov z omeškania tak súd žalobu v tejto časti
zamietol.

56. Vo vzťahu k náhrade za SSU pri predpokladanom dátume doručenia výzvy na plnenie žalovanému
emailomdňa26.08.2024(tentodátumžalovanýnerozporoval),poslednýdeňzákonnejlehoty(3mesiace
a 15 dní) na dobrovoľné plnenie v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) a § 11 ods. 7 zákona o PZP pripadol na
deň 11.12.2024. Súd považoval za dôvodný nárok na náhradu za SSU v sume 38.038,- EUR. Žalovaný

plnil dňa 10.12.2024 v rozsahu 3.289,- EUR (v tejto časti sa žalovaný ešte nedostal do omeškania).
Žalovaný bol v omeškaní so zvyšným nárokom vo výške 34.749,- EUR. Keďže základná úroková sadzba
ECB v prvý deň omeškania predstavovala 3,40%, súd priznal úrok z omeškania v sadzbe 8,40% ročne
zo sumy 34.749,- EUR od 12.12.2024 do zaplatenia. Žalobkyňa si uplatnila v súvislosti s náhradou za
SSU úroky z omeškania vo výške 8,65% ročne zo sumy 42.614,- EUR od 12.12.2024 do zaplatenia,

preto nad rámec priznaných úrokov z omeškania súd žalobu zamietol. Lehota na plnenie v zmysle §
232 ods. 3 CSP predstavuje tri dni od právoplatnosti rozsudku.

57. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, vykonané dokazovanie a citované zákonné
ustanovenia súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú v časti nároku na náhradu za bolesť v sume 4.890,-

EUR a nároku na náhradu za SSU v sume 34.749,- EUR, a preto v tejto časti žalobe vyhovel. Vo zvyšku
súd žalobu zamietol, t.j. v časti nároku na náhradu za SSU – položka č. 427 a uplatnených úrokov
z omeškania nad rámec priznaných úrokov z omeškania.58. Záverom súd uvádza, že nenariadil žalovaným navrhované znalecké dokazovanie z odboru
zdravotníctvo a farmácia. Súd je názoru, že do konania bolo predložené dostatočné množstvo listinných
dôkazov tvoriacich podklad pre náležité právne posúdenie veci a rozhodnutie súdu (znalecký posudok

H. A., lekársky posudok G. I. s následným vyjadrením k sporným položkám SSU, posudky G. H. a G. G.,
nálezy doc. Kráľovej, dekurz doc. B. atď.). Súd rovnako zohľadnil aj vek žalobkyne (takmer 90 rokov)
a osobný charakter uplatňovaných nárokov, preto ďalšie znalecké dokazovanie v kontexte všetkých
okolností prejednávaného sporu považoval za neefektívne a nehospodárne. Súd rovnako nepripojil na
návrh žalovaného trestný spis, keďže žalovaný ako poisťovateľ má právo, aby mu OČTK oznámili na

požiadanie údaje o dopravnej nehode, alebo mu umožnili nahliadať do spisu a vyhotovovať z neho
výpisy vo veci týkajúcej sa škodovej udalosti (§ 11 ods. 10 zákona o PZP). Navyše všetky relevantné
dokumenty z trestného konania (uznesenie o vznesení obvinenia, obžaloba, trestný rozkaz, odpor proti
trestnému rozkazu, výpovede účastníkov dopravnej nehody z prípravného konania, znalecký posudok
H. A.) boli doložené aj do spisu tunajšieho súdu. Súd zároveň upustil od výsluchu vodiča motorového
vozidla G. D., keďže žalovaný na jeho výsluchu naďalej netrval.

59. Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSP.Predmetomkonaniabolapôvodnenáhrada
za bolesť v sume 15.779,- EUR a náhrada za SSU v sume 42.614,- EUR, ktoré si žalobkyňa uplatňovala
na základe znaleckého, resp. lekárskeho posudku. Žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť v rozsahu
14.178,- EUR z dôvodu duplicity dvoch položiek v znaleckom posudku o bolesti a lekárskom posudku

o SSU a z dôvodu čiastočného plnenia žalovaným po začatí konania. Hoci vo zvyšnej časti nebola
žalobkyňa úspešná v plnej miere, súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR, III. ÚS 475/2018-31,
zo dňa 04.02.2021, ktorý v rámci odôvodnenia uviedol, že „zmyslom novej právnej úpravy Civilného
sporového poriadku nebola snaha zákonodarcu sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania koncepčne
odchýliť od pravidla pôvodne vyjadreného v § 142 ods. 3 OSP. Záver súdu absolútne vylučujúci osobitný

režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia
závisela od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, nemožno akceptovať a takáto interpretácia § 255
CSP súdom nie je v súlade s ústavou.“ O nároku na náhradu škody na zdraví súd rozhodoval na základe
znaleckého, resp. lekárskeho posudku. Keďže žalobkyňa bola čo do základu úspešná, súd jej priznal
nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Ovýšketrovkonaniabuderozhodnutépoprávoplatnosti

rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.