Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. máj 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/148/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116214699
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Svrčková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5116214699.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Svrčkovou v spore žalobcu: Blackside, a.s.,

sosídlomMlynskénivy48,82109Bratislava-mestskáčasťRužinov,IČO:48191515,právnezastúpený
AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240 proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Žilina, t,č. C. XXX/XX, XXX XX A. - D., E. F., o zaplatenie 1.968,51 eur
s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 02.06.2016 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia,

ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.968,51 eur, úrok v sume
1.739,90 eur, úrok z omeškania v sume 38,03 eur, poplatky v sume 30,82 eur, spolu s úrokom vo výške
29,30% ročne zo sumy 1.968,51 eur od 27.06,2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 1%
ročne zo sumy istiny 1.968,51 eur od 26.05.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 22.01.2013 Zmluvu
o poistenom G. H. úvere č. XXXX XXXX XX F., na základe ktorej žalovanému poskytol žalobca úver

vo výške 2.000,-eur za úrokovú sadzbu 28,50 % ročne, s konečnou splatnosťou úveru 22.01.2020.
Žalovaný sa zaviazal splácať úver mesačnými splátkami vo výške 59,87 eur, s počtom splátok 84,
s prvou splátkou splatnou dňa 22.02.2013, s poslednou splátkou splatnou dňa 22.01.2020. Žalovaný
úver nesplácal, a preto žalobca listom zo dňa 24.04.2014 vyzval žalovaného na splatenie záväzku
a následne listom zo dňa 03.06.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný s účinnosťou k 03.06.2014.
Nesplatená pohľadávka žalovaného voči žalobcovi je vedná na úverovom účte XXXXXXXX.

3. Podaním doručeným súdu dňa 20.08.2018 sa žalobca vyjadril, že žalovaný neuhradil ani jednu
splátku, pričom najstaršia neuhradená splátka je splátka splatná dňa 22.04.2013. Predložil tabuľky
s výpočtom úrokov a úrokov z omeškania a uviedol, že poplatky v sume 30,82 eur sú poplatkami za
poistenie vo výške 2,23 eur za mesiac. Nakoľko žalobca nesprávne vyčíslil úroky v žalobe (v žalobe
vyčíslené v sume 1.739,90 eur, správne majú byť v sume 1.703,07 eur), berie žalobu späť v časti úrokov
vo výške 36,83 eur. Poukázal na úhrady žalovaného spolu v sume 226,52 eur.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.07.2018 uviedol, že so žalovanou sumou súhlasí, splátky
nesplácal z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, podstúpil operáciu, bol dlho práceneschopný,
v tomto období sa dostal do finančných problémov, je schopný splácať dlh vo výške maximálne 50,-
eur mesačne.5. Okresný súd Žilina pôvodne vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 4C/148/2016-84 zo dňa 22.08.2018 a to
tak, že konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie úrokov vo výške 36,83 eur zastavil (I. výrok),

vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II. výrok), žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal (III.
výrok). Proti rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd Žilina uznesením č.k. 7Co/202/2019-133
zo dňa 21.01.2020 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti
žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania, zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie (I.
výrok), rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým konanie na zaplatenie úrokov vo výške 36,83

eur zastavil, zostáva nedotknutý (II. výrok). V odôvodnení uznesenia odvolací súd, okrem iného uviedol,
že záver súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu v zostávajúcej časti na vyslovenom právnom
názore, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným neobsahovala
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, t.j. že výška mesačnej splátky neobsahovala údaje, aká
výška splátky pripadne na istinu, aká časť na úrok a aká časť na poplatky, na základe čoho je potrebné
považovať poskytnutý úver v zmysle § 11 ods. 1 psím. a) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez

poplatkov, nie je správnym. Odvolací súd poukázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Žiline,
ako aj Najvyššieho súdu SR. Odvolací súd uviedol, že na základe uvedených skutočností preto krajský
súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom
v ďalšom svojom postupe sa bude opätovne zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku žalobcu na
základe skutkových tvrdení uvedených v žalobe.

6. Súd uznesením č.k. 4C/148/2016.177 zo dňa 01.02.2023 rozhodol tak, že pokračuje v konaní
s právnym nástupcom strany a to: E. G. I., J., so sídlom D. XX, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX ako
právnym nástupcom žalobcu (I. výrok), súd pripúšťa zmenu na strane žalobcu tak, že do konania na
miesto doterajšieho žalobcu vstupuje: Blackside, a.s., so sídlom Mlynské nivy 48, 821 09 Bratislava -

mestská časť Ružinov, IČO: 48 191 515.

7. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.05.2025, na ktorom vec prejednal a rozhodol
za účasti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný sa na pojednávanie
nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Právny zástupca žalobcu

na pojednávaní uviedol, že sa pridržiavajú v plnom rozsahu žaloby, ako aj doplnenia žaloby a teda
čiastočného späťvzatia a dovoľujú si požiadať súd, aby zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
tak, ako je to uvedené v petite.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nasledovných

zákonných ustanovení:

9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľov.

11. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci

svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy: (1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti

14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.10.2024), ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

15. Podľa § 879y ods. 1 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31.
októbra 2024 sa spravujú právne vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov
a vznik nárokov z týchto právnych vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024,
ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.

16. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

17. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníkapostúpiťpísomnouzmluvouinému.(2)Spostúpenoupohľadávkouprechádzaajjejpríslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

18. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. V zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom ku dňu postúpenia (k 12.08.2021), ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnejbanky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom

23. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ak bolo rozhodnutie
zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

24. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi
spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená, je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako
spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie úverovej
zmluvy. Táto zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie

úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal žalobcovi ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
úveru. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú
osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo

zamestnania. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu a teda
na právny vzťah založený touto zmluvou aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uzavretú zmluvu súd zároveň
podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (okrem iných)

aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch).

25. Okresný súd Žilina pôvodne vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 4C/148/2016-84 zo dňa 22.08.2018 a to
tak, že konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie úrokov vo výške 36,83 eur zastavil (I. výrok),

vo zvyšnej časti žalobu zamietol (II. výrok), žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal (III.
výrok). Proti rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd Žilina uznesením č.k. 7Co/202/2019-133
zo dňa 21.01.2020 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti
žalobu zamietol a vo výroku o trovách konania, zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie (I.
výrok), rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým konanie na zaplatenie úrokov vo výške 36,83 eur

zastavil, zostáva nedotknutý (II. výrok) - právoplatne je tak rozhodnuté o čiastočnom zastavení konania,
čo do sumy 36,83 eur. Predmetom konania tak následne po rozhodnutí odvolacieho súdu zostala žaloba
žalobcu o zaplatenie istiny v sume 1.968,51 eur, úrokov v sume 1.703,07 eur, úroku z omeškania v sume
38,03 eur, poplatkov v sume 30,82 eur, spolu s úrokom vo výške 29,30% ročne zo sumy 1.968,51 eur
od 27.06.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy istiny 1.968,51 eur od

26.05.2016 do zaplatenia.

26. Žalobca preukázal a žalovaný nezospornil existenciu zmluvného vzťahu medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným. Na základe zmluvy o poistenom G. expres úvere č. XXXX XXXX XX
F.zodňa22.01.2013poskytolprávnypredchodcažalobcu(G.I.K.,J.)žalovanémuúvervovýške2.000,-

eur. Žalovanému bol poskytnutý úver pri dojednanej ročnej úrokovej sadzbe 28,50%, s mesačnými
splátkami vo výške 59,87 eur, s dátumom prvej splátky 22.02.2013, poslednou splátkou dňa 22.01.2020,
konečná splatnosť úveru bola dojednaná k 22.01.2020, celková čiastka úveru, ktorý musí dlžník zaplatiť
prestavovala sumu 5.069,08 eur. Podľa článku VIII., bod 2. písm. e) zmluvy, pri podstatnom porušení
zmluvných podmienok je banka oprávnená vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov

a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti. V čl. VIII., bod 1. zmluvy bolo dojednané, čo sa
považuje za podstatné porušenie zmluvných povinností dlžníka, kde podľa písm. a) ak dlžník neuhradí
svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti.

27. Listom zo dňa 24.04.2014 označeným ako „Výzva na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti“,

právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že nakoľko mešká so splácaním úveru viac ako tri
splátky, žiadajú o uhradenie dlžnej sumy, ktorá k 24.04.2014 je vo výške 738,50 eur, najneskôr do
09.05.2014. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak dlžník nevyrovná záväzok v stanovenejlehote, vyhlásia úver za predčasne splatný. Z doručenky vyplýva, že žalovaný zásielku neprevzal
v odbernej lehote.

28. Listom zo dňa 03.06.2024 označeným ako „Výzva, vyhlásenie úveru za predčasne splatný“, žalobca
oznámil žalovanému, že vyhlasuje predčasnú splatnosť celého úveru (t.j. dlžník stráca možnosť splácať
úver mesačnými splátkami), ktorý predstavuje k 03.06.2014 sumu 2.688,03 eur, pozostávajúcu z istiny
1.984,44eur,úrokov671,95eur,úrokovzomeškania0,60eur,poplatkov31,04eur.Zdoručenkyvyplýva,
že žalovaný zásielku neprevzal v odbernej lehote.

29. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 12.08.2021 medzi G. I. K., J. ako
postupcom a Blackside, a.s. ako postupníkom bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu.

30. Keďže žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy pre nesplnenie povinnosti žalovaného plniť
svoj dlh vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho mal úver zosplatniť v súlade s čl. VIII.

bod 2 písm. e) zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to listom zo dňa 03.06.2014, súd prioritne teda skúmal,
či v danom prípade boli splnené podmienky pre zosplatnenie celého zvyšku dlhu, či bolo preukázané
zosplatnenie úveru. Listom zo dňa 24.04.2014 právny predchodca žalobcu zaslal žalovanému výzvu
a upozornil ho, že mešká so splácaním úveru viac ako tri splátky, žiada ho o uhradenie dlžnej sumy,
ktorá k 24.04.2014 je vo výške 738,50 eur, najneskôr do 09.05.2014, upozornil ho, že ak nevyrovná

záväzok v stanovenej lehote, vyhlásia úver za predčasne splatný. Listom zo dňa 03.06.2014 právny
predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť celého úveru, dlžná
čiastka predstavuje k tomuto dňu celkovo sumu 2.688,03 eur.

31. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú
dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať
zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Predmetná výzva pre
jej platnosť musí byť dostatočne určitá, tzn. musí z nej byť zrejmé, pre nezaplatenie ktorej konkrétnej

splátky má následne dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorým vyhlásením bude veriteľ
požadovaťzaplateniecelejpohľadávky.Podľa§53ods.9Občianskehozákonníkaprávonajednorazové
splatenie celej neuhradenej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky spotrebiteľa. Ust. § 565 Občianskeho zákonníka zase ustanovuje, že ak ide o plnenie
v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to

bolodohodnutéalebovrozhodnutíurčené.Nakoľkoust.§53ods.9Občianskehozákonníkapredstavuje
v spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme § 565 Občianskeho zákonníka, je
potrebné ustáliť, že právo podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže veriteľ vykonať len po
uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou,
s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie

celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia
ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565
Občianskeho zákonníka je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto
práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Veriteľ je potom časovo limitovaný využitím
práva na zosplatnenie. Zo splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na konkrétnu splátku, od splatnosti

ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká.

32. Rozhodujúce je, či v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri
mesiaceauplynulalehota15dnínauplatnenietohtopráva.Akvšakspotrebiteľzaplatízmeškanésplátky
pohľadávky skôr ako veriteľ uplatnil právo, uplatnenie po takomto zaplatení zmeškanej pohľadávky

je neúčinné. Účelom je dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlhu pred tým, ako
dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie dlhu. Z uvedeného je zrejmé, že výzva podľa ust. § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka musí byť jasná a určitá, aby spotrebiteľ nadobudol vedomosť, s ktorou
konkrétnousplátkoujevomeškaníviacakotrimesiace,abysaprípadnýmzaplatenímomeškanejsplátky
mohol účinne vyhnúť zosplatneniu celej pohľadávky. V neposlednom rade je označenie rozhodujúcej

splátkynevyhnutnéajpreaplikáciuust.§54aObčianskehozákonníka.Listomzodňa24.04.2014právny
predchodca žalobcu upozornil žalovaného, že mešká so splácaním úveru viac ako tri splátky, vyzval
ho na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá k 24.04.2014 bola vo výške 738,50 eur, najneskôr do 09.05.2014,
upozornil ho, že ak nevyrovná záväzok v stanovenej lehote, vyhlási úver za predčasne splatný. Taktokoncipovaná výzva podľa názoru súdu nespĺňa zákonné požiadavky tak, ako to má na mysli ust. §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Takáto výzva je neurčitá a nezrozumiteľná. Žalobca dostatočným
spôsobom nepreukázal využitie práva na predčasné zosplatnenie zvyšku úveru. Nemohlo tak dôjsť ani k

predčasnej splatnosti peňažného záväzku. Z výzvy nevyplýva, ktorou konkrétnou splátkou sa žalovaný
dostal do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako tri mesiace.

33. Predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru je právom veriteľa a uvedené je v prípade
spotrebiteľského vzťahu za splnenia podmienok podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

Práve z dôvodu, že sa jedná o právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru (toto môže využiť
podľa vlastného uváženia ku ktorejkoľvek omeškanej splátke za splnenia podmienok podľa § 53
ods. 9 OZ), je potrebné konkretizovať, ku ktorej omeškanej splátke využíva svoje právo predčasného
zosplatnenia úveru. Preto z jednostranného právneho úkonu veriteľa by malo byť zrejmé splnenie
podmienok v tomto ustanovení. V zmysle § 53 ods. 9 OZ vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru musí
predchádzať upozornenie spotrebiteľa, t.j. jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi,

ktorým sa oznamuje, že na základe ich dohody uplatní svoje právo podľa § 565 OZ, pretože dlžník je v
omeškaní so zaplatením splátky. Z obsahu tohto úkonu musí byť zrejmé splnenie zákonných podmienok
- uplatnenia režimu § 53 ods. 9 OZ, ako aj výslovné upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva veriteľa
podľa ust. § 565 OZ. Zo znenia ust. § 53 ods. 9 OZ vyplýva požiadavka určenia omeškanej splátky, ktorej
sa uplatňované právo veriteľa podľa ust. § 565 OZ týka, t.j. že dlžník nesplatil niektorú svoju splátku.

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom, pričom výklad nemôže dopĺňať právny úkon. Taký právny úkon, ktorým
žalobca zosplatnil celý úver (teda predčasné zosplatnenie), z ktorého nebolo zrejmé, pre ktorú konkrétnu
nezaplatenú splátku bol úver zosplatnený, súd potom posúdil ako neurčitý právny úkon a s poukazom
na ust. § 37 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť aj neplatný právny úkon.

34. Právne úkony veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. list označený
ako „Výzva na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti“ zo dňa 24.04.2014 a „Výzva, vyhlásenie úveru za
predčasne splatný“ zo dňa 03.06.2014 nemožno považovať z dôvodu ich neurčitosti a nezrozumiteľnosti
za platné právne úkony (§ 37 ods. 1 OZ), ktoré mohli viesť k účinkom zosplatnenia dotknutého

spotrebiteľského úveru.

35. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoCsp/14/2023 zo dňa 29.06.2023,
ktorý v odôvodnení rozhodnutia, okrem iného uviedol, že výzvu veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, ako aj
žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky podľa ust. § 565 OZ je tak

nesporne potrebné považovať za právne úkony, t.j. za prejav vôle konajúcej osoby smerujúci k vzniku,
zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré s takýmto prejavom spájajú uvedené ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Tieto právne úkony tak pre svoju platnosť vyžadujú v zmysle ust. § 37
Občianskeho zákonníka určitosť a zrozumiteľnosť. Z prejavu vôle veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 a § 565
OZ musí byť jednoznačne, určito a zrozumiteľne zrejmé naplnenie podmienok/hypotézy týchto právnych

noriem. V prípade výzvy veriteľa podľa ust. § 53 ods. 9 OZ by tak malo byť z tohto právneho úkonu
veriteľa zrejmé, že spotrebiteľ je v omeškaní so zaplatením tej ktorej individualizovanej splátky, pre ktoré
omeškanie v prípade jeho trvania viac ako tri mesiace, bude môcť veriteľ uplatniť právo podľa ust. § 565
OZ, pričom táto výzva sa musí dostať spotrebiteľovi najneskôr 15 dní predtým, ako veriteľ toto právo
uplatní.Rovnakotomujeajvprípadeprávnehoúkonuveriteľapodľaust.§565OZ,keďžeprenesplnenie

niektorej splátky môže veriteľ požiadať o zaplatenie celej pohľadávky len do splatnosti nasledujúcej
splátky. Pri zohľadnení podmienok uplatnenia práva veriteľa „zosplatniť“ celú svoju pohľadávku podľa
ust. § 53 ods. 9 OZ uvedené znamená, že veriteľ môže požiadať spotrebiteľa o zaplatenie celej
pohľadávky pre nezaplatenie určitej konkrétnej splátky v období, kedy od omeškania spotrebiteľa so
zaplatením tejto splátky uplynula doba troch mesiacov, avšak zároveň len do splatnosti splátky najbližšie

nasledujúcej po uplynutí doby troch mesiacov omeškania spotrebiteľa so zaplatením tejto splátky. Teda
aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 OZ by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto
ustanovenia a súčasne ust. § 53 ods. 9 OZ. Len takýto právny výklad je spôsobilý korešpondovať s
uvedeným zmyslom a účelom ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 OZ. Podľa rozsudku Krajského
súdu Žilina sp. zn. 11Co/Csp/9/2024 zo dňa 30.04.2024, bod 11 odôvodnenia: „Rovnako ako súd prvej

inštancie aj odvolací súd zastáva právny názor, že výzva prezumovaná § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníkajejednostrannýmprávnymúkonom,ktorýzhľadiskajehourčitostimusíobligatórneobsahovať
(identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejedávanom spore žalovaná) v omeškaní, a ktorá
zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možnénásledne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná
o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o

hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť.
Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi
určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje
podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá
splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje

dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred
možnéurčiť,kedysidodávateľuplatní(resp.môžeuplatniť)svojeprávopristúpiťkvyhláseniupredčasnej
splatnosti úveru. Navyše je potrebné poukázať na to, že veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká
právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou
splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka - spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na upozornenie a uplatnenie tohto práva) musí

uplynúť do splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr splatnou po uplynutí troch mesiacov od splatnosti
splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Právo na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru založené omeškaním s úhradou splátky (s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní aspoň tri
mesiace) potom môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (v poradí
prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky

zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo
na zosplatnenie, zaniká. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa
ust. § 565 Občianskeho zákonníka by malo byť zrejmé naplnenie podmienok podľa tohto ustanovenia
a súčasne ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne
zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho)

následku, ale stáva sa iba formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Len
takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom účelu ust. § 53 ods. 9 v spojení s
§ 565 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že procesný súd nie
jepovinnýexoffovyhľadávaťdôvodoprávnenostiúkonovveriteľapodľa§53ods.9a§565Občianskeho
zákonníka, keďže by mohlo dôjsť aj k dôvodom, na ktoré účastníci právneho vzťahu ani nepomysleli.

V kontexte z takto formulovaným právnym názorom odvolací súd poukazuje aj na relevantnú odbornú
literatúru a to Občiansky zákonník I. § 1- 450 Komentár od L. B., M., J., I., C., N., B., K., N., O., B., a
kol., z vydavateľstva C. H. Beck, Praha, 2015 (strana 576 a nasl.), ktorá dospela k rovnakému právnemu
záveru“ (súd poukazuje aj na ďalšie rozhodnutia Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoCsp/10/2024 zo dňa
31.07.2024, sp. zn. 7CoCsp/8/2024 zo dňa 31.07.2024, sp. zn. 11CoCsp/16/2024 zo dňa 25.06.2024,

sp. zn. 11CoCsp/12/2024 zo dňa 30.04.2024, sp. zn. 6CoCsp/2/2023 zo dňa 31.07.2023, sp. zn.
8CoCsp/58/2022 zo dňa 29.11.2022, sp. zn. 7CoCsp/32/2022 zo dňa 15.06.2022...).

36. Súd vychádzal aj z aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, ktorý sa v uzneseniach
sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 26.01.2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26.06.2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023 z

31.07.2024,6Cdo/152/2022z13.02.2025zaoberalotázkouobsahovýchnáležitostíupozorneniaveriteľa
spotrebiteľovi (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024) a obsahových
náležitostí na to nadväzujúceho oznámenia o zosplatnení celej pohľadávky (§ 565 Občianskeho
zákonníka).

37. Zo znenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26.06.2024 vyplýva, že pre
platnosť právneho úkonu zosplatnenia pohľadávky je podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR
nevyhnutné, „aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť
celý dlh.“ Najvyšší súd odôvodnil tento svoj právny záver tým, že „identifikácia splátky je potrebná

z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o
tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.
zn. 2Cdo/149/2021).“ V uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 26.01.2024 okrem toho Najvyšší súd SR
prezentoval právny názor, podľa ktorého „pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné,
aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne

zosplatnil celý dlh.“ K tomu súd dodáva, že v prípade, ak veriteľ v upozornení podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka vyzve dlžníka na zaplatenie celej aktuálne dlžnej pohľadávky pod následkom
zosplatneniadlhuanešpecifikujekonkrétnusplátku,prektorúmôžedôjsťkzosplatneniudlhu,spotrebiteľ
je uvedený do omylu, že na odvrátenie zosplatnenia je povinný zaplatiť celý splatný dlh a nie iba určitúkonkrétnu splátku. To môže u spotrebiteľa, ktorý nemá dostatok finančných prostriedkov, viesť k tomu,
že neuskutoční žiadnu úhradu, pretože úhradu celej dlžnej sumy si nemôže dovoliť, hoci v prípade
poskytnutia korektnej informácie veriteľom by si spotrebiteľ uhradením konkrétnej splátky (a teda nižšej

sumy) mohol právo splácať dlh v splátkach zachovať. V uznesení sp. zn. 6Cdo/152/2022 z 13.02.2025
Najvyšší súd SR prezentoval právny názor: bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie,
niejemožnéspoľahlivourčiť,čikuplatneniuprávadošlozasplneniapreňzákonomurčenýchpodmienok
(uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024).
Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa

§ 37 ods. 1 OZ).

38. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej
skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť
alebooznačiťdôkaznéprostriedky,inakúspešnounemôžebyť.Keďžezosplatnenieúverusúdvyhodnotil
ako neplatné a žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného

úveru (žalobca si uplatnil svoju pohľadávku vyplývajúcu mu z uzatvorenej zmluvy o úvere v celosti t.j.
zosplatnenú), nebolo možné priznať žalobcovi plnenie z jednotlivých už splatných a nepremlčaných
splátok a to s poukazom na vymedzenie žaloby v zmysle § 132 ods. 1 CSP, ktorou si žalobca
uplatnil svoj nárok ako zosplatnený v celosti. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (§ 216 CSP),
pričom zmena prípadných skutkových tvrdení zo strany žalobcu by predstavovala zmenu žaloby, ktorá

je v spotrebiteľských sporoch neprípustná, ak je žalovaným spotrebiteľ. Žalobca si uplatnený nárok
skutkovo vymedzil ako plnenie z predčasne zosplatneného úveru (na základe vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru zo dňa 03.06.2014), a preto nemohol súd posudzovať nárok ako plnenie jednotlivých
splatných mesačných splátok, nakoľko by išlo o úplne odlišný nárok (vyplývajúci z iných skutkových
tvrdení), pričom v spotrebiteľskom spore zmena žaloby (ktorou je aj zmena podstatných skutkových

tvrdení) nie je v zmysle ust. § 294 CSP prípustná, súd nemohol nárok posudzovať inak, konal by
v rozpore s CSP (súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax Krajského súdu Žilina napr. rozhodnutie
sp. zn. 11CoCsp/12/2024 zo dňa 30.04.2024, sp. zn. 11CoCsp/9/2024 zo dňa 30.04.2024, sp. zn.
10CoCsp/14/2023, sp. zn. 10CoCsp/49/2021 zo dňa 31.03.2022, sp. zn. 6CoCsp/49/2021 zo dňa
29.04.2022..). Súd tak konštatoval, že zosplatnenie úveru v danej veci je neplatné, ide o neplatný právny

úkon nemajúci žiadne právne účinky.

39. Súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024,
podľa ktorého: „vychádzajúc z opísaného procesného stavu dovolací súd dospel k záveru, že odvolací
súd svojím postupom pri posudzovaní žalobou uplatneného nároku žalobkyne prekročil rámec ňou

vymedzeného petitu, pretože jej priznal plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený
v žalobnom návrhu. Aj keď sa bezpochyby žalobkyňa domáhala priznania plnenia z rovnakej zmluvy,
aká bola oboznámená prvoinštančným a odvolacím súdom, po skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdila,
že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkovala k svojim tvrdeniam aj
dôkazy. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, majúc za to, že k zosplatneniu úveru došlo, avšak odvolací

súd bol naopak názoru, že zosplatnenie úveru je neplatné. Pokiaľ napriek uvedenému bez procesnej
aktivityžalobkyne,ktorásanajedinépojednávanienariadenéodvolacímsúdomnedostavila,tejtopriznal
časť uplatneného nároku v spore (spolu s príslušenstvom), v ktorom nemohol prekročiť návrhy strán (§
216 CSP), naviac s ochranou slabšej strany, ktorou bol žalovaný, porušil tým zásadu „ne ultra petitum“,
čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces.“

40. Žalobca odvodzoval aktívnu vecnú legitimáciu v spore zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 12.08.2021. Podľa právnej vety rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa
24.04.2018, ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. neupravuje len ochranu bankového tajomstva,
ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému

došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021, v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú
legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods.
8 vety prvej zákona č. 483/2001 Z.z. pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade,
že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa. Je teda zrejmé, že banka môže

pohľadávku voči klientovi, prípadne jej časť postúpiť za nasledovných podmienok: i) klient (spotrebiteľ)
je v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku, či jeho časti voči banke, ii) klient bol bankou
písomne vyzvaný na plnenie jeho peňažného záväzku, či jeho časti voči banke, s ktorého plnením je
v omeškaní a iii) omeškanie klienta trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní potom, čo mu bolavýzva banky podľa ii) doručená. Z uvedenej ochrannej funkcie dotknutého ust. § 92 ods. 8 zákona
č. 483/2001 Z.z. možno bez najmenších pochybností vyvodiť, že toto ustanovenie vytvára pre klienta
dodatočnú možnosť zabrániť v určitej lehote postúpeniu pohľadávky banky voči nemu, či jej časti, a

to tým, že svoj omeškaný peňažný záväzok v dodatočnej lehote 90 dní po doručení písomnej výzvy
banky na plnenie svojho záväzku voči banke v omeškanom rozsahu uhradí (splní). Súd má však za
to, že pre naplnenie zmyslu a účelu predmetného zákonného ustanovenia (ochrany klienta banky) je
nevyhnutné klásť na výzvu banky podľa tohto ustanovenia určité obsahové náležitosti. Klient by mal mať
z tejto výzvy jednoznačnú a určitú vedomosť, s splnením akého konkrétneho peňažného záväzku voči

banke a v akom konkrétnom rozsahu tohto peňažného záväzku (v akej výške) je v omeškaní. Teda aj
tento písomný právny úkon banky vyžaduje pre vyvolanie jeho účinkov určitosť (§ 37 ods. 1 OZ), teda
výzva banky musí obsahovať presné a určité vymedzenie omeškaného peňažného záväzku klienta voči
banke. Príkladom nepostačuje len uvedenie, že klient je v omeškaní s plnením peňažných záväzkov
zo zmluvy o úvere špecifikovaného čísla uzavretej určitého dňa v určitej celkovej sume. Rovnako nie je
možné akceptovať, ak vo výzve banky je omeškaný peňažný záväzok konkretizovaný v inom rozsahu

ako v rozsahu, ktorý zodpovedá skutočnému omeškaniu klienta s plnením jeho peňažného záväzku
voči banke. Preto v posudzovanej veci nemohli listy pôvodného veriteľa zo dňa 24.04.2014 a zo dňa
03.06.2014 obstáť ako výzva banky podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. Pokiaľ ide o výzvu
zo dňa 24.04.2014 označenú ako „Výzva na zaplatenie záväzku po lehote splatnosti, pôvodný veriteľ
(banka) v tejto špecifikoval peňažný záväzok žalovaného len tým, že banka eviduje voči žalovanému

ku dňu 24.04.2014 pohľadávku v omeškaní vo výške 738,50 eur. Z uvedenej výzvy teda vôbec nie je
zrejmé, o aký konkrétny peňažný záväzok žalovaného malo ísť (suma 738,50 eur ani nezodpovedá
určitému násobku dojednanej splátky úveru vo výške 59,87 eur), teda, či išlo len o neuhradené konkrétne
splátky spotrebiteľského úveru, dodatočný úrok, prípadne určité poplatky či zákonné alebo zmluvné
sankcie. Vo vzťahu k výzve zo dňa 03.06.2014 označenej ako „Výzva, vyhlásenie úveru za predčasne

splatný“ súd poukazuje na skutočnosť, že hoci je omeškaný peňažný záväzok žalovaný v tejto listine
už špecifikovaný číslom dotknutej zmluvy (XXXX XXXX XXF.) a je okrem celkovej sumy 2.688,03 eur
v ďalšom rozčlenený na istinu, riadny úrok, úrok z omeškania, poplatky, vzhľadom ku konštatovanej
neplatnosti uplatnenia práva pôvodného veriteľa podľa ust. § 565 OZ (neplatnosti zosplatnenia) nebol
peňažný záväzok žalovaného voči banke zjavne uvedený v skutočnom rozsahu, v akom bol žalovaný s

jeho plnením v omeškaní. Ak bol potom omeškaný peňažný záväzok žalovaného špecifikovaný vo výzve
v zjavne v inej výške, ako tomu bolo v skutočnosti, u žalovaného ako spotrebiteľa mohol vyvolať mylnú
predstavu, že v takejto výške nie je schopný splniť svoj peňažný záväzok voči banke, a tak zabrániť
následnému postúpeniu pohľadávky banky voči nemu. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani
skutočnosť, že ku dňu postúpenia žalovanej pohľadávky (dňa 12.08.2021) už došlo k uplynutiu termínu

konečnej splatnosti úveru (súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu Žilina č.k. 6CoCsp/13/2024
zo dňa 29.07.2024).

41. Jednou z podmienok, od ktorej sa odvíja postup banky pri postúpení pohľadávky tretej osobe bez
súhlasu klienta, je výzva adresovaná dlžníkovi na zaplatenie, ktorá musí byť zaslaná dlžníkovi, čo je

potrebné preukázať predložením doručenky alebo podacieho lístka. Výzva v zmysle ust. § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z.z. pritom musí byť kvalifikovaná. Zákon síce nestanovuje žiadne osobitné
obsahové náležitosti na túto výzvu, avšak z obsahu a zmyslu tohto ustanovenia nepochybne vyplýva,
že nestačí akákoľvek výzva banky na zaplatenie, ale touto výzvou musí banka jednak vyzvať dlžníka
na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením, z čoho dlžná suma pozostáva, teda konkretizovaním splátky/

splátok, so zaplatením ktorej/ktorých je v omeškaní a prípadne ho i upozorniť, že po márnom uplynutí
tejto lehoty bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný, hoc aj nebankový subjekt, bez súhlasu
dlžníka.

42. V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách sa teda vyžaduje kvalifikovaná výzva. Touto výzvou musí

banka jednak vyzvať dlžníka na zaplatenie dlžnej sumy s uvedením lehoty 90 dní a upozorniť ho, že po
márnom uplynutí lehoty bude banka oprávnená postúpiť pohľadávku na iný subjekt bez súhlasu dlžníka.
Uvedené pritom neobsahovala výzva zo dňa 14.04.2014, ani výzva zo dňa 03.06.2014. Súd má za
to, že spotrebiteľ musí byť vo výzve upozornený nielen na omeškanie, ale aj na jeho následok, t.j. na
vôľu banky postúpiť pohľadávku a na možnosť zvrátiť postúpenie. K samotnému postúpeniu došlo na

základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.08.2021, teda takmer po cca 7 rokov po realizovaní
predmetných výziev. Podľa obsahu výzvy je zrejmé, že účelom jej vyhotovenia bol iba postup podľa
ust. 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, aby sa pohľadávka mohla stať splatnou ešte pred uplynutím
dojednanej konečnej splatnosti. Písomnosti vyhotovené veriteľom a doručované dlžníkovi podľa § 53ods. 9 Občianskeho zákonníka v súvislosti s vyhlasovaním predčasnej splatnosti úveru a písomnosti
vyhotovované veriteľom a doručované dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách v súvislosti
s osobitnými podmienkami postupovania pohľadávok sa navzájom nenahrádzajú, ani nekonzumujú.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutia odvolacích súdov (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 11CoCsp/16/2021 zo dňa 29.07.2020, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoCsp/16/2021
zo dňa 19.05.2021, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoCso/36/2020 zo dňa
13.05.2021). Absencia riadnej výzvy na úhradu dlžníkovi pred postúpením pohľadávky preto spôsobuje
nesplnenie podmienok stanovených zákonom pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle kogentného

ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Okrem uvedeného, zo žiadnej z týchto dvoch výziev nebolo
možné ani určiť, či bol žalovaný vôbec v omeškaní s nejakou splátkou viac ako 90 dní alebo nie tak,
ako to vyžaduje ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. Keďže v žiadnej z týchto výziev nebola
konkretizovaná splátka, so zaplatením ktorej bol žalovaný v omeškaní, čo malo mať za následok
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a postúpenie pohľadávky, súd konštatoval, že obe tieto výzvy
sú nejasné, neurčité a v zmysle ust. § 37 Občianskeho zákonníka neplatné. V dôsledku toho neboli

splnené zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru podľa ust. § 565 OZ v spojení s ust. § 53 ods.
9 OZ a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo strany banky bolo neplatné. Samotné neplatné
predčasné zosplatnenie pohľadávky nie je v konečnom dôsledku pre platnosť postúpenia pohľadávky
významné, pretože v danom prípade došlo pred postúpením žalovanej pohľadávky k jej splatnosti
v termíne konečnej splatnosti, keďže podľa zmluvy bola konečná splatnosť úveru dojednaná ku dňu

22.01.2020. Hoci v čase postúpenia bola postupovaná pohľadávka splatná, uvedené nemení nič na tom,
ženebolanaplnenájednazozákladnýchpodmienokpreplatnépostúpeniepohľadávkyatokvalifikovaná
výzva banky pred postúpením pohľadávky doručená dlžníkovi - žalovanému. Žalobca takú kvalifikovanú
výzvu nepredložil a dve výzvy, ktoré predložil, boli pre neurčitosť a nejasnosť neplatné, preto nemohli
byť podkladom pre platné postúpenie.

43. V nadväznosti na uvedené súd dospel k záveru, že v dôsledku nedodržania uvedených zákonných
ustanovenípredpostúpenímpohľadávkybankyžalobcovi,jeprávnyúkonpostúpeniaabsolútneneplatný
pre rozpor so zákonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobca uplatnený nárok
odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávok, súd dospel k záveru, že v danom spore nebol aktívne

vecne legitimovaný. Absolútna neplatnosť právnych úkonov totiž pôsobí voči každému, súd na ňu
prihliada z úradnej povinnosti, nemožno ju odstrániť ratihabíciou ani konvalidáciou a nepremlčuje sa.
Keďže súd vyhodnotil postúpenie pohľadávky ako absolútne neplatný právny úkon, žalobe nebolo
možné vyhovieť ani z dôvodu, že žalobca nie je nositeľom uplatneného práva, lebo na základe neplatnej
zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol platne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere voči žalovanému. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru o neplatnosti
predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok, na podklade ktorej žalobca odvodzoval svoj uplatnený
nárok, podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pre rozpor s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001
Z.z., a tým o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom spore (teda, že žalobca nie
je nositeľom ním uplatneného hmotnoprávneho nároku). Žalobca tak v konaní nepreukázal skutkovú

a právnu dôvodnosť uplatneného nároku, preto súd žalobu žalobcu zamietol, a teda rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku (I. výrok).

44. Súd ešte dodáva, že pokiaľ súd už pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu, nijako nebráni
súdu, aby v predmetnom konaní skúmal, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného

žalobcu na terajšieho žalobcu a v nadväznosti na to, či je žalobca v danom spore aktívne vecne
legitimovaný. Uznesenie súdu zo dňa 01.02.2023, ktorým bola pripustená zmena strany sporu na
strane žalobcu, má povahu procesného rozhodnutia, ktoré nijako neosvedčovalo platnosť postúpenia
pohľadávky a hmotnoprávnu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu vstupujúceho do konania. Súd pri
rozhodovanípodľa§80CSPpredmetnýnávrhposudzovallenzhľadiskatoho,čibolpodanýoprávnenou

osobou, ďalej či po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práva, o
ktorom sa koná, a či ten, kto mal do konania vstúpiť na strane žalobcu, so svojim vstupom súhlasí
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.08.2018 sp. zn. 8Cdo 28/2017). Súd v tomto štádiu konania
nebol oprávnený hodnotiť, či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu
hmotnoprávnej úpravy. Otázkou, či tvrdené právo, ktoré malo byť prevedené, skutočne prešlo na iný

subjekt sa totiž súd môže zaoberať len v rozhodnutí vo veci samej a nie pri skúmaní procesného
nástupníctva (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30.05.2018 sp. zn. 1Cdo 163/2017, ako aj
uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Odo 743/2006). Vydanie takého procesného rozhodnutia
nezbavuje súd povinnosti skúmať aktívnu vecnú legitimáciu.45. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

47. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP. Na návrh žalobcu bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 36,83 eur

zastavené, keďže žalobca vzal žalobu v tejto časti späť. Žalobca zobral žalobu čiastočne späť, čo do
sumy úrokov vo výške 36,83 eur, nakoľko boli podľa jeho vyjadrenia nesprávne vyčíslené (v žalobe
vyčíslené v sume 1.739,90 eur, správne mali byť v sume 1.703,07 eur) - v tejto časti procesné zavinenie
na zastavení konania bolo na strane žalobcu. Nakoľko vo zvyšku žaloby o zaplatenie sumy 1.968,51
eur s príslušenstvom súd žalobu zamietol, žalobca bol neúspešnou stranou sporu. Žalovanému by tak

prináležal nárok na náhradu trov konania. Nakoľko si však žalovaný náhradu trov konania neuplatnil,
ani zo spisu nevyplýva vznik trov konania na strane žalovaného, preto súd rozhodol tak, že žalovanému
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, a teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku (II. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.

Podľa § 125 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).