Rozsudok – Pracovné právo ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Cpr/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5922200204
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Chalupka

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5922200204.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Lukášom Chalupkom v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D.

X. XXXX XXX, C. E. A., zast.: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s.r.o., advokátska kancelária,
Hlavná 25, Košice, IČO: 52651258 proti žalovanému: Základná škola F. B., F. B. XXX, G.: XXXXXXXX,
zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., Ul. 17. novembra 3215, Čadca, IČO:
50473522, o náhradu mzdy s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 18.797,62 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške:
- 5 % ročne zo sumy vo výške 2.088,63 EUR od 16.01.2020 do 10.03.2024,

- 5 % ročne zo sumy vo výške 2.088,63 EUR od 16.02.2020 do 10.04.2024,
- 5 % ročne zo sumy vo výške 2.088,63 EUR od 16.03.2020 do 07.05.2024,
- 5 % ročne zo sumy vo výške 2.088,63 EUR od 16.04.2020 do 11.06.2024,
- 5 % ročne zo sumy vo výške 2.088,63 EUR od 16.05.2020 do 11.07.2024,
- 5 % ročne zo sumy vo výške 2.088,63 EUR od 16.06.2020 do 12.08.2024,
- 5 % ročne zo sumy vo výške 2.088,63 EUR od 16.07.2020 do 12.09.2024,
- 5 % ročne zo sumy vo výške 2.088,63 EUR od 16.08.2020 do 11.10.2024,

- 5 % ročne zo sumy vo výške 2.088,63 EUR od 16.09.2020 do 12.11.2024,
- 5 % ročne zo sumy vo výške 2.088,63 EUR od 16.10.2020 do 11.12.2024,
- 5 % ročne zo sumy vo výške 2.088,63 EUR od 16.11.2020 do 10.01.2025,
- 5 % ročne zo sumy vo výške 2.088,63 EUR od 16.12.2020 do 10.02.2025,
- 5 % ročne zo sumy vo výške 1.794,44 EUR od 16.01.2021 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy vo výške 2.066,00 EUR od 16.02.2021 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy vo výške 2.066,00 EUR od 16.03.2021 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy vo výške 2.066,00 EUR od 16.04.2021 do zaplatenia,

- 5 % ročne zo sumy vo výške 2.066,00 EUR od 16.05.2021 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy vo výške 2.066,00 EUR od 16.06.2021 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy vo výške 2.066,00 EUR od 16.07.2021 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy vo výške 2.066,00 EUR od 16.08.2021 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy vo výške 2.066,00 EUR od 16.09.2021 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy vo výške 475,18 EUR od 16.10.2021 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

III. Konanie o vzájomnej žalobe z a s t a v u j e.

IV. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania o náhradu mzdy v rozsahu 7,80 %, o
výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobca nemá proti žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe.VI. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov pojednávania konaného dňa 05.05.2022
a 09.06.2022 v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Ružomberok dňa 03.02.2022, domáhal náhrady
mzdy s úrokom z omeškania a náhrady za nevyčerpanú dovolenku za obdobie od 01.12.2019 do
08.09.2021 (ďalej aj „rozhodné obdobie“).

2. Žalobu odôvodnil tým, že u žalovaného pôsobil ako pedagogický zamestnanec vo funkcii riaditeľa
školy na základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.06.2012. Funkciu riaditeľa vykonával na základe Dekrétu
o menovaní č. XXX/XXXX zo dňa 15.06.2012. Po ukončení 5 - ročného funkčného obdobia bol
zriaďovateľom opätovne vymenovaný do funkcie riaditeľa na 5 - ročné funkčné obdobie do roku 2022
a funkciu začal vykonávať na základe menovacieho dekrétu č. XXX/XXXX z 28.03.2017. Žalobcovi

bolo dňa 05.09.2019 doručené Odvolanie z funkcie riaditeľa – Odvolací dekrét značka H./XXXX zo
dňa 04.09.2019. Rovnako mu bola v daný deň doručená i Výpoveď z pracovného pomeru podľa §
63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce značka H./XXXX zo dňa 04.09.2019. Žalobca na tieto úkony
reagoval listom zo dňa 05.09.2019, kedy žalovanému písomne oznámil, že so skončením pracovného
pomeru nesúhlasí, a trvá na tom, aby ho podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce aj naďalej zamestnával.

Žalobca sa následne žalobou zo dňa 29.11.2019 domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného
pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. O tejto žalobe rozhodol Okresný súd
Ružomberok rozsudkom sp. zn. 5Cpr/23/2019 zo dňa 30.07.2020, ktorým určil, že výpoveď zo dňa
04.09.2019jeneplatná.Protitomutorozhodnutiupodalžalovanýodvolanie,oktoromKrajskýsúdvŽiline
rozhodol rozsudkom č. k. 8CoPr/6/2020-223 zo dňa 27.07.2021 tak, že rozsudok potvrdil. Rozsudok

súdu sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 08.09.2021. Žalobca sa voči zriaďovateľovi školy – obci
F. B. žalobou zo dňa 09.10.2019 rovnako domáhal určenia neplatnosti odvolania riaditeľa základnej
školy z funkcie.

2.1. Žalobca si tak z titulu právoplatného určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru uplatňuje

nárok na náhradu mzdy odo dňa skončenia pracovného pomeru dňa 01.12.2019 (uplynutím
dvojmesačnej výpovednej doby po tom, čo žalobca žalovanému dňa 05.09.2019 oznámil, že trvá na
ďalšom zamestnávaní), až do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o neplatnosti výpovede ku dňu
08.09.2021. Spolu s istinou tvoriacou náhradu mzdy si uplatňuje i úroky z omeškania za neuhradenú
mzdu v jednotlivých mesiacoch, a to odo dňa splatnosti jednotlivých miezd až do zaplatenia. Náhrada

mzdyzaobdobieneplatneskončenéhopracovnéhopomeruvrozsahu21mesiacov(zaobdobie12/2019
– jeden mesiac, 12 mesiacov za rok 2020, a 8 mesiacov za rok 2021 do 08.09.2021) prislúcha v približnej
výške 21 x X.XXX,- EUR, teda XX.XXX,- EUR netto. Pokiaľ ide o náhradu za nevyčerpanú dovolenku za
obdobie neplatného skončenia pracovného pomeru, ide o nevyčerpaný predpokladaný rozsah 79 dní.
Náhrada za dovolenku predstavuje X.XXX,- EUR netto.

3. Žalobca podaním doručeným Okresnému súdu Ružomberok dňa 02.05.2022 navrhol zmeniť žalobu
v časti výšky náhrady mzdy, príslušného úroku z omeškania a náhrady za nevyčerpanú dovolenku.

4. Okresný súd Ružomberok právoplatným uznesením č. k. 3Cpr/4/2022 – 130 zo dňa 04.05.2022

pripustil navrhovanú zmenu žaloby tak, že predmetom konania je nárok na náhradu mzdy vo výške
XX.XXX,XX I. brutto spolu s 5 % úrokom z omeškania za každý jeden mesiac neuhradenej mesačnej
mzdy vo výške X.XXX,XX I. J. do zaplatenia toho – ktorého mesiaca a nárok na náhradu za nevyčerpanú
dovolenku vo výške X.XXX,XX EUR brutto.

5. Žalovaný podaním doručeným Okresnému súdu Ružomberok dňa 21.06.2022 so žalobou nesúhlasil
a žiadal ju zamietnuť z dôvodu, že nárok žalobcu je premlčaný. Žalovaný taktiež nesúhlasil s výškou
uplatnenej náhrady, nakoľko žalobcovi bola dňa 01.01.2019 oznámená výška a zloženie funkčného
platu, ktorý bol vo výške X.XXX,XX I.. Dňa 09.09.2019 bolo žalobcovi doručené Oznámenie o výške
a zložení funkčného platu, ktorý bol vo výške X.XXX,- EUR. Listom zo dňa 09.09.2019, doručeným

žalobcovi dňa 11.09.2019, mu bol odňatý príplatok za riadenie a osobný príplatok z dôvodu závažnéhoa opakovaného porušovania všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalobca žalovanému nijakou
formou neoznámil, teda kvalifikovane nedoručil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

6. Žalobca podaním doručeným Okresnému súdu Ružomberok dňa 20.07.2022 uviedol, že súdmi
bola konštatovaná neplatnosť a nezákonnosť výpovede zo dňa 04.09.2019. O neplatnosti skončenia
pracovného pomeru bolo právoplatné rozhodnuté v riadnom súdnom konaní, na základe čoho si
uplatňuje nároky, ktoré mu Zákonník práce v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru
priznáva. Vymenovanie predstavuje v konkrétnom prípade predpoklad pre výkon pracovnej činnosti

vo funkcii riaditeľa školy, na základe existencie alebo neexistencie ktorého je ďalej kreovaný alebo
skončený pracovný pomer. Vymenovanie do funkcie a založenie pracovného pomeru teda predstavujú
dva relatívne samostatné právne procesy, na ktoré sa vzťahuje relatívne samostatná právna úprava.
To, že proces odvolania z výkonu funkcie riaditeľa môže byť za istých okolností posúdený ako zákonný,
vôbec žiadnym spôsobom nepodmieňuje ani nezaručuje zákonnosť v procese skončenia pracovného
pomeru. Pracovný pomer, jeho založenie a skončenie sa spravuje vlastnými zákonnými pravidlami, ktoré

nie sú totožné ako pravidlá skončenia vykonávania určitej funkcie, a preto ich nemožno stotožňovať.
Pravidlá v procese skončenia pracovného pomeru bez ohľadu na definitívne vyslovenie platnosti alebo
neplatnosti odvolania žalobcu z funkcie riaditeľa dodržané jednoznačne neboli, o čom právoplatne
rozhodol odvolací súd. Žalobca oznámenie, že trvá na ďalšom zamestnávaní adresoval Základnej škole
F. B., k rukám starostu obce F. B.. Žalobca týmto podaním zároveň navrhol zmenu žaloby.

7. Okresný súd Ružomberok právoplatným uznesením č. k. 3Cpr/4/2022 – 278 zo dňa 09.08.2022
pripustil navrhovanú zmenu žaloby tak, že predmetom konania je nárok na náhradu mzdy vo výške
XX.XXX,XXXX EUR brutto spolu s 5 % úrokom z omeškania za každý jeden mesiac neuhradenej
mesačnej mzdy vo výške X.XXX,XXXX EUR brutto do zaplatenia toho – ktorého mesiaca a nárok na

náhradu za nevyčerpanú dovolenku vo výške XX.XXX,XXXX I. brutto.

8. Na pojednávaní dňa 16.08.2022 právny zástupca žalobcu uviedol, že počas trvania sporu mal žalobca
iné zamestnanie, to nepopiera. Je však potrebné poukázať na to, že vykonával iný druh práce, ako bol
druh práce riaditeľ a túto pracovnú činnosť vykonával za podstatne nižšiu mzdu a vykonával ju v inom

mieste výkonu práce ako pôvodný druh práce, z ktorého bol nezákonne prepustený. Skutočnosť, že sa
zapojil do práce u iného zamestnávateľa, nemôže byť bez zohľadnenia ďalších okolností prípadu sama
o sebe dôvodom pre zníženie nároku na náhradu mzdy, keď je zrejmé, že tieto podmienky boli horšie ako
v pracovnom pomeru, z ktorého bol nezákonne prepustený. Čo sa týka uplatňovaného obdobia náhrady
mzdy, t. j. do 08.09.2021, pracovný pomer žalobcu so ZŠ s MŠ, K. XX, A. trval k uvedenému dátumu.

9. Na pojednávaní dňa 16.08.2022 právny zástupca žalovaného uviedol, že nie je zrejmé, o akom
nároku sa zo strany žalobcu dá hovoriť, nakoľko pokiaľ ide o žiadosť, aby trval jeho pracovný pomer,
tak tento nebol doručený zamestnávateľovi, ale zriaďovateľovi, čo je v rozpore s § 79 ods.1 Zákonníka
práce. Je rozhodné, aby súd posúdil, či je spravodlivé požadovať, aby žalovaný ďalej zamestnával

takéhoto zamestnanca, a preto žalovaný podáva vzájomnú žalobu aby súd určil, že od žalovaného
nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. Čo sa týka výšky uplatneného
nároku, výpočet je nesprávny.

10. Žalobca podaním zo dňa 15.03.2024 súdu oznámil, že po právoplatnosti rozhodnutia o neplatnom

skončení pracovného pomeru, bol pracovný pomer medzi stranami zákonným spôsobom skončený
ku dňu 28.02.2023. Zároveň navrhol zmenu žaloby v časti výšky náhrady mzdy, ktorú žiadal priznať
vo výške XX.XXX,XX EUR brutto s 5 % úrokom z omeškania za každý jeden mesiac neuhradenej
mesačnej mzdy vo výške X.XXX,- EUR brutto do zaplatenia toho – ktorého mesiaca a v časti náhrady
za nevyčerpanú dovolenku vo výške X.XXX,XX EUR brutto s 5 % úrokom z omeškania od 09.09.2021

do zaplatenia.

11. Žalobca následne v dôsledku dvanástich čiastočných úhrad žalovaným po 2.088,63 EUR brutto
zobral žalobu čiastočne späť (č. l. 509, 525, 536, 542, 549, 557, 564, 575, 581, 588, 613 a 620).

12. Okresný súd Žilina právoplatným uznesením č. k. 4Cpr/6/2023 – 625 zo dňa 26.03.2025 konanie
v príslušnej časti zastavil.13.Napojednávanídňa27.05.2025právnyzástupcažalobcuargumentoval,žežalobcanemalskončený
pracovný pomer štandardným spôsobom, ale naopak bola mu daná výpoveď, ktorej výpovedný dôvod
bol formulovaný ako závažné porušenie pracovných predpisov, pričom nakoniec v inom súdnom konaní

vyšlo najavo, že ten, kto nejaký záväzný predpis porušil bol naopak žalovaný. Následne, keď v čase pred
súdnym sporom po doručení výpovede žalobca oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní a nachádzal
sa na pracovisku, bol násilne bez varovania a bez zákonného dôvodu vyvedený políciou zo školy, kde
pôsobil ako riaditeľ, a to všetko na podnet žalovaného. Tento postup bol ponižujúci, degradujúci, verejne
dehonestujúci. Išlo o zásah do jeho ľudskej dôstojnosti a odbornej reputácie, ktorý v očiach kolegov,

rodičov ale najmä jeho žiakov zanechal nezmeniteľnú sigmu. V dôsledku konania žalovaného žalobca
stratil možnosť nájsť si inú adekvátnu prácu v regióne kde býval, kde predtým pôsobil s plnou dôverou
odbornej a laickej verejnosti. Konaním žalovaného však bolo jeho profesionálne meno poškodené tak
vážne, že po doručení výpovede bola v danom regióne reálna zamestnanosť jeho osoby prakticky
znemožnená. Po neplatnom skončení pracovného pomeru musel žalobca pracovne opustiť región, v
ktorom pracoval, hľadal si prácu kvôli pošpinenej reputácii ďalej, v dôsledku čoho denne precestoval

oveľa viac desiatok km a jeho mzda bola o viac ako 33 % nižšia oproti platu u žalovaného.

14. Na pojednávaní dňa 27.05.2025 právny zástupca žalovaného mal za to, že na škole bola
revolta, zamestnanci podpísali petíciu voči žalobcovi, podpisovali dokument, kde žiadali, aby pre svoju
nekompetentnosť, neodbornosť bol odvolaný a deti, že by ho mali radi, to sa tiež povedať nedá,

nevychádzal ani s rodičmi. Pracovný pomer neskončil žalovaný, ale skončila ho obec, preto bol ten
pracovný pomer neplatný. Ak sa ide preplácať 79 dní dovolenky, tak nemôže byť za 79 dní dovolenky
priznaná náhrada. Nemôže sa paušálne vychádzať zo 79 dní, pretože ak bude priznaná náhrada za 36
mesiacov, alebo 12 mesiacov je absolútny rozdiel. Priznanie nároku na náhradu mzdy nad rozsah 12
mesiacov by bolo v rozpore aj s dobrými mravmi, aj s hospodárením s verejnými financiami. Žalobca sa

zamestnal, mal iný príjem, mal iné zamestnanie, dosahoval príjem dostatočným spôsobom, čiže nebol
zásadným spôsobom ukrátený. Žalovaný sa taktiež postavil k tejto otázke, vyplatil mu 12 mesiacov, ktoré
mu prináležali a teda v zásade splnil všetky jeho nároky, ktoré bolo potrebné splniť. Nároky žalobcu sú
prehnané a v zásade pre žalovaného likvidačné, pretože takéto zdroje mu nikto nedá a neposkytne.
15. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s dôkaznými prostriedkami

nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:

16. Menovacím dekrétom zo dňa 15.06.2012 bol žalobca starostom obce F. B. menovaný do funkcie
riaditeľa L. M. F. B. na 5 ročné funkčné obdobie s účinnosťou od 30.06.2012 do 29.06.2017. (č. l. 25)

17.Dňa20.06.2012uzatvorilžalobcaakozamestnanecažalovanýakozamestnávateľpracovnúzmluvu,
predmetom ktorej bola pracovná činnosť: pedagogický pracovník vymenovaný do funkcie riaditeľa
v zmysle vymenúvacieho dekrétu č. XXX/XXXX zo dňa 15.06.2012. Deň nástupu bol dohodnutý na
30.06.2012. Platové záležitosti sú upravené podľa zákona č. 553/2003 Z. z. (č. l. 24)

18. Menovacím dekrétom zo dňa 28.03.2017 bol žalobca starostom obce F. B. menovaný do funkcie
riaditeľa L. M. F. B. na 5 ročné funkčné obdobie s účinnosťou od 30.06.2017 do 29.06.2022. (č. l. 25 rub)

19. Listom zo dňa 04.09.2019 bol žalobca starostom obce F. B. odvolaný z funkcie riaditeľa. (č. l. 26)

20. Listom zo dňa 04.09.2019 dostal žalobca starostom obce F. B. výpoveď z pracovného pomeru. (č.
l. 242 rub)

21. Listom zo dňa 05.09.2019, doručeným H. N. B. F. B. dňa 06.09.2019 žalobca oznámil, že trvá na
ďalšom zamestnávaní a so skončením pracovného pomeru a uvedeným dôvodom výpovede nesúhlasí.

(č. l. 27, 241 rub)

22. Dňa 04.10.2019 uzatvoril žalobca ako zamestnanec a O. B. P. P. ako zamestnávateľ pracovnú
zmluvu, predmetom ktorej bola pracovná činnosť: pedagogický zamestnanec s miestom výkonu práce
P. na dobu určitú do 31.08.2020. (č. l. 289 - 290)

23. Podľa výplatnej pásky od zamestnávateľa O. B. P. P. mal žalobca mesačný príjem X.XXX,XX EUR
brutto. (č. l. 295)24. Dňa 21.08.2020 uzatvoril žalobca ako zamestnanec a Základná škola s materskou školou K. XXX,
A. ako zamestnávateľ, pracovnú zmluvu, predmetom ktorej bola pracovná činnosť: učiteľ ZŠ s nástupom
do práce dňa 24.08.2020 na dobu určitú do 31.08.2021. (č. l. 292 – 293)

25. Dňa 14.06.2021 uzatvoril žalobca ako zamestnanec a Základná škola s materskou školou K. XXX,
A. ako zamestnávateľ, dohodu o zmene pracovných podmienok č. 1, ktorou sa pracovná zmluva zo dňa
21.08.2020včastitrvaniapracovnéhopomeru menína„pracovnýpomernadobuneurčitú“súčinnosťou
od dňa 01.09.2021. (č. l. 294)

26. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že žalobca mal za obdobie od decembra 2020 do augusta
2021 priemerný mesačný príjem okolo X.XXX,- I. brutto. (č. l. 323, 638)

27. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 8CoPr/6/2020 – 223 zo dňa 27.07.2021,
právoplatným dňa 08.09.2021, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý určil, že výpoveď daná

žalobcovi z dôvodu vážneho poručenia pracovnej disciplíny zo dňa 04.09.2019 podľa § 63 ods. 1 písm.
e) Zákonníka práce je neplatná. Dovolanie žalovaného proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu
bolo Najvyšším súdom SR, ako súdom dovolacím, uznesením sp. zn. 9Cdo/19/2020 zo dňa 17.08.2022,
právoplatným dňa 19.09.2022, odmietnuté. (č. l. 671 – 693)

28. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, rozsudkom sp. zn. 10CoPr/3/2021 zo dňa 31.05.2022,
právoplatným dňa 15.08.2022 určil, že odvolanie žalobcu z funkcie riaditeľa Základnej školy F. B. Q. H.
F. B. na základe odvolacieho dekrétu zo dňa 04.09.2019 je neplatné. (č. l. 704 – 711)

29. Žalobca na pojednávaní dňa 16.08.2022 vypovedal, že školstvo je špecifické tým, že úväzky sú

rozdelené do konca augusta, aby potom mohol začať nasledujúci školský rok. Bol prepustený dňa
04.09.2019 a vzhľadom na to, že všetky úväzky už boli rozhodené, ako učiteľ mal problém nájsť si
zamestnanie. Našiel si zamestnanie, ktoré išlo platovo o triedu nižšie, v Centre voľného času v P..
Vzdialenosť do zamestnania bola dvakrát taká ako do F. B.. Čiže išiel platovo o polovicu nižšie +
cestovnénákladymalraztaké,dvojnásobné.Pracovnýpomertrvaldo31.08.2020.Jevyštudovanýučiteľ

matematiky, hľadal si adekvátne zamestnanie. Vzhľadom na skutočnosť, ktorá sa diala v F. B., súvisiacu
s ochranou osobných údajov, mal veľmi veľký problém nájsť si zamestnanie v okrese C. E. A.. Išlo o to,
že pán starosta rozposlal mnohým ľuďom mailom o ňom nejaké údaje. Podali to na Úrad na ochranu
osobných údajov a pán starosta dostal za to pokutu, čo je právoplatné. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa
žalobca musel zamestnať ďalej od svojho bydliska. Vzdialenosť z C. E. A. R. F. B. S. XX C.. Potom išiel

do P. do CVČ, kde vzdialenosť od C. E. A. do P. je 20 km a potom si našiel pracovné miesto v A., lebo si
nemohol nájsť v blízkom okolí ako učiteľ matematiky a tam bola vzdialenosť 42 km. Cestovné náklady
sa postupne zvyšovali, A. predstavoval cestovné náklady cca 200,- EUR mesačne. Cestoval svojim
osobným motorovým vozidlom, inak sa to ani nedalo, pretože vlakom sú tam dva prestupy, to by musel
vstávať už o 4:00 hod. Ani by sa to nedalo technicky zvládnuť. Čiže cestovné náklady tam mal vyššie a

plat mal nižší cca o jednu tretinu v porovnaní, keď bol zamestnaný ako riaditeľ u žalovaného. Zamestnať
sa musel okrem iného aj kvôli tomu, že si musel platiť advokáta, čo je pre neho záťaž. V exponovanom
obdobívseptembri2019išlioňomrôzneúdajenaFacebooku,čopotomriešilajsPZ.Kudňu08.09.2021
jeho pracovný pomer so zamestnávateľom ZŠ s MŠ K. XX, A. ešte trval. Čo sa týka zamestnania v O.
P., bol tam zamestnaný na dobu určitú a následne sa jeho pracovné miesto v nadväznosti na redukciu

zrušilo. Oznámenie, že trvá na ďalšom zamestnávaní ako riaditeľ, bolo odovzdané starostovi tak, ako je
to tam napísané. Prevzal ho osobne starosta, on to aj podpísal.
30. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 29.09.2023, vypracovaného znalcom G. R. F.,
zapísaným v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, kontroling,
personalistika,vovecivyčísleniamzdovýchnárokovvyplýva,žecelkovávýškanáhradymzdyžalobcuza

rozhodné obdobie (01.12.2019 – 08.09.2021) pre pracovnú pozíciu „riaditeľ“ pri zohľadnení rozhodnutí
o znížení funkčného platu (t. j. funkčný plat X.XXX,- I.) je XX.XXX,XX EUR brutto. V prípade ak je súd
názoru, že žalobcovi vznikol aj nárok na náhradu nevyčerpanej dovolenky za obdobie od 01.12.2019 do
08.09.2021, nárok za 79 dní dovolenky je X.XXX,XX EUR brutto. (č. l. 421 – 480)

31. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce účinného v rozhodnom čase, ak zamestnávateľ dal
zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo
v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej
zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno odzamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je
povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do

času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.

32. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce účinného v rozhodnom čase, ak celkový čas, za ktorý by sa mala
zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa

jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy
za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná
najviac za čas 36 mesiacov.

33. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme účinného v rozhodnom čase, ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na

zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou plat podľa
tohto zákona.

34. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme účinného v rozhodnom čase, ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na

zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo
o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný
plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

35. Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce

vo verejnom záujme účinného v rozhodnom čase, pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa
vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ neuplatní ustanovenia § 43 ods. 1 písm. d), § 96 ods. 3 a 5, § 118
ods. 2 až 4, § 119 ods. 2, § 120 až 122, § 122a ods. 2 až 4, § 122b ods. 2 až 4, § 123 ods. 2 a 3, § 124,
§ 127 ods. 1 až 3, § 128, § 134 a 135 Zákonníka práce.

36. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v rozhodnom čase, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu
veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa
za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

37. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného v rozhodnom čase, ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov

z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Predmetom konania bol po čiastočných späťvzatiach a zmene žaloby pripustenej na pojednávaní
dňa 23.09.2025 nárok žalobcu na náhradu mzdy za obdobie od 01.12.2019 do 08.09.2021 vo výške

XX.XXX,XX EUR brutto spolu s 5 % úrokom z omeškania za každý jeden mesiac neuhradenej mesačnej
mzdyvpríslušnejvýškeanároknanáhraduzanevyčerpanúdovolenkuvovýškeX.XXX,XXEURbruttos
úrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumyvovýškeX.XXX,XXEURod09.09.2021dozaplatenia.

39. V konaní nebolo sporné, že žalovaný dal žalobcovi neplatnú výpoveď z pracovného pomeru a aj

to, že žalobca bol neplatne odvolaný z funkcie riaditeľa školy. Taktiež nebolo sporné rozhodné obdobie,
za ktoré žalobca požadoval náhradu mzdy (01.12.2019 – 08.09.2021). Sporným napokon nebola ani
výška priemernej mzdy žalobcu – žalovaný pri dvanástich čiastkových úhradách vychádzal zo záverov
znaleckého posudku a žalobcovi uhradil celkovo XX.XXX,XX I. J. (XX T. X.XXX,XX EUR).

40. Žalovaný namietal priznanie náhrady mzdy v rozsahu nad 12 mesiacov, pričom argumentoval, že
žalobca sa prakticky okamžite zamestnal, a teda poberal príjem a navyše priznanie náhrady v rozsahu
nad 12 mesiacov by bolo pre žalovaného likvidačné, pretože takéto zdroje mu nikto nedá a neposkytne(chýbajúce financie v školstve). Sporným bol taktiež nárok žalobcu na náhradu za nevyčerpanú
dovolenku s príslušnými úrokmi z omeškania.

41. Žalobca si správne uplatnil náhradu mzdy za obdobie až od 01.12.2019, teda po uplynutí výpovednej
doby, a to aj napriek doslovnému zneniu § 79 ods. 1 Zákonníka práce ( ... odo dňa, keď oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní ... ). Nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení
pracovného pomeru totiž vzniká až dňom nasledujúcim po uplynutí výpovednej doby (napr. rozsudok
NS ČR sp. zn. 21Cdo/700/2001 zo dňa 08.03.2002 alebo uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn.

1CoPr/1/2021 zo dňa 08.07.2021).

42. Žalovaný na pojednávaní dňa 09.06.2022 vzniesol námietku premlčania za náhradu mzdy za
mesiac december 2020 a január 2021 s tým, že žalobca žiada náhradu mzdy od 01.12.2019
a žalobu podal dňa 22.02.2022. Súd sa s touto námietkou nestotožnil a nárok žalobcu v tejto časti
nepovažuje za premlčaný. Povinnosť žalovaného ako zamestnávateľa poskytnúť náhradu mzdy z

neplatného skončenia pracovného pomeru a s tým súvisiaca splatnosť tejto náhrady nevzniká až
súdnym rozhodnutím, ale vyplýva zo Zákonníka práce. K omeškaniu na strane žalovaného s plnením
náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru dochádza u jednotlivých náhrad miezd
za ten-ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť a nie až právoplatnosťou rozsudku o
vyslovení neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Podľa pracovnej zmluvy bola splatnosť mzdy do

15. dňa nasledujúceho mesiaca (bod 3. pracovnej zmluvy zo dňa 20.06.2012 v časti „Ďalšie dohodnuté
podmienky“, č. l. 24). Žalobca požadoval náhradu mzdy za mesiac december 2019 od 16.01.2020
(po splatnosti mzdy za tento mesiac) a za mesiac január 2020 od 16.02.2020 (po splatnosti mzdy
za tento mesiac). V prípade náhrady mzdy sa uplatňuje všeobecná trojročná premlčacia doba (§ 101
Občianskeho zákonníka). Je preto zrejmé, že v časti náhrady mzdy za mesiac december 2019 (ktorej

splatnosť bola 15.01.2020) bola premlčacia doba od 15.01.2020 do 15.01.2023 a za mesiac január 2020
(ktorejsplatnosťbola15.02.2020)bolapremlčaciadobaod15.02.2020do15.02.2023.Žalobcaalepodal
žalobu o náhradu mzdy dňa 03.02.2022, ide tak o nárok uplatnený včas, teda o nárok nepremlčaný.

43. Súd tak pristúpil k posúdeniu nároku žalobcu na náhradu mzdy nad zákonom garantovaných 12

mesiacov. Náhrada mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú
si zamestnanec nemohol zarobiť v dôsledku toho, že mu zamestnávateľ znemožnil vykonávať prácu,
na ktorú sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy a ktorú bol aj schopný a ochotný vykonávať, ale má
povahu satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne aj sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne
pristúpil k skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom. Kým však táto náhrada mzdy má za čas

12 mesiacov odo dňa oznámenia zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní,
satisfakčný a sankčný charakter, uplynutím tohto obdobia táto satisfakčná a sankčná povaha náhrady
mzdyustupujeazvýrazňujesajejsociálnafunkcia.Náhradymzdynadrozsah12mesiacovjedôsledkom
neplnenia povinností zo strany zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi, ktorý trval na tom, aby ho
ďalej zamestnával, prácu.

44. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/2019 zo dňa 19.11.2019, publikovaného
v Zbierke nálezov a uznesení pod č. 27/2019, za predpokladu, že zamestnávateľ v rámci konania, v
ktorom zamestnanec uplatňuje nárok na náhradu mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného
pomeru, uplatní nárok na zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov

podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, je hranica voľnej úvahy súdu pri rozhodovaní o takomto nároku
limitovaná rozhodnutím súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru na základe výpovede,
okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Pri
takomto rozhodovaní preto treba vychádzať z konkrétneho dôvodu toho-ktorého spôsobu skončenia
pracovného pomeru stanoveného v § 59 ods. 1 písm. b) až d) Zákonníka práce a so zreteľom na

tento konkrétny dôvod zistiť, prečo zamestnávateľ neumožnil zamestnancovi pokračovať v práci po tom,
ako mu zamestnanec oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, resp. zistiť, či na strane
zamestnávateľa nastali také skutočnosti, ktoré mu objektívne znemožnili, aby zamestnancovi umožnil
pokračovať v práci, a zároveň mu objektívne znemožnili uspokojiť mzdové nároky zamestnanca.

45. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/157/2010 zo dňa 14.09.2011 v nadväznosti
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7cdo/359/2021 zo dňa 31.10.2023, ktorý bol publikovaný
ako judikát R 17/2025, ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce treba vykladať tak, že súd môže
na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadnevôbec nepriznať len výnimočne, a to v prípadoch, ak výkon práva požadovať náhradu mzdy z neplatného
skončenia pracovného pomeru, zaručeného ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce, by bol v rozpore
s dobrými mravmi v zmysle čl. 2 Zákonníka práce. Rovnako platí, že výkon práva uplatniť náhradu mzdy

z neplatného skončenia pracovného pomeru nemôže v žiadnom prípade byť zneužitím práva. Účelom
§ 79 ods. 2 Zákonníka práce je zabrániť nie tomu, aby zamestnávateľ bol za svoj nesprávny postup
postihnutý tým, že zamestnancovi zaistí rovnaké plnenie, ako keby prácu vykonával, ale má zabrániť
nedôvodnémuzvýhodňovaniuzamestnanca.Súdprirozhodovaníonáhrademzdynačaspresahujúci12
mesiacov v rámci svojej voľnej úvahy musí nájsť mieru zodpovedajúcu účelu a funkciám náhrady mzdy

v zmysle § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce tak, aby jeho rozhodnutie zásadným spôsobom neodporovalo
nielen dobrým mravom, ale aj zásadám spravodlivosti a primeranosti. Pri náhrade mzdy z neplatného
skončeniapracovnéhopomeruzačaspresahujúci12mesiacovvšaknastupujejejsociálnafunkcia,ktorá
sa odvíja od celkovej sociálnej situácie zamestnanca, s ktorým bol neplatne skončený pracovný pomer.

46. Súd dodáva, že pôvodná judikatúra pri aplikácii § 79 ods. 2 Zákonníka práce výrazne akcentovala na

aktivitu zamestnanca opätovne sa zamestnať, s ktorým bol neplatne skončený pracovný pomer, (tieto
právne názory však možno badať aj v súčasnosti za účinnosti už zmeneného § 79 ods. 2 Zákonníka
práce), pričom súdy prihliadali aj na správanie sa zamestnanca pri zaisťovaní si zabezpečenia svojich
základných životných potrieb, či bol niekde zamestnaný, a ak áno, za akých podmienok a zárobkových
možností takúto prácu konal, či vykonával prácu zodpovedajúcu svojej kvalifikácii, zdravotnému stavu

a schopnostiam, či pracoval nadčas alebo s mimoriadnym vypätím, či dosahoval iný príjem ako príjem
z pracovnoprávneho vzťahu, prípadne z akého dôvodu nebol úspešný pri hľadaní zodpovedajúceho
zamestnania alebo pre aké okolnosti sa do práce vôbec nezapojil; krátenie alebo nepriznanie prichádza
doúvahyvprípade,akzamestnanecvlastnouvinouzanedbalmožnosťzarobiťsiataksiaspoňčiastočne
nahradiť ušlý príjem alebo naopak, ak zarábal toľko, že žiadnu ujmu neutrpel. Účelom tejto pôvodnej

právnej úpravy (a judikatúry z nej plynúcej) bolo pôsobiť na zamestnanca, aby vyvíjal primerané úsilie -
aspoň pri spore, ktorý trvá dlhšie - zapojiť sa dočasne do práce u iného zamestnávateľa. Interpretácia
§ 79 ods. 2 Zákonníka práce spôsobom, akým ho interpretovala pôvodná judikatúra, bola založená na
predpoklade všeobecnej pracovnej povinnosti - povinnosti zapojiť sa do práce. V dôsledku spoločensko
- ekonomických zmien, ku ktorým došlo po roku 1989, sa táto judikatúra stala nepoužiteľnou. Navyše,

§ 79 ods. 2 Zákonníka práce od 01.09.2007 už neobsahuje ani „návod“ za bodkočiarkou („súd
pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u
iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu
sa do práce nezapojil“ – znenie účinné do 31.08.2007). Interpretácia vychádzajúca z predpokladu
povinnosti zamestnanca, s ktorým bol neplatne skončený pracovný pomer, zapojiť sa do práce u iného

zamestnávateľa,jevrozporesčl.2ods.3ÚstavySR,pretožetakátopovinnosťneexituje.Znejestvujúcej
povinnosti predsa nemožno vyvodzovať pre zamestnanca nepriaznivé dôsledky v podobe zníženia,
prípadne nepriznania náhrady mzdy. Každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania a
niktonemôžemaťprospechzvlastnejnepoctivosti.Ztýchtodôvodovnemožnoobranužalovaného,ktorý
poukázal na skutočnosť, že žalobca sa po výpovedi prakticky okamžite zamestnal, akceptovať. § 79 ods.

2 Zákonníka práce nemôže byť aplikovaný takým spôsobom, aby sa tým prakticky negovalo poskytnutie
ochrany zamestnancovi vyplývajúcej z odseku 1 tohto ustanovenia a aby sa vyplatilo konať protiprávne
(zásada nemo turpitudinem). So žalobcom bol skončený pracovný pomer nezákonne, nejednalo sa
o formálny nedostatok skončenia pracovného pomeru, ale o zásadnú materiálnu vadu tohto právneho
úkonu. Súd v tomto smere tak prihliadol aj na dôvody neplatnosti skončenia pracovného pomeru (už

spomenutý nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/2019 zo dňa 19.11.2019, publikovaný v Zbierke
nálezovauznesenípodč.27/2019),kedysúdyprávoplatnerozhodli,žepriskončenípracovnéhopomeru
žalobcu nebola preukázaná existencia dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru, resp., že
jeho odvolanie z funkcie riaditeľa bolo nezákonné (išlo prakticky o svojvoľné dôvody). V prípade ak by
súdpristúpilnaargumentáciužalovaného,asíce,žežalobcapočasrozhodnéhoobdobiapracovalateda

mu nárok na náhradu mzdy nad 12 mesiacov nepatrí, aproboval by zjavne diskriminačný stav, kedy by
pracujúcej, teda aktívnej osobe priznal menej ako osobe, ktorá by v rozhodnom období nepracovala,
teda osobe neaktívnej. V tom prípade by súd priamo diskriminoval žalobcu za to, že si počas rozhodného
obdobia našiel prácu (navyše mzdovo horšie ohodnotenú).

47. Nakoľko uplynutím 12 mesačného obdobia satisfakčná a sankčná povaha náhrady mzdy ustupuje
(ale nezaniká) a zvýrazňuje sa jej sociálna funkcia, súd posúdil nárok žalobcu aj z tohto hľadiska.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca sa v časovom horizonte po uplynutí (resp. počas
plynutia) „základného“ zákonného 12 mesačného obdobia zamestnal v Základnej a A. M. B. A. od24.08.2020, pričom tento pracovnoprávny vzťah trval aj ku dňu 08.09.2021, čo vo výsledku znamená
časovo a ekonomicky náročnejšiu dopravu za prácou. Oproti pracovnému pomeru u žalovaného,
vykonávanie práce v A. K. v rovine dochádzania prakticky 4 x dlhšiu trasu (10 km oproti 40 km),

čo okrem časového hľadiska predstavuje aj nezanedbateľný finančný výdaj. Lustráciou v Sociálnej
poisťovni (č. l. 323, 638) súd zistil, že žalovaný bol v L. U. A. M. B. A. v rozhodnom období mzdovo
horšie ohodnotený o cca 500,- EUR mesačne (cca 1.550,- EUR/cca 2.088,- EUR), čo v kombinácii
so zvýšenými výdavkami na cestovanie predstavuje výraznú ekonomickú záťaž, a to len v dôsledku
nezákonného konania žalovaného, resp. starostu obce, ktorý vystupoval v pozícii zriadovateľa.

48. Pokiaľ žalovaný zaujal procesnú obranu, že nie je v jeho možnostiach žalobcovi uhradiť čokoľvek
nad rámec 12 mesiacov, súd uvádza, že ide iba o všeobecné a ničím nepodložené tvrdenie.
Žalovaný počas konania nepredložil žiadnu relevantnú listinu, ktorá by preukazovala jeho tvrdenú
nedobrú finančnú situáciu (listina „rozpis upraveného rozpočtu verzia na rok 2025“, č. l. 607 v tomto
smere nič nepreukazuje); všeobecný odkaz na finančnú situáciu v školstve nemožno akceptovať.

Žalobca žalovanému prostredníctvom starostu obce Horný Vadičov riadne oznámil, že trvá na ďalšom
zamestnaní (prideľovaní práce), pričom táto skutočnosť bola výslovne potvrdená v konaní sp. zn.
5Cpr/23/2019 a 3Cpr/18/2020, avšak ten mu opätovný nástup do zamestnania neumožnil, čo ale
nepodložil žiadnou relevantnou argumentáciou.

49.Žalobcapožadovalnáhradumzdyvovýške18.797,62EUR,čoza9mesiacovpredstavujepriemernú
mesačnúmzduvovýškeX.XXX,XXEUR.Vurčitejčastiúrokovzomeškaniavšaktietopožadovalznižšej
sumy (1.794,44 EUR, 2.066,- EUR po rozhodnutí o znížení funkčného platu) čo je výslovné oprávnenie
žalobcu, ako osoby iniciujúcej súdne konanie a tvoriacej predmet žaloby (žalobný návrh a čl. 7 ods. 1
Civilného sporového poriadku). Suma 475,18 EUR potom predstavuje pomernú časť mzdy za mesiac

september 2021.

50. Súd je tak názoru, že priznanie náhrady mzdy v rozsahu 9 mesiacov (18.797,62 EUR) nad zákonom
určených „základných“ 12 mesiacov nie je vzhľadom na zistený skutkový stav a s prihliadnutím na
individuálnosť veci v rozpore s dobrými mravmi, zásadou primeranosti a nedôvodne nezvýhodňuje

žalobcu.

51. Súd iba v krátkosti k povahe uplatneného nároku uvádza, že predmetom je mzda brutto (napr.
rozsudok Krajského súd Banská Bystrica, sp. zn. 14CoPr/2/2023 zo dňa 08.10.2024).

52. Žalovaný sa dňom nasledujúcim po lehote splatnosti jednotlivých mesačných miezd dostal do
omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Súd preto žalovaného zaviazal v súlade s § 517
Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 01.02.2013 aj na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu tak, ako

to požadoval žalobca v žalobnom návrhu.

53. V období, ktoré predchádzalo roku 1993 bola rozhodovacia prax súdov založená na právnom
názore, že povinnosť (zamestnávateľa) zaplatiť mzdu (náhradu mzdy), ktorá prináleží zamestnancovi,
je nutné uložiť v rozsudku súdu po odpočítaní dane zo mzdy v tzv. „čistej“ výške (porovnaj záver

býv. Najvyššieho súdu ČSSR v Stanovisku zo dňa 26.04.1983, sp. zn. Sc 3/82, uverejnené v Zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 28, ročník 1983). Uvedené závery vyplývali z právnej úpravy,
ktorá bola účinná do 31.12.1992; tieto však nebolo možné ďalej používať po 01.01.1993, a to v dôsledku
zmenenej právnej úpravy v daňovej oblasti - došlo k zrušeniu zákona č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy.
V „čistej“ výške teda bolo možné zamestnancovi priznať mzdu (náhradu mzdy z neplatného skončenia

pracovného pomeru) len za dobu do 31.12.1992. Mzda (náhrada mzdy) od 01.01.1993, ktorá prináleží
zamestnancovi,podliehadanizpríjmu.Výškumzdy(náhradymzdy)potomod01.01.1993súdvosvojom
rozhodnutí stanovuje v „hrubej“ výške; ďalej je na platcovi dane, prípadne poplatníkovi, aby si v súlade
so zákonom splnil svoje povinnosti pri výbere a platení dane (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5MCdo/3/2011 zo dňa 01.08.2012 citované napr. v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

9CoPr/6/2021 zo dňa 17.02.2022). Napokon aj Ústavný súd SR uznesením sp. zn. III. ÚS 460/2017 zo
dňa 04.07.2017 publikovaným v Zbierke nálezov a uznesení pod č. 64/2017 aproboval priznanie úrokov
z omeškania z mzdy brutto.54. Ďalším nárokom žalobcu bola náhrada za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 79 dní vo výške
X.XXX,XX EUR s príslušným úrokom z omeškania. Súd vyhodnotil tento nárok s odkazom na rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-762/18 a C-37/19 zo dňa 25.06.2020 ako nedôvodný. Je pravdou, že Súdny

dvor EÚ v uvedenom rozhodnutí uviedol, že zamestnanec, s ktorým bol neplatne skončený pracovný
pomer má nárok na dovolenku a náhradu za nevyčerpanú platenú dovolenku, avšak v odôvodnení
(bod 88) uviedol, že ak počas rozhodného obdobia zamestnanec vykonával iné zamestnanie, nemôže
od svojho prvého zamestnávateľa požadovať náhradu, ktorá sa vzťahuje na obdobie, počas ktorého
vykonával toto iné zamestnanie. Súdny dvor EÚ v bode 88. odôvodnenia použil pojem „náhrada“ (súd

porovnal slovenskú, českú – „náhrada“, anglickú – „compensation“ a nemeckú – „Vergütung“ verziu),
čo môže evokovať náhradu mzdy, avšak z kontextu tejto časti odôvodnenia rozsudku vyplýva, že sa
jedná o náhradu za nevyčerpanú dovolenku. O tom svedčí aj skutočnosť, že Súdny dvor EÚ v tejto
časti (druhá prejudiciálna otázka) vykladal čl. 7 ods. 2 smernice 2003/88, ktorý sa týka práve náhrady
za nevyčerpanú dovolenku.

55. V tomto smere je tiež potrebné odkázať na argumentáciu generálneho advokáta uvedenú v bodoch
57. až 61. jeho návrhu zo dňa 29.01.2020 vo veci C-762/18 a na ktorú Súdny dvor EÚ odkázal, a z
ktorej vo svojej podstate vyplýva, že získanie plnej peňažnej náhrady (resp. náhrady za nevyčerpanú
dovolenku) od prvého zamestnávateľa by malo za následok nahromadenie nárokov na platenú
dovolenku za kalendárny rok, ktorá už neodráža skutočný účel nároku na platenú dovolenku za

kalendárny rok. Obdobne aj Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 2CoPr/1/2022 zo dňa 07.07.2022
uviedol, že súhlasí so súdom prvej inštancie, podľa ktorého nárok na dovolenku aj za obdobie trvania
súdneho sporu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa vzťahuje iba na prípady, ak
zamestnanecpočastrvaniasúdnehosporuoneplatnéskončeniepracovnéhopomeruniejezamestnaný
u iného zamestnávateľa, u ktorého si môže uplatniť na dovolenku nárok.

56. V konaní ani nebolo sporené, že žalobca počas rozhodného obdobia pracoval, dokonca pre dvoch
zamestnávateľov (pre O. B. P. P. od 07.10.2019 do 31.08.2020 a pre Základnú a materskú školu A. od
24.08.2020, pričom tento pracovnoprávny vzťah trval aj ku dňu 08.09.2021).

57. Eurokonformný výklad právnych predpisov preto vedie súd k záveru, že žalobca nemá nárok na
náhradu za nevyčerpanú dovolenku za stavu, ak v tomto rozhodnom období (01.12.2019 – 08.09.2021)
vykonával prácu pre iného (iných) zamestnávateľov. Cieľom je totiž zabrániť kumulácii týchto nárokov,
resp. cieľom nie je kumulovať tieto nárok z rôznych pracovných pomerov. Žaloba je preto v tejto časti
nedôvodná.

58. Nakoľko žalovaný na pojednávaní dňa 23.09.2025 zobral vzájomnú žalobu späť pre jej neaktuálnosť
(pracovný pomer bol skončený dohodou), súd konanie o vzájomnej žalobe podľa § 144 a nasl. Civilného
sporového poriadku zastavil.

59. O trovách konania náhrady mzdy a nevyčerpanej dovolenky rozhodol súd podľa § 255 ods. 1,

§ 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobca si pôvodne uplatňoval sumu vo
výške 95.155,30 EUR (81.124,36 EUR + 14.030,93 EUR) s príslušenstvom, pričom bol úspešný v časti
43.861,18 EUR (úhrady žalovaného vo výške 25.063,56 EUR + 18.797,62 EUR), čo predstavuje 46,10
% úspechu a 53,90 % neúspechu žalobcu. Čistý úspech žalovaného teda predstavuje 7,80 % (53,90
mínus 46,10). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

60. Žalobca mal v konaní o vzájomnú žalobu plný úspech, žalovaný procesne zavinil zastavenie konania
v tejto časti, v tom prípade by mal ako úspešná strana nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, ale keďže mu v tomto konaní žiadne nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania o vzájomnej

žalobe nepriznal. V tomto smere je nutné uviesť, že žalovaný na pojednávaní dňa 16.08.2022 uviedol,
že žiada rozhodnúť, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával,
avšak od tohto momentu ani jedna zo strán k vzájomnej žalobe nevyvinula aktivitu. Strany sa počas
celého konania vyjadrovali a smerovali svoju argumentáciu iba k náhrade mzdy a náhrade nevyčerpanej
dovolenky, prípadne k moderačnému právu súdu podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Je preto zrejmé,

a z obsahu spisu vyplývajúce, že v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného neboli produkované žiadne
úkony, za ktoré by mohli byť úspešnej strane priznané trovy konania.61. Žalobca podaniami doručenými súdu dňa 31.05.2022 a 04.07.2022 požadoval zavinené trovy, a to
za pojednávanie konané dňa 05.05.2022 a 09.06.2022. Súd v tomto smere uvádza, že žalobca má proti
žalovanému nárok na náhradu trov pojednávania konaného dňa 05.05.2022 a 09.06.2022 v rozsahu

100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

62. Pojednávanie konané dňa 05.05.2022 bolo odročené pre nedostatok na strane žalovaného – súd
nemal vykázané doručenie uznesenia o pripustení zmeny žaloby a nebol tak ustálený predmet konania.
Žalovaný dňa 06.04.2022 splnomocnil svojho pôvodného právneho zástupcu (advokátku JUDr. Idu

Pavlíkovú, Národná 16, Žilina, zapísanú v zozname SAK č. 1101), ten však súdu toto právne zastúpenie
oznámil až dňa 20.04.2022 (č. l. 107), pričom vo veci samej sa nevyjadril. Na uvedené pojednávanie
sa nedostavil žalovaný, ani jeho pôvodný právny zástupca. Žalovaný mal pritom predvolanie na
pojednávanie doručené už dňa 15.03.2022 (č. l. 93 rub). Možno teda konštatovať, že žalovaný sa
nedostavil na pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, pričom svoju neprítomnosť nijakým
spôsobom neospravedlnil. Odročenie pojednávania a teda vznik trov súvisiacich s účasťou žalobcu na

tomto pojednávaní zavinil žalovaný, to by platilo aj za stavu, ak by súd o zmene žaloby rozhodoval
priamo na tomto pojednávaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd posúdil tieto zavinené trovy podľa
§ 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ich priznal proti žalovanému.

63. Predvolanie na pojednávanie dňa 09.06.2022 bolo pôvodnému právnemu zástupcovi žalovaného

odoslané dňa 11.05.2022 o 8:39 hod., pričom doručené mu bolo až dňa 27.05.2022 (doručenka na č. l.
137 rub). Pôvodný právny zástupca žalovaného doručil súdu dňa 31.05.2022 stručné podanie označené
ako „Odpoveď na výzvu súdu, doloženie dokladov“ (č. l. 142). Následne dňa 08.06.2022 (č. l. 179) podal
návrh na prerušenie konania. Keďže na pojednávaní dňa 09.06.2022 (č. l. 185) nebol schopný zaujať
relevantné stanovisko k žalobe a jej prílohám, súd toto pojednávanie odročil „za účelom poskytnutia

časového priestoru pre stranu žalovaného na vyjadrenie k žalobe. Súd ukladá strane žalovaného lehotu
na vyjadrenie v zmysle § 167 ods.2 CSP 10 dní od dnešného pojednávania.“ Je tak zrejmé, že ide
o dôvod odročenia tohto pojednávania podľa § 181 ods. 4 a 5 Civilného sporového poriadku. Iba na
doplnenie súd uvádza, že pôvodný právny zástupca žalovaného doručil riadne vyjadrenie k žalobe
až dňa 21.06.2022 (č. l. 186). Súd preto žalobcovi priznal náhradu trov odročeného pojednávania

dňa 09.06.2022 v dôsledku neschopnosti pôvodného právneho zástupcu žalovaného zaujať relevantné
stanovisko k žalobe. K odročeniu tohto pojednávania došlo výlučne z dôvodov na jeho strane; jeho
laxným prístupom a zavinením došlo k odročeniu tohto pojednávania.

64. Súd si je vedomý, že podľa § 181 ods. 5 Civilného sporového poriadku tieto zavinené trovy znáša

ten, kto odročenie zavinil, teda v tomto prípade pôvodný právny zástupca žalovaného. Nakoľko ten
však už v konaní nevystupuje ako zástupca, je súd názoru, že priamym priznaním tejto náhrady proti
pôvodnému právnemu zástupcovi, by sa tento prípadne nemohol obrátiť na odvolací súd podľa § 357
písm. m) Civilného sporového poriadku, keďže podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Za daného stavu by potom odvolací

súd musel tento eventuálny opravný prostriedok podľa § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku
pôvodného právneho zástupcu, ktorý už v konaní nevystupuje, odmietnuť. Keďže súd podľa § 223 ods.
1 Civilného sporového poriadku doručuje rozsudok stranám, resp. ich zástupcom, nie je ani možné ho
doručiť právnemu zástupcovi, keďže žalovaného už nezastupuje. Z týchto dôvodov súd žalobcovi priznal
zavinené trovy tohto pojednávania proti žalovanému a nie proti jeho pôvodnému právnemu zástupcovi.

65. Pokiaľ pôvodný právny zástupca žalovaného vo všeobecnosti uviedol, že bol dlhodobo
práceneschopný (15.02. – 23.05.2022, pričom aj doložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti,
č. l. 146) súd uvádza, že ani táto skutočnosť mu nebránila odoslať „Oznámenie o prevzatí zastúpenia“,
pričom nijakým spôsobom nesignalizoval zdravotné problémy (ako napr. vo vyjadrení doručenom dňa

31.05.2022, č. l. 142). V tomto smere je tiež potrebné poukázať na § 17 zákona č. 586/2003 Z.
z. o advokácii a § 183 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V dôsledku technologického pokroku
a celkovej elektronizácie (ESS, e – mailová komunikácia aj v mobilných telefónoch a pod...) nie je možné
ospravedlniť takýto laxný prístup k procesným povinnostiam či už strany, alebo jej zástupcu.

66. Súd preto po zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo
vzájomnej súvislosti a na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len strana, ktorá sa nevzdala práva na odvolanie, a to na
Okresný súd Žilina v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.