Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/68/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7924203548
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7924203548.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej členiek

senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci starostlivosti súdu
omaloletúO.M.,nar.XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenúvkonaníkolíznymopatrovníkomF.práce,
sociálnych vecí a rodiny D., pochádzajúcu z matky Bc. X. M., nar. XX.X.XXXX, bytom T.G. B. XXXX/X,
D. a otca W. M., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX/XX, H. C. A., v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní
otca proti rozsudku L. súdu Trebišov č. k. 16P/164/2024-148 zo dňa 19.5.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I., II., V.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka podala návrh na zvýšenie výživného na maloletú dcéru zo strany otca na sumu 280 eur
mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Rodičia v priebehu konania uzavreli aj rodičovskú dohodu o
stretávaní sa otca s maloletou dcérou.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Trebišov, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým
rozsudkom rozhodol tak, že:

I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej O. sumou 280 Eur mesačne, vždy do 12.dňa v mesiaci
vopred, k rukám matky, počnúc od 30.9.2024.

II. Dlžné výživné za obdobie od 30.9.2024 do 19.5.2025 vo výške 1044,33 Eur je otec povinný uhradiť
k rukám matky do 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku.

III. Schvaľuje dohodu rodičov v tomto znení:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou

- počas zimných prázdnin každý párny kalendárny rok od 23.12. od 9:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod.
a každý nepárny kalendárny rok od 31.12. od 9:00 hod. do 05.01. do 18:00 hod.- počas letných prázdnin od 01.07.od 7:30 hod. do 07.07. 18:00 hod., od 14.07. od 7:30 hod. do 21.07.do
18:00 hod. a od 01.08. od 7:30 hod. do 07.08.do 18:00 hod. a od 14.08. od 7:30 hod. do 21.08. do
18:00 hod.

Matka je povinná dieťa na styk pripraviť a otcovi odovzdať v určených dňoch a časoch v mieste bydliska
dieťaťa.

Otec je povinný dieťa prevziať a po ukončení styku dieťa odovzdať v určených dňoch a časoch v mieste

bydliska dieťaťa.

Bežný styk počas kalendárneho roka navrhujú rodičia neupravovať. Bežný styk počas kalendárneho
roka sa bude realizovať bez obmedzenia, na základe vzájomnej dohody.

IV. Týmto mení rozsudok Okresného súdu Trebišov č. k. 16P/73/2023-57 zo dňa 14.6.2023 vo výroku

I. v časti úpravy bežného výživného a styku.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku k otázke zvýšenie výživného uviedol, že od
posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a to
predovšetkým jej nástupom na povinnú školskú dochádzku. Došlo k zmene pomerov, ktorá súvisí nielen
s vekom dieťaťa, ale aj zvýšením životných nákladov, čo sa prejavuje zvýšením cien a mierou inflácie.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 78 ods. 1, ods. 3 zákona č.
36/2005 o rodine („ďalej len zákon o rodine“), § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine, § 75
ods. 1 zákona o rodine, § 36 ods. 1 zákona o rodine, § 26 zákona o rodine, § 25 ods. 1 zákona o rodine.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a to proti výrokom I. a II.

napadnutéhorozsudku.Odvolanieodôvodnilustanovením§365ods.1písm.f),h)CSPato,žesúdprvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd zvýšil výživné
na maloletú dcéru zo sumy 150 eur na sumu 280 eur mesačne, čo je zvýšením o 83%, čo je podľa neho
neprípustné. Takto bolo výživné zvýšené neprimerane, pričom súd riadne nevyhodnotil celú skutkovú

situáciu, nevyhodnotil odôvodnené potreby maloletej a neprihliadol na jeho finančné možnosti. Podľa
jeho názoru je výživné vo výške 150 eur postačujúce, pričom matka poberá všetky dávky od štátu, ktoré
sa viažu na dieťa t. j. daňový bonus vo výške 100 eur a prídavky a dieťa vo výške 60 eur mesačne, teda
spolu vo výške 310 eur, pričom dcéra má len sedem rokov. On prispieva aj nad rámec výživného, ak na to
má finančné prostriedky. Uviedol, že počas konania poukazoval na to, že bol 4 mesiace práceneschopný

(od januára 2025 do polovice mája 2025) z dôvodu onkologického ochorenia, pričom sa liečil už od
novembra 2024, avšak vtedy čerpal dovolenku. Mal zvýšené náklady na liečbu a došlo aj k poklesu
jeho príjmu. Namietal, že matka uvádzala ako dôvod na zvýšenie výživného zvýšené náklady na dcéru
nástupomdcérydoprvéhoročníkazákladnejškoly.Matkatietoenormnénákladyvkonanínepreukázala.
Podľa jeho názoru suma za nákup pomôcok do školy nemohla prekročiť sumu 80 eur, pričom tieto

pomôcky a zošity dcére stačia na minimálne pol roka. Navyše matka dostala od štátu príspevok vo
výške 100 eur na nákup školských potrieb. Podľa jeho názoru nie je správny postup súdu, ktorý nebral
do úvahy pokles jeho príjmu za obdobie január 2025 - máj 2025. Súd by pri určovaní vyživovacej
povinnosti mal brať do úvahy príjem povinného rodiča za posledných 12 mesiacov, pričom onkologické
liečba predstavovala pre neho nemalý finančný náklad. K výroku II. uviedol, že nie je správny výpočet

dlžného výživného súdom. Sumu 1044,33 eur nevie uhradiť do 30 dní, je to vysoká suma pre neho.
Chcel by požiadať o odklad vykonateľnosti výroku o dlžnom výživnom. Vo svojom odvolacom návrhu
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, alternatívne, aby odvolací súd znížil výživné určené napadnutým rozsudkom.7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že trvá na svojich doterajších vyjadreniach
a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

8. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že súhlasí s vyjadrením kolízneho opatrovníka.
Uviedla, že zo strany otca jej bola uhradená suma dlžného výživného vo výške 1045 eur, aj napriek
tomu, že voči rozsudku podal odvolanie. Bežné výživné je uhrádzané zo strany otca vo výške 150 eur
mesačne.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)akosúdodvolacípozistení,žeodvolanie bolopodané
včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol

zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku vo výrokoch I., II. a súvisiaceho výroku V. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

12. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom

sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality

a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom vo

výroku I., ktorým súd zvýšil výživné zo strany otca na sumu 280 eur mesačne a výrok II. napadnutého
rozsudku, ktorým súd určil dlžné výživné za obdobie od 30.9.2024 do 19.5.2025 vo výške 1044,33 eur,
ktoré je otec povinný uhradiť do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku.

14. Otec svoju odvolaciu argumentáciu postavil na svojom presvedčení, že súd prvej inštancie

nesprávne vyhodnotil jeho príjmy a odôvodnené potreby maloletej dcéry a tým dospel k neprávnym
skutkovým záverom pri určení výšky jeho vyživovacej povinnosti k maloletej dcére.

15. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového
materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako súd

prvej inštancie.

16. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliadasa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových
pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Otec teda v podstate vytýkal

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s ním predkladaným hodnotením skutkového stavu
a jeho právnym hodnotením. V rámci celého prvoinštančného konania mali účastníci konania vytvorený
dostatočný priestor pre produkovanie tvrdení a dôkazov v prospech ich tvrdení. To, že v konečnom
dôsledku súd prvej inštancie dospel k iným záverom, nie je možné interpretovať ako porušenie práva
na spravodlivý súdny proces.

17. Odvolací súd poukazuje na to, že zmenou pomerov v zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine sa
rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného,
ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen
prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce
rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšení výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých

vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania
súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa
použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného - ide o ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a 5,
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné

a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.

18. Zo skutočne zisteného stavu vyplýva, že na strane otca maloletého došlo k prechodnej zmene
pomerov jeho práceneschopnosťou od januára 2025 do mája 2025, kedy došlo aj k zníženiu jeho príjmu.
Naďalej býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, podieľa sa na platbe inkasa. K uvedenému odvolací súd

uvádza, že otec v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom dosahoval príjem vo výške 1300 eur
mesačne, v súčasnosti je jeho príjem vo výške 1600 eur mesačne. Priemerný čistý príjem otca v roku
2024 bol vo výške 1682,81 eur, v mesiaci január 2025 vo výške 1580 eur, vo februári 2025 vo výške
1249,29 eur, marec 2025 vo výške 1089,40 eur, apríl 2025 vo výške 1021,24 eur, následne v ďalších
mesiacoch (vychádzajúc z vyjadrenia otca na pojednávaní) vo výške 1600 eur. K zníženiu príjmu otca

došlo len v rozmedzí 3 mesiacov a to v mesiaci február o sumu 350 eur, v mesiaci marec o sumu 550
eur a v mesiaci apríl o sumu 550 eur.

19. Na druhej strane na základe podaného návrhu matky na zvýšenie výživného bolo potrebné zaoberať
sa aj odôvodnenými potrebami maloletej dcéry, či došlo k ich zmene od posledného rozhodnutia súdu o

výžinom. Bolo skutočne preukázané, že maloletá nastúpila do 1. ročníka základnej školy, s čím súviseli
zvýšené náklady matky na zakúpenie školských pomôcok. Je predpoklad, že náklady na výchovu
a výživu maloletého dieťaťa budú rásť, čo je samozrejmé pri nástupe dieťaťa na povinnú školskú
dochádzku.

20. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného porovnal pomery na
strane maloletého dieťaťa, matky a otca. Správne konštatoval, že na strane maloletého dieťaťa došlo k
výraznej zmene pomerov, keď v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom (rozsudkom Okresného
súduTrebišovpodč.k.16P/73/2023-57zodňa14.6.2023)maloletánavštevovalamaterskúškolu.Matka
mala príjem vo výške 850 eur mesačne. Príjem otca bol vo výške 1300 eur mesačne.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu bol v preskúmavanej veci dostatočne a správne zistený skutočný
stav a vec bola správne právne posúdená. Maloletá dcéra je vo veku osem rokov, je žiačkou základnej
školy. Svojou výživou je stále prirodzene odkázaná na svojich rodičov, u ktorých vyživovacia povinnosť
má mať prednosť pred ostatnými ich výdavkami. Osobne sa o maloletú stará matka, otec sa s dcérou

stretáva na niekoľko hodín počas týždňa (predovšetkým v byte matky), maloletá v domácnosti otca
prespáva len výnimočne.

22. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia
povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje príjem matky, je

však zrejmé, že matka poskytuje maloletej osobnú starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť, obstaráva
činnosti dennej potreby, varí, perie, čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére aj
touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Matka poskytuje maloletej osobnú starostlivosť,
ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a zároveň uhrádza všetky výdavky spojené s chodomdomácnosti, členom ktorej je aj maloletá O.. Maloletá O. je ešte vo veku, kedy si vyžaduje zvýšenú
osobnú starostlivosť zo strany matky a to okrem zabezpečenia jej základných potrieb, ako je strava,
obliekanie a bývanie a v smere potrebnej prípravy na vyučovanie, zmysluplného trávenia voľného času

a vyplnenia prázdnin a sviatkov. Matka z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa je výrazne limitovaná vo
zvýšení si svojho príjmu. Zároveň je tu potreba financovať všetky potreby maloletej, a to nielen vo vzťahu
k jej vzdelaniu, ale aj kultúrnemu, športovému a spoločenskému vyžitiu s čím sú samozrejme spojené
výdavky na stravu, primerané a čisté oblečenie, hygienu, drogériu, platenie cestovných nákladov,
nákladov spojených so spoločenským vyžitím. Všetky tieto skutočnosti je potrebné zarátať do plnenia

si vyživovacej povinnosti k maloletej zo strany matky, čo sa prejaví nielen vo zvýšených finančných
nákladoch, ale aj čase, ktorý matka maloletej dcére venuje.

23. Na základe vyššie uvedených záverov považuje odvolací súd za nedôvodnú aj námietku otca,
že súdom určené výživné nezodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom.
V súčasnej spoločenskej situácii, charakteristickej výraznou infláciou a významným nárastom cien

základných potravín, je dôvodné očakávať, že výživné bude z veľkej časti spotrebované práve na
stravné. Opomínať nemožno ani ošatenie či obuv, ktoré vyžadujú častú obmenu pre rýchly fyzický vývin
maloletých detí, typický pre ich vek. Z uvedených skutočností nie sú odôvodnené potreby maloletej
tým kritériom, ktoré by malo dôvodiť znížiť vyživovaciu povinnosť otca. Otec argumentoval tým, že
jeho príjmové pomery mu neumožňujú uhrádzať súdom určené výživné pri súčasnej situácii. Odvolací

súd v tejto súvislosti vyhodnotil aj náklady uvádzané matkou na výživu a výchovu maloletej dcéry,
ktoré nepovažoval za prehnané resp. nezodpovedajúce životnej úrovni rodičov. Odôvodnené výdavky
maloletej,okremzákladnýchvýdavkov,akosústravaaoblečeniesúviselisjejvzdelaním,voľnočasovými
aktivitami a výdavkami spojenými so zdravotnou starostlivosťou. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil
návrh matky na zvýšenie výživného v tom smere, že výživné zo strany otca, rešpektujúc jeho výdavky,

príjmové pomery, a celkovú životnú úroveň otca zvýšil na sumu 280 eur mesačne.

24. Odvolací súd má za to, že suma 280 eur na maloletú je náležitým vyjadrením práva dieťaťa podieľať
sanaživotnejúrovnipovinnéhorodičaajsprihliadnutímnavýraznýpodielmatkymaloletejnajejvýchove
a výžive s poukazom na životnú úroveň otca, ktorý sa na osobnej starostlivosti o dieťa podieľa len vo

veľmi obmedzenom rozsahu.

25. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).