Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 52C/53/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423207134
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1423207134.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: Union poisťovňa,

a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 31 322 051, zastúpeného: JUDr. Ľudmila Jurčová,
advokátka, so sídlom Hodžovo nám. 2A, Bratislava, IČO: 42 171 083, proti žalovanému: Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Pribinova 19, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 16.134,40
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje v časti o zaplatenie sumy 12.788,92 eur.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.345,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00

% ročne zo sumy 16.134,40 eur od 07.06.2023 do 13.05.2024 a zo sumy 3.345,48 eur od 14.05.2024
až do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 23.10.2023 a doplnenou dňa 07.12.2023 sa žalobca domáhal vydania
rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 16.134,40 eur s príslušenstvom,

t. j. s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo žalovanej sumy od 16.03.2023 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.03.2016 uzavrel s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Q. F. ako s poistníkom (v zastúpení Danube Facility Services,
s. r. o.) poistnú zmluvy č. XX-XXXXXX Poistenie bytových domov. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej
zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky poistenia majetku a zodpovednosti za škodu bytové domy
V.. V zmysle poistnej zmluvy mal poistník platiť predpísané ročné poistné v sume 19.547,08 eur splatné
vždy štvrťročne k 19.03., 19.06., 19.09, 19.12. príslušného kalendárneho roka. Vlastníkom bytových

priestorov, na ktorých došlo ku škode, resp. ku škodovej udalosti bol v zmysle poistnej zmluvy poistník.
Neoddeliteľnou súčasťou poistenej zmluvy boli aj: 1) dodatok č. 2 k poistnej zmluve, 2) dodatok č. 3 k
poistnej zmluve, 3) dodatok č. 4 k poistnej zmluve, 4) dodatok č. 5 k poistnej zmluve, 5) dodatok č. 6
k poistnej zmluve, 6) dodatok č. 7 k poistnej zmluve. Neoddeliteľnú súčasť dodatku č. 3 tvorilo taktiež
potvrdeniepoisteniakdodatkuč.3.Neoddeliteľnúsúčasťdodatkuč.4tvorilotaktiežpotvrdeniepoistenia
k dodatku č. 4. Neoddeliteľnú súčasť dodatku č. 6 tvorilo taktiež potvrdenie spolupoistenia k dodatku č.
6. Neoddeliteľnú súčasť dodatku č. 7 tvorilo taktiež potvrdenie spolupoistenia k dodatku č. 7. Poistnou

zmluvou došlo k poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú na bytovom dome, vrátane spoločných
priestorov a garáže bytových domov na ul. E. XXXX/X, R.. E. XXXX/X. Žalobca ďalej uviedol, že dňa
XX.XX.XXXX v čase o 11:45 bola motorovým vozidlom X. L. značky MERCEDES E, EČV: B., vedenom
v tom čase vinníkom, zavinená škodová udalosť, ku ktorej došlo na ul. E. a pri ktorej došlo k poškodeniurampy a brány garáže poškodeného - poistníka, a to takým spôsobom, že vinník, ktorý viedol motorové
vozidlo pri šoférovaní, nevenoval pozornosť situácii v garáži, v dôsledku čoho narazil do rampy a brány
v garáži. Výsledkom šetrenia škodovej udalosti bolo zistenie, že motorové vozidlo vinníka, ktorým prišlo

ku škodovej udalosti, bolo poistené u žalovaného.
Žalobca ďalej poukázal na to, že po skončení likvidácie poistnej udalosti žalobca uhradil na účet
opravovne poistníka (poškodeného z poistnej udalosti) poistné plnenie z titulu poistnej zmluvy v celkovej
výške 16.134,40 eur, a to poukázaním úhrady zo dňa 20.02.2023 vo výške 16.134,40 eur. Poistná
udalosťbolazlikvidovanánazákladefaktúryč.XXXXXXXX,cenovejponuky-opravarýchlobežnejbrány

Efaflex v. č. XXXXXXXXXX, ponuky č. XXXXXFU, servisného listu č. XXXXXX, z ktorých vyplýva výška
celkovej škody. Žalobca v nadväznosti na to uviedol, že vyzval žalovaného na zaplatenie vyplateného
poistného plnenia vo výške 16.134,40 eur v lehote do 15.03.2023 výzvou zo dňa 22.02.2023. Nárok
žalobcu vyplýva z § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 813 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Z uvedených ustanovení podľa žalobcu vyplýva, že má nárok na náhradu

škody voči žalovanému ako poisťovateľovi motorového vozidla vinníka, ktorého prevádzkou bola škoda
spôsobená. Žalobcovi tak vznikol voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré poskytol
poistníkovi. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške.

2. Súd vo veci vydal dňa 13.05.2024 platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal včas vecne

odôvodnený odpor. V zmysle § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len "C. s. p.") tak došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu priamo zo zákona.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že eviduje predmetnú škodovú udalosť pod č. XXXXXXXXXX.
Žalovaný nerozporoval právny základ nároku na výplatu náhrady škody poškodenému (žalobcovi

podľa § 813 Občianskeho zákonníka) z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla, ktorého
prevádzkou škoda vznikla. Z uvedeného dôvodu žalovaný prevažnú časť uplatnenej istiny vo výške
12.788,92 eur uhradil na účet žalobcu dňa 13.05.2024, teda ešte pred doručením žaloby. Vyplatená
suma vo výške 12.788,92 eur podľa názoru žalovaného predstavovala výšku skutočnej škody
poškodeného. Žalovaný pri určení náhrady skutočnej škody vychádzal z údajov predložených žalobcom

privýpočtepoistnéhoplnenia,ktorévyplácalpoškodenému.Časťžalobcovhonárokuvovýške12.788,92
eur tak zanikla splnením v zmysle ustanovenia § 559 Občianskeho zákonníka. Zvyšnú časť žalobou
uplatnenej sumy vo výške 3.345,48 eur žalovaný neuznal z dôvodu, že táto predstavovala hodnotu
amortizácie časti poškodenej budovy. Podľa žalovaného sa v zmysle § 442 a § 443 Občianskeho
zákonníka uhrádza skutočná škoda, pri určení ktorej sa vychádza z ceny veci v čase, keď bola

poškodená. Pri určení tejto ceny sa vychádza z cenového predpisu, prípadne z nadobúdacej ceny s
prihliadnutím na jej pokles vyplývajúci z jej veku, amortizácie, zmeny funkčnosti a podobne, ako aj s
prihliadnutím na jej prípadný vzrast, ktorý nastal následkom zhodnotenia veci. Žalovaný vyčíslil náhradu
škody v zmysle vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. V zmysle § 2
písm. g) tejto vyhlášky všeobecnú hodnotu je možné považovať za najpravdepodobnejšiu trhovú cenu,

keďže v zmysle tohto ustanovenia sa všeobecnou hodnotou majetku rozumie "výsledná objektivizovaná
hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku
dňu ohodnotenia v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej
súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i
opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou; obvykle vrátane

dane z pridanej hodnoty". Žalovaný pri jednotlivých poškodených veciach zohľadnil opotrebenie na
základe ich veku (doby používania). Podľa žalovaného neplatí mechanicky, že poškodený vždy dostane
náhradu škody v takej výške, akú predstavuje cena poškodenej novej veci v čase poškodenia, pretože
by sa poškodený bezdôvodne obohatil na úkor škodcu, najmä v prípadoch, ak bola poškodená vec, ktorá
sa užívala niekoľko rokov, teda bola opotrebovaná alebo dokonca už aj pred vznikom škody do značnej

miery poškodená. Výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase jej poškodenia podľa
žalovanéhoibavtedy,akbybolapoškodenácelkomnovávec.Vovšetkýchostatnýchprípadochsapodľa
žalovaného iba vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia a pri veciach starších alebo opotrebovaných
treba vždy prihliadať na vek, opotrebovanie veci; a preto z toho dôvodu sa pri niektorých veciach od ceny
veci odpočítava najmä tzv. amortizačná zrážka, ktorá je zvyčajne odstupňovaná podľa veku poškodenej

veci. Vo vzťahu k úroku z omeškania žalovaný uviedol, že na žalobcu prešiel len nárok na náhradu
škody vo výške 16.134,40 eur, nie aj nárok na úroky z omeškania. Žalovaný tiež nesúhlasil s okamihom
omeškania tak, ako ho určil žalobca. Žalovaný sa totiž v súlade s § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.
z. mohol dostať do omeškania s výplatou poistného plnenia až dňa 07.06.2023, t. j. uplynutím zákonnejlehoty v dĺžke troch mesiacov a následnej pätnásťdňovej lehoty určenej na výplatu (žalobca vyzval
žalovaného na refundáciu dňa 22.02.2023).

4. V podaní doručenom súdu dňa 20.06.2024 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy
12.788,92 eur. Späťvzatie žaloby žalobca odôvodnil tým, že žalovaný dňa 13.05.2024 uhradil na jeho
účet prevažnú časť žalobou uplatnenej sumy vo výške 12.788,92 eur.

5. Podľa § 144 C. s. p. žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 2 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa § 146 ods. 1 C. s. p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 12.788,92 eur v podaní doručenom súdu dňa
20.06.2024, teda ešte pred prvým pojednávaním (resp. predbežným prejednaním sporu). Keďže k
čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo ešte predtým, než začalo predbežné prejednanie sporu alebo

pojednávanie, súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby nebol v zmysle § 146 ods. 1 C. s. p.
potrebný (na jeho prípadný nesúhlas so späťvzatím žaloby by sa neprihliadalo). Z uvedených dôvodov
súd konanie v tejto časti v súlade s § 145 ods. 2 C. s. p. zastavil.

9. Súd tak vo veci samej rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 3.345,48 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 16.134,40 eur od 16.03.2023 do 13.05.2024 a zo sumy
3.345,48 eur od 14.05.2024 do zaplatenia.

10. Žalobca v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: montážny list zo dňa XX.XX.XXXX, hlásenie
škodovejudalostižalobcovi,ponukač.XXXXXFUzodňa04.08.2022,ponukaopravyzodňa03.08.2022,

hlásenie škodovej udalosti žalovanému zo dňa 29.07.2022, správa o nehode zo dňa XX.XX.XXXX,
faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 25.01.2023, odovzdávací a preberací protokol zo dňa 25.01.2023, poistná
zmluva vrátane dodatkov č. 2, 3, 4, 5, 6 a 7 a potvrdení poistenia k dodatku č. 3, 4, 6 a 7, všeobecné
poistnépodmienkyč.V.,dokladoúhradezodňa20.02.2023(výpiszúčtužalobcu),oznámeniežalobcuo
registráciiškodovejudalostizodňa15.02.2023,oznámeniežalobcuoúhradeplneniazodňa15.02.2023,

žiadosť žalobcu o refundáciu škody zo dňa 22.02.2023.

11. Žalovaný v konaní predložil nasledovné listinné dôkazy: detail vlastnej škodovej udalosti č. XXXXX-
XXXX, potvrdenie výplaty, oznámenie žalovaného o poukázaní náhrady škody zo dňa 10.05.2024,
výpočet skutočnej škody zo dňa 16.05.2024, oznámenie žalovaného zo dňa 30.09.2022.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v
súdnom spise, pričom na základe vykonaného dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových
tvrdení sporových strán zistil nasledovný skutkový stav:

13. V konaní bolo nesporné, že žalobca dňa 18.03.2016 uzavrel s vlastníkmi bytov a nebytových
priestorov zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Q. F. ako s poistníkom (v zastúpení
bytovým správcom Danube Facility Services, s. r. o.) poistnú zmluvy č. XX-XXXXXX Poistenie bytových
domov. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky poistenia majetku
a zodpovednosti za škodu bytové domy V.. V zmysle poistnej zmluvy mal poistník platiť predpísané

ročné poistné v sume 19.547,08 eur splatné vždy štvrťročne k 19.03., 19.06., 19.09, 19.12. príslušného
kalendárneho roka. Neoddeliteľnou súčasťou poistenej zmluvy boli aj: 1) dodatok č. 2 k poistnej zmluve,
2) dodatok č. 3 k poistnej zmluve, 3) dodatok č. 4 k poistnej zmluve, 4) dodatok č. 5 k poistnej
zmluve, 5) dodatok č. 6 k poistnej zmluve, 6) dodatok č. 7 k poistnej zmluve. Neoddeliteľnú súčasť
dodatku č. 3 tvorilo taktiež potvrdenie poistenia k dodatku č. 3. Neoddeliteľnú súčasť dodatku č. 4 tvorilo

taktiež potvrdenie poistenia k dodatku č. 4. Neoddeliteľnú súčasť dodatku č. 6 tvorilo taktiež potvrdenie
spolupoistenia k dodatku č. 6. Neoddeliteľnú súčasť dodatku č. 7 tvorilo taktiež potvrdenie spolupoistenia
k dodatku č. 7. Poistnou zmluvou došlo k poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú na bytovom
dome, vrátane spoločných priestorov a garáže bytových domov na ul. E. XXXX/X, R.. E. XXXX/X.Z potvrdenia spolupoistenia k dodatku č. 6 (t. j. účinného v čase škodovej udalosti) vyplýva, že pre
bytový dom bolo v čase škodovej udalosti kryté aj poistné riziko "P/Z", t. j. všeobecné riziko poškodenia
alebo zničenia predmetu poistenia. Za poškodenie veci sa v zmysle poistných podmienok považuje

"zmena stavu veci, ktorú objektívne je možné odstrániť opravou alebo rekonštrukciou, alebo taká zmena
stavu veci, ktorú objektívne opravou alebo rekonštrukciou nie je možné odstrániť, avšak vec je možné
ďalej používať na pôvodný účel". Za zničenie veci sa v zmysle poistných podmienok považuje "zmena
stavu veci, kedy vec nie je možné ďalej používať na pôvodný účel a pôvodný účel veci nie je možné
prinavrátiť. Za zničenú sa považuje aj vec, u ktorej náklady na opravu alebo rekonštrukciu presiahli

technickú hodnotu veci v čase bezprostredne pred vznikom škody". Vyššie uvedené preukazujú až
žalobcom predložené listiny, a to poistná zmluva, dodatky k poistnej zmluve, potvrdenia spolupoistenia
a všeobecné poistné podmienky.

14. Nesporným v konaní bolo aj to, že dňa XX.XX.XXXX v čase o 11:45 bola motorovým vozidlom X.
L. značky MERCEDES E, EČV: B., vedenom v tom čase X. L., zavinená škodová udalosť, ku ktorej

došlo na ul. E. a pri ktorej došlo k poškodeniu rampy a brány garáže poškodeného - poistníka, a to
takým spôsobom, že vinník, ktorý viedol motorové vozidlo pri šoférovaní, nevenoval pozornosť situácii v
garáži, v dôsledku čoho narazil do rampy a brány v garáži. Uvedené potvrdzuje aj žalobcom predložená
správa o nehode zo dňa XX.XX.XXXX, resp. montážny list zo dňa XX.XX.XXXX (v zmysle ktorého došlo
k obhliadke poškodenej brány servisnou spoločnosťou). V konaní bolo takisto nesporné, že motorové

vozidlo vinníka bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené v zmysle zákona č. 381/2001
Z. z. u žalovaného.

15. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že poškodený si u žalobcu uplatnil nárok na poistné plnenie
z poistnej zmluvy (pozri hlásenie škodovej udalosti žalobcovi č. l. 12). Po skončení likvidácie poistnej

udalosti žalobca uhradil na účet opravovne poistníka (poškodeného z poistnej udalosti) poistné plnenie
z titulu poistnej zmluvy v celkovej výške 16.134,40 eur, a to poukázaním úhrady zo dňa 20.02.2023
vo výške 16.134,40 eur (pozri oznámenie žalobcu o úhrade plnenia zo dňa 15.02.2023 a doklad o
úhrade zo dňa 20.02.2023 - výpis z účtu žalobcu). Poistnú udalosť žalobca zlikvidoval na základe faktúry
č. XXXXXXXX, cenovej ponuky - oprava rýchlobežnej brány Efaflex v. č. XXXXXXXXXX, ponuky č.

XXXXXFU a servisného listu č. XXXXXX. V konaní bolo nesporné, že poistník (poškodený) mal so
žalobcom dohodnutú spoluúčasť vo výške 500,- eur.

16. Z cenovej ponuky - oprava rýchlobežnej brány Efaflex v. č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.08.2022
vyplýva, že oprava poškodenej brány by stála 18.375,40 eur bez DPH. Z cenovej ponuky č. XXXXXFU

zo dňa 04.08.2022 vyplýva, že výmena poškodenej brány za novú bránu by stála 13.862,- eur bez DPH.
Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 25.01.2023 dodávateľ Menton SK, spol. s r.o. vyfakturoval poškodenému
výmenu poškodenej brány v zmysle cenovej ponuky č. XXXXXFU vo výške 13.862 eur bez DPH, resp.
vo výške 16.634,40 eur s DPH. V zmysle odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 25.01.2023
bola nová brána dodaná a namontovaná dňa 25.01.2023.

17. V konaní bolo takisto nesporné, že poškodený nahlásil škodovú udalosť aj priamo žalovanému,
a to dňa hlásení zo dňa 29.07.2022. K tomuto hláseniu však poškodený nepripojil žiadne dokumenty
či listiny, pričom v samotnom hlásení bolo uvedené len toľko, že "vodič poškodil rampu a stojan". V
oznámení zo dňa 30.09.2022 žalovaný vyzval poškodeného, aby za účelom likvidácie škodovej udalosti

doručil požadované doklady (faktúra za opravu s rozpisom prác a materiálov, doklad o zaplatení).
Poškodený na túto výzvu žalovaného nereagoval. Žiadosťou o refundáciu škody zo dňa 22.02.2023
žalobca požiadal žalovaného o náhradu ním vyplateného poistného plnenia vo výške 16.134,40 eur
v lehote do 15.03.2023. Spolu so žiadosťou žalobca doručil žalovanému v kópii aj spisový materiál
k poistnej udalosti. Žalobca vo vzťahu k uplatnenému nároku odkázal na § 813 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a § 15 zákona č. 381/2001 Z. z.

18. V oznámení zo dňa 10.05.2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že mu poukázal náhradu škody vo výške
skutočnej škody 12.788,92 eur, t. j. v zmysle faktúry za opravu č. XXXXXXXX po odpočítaní amortizácie
vo výške 3.845,48 eur. Sumu 12.788,92 eur dňa 13.05.2024 žalobcovi skutočne aj vyplatil, čo bolo v

konaní medzi stranami nesporné. Žalovaný pri poskytnutí plnenia vychádzal zo svojho interného výpočtu
skutočnej škody, v ktorom počítal s opotrebením poškodenej brány v rozsahu 24,20 %.19. Ostatné (listinné) dôkazy súd nepovažoval za relevantné pre riadne zistenie skutkového stavu a pre
rozhodnutie súdu vo veci.

20. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

21. Podľa § 427 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky
zákonník") fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou
povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového

plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

22. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

23. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

24. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase

poškodenia.

25. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

27. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

28. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.

29. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

30. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom do 31.07.2024 (ďalej len "zákon č.
381/2001 Z. z.") na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového
vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

31. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu: a) škody na
zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie, d) ušlého zisku.32. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

33. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

34. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

35. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,
že žaloba žalobcu (v znení jej čiastočného späťvzatia) o zaplatenie sumy 3.345,48 eur je dôvodná.
Žalobca v konaní preukázal existenciu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, za ktorú

zodpovedá žalovaný ako poisťovateľ škodcu v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Žalobca
súčasne preukázal, že žalobou uplatnený nárok na náhradu škody prešiel na neho ako poisťovateľa
poškodeného v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

36. V konaní bolo nesporné, že žalobca uzatvoril s poškodeným poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo

poistenie majetku v zmysle § 806 a nasl. Občianskeho zákonníka, a síce poistenie bytového domu.
Predmetom poistenia boli v zmysle čl. 13 všeobecných poistných podmienok okrem bytového domu aj
inéstavbyvrátanegaráží.Akovyplývazpotvrdeniaspolupoisteniakdodatkuč.6kpoistnejzmluve,ktorý
bolúčinnývčaseškodovejudalosti,medzipoistenýmirizikamiboloajvšeobecnérizikopoškodeniaalebo
zničenia predmetu poistenia. Dňa 28.07.2022 došlo k poškodeniu rampy a brány garáže prislúchajúcej

k bytovému domu poškodeného - poistníka. Poškodený si uplatnil právo na poistené plnenie z poistnej
zmluvy, pričom žalobca po prešetrení poistnej udalosti v súlade s § 806 Občianskeho zákonníka a v
súlade s príslušnými ustanoveniami poistnej zmluvy vyplatil poškodenému (poistníkovi) dňa 20.02.2023
poistné plnenie vo výške 16.134,40 eur (t. j. v zmysle predloženej faktúry od dodávateľa novej garážovej
brány po znížení o dohodnutú spoluúčasť vo výške 500,- eur). Poskytnutím poistného plnenia vo výške

16.134,40 eur došlo v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka k prechodu nároku na náhradu škody
v uvedenej výške na žalobcu ako poisťovateľa.

37. V konaní bolo takisto nesporné, že dňa XX.XX.XXXX v čase o 11:45 bola motorovým vozidlom X.
L. značky MERCEDES E, EČV: B., vedenom v tom čase X. L., zavinená škodová udalosť, ku ktorej

došlo na ul. E. a pri ktorej došlo k poškodeniu rampy a brány garáže poškodeného - poistníka, a to
takým spôsobom, že vinník, ktorý viedol motorové vozidlo pri šoférovaní, nevenoval pozornosť situácii
v garáži, v dôsledku čoho narazil do rampy a brány v garáži. Predmetné motorové vozidlo bolo v čase
škodovej udalosti povinne zmluvne poistené v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. u žalovaného ako
poisťovateľa. Poškodenému, resp. žalobcovi ako jeho právnemu nástupcovi tak vznikol priamy nárok na

náhradu škody voči žalovanému ako poisťovateľovi škodcu v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001
Z. z. Uvedené v konaní ani nebolo sporné, keďže žalovaný v podanom odpore proti platobnému
rozkazu výslovne uviedol, že nerozporuje právny základ nároku na výplatu náhrady škody poškodenému
(žalobcovi podľa § 813 Občianskeho zákonníka) z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla,
ktorého prevádzkou vznikla škoda. Žalovaný v priebehu konania spochybňoval len výšku žalobcom

požadovanej náhrady skutočnej škody, keď poskytnutú náhradu znížil o opotrebenie (amortizáciu)
poškodenej garážovej brány v rozsahu 24,20 %.38. Škoda bola poškodenému spôsobená v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku - osobného
motorového vozidla. Zodpovednosť za škodu sa v takom prípade riadi ustanoveniami § 427 a nasl.
Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov.

Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú: (i) udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky
dopravného prostriedku, (ii) vznik škody a (iii) príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom
škody. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie škodcu a dokonca ani
existencia protiprávneho úkonu. To však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného
prostriedku nemôže byť zavinená. Zavinenie však nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Môže

mať však význam najmä pri strete prevádzok (pozri § 431 Občianskeho zákonníka). Zodpovednosť za
škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu
vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Medzi osobitnou povahou prevádzky
a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Osobitná povaha prevádzky dopravného
prostriedku spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva
v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva

nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov
v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými
pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na
ktoré prevádzkovateľ ani vodič nemôžu vplývať (napr. materiálové vady, únava materiálu, zlyhanie
ovládacieho mechanizmu a pod.). Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. V záujme ochrany

tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. U
prevádzkovateľa motorového vozidla je toto riziko znášania následkov zodpovednosti za škody
spôsobené ich prevádzkou zmiernené tým, že každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad
vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č.
381/2001 Z. z. (porovnaj CIRÁK, Ján a kol. Občiansky zákonník - komentár. Iura Edition. Wolters Kluwer

s.r.o. Dostupné v Systéme ASPI).

39. V posudzovanom prípade boli splnené všetky predpoklady vzniku osobitnej zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku: (i) škodová udalosť bola vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky osobného motorového vozidla, ktoré bolo v čase vzniku poistnej udalosti povinne

zmluvne poistené u žalovaného ako poisťovateľa, (ii) poškodenému vznikla škoda spočívajúca v
poškodení jeho majetku (garážovej brány), (iii) medzi škodovou udalosťou a vznikom škody existuje
priama, bezprostredná a ničím neprerušená príčinná súvislosť. Poškodenému (resp. žalobcovi ako jeho
právnemu nástupcovi) tak vznikol nárok na náhradu škody priamo proti žalovanému ako poisťovateľovi
škodcu v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Ostatne, vznik škody na strane poškodeného

a zodpovednosť žalovaného ako poisťovateľa škodcu za vzniknutú škodu v konaní ani neboli sporné
(neboli zo strany žalovaného spochybnené).

40. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka má poškodený nárok na náhradu skutočnej škody
a ušlého zisku. Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody mal povahu skutočnej škody. Skutočnou

škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch. Pri stanovení výšky náhrady škody spôsobenej na veci je potrebné vychádzať
z nákladov (ich ceny), ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Výšku peňažnej
náhrady, vyjadrujúcej náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu, treba zistiť a stanoviť objektívne
a nezávisle od náhodných okolností nesúvisiacich so škodovou udalosťou. To je možné vtedy, ak sa

vychádza z ceny opravy, ktorú by účtovala v danom mieste a čase príslušná opravovňa (R 25/1990).
Poškodený nie je povinný zisťovať si najlacnejšie ceny opravy; to však neznamená, že škodca je povinný
zaplatiť náhradu škody v akejkoľvek výške. Poškodený má nárok na náhradu účelne vynaložených
nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu zodpovedajúcich obvyklým cenám opravy v danom
mieste a čase. Rozsah náhrady škody musí teda zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov,

ktoré poškodený musel vynaložiť na obnovenie pôvodného majetkového stavu. Pokiaľ obnovenie
pôvodnéhomajetkovéhostavuztechnickéhohľadiskaniejemožnéinak,nežpoužitímnovýchvecíalebo
náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala len na odstránenie následkov škodovej
udalosti, preto nemožno prenášať povinnosť na náhradu nákladov na uvedenie do pôvodného stavu
na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi. Poškodenému bola oprava v

podstatenanútenáprotiprávnymkonanímškodcu.Vdôsledkuškodovejudalostisatakpoškodenýdostal
do situácie, keď na rozdiel od škodcu konal v súlade s právom, no napriek tomu bol nútený vynaložiť
zo svojho finančnú čiastku na to, aby mohol svoju vec používať ako pred škodovou udalosťou (porovnajnález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2221/07 zo dňa 19.03.2008 a nález Ústavného súdu ČR sp.
zn. II. ÚS 155/16 zo dňa 06.06.2017).

41. V konaní bolo preukázané (a zároveň to bolo nesporné, keďže žalovaný to nespochybnil), že náklady
na opravu poškodenej garážovej brány by boli pre poškodeného vyššie ako náklady na jej výmenu
za úplne novú garážovú bránu. Z cenových ponúk dodávateľa Menton SK, spol. s r.o. vyplýva, že
oprava poškodenej garážovej brány by stála 18.375,40 eur bez DPH, zatiaľ čo výmena za novú by
stála len 13.862,- eur bez DPH. Poškodený tak postupoval v súlade s § 415 a § 417 Občianskeho

zákonníka, t. j. v súlade so svojou prevenčnou povinnosťou počínať si tak, aby škoda bola čo najnižšia.
Poškodený teda postupoval hospodárne a účelne tak, aby boli následky škodovej udalosti odstránené
a aby bol obnovený jeho pôvodný majetkový stav. Nie je preto v žiadnom prípade možné uvažovať o
prípadnom bezdôvodnom obohatení na strane poškodeného (spočívajúceho podľa žalovaného v tom,
že namiesto pôvodnej garážovej brány má poškodený novú garážovú bránu). Poškodenému bola táto
situácia nanútená škodcom, poškodený sa bez svojho zavinenia dostal do situácie, keď na rozdiel od

škodcu konal v súlade s právom, no napriek tomu bol nútený vynaložiť finančnú čiastku na to, aby mohol
svoju vec používať ako pred škodovou udalosťou. Poskytnutá náhrada v peniazoch pritom ani zďaleka
nereparuje poškodenému všetky škodovou udalosťou spôsobené príkoria, keďže poškodený musel
jednak vykonať úkony smerujúce k výmene poškodenej garážovej brány (a k poskytnutiu poistného
plnenia), jednak musel strpieť obmedzenie užívania tejto poškodenej veci.

42. Nad rámec vyššie uvedeného konajúci súd uvádza, že žalovaný ani neuniesol svoje dôkazné
bremeno ohľadom svojho skutkového tvrdenia, že poškodená garážová brána bola v čase škodovej
udalosti opotrebovaná (amortizovaná) v rozsahu 24,20 %. Žalovaný v tomto smere neprodukoval žiaden
dôkaz, ktorým by preukazoval toto svoje skutkové tvrdenie. Takýmto dôkazom nie je (nemôže byť)

výstup z jeho interného informačného systému, ktorý len všeobecne vypočítava amortizáciu podľa veku
poškodenej veci, bez zohľadnenia konkrétnych okolností prejednávaného prípadu.

43. Keďže v konaní bolo nepochybné, že náklady na dodávku a montáž novej garážovej brány boli vo
výške 16.634,40 eur, pričom žalobca poskytol poškodenému poistné plnenie vo výške 16.134,40 eur (po

znížení o dohodnutú spoluúčasť vo výške 500,- eur), žalobcovi tak vznikol v zmysle § 427 ods. 2, § 442
ods. 1 a 3, § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. voči
žalovanému nárok na zaplatenie sumy 16.134,40 eur. Keďže žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi iba
sumu 12.788,92 eur, súd uložil týmto rozsudkom žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zostávajúcu
sumu 3.345,48 eur.

44. Žalobca si podanou žalobou uplatnil takisto nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,00
% ročne zo sumy 16.134,40 eur od 16.03.2023 do 13.05.2024 a zo sumy 3.345,48 eur od 14.05.2024
do zaplatenia. Žalovaný bol povinný do troch mesiacov od oznámenia poškodeného (resp. žalobcu
ako jeho právneho nástupcu) o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu

svojejpovinnostiposkytnúťpoistnéplnenieaoznámiťpoškodenému(žalobcovi)výškupoistnéhoplnenia
(§ 11 ods. 6 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z.). Následne bol povinný poskytnúť poškodenému
(žalobcovi) poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
svojej povinnosti poskytnúť poistné plnenie (§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.). Nezaplatením
náhrady škody (poistného plnenia) v lehote do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie

rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie sa žalovaný dostal do omeškania s plnením
peňažného dlhu, bol preto povinný zaplatiť žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania.
Ustanovenia § 11 ods. 6, 7, a 8 zákona č. 381/2001 Z. z. nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v prípade, ak je poisťovateľ v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Zákon
č. 381/2001 Z. z. je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex generalis, čo znamená,

že ustanovenia Občianskeho zákonníka ako lex generalis sa vzťahujú na špeciálnu právnu úpravu (lex
specialis) iba vtedy, ak táto špeciálna právna úprava neustanovuje inak. Vo všeobecnosti platí, že ak
sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od neho popri
plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia § 11 ods. 6 a 8 zákona č.
381/2001 Z. z. postihujú inú nečinnosť a včasné nesplnenie odlišných povinností, než vyplývajú z ust. §

517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to nečinnosť spočívajúcu v nepeňažnom plnení, t. j. sankcionujú
neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavujú poisťovateľa povinnosti platiť úroky
z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to i v prípade, že
poisťovateľ svoje povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. splnil včas (t. j. skončilprešetrenie poistnej udalosti alebo poskytol poškodenému písomné vysvetlenie o odmietnutí poistného
plnenia). Súd v tejto súvislosti podporne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
2Cob/200/2019 zo dňa 29.09.2020 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/100/2019 zo

dňa 21.05.2020, ako aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021 a nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 263/2022 zo dňa 07.09.2022.
Žalobca oznámil žalovanému vznik škodovej udalosti žiadosťou o refundáciu škody zo dňa 22.02.2023.
Na hlásenie škodovej udalosti žalovanému zo dňa 29.07.2022, ktoré vykonal poškodený, konajúci
súd nemohol prihliadnuť, keďže toto hlásenie nespĺňalo ani tie najzákladnejšie obsahové náležitosti

oznámenia poškodeného o vzniku škodovej udalosti v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z.
Poškodený totiž k tomuto hláseniu nepripojil žiadne dokumenty či listiny, pričom v samotnom hlásení
bolo uvedené len toľko, že "vodič poškodil rampu a stojan". Žalovaný pritom listom zo dňa 30.09.2022
vyzval poškodeného na predloženie potrebných dokladov, poškodený však na túto výzvu žiadnym
spôsobom nereagoval. Z uvedeného dôvodu súd vychádzal zo žiadosti žalobcu o refundáciu škody
zo dňa 22.02.2023. Žalovaný bol povinný skončiť šetrenie poistnej udalosti do troch mesiacov, t. j.

do 22.05.2023, a poskytnúť poistné plnenie do 15 dní od skončenia šetrenia poistnej udalosti, t. j. do
06.06.2023. Od nasledujúceho dňa 07.06.2023 bol žalovaný v omeškaní so zaplatením tohto svojho
peňažného dlhu. Súd preto v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úroku z omeškania vo
výške 8,00 % ročne (teda v žalobcom požadovanej výške) zo sumy 16.134,40 eur od 07.06.2023 do

13.05.2024 (t. j. do dňa zaplatenia sumy 12.788,92 eur) a zo sumy 3.345,48 eur od 14.05.2024 až do
zaplatenia. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania v nižšej ako zákonnej sadzbe
(ktorá bola v čase vzniku omeškania vo výške 8,75 % ročne), súd však bol v zmysle § 216 ods. 1 C. s.
p. viazaný žalobným návrhom žalobcu. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

45. Žalovaný v podanom odpore argumentoval, že na žalobcu v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho
zákonníka prešiel iba nárok na zaplatenie istiny, nie však aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.
Uvedený výklad príslušných právnych noriem je však potrebné odmietnuť ako nelogický, nesystematický
a rozporný s účelom právnej úpravy. Úroky z omeškania tvoria príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods.

3 Občianskeho zákonníka), ktoré zdieľa právny osud s pohľadávkou. Súd v tejto súvislosti podporne
poukazuje na to, že aj v prípade postúpenia pohľadávky zákon vychádza z toho, že s postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo (§ 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalovaným
prezentovaný výklad by viedol k absurdnému záveru, že príslušenstvo pohľadávky (nároku na náhradu
škody) by si proti škodcovi, resp. proti poisťovateľovi škodcu mohol vymáhať iba poškodený. Neexistuje

žiaden dôvod na to, aby na poisťovateľa neprešiel okrem nároku na istinu aj nárok na úroky z omeškania
z tejto istiny. Ustanovenie § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v tom smere, že
na žalobcu prechádza nárok iba do výšky poskytnutého plnenia (istiny) vrátane úrokov z omeškania ako
príslušenstva tohto plnenia.

46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. a § 256 ods. 1 C.
s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi (resp. neúspešnému
len v nepatrnej časti príslušenstva) priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 16.134,40 eur. V zastavenej
časti konania o zaplatenie sumy 12.788,92 eur žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, keďže

žalobou uplatnený nárok zaplatil až po začatí konania. Vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 3.345,48
eur bol žalobca v celom rozsahu úspešný. Súd v konaní nezistil existenciu takých skutočností hodných
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočné rozhodnutie súdu o nepriznaní náhrady trov
konania žalobcovi v zmysle § 257 C. s. p. Ostatne, žalovaný existenciu takýchto skutočností v priebehu
konania netvrdil a ani nepreukazoval. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods.

2 C. s. p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.