Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Tos/112/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222010220
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hunák, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6222010220.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hunáka, PhD. a
sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a Mgr. Jána Bednára, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX. XX.
XXXX v C. D., pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3
písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 2. októbra 2025, o sťažnosti

odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec sp. zn. Vk-10T/70/2022 zo dňa 25. 08. 2025,
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. Vk-10T/70/2022 zo dňa 25. 08. 2025 samosudca Okresného súdu Lučenec podľa
§ 52 ods. 1 Tr. zák. rozhodol, že odsúdený A. B. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia

s probačným dohľadom neosvedčil a vykoná trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov,
ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/70/2022 zo dňa 07.11.2022,
právoplatným dňa 07.11.2022. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd odsúdeného na výkon trestu
zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom dňa

25. 08. 2025 sťažnosť, ktorú písomne doplnil prostredníctvom svojej obhajkyne podaním doručeným
krajskému súdu dňa 30. 09. 2025. V sťažnosti uviedol, že v Rakúsku sa zdržiaval za účelom výkonu
práce, z ktorého dôvodu ho príslušníci OO PZ nezastihli v mieste bydliska pri kontrole dodržiavania
zákazu požívania alkoholu. Oľutoval, že sa počas skúšobnej doby dopustil protiprávneho konania,
neopomenul však, že sa jedná o menej závažné skutky. Podľa odsúdeného neexistuje obava, že by
v trestnej činnosti pokračoval vzhľadom k tomu, že samotné doterajšie obmedzenie osobnej slobody na

neho malo nápravný účinok.

Podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený
orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti
ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a tiež konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nemožno označiť za dôvodnú.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/70/2022
zo dňa 07. 11. 2022 súd podľa § 334 ods. 4 Tr. por. schválil dohodu o vine a treste, ktorou bol A. B.

uznaný vinným zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3
písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. spáchanýformou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky a 6 mesiacov s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a 6 mesiacov
s probačným dohľadom. Súčasne súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste z trestného

rozkazu sp. zn. 3T/53/2022 zo dňa 11. 07. 2022, ktorým bol uznaný vinným z prečinu legalizácie výnosu
z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na 24
mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na 30 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 51 ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. j) Tr. zák. bolo odsúdenému uložené obmedzenie spočívajúce

v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a zároveň povinnosť zamestnať
sa v skúšobnej dobe alebo sa o zamestnanie preukázateľne uchádzať. Uvedený rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 07. 11. 2022, pričom skúšobná doba začala odsúdenému plynúť dňom 08. 11. 2022
a plynie do 08. 05. 2026.

Ďalej z predloženého spisového materiálu vyplýva, že odsúdený sa počas plynutia skúšobnej doby

podmienečného odsúdenia dopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, spáchanej na území Rakúskej
republiky,zaktorúbolodsúdenýrozhodnutímsúduLandesgerichtWr.Neustadt sp.zn.043Hv79/2024d
zo dňa 17. 12. 2024, právoplatným dňa 23. 12. 2024. V danom prípade sa, ako je zrejmé z odpisu
Registra trestov GP SR, jedná o majetkový trestný čin kategorizovaný ako krádež s priťažujúcimi
okolnosťami bez použitia násilia a zbraní, nakladanie s odcudzeným tovarom, legalizáciu príjmov

z trestnej činnosti a zároveň vydieranie, donucovanie, nátlak na verejného činiteľa, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na
skúšobnúdobu3rokov.Nemožnotiežopomenúť,žeodsúdenýsamalvskúšobnejdobepodmienečného
odsúdenia dopustiť menej závažnej, avšak početnej priestupkovej činnosti, a to celkom dvanástich
priestupkov, z ktorých väčšina bola priestupkami proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (dňa

25. 05. 2023, 12. 08. 2023, 14. 01. 2024, 16. 03.2024, 07. 04. 2024, 13. 05. 2024, 14. 05. 2024, 17.
06. 2024), no dopustil sa aj jedného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (30. 05. 2024), dvoch
priestupkov proti majetku (02. 01. 2024, 04.06.2024) a jedného priestupku proti verejnému poriadku
znečistením verejného priestranstva (29. 04. 2024).

Následne prvostupňový súd rozhodol sťažnosťou napadnutým uznesením.

Podľa § 52 ods. 1 Tr. zák., ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky
probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže

súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím
konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2,
b) uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo

c) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými prostriedkami, ak
sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola nebola doposiaľ nariadená.

V rámci teoretického exkurzu krajský súd uvádza, že v súvislosti s rozhodovaním o podmienečne
odloženom treste odňatia slobody doterajšia súdna prax jednoznačne konštatuje, že esenciálnou

zložkou pre rozhodnutie súdu je skutočnosť, či odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby viedol
riadny život. Pokiaľ ide o riadny život, uvedenému pojmu zodpovedá také správanie posudzovanej
osoby, pri ktorom táto osoba dodržiava právny poriadok a ďalšie normy občianskej spoločnosti, plní si
svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti, nezneužíva svoje práva voči spoluobčanom, nenarušuje
občianske spolužitie, nedopúšťa sa trestných činov, priestupkov a iných deliktov. Znakom riadneho

života je i beztrestnosť, hoci nemusí sama osebe vždy znamenať, že podmienečne odsúdený vedie
riadny život a naopak. Dôvodom na rozhodnutie, že trest, ktorého výkon bol podmienečne odložený,
sa vykoná, je nielen skutočnosť, že podmienečne odsúdený spáchal v skúšobnej dobe ďalší trestný čin
ale aj skutočnosť, že inak nežil riadnym životom, alebo nevyhovel uloženým podmienkam (nenahradil
škodu spôsobenú trestným činom, resp. nezaplatil zameškané výživné, ak boli uložené). Podmienka

vedenia riadneho života je splnená najmä vtedy, ak podmienečne odsúdený plní základné povinnosti
občana tak v súkromnom živote, ako aj voči spoločnosti. Riadny život preto nemožno stotožňovať
len s bezúhonnosťou. Z uvedených zásad vyplýva, že pre konštatáciu, že odsúdený neviedol vskúšobnej dobe riadny život musí byť preukázané, že odsúdený závažným spôsobom porušuje normy
spoločenského správania sa.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre svoje rozhodnutie a skutočnosti, ktoré
zistil z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil. Súd prvého stupňa dospel v tomto prípade, ešte
počas plynutia skúšobnej doby, k záveru, že podmienečný trest odňatia slobody s uloženým probačným
dohľadom u odsúdeného neplní svoj účel. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že
odsúdený počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, keďže sa počas jej

plynutia dopustil úmyselnej trestnej činnosti na území Rakúskej republiky, ktorá mala majetkovú povahu
a za ktorú bol právoplatne odsúdený k podmienečnému trestu odňatia slobody. Odsúdený tak vlastným
zavinením vytvoril zákonné podmienky pre nariadenie výkonu trestu odňatia slobody v zmysle § 52
ods. 1 Tr. zák. Navyše, počas plynutia skúšobnej doby sa odsúdený dopustil spáchania až dvanástich
priestupkov, pričom krajský súd akcentuje priestupky proti majetku zo dňa 02. 01. 2024 a 04. 06. 2024,
ktorá protiprávna činnosť sa v prípade odsúdeného opakuje. Odsúdený aj podľa názoru krajského súdu

významným spôsobom porušil pravidlá vedenia riadneho života, čo odôvodňuje vyslovenie záveru,
že v skúšobnej dobe sa neosvedčil a premena podmienečného trestu na nepodmienečný trest je
v jeho prípade opodstatnená. K uvedenému záveru súd vedú vyššie označené dôvody, preukazujúce
že odsúdený sa v priebehu skúšobnej doby dopustil v ďalšom prípade trestného činu, za ktorý bol
právoplatne odsúdený.

Krajský súd osobitne akcentuje, že z priebežných správ probačného a mediačného úradníka vyplýva, že
odsúdený počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia opakovane porušil podmienky probačného
dohľadu, keď sa na dohodnuté stretnutia dňa 26. 03. 2024 a 03. 07. 2024 pred probačného úradníka
nedostavil, pričom svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o náhradný termín. Posledné osobné

stretnutie s odsúdeným bolo vykonané dňa 12. 01. 2024, následne sa na výkon probácie nedostavil.
Kontrola dodržiavania súdom uloženého obmedzenia – zákazu požívania alkoholu nebola realizovaná
z dôvodu, že príslušníci OO PZ Veľký Krtíš odsúdeného nezastihli na adrese trvalého pobytu, keď tento
sa mal nachádzať v Rakúskej republike na presne nezistenej adrese. Probačný úradník doplnil, že
odsúdený počas skúšobnej doby opakovane pácha priestupkovú činnosť a podľa lustrácie z Generálnej

prokuratúry SR sú voči nemu vedené trestné stíhania pre trestné činy porušovania osobnej slobody
podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák. a trestný čin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. Uvedené skutočnosti narušili základnú
metódu probačného dohľadu, ktorou je prevýchova a pozitívne ovplyvňovanie páchateľa trestného činu,
založená na účelnej kombinácii prvkov kontroly, pomoci, poradenstva. V tejto súvislosti krajský súd

poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/30/2015 zo dňa 24. 06. 2015, ktoré je
aplikovateľné aj v posudzovanej veci a z ktorého vyplýva, že otázku splnenia podmienok pre rozhodnutie
súdu o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe s uloženým probačným dohľadom podľa § 52
ods. 1 Tr. zák. nemožno zužovať len na skúmanie riadneho života odsúdeného počas skúšobnej doby
a splnenie súdom uložených obmedzení a povinností (§ 51 ods. 3, ods. 4 Tr. zák.), nakoľko by sa

strácal rozdiel medzi podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody podľa § 49 Tr. zák.
a podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom podľa (§ 51 Tr.
zák). Dodržiavanie podmienok probačného dohľadu je nevyhnutným predpokladom pre rozhodnutie
o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe. Závažné porušenie podmienok probačného dohľadu,
prípadne sústavné menej závažné porušovanie podmienok probačného dohľadu zo strany odsúdeného,

je naopak dôvodom na rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sa stotožniť s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého
skutočnosť, že odsúdený počas plynutia skúšobnej doby neviedol riadny život a súčasne porušil
podmienky probačného dohľadu, zakladá dôvodné konštatovanie, že ide o významné porušenie

pravidiel, ktoré odôvodňuje vyslovenie záveru, že odsúdený v skúšobnej dobe neviedol riadny život a
premena podmienečného trestu na nepodmienečný trest je v jeho prípade opodstatnená. Sťažnostná
námietka odsúdeného zľahčujúca závažnosť spáchaných protiprávnych činov spolu s tvrdením
o dosiahnutí jeho nápravy, sa potom javí rozporuplnou a krajský súd jej nemohol vyhovieť. Odsúdený,
vedomý si plynutia skúšobnej doby, a teda aj povinnosti viesť riadny život a preukázať tak, že sa

napravil a že nepodmienečný výkon uloženého trestu u neho nie je potrebný, na túto povinnosť
rezignoval a nebol ochotný korigovať svoje správanie spoločensky konformným spôsobom, keď sa
počas skúšobnej doby dopustil ďalšej úmyselnej protiprávnej činnosti a početnej priestupkovej činnosti,
pričom sústavne porušoval podmienky probačného dohľadu. Aj podľa sťažnostného súdu konanieodsúdeného svedčí o jeho laxnom postoji k dodržiavaniu spoločenských noriem a ani dobrodenie súdu
vo forme uloženia podmienečného trestu nebolo pre odsúdeného dostatočne motivujúcim faktorom pre
zmenu jeho správania.

Nadrámecodôvodnenianapadnutéhouzneseniasťažnostnýsúduvádza,žepodmienečnýmodsúdením
súd vyjadruje páchateľovi dôveru a zároveň mu dáva možnosť, aby sa sám svojím správaním, bez
izolácie od spoločnosti pričinil o to, že výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody nebude
nariadený. Tohto výsledku však odsúdený môže dosiahnuť len skutočnosťou, že bude v skúšobnej dobe,

určenej mu pre túto príležitosť súdom, viesť riadny život. Avšak v danom prípade odsúdený nepreukázal
v rámci plynúcej skúšobnej doby polepšenie a tiež ani to, že by začal viesť riadny život. Naopak, ako to
vyplýva aj zo spisového materiálu a ako to aj konštatoval súd prvého stupňa, odsúdený svojím konaním
dal podnet na premenu podmienečného odsúdenia na nepodmienečný trest odňatia slobody opätovným
páchaním protispoločenskej činnosti a porušovaním podmienok probačného dohľadu.

Keďže okresný súd napadnuté uznesenie podrobne odôvodnil a krajský súd sa s dôvodmi uvedenými
v napadnutom uznesení v plnom rozsahu stotožnil, na odôvodnenie napadnutého uznesenia v
podrobnostiachpoukazuje,keďžeopakovaťsprávneapodrobnédôvodyzákonnéhorozhodnutiabybolo
nadbytočné. V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva,

v zmysle ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia
nižšieho súdu (rozsudok vo veci Helle v. Fínsko zo dňa 19. 12. 1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60).
Predpokladom tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie
podriadeného súdu možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok zo dňa
15. 02. 2017 k sťažnosti č. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok zo dňa 27. 09.2 001 k sťažnosti

č. 49684/99, § 31, § 33).

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici sťažnosť

odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s §
180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.