Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Obdo/70/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615200375
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Izakovičová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:6615200375.3

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a
členieksenátuJUDr.BeatyMiničovejaMgr.SonePekarčíkovejvsporežalobcu:RodenstockSlovensko,
s.r.o., Banská Bystrica, Lazovná 69, IČO: 36 053 309, zastúpeného JUDr. Z. Y., advokátom, G.,
proti žalovanej: R. E., nar. X. M. XXXX, X., zastúpenej Advokátska kancelária NOVÁK s.r.o., Banská
Bystrica, Ladislava Hudeca 15326/2A, IČO: 53 556 798, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp.

zn. 14Cb/22/2015, o náhradu škody 15.000 Eur s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. júna 2021, č. k. 41Cob/58/2019-614, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3. júna 2021, č. k. 41Cob/58/2019-614 z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec, ako súd prvej inštancie, v poradí druhým rozsudkom zo 14. januára 2019,

č. k. 14Cb/22/2015-314 prvou výrokovou vetou zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 15.000 eur s 9 %
úrokom z omeškania od 15. januára 2010 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Druhou výrokovou vetou vo zvyšku žalobu zamietol. Treťou výrokovou vetou rozhodol, že žalobca má
nárok na zaplatenie 70,3 % trov, ktoré mu vznikli proti žalovanej, ktorých výška bude určená osobitným
uznesením v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal zaplatenia 15.000,- eur, 2.105,29
eur na nákladoch na vymáhanie dlhu a 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 25.000 eur od 15. januára
2010 do 8. apríla 2011, ktorý kapitalizoval vo výške 893,20 eur a 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 15.000 eur od 9. apríla 2019 do zaplatenia, pričom žalobu v priebehu konania rozšíril o ďalšie
úroky z omeškania, o náhradu súdneho poplatku súvisiaceho s exekučným konaním vo výške 16,50 eur
a trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 420,19 eur na tom skutkovom základe, že

žalobca dodal spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. zostavu dielenských prístrojov WEKO, a to konkrétne
automatický brús WEKO Edge 650 výrobné číslo XXXXX-XXXX, snímač tvaru WEKO Trace 3 výrobné
číslo XXXXX-XXXX, centrovací systém WEKO Cad 5 výrobné číslo XXXXX-XXXX., magnetický ventil.
Kúpnu cenu vo výške 40.965,75 eur uhradil dlžník len čiastočne, a to sumou vo výške 25.965,75 eur,
pričom kúpna cena ostala neuhradená vo výške 15.000,- eur. Vzhľadom na uvedené podal žalobca voči
dlžníkovi žalobu na Okresný súd Lučenec, ktorý zaviazal dlžníka platobným rozkazom B. XXX/XXXX-

XX z 3. augusta 2011 na zaplatenie 15.000 eur s príslušenstvom. Nakoľko ani po vydaní platobného
rozkazu dlžník dlh neuhradil, podal žalobca na exekútorský úrad návrh na vykonanie exekúcie s tým,
že v rámci exekučného konania nebol k dnešnému dňu nárok žalobcu uspokojený ani sčasti. Listom
z 1. augusta 2012 exekútorský úrad informoval žalobcu, že podľa vyjadrenia žalovanej už spoločnosť
dlžníka nefunguje, exekútorský úrad zistil, že prístroje, ktoré dodal žalobca dlžníkovi, sa nachádzajú na
prevádzke spoločnosti Novooptik, a.s., so sídlom Rúbanisko I/9, Lučenec. Žalovaná predložila faktúru

č. 10HIM0001, ktorá mala byť vystavená 30. septembra 2010 a malo ňou dôjsť k predaju prístrojov na
spoločnosť DONAX, a.s., Banská Bystrica. Spolu s faktúrou žalovaná predložila aj faktúru FV13/001vystavenú 12. decembra 2013, ktorou mala spoločnosť Novooptik, a.s. nadobudnúť prístroje do svojho
vlastníctva napriek tomu, že ich v tom čase užívala už viac ako štyri roky. Spoločnosť NOVOSILVER, s.
r. o. sa zlúčila so spoločnosťou GAVALA, s. r. o. Galanta. Zo zistení exekútorského úradu je spoločnosť

GAVALA, s. r. o. nemajetná, nevlastní nehnuteľnosti ani motorové vozidlá, nemá bankové účty ani
zamestnancov, prístroje nevlastní, a teda ich scudzila. Jedinou konateľkou spoločnosti NOVOSILVER,
s. r. o. bola žalovaná. Vychádzajúc z tvrdení žalovanej mala spoločnosť NOVOSILVER, s. r. o. prístroje
predať za sumu 43.014,04 eur. Žalobca má za to, že takáto cena nebola spoločnosti NOVOSILVER,
s. r. o. zaplatená, ak by zaplatená bola, nepochybne by spoločnosti NOVOSILVER s. r. o. neostal

dlh voči žalobcovi, ktorý sa navýšil aj o náklady spojené s jeho vymáhaním a úroky z omeškania. Ak
spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. bola vyplatená kúpna cena, tak jej nebola vyplatená v celom rozsahu.
Ak spoločnosti bola nejaká časť kúpnej ceny vyplatená, tak tá nebola použitá v súlade so záujmami
spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ale na obohatenie žalovanej alebo tretej osoby. Nie je však vylúčené,
že k prevodu na spoločnosť DONAX, a.s. ani nedošlo, ale došlo k inému scudzeniu prístrojov, avšak
bez adekvátnej protihodnoty. V dôsledku uvedeného mal za to, že žalovaná pri scudzení prístrojov, resp.

pri nakladaní s kúpnou cenou za ne nepostupovala s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
spoločnosti a všetkých ich spoločníkov v súvislosti, s čím poukázal potom žalobca na ust. § 135a ods.
1, 2,5 Obchodného zákonníka a žiadal, aby žalovaná nahradila žalobcovi škodu vo výške 15.000,- eur
ako pohľadávku, ktorá zostala neuhradená, na nákladoch za vymáhanie dlhu 2.105,29 eur a tiež žiadal
priznať príslušný úrok z omeškania.

3. Konajúci súd prvej inštancie zisťoval, či nárok žalobcu nie je premlčaný. Uviedol, že o vzniku škody
sa žalobca dozvedel na základe oznámenia súdnej exekútorky o stave exekučného konania, v ktorom
žalobca vymáhal svoju pohľadávku od spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o., ktoré je datované 1. augusta
2012.Následnepotomvpriebehukonaniabolo,nazákladetvrdenížalovanejaZ.zistené,žečasťkúpnej

ceny mala byť uhradená zápočtom vo výške 14.000 eur a zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 29.014,04
eur v hotovosti, pričom k úhrade do pokladne malo dôjsť 31. decembra 2010. Keďže žaloba bola podaná
na súd 19. januára 2015 a žalobca sa o vzniknutej škode a jej výške mohol dozvedieť najskôr k 1.
augusta 2012 podľa oznámenia exekútorského úradu, mal súd za to, že právny nárok žalobcu týkajúci sa
náhrady škody nie je premlčaný, preto na námietku premlčania neprihliadal. Dodal, že o skutočnosti, že

kúpna cena bola zaplatená zápočtom vo výške 14.000,- eur a úhradou cez pokladňu vo výške 29.014,04
eur bol žalobca oboznámený počas tohto konania, čo je zrejmé z jeho vyjadrenia z 22. júna 2015.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že tieto skutočnosti boli preukázané,
nakoľko exekúcia bola pre nemajetnosť spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. zastavená, v rámci ktorej

exekúcie si žalobca uplatňoval nárok v súvislosti so svojou pohľadávkou, ktorá mu bola priznaná
platobným rozkazom v konaní 14Rob/208/2011. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že Obchodný
zákonník v § 135a ods. 1 ustanovuje povinnosť konateľov vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konanie žalovanej
spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. nebolo konaním, v ktorom by bola svoju pôsobnosť vykonávala s

odbornou starostlivosťou a so záujmami spoločnosti, keď žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že stroje
odkúpila spoločnosť NOVOSILVER, s. r. o od spoločnosti Rodenstock, s.r.o. v roku 2010 a od tohto roku
boli v spoločnosti NOVOOPTIK, a.s. a v tom istom roku previedla tieto stroje na spoločnosť DONAX,
a.s. K ďalšiemu prevodu na spoločnosť DONAX, a. s. nevedela uviesť nič. Nevedela sa vyjadriť ani
k tej otázke, či zápočet prebehol, na základe ústnej dohody alebo písomnej dohody so spoločnosťou

DONAX, a. s. a nemala vedomosť o tom, kde sa nachádza účtovníctvo spoločnosti NOVOSILVER, s. r.
o. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní 11. marca 2015 uviedol, že kúpna cena za predaj strojov
spoločnosti DONAX, a. s. nebola zaplatená a došlo k jej zaplateniu započítaním a tiež poukázal na
Zápisnicu o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade Banská Bystrica zo 6. novembra 2014, kde svedok
Jozef Národa v rámci svedeckej výpovede uviedol, že predaj bol uskutočnený formou vzájomného

zápočtu. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o vyplýva, že žalovaná bola
konateľkou v tejto jednoosobovej spoločnosti do 19. júna 2012. Keďže bola zároveň spoločníčkou tejto
spoločnosti, a to jedinou, je možné prisvedčiť žalobcovi, že takáto spoločnosť si neuplatní náhradu škody
voči konateľke tejto jednoosobovej spoločnosti, pričom jej konanie spôsobuje pochybnosti o tom, či pri
vykonávaní pôsobnosti konateľky postupovala s odbornou starostlivosťou.

5. Súd ďalej uviedol, že mal za to, že konateľka spoločnosti nekonala pri svojej pôsobnosti s odbornou
starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti, preto porušila svoje povinnosti a v zmysle § 135a
ods. 5 Obchodného zákonníka zodpovedá za nároky veriteľov spoločnosti, nakoľko títo svoje nárokynevedeli uspokojiť z majetku spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. a exekúcia bola pre nemajetnosť
spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. zastavená. Konštatoval, že povinnosťou konateľky spoločnosti
NOVOSILVER, s. r. o. bolo, aby súdu ozrejmila, akým spôsobom došlo k scudzeniu hnuteľných vecí,

ktoré spoločnosť nezaplatila žalobcovi a akým spôsobom bola obdržaná čiastka za tieto stroje použitá.
K tomu však nedošlo, žalovaná tieto skutočnosti vôbec nevedela súdu ozrejmiť, preto mal súd za to,
že došlo k porušeniu jej povinností stanovených v Obchodnom zákonníku a zodpovedá za škodu takto
spôsobenú, preto súd zaviazal žalovanú na náhradu škody vo výške 15.000,- eur. Súd zaviazal žalovanú
aj k zaplateniu 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 15.000,- eur od 15. januára 2010 do zaplatenia

v zmysle § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka.

6.Vozvyškusúdžalobuakonedôvodnúzamietol,nakoľkomalzato,žežaloba,čodozaplatenianáhrady
súdneho poplatku súvisiaceho s exekučným konaním, trov právneho zastupovania v exekučnom konaní,
ako aj úroku z omeškania z vyššej sumy, ako je žalovaná nie sú nárokmi, ktoré vyplývajú z porušenia
povinnosti konateľky, netýkajú sa náhrady škody, ale súvisia s iným konaním.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP v zmysle pomeru
úspechu v konaní.

8. Na odvolanie žalobcu a žalovanej, Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, napadnutým

rozsudkom z 3. júna 2021, č. k. 41Cob/58/2019-614 rozsudok súdu prvej inštancie v I. výrokovej vete
zmenil tak, že žalobu zamieta. Rozsudok prvoinštančného súdu v II. výrokovej vete potvrdil a v jeho III.
výrokovej vete zmenil tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Zároveň krajský súd rozhodol, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

9. Odvolací súd zdôraznil, že má preukázaný nárok žalobcu vzniknutý nezaplatením celej kúpnej ceny
za predmetné prístroje spoločnosťou NOVOSILVER, s.r.o., keď tieto skutočnosti nesporne vyplývajú
aj z dôkazov predložených súdu prvej inštancie, podľa ktorých mal žalobca ako veriteľ snahu vymôcť
zvyšok svojej pohľadávky od spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. (podaním návrhu na vydanie platobného

rozkazu) a neskôr podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá však bola pre nemajetnosť spoločnosti
GAVALA, s.r.o. zastavená. Tiež je podľa odvolacieho súdu nesporné, že žalovaná bola konateľom
dlžníka - spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. a tiež bola v konaní preukázaná nemožnosť uspokojenia
pohľadávky z majetku tejto spoločnosti, a to s poukazom na zastavenie exekúcie pre nedostatok majetku
právneho nástupcu spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. - spoločnosti GAVALA, s.r.o.

10. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie síce správne v odôvodnení svojho rozsudku poukazuje
na zákonné predpoklady zodpovednosti konateľov za škodu v zmysle § 135a Obchodného zákonníka,
ktoré musia byť splnené pre vyhovenie žaloby, avšak tieto už následne, vychádzajúc z vykonaného
dokazovania nesprávne skutkovo a právne vyhodnocuje, pokiaľ vyvodzuje záver, že podľa názoru

súdu konateľka spoločnosti nekonala pri vykonávaní svojich pôsobností s odbornou starostlivosťou a v
súlade so záujmami spoločnosti, preto porušila svoje povinnosti a v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného
zákonníka zodpovedá za nároky veriteľov spoločnosti, nakoľko títo svoje nároky nevedeli uspokojiť z
majetku spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. a exekúcia bola pre nemajetnosť spoločnosti NOVOSILVER,
s.r.o. zastavená.

11. Krajský súd v Banskej Bystrici zdôraznil, že zákon v ustanovení § 135a ods. 5 Obchodného
zákonníka priznáva právo uplatniť náhradu škody, ktorú má spoločnosť voči konateľom aj veriteľovi,
ktorý ju uplatňuje vo svojom mene a na svoj účet, aj keď mu žiadna škoda nevznikla. Preto v konaní
musí preukázať, že spoločnosti vznikla škoda, za ktorú nesie zodpovednosť konateľ, teda, že vznikla

v príčinnej súvislosti s porušením povinností pri výkone pôsobnosti konateľa. Dôkazné bremeno o
týchto skutočnostiach nesie veriteľ, teda žalobca. Nie je podstatná skutočnosť, či neuhradením faktúry
(v nadväznosti na to, nároku priznaného platobným rozkazom) žalovanou vznikla žalobcovi v tejto
výške škoda, pretože žalobca sa môže ako veriteľ domáhať voči konateľom spoločnosti náhrady škody,
ktorá vznikla spoločnosti, nie veriteľovi, a to za splnenia predpokladov, že konateľ nekonal s odbornou

starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

12. Odvolací súd konštatoval, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé,
akým konkrétnym konaním, resp. porušením povinností žalovanej ako bývalej konateľky spoločnostiNOVOSILVER, s.r.o. pri výkone jej funkcie konateľa, kedy a v akej výške vznikla spoločnosti
NOVOSILVER, s.r.o. škoda. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že vychádzajúc z tvrdení
žalovanej mala spoločnosť NOVOSILVER, s.r.o. prístroje predať za sumu 43.014,04 eur a mal za to,

že takáto kúpna cena nebola spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. zaplatená, pretože ak by zaplatená
bola, nepochybne by neostal spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. dlh voči žalobcovi, ktorý sa navýšil aj o
náklady spojené s jeho vymáhaním a o úroky z omeškania. Tvrdil tiež, že ak spoločnosti NOVOSILVER,
s.r.o. bola vyplatená kúpna cena, tak jej nebola vyplatená v celom rozsahu a ak jej bola nejaká časť
kúpnej ceny vyplatená, tak nebola použitá v súlade so záujmami spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ale

na obohatenie žalovanej alebo tretej osoby. Nie je však podľa názoru žalobcu vôbec vylúčené, že k
prevodu strojov na spoločnosť DONAX, a. s. nedošlo, ale došlo k inému scudzeniu prístrojov, avšak
bez adekvátnej protihodnoty. Mal za to, že v dôsledku uvedeného žalovaná pri scudzení prístrojov, resp.
pri nakladaní s kúpnou cenou za ne nepostupovala s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami
spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Tým, že žalovaná pri scudzení prístrojov, resp. pri nakladaní s
kúpnou cenou za prístroje nepostupovala v súlade s ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, tak

spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. spôsobila škodu, ktorú je povinná nahradiť v súlade s ust. § 135a ods.
2 Obchodného zákonníka.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici sa nestotožnil so záverom Okresného súdu Lučenec, pretože
žalobca v konaní nepreukázal vznik škody spôsobenej spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. a porušenie

konkrétnej povinnosti žalovanej ako bývalej konateľky v priamej súvislosti so vznikom škody spoločnosti
NOVOSILVER, s.r.o. v zmysle ust. § 135a Obchodného zákonníka. Odvolací súd konštatoval, že z
dôkazov predložených žalobcom, a to hlavnej knihy analytickej evidencie firmy DONAX, a. s. a zoznamu
prijatých faktúr firmy DONAX, a. s., podľa ktorých mala byť suma za kúpené prístroje vo výške 29.014,04
eur uhradená pokladňou a zápočet mal byť realizovaný na sumu 14.000,- eur, nevyplývajú a ani nie

sú preukázané skutočnosti tvrdené žalobcom, že spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. vznikla škoda, keď
z dôkazov vyplýva, že suma 29.014,04 eur mala byť spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. uhradená cez
pokladňu a ani nepreukázal, akú konkrétnu povinnosť žalovaná porušila.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §

262 ods. 1 CSP.

15. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalobca (č. l. 671
spisu), prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 420 písm. f) CSP, teda že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa žalobcu ďalej napadnuté rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm.
b) CSP).

16. Žalobca (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“) k dovolaciemu dôvodu v zmysle § 420 písm.
f) CSP uviedol, že postupom odvolacieho súdu bolo v dôsledku porušenia procesných normatív
upravujúcich zákonný postup konajúceho súdu pri prejednaní súdenej veci porušené jeho ústavné právo
na spravodlivý proces.

17. Dovolateľ poukázal na to, že hodnotiace úvahy odvolacieho súdu sú pomerne strohé, pričom sa
odvolací súd vôbec nezaoberal špecifikami prípadu, ktoré zahŕňajú aj pochybné a nevysvetlené prevody
medzi spoločnosťami prepojenými cez žalovanú a fakt, že prístroje WECO do dňa podania dovolania
užíva spoločnosť Novooptik a.s., v ktorej je žalovaná jedinou akcionárkou. Toto nezohľadnenie značne
neobvyklých, nepoctivých a nespravodlivých praktík žalovanej ako osoby prepojujúcej spoločnosti

NOVOSILVER s.r.o., Novooptik, a.s. a DONAX, a.s. a tiež ďalších osôb spriaznených so žalovanou
je rozporné aj s judikatúrou - napr. rozsudkom NS SR z 28. februára 2005, sp. zn. ObdoV 53/2003,
ktorý bol publikovaný v zbierke Rozhodnutí a stanovísk vo veciach občianskoprávnych, obchodných
a správnych pod č. 48/2005. Odvolací súd neprihliadol podľa dovolateľa ani to, že žalovaná robila
všetko preto, aby žalobca ani nemal možnosť podrobnejšie tvrdiť akým konkrétnym konaním žalovaná

poškodila spoločnosť NOVOSILVER s.r.o., keď sa najskôr vzdala funkcie konateľky a v rozpore so
zákonom ako jediná spoločníčka neustanovila nového konateľa, zlúčila spoločnosť NOVOSILVER s.r.o.
s inou spoločnosťou, ktorej spoločníkom a konateľom sa zároveň stal biely kôň - onkologický pacient a
došlo aj k zmiznutiu účtovníctva spoločnosti NOVOSILVER s.r.o.18. Odvolací súd podľa dovolateľa skonštatoval, že pozícia veriteľa je náročná, ale neprihliadol na účel
úpravy obsiahnutej v ustanovení § 135a Obchodného zákonníka - tá nebola prijatá preto, aby mali

veritelia možnosť domáhať sa nároku len na papieri, ale malo by ísť o účinný a využiteľný prostriedok
právnej ochrany. Žalobca si záväzok (dodanie prístrojov WECO) riadne splnil, svoj nárok vymáhal v
súdnom konaní a následne aj exekučnom konaní. Neskôr podal odporovaciu žalobu proti spoločnosti
Novooptik, a.s. a následne v nadväznosti na tvrdenia produkované žalovanou aj žalobu podľa § 135a
ods. 5 Obchodného zákonníka proti žalovanej. Žalobca je názoru, že už nemal čo viac spraviť preto,

aby dostal aj zostatok pohľadávky za ním dodané prístroje. Zatiaľ čo žalovaná užíva dotknuté prístroje
WECO v spoločnosti Novooptik, a.s., v ktorej je jedinou akcionárkou. Takýmto spôsobom odvolací súd
podľa názoru dovolateľa podporuje, aby sa v Slovenskej republike presadzovali špekulanti a nepoctiví
podnikatelia na úkor tých, ktorí si svoje záväzky riadne plnia.

19. Dovolateľ zároveň zdôraznil, že jeho žaloba je založená na tom, že tak súvislosti s hotovostnou

platbou vo výške 29.014,04 eur, ako aj v súvislosti so zápočtom vo výške 14.000,- eur, ktoré mali byť
protihodnotou za scudzenie prístrojov WECO, žalovaná konala tak, že spoločnosť NOVOSILVER s.r.o.
nedostala žiadnu reálnu protihodnotu (zahŕňa to aj situáciu, ak spoločnosť NOVOSILVER s.r.o. síce
protihodnotu dostala, ale žalovaná ju použila inak ako pre potreby spoločnosti).

20. Dovolateľ ako žalobca poukázal na to, že svoje argumenty zopakoval pred súdom prvej inštancie
po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu z 19. septembra 2018 a tiež pred skončením dokazovania
na pojednávaní 5. mája 2021. Žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu účinným spôsobom nepoprela,
a teda skutkové tvrdenia žalobcu mali byť nesporné v súlade s ustanovením § 151 ods. 2 CSP. K
aplikácii ustanovení CSP o popretí skutkových tvrdení v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP si

strany vymenili argumenty vo viacerých písomných vyjadreniach (žalobcove vyjadrenia z 15. mája 2019
a 25. júna 2019), napriek tomu sa odvolací súd zásadnou otázkou ohľadom aplikácie ustanovení o
popretí skutkových tvrdení vôbec nezaoberal a ustanovenie § 470 CSP vo svojom odôvodnení ani
len nespomenul. Za situácie, keď žalovaná v konaní prakticky neprodukovala podrobnejšie skutkové
tvrdenia k skutkovým tvrdeniam žalobcu bola otázka aplikácie ustanovení CSP o popretí skutkových

tvrdení zásadnou aj pre posúdenie toho, čo v konaní sporné je a čo nie, a teda, čo sa musí ďalej
dokazovať a čo nie.

21.Vnapadnutomrozsudkupretopodľadovolateľaabsentujezásadnévysvetleniedôvodovpodstatných
pre rozhodnutie vo veci, čím je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný, z ktorého dôvodu malo dôjsť k

porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f) CSP.

22. Ohľadom dovolacieho dôvodu v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP dovolateľ uviedol, že za
právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená považuje otázku
„ako detailne musí byť nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi preukázaný, či musí byť

detailne popísané konkrétne škodové konanie konateľa a či nepostačuje všeobecnejší popis škodového
konania, a to obzvlášť v situácii, keď nárok spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi uplatňuje
vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka,
pričom spoločnosť mala len jediného konateľa a spoločníka, spoločnosť skončila v rukách bieleho koňa,
účtovníctvo spoločnosti zmizlo a majetok spoločnosti bol prevedený cez jednu spriaznenú spoločnosť

(DONAX, a.s.) na inú spriaznenú spoločnosť (Novooptik, a.s.), a to aj v kontexte vyššie judikátu R
48/2005.“

23. Dovolateľ má za to, že obzvlášť v takýchto prípadoch by malo postačovať, aby škodové konanie
(resp. všetky predpoklady nároku spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi) bolo popísané aj

všeobecnejším spôsobom, a to napríklad tak, že v súvislosti so scudzením nejakého majetku spoločnosti
(v tomto prípade prístrojov WECO) spoločnosť nedostala v dôsledku konania konateľa žiadnu reálnu
protihodnotu za scudzený majetok (bez ohľadu na to, či je získaná nízka protihodnota alebo nie
je protihodnota v celku alebo z časti použitá v záujme spoločnosti alebo či nárok spoločnosti na
protihodnotu nie je vymáhaný atď.). Pri takomto všeobecnejšom popísaní škodového konania takisto

nie je potrebné (a reálne) presne identifikovať čas, kedy došlo ku škodovému konaniu, pretože medzi
tromi spriaznenými spoločnosťami mohlo dôjsť aj k antedatovaniu a iným manipuláciám dokumentov
týkajúcich sa prístrojov WECO. K takýmto manipuláciám s najväčšou pravdepodobnosťou aj došlo aj s
ohľadom na to, že faktúra, ktorou spoločnosť NOVOSILVER s.r.o. predala prístroje WECO bola prvá vporadí (č.10HIM0001) aj keď mala byť vystavená až na konci tretieho štvrťroka (30. septembra 2010)
a tiež aj s ohľadom na vysvetlenia IL. k užívaniu prístrojov WECO. Antidatovaniu nasvedčuje fakt, že
faktúru k predaju prístrojov WECO spoločnosti DONAX, a.s. predložila žalovaná až 14. februára 2014.

24. Podľa názoru dovolateľa všeobecnejší (resp. nie nevyhnutne úplne detailný) popis škodového
konania zo strany veriteľa spoločnosti neobmedzuje konateľa, aby k uplatnenému nároku uvádzal
vlastné skutkové tvrdenia a predkladal vlastné dôkazy, a to aj v súlade s ustanovením § 135a ods. 3
Obchodného zákonníka, ktoré upravuje, kedy konateľ za škodu nezodpovedá. Konateľ je nepochybne

vo výhodnejšej pozícii ako veriteľ, pretože vie ako konal, pričom jeho konania malo byť s vynaložením
odbornej starostlivosti a v záujme spoločnosti. Naviac spoločnosť je podnikateľským subjektom a má
povinnosť viesť aj účtovníctvo, kde budú detaily konania konateľa zachytené. Žalovaná v tomto prípade
len holo popierala tvrdenia Žalobcu, zdráhala sa uvádzať vlastné skutkové tvrdenia - takto konajú tí, ktorí
sa snažia, aby ich nekalé konanie nebolo odhalené.

25. Dovolateľ dodal, že zodpovedanie uvedenej právnej otázky môže pomôcť tomu, aby sa poctivý
podnikatelia vedeli brániť proti nekalým konaniam, pri ktorých dochádza k tunelovaniu spoločností a aby
si mohli uplatňovať svoje nároky aj voči konateľom, ktorý porušia svoje povinnosti, v dôsledku čoho nie
je možné pohľadávky veriteľov uspokojovať z majetku spoločností. Preto dovolateľ navrhol, aby najvyšší
súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolateľ si zároveň

uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.

26. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedla, že pre naplnenie podmienok
prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, musí zo strany odvolacieho súdu dôjsť k zásahu do práv
účastníkovkonania,vtakejmiere,žedošloknarušeniuprávanaspravodlivýproces.Žalobcavpodanom

dovolaní podľa žalovanej nepoukazuje na žiadne také pochybenie súdu, ktoré by mohlo samostatne
alebo spoločne s iným zásahom narušiť právo na spravodlivý proces ako celok. Skutočnosť, že žalobca
nesúhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu, rozhodnutie odvolacieho súdu sa mu zdá nedostatočne
odôvodnené a dôvody, ktoré odvolací súd viedli k rozhodnutiu za príliš formálne, nakoľko sa súd
nestotožnil s jeho argumentáciou neznamená, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.

27. Podľa názoru žalovanej, pre rozhodnutie súdov prvej a druhej inštancie bolo rozhodujúce posúdenie
otázky, ktorá zo strán mala uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu k vzniku nároku na náhradu škody. A
zároveň, či táto strana dokázala preukázať, že došlo k naplneniu zákonom predpokladaných podmienok
na vznik nároku na náhradu škody. Žalovaná sa stotožnila sa so závermi súdu, ktorý vyhodnotil, že je to

práve žalobca, ktorý má v prejednávanom prípade uniesť dôkazné bremeno o vzniku škody spoločnosti,
o porušení povinnosti konateľa a o príčinnej súvislosti medzi týmito skutočnosťami, a to o všetkých
týchto zložkách nároku na náhradu škody jednotlivo. Žalovaná je zároveň presvedčená (rovnako ako
odvolací súd), že žalobca toto dôkazné bremeno v prejednávanom prípade neuniesol. Žalobca mal
priestor sa počas celého konania k jeho priebehu vyjadrovať, mal možnosť predkladať dôkazy, mal

možnosť prezentovať svoje argumenty. Žalobca tieto svoje práva aj aktívne využíval. Pričom súd sa vo
svojom rozhodnutí s predloženými argumentami a dôkazmi dostatočne vysporiadal.

28. V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP žalovaná uviedla, že dovolateľom
formulovaná právna otázka nebola vymedzená v súlade s § 421 CSP a nie je spôsobilá na to, aby bola zo

strany dovolacieho súdu preskúmaná. Žalobca položenou právnou otázkou žiada odpoveď na riešenie
konkrétneho právneho prípadu, s konkrétnymi okolnosťami a s konkrétnymi účastníkmi.

29. V dovolaní žalobcu podľa názoru žalovanej absentuje poukázanie na skutočnosť, v čom dovolateľ
vidí nesprávne právne posúdenie veci pritom ako odvolací súd riešil nastolenú právnu otázku. Žalobca

sa len stroho vyjadril k tomu, že právnu úpravu zodpovednosti konateľa podľa § 135a Obchodného
zákonníka a jej následnú vymožiteľnosť vzhľadom na skutočnosť, že dôkazné bremeno znáša veriteľ,
považuje za nevýhodnú pre veriteľa. Jediné riešenie nastolenej právnej otázky, ktoré žalobca v
dovolaní uviedol je, že nárok veriteľa podľa § 135a Obchodného zákonníka by mal byť posudzovaný
všeobecnejšie. Na tomto mieste žalovaná zdôraznila, že v prípade, ak by sa zmenili podmienky

posudzovania nároku na náhradu škody, nedávali by jednotlivé odseky §135a Obchodného zákonníka
zmysel, pričom výklad ustanovení právneho predpisu má byť vždy taký, aby zároveň mali svoje
opodstatnenie a zmysel aj ostatné ustanovenia príslušného právneho predpisu (a aj iných právnych
predpisov), a teda, aby sa v dôsledku špecifického výkladu jednotlivého ustanovenia nestali inéustanovenia právneho predpisu obsolétnymi. Žalobcom navrhnuté riešenie položenej právnej otázky nie
jepodopretéžiadnourelevantnouargumentáciou,zktorejbyvyplývalapotrebazmeniťprávneposúdenie
vykonané odvolacím súdom. Žalobcove vyjadrenia sú založené jedine na skutočnosti, že žalobcovi iné

právne posúdenie momentálne vyhovuje (je pre neho priaznivejšie), pokiaľ je na strane žalobcu. Žalobca
však nijako nezvážil vplyv ním navrhovaného voľnejšieho posudzovania nároku na náhradu škody na
právne prostredie ako také, na princípy právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.

30. Aj v prípade, ak by dovolací súd posúdil, že dovolanie je prípustné, žalovaná je presvedčená, že

rozhodnutieodvolaciehosúdu,vočiktorémubolopodanédovolaniejesprávne,dostatočneodôvodnené,
v súlade s právnym poriadkom a v súlade s rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky. Dodala,
že z hľadiska právneho posúdenia prejednávaného prípadu žalobca v dovolaní neprináša žiadne
argumenty, ktoré ešte nepoužil pred všeobecnými súdmi. Z tohto dôvodu sa žalovaná pridržiava svojej
argumentácie z konania pred prvoinštančným, ako aj odvolacím súdom.

31. Záverom žalovaná uviedla, že žalobca si počas celé konania zamieňal skutkové tvrdenia s právnym
hodnotením. Pričom pod skutkovými tvrdeniami treba rozumieť, čo kto vykonal alebo nevykonal (ako
sa veci stali). Až následne po tom, ako súd zo skutkových tvrdení zistí, ako sa veci mali stať, vykoná
dokazovanie na preukázanie tvrdených skutočností. A až po ich preukázaní pristúpi k právnej kvalifikácii
a vyhodnotí, či toto konanie je alebo nie je protiprávne. Žalobcovým skutkovým tvrdením je, že žalovaná

porušila svoje povinnosti, toto však nie je skutkové tvrdenie ale právna kvalifikácia. Pritom žalobca
neprodukoval žiadne tvrdenie o tom, akým skutkom mala žalovaná svoje povinnosti porušiť. Na základe
uvedeného preto súd nemohol rozhodnúť inak, ako žalobu o náhradu škody zamietnuť, pretože žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal (dokonca ani právne relevantným spôsobom netvrdil)
škodové konanie.

32. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná žiada dovolací súd, aby podané dovolanie
odmietol alebo zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

33. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“)], po zistení, že dovolanie podal včas žalobca,
v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpený podľa § 429 ods.
1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný
prostriedok žalobcu je prípustný a dôvodný.

34. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie
odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí,
že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť
vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky,

za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno
interpretovať rozširujúco; namieste je skôr reštriktívny výklad (por. 9Cdo/72/2020, 9Cdo/260/2021).

35. Podľa ustanovenia § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza,

že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie
nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či
sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej
právomoci dovolacieho súdu.

36. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bol
rozsudok súdu prvej inštancie sčasti zmenený a sčasti potvrdený. Z tohto dôvodu je dovolanie voči
napadnutému rozhodnutiu prípustné podľa § 420 CSP, pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu,
ktorým sa konanie v danom procesnom štádiu končí.

37. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.
f) CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

38. Túto vadu vzhliadol dovolateľ v takom postupe konajúceho odvolacieho súdu, kedy sa tento vôbec
nezaoberal špecifikami tohto prípadu v podobe nezohľadnenia značne neobvyklých, nepoctivých a
nespravodlivých praktík žalovanej. Odvolací súd nemal prihliadnuť ani na skutočnosť, že žalovaná
svojím úmyselným konaním spôsobila to, že nemal v tomto spore podrobnejšie konanie, ktorým mala
spôsobiť škodu. Týmto je zrejmé, že dovolateľ namietol taký postup odvolacieho súdu, ktorým nevykonal

nímnavrhovanédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočnostípreukazujúcekonaniežalovanej
ako konateľky v rozpore so záujmami spoločnosti. Zároveň dovolateľ namietol, že odvolací súd
neprihliadol na to, že žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu účinne nepoprela, čím mali byť tvrdenia
žalobcu považované za nesporné. A to všetko za situácie, kedy pomerne rozsiahly napádaný rozsudok
obsahuje iba strohé odôvodnenie, v ktorom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie veci.

39. V súvislosti s vyššie uvedenou námietkou súvisiacou s dokazovaním, dovolací súd pripomína,
že už podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných
oprávnení strany sporu (a zakladajúcim prípustnosť dovolania), nedostatočné zistenie rozhodujúcich
skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie

niektoréhodôkazu(R37/1993,R125/1999,R42/1993).NajvyššísúdSlovenskejrepublikyajvrozhodnutí
uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999, dospel k
záveru, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy
na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP
nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti

dovolací súd uvádza, že nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi prípustnými
dôvodmi dovolania, ktoré sú vymedzené v § 241 ods. 1 písm. a/ až c/ OSP. Pre tento záver svedčí aj
§ 243a ods. 2 druhá veta OSP, ktorý upravuje, že dovolací súd nevykonáva dokazovanie. (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. novembra 2013, sp. zn. 5Cdo/275/2013). Nová právna
úprava na podstate uvedeného nič nezmenila.

40. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Dôkazy súd hodnotí
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP).

41. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon súdu ukladá
určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 192, § 193, § 205 CSP).

42. Ťažisko dokazovania je v konaní na súde prvej inštancie; skutkové závery tohto súdu je oprávnený

dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 384
CSP).
43. Súd rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to už len z toho
dôvodu, že v konaní o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy;
na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu totiž nemá možnosť dôkazy sám vykonávať (§

442 CSP).

44. Keď Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže vykonávať dokazovanie, tak nemôže iba na základe
súdnych spisov preskúmať správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebo si nemôže pre svoje rozhodnutie
zabezpečiť rovnaké podklady a predpoklady doplnením alebo zopakovaním dokazovania, aké mal

súd, ktorý dôkazy hodnotil. Zároveň dovolací súd poukazuje na rozhodnutia najvyššieho súdu sp.
zn. 1Obdo/46/2017 a obdobne aj sp. zn. 4Obdo/41/2017, v ktorom uviedol, že „súd v konaní nie je
viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. Ak súd teda v priebehu

konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu,
nezakladá to vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP, lebo to nemožno považovať za znemožnenie
uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z
nich vylúčení.“45. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí s poukazom na ust. § 135a ObZ dospel k záveru, že
žalobca v konaní nepreukázal vznik škody spôsobenej spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. a porušenie

konkrétnej povinnosti žalovanej ako bývalej konateľky v priamej súvislosti so vznikom škody spoločnosti
NOVOSILVER, s.r.o. Odvolací súd zdôraznil, že z dôkazov predložených žalobcom nevyplývajú a ani nie
sú preukázané skutočnosti, že spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. vznikla škoda, keď z dôkazov vyplýva,
že suma 29.014,04 eur mala byť spoločnosti NOVOSILVER, s. r. o. Zároveň krajský súd poukázal na
to, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, akým konkrétnym konaním, resp.

porušením povinností žalovanej ako bývalej konateľky spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. pri výkone jej
funkcie konateľa, kedy a v akej výške vznikla spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. škoda. Z uvedených
dôvodov v spojení s presunom dôkazného bremena na žalobcu v takýchto sporoch odvolací súd uzavrel,
že rozsudok prvej inštancie musel sčasti zmeniť tak, že žalobu zamieta, čím došlo k zamietnutiu
celého žalobného nároku. Preto odvolací súd dospel k záveru, že žalobca svoj žalobný nárok riadne
nepreukázal.

46. Dovolací súd ďalej uvádza, že právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia
je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1
Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (sp. zn. II. ÚS
383/06).

47. S poukazom na nálezy ÚS SR sp. zn. II. ÚS 120/2020, IV. ÚS 557/2020, ako aj v zmysle judikatúry
ESĽP dovolací súd uvádza, že „kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia je potrebné považovať za
jeden zo základných aspektov práva na spravodlivý proces, podobne ako právo na rovnosť zbraní,
alebo zásadu kontradiktórnosti konania. Podstatou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je vysvetlenie,

objasnenie a „obhájenie“ toho, ako súd procesne postupoval (vrátane toho, ako rozhodol) a ako také
nemôže byť od doterajšieho procesného postupu oddelené“.

48. V posudzovanom prípade odvolací súd sčasti potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP, avšak sčasti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu

zamietol. Obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd sa nezaoberal
zásadnými dôvodmi podstatnými pre rozhodnutie vo veci, ak zdôraznil, že žalobca ako veriteľ musí
preukázať, že spoločnosti vznikla škoda, za ktorú nesie zodpovednosť konateľ, teda, že vznikla v
príčinnej súvislosti s porušením povinností pri výkone pôsobnosti konateľa. Nie je zároveň podstatná
skutočnosť, či neuhradením faktúry (v nadväznosti na to, nároku priznaného platobným rozkazom)

žalovanou vznikla žalobcovi v tejto výške škoda, pretože žalobca sa môže ako veriteľ domáhať
voči konateľom spoločnosti náhrady škody, ktorá vznikla spoločnosti, nie veriteľovi, a to za splnenia
predpokladov, že konateľ nekonal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti. V tomto smere odvolací súd podrobne vysvetlil, z akých úvah vychádza napádané
rozhodnutie, ktorým bol žalobný návrh zamietnutý, a to pre neunesenie dôkazného bremena zo strany

žalobcu ako veriteľa.

49. Dovolací súd v súvislosti so záverom odvolacieho súdu o zamietnutí nároku žalobcu ako veriteľa
pre neunesenie dôkazného bremena o preukázaní, že žalovaná ako konateľka nekonala s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, poukazuje na závery judikátu uverejneného v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a súdov SR č. 3/2022, ako rozhodnutie č. 35, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 19. mája 2022, sp. zn. 4Obdo/106/2020), podľa ktorého „I. Požiadavka konať s odbornou
starostlivosťou pri výkone funkcie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 135a ods.
1 Obchodného zákonníka je splnená, ak konateľ vykonáva túto funkciu s potrebnými znalosťami,
teda informovane a pri konkrétnom rozhodovaní vynaloží primerané úsilie na využitie všetkých

rozumne dostupných informačných zdrojov a na ich základe starostlivo zváži možné výhody/nevýhody
(rozpoznateľné riziká s cieľom ich minimalizovať) existujúcich možností konateľského rozhodnutia v
prospech spoločnosti. Splnenie povinnosti konať informovane je nevyhnutné posudzovať z pohľadu
ex ante, t. j. s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré mu boli, mohli alebo mali byť známe v okamihu, v
ktorom rozhodnutie konateľ vykonal. II. Konateľ objektívne (bez ohľadu na zavinenie) zodpovedá za

riadny výkon funkcie s odbornou starostlivosťou a nie za výsledok svojej činnosti. Ak konateľ preukáže,
že pri výkone svojej pôsobnosti postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v
záujme spoločnosti, nie je možné vyvodzovať jeho zodpovednosť za škodu ani v prípade, keby následky
dotknutej činnosti boli pre spoločnosť negatívne alebo ak by sa jej očakávaný výsledok nedostavil. III.Zodpovednosť konateľa za škodu je vylúčená, ak pri podnikateľskom rozhodovaní mohol mať rozumne
za to, že na základe náležitých informácií koná v prospech spoločnosti.“

50. Dovolací súd súhlasí s tým názorom odvolacieho súdu, že žalobca ako veriteľ musí preukázať, že
spoločnosti vznikla škoda, za ktorú nesie zodpovednosť konateľ, a že vznikla v príčinnej súvislosti s
porušením povinností pri výkone pôsobnosti konateľa. Záver konajúceho súdu však ohľadom povinnosti
zo strany žalobcu ako veriteľa preukázať aj tú zodpovednostnú zložku, ktorá spočíva v konaní konateľa v
rozpore s odbornou starostlivosťou a dobrou vierou je nepreskúmateľný a arbitrárny. Podľa § 135a ods.

3 ObZ totiž konateľ nezodpovedá za škodu ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti
s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Zodpovednosť konateľa za
škodu je týmto založená objektívne nielen v zmysle § 135a ods. 3 ObZ, ale aj v zmysle vyššie uvedenej
ustálenej súdnej praxe (judikát č. 35 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR
č. 3/2022). Preto je nevyhnutné podrobiť skúmaniu a následne aj riadnemu odôvodneniu žalobcom
definovaného nesprávneho postupu konateľky. Takéto žalobcom vymedzené porušenie povinnosti

bývalou konateľkou, resp. žalovanou je popísané aj odvolacím súdom, a to tak, že: „spoločnosť
NOVOSILVER, s.r.o. mala prístroje predať za sumu 43.014,04 eur, pričom takáto kúpna cena nebola
spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. zaplatená, pretože ak by zaplatená bola, nepochybne by neostal
spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. dlh voči žalobcovi, ktorý sa navýšil aj o náklady spojené s jeho
vymáhaním a o úroky z omeškania. Žalobca tiež tvrdil, že ak spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o. bola

vyplatená kúpna cena, tak jej nebola vyplatená v celom rozsahu a ak jej bola nejaká časť kúpnej ceny
vyplatená, tak nebola použitá v súlade so záujmami spoločnosti NOVOSILVER, s.r.o., ale na obohatenie
žalovanej alebo tretej osoby. Nie je však podľa názoru žalobcu vôbec vylúčené, že k prevodu strojov
na spoločnosť DONAX, a. s. nedošlo, ale došlo k inému scudzeniu prístrojov, avšak bez adekvátnej
protihodnoty.“Týmtopostupommalžalobcazato,žežalovanápriscudzeníprístrojov,resp.prinakladaní

s kúpnou cenou za ne nepostupovala s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti
a všetkých jej spoločníkov (ust. § 135a ods. 1 ObZ), preto žalovaná mala spoločnosti NOVOSILVER,
s.r.o. spôsobiť škodu, ktorú je povinná nahradiť (ust. § 135a ods. 2 ObZ). Uvedené konanie je zároveň
potrebné skúmať aj s akcentom na žalobcom prezentovaný judikát R 48/2005 (rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 28. februára 2005 sp. zn. ObdoV 53/2003), podľa ktorého „Samotné personálne prepojenie

obchodných spoločností nie je protiprávne. Správanie sa týchto osôb však musí byť obvyklé, poctivé
a spravodlivé. Tieto zásady spolu s ďalšími zásadami vymedzujú konanie zodpovedajúce dobrým
mravom.“ Hoci žalobca ako odvolateľ na judikát R 48/2005 v podanom odvolaní odkázal, v napadnutom
rozhodnutí o vyhodnotení konania žalovanej ako bývalej konateľky absentuje hodnotenie a odôvodnenie
konania žalovanej v rovine zodpovedajúcej dobrým mravom.

51. Po preskúmaní veci vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd dospel k názoru, že
v posudzovanej veci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nie je dostatočné a
preskúmateľné, pretože jeho odôvodnenie neposkytuje odpoveď ohľadom skúmania konania žalovanej
ako bývalej konateľky s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere v záujme spoločnosti. Zároveň je

nutné podotknúť, že právny záver konajúceho súdu o dôkaznom bremene na strane žalobcu preukázať
konanie konateľky v rozpore s odbornou starostlivosťou a dobrou vierou v záujme spoločnosti je
arbitrárny, nakoľko konateľ objektívne (bez ohľadu na zavinenie) zodpovedá za riadny výkon funkcie
s odbornou starostlivosťou. A je to práve konateľ, ktorý ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej
pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, nezodpovedá za

škodu (§ 135a ods. 3 ObZ).

52. Ďalej osobitne k tej dovolacej námietke dovolateľa, ktorou poukázal na potrebu aplikácie ustanovenia
§ 151 ods. 2 CSP o popretí skutkových tvrdení v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, a to za situácie,
keď žalovaná podľa názoru žalobcu v konaní prakticky neprodukovala podrobnejšie skutkové tvrdenia

a k jeho skutkovým tvrdeniam bola otázka aplikácie ustanovení CSP o popretí skutkových tvrdení
zásadnou, dovolací súd uvádza nasledovné.

53. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.54. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (skutkové tvrdenia).

55. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné (popretie skutkových tvrdení protistrany).

56. Sudcovská koncentrácia konania je upravená v ustanovení § 153 CSP, kedy podľa § 153 ods. 1
CSP sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.

Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu (ods. 2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (ods. 3).

57. Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

58. Podľa § 120 ods. 3 OSP ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

59. Dovolací súd uvádza, že cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v
ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Poslednou

procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
V zmysle úpravy podľa Civilného sporového poriadku majú strany povinnosť pravdivo a úplne uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na
skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu s tým, že
porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu. Ide o úpravu prevzatú z

Občianskeho súdneho poriadku, kedy povinnosť označiť dôkazy sa vzťahovala na všetky tvrdenia, ktoré
sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také
rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
(stranou) v opačnom procesnom postavení než je účastník (strana), ktorý nesplnil alebo nedostatočne
splnil svoju dôkaznú povinnosť.

60. Z uvedeného je zrejmé, že ako za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, tak aj za účinnosti
Civilného sporového poriadku, spočíva dôkazná povinnosť na princípe pravdivo uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia, resp. povinnosti označiť dôkazy na všetky tvrdenia uvádzané žalobcom,
či žalovaným. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok v prípade oboch procesných kódexov

za následok procesný neúspech v podobe takého rozhodnutia, ktoré vychádza zo skutkových zistení
aktívnej strany sporu, resp. tej ktorá efektívne plnila svoju dôkaznú povinnosť.

61.Dovolacísúdzospisuzisťuje,ževdanomsporedošlokvydaniuprvéhorozhodnutiaOkresnéhosúdu
Lučenec 19. augusta 2015, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, čím je v prejednávanom

spore potrebné vziať dôsledný zreteľ na znenie prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP. Týmto je
dovolateľom naznačený procesný postup o aplikácii ustanovenia § 151 ods. 2 CSP o popretí skutkových
tvrdení na súdenú vec možný, samozrejme za takej procesnej situácie, kedy žalovaná neprodukuje
podrobnejšie skutkové tvrdenia a nepreukáže, že postupovala pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Dovolací súd zdôrazňuje, že týmto

záverom posúdil iba prípustnosť aplikácie § 151 ods. 2 CSP v spojení s § 470 ods. 2 CSP bez ďalšieho,
resp. vyhodnotenia skutkových tvrdení jednej či druhej sporovej strany v súdenej veci.

62. Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené preto konštatuje, že v dôsledku nesprávneho procesného
postupu odvolacieho súdu došlo k porušeniu práv žalobcu na spravodlivý proces (§ 420 písm. f)

CSP), keďže napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je možné považovať za preskúmateľné a
riadne odôvodnené. Zistená procesná vada konania zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež
dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v
konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Vzhľadomna vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že konanie pred odvolacím súdom (ako aj súdom prvej
inštancie) nebolo postihnuté namietanou vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. f) CSP
a napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie nie je možné

považovať za neodôvodnené.

63.Dovolaniejeďalejodôvodnené§421ods.1CSP,tedatým,žerozhodnutieodvolaciehosúduzáviselo
od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§
421 ods. 1 písm. b) CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,

ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 2 CSP).

64. Žalobca konajúcim súdom nesprávne právne posúdenie otázky posúdenia nároku na náhradu škody
podľa § 135a ods. 5 ObZ, a to v znení: „ako detailne musí byť nárok spoločnosti na náhradu škody
voči konateľovi preukázaný, či musí byť detailne popísané konkrétne škodové konanie konateľa a či

nepostačuje všeobecnejší popis škodového konania, a to obzvlášť v situácii, keď nárok spoločnosti na
náhradu škody voči konateľovi uplatňuje vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti podľa
§ 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, pričom spoločnosť mala len jediného konateľa a spoločníka,
spoločnosť skončila v rukách bieleho koňa, účtovníctvo spoločnosti zmizlo a majetok spoločnosti bol
prevedený cez jednu spriaznenú spoločnosť (DONAX, a.s.) na inú spriaznenú spoločnosť (Novooptik,

a.s.), a to aj v kontexte vyššie judikátu R 48/2005.“

65. Dovolací súd zdôrazňuje, že relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP je právna (nie skutková) otázka, na
ktorej spočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu. Musí ísť pritom o takú právnu otázku, ktorá bola podľa
názoru dovolateľa odvolacím súdom vyriešená nesprávne (porovnaj § 432 ods. 1 CSP) a pri ktorej - s

prihliadnutím na individuálne okolnosti veci (prípadu) - zároveň platí, že ak by bola vyriešená správne,
súdy by nevyhnutne rozhodli inak, pre dovolateľa priaznivejším spôsobom.

66. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca
v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a

povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich
riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne
posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

67. Dovolací súd vychádzajúc zo žalobcom formulovanej obsiahlej dovolacej otázky ohľadom
požiadavky „... detailne popísaného konkrétneho škodového konania konateľa, miesto všeobecnejšieho
popisu škodového konania, a to obzvlášť v situácii, keď nárok spoločnosti na náhradu škody voči
konateľovi uplatňuje vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti podľa § 135a ods. 5

Obchodného zákonníka, pričom spoločnosť mala len jediného konateľa a spoločníka, spoločnosť
skončila v rukách bieleho koňa, účtovníctvo spoločnosti zmizlo a majetok spoločnosti bol prevedený cez
jednu spriaznenú spoločnosť (DONAX, a.s.) na inú spriaznenú spoločnosť (Novooptik, a.s.), a to aj v
kontexte vyššie judikátu R 48/2005“ konštatuje, že jadro takto formulovanej otázky je späté s otázkou
skutkovou spočívajúcou v tom, či bolo prítomné porušenie konkrétne a nezameniteľné povinnosti zo

strany žalovanej ako konateľky spoločnosti. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v sporovom
konaní spojené s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procese dokazovania. Pri jej riešení
sa súd zameriava na skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo
alebo malo stať, čo (ne)urobil žalobca alebo žalovaný, čo (ne)bolo dohodnuté, či a aké skutočnosti
nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo právnickej osoby, čo obsahuje určitá

listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec. S istým zjednodušením možno konštatovať, že otázkou
skutkovou (faktickou) je pravdivosť či nepravdivosť skutkových tvrdení procesných strán. Na rozdiel
od toho riešenie právnej otázky (guaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri
ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma
jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení (to znamená

až po vyriešení skutkových otázok) prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu
pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (3Cdo/218/2017, 3Cdo/150/2017,
4Cdo/7/2018, 4Cdo/32/2018, 7Cdo/99/2018).68. Vo vzťahu k nemožnosti posúdenia skutkových otázok pri dovolaní podľa § 421 ods. 1 CSP je
potrebné poukázať tiež na to, že dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací
súd (§ 442 CSP). Najvyšší súd v dovolacom konaní nevykonáva dokazovanie, preto ani nemôže

prehodnocovať dôkazy vykonané v konaní na súdoch oboch inštancií a v zásade ani posudzovať
správnosť z nich vyvodených skutkových zistení (záverov).

69. Dovolací súd preto konštatuje, že otázka položená žalobcom, ako aj jeho ďalšia argumentácia
ohľadom požiadavky „...všeobecnejšieho popisu škodového konania, a to obzvlášť v situácii, keď nárok

spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi uplatňuje vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ
spoločnosti podľa § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka, pričom spoločnosť mala len jediného konateľa
a spoločníka, spoločnosť skončila v rukách bieleho koňa, účtovníctvo spoločnosti zmizlo a majetok
spoločnostibolprevedenýcezjednuspriaznenúspoločnosť(DONAX,a.s.)nainúspriaznenúspoločnosť
(Novooptik, a.s.), tak ako je uvedená v podanom dovolaní vyjadruje primárne nesúhlas s vyhodnotením
zistených skutkových zistení, vykonaním a vyhodnotením dôkazov najmä odvolacím súdom.

70. Dovolací súd zároveň pripomína, že zo samotného znenia § 421 CSP je možné vyvodiť, že vzhľadom
na skutočnosť, že od vymedzenia právnej otázky sa odvíja dovolací prieskum, a to v rozsahu, či sa od
nej odvolací súd v rámci jej vyriešenia odklonil, riešil ju rozdielne alebo ju ešte neriešil, je pri jej formulácii
nevyhnutný predpoklad jej „zovšeobecnenia“ (III. ÚS 123/2020). V danom prípade je preto okrem vyššie

uvedeného nutné uzavrieť, že žalobcom formulovanú otázku vyvodenú ustanovením § 421 ods. 1 písm.
b) CSP nie je možné ani „zovšeobecniť“, keďže sa táto neodčleniteľne týkajú iba súdenej veci a tu
posudzovaného škodového konania.

71. Je však nutné dodať, že v súdenom spore odvolací súd nepovažoval rozsudok súdu prvej inštancie

za vecne správny, z dôvodu ktorého ho sčasti zmenil. Nosné dôvody, na základe ktorých bola nižšími
súdmi náhrada škody sčasti priznaná (prvoinštančným súdom), resp. toto rozhodnutie sčasti zmenené
odvolacím súdom spočívali v právnom názore, že na základe v konaní vykonaného dokazovania,
jeho vyhodnotenia a zisteného skutkového stavu nebolo preukázané, že v okolnostiach danej veci
boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 135a Obchodného zákonníka,

a to pre neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu ako veriteľa, ktorý sa domáha voči
žalovanej ako konateľke spoločnosti náhrady škody, ktorá vznikla. Odvolací súd uzavrel, že žalobca
v konaní nepreukázal splnenie predpokladov pre procesný úspech, keďže nepreukázal, že žalovaná
ako konateľka nekonala s odbornou starostlivosťou v záujme spoločnosti (prípadne v dobrej viere).
Takýto právny záver však nie je správny a to pre jeho rozpor aj s ustálenou súdnou praxou, v zmysle

ktorej konateľ objektívne (bez ohľadu na zavinenie) zodpovedá za riadny výkon funkcie s odbornou
starostlivosťou (judikát č. 35 uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 3/2022)
s tým, že zodpovednosť konateľa za škodu je založená objektívne najmä v zmysle § 135a ods. 3 ObZ,
podľa ktorého ustanovenia konateľ nezodpovedá za škodu ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej
pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Týmto došlo v

súdenej veci k nesprávnemu právnemu posúdeniu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP, ktoré však
dovolateľ v podanom dovolaní neuvádzal.

72. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti dovolací súd konštatuje, že prípustnosť dovolania žalobcu
je daná podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ako aj podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Najvyšší súd

Slovenskej republiky, preto dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, § 450 CSP).

73. V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho
konania (§ 453 ods. 3 CSP).

74. Odvolací súd je právnym názorom dovolacieho súdu viazaný (§ 455 CSP).

75. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.