Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. január 2024

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7Csp/168/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216218579
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2024:4216218579.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, IČO: 31 749 542, so sídlom

Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava, v konaní zast.: GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Jozefská 3,
811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovaným: 1) A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX,
XXX XX A., 2) C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX/XXX, XXX XX A., v konaní zast.: JUDr. Ľubica
Bičianová, advokátka so sídlom Záhradnícka 16, 945 01 Komárno, IČO: 14 142 309, 3) C. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. H. G. XXX, o zaplatenie 33.194,37 eur s príslušenstvom, sudcom Mgr.
Petrom Mezőszállásim, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v rade 1), žalovaný v rade 2) a žalovaný v rade 3) sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi istinu vo

výške 32.194,37 eur so zmluvným úrokom vo výške 5,5 % ročne od 28.2.2015 z istiny 33.194,32 eur
do 15.3.2023 a od 16.3.2023 a z istiny 32.194,32 eur do zaplatenia, úrok z omeškania z nesplatených
splátok splatných pred odstúpením vo výške 136,90 eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne od
28.2.2015 z istiny 33.194,32 eur do 15.3.2023 a od 16.3.2023 a z istiny 32.194,32 eur do zaplatenia,
zmluvnúpokutuvovýške548,01euranesplatenýzmluvnýúrok vovýške1688,97eur, všetkovlehote3
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť ďalších žalovaných.

Súd konanie o časti návrhu žalobcu o zaplatenie istiny 3 500,23 eur z a s t a v u j e.

Súd návrh žalobcu v ostatnej časti z a m i e t a.

Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.11.2016 domáhal voči žalovaným v 1) až v 3) rade
zaplatenia sumy 33.194,37 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že so žalovaným v rade

1) uzatvoril Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. 401/1563/2009, na základe ktorej bola
žalovanému poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 38.350,00 eur pri základnej úrokovej sadzbe
3,50 % ročne s dobou splatnosti 30 rokov. K predmetnej zmluve žalovaní v rade 2) a v rade 3) pristúpili
so svojim ručiteľským vyhlásením. Žalovaný v rade 1) sa dostal s plnením dlhu do omeškania, a
preto mu žalobca zaslal Výzvu na úhradu zo dňa 27.06.2014 ktorou žalovaného v rade 1) vyzval na
úhradu omeškaných splátok v sume 1.922,85 eur. Žalovaný v rade 1) bol k dátumu 12.12.2014 v
omeškaní s 11 splátkami v sume 2.208,10 eur, čím došlo k splneniu podmienky ustanovenia čl. X bod

10.3 písm. b/ Zmluvy o úvere oprávňujúcej žalobcu k odstúpeniu od zmluvy o úvere. Žalobca odstúpil od
zmluvy o úvere podaním zo dňa 22.12.2014, ktoré bolo žalovanému v rade 1) doručené dňa 15.01.2015,
žalovanému v rade 2) doručené dňa 28.01.2015 a žalovanému v rade 3) doručené dňa 9.01.2015, čím
sa stal splatný celý dlh. V odstúpení boli žalovaní vyzvaní, aby dlžnú sumu uhradili v lehote 30 dní oddoručeniaodstúpenia.Dlžnásumapozostávalazistinyvovýške35.188,47eur,úrokukudňu22.12.2014
vo výške 1 688,97 eur, úroku z omeškania 136,90 eur a zmluvnej pokuty vo výške 3 488,33 eur. Zmluvná
pokuta bola vypočítaná v zmysle článku XI. bodu 11.2. zmluvy o úvere. Žalobca si v žalobe zároveň

uplatnil náklady spojené s uplatnením pohľadávky a to vo výške 609,13 eur. Z vyčísleného nedoplatku
žalovaných žalobca odpočítal vykonané platby žalobcov a započítal na úhradu zmluvnej pokuty.

2. Žalovaná 1) uviedla, že podpísala túto zmluvu a chce zaplatiť uplatnený nárok v sume 33.194,37 eur
s trovami, a zároveň dodala, že zrejme v celosti to zaplatiť nevie, najradšej by to uhradila v splátkach

po 500,- eur.

3. Žalovaná 3) uviedla, že žalovaný 2) je jej brat, ktorý sa s celou rodinou odsťahoval do Rakúska, on o
tomto konaní vie, a ona ho prosila, aby túto dohodou o zmieri aj on podpísal, čo on odmietol. Na záver
dodala, že rovnako sa domnieva, ako advokátka žalovaného v rade 2), že ide o spotrebiteľsko-právny
úver, avšak chce vrátiť tieto finančné prostriedky, ktoré boli vyčerpané, ale žiada o možnosť úhrady vo

forme splátok rovnako ako zmier v súdnom konaní vedenom na OS KN pod sp. zn. 6C/753/2016.

4. Advokátka žalovaného 2) uviedla, že s navrhnutým zmierom nesúhlasí. Žalovaný 2) nespochybňuje,
že podpísal ručiteľské prehlásenie, čo sa týka predmetu konania, a zároveň poukázala na jednotlivé
rozhodnutia KS NR 9Co/352/2016 z 4.5.2017, kde žaloba bola zamietnutá, rovnako na rozhodnutie

KS Žilina sp. zn. 11Co/194/2017, KS Prešov 24Co/11/2016 zo dňa 18.1.2018 k otázkam poskytnutých
úverov zo ŠFRB. Ďalej dodala, že zastáva názor, že právne vzťahy z týchto úverov je treba posudzovať
ako spotrebiteľsko-právneho charakteru a nekalých podmienkach, s poukazom na aplikáciu § 457 Obč.
zák., a tým poskytnutej ochrany aj v zmysle Obč. zák. § 52 a nasl. Žalovaný 2) so žalovanými 1) a 3)
nekomunikoval, nevie, kto splácal a nesplácal, nebolo mu doručené odstúpenie od zmluvy, ani výzva

ako ručiteľa na úhradu celej dlžnej sumy. Poukázala na § 349 Obch. zák., podľa ktorého je rozdiel oproti
Obč. zák. § 48 ods. 2, kedy účinky odstúpenia sú rozdielne, kým podľa Obč. zák. od začiatku zmluva
zaniká, a preto žiadala, aby súd žalobu voči žalovanému 2) zamietol. Ďalej namietala skutočnosť, že
dňa 28.1.2015 došlo k riadnemu odstúpeniu od zmluvy, nakoľko žalovaný v 2) rade od r. 2011 nebýval
na adrese, ktorá je uvedená pre doručenie, a to G. H. G. I. XX, býva na inej adrese. Záverom uviedla,

že žaloba bola v lehote doručená, avšak žiadala vzhľadom na uvedené žalobu zamietnuť a pre prípad
úspechu si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

5. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom dňa 6.5.2019 vo veci tak, že
žalovaným v rade 1) až 3) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 27.085,23 eur s úrokom z omeškania

vo výške 8,05 % p. a. od 29.1.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ďalších
žalovaných a vo zvyšku súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 63,6 %. Na základe podaného odvolania žalovaného v rade 2) odvolací súd, Krajský
súd v Nitre svojim uznesením sp. zn. 12CoCsp/1/2020 zo dňa 31. augusta 2021, rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že z obsahu spisu nesporne vyplynulo,
že Zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru č. 401/1563/2009 zo dňa 16.09.2009, podpísaná
stranami sporu, bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ako aj v súlade

s § 12 Zákona NR SR č. 124/1996 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania o poskytnutí podpory.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd dospel k jednoznačnému právnemu
záveru, že žalobca - ŠFRB nespĺňa definíciu dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ. Je účelovým fondom,
ktorý v zmysle jednoznačnej definícii pojmu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 OZ nespĺňa pojmové
znaky dodávateľa, to znamená, že v danom prípade nie je možné zmluvu o poskytnutí podpory, ktorú

uzavrel žalobca so žalovanými považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ. To,
že predmetná zmluva nie je zmluva o spotrebiteľskom úvere ani v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z., je
nesporné, rovnako k takémuto záveru dospel aj súd prvej inštancie a táto skutočnosť nebola v konaní
ani rozporovaná. Odvolací súd dospel k záveru, že zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru a
nenávratného príspevku bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, je preto potrebné

ju považovať za úverovú zmluvu v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a aplikovať naň režim
Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“). Za obchodné záväzkové vzťahy považuje právna úprava aj
ďalšie vzťahy bez zreteľa na povahu účastníkov, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 261 ods. 3 písm. d/
ObZ; právne vzťahy založené zmluvou o úvere (§ 497 ObZ) preto zo zákona reprezentujú doktrinálnukategóriu tzv. „absolútnych obchodov“. Jej rozhodujúcim znakom je forma (typ vzťahu, nie jeho subjekty;
nevyžadujesa,abyišlovýlučneovzťahmedzipodnikateľmi).Vprávnomvzťahuvyplývajúcomzozmluvy
o úvere, ako aj v právnom vzťahu, ktorý vznikne zo zabezpečenia záväzku dlžníka v takomto vzťahu sa

jeho subjekty riadia Obchodným zákonníkom. Skutočnosť, že ide o absolútny obchod, vylučuje dohodu
strán o voľbe Obchodného zákonníka v zmysle § 262 ods. 1, 2 ObZ. Ide teda o kogentnú povahu
citovaného právneho ustanovenia, ktoré spôsobuje, že vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov
z úverovej zmluvy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka (rozsudok NS SR 1Cdo 120/2010
z 29. 03. 2012). Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Zánik

zmluvy nastáva k dobe účinnosti právneho úkonu, ktorým oprávnená strana odstúpila od zmluvy. Tým
sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, kde odstúpenie od zmluvy má účinky „ex
tunc“, t. j. že zmluva sa zruší od počiatku, kým pri obchodno-záväzkových vzťahoch odstúpenie od
zmluvy má účinky „ex nunc“, to znamená, že zánik zmluvy nastáva v dobe účinnosti právneho úkonu,
ktorým oprávnená strana odstúpila od zmluvy. V dobe účinku odstúpenia od zmluvy zanikajú práva,
ktoré vyplývajú priamo z obsahu zmluvy, ale nie práva, ktoré vznikli v dôsledku porušenia zmluvy. To

znamená, že v zmysle § 351 ods. 1 ObZ odstúpením od zmluvy nezaniká nárok na náhradu škody, ktorá
vznikla v dôsledku odstúpenia od zmluvy, nezanikajú ani zmluvné povinnosti týkajúce sa voľby práva
alebo voľby Obchodného zákonníka podľa § 262 Obchodného zákonníka, ani ustanovenia upravujúce
riešenie sporov medzi zmluvnými stranami a iné ustanovenia, ktoré podľa prejavenej vôle strán, ale
vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po skončení zmluvy.

V preskúmavanej veci zo žaloby vyplýva, že žalovaní sa dostali do zlej platobnej disciplíny ku dňu
12.12.2014, keď boli v omeškaní s úhradou 11 mesačných splátok v celkovej sume 2.208,10 eura. V
zmysle § 506 ObZ žalobca odstúpil od uzatvorenej zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru, a to
listom zo dňa 22.12.2014 aj v súlade s článkom X. bod 10.3. písm. b/ úverovej zmluvy, pričom stanovil
žalovaným 30-dňovú lehotu na uhradenie dlžnej sumy, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny, ako aj z

nesplateného zmluvného úroku a zmluvne dohodnutých sankcií. Žalobca predložil dôkazy o doručení
odstúpenia od zmluvy, ktoré bolo žalovanej 1) doručené dňa 15.01.2015, žalovanému 2) dňa 28.01.2015
a žalovanej 3) dňa 09.01.2015. Doručenie odstúpenia od zmluvy rozporoval žalovaný 2), uviedol, že
odstúpenie od zmluvy mu nebolo doručené, on žije dlhodobo v zahraničí, doručenku za neho musel
podpísať niekto iný. Súd prvej inštancie sa jeho námietkami dostatočne nezaoberal. Žalobca doručoval

všetkypísomnostižalovanému2)naadresuG.H.G.XX.Zfotokópiídoručenieknalistináchsoznačením
Odstúpenie od zmluvy nevyplýva, že žalovaným bolo doručované odstúpenie od zmluvy, podpísaná je
aj doručenka od žalovaného 2) s adresou Vrbová nad Váhom 99. Z registra obyvateľov SR však vyplýva,
že žalovaný 2) má od 14.09.2011 uvedenú adresu bydliska A., E. XX, ktorá je uvedená aj v plnej moci
na čl. 89. Z týchto skutočností je zrejmé, že odstúpenie od zmluvy nebolo žalovanému 2) doručované

na správnu adresu a preto vzniká pochybnosť o platnom doručení žalovanému 2). Inštitút odstúpenia
od zmluvy podľa Obchodného zákonníka má účinky „ex nunc“, to znamená, že zánik zmluvy nastáva k
dobe účinnosti právneho úkonu, ktorým oprávnená strana odstúpila od zmluvy, je potrebné vychádzať
zo samotného právneho úkonu žalobcu - odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je účinné iba
v prípade, ak bolo doručené všetkým povinným stranám v súlade so zákonom. K účinnosti odstúpenia

od zmluvy dôjde až doručením jednostranného právneho úkonu žalobcu poslednému z povinných strán
(poslednému zo žalovaných) a nasledujúcim dňom začína plynúť 4-ročná premlčacia doba. V dôsledku
platného zosplatnenia úveru vzniká potom oprávnenej strane právo požadovať úrok z omeškania z celej
dlžnej sumy. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie pri právnom posúdení právneho vzťahu sporových
strán viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie sa bude zaoberať účinnosťou

odstúpenia od zmluvy s ohľadom na vadu v jeho doručovaní žalovanému 2) a následne sa vyporiada
s dôsledkami buď účinného odstúpenia, alebo neúčinnosti odstúpenia od zmluvy. Zároveň sa súd prvej
inštancie vyporiada aj so všetkými tvrdeniami sporových strán uvedenými v odvolaniach. Svoje nové
rozhodnutie zdôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

7. Súd vo veci doplnil dokazovanie výsluchom strán konania. Žalobca na ústnom pojednávaní uviedol,
že súhlasí so závermi odvolacieho súdu v časti ustálenia právneho posúdenia predmetnej veci. V časti
čo sa týka doručenia odstúpenia žalovanému 2) žalobca zotrváva na dôvodoch svojho žalobného návrhu
a momentálne dôkazy na preukázanie momentu doručenia odstúpenia žalovanému 2) neoznačuje. Nie
je oboznámený s obsahom rozhodnutia 8Cdo/64/2019. Poukazuje však na skutočnosti a na závery

odvolacieho súdu (KS Nitra), ktorými závermi súd prvého stupňa je viazaný. Z uvedeného vyplýva, že
odvolací súd jasne určil, že aplikovať na právne posúdenie nárokov žalobcu je potrebné ustanovenie
Obchodného zákonníka. K samotnému premlčaniu poukazuje na obsah zmluvy o úvere, z čoho
vyplýva, že v prípade nesplnenia povinnosti dlžníkom je oprávnenie veriteľa odstúpiť a nie povinnosťa poukazujúc na moment podania žaloby na súd nie sú splnené podmienky na premlčanie nároku
žalobcu. K samotnému doručeniu odstúpenia žalovanému 2) poukazuje na to, že žalobca odstúpenie
doručoval žalovanému 2) na adresu uvádzanú žalovaným 2) a to formou do vlastných rúk. Žalobcovi

sa vrátila doručená zásielka do vlastných rúk, čím sú splnené podmienky na doručenie odstúpenia.
Skutočnosť, že by súdnu zásielku prevzal iný, než adresát, sú to nároky na náhradu škody adresáta
voči osobe, resp. doručovateľovi, čo však nemôže byť na ťarchu odosielajúcej strany. K samotnému
upozorneniu ručiteľa, že dlžník nespĺňa svoje povinnosti pred zosplatnením dlhu zastáva názor, že
takáto povinnosť žalobcovi z právnych predpisov ani zo zmluvy nevyplývala. Momentálne ani k tomu

sa neviem vyjadriť, či bolo vôbec alebo nie takéto upozornenie ručiteľom doručené. Pridržiava sa
svojich doterajších prednesov týkajúce sa vznesenej námietky premlčania. Ohľadne práva odstúpiť,
poukazujenato,žeak12.12.20214bolažalovaná1)vomeškanís11splátkami,tak možnosťodstúpenia
žalobcu prvý krát mohlo vzniknúť 11 – 3, t. j. v máji 2014. Odstúpenie od zmluvy žalovanému 2)
spolu so žalobou, t. j. najneskôr bola doručená dňa 10.4.2017. Ani v tomto prípade nie sú splnené
tri roky, aj v prípade, ak by sa použili ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaná v rade 1) na

ústnom pojednávaní vyčíslenie nedoplatku v súlade s podaním žalobcu č. l. 631 nenamieta, zodpovedá
reálnemunedoplatku,akoiplatiebvykonanýmdlžníkmi. Namietaanesúhlasívšaksozmluvnýmúrokom
5,5 %, ďalej s úrokom z omeškania 8,5 % a zmluvnou pokutou uplatnenou a to z toho dôvodu, že
dokopy istina s príslušenstvom a so zmluvnou pokutou spolu tvoria veľmi vysokú čiastku, ktorú nevie
zaplatiť. Žalovaný v rade 2) zastúpený advokátkou na ústnom pojednávaní uviedla, že v plnej miere sa

pridržiava písomne podaných vyjadrení vo veci. Napriek záverom odvolacieho súdu zastáva názor, že
nároky vyplývajúce z uzatvorenej úverovej zmluvy napriek skutočnosti, že samotná zmluva sa posudzuje
podľa Obchodného zákonníka, by mali byť posudzované podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka poukazujúc na rozhodnutie 8Cdo/64/2019. Z uvedeného vyplýva, že nároky vyplývajúce zo
zmluvy sa týkajú najmä príslušenstva pohľadávky, úroky z omeškania aj vo vzťahu k zmluvnej pokute.

Súčasne poukazuje na vznesenú námietku premlčania žalovaným 2) a to všeobecnú trojročnú na tom
skutkovom základe, že žalobca už v žalobe uvádzal, že žalovaný bol v omeškaní ku dňu 12.12.2014 už
s 11 splátkami, teda by už mohol realizovať svoje právo od zmluvy odstúpiť najskôr 12.4.2014. Vznáša
námietku premlčania všeobecnú trojročnú k podanej žalobe na súd, čím žalobca zmeškal premlčaciu
lehotu.

Súčasne poukazuje na to, že zo strany žalobcu žalovaný 2) nebol upozornený ako ručiteľ, že dlžník
nespĺňa svoj dlh riadne a včas. K samotnému doručeniu žalovanému 2) – odstúpenie – poukazuje na
listinné dôkazy v spise – potvrdenie zamestnávateľa, že v čase doručenia sa zdržiaval mimo územia
SR a poukazuje na vyjadrenie žalovanej 3), ktorá potvrdila, že súdne zásielky preberali za žalovaného
2). Ďalej poukázala na svoje vyjadrenie v spise, v zmysle ktorého žalovaný 2) nemal vedomosť, že

žalovaná1)nesplácariadneavčasúver.Tútoskutočnosťmuneoznámilianižalovaná1)anižalovaná3).
Nakoľko žalovaný 2) sa dozvedel o nároku žalobcu až z doručenej žaloby a poukazujúc už na citované
rozhodnutieNStýkajúcesapoužitiaustanoveniaObčianskehozákonníkanaposúdenienárokovžalobcu
vznáša námietku premlčania a to všeobecnú trojročnú lehotu, nakoľko z obsahu žaloby vyplýva, že
žalovaná už dlhšiu dobu bola v omeškaní so zaplatením dlhu a žalobca už aj skôr (po splnení zmluvne

dohodnutých podmienok – 3 mesiace) mohol odstúpiť od zmluvy. Nakoľko však samotné odstúpenie
žalovanému 2) bolo doručené až spolu s návrhom, vznáša námietku premlčania práva žalobcu od
zmluvy odstúpiť, nakoľko uplynula všeobecná 3 ročná lehota od momentu, kedy si mohol toto právo
uplatniť. K samotnej doručenke žalovaného 2) pridržiava sa prednesov v písomnom podaní.
Žalovaná v rade 3) na ústnom pojednávaní uviedla, že v plnej miere sa pridržiava prednesom žalovanej

1), t . j. nenamieta vyčíslenie nedoplatku, namieta len príslušenstvom (úroky, úroky z omeškania
a zmluvnú pokutu) a to z dôvodu, že dokopy sa jedná o veľmi vysokú sumu, ktorú síce by chceli zaplatiť,
ale ich možnosti a schopnosti to neumožňujú. Čo sa týka doručenia odstúpenia žalobcom od úverovej
zmluvybolotodávno,užsitopresnenepamätá,čitopodpísalazažalovaného2)doručenkudovlastných
rúkodoručeníodstúpenia.Poznamenáva,žepoštárkaistýčasimdodala poštuadresovanúžalovanému

2) (svojmu bratovi) a to i napriek tomu, že splnomocnenie nemala. Po nahliadnutí do originálu poštovej
doručenky čl. 39 o doručení odstúpenia žalovanému 2) žalovaná 3) uviedla, že nie je to ani jej podpis,
ani podpis jej, t. j. žalovaného 2).

8. Na ďalšom pojednávaní dňa 5.12.2023 žalobca uviedol, že v súlade s písomnou špecifikáciou

žalovanej istiny č. l. 648 strana 2 oproti pôvodne uplatnenej istine v časti rozdielu žalobca svoj návrh
berie späť, nakoľko v tejto časti došlo k vykonaniu čiastočných úhrad zo strany žalovaných. Podľa
úverových podmienok žalobca má oprávnenie nie povinnosť v prípade porušenia zmluvných povinností
– platobnej disciplíny od zmluvy odstúpiť. Tu poukázal na to, že omeškané splátky voči žalovanej1) žalobca si uplatnil v konaní 6C/77/2015, ktoré konanie sa skončilo súdnym zmierom. Poukázal
súčasne na § 392 ods. 2 Obch. zák. v zmysle ktorého predmetom žaloby nie sú jednotlivé splátky,
ale zosplatnená istina. Žalovaná v rade 1) na ústnom pojednávaní v závere pridržiavala sa svojich

doterajších vyjadrení. Nepopierala nárok žalobcu, chcela by to zaplatiť. Finančná situácia jej však
neumožňuje zaplatiť v celosti. Žalovaný v rade 2) na ústnom pojednávaní zastúpený advokátkou uviedol,
že naďalej zotrváva na dôvodoch svojho nesúhlasu so žalobou. Poukazuje na to, že žalovanému 2)
odstúpenie od zmluvy doručené nebolo, čo bolo preukázané v tomto konaní. Vychádzajúc z platobnej
histórie poukazuje súčasne na to, že žalobca svoje oprávnenie a to odstúpiť od úverovej zmluvy by

si mohol uplatniť už dňa 15.7.2013, kedy žalovaná 1) už bola v omeškaní po dobu štyroch splátok.
V uvedenom prípade podanie žaloby na súd dňom 7.11.2016 považuje za premlčanie nároku a samotné
doručenie žaloby žalovanému 2) až 10.4.2017 tiež považuje za nárok premlčaný. V závere navrhla návrh
žalobcu voči žalovanému 2) zamietnuť práve z dôvodu a poukazujúc na rozhodnutia NS 8Cdo/164/2020
a 8Cdo/64/2019, kde NS napriek obchodnoprávnej povahe úverové zmluvy vyslovil, že nároky z neho
vyplývajúce je potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka vrátane nárokov

a podmienok odstúpenia od zmluvy. Žalovaná 3) na ústnom pojednávaní sa v plnej miere pridržiava
prednesov žalovanej 1).

9. Okrem výsluchu strán konania, súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými
dôkazmi najmä: zmluva o poskytnutí úveru vo forme podpory č.l. 12 – 16, oznámenie č.l. 23 – 25, výzva

na úhradu č.l. 26, LV XXXX č.l. 37 – 38, odstúpenie od úverovej zmluvy č.l. 39 – 41, história pobytov
na účte č.l. 651 – 653, výzva k úhrade č.l. 655 – 657. Na základe takto vykonaného dokazovania súd
ustálil nasledovný skutkový a právny záver.

10. Žalobca so žalovaným 1) uzatvoril zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. 401/1563/2009,

na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 38.350,00 eur pri
základnej úrokovej sadzbe 3,50 % ročne s dobou splatnosti 30 rokov. K predmetnej zmluve žalovaní
v rade 2) a v rade 3) pristúpili so svojim ručiteľským vyhlásením. Žalovaný v rade 1) sa dostal s
plnením dlhu do omeškania, a preto mu žalobca zaslal Výzvu na úhradu zo dňa 27.06.2014 ktorou
žalovaného v rade 1) vyzval na úhradu omeškaných splátok v sume 1.922,85 eur. Žalovaný v rade

1) bol k dátumu 12.12.2014 v omeškaní s 11 splátkami v sume 2.208,10 eur, čím došlo k splneniu
podmienky ustanovenia čl. X bod 10.3 písm. b/ Zmluvy o úvere oprávňujúcej žalobcu k odstúpeniu od
zmluvy o úvere. Žalobca návrhom zo dňa 20.11.2014 uplatnil na tunajšom súde nárok na zaplatenie
sumy - nedoplatku žalovanej v rade 1) 1.994,10 eur, v konaní 6C 753/2015 v ktorom konaní strany
uzavreli súdny zmier o povinnosti žalovanej v rade 1) zaplatiť 1 994,10 eur s príslušenstvom v splátkach.

Vzhľadom k viacnásobnému porušeniu článku X. bod 10.2 zmluvy o úvere žalobca pristúpil k zvýšeniu
úrokovej sadzby na úroveň 5,5 %.
Žalobca odstúpil od zmluvy o úvere podaním zo dňa 22.12.2014, ktoré bolo žalovanému v rade
1) doručené dňa 15.01.2015, žalovanému v rade 2) bolo doručené dňa 28.01.2015, ale najneskôr
doručenou žalobou ako príloha žaloby dňa 10.4.2017 a žalovanému v rade 3) doručené dňa 9.01.2015,

čím sa stal splatný celý dlh. V odstúpení boli žalovaní vyzvaní, aby dlžnú sumu uhradili v lehote 30 dní od
doručenia odstúpenia. Celková suma nedoplatkov žalovaných v odstúpení bola 37.014,34 eur. Žalovaní
v priebehu konania vykonali čiastočné platby v sume 3.900,32 eur, z ktorých plnení žalobca započítal na
istinu 1.000,- eur dňa 15.3.2023 z dôvodu označenia plnenia na istinu , a zvyšok na vyčíslenú zmluvnú
pokutu.

- Dlžná suma pozostávala z istiny vo výške 32.194,37 eur, z nezaplatených zmluvných úrokov vo výške
1688,97 eur,
- zmluvný úrok vo výške 5,5 % ročne od 28.2.2015 z nezaplatenej istiny 33.194,32 eur do 15.3.2023
a od 16.3.2023 z nezaplatenej istiny 32.194,32 do zaplatenia,
- úroku z omeškania z nesplatených splátok splatných pred odstúpením vo výške 136,90 eur

- úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne od 28.2.2015 z nezaplatenej istiny 33.194,32 eur do 15.3.2023
a od 16.3.2023 z nezaplatenej istiny 32.194,32 do zaplatenia,
- zmluvnej pokuty vo výške 548,01 eur.

11. Podľa Zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru uzavretej podľa ustanovení zákona č. 607/2003

Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a § 497 a nasl. zákona č. 513/1991
Zb, – Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov číslo: 401/1563/2009 (ďalej len „Zmluva“)
článok II. bod 2.1. predmetom tejto úverovej zmluvy je poskytnutie podpory vo forme úveru na výstavbu
bytu v rodinnom dome podľa projektovej dokumentácie (ďalej len PD) schválenej v stavebnom konanípodľa „zákona o ŠFRB“ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe žiadosti dlžníka č. 1563/
Ž/2009 zo dňa 29.5.2009 a overenej Mestským úradom v Komárne.

12. Podľa článku V. bod 5.2 Zmluvy prvá až 359 splátka úveru je vyčíslená vo výške 172,21 eur. To
všetko za predpokladu riadneho a včasného splácania poskytnutého úveru.

13. Podľa článku VIII. bod 8.2. Zmluvy odstúpenie od zmluvy veriteľ zasiela poštou doporučenou
zásielkou do vlastných rúk na posledne známu adresu dlžníka a ručiteľov. Za posledne známu adresu

sa považuje adresa dlžníka a ručiteľov v dabatáze veriteľa. Vyššie uvedené platí pre všetky písomnosti
zasielané veriteľom.

14. Podľa článku IX. Bod 9.1.1. Zmluvy v súlade so zákonom č. 513/1991 Zb. – Obchodný zákonník
je návratnosť úveru zabezpečená ručením tretích osôb, ktoré prehlasujú, že sa dobrovoľne, slobodne
a vážne rozhodli prijať povinnosť uspokojiť záväzok dlžníka voči veriteľovi. Ručitelia spolu s dlžníkom

svoj ručiteľský záväzok uznávajú ako záväzok spoločný a nerozdielny a tento sa zaväzujú plniť
v prípade, ak dlžník svoje záväzky zo zmluvy neplní.

15. Podľa článku X. bod 10.1 Zmluvy v prípade, ak dlžník neuhradil 3 a viacero splátok poskytnutého
úveru, veriteľ je oprávnený zvýšiť zmluvne dohodnutú úrokovú sadzbu o 0,5 % p. a. pre celý zostatok

úveru.

16. Podľa článku X. bod 10.2. Zmluvy v prípade, ak dôjde k nedodržaniu lehoty na výstavbu – max 24
mesiacov – zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ môže zvýšiť úrokovú sadzbu poskytnutého úveru, za
každých aj začatých 6 mesiacov po prekročení lehoty výstavby, o 0,5 % p. a. pre celý zostatok úveru.

17. Podľa článku X. bod 10.3 písm. b) Zmluvy veriteľ je oprávnený odstúpiť od tejto zmluvy najmä
v nasledujúcich prípadoch: b) v prípade omeškania dlžníka s úhradou 3 a viacerých splátok.

18. Podľa článku XI. Bod 11.2. Zmluvy veriteľ a dlžník sa dohodli, že v prípade ak dôjde k porušeniu

akejkoľvek povinnosti dlžníka vyplývajúcej mu zo zmluvy a k následnému odstúpeniu od zmluvy zo
strany veriteľa, je dlžník povinný uhradiť nesplatenú istinu úveru, nesplatený úrok z úveru a zmluvnú
pokutu vo výške 10 % zo súčtu nesplatenej istiny úveru a nesplateného úroku z úveru a to do 30 dní
od doručenie odstúpenia od zmluvy V prípade, že odstúpenie od zmluvy veriteľom nastalo z dôvodu
uvedeného v čl. X. bod 10.3. písm. a) je dlžník okrem uvedených úhrad povinný uhradiť veriteľovi taktiež

zmluvne dohodnutú pokutu podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

19. Podľa článku XIV. bod 14.3. Zmluvy práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia predovšetkým
„zákonom o ŠFRB“ a ostatnými právnymi predpismi, a to najmä: Obchodným zákonníkom, Občianskym

zákonníkom, Zákonom o katastri nehnuteľnosti, Zákonom o Správe majetku štátu a pod.

20. Súd prvého stupňa riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreného v zrušujúcom
uznesení mal za preukázané, že z obsahu spisu nesporne vyplynulo, že Zmluva o poskytnutí podpory vo
forme úveru č. 401/1563/2009 zo dňa 16.09.2009, podpísaná stranami sporu, bola uzatvorená v zmysle

§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ako aj v súlade s § 12 Zákona NR SR č. 124/1996 Z. z. o štátnom
fonde rozvoja bývania o poskytnutí podpory.

21. Z § 1 odsek 1 a 2 zákona č. 124/1996 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB), účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru nesporne vyplýva, že žalobca bol zriadený

ako Štátny fond rozvoja bývania ako účelový fond na financovanie štátnej podpory výstavby bytov a
ubytovaní dodatočného zateplenia bytových domov a rodinných domov, stavebných úprav, bytových
domov, odstránenia statických chýb bytových domov a dokončenia rozostavaných objektov bývalej
komplexnej bytovej výstavby, prostredníctvom ktorého sa uskutočňuje pomoc štátu pri rozširovaní a
zveľaďovaní bytového fondu. Sídlom fondu, ktorý je zároveň právnickou osobou, je Bratislava.

22. Na základe vyššie uvedeného preto súd dospel k záveru, že žalobca - ŠFRB nespĺňa definíciu
dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ. Je účelovým fondom, ktorý v zmysle jednoznačnej definícii pojmu
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 OZ nespĺňa pojmové znaky dodávateľa, to znamená, že v danomprípade nie je možné zmluvu o poskytnutí podpory, ktorú uzavrel žalobca so žalovanými považovať
za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ. To, že predmetná zmluva nie je zmluva o
spotrebiteľskom úvere ani v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. je nesporné.

23. V zmysle § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

24. Za obchodné záväzkové vzťahy považuje právna úprava aj ďalšie vzťahy bez zreteľa na povahu
účastníkov, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 261 ods. 3 písm. d/ ObZ; právne vzťahy založené
zmluvou o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka) preto zo zákona reprezentujú doktrinálnu kategóriu tzv.
„absolútnych obchodov“. Jej rozhodujúcim znakom je forma (typ vzťahu, nie jeho subjekty; nevyžaduje
sa, aby išlo výlučne o vzťah medzi podnikateľmi). V právnom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvy o úvere,
ako aj v právnom vzťahu, ktorý vznikne zo zabezpečenia záväzku dlžníka v takomto vzťahu sa jeho

subjekty riadia Obchodným zákonníkom. Skutočnosť, že ide o absolútny obchod, vylučuje dohodu strán
o voľbe Obchodného zákonníka v zmysle § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Ide teda o kogentnú
povahu citovaného právneho ustanovenia, ktoré spôsobuje, že vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení
záväzkov z úverovej zmluvy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka (rozsudok NS SR 1Cdo
120/2010 z 29. 03. 2012).

25. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento zákon.

26. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok

alebo jednej splátky podobu dlhšie ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

27. Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Zánik zmluvy nastáva
k dobe účinnosti právneho úkonu, ktorým oprávnená strana odstúpila od zmluvy. Tým sa Obchodný

zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, kde odstúpenie od zmluvy má účinky „ex tunc“, t. j.
že zmluva sa zruší od počiatku, kým pri obchodno-záväzkových vzťahoch odstúpenie od zmluvy má
účinky „ex nunc“, to znamená, že zánik zmluvy nastáva v dobe účinnosti právneho úkonu, ktorým
oprávnená strana odstúpila od zmluvy. V dobe účinku odstúpenia od zmluvy zanikajú práva, ktoré
vyplývajú priamo z obsahu zmluvy, ale nie práva, ktoré vznikli v dôsledku porušenia zmluvy. To znamená,

že v zmysle § 351 ods. 1 ObZ odstúpením od zmluvy nezaniká nárok na náhradu škody, ktorá vznikla
v dôsledku odstúpenia od zmluvy, nezanikajú ani zmluvné povinnosti týkajúce sa voľby práva alebo
voľby Obchodného zákonníka podľa § 262 Obchodného zákonníka, ani ustanovenia upravujúce riešenie
sporov medzi zmluvnými stranami a iné ustanovenia, ktoré podľa prejavenej vôle strán, ale vzhľadom
na svoju povahu majú trvať aj po skončení zmluvy.

28. Podľa § 349 odsek 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

29. Podľa § 365 odsek 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

30. Podľa § 303 Obchodného zákonníka

Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa
dlžníkovým ručiteľom.

31. Podľa § 306 Obchodného zákonníka

Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj
záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné,ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri
vyhlásení konkurzu.

32. Podľa § 310 Obchodného zákonníka

Právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

33. Podľa § 293 Obchodného zákonníka

Ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú
zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie
ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.

34. Podľa § 294 Obchodného zákonníka

Ak zo zmluvy alebo z povahy záväzku vyplýva, že dlžníci nie sú na to isté plnenie zaviazaní
spoločne a nerozdielne, je každý spoludlžník zaviazaný iba v rozsahu svojho podielu na záväzku. Pri
pochybnostiach sú spoludlžníci zaviazaní rovným dielom.

35. Podľa § 388 Obchodného zákonníka

(1) Premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať
súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

(2) Aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo
pri započítaní, ak
a) obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného
rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní, alebo

b) právo sa mohlo použiť kedykoľvek pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku
uplatnenému druhou stranou.

36. Podľa § 397 Obchodného zákonníka

Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

37. Podľa § 544 Občianskeho zákonníka

(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý

túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.

(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.

38. Podľa § 301 Obchodného zákonníka

Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia

porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla
neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.

39. Podľa § 302 Obchodného zákonníka

Odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

40. Podľa § 369 odsek 1, 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právopožadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

41. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. účinného od 01.01.2015 ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru
2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

42. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

43. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh žalobcu je dôvodný. V prvom
rade súd poukazuje na to, že medzi stranami konania bol uzatvorený platný právny úkon založený

na zmluvnom type úverovej zmluvy podľa Obchodného zákonníka. Strany v uzatvorenej zmluve jasne
formulovali vzájomné práva a povinnosti. Povinnosťou žalobcu bolo poskytnúť podľa podmienok zmluvy
úver žalovanej v rade 1) a povinnosťou žalovanej v rade 1) bolo poskytnuté finančné prostriedky
podľa dohodnutých podmienok vrátiť. K uvedenej úverovej zmluve následne pristúpili ručitelia svojimi
ručiteľskými vyhláseniami a brali na seba povinnosť uspokojiť veriteľa v prípade, ak to nesplní dlžník.

Žalovaná v rade 1) porušila svoju povinnosť vyplývajúcu z uzatvorenej zmluvy v tom, že dohodnuté
splátky riadne a v čas nezaplatila a to ani napriek doručenej výzve veriteľa. K náprave nedošlo ani po
tom, čo žalobca podal návrh na zaplatenie omeškaných splátok v konaní sp. zn. 6C/773/2015. Súd
považoval za dôvodné následné odstúpenie od úverovej zmluvy pre porušenie zmluvných povinností
žalovanou v rade1). Nakoľko predmetný právny vzťah sa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka,

súdkonaniežalobcuvčastiodstúpeniaodzmluvyakoináslednéhovyčíslenianedoplatkupodľazmluvne
stanovených podmienok považoval za dôvodné. Žalovaná v rade 1) a ani žalovaná v rade 3) skutkové
tvrdenia žalobcu ohľadom nároku a ani jeho výšky v spore nerozporovali. Ich námietky sa týkali iba
príslušenstva pohľadávky a to z dôvodu, že sú vysoké a nevedia ich zaplatiť. Zároveň súd poukazuje
na skutočnosť, že žalobca mal záujem so žalovanými uzatvoriť aj mimosúdnu dohodu, ktorú žalovaní

v rade 1) a aj žalovaný v rade 3) prijali. Návrh dohody odmietol žalovaný v rade 2), nereagoval. Námietky
žalovaného v rade 2) sa netýkali vyčíslenia žalobcom uplatnených nárokov titulom odstúpenia od
úverovej zmluvy, ale sa týkali nedoručenia odstúpenia od úverovej zmluvy podľa úverových podmienok
žalovanému v rade 2) a vznesenej námietky premlčania nároku žalobcu voči žalovanému v rade 2).
Vzhľadom na skutočnosť, že súd mal preukázané tvrdenia žalobcu v časti uplatneného nároku ako aj

jeho výšky (v spore rozporovaný nebol), teda skutočnosti tvrdené žalobcom považoval za nesporné,
nakoľko ich žalobca listinnými dôkazmi preukázal, zaviazal žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy
spoločne a nerozdielne tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

44. K jednotlivým námietkam žalovaného v rade 2) súd poukazuje na nasledovné. V predmetnom

prípade podľa záverov z uznesenia odvolacieho súdu ide o obchodnoprávny spor upravený podľa
zmluvného typu úverovej zmluvy. Žalovaný v rade 2) zastával názor , že nároky vyplývajúce z uvedenej
úverovej zmluvy je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, pritom
svoje stanovisko odvodzoval od rozhodnutí Najvyššieho súdu 8Cdo/164/2020 a 8Cdo/64/2019, kde
Najvyšší súd SR napriek obchodnoprávnej povahe úverové zmluvy vyslovil, že nároky z neho

vyplývajúce je potrebné posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka vrátane nárokov
a podmienok odstúpenia od zmluvy. V tejto časti súd poukazuje na odôvodnenie citovaných rozhodnutí,
kde Najvyšší súd SR k citovanému záveru dospel na základe toho, že zmluvné strany v úverovej zmluve
nedohodli, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto
zákonom (§ 262 Obchodného zákonníka). Z rozhodnutia Najvyššieho súdu 8Cdo/164/2020 :

„47. Dovolaciemu súdu sú známe závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.
marca 2013, sp. zn. 6MCdo/4/2012, v zmysle ktorých „Zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497
až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah
bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom“, avšak tieto (vzhľadom na
osobitnú úpravu postavenia Fondu a podmienok pre poskytovanie podpory) nemožno bez ďalšieho

aplikovať i v posudzovanej veci. Ako už bolo uvedené, podmienky pre poskytovanie podpory (vo forme
úveru) boli komplexne upravené v zákone č. 124/1996 Z. z. a v podrobnostiach špecifikované v samotnej
Zmluve, rovnako uzavretej podľa tohto osobitného predpisu. Nešlo teda o úverovú zmluvu uzatváranú
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Ak strany mali záujem riadiť sa pri poskytovaní úveruustanoveniami Obchodného zákonníka, mohli si v Zmluve dohodnúť, že ich záväzkový vzťah sa bude
spravovať Obchodným zákonníkom (§ 262 Obchodného zákonníka). 48. Zmluvné strany si však v
uzavretej Zmluve naopak dohodli, že „ich práva a povinnosti sa budú riadiť predovšetkým zákonom č.

124/1996 Z. z. a ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi vzťahy k ŠFRB a ďalej ich vzájomné vzťahy
sa budú riadiť ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä Občianskym zákonníkom
(viď článok XII bod 12.3 Zmluvy)“. Strany si tak pre úpravu ich záväzkového vzťahu, aplikáciu ustanovení
Obchodného zákonníka, nedohodli. I z ďalších zmluvných dojednaní vyplývalo, že si strany pre úpravu
svojich vzťahov dohodli aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka

(napr. čl. VII bod 7.1., 7.2., čl. X a pod.). 49. Dovolací súd má za to, že na aplikovanie obchodnoprávneho
režimu bolo potrebné, aby medzi stranami existoval záväzkový vzťah spĺňajúci podmienky § 261 ods.
1, 2 alebo 6 Obchodného zákonníka. V danej veci (ako už bolo uvedené vyššie) takýto vzťah nevznikol,
keďže komplexnú úpravu poskytovania podpory vo forme úveru Fondom upravoval výlučne osobitný
predpis, ktorým bol zákon č. 124/1996 Z. z.. Aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka si potom
nedohodli zmluvné strany ani v samotnej Zmluve (§ 262 Obchodného zákonníka). Ak sa potom práva

žalobcu na vrátenie úveru (titulom zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie) nespravovali Obchodným
zákonníkom, bolo potrebné ich posudzovať podľa všeobecnej právnej úpravy, ktorou boli ustanovenia
Občianskeho zákonníka.“
Súd poznamenáva tiež, že predmetom skúmania v citovanom rozhodnutí bola Zmluva z 1. februára
2001. Rozhodnutie Najvyššieho súdu 8Cdo 64/2019 „43. Dovolací súd má za to, že na aplikovanie

obchodnoprávneho režimu bolo potrebné, aby medzi stranami existoval záväzkový vzťah spĺňajúci
podmienky § 261 ods. 1, 2 alebo 6 Obchodného zákonníka. V danej veci (ako už bolo uvedené
vyššie) takýto vzťah nevznikol, keďže komplexnú úpravu poskytovania podpory vo forme úveru
Fondom upravoval výlučne osobitný predpis, ktorým bol zákon č. 607/2003 Z. z.. Aplikáciu ustanovení
Obchodného zákonníka si potom nedohodli zmluvné strany ani v samotnej Zmluve (§ 262 Obchodného

zákonníka). Ak sa potom práva žalobcu na vrátenie úveru (titulom zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie) nespravovali Obchodným zákonníkom, bolo potrebné ich posudzovať podľa všeobecnej
právnej úpravy, ktorou boli ustanovenia Občianskeho zákonníka. V uzatvorených úverových zmluvách,
ktoré boli skúmané v citovaných rozhodnutiach strany nedohodli aplikáciu Obchodného zákonníka.
Naproti tomu v predmetnom prípade zmluvné strany v uzatvorenej úverovej zmluve už v záhlaví

dohodli, že zmluva o poskytovaní podpory vo forme úveru je uzavretá podľa ustanovení zákona č.
607/2003 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov a § 497 a nasl. Zákona
č. 513/1991 Zb. – Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Ďalším dôkazom o dohode
o aplikácií Obchodného zákonníka je i článok XIV bod 14.3., kde po zákone č. 607/2003 Z.z. o Štátnom
fonde rozvoja bývania je dohodnuté použitie Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, Zákona

okatastrinehnuteľností,ZákonaoSprávemajetkuštátuapod.Vtejtočastisúdpoukazujeajnakomentár
k § 262 Obchodného zákonníka v zmysle ktorého podmienkou, ktorú ustanovuje zákon v odseku 2,
je požiadavka písomnej formy takejto dohody. Zákon písomnú formu vyžaduje aj v tom prípade, ak pre
zmluvu, ktorej sa má voľba pôsobnosti Obchodného zákonníka týkať, sa písomná forma nevyžaduje.
Ustanovenie o forme dohody o voľbe režimu Obchodného zákonníka (§ 262 ods. 2) je kogentné. Vynára

sa otázka, ako má byť voľba práva v zmluve vyjadrená, či v písomnej dohode o voľbe práva v zmysle
§ 262 musí byť výslovne uvedené, že tento zmluvný vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §
261, sa spravuje Obchodným zákonníkom, alebo stačí, ak sa v úvodných ustanoveniach zmluvy uvedú
ustanovenia Obchodného zákonníka, ktorými sa zmluva spravuje (napr. § 409 až 475 OBZ). Spravidla
sa týmto druhým spôsobom vyjadruje voľba Obchodného zákonníka v formulárových zmluvách. V týchto

prípadoch je rozhodujúci úmysel účastníkov zmluvného vzťahu smerujúci k voľbe práva a jasnosť a
jednoznačnosť prejavenia vôle oboch účastníkov. Niet pochybností o tom, že aj v prípade, ak zmluvné
strany odkážu na konkrétne ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa úpravy kúpnej zmluvy ako
celku, ako je to v uvedenom prípade, jasne vyplýva úmysel zmluvných strán, aby sa ich zmluvný vzťah
spravoval Obchodným zákonníkom. Takéto vyjadrenie je výslovným prejavom vôle zmluvných strán o

voľbe zákona. Nakoľko vyššie uvedené podmienky spĺňala uzatvorená úverová zmluva strán konania,
súd mal za preukázané, že strany konania dohodli aplikáciu obchodného zákonníka, dôsledkom čoho
súd nároky vyplývajúce sa z uzatvorenej zmluvy posudzoval podľa Obchodného zákonníka a nie podľa
Občianskeho zákonníka. Samotná istina uplatnená žalobcom vyplýva z platobnej histórie a súčasne
boli zohľadnené čiastočné platby vykonávané žalovanými. Samotný zmluvný úrok uplatnený žalobou

a jeho následné zvýšenie ako sankcia za nedodržanie zmluvných podmienok vychádza z čl. I. v spojitosti
s čl. X. bod 10.1 a 10.2. Pri rozhodovaní o uplatnenej zmluvnej pokute súd v prvom rade vychádzal
z obsahu zmluvy, kde v čl. XI. Zmluvné strany dohodli platnú zmluvnú pokutu a aj spôsob jeho určenia.
Po splnení zákonných a zmluvných podmienok súd mal za to, že i v tejto časti nárok žalobcu je dôvodný.Vykonané platby žalovanými žalobca započítal práve na predmetnú položku z dôvodu, že pri vykonaní
čiastočných platieb žalovaní neurčili, na ktorú položku platbu vykonávajú okrem platby v sume 1.000,-
eur dňa 15.3.2023, kedy platba bola určená na istine.

45. K námietke žalovaného v rade 2) týkajúce sa nedoručenia odstúpenia od úverovej zmluvy žalobcom,
súd poukazuje na nasledovné. Adresu, na ktorú žalobca doručoval odstúpenie žalovanému v rade 2)
určil žalovaný v rade 2) v úverovej zmluve v čl. VIII bod 8.2. Oznámenie žalobcovi o zmene tejto adresy
žalovaný v rade 2) nepreukázal. V konaní žalovaná v rade 3) ako sestra žalovaného v rade 2) potvrdila,

že podpis na doručenke nie je ani jej a ani žalovaného v rade 2). Žalovaný v rade 2) v čase doručenia
odstúpenia sa zdržiaval v zahraničí, kde vykonával svoje pracovné povinnosti. Z vyššie uvedeného sa
dá ustáliť, že odstúpenie od úverovej zmluvy doručované žalobcom sa nedostal do dispozičnej sféry
žalovaného v rade 2). Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovanému v rade 2) najneskôr do jeho
dispozičnej sféry odstúpenie od úverovej zmluvy sa dostalo doručením žaloby (10.4.2017), ktorého
tvoril prílohu. Súd poznamenáva, že zo zákona nevyplýva povinnosť veriteľovi doručiť odstúpenie

od úverovej zmluvy aj ručiteľom. Niekedy sa v praxi predpokladá, že veriteľ má povinnosť ručiteľa
vyzvať, aby svoj ručiteľský záväzok splnil, prípadne má povinnosť informovať ho o tom, že dlžník svoj
záväzok nesplnil. Uvedené povinnosti však pre veriteľa z právnej úpravy ručenia nevyplývajú. Bude
sa aplikovať § 340 ods. 2. V predmetnom prípade táto povinnosť vyplýva iba z obsahu uzatvorenej
úverovej zmluvy. Tým, že žalobca túto povinnosť splnil až doručením samotnej žaloby, ktorého prílohou

bolo odstúpenie, súd mal za to, že splnil dohodnutú zmluvnú podmienku. Súd poznamenáva tiež, že
žalovaný v rade 2) žalobcovi zmenu adresy neoznámil, čím porušil zmluvnú podmienku. Doručenka
o doručení odstúpenia do vlastných rúk od žalovaného v rade 2) sa vrátila žalobcovi podpísaná, ktorý
podpis vizuálnym porovnaním sa zhoduje s podpisom žalovaného v rade 2) na úverovej zmluve. Z vyššie
uvedeného dôvodu nemožno vyčítať žalobcovi nesplnenie zmluvnej podmienky – doručenie odstúpenia

riadne a v čas.

46. K námietke premlčania nároku žalobcu na odstúpenie od úverovej zmluvy, resp. premlčania nároku
voči žalovanému v rade 2) súd poukazuje na to, že na posúdenie predmetného právneho vzťahu treba
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, ako bolo vyššie uvedené. Podľa § 397 Obchodného

zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Žalovaný
v rade 2) premlčanie odôvodnil tým, že vychádzajúc z platobnej histórie žalobca svoje oprávnenie
a to odstúpiť od úverovej zmluvy by si mohol uplatniť už dňa 15.7.2013, kedy žalovaná 1) už bola
v omeškaní po dobu štyroch splátok. V uvedenom prípade podanie žaloby na súd dňom 7.11.2016
považuje za premlčanie nároku a samotné doručenie žaloby žalovanému 2) až 10.4.2017 tiež považuje

za nárok premlčaný. Nakoľko premlčacia doba podľa Obchodného zákonníka je štvorročná neboli
splnené zákonné podmienky na úspešné uplatnenie tejto námietky.

47. Výroková časť rozsudku týkajúca sa čiastočného zastavenia konania v časti 3 500,23 eur sa
týka vykonaných platieb zo strany žalovaných v priebehu konania, ktoré žalobca započítal v prospech

uplatnenej pohľadávky. V tejto časti svoj návrh zobral späť podľa § 145 ods. 2 CSP.

48. Súd návrh žalobcu zamietol v časti uplatnenej istiny 1 000,- eur, ktorú vykonanú platbu žalovaným
dňa 15.2.2023 započítal na istinu a to v časti uplatneného nároku príslušenstva pohľadávky, t. j.
dohodnutých úrokov ako i zákonných úrokov z omeškania. Žalobca napriek započítaniu plnenia v sume

1.000,- eur, túto skutočnosť nezohľadnil pri vymedzení svojho nároku na príslušenstvo. Preto súd v tejto
časti návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

49.Okremistiny,úrokov,zmluvnejpokutyaúrokovzomeškania,žalobcapožadovalajnáhradunákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 609,13 eur, avšak v tomto ohľade súd nevzhliadol nárok

žalobcu za preukázaný, a preto ho nepovažoval v tejto časti za dôvodný. Mal pritom za to, že výzva,
ktorou žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie pohľadávky a Odstúpenie od zmluvy pred tým, než
podal návrh na súd, boli úkony, ktoré bezprostredne nesúviseli s následným súdnym konaním. Tieto
trovy vznikli strane sporu korešpondenciou pred začatím súdneho konania. Súd vychádzal pritom z
rozhodovacej praxe Krajského súdu v Nitre, ktorý v konaniach vedených pod sp. zn. 9Co/286/2009,

9Co/188/2009 a atď. ustálil, že náklady uplatnené v predsúdnom štádiu sa musia týkať zročnej
pohľadávky a musia byť účelne vynaložené, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako
hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Spojitosť týchto trov s určitým konaním musí preukázať
ten, kto sa domáha ich náhrady. V zmysle uvedeného však žalobca žiadny dôkaz neprodukoval.50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP s poukazom na § 262
odsek 1 CSP a žalobcovi úspešnému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

51. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.