Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/104/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710208616
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1710208616.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: GLOBE International LTD,
s.r.o., Pohraničníkov 56, 851 10 Bratislava, IČO: 35 829 346, zast. FELŠÖCI & Partners, s.r.o., Bajkalská
31,82105Bratislava,IČO:47254203,protižalovanému:ObecZálesie,Trojičnénám.1,90028Zálesie,
IČO: 00 682 110, zast. Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35
906 464 a Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s. r. o., Špitálska 43, 811 08 Bratislava, IČO: 36 855
995, o zaplatenie 67.185,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok č.k. 33Cb/209/2010-951 zo dňa 22. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/209/2010-951 zo dňa 22.
novembra 2021 potvrdzuje.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady bude rozhodnuté

samostatným uznesením.
Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žežalobcasažaloboudoručenousúdudňa26.07.2010domáhalvoči
žalovanému zaplatenia istiny vo výške 67.185,23 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že žalovaný realizoval v obci Zálesie výstavbu bytových a rodinných domov, určených
na následný predaj tretím osobám. S ohľadom na výstavbu týchto domov a tiež na rozvoj obce Zálesie,
sa žalovaný rozhodol realizovať vo verejnom záujme výstavbu hlavnej vetvy kanalizácie pre dané
územie, na ktorom realizoval investičnú výstavbu. Žalovaný následne od zámeru realizovať výstavbu

hlavnej vetvy kanalizácie, pre finančnú náročnosť upustil. Práva a povinnosti stavebníka hlavnej vetvy
kanalizácie žalovaný postúpil na žalobcu. Žalobca ako objednávateľ uzavrel so zhotoviteľom kanalizácie
zmluvu o dielo, výstavbu kanalizácie preinvestoval a riadnym dokončením kanalizácie k nej nadobudol
vlastnícke právo ako výlučný vlastník. Obvodný úrad životného prostredia v Senci, ako príslušný
stavebný úrad, nariadil za účelom kolaudácie kanalizácie na deň 09.11.2007 miestne zisťovanie, na
ktorom žalovaný, zastúpený starostom, vzniesol námietku, podľa ktorej mal byť stavebníkom a teda aj
vlastníkom kanalizácie žalovaný, keďže so zhotoviteľom kanalizácie mal údajne tiež uzavretú zmluvu o

dielo, a kanalizácia sa nachádza na jeho pozemku. Žalovaný pritom uviedol, že na kolaudácii kanalizácie
netrvá. Kolaudačné konanie bolo prerušené a žalovaný bol vyzvaný, aby predložil doklad o tom, že podal
na príslušnom súde žalobu o určenie vlastníctva k predmetnej kanalizácii, čo aj urobil. Konanie o určenie
vlastníckeho práva ku kanalizácii bolo právoplatne zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku zanávrh, uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/349/2008 zo dňa 15.05.2009. Postupom
žalovaného tak bola zmarená kolaudácia kanalizácie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu,
v žalovaným vyvolanom súdnom spore. Žalobca poukázal na to, že všetky kroky žalovaného boli čisto

účelovými. Po právoplatnom skončení uvedeného sporu Obvodný úrad životného prostredia v Senci
kanalizáciu skolaudoval rozhodnutím zo dňa 13.11.2009, voči ktorému sa žalovaný v zákonnej lehote
odvolal, pričom Krajský úrad životného prostredia v Bratislave, rozhodnutím zo dňa 08.04.2010 zmenil
napadnutérozhodnutie,aleibavčastipodmienky,týkajúcejsamiestnejkomunikácieadôvodyodvolania
žalovaného vyhodnotil ako bezpredmetné. Z uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že žalovaný mal,

resp. minimálne mal mať vedomosť o tom, že všetky jeho námietky sú len účelové, všetkými dostupnými
právnymiprostriedkamiúčelovopredlžovalokamihkolaudáciekanalizácieod09.11.2007do13.04.2010,
čím porušil svoju právnu povinnosť. Neskolaudovaním kanalizácie vznikli žalobcovi skutočné škody,
spočívajúce jednak v potrebe prečistenia kanalizácie z dôvodu jej neužívania, za účelom jej kolaudácie
(aby kanalizácia spĺňala požiadavky na jej reálne užívanie, bolo ju potrebné zbaviť nánosov a
naplavením, ktoré sa v nej počas uvedenej doby vplyvom dažďovej vody zhromaždili) ako aj nákladov na

vývozsplaškovzbytovklientovžalobcu(žalobcaklientomzhotovilbytyspripojenímnakanalizáciu,ktorá
však nebola právoplatne skolaudovaná, nebolo možné odvádzať splašky prostredníctvom kanalizácie,
preto žalobca znášal náklady na vývozy splaškov do okamihu riadneho skolaudovania kanalizácie).
Náklady na prečistenie kanalizácie predstavujú sumu 8.364,30 eur a náklady na vývoz splaškov
predstavujú sumu 58.820,93 eur.

Žalovaný poprel, že by svojím konaním naplnil základné predpoklady zodpovednosti za škodu, t.j.
ani neporušil právnu povinnosť, či už protiprávnym konaním alebo opomenutím, tým, že sa aktívne
zúčastňoval a uplatňoval svoje práva v predmetnom vodoprávnom konaní, ani žiadnym spôsobom
nezavinil škodu, ktorú si žalobca v konaní uplatňuje. Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania podľa
§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V celom konaní o náhradu škody nie je, podľa názoru žalovaného,

dokázaná samotná existencia škody. Zastával názor, že náklady, ktoré žalobca znášal, sú náklady z
dôvodu, že sa voči svojim klientom zaviazal zabezpečovať vývoz splaškov bezplatne. Toto rozhodnutie
bolojehovlastnýmobchodnýmrozhodnutím,pretoniejemožnézáväzokžalobcuvočivlastnýchklientom
prenášať na vzťah žalovaného.
Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 33Cb/209/2010-370 zo dňa 25.03.2014 žalobu zamietol, voči

rozsudku podal žalobca odvolanie. Uznesením Krajský súd v Bratislave č.k. 8Cob/197/2014-423 zo dňa
16.06.2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Súd prvej inštancie (druhým) rozsudkom č.k. 39Cb/209/2010-470 zo dňa 19.06.2017 vyhovej v žalobe
v časti istiny 54.036,49 eur spolu s úrokom z omeškania, v časti žalobu zamietol, priznal nárok na
náhradu trov konania vo výške 60 %. Proti danému rozsudku podal žalovaný odvolanie. Krajský

súd v Bratislave rozsudkom č.k. 4Cob/189/2017-570 zo dňa 18.04.2019 rozsudok Okresného súdu
Pezinok č.k. 33Cb/209/2010-470 zo dňa 19.06.2017 v odvolacej napadnutej časti potvrdil. Žalovaný
podal dovolanie voči rozsudku súdu druhej inštancie. Uznesením sp. zn. 3Obdo/92/2019 zo dňa
23.03.2020 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18.04.2019, č.k.
4Cob/189/2017-570 a rozsudok Okresného súdu Pezinok z 19.06.2017, č.k. 33Cb/209/2010-470 vo

výrokoch, ktorými uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 54.036,49 eur s príslušenstvom a
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Pezinok na
ďalšie konanie.
Súd prvej inštancie následne konal v intenciách uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov Š. N., D. Č., S. B. a oboznámením

obsahom listín.
V bodoch 8. až 17. rozsudku súd prvej inštancie zrekapituloval čo uviedli sporové strany a vypočutí
svedkovia na uskutočnených pojednávaniach. V bodoch 18. až 53. rozsudku súd prvej inštancie
špecifikoval listinné dôkazy, na základe ktorých zistil skutkový stav a okrem iného uviedol, že žalovaný
ako objednávateľ a spoločnosť PARSON, s.r.o. Prešov ako zhotoviteľ uzatvorili dňa 28.07.2005 Zmluvu

o dielo č. 1/2/005, predmetom ktorej bolo uskutočnenie prác v rámci stavby „Zálesie pri Bratislave -
odkanalizovanie obce I. etapa“.
Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 29.12.2005 Dohodu o zmene stavebníka, kde sa účastníci, počnúc
dňom podpísania zmluvy, dohodli na zmene stavebníka zo žalovaného na žalobcu s tým, že žalovaný
zabezpečí všetky administratívne úkony spojené s vykonaním zmeny stavebníka na Obvodnom úrade

životného prostredia a ochrany prírody v Senci bezodkladne, najneskôr však do ukončenia stavby.
Žalobca ako objednávateľ a spoločnosť PARSON, s.r.o. Prešov ako zhotoviteľ uzatvorili zmluvu,
predmetom ktorej bolo uskutočnenie prác v rámci stavby „Zálesie pri Bratislave - odkanalizovanie obce
I. etapa“.Dňa 27.01.2007 bol žalobcom a spoločnosťou PARSON, s.r.o. spísaný Protokol o odovzdaní a prevzatí
diela.
Faktúrou č. 100/2007 spoločnosť EKONOVA spol. s r.o. vyúčtovala žalobcovi na základe objednávky

žalobcovi zo dňa 19.07.2007 opravu kanalizácie (v dvanástich úsekoch bolo nájdených a odstránených
19 ks netesných miest), a to sumu 194.940,- Sk za cenu prác (19 ks x 10.260,- Sk) a sumu 132.000,- Sk
za čistenie (48 hodín x 2.750,- Sk). Faktúrou č. 127/2007 spoločnosť EKONOVA spol. s r.o. vyúčtovala
žalobcovi na základe objednávky žalobcovi zo dňa 19.07.2007 opravu kanalizácie (v ôsmych úsekoch
bolo nájdených a odstránených 47 ks netesných miest) a to sumu 482.220,- Sk za cenu prác (47 ks

x 10.260,- Sk), sumu 79.750,- Sk za čistenie (29 hodín x 2.750,- Sk) a sumu 28.000,- Sk za skúšky
tesnosti (28 ks x 1.000,- Sk).
Faktúrami za obdobie od 30.11.2007 do 30.04.2010 M. K. - Autodoprava vyúčtoval žalobcovi spolu sumu
58.820,93 eur za vývoz splaškových vôd. Výpisy z bankového účtu žalobcu preukazujú, že žalobca
vyúčtované sumy uhradil. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že žalobca uhradil faktúru č. 10/028
a č. 10/048.

Dňa 17.01.2008 žalovaný podal na Okresný súd Pezinok žalobu o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti - kanalizácii v Zálesí.
Dňa 13.12.2005 bola obecnému úradu doručená fa č. 20051203 od spoločnosti PARSON, s.r.o. Prešov.
V knihe došlej pošty obecného úradu je pri faktúre poznámka „uhradil GLOBE Inter.“. V zozname faktúr
obce Zálesie je evidovaná predmetná faktúra na sumu 1.279.983,50 Sk s poznámkou „uhradil GLOBE“.

V uznesení zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva v Zálesí, konaného dňa 15.02.2006 bolo
konštatované, že obecné zastupiteľstvo berie na vedomie zmenu investora v zóne H z firmy Huggo s.r.o.
na firmu GLOBE International LTD, s.r.o..
Listomzodňa21.07.2006J..Q.V.oznámilObvodnémuúraduživotnéhoprostrediavSenci,žeberiespäť
svoje pripomienky k verejnej vyhláške, nakoľko po rokovaní so starostom obce a zástupcom žalobcu,

mu boli objasnené okolnosti okolo zmeny stavebníka a spôsobe realizovania kanalizačných prípojok k
rodinným domom.
Dňa 02.07.2007 bol Obvodnému úradu životného prostredia v Senci doručený návrh žalobcu na
kolaudáciu stavby - odkanalizovanie obce Zálesie.
Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Senci č. ŽP.Vod/62-I-17/2009-Se-K zo dňa

13.11.2009 bolo povolené užívanie vodnej stavby - splaškovej gravitačnej kanalizácie.
Proti rozhodnutiu, ktorým bolo povolené užívanie vodnej stavby - splaškovej gravitačnej, podal žalovaný
odvolanie.
V období od doručenia návrhu žalobcu na kolaudáciu stavby do vydania rozhodnutia, ktorým bolo
povolené užívanie vodnej stavby, bol žalobca vyzývaný na doplnenie dokladov, nakoľko jeho žiadosť

neobsahovala všetky náležitosti potrebné pre vydanie predmetného povolenia. Žalovaný bol vyzvaný,
aby doplnil svoje vyjadrenie, že je vlastníkom kanalizácie o doklad, preukazujúci túto skutočnosť, resp.
o podanie na súd v uvedenej veci.
K návrhu žalobcu na kolaudáciu stavby zaujali súhlasné stanovisko Okresné riaditeľstvo hasičského a
záchranného zboru v Pezinku, Regionálny úrad verejného zdravotníctva ako aj Bratislavská vodárenská

spoločnosť, a.s..
Proti rozhodnutiu, ktorým bolo povolenie užívanie vodnej stavby - splaškovej gravitačnej, podal žalovaný
odvolanie.
Krajský úrad životného prostredia v Bratislave rozhodnutím č. ZPC 2010/00860-GGL zo dňa 08.04.2010
rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Senci č. ŽP.Vo/62-I-17/2009-SEK zo dňa

13.11.2009 zmenil tak, že doplnil určené podmienky pre užívanie stavby o bod 6: v lehote do 31.07.2010
uviesť komunikácie v obci, na ktorých sa uskutočňovala stavba do pôvodného stavu. Ostatné časti
menovaného rozhodnutia ponechal v platnosti.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 415, § 424, § 441, § 100 ods. 1, 2, 106 ods.
1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 470 ods. 1, 2, § 185 ods. 1, § 255

ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Súd uviedol, že keďže v danom prípade sa jedná o záväzkový vzťah, ktorý nevznikol pri zabezpečovaní
verejných potrieb a spoločensky prospešného záujmu ani s ním bezprostredne nesúvisí ako to vyplýva z
§ 261 Obchodného zákonníka, teda na danú námietku premlčania bolo potrebné aplikovať ustanovenie
§ 106 OZ. Vznesenú námietku premlčania súd považoval za čiastočne dôvodnú a to úhrad faktúr č.

07/112, v sume 1.747,90 eur, uhradená dňa 19.12.2007, č. 07/125, v sume 1.510,90 eur, uhradená dňa
17.01.2008, č. 08/009 v sume 1.718,28 eur, uhradená dňa 20.02.2008, č. 08/024 v sume 1.629,40 eur,
uhradená dňa 12.03.2008, č. 08/024 v sume 1.629,40 eur, uhradený dňa 12.03.2008, č. 8/032 v sume
1.836,78 eur uhradená dňa 08.04.2008, eur, č. 08/048 v sume 1.901,96 eur, uhradená dňa 13.05.2008,č. 08/056 v sume 1.857,53 eur uhradená dňa 17.06.2008, č. 08/068 v sume 2.026,39 eur, uhradená dňa
25.07.2008, nakoľko subjektívna premlčacia doba začala žalobcovi plynúť uhradením tej ktorej faktúry
jednotlivo, z čoho vyplýva, že vznesená námietka premlčania je v časti dôvodná, nakoľko žalobca žalobu

podal na tunajší súd dňa 27.07.2010. Súd vykonal dokazovanie ohľadne dôvodnosti vo zvyšnej časti
žaloby.
Ďalej sa súd zaoberal pre účely aplikácie ust. § 424 OZ posúdením, či určité konanie žalovaného ako
škodcu, napĺňa znaky rozporu s dobrými mravmi (kontra bonos mores). Z predložených listín žalobcu a z
vykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žežalobcapodaldňa25.07.2007návrhnakolaudáciu

stavby „odkanalizovanie obce Zálesie, objekt: Splašková gravitačná kanalizácia - I. na pozemkoch parc.
č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/XX v kat. území D.. Následne rozhodnutím Obvodného úradu životného
prostredia v Senci, úsek štátnej vodnej správy č. ŽP. Vodú1683-PK- 28/2007 Se zo dňa 01.08.2007
bolo konanie prerušené, nakoľko žiadosť neobsahovala všetky údaje a podklady, ktoré boli potrebné
pre posúdenie žiadaného rozhodnutia na vodné pomery. Správny orgán žiadal od žalobcu predloženie:
1/ projekt skutočného vyhotovenia stavby, 2/ geodetického zamerania stavby s uvedením parcelných

čísel a dĺžok potrubí originál, 3/ zápisnica o odovzdaní a prevzatí stavby, 4/ doklad o vykonaní tlakových
skúšok potrubí, 5/ atesty použitých materiálov, 6/ záväzné stanovisko regionálneho úradu verejného
zdravotníctva, 7/ stanovisko hasičského a záchranného zboru, 8/ kolok.
- Z obsahu zápisnice o priebehu ústneho pojednávania spojené s miestnym šetrením vo veci kolaudácie
stavby zo dňa 09.11.2007 vyplýva, že žalobca nedoplnil 1/ preberací protokol, 2/ geodetické zameranie

stavby - kompletné, 3/ atesty použitých materiálov.
- Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Senci, úsek štátnej vodnej správy č. ŽP:
Vod/1683-Pk-48/2007-Se zo dňa 07.12.2007 bolo konanie prerušené, nakoľko žiadosť neobsahovala
všetky údaje a podklady, ktoré boli potrebné na posúdenie vplyvu žiadaného rozhodnutia na vodné
pomery.

- Zo zápisnice o priebehu ústneho pojednávania spojeného s miestnym šetrením vo veci kolaudácie
stavby zo dňa 30.06.2009 vyplýva, že žalobca nedoplnil 1/ plán skutočného prevedenia diela, 2/ doklad,
že podmienky BVS bola bez prípojok.
- Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Senci, úsek štátnej vodnej správy č. ŽP:
Vod/1683-Pk-48/2007-Se zo dňa 10.07.2009 bolo konanie prerušené, nakoľko žiadosť neobsahovala

všetky údaje a podklady, ktoré boli potrebné pre posúdenie vplyvu žiadaného rozhodnutia na vodné
pomery.
Z vykonaného dokazovania a vyššie uvedených zápisníc a rozhodnutí vyplýva, že žalobca nepredložil ku
dňu začatia kolaudačného konania všetky potrebné podklady a listiny, ktoré boli potrebné pre posúdenie
vplyvu žiadaného rozhodnutia na vodné pomery, tieto podľa rozhodnutí dopĺňal priebežne až na ich

podnet.
Súduviedol,žežalobcanepreukázalnazákladeakýchskutkovýchokolnostítýkajúcichsaprejednávanej
veci došlo zo strany žalovaného ku konaniu proti dobrým mravom. Bolo nesporné, že žalovaný vzniesol
námietku týkajúcu sa vlastníctva predmetnej kanalizácie, na čo bolo vodoprávne konanie prerušené
a žalovaný bol dňa 11.12.2007 vyzvaný, aby predložil doklad o vlastníctve diela alebo podanie na

súd v lehote do 21 dní, teda do 01.01.2008. Žalovaný však žalobu podal až dňa 17.01.2008, teda až
po uplynutí 21 dňovej lehoty, preto Obvodný úrad životného prostredia mal v rámci riadneho konania
pokračovať v prerušenom vodoprávnom konaní. Z dokazovania bolo preukázané, že žalovaný mal
dôvodné pochybnosti o vlastníctve kanalizácie, keďže obecné zastupiteľstvo nikdy nedalo súhlas na
zmenu stavebníka z obce na žalobcu, a preto boli pochybnosti o vlastníctve opodstatnené. Nakoľko

nakladanie s majetkom obce bez súhlasu obecného zastupiteľstva je v rozpore so zákonom o obecnom
zriadení a preto takýto právny úkon je neplatný pre rozpor s právnymi predpismi. Taktiež podanie
odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu bolo podané dôvodne, kde Krajský
úrad životného prostredia v Bratislave rozhodnutím č. ZPS 2010/00860-GGL zo dňa 08.04.2010
Rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Senci č. ŽP.Vod/62-I-17/2009- Se-K zo dňa

13.11.2009zmeniltak,žedoplnilurčenépodmienkypreužívaniestavbyobod6.:Vlehotedo31.07.2010
uviesť komunikácie v obci, na ktorých sa uskutočňovala stavba, do pôvodného stavu. Konštatoval,
že z dokazovania vyplynulo, že žalovaný podaním odvolania sledoval najmä záujmy obyvateľov, kde
sledoval, aby bola zabezpečená bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, z dôvodu,
že pozemky - komunikácie, na ktorých bola vykonaná stavba boli stavbou zasiahnuté a to v značnom

rozsahu, nebola vykonaná ich oprava ani uvedenie do pôvodného stavu, z dôvodu, že bola ohrozená
bezpečnosť a zdravie ľudí, najmä pri prevádzke motorových a nemotorových vozidiel na týchto
komunikáciách. Z výpovede žalovaného a svedkov bolo preukázané, že pozemky, na ktorých bola
realizovaná stavba kanalizácie boli stavbou značne zasiahnuté. Zo strany žalobcu ako stavebníkanebola doposiaľ vykonaná ich oprava ani uvedenie do pôvodného stavu. V konaní žalovaného
spočívajúcom v podaní žaloby na určenie vlastníckeho práva na súd, následnom nezaplatení súdneho
poplatku a podaním odvolania proti správnemu orgánu, nemal súd za preukázané úmyselné konanie

proti dobrým mravom. Žalobca nepreukázal existenciu úmyslu na strane žalobcu vo vzťahu ku konaniu
proti dobrým mravom, ktoré sa malo uskutočniť uplatňovaním práv účastníka kolaudačného konania.
Konanie žalovaného, ktoré ho oprávňovalo k podaniam a postupu namietaným žalobcom, nemôže byť v
žiadnom prípade konaním, ktoré by mohlo byť ako základ pre vznik škody z titulu jeho rozporu s dobrými
mravmi. Žalobca zároveň ani nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi údajným porušením

právnej povinnosti spočívajúcom v uplatnení práva vzniesť námietky v kolaudačnom konaní, podaním
žaloby a vznikom údajnej škody. Žalovaný nemôže zodpovedať za škodu, ktorú svojím konaním (alebo
opomenutím) nespôsobil. Navyše úmysel škodcu musí preukázať ten, kto sa domáha náhrady škody, t.j.
žalobca ako poškodený, pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepredložil také dôkazy,
ktoré by nepochybným spôsobom preukazovali úmysel žalovaného. Súd poukázal na ust. § 441 OZ,
kde predĺženie kolaudačného konania zavinil žalobca a to jednak podaním neúplného návrhu, ako aj

dobrovoľným neuvedeným obecných komunikácií do pôvodného stavu. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, že by vedel preukázať úmysel, či už priamy alebo nepriamy žalovaného a spôsobiť mu škodu.
Zároveň súd nemal za preukázané, že skutočnosť, že žalovaný v rámci kolaudačného konania namietal
niektoré skutočnosti a inicioval súdne konanie o určenie vlastníckeho práva, bola jediným dôvodom
na oddialenie kolaudácie kanalizácie a s ním súvisiaca nemožnosť jej využívania žalobcom. Kde aj z

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bod 14.1 jeho odôvodnenia vyplýva, že dovolací súd
vytýka súdu prvej a druhej inštancie, že súdy nezohľadnili, či bol návrh žalobcu na začatie kolaudačného
konania úplný alebo nie, či by v prípade nevznesenia výhrady vlastníckeho práva žalovaným, bolo
kolaudačné konanie ukončené v miestnom zisťovaní alebo nie. Z vykonaného dokazovania bolo
jednoznačne preukázané, že návrh žalobcu na začatie kolaudačného konania bol neúplný, v konaní

bolo preukázané, že žalobca predkladal podklady správnemu orgánu priebežne, po tom čo bol na ich
doloženie správnym orgánom vyzvaný, čo malo jednoznačne za následok oddialenie kolaudačného
rozhodnutia, bez ohľadu na to, či by žalovaný výhradu vlastníckeho práva vzniesol.
Medzi úmyselným konaním proti dobrým mravom a škodou musí existovať vzťah kauzality, t.j. škoda
vznikla ako priamy dôsledok úmyselného konania proti dobrým mravom. Nakoľko súd nemal za

preukázané úmyselné konanie žalovaného proti dobrým mravom aj údajne vzniknutú škodu spočívajúcu
v nákladoch za vývoz splaškov z bytov klientov, žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú. Zo svedeckej
výpovede svedkyne D. Č. bolo preukázané, že žalovaný ako účastník kolaudačného konania s
kolaudáciou nesúhlasil, nakoľko kanalizácia nebola postavená v súlade so stavebným povolením,
nakoľko neboli prípojky ku každému rodinnému domu na uliciach Starobystrická a Terchovská a cesta

nebola daná do pôvodného stavu. Taktiež uviedla, že cesta bola v dezolátnom stave, kde žalobca
bol žalovaným niekoľkokrát vyzývaný, aby ju dal do pôvodného stavu. Žalovaný v roku 2014 na
Terchovskej, Starobystrickej opravil cestu za svoje náklady, bolo toto cca 45.000 eur. Z výpovede
svedkyne jednoznačne vyplynulo, že žalobca si svoju povinnosť uloženú rozhodnutím Krajského úradu
životného prostredia v Bratislave zo dňa 08.04.2010 a to v lehote do 31.07.2010 uviesť komunikácie

v obci, na ktorých sa uskutočňovala stavba, do pôvodného stavu, nesplnil. Svedkyňa S. B. ohľadne
kolaudácie uviedla, že ku kolaudácii bolo priložených veľa tlakových skúšok, ktoré boli nevyhovujúce,
pričom sa nestretla s tým, aby ku kolaudácii boli predložené nevyhovujúce tlakové skúšky. Zároveň
uviedla, že ak sú všetky doklady, ktoré sú potrebné ku kolaudácii kladné, to znamená, že technicky
by bola funkčná, tak by sa skolaudovalo. Z výsluchu svedkýň bolo taktiež preukázané, že bytové

domy, pri ktorých bola vyvážaná žumpa by sa nemohli legálne pripojiť do kanalizácie bez príslušného
administratívneho povolenia. Z výpovede svedkyne B. vyplynulo, že žalobca by potreboval ďalšie
administratívne rozhodnutie na to, aby žumpy, ktoré prevádzkuje, premenil stavebnotechnicky na
prečerpávacie stanice v súlade s platnými právnymi predpismi a bol oprávnený prečerpávať obsah
žúmp do verejnej kanalizácie, ktorú kolaudoval. Žalovaný opätovne zdôraznil (na čo poukazuje aj

dovolací súd v bode 19.11), že do dnešného dňa tieto prípojky nie sú stavebno-technicky povolené a
pripojenie u týchto bytových domov na kanalizáciu je v zásade nelegálne. Z dokazovania vyplynulo,
že do dnešného dňa žalobca resp. obyvatelia týchto domov mali využívať žumpu a túto mechanicky
vyvážať,pretojezrejmé,ževýdavkyzavývozsplaškovbyvznikliajbezohľadunažalobcomoznačované
konanie žalovaného v kolaudačnom konaní, preto tieto výdavky nemohli byť považované za škodu, za

ktorú by mal zodpovedať žalovaný. Listinnými dôkazmi ako aj výpoveďami svedkov, je preukázané, že
príčinou pre zdržanie kolaudačného konania bolo zlé stavebné vyhotovenie kolaudácie, mnoho vád,
ktoré zamedzovali rozhodnutiu o povolení užívania stavby, ako aj nepredloženie všetkých dokladovpožadovaných príslušným orgánom štátnej správy. Z dokazovania nebolo preukázané, že žalovaný
spôsobil úbytok na majetku žalobcu a teda svojím konaním spôsobil žalobcovi škodu.
Súd uviedol, že v konaní bolo nesporné, že žalobca ako zhotoviteľ sa v zmluvách o dielo zaviazal

objednávateľom/neskorším vlastníkom bytov, že byty budú napojené na verejnú kanalizáciu. Žalovaný
dôvodne vo svojej záverečnej reči poukázal na tú skutočnosť, že v rokoch 2005 a 2006 žalobca
skolaudoval bytové domy, ktoré dočasne opatril odkanalizovaním formou žumpy, čo bolo povolené ako
dočasné riešenie do 31.07.2006. Dané vyplýva aj z listu Obce Zálesie z 17.12.2007 v ktorom je uvedené,
že „Kolaudácia objektu „E“ bola prerušená z dôvodu nenapojenia sa na verejnú kanalizáciu. Nakoľko

žumpy nemajú dostatočnú kapacitu ObU ŽP v Senci - ŠVS nevydalo súhlas na ďalšie napojenie na
jestvujúce žumpy. Už skolaudované stavby sa mali napojiť na kanalizáciu, nakoľko žumpy boli iba
dočasnédo31.07.2006I.etapaado30.05.2007II.etapa.Súdpoukázalnato,žežalobcamalvedomosť,
že odkanalizovanie žumpy pre vlastníkov bytov je iba dočasné riešenie do 31.07.2006 a napriek tomu
návrh na kolaudáciu stavby podal až po uplynutí povoleného užívania až dňa 25.07.2007.
Žalobca pri odôvodnení svojho nároku opakovane konštatoval, že kolaudačné konanie trvalo tri roky, z

dôvodu na strane žalovaného. Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, že kolaudačné
konanie trvalo neprimerané dlhú dobu z dôvodu na strane žalovaného, ale naopak bolo preukázané,
že žalobca predložil žiadosť o kolaudáciu kanalizácie príslušnému orgánu nekompletnú, ako aj s
nevyhovujúcimi tlakovými skúškami, kde potrebné listiny na kolaudáciu žalobca doplnil až na opakové
výzvy. Súd mal za to, že náklady, ktoré znášal žalobca sú náklady, ktoré znášal z titulu toho, že sa

voči svojim klientom zaviazal zabezpečovať vývoz splaškov bezplatne. Toto rozhodnutie žalobcu bolo
jeho vlastným obchodným rozhodnutím, preto nie je možné daný záväzok žalobcu voči jeho klientom
prenášať na ťarchu žalovaného. Dal do pozornosti, že v bode 18.1. dovolací súd poukázal na to, že
žalobca prevzal na seba záväzok uhrádzať náklady spojené s vývozom splaškov namiesto niektorých
vlastníkov bytového domu, kým nebude vydané kolaudačné rozhodnutie. Uzavrel, že žalobcovi by aj

bez tvrdeného protiprávneho konania žalovaného vznikli predmetné výdavky (ním tvrdená škoda), kde
je možné identifikovať iné príčiny, ktoré majú za následok vznik výdavkov žalobcu, predovšetkým neboli
zo strany žalobcu podané všetky dokumenty potrebné pre kolaudáciu a zároveň samotná kanalizácia
vykazovala vady, ktoré bolo potrebné opraviť. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti, t.j. konaním proti dobrým mravom a vznikom

údajnej škody.
Súd podotkol, že tvrdenie právneho zástupcu žalobcu v záverečnej reči o nekonaní resp. nečinnosti
žalovaného ako správneho orgánu, je pre rozhodovaný spor irelevantné, nakoľko akékoľvek pochybenie
orgánu verejnej moci je možné skúmať jedine v rámci procesov ustanovených právnym poriadkom
pre otázky zodpovednosti týchto orgánov (podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci).
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto
žalobu zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal existenciu úmyslu na strane žalovaného vo vzťahu
ku konaniu dobrým mravom, ktoré sa malo uskutočniť uplatňovaním práv účastníka kolaudačného
konania. Napriek tvrdeniam žalobcu nepreukázal, že výkon práv, ktoré oprávňovali žalovaného k využitiu

opravných prostriedkov je taktiež v rozpore s dobrými mravmi resp. šikanóznym konaním, ktoré by
mohli byť ponímané ako základ pre vznik škody z titulu jeho rozporu s dobrými mravmi vzhľadom
na jeho všeobecnú neprípustnosť. Žalobca nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi údajným
porušením právnej povinnosti spočívajúcom v uplatnení práva vniesť námietky, podaním určovacej
žaloby a vznikom údajnej škody.

Právny zástupca žalobcu navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov: J.. Q. V. - bývalý starosta,
k preukázaniu úmyslu na strane žalovaného, J.. W. M., ktorý mal mať informácie o tom, v akej
atmosfére sa kolaudovala stavba kanalizácie. Súd návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedka
bývalého starostu J.. Q. V.Š. zamietol, kde vyvodil záver, že žalovaný ako účastník kolaudačného
konania podaním námietok vykonával výkon svojho práva, v súlade so zákonom a tým, žalobcovi

škodu nespôsobil, preto akékoľvek dokazovanie k preukázaniu úmyslu navrhovaného svedka by bolo
nadbytočné a neekonomické. Zároveň navrhovaný svedok J.. Q. V. už ako strana sporu bol vypočutý na
pojednávaní dňa 07.12.2012. Z výpovede J.. Q. V. vyplýva, že voči realizácii a jej spôsobu kanalizácie
v obci mal výhrady a to po technickej stránke. V rôznych vyjadreniach poukazoval a trval na tom, že
priebeh a výsledok výstavby kanalizácie neboli v súlade s normou a s projektovou dokumentáciou.

Taktiež vypočutie svedka J.. M. považoval súd za nadbytočné, z dôvodu, že predmetom konania nie je
dokazovanie o tom, v akej atmosfére sa kolaudovala stavba kanalizácie. Súd výsluch svedkov zamietol
i z dôvodu, že týchto svedkov žalobca navrhol až na pojednávaní dňa 25.10.2021, avšak účasť na
pojednávaní nezabezpečil, ani neuviedol aké nové skutočnosti by mohli svedkovia prezentovať. Onáhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu
priznal v plnom rozsahu žalovanému, ktorý mal 100 % úspech vo veci.

2.Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca.Svojepodanieodôvodnil
tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods.
1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Namietal, že súd prvej inštancie vydal napádaný rozsudok po uskutočnení jediného pojednávania zo
dňa 25.10.2021 po tom, ako bol jeho predchádzajúci rozsudok zo dňa 19.06.2017 zrušený a napádaný
rozsudok odôvodnil úplne opačne ako uskutočnil v prvom rozsudku. Mal za to, že Najvyšší súd SR
jednak predmetným uznesením konal svojvoľne a nad rámec prípustnosti dovolacieho prieskumu (čím

sa neprípustne stal treťou inštanciou v tejto veci), no na druhej strane súd prvej inštancie v smere tohto
uznesenia nekonal, ale predčasne a neprípustným spôsobom zmenil svoju rétoriku tak, že bez zmeny
skutkového stavu a bez zopakovania dokazovania všetky dôkazy, ktoré predtým v prvom rozsudku
vyhodnotil v prospech žalobcu, v prípade napadnutého rozsudku už (a naviac nepreskúmateľne)
vyhodnotil v prospech žalovaného (a teda v neprospech žalobcu). Namietal nedostatočné vysporiadania

sa so všetkými okolnosťami prípadu, vyvodenie záverov, ktoré zo skutkového stavu nevyplynuli, prijatie
záverov, ktoré sú nelogické, nekonzistentné a rozumne neudržateľné a napokon aj nedostatočne
odôvodnené, čo v konečnom dôsledku spôsobuje nepreskúmateľnosť napádaného rozsudku.
Podľa názoru žalovaného súd nesprávne posúdil premlčaciu dobu a s tým spojenú námietku premlčania
vznesenú žalovaným. Záver súdu, že sa v danom prípade jedná o záväzkový vzťah, ktorý nevznikol

pri zabezpečovaní verejných potrieb a spoločensky prospešného záujmu a ani s ním bezprostredne
nesúvisí, nie je správny a je v úplnom rozpore s jeho predchádzajúcim rozsudkom. Ohľadom zmeny
uvedeného názoru súd pritom nevykonal žiadne dokazovanie. Najvyšší súd SR pritom výslovne
nevyslovil záväzný názor, že vzťah medzi stranami v tomto konaní je občianskoprávny. Mal za to, že
vzťah medzi stranami sporu je z pohľadu subjektov, ako aj z pohľadu charakteru vzťahu medzi stranami

obchodnoprávny a teda sa na tento vzťah medzi nimi má aplikovať 4-ročná premlčacia doba stanovená
v § 387 a nasl. Obchodného zákonníka, a teda nárok žalobcu premlčaný nie je.
Súd podľa názoru odvolateľa nesprávne posúdil konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. V
tejto súvislosti poukázal na pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie ako aj skutočnosť, že v napadnutom
rozsudku už súd svoj názor radikálne zmenil, pričom skutočnosti, ktoré pôvodne vyhodnotil v prospech

žalobcu, teraz vyhodnotil v jeho neprospech. Ak dovolací súd vytkol súdom nižšej inštancie, že
nezohľadnili, či bol návrh žalobcu úplný alebo nie a či by bolo inak kolaudačné konanie skončené na
miestnom zisťovaní, tomuto súd v rozsudku nedal zadosť.
Žalobca ďalej namietal nesprávne vyhodnotenie uplatňovania vlastníckeho práva ku kanalizácii
žalovaným. Mal za to, že v konaní bolo preukázané, že správanie žalovaného spočívajúce v jeho

uplatňovaní vlastníckeho práva ku kanalizácii (aj vo forme podania žaloby) bolo čisto účelové, nebolo
za žiadnych okolností dôvodné, ale hlavne, bolo obštrukčné a prieťahové. V konaní pritom žalovaný
neprodukoval také dôkazy, ktorými by svoj postup náležite a odborne obhájil a z ktorých by malo
vyplývať, že by mohol mať pochybnosti o svojom vlastníctve (a už vôbec nie to, že by boli relevantné).
Naopak, žalobca v konaní poukázal na skutočnosti, ktoré dokazujú nepoctivý zámer žalovaného a tým

jeho úmyselné konanie v rozpore s dobrými mravmi. V pôvodnom rozsudku súd tento skutkový stav
pritom jednoznačne posúdil ako konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi a pôvodne zohľadnil
aj tvrdenia žalobcu, čo však už v napádanom rozsudku nespravil a svoj opačný názor nepodložil
vykonaným dokazovaním ani riadnym zdôvodnením, čím založil aj jeho nepreskúmateľnosť. Žalobca
v tejto súvislosti vymenoval fakty a dôkazy v neprospech žalovaného. Mal za to, že ním uvádzané

skutočnosti sú jednoznačnými dôkazmi, že žalovaný ako verejný subjekt znalý práva sa nemohol za
žiadnych okolností považovať za vlastníka kanalizácie. Žalovaný tak musel poznať a predvídať, že
ak napriek tomu začne presadzovať svoje údajné vlastníctvo ku kanalizácii, jeho konanie spôsobí
natiahnutie a predĺženie kolaudácie. Napriek tomu sa však žalovaný rozhodol počas kolaudačného
konania ku kanalizácii na OÚŽP podať žalobu na určenie jej vlastníctva (dňa 17.01.2008 na Okresný

súd Pezinok, sp. zn. 9Cb/211/2008). Žalovaný v tomto súdnom konaní riadne nepokračoval, pretože
nezaplatil súdny poplatok a takto spôsobil až zastavenie súdneho konania. Ak súd v rozsudku tvrdí,
že žalovaný podal žalobu na určenie vlastníctva ku kanalizácii po lehote 21 dní stanovenej OÚŽP,
čím mal tento úrad pokračovať v kolaudačnom konaní, uvedený záver je nesprávny, pretože žalovanýpredsa dňa 02.01.2018 požiadal o predĺženie lehoty a bolo zjavné, že kým by úrad vôbec vydal
akékoľvek rozhodnutie (po odročenom ústnom pojednávaní dňa 09.11.2007 a prerušení konania zo
dňa 07.12.2007), žalovaný predsa dňa 17.01.2008 žalobu podal a práve to bránilo OÚŽP riadne konať.

Práve naopak, predlžovaním svojho konania ohľadom žaloby na určenie vlastníckeho práva, žalovaný
zavádzal nielen žalobcu, ale aj samotný OÚŽP ako správny orgán. Takéto konanie žalovaného nie je
možné nazvať inak ako obštrukčné, vedomé, účelové a tým úmyselné v smere predĺženia, resp. až
znemožnenia kolaudácie kanalizácie a tým poškodenia žalobcu a súčasne dokazuje aj jeho nepoctivý,
špekulatívny a teda šikanózny zámer. Nesúhlasil so záverom súdu, že súhlas na zmenu stavebníka zo

žalovanéhonažalobcumaloodsúhlasiťobecnézastupiteľstvo,nakoľkonakladaniesmajetkomobcebez
jeho súhlasu je v rozpore so zákonom o obecnom zriadení, preto je takýto právny úkon údajne neplatný.
V danom prípade Dohody nešlo o nakladanie s majetkom obce, ale iba k zmene v osobe stavebníka v
správnom konaní ohľadom kanalizácie (ktorá v tom čase ešte ani nebola vybudovaná ani dokončená) a
k postúpeniu práv a povinností zo stavebného povolenia. Schválenie Dohody obecným zastupiteľstvom
je, podľa názoru odvolateľa, pre posúdenie v tejto veci irelevantné, pretože bez ohľadu na to, či obecné

zastupiteľstvo Dohodu schválilo alebo nie, žalobca kanalizáciu na vlastné náklady vystaval a konaním
žalovaného mu vznikla škoda; nehovoriac o tom, že žalovaný prejavil vôľu postúpiť všetky práva zo
stavebného konania ohľadom kanalizácie na žalobcu, následne zmena stavebníka nastala, OÚŽP ju
schválil a žalovaný v tomto smere nič nenamietal. Ohľadom vlastníctva kanalizácie v každom prípade
platí to, že táto patrí tomu, kto ju na svoje náklady vybudoval, resp. zhotovil - a teda žalobcovi.

Odvolateľ namietal aj nesprávne vyhodnotenie podania odvolania proti kolaudačnému rozhodnutiu
žalovaným. Už len z počtu odvolacích dôvodov uvedených žalovaným, ktoré všetky odvolací orgán
vyhodnotil ako nedôvodné oproti jedinej (aj to nebrániacej užívaniu) podmienke uvedenia komunikácie
do pôvodného stavu, je zrejmé, že odvolanie nebolo dôvodné; pritom odvolací orgán sám uviedol,
že odvolanie neobsahovalo žiadne nové skutočnosti ani navrhnuté nové dôkazy. Jedine na podklade

vyhovenia požiadavky žalovaného zo strany KÚŽP na uvedenie komunikácie do pôvodného stavu,
nemožno súhlasiť so záverom súdu o tom, že odvolacie konanie bolo dôvodné (a to ani za situácie
ak by žalovaný túto skutočnosť uviedol ako jedinú odvolaciu námietku). Žalovaný napádal v odvolaní
skutočnosti, ktoré odvolací orgán nebol ani len oprávnený riešiť a ktoré pritom sám žalovaný predtým
nedoriešil v súdnom konaní ani v prvostupňovom kolaudačnom konaní. Faktom je i to, že námietky

žalovaného nemali žiaden vecný súvis s vodnou stavbou - kanalizáciou, do stavu ktorej odvolací orgán
žiadnym spôsobom nezasiahol (keďže zasiahol iba do uvedenia komunikácií do pôvodného stavu).
Žalovaný ako verejný činiteľ znalý práva si musel byť vedomý, čoho sa kolaudácia týka a ktoré otázky
do jej súvislosti nepatria a musel tak predvídať, ako sa s nimi odvolací orgán vysporiada (že ich
neuzná ako relevantné). Napriek tomu odvolanie podal a kolaudáciu tak úplne zreteľne predĺžil. Z

vyššie uvedených faktov vyplývajúcich z odvolania žalovaného v spojení s ich vyhodnotením KÚŽP
ako odvolacím orgánom a v kontexte celého vtedajšieho správania žalovaného (spočívajúceho najmä
v prieťahoch voči žalobcovi v územnom konaní, kolaudačnom konaní na bytovú výstavbu, vo vydávaní
nezákonných /a následne odvolacím orgánom zrušovaných/ rozhodnutí proti žalobcovi, v podaní žaloby,
za ktorú nezaplatil súdny poplatok) je zrejmé, že žalovaný nechcel kanalizáciu kolaudovať (čo aj sám v

liste zo dňa 08.11.2007 uviedol) a robil všetko preto, aby to žalobcovi podstatne sťažil alebo dokonca
až znemožnil.
Žalobca ďalej tvrdil, že aj úmysel žalovaného konať obštrukčne, prieťahovo a v smere zmarenia záujmov
žalobcu bol v konaní preukázaný, čím aj v tomto smere je záver súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsudku nesprávny. Úmysel žalobcu bol zrejmý zo skutočností: vedomostí žalovaného ako samotného

stavebného úradu i zo súvisiacich rozhodnutí OÚŽP a KÚŽP, kedy v rozpore s nimi presadzoval
úplný opak; márne - zastavené súdne konanie ohľadom určenia vlastníckeho práva ku kanalizácii
vôbec nezaplateným súdnym poplatkom; pokus o späťvzatie návrhu na kolaudáciu a o zastavenie
kolaudačného konania priamo na pojednávaní dňa 09.11.2007; podanie odvolania proti kolaudácii na
podkladetvrdení,ktoréskanalizáciouvôbecnesúviseli;ostatnévyššiespomínanésúvislostivyplývajúce

zo správania sa žalovaného v kolaudačnom konaní. Úmysel žalovaného je pritom potrebné vnímať aj
v kontexte ďalších širších okolností celkového jeho vtedajšieho postoja voči žalobcovi a vyplýva aj z
motívu a pohnútky, ktoré mohol žalovaný mať na to, aby voči žalobcovi konal tak ako konal. Žalobca
pritom v konaní poukazoval na celú genézu svojho pôsobenia v Obci Zálesie. Mal za to, že v konaní
žalovaného možno vidieť minimálne zavinenie vo forme nepriameho úmyslu. V tejto súvislosti namietal,

žesúdnevykonaldokazovaniežalobcomnavrhnutýmopätovnýmvýsluchomJ..V.avýsluchomJ..W.M.,
ktorých vypočutie mohlo objasniť pochybnosti dovolacieho súdu. Žalobca pritom účasť týchto svedkov
na pojednávaní zabezpečiť nemohol, keďže ide o (pre žalobcu) cudzie osoby, ktoré mohol predvolať
iba súd. Namietal, že tým, že súd vypočul svedkov p. Č. a p. B. a svedkov navrhovaných žalobcovnie, porušil aj zásadu rovnosti zbraní oboch sporových strán ako aj znemožnil žalobcovi realizáciu jeho
procesných práv tak, že porušil jeho právo na spravodlivý proces.
Odvolateľ namietal nesprávne vyhodnotenie subjektu zavinenia predĺženia kolaudačného konania

kanalizácie. Tvrdenie, že návrh žalobcu bol neúplný, podklady správnemu orgánu predkladal priebežne
a to malo „jednoznačne“ za následok oddialenie kolaudačného rozhodnutia bez ohľadu na to, či by
žalovanývýhraduvlastníckehoprávavzniesol,súdvrozsudkunepoložilriadnymidôkazmiarelevantným
odôvodnením, ale išlo len o svojvoľné a k zamietnutiu žaloby smerujúce arbitrárne tvrdenie. Práve
neustáletvrdenievlastníctvažalovanéhokukanalizáciipocelýčastrvaniakolaudačnéhokonania,bránili

samotnej kolaudácii kanalizácie, a to bez ohľadu na to, aké podklady mal žalobca stavebnému úradu
predložiť riadne alebo dodatočne. Zastával preto názor, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
predĺženie a zdržanie kolaudačného konania spôsobil žalovaný.
Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nesprávne posúdil existenciu príčinnej súvislosti a v tomto
smere považoval tvrdenia súdu v napadnutom rozhodnutí za nepreskúmateľné a nepreukázané.
Tvrdenia súdu v bode 69. rozsudku neboli podložené žiadnym konkrétnym dôkazom, čím z napadnutého

rozsudku nie je jasné, ktoré konkrétne domy ani konkrétne prípojky mal súd na mysli a rovnako nie
je zrejmé, aké „administratívne povolenie“ mali mať. Ani tvrdenie súdu v bode 71. rozsudku nie je
správne, pretože žalobca sa svojim klientom zaviazal odovzdať byty napojené na kanalizáciu, nie
na septiky (žumpy) a v druhom rade, vývoz splaškov z umiestnených žúmp v rozhodnom období
bol uskutočňovaný ako sekundárne riešenie výlučne kvôli neskolaudovaniu kanalizácie činnosťou

žalovaného, nie preto, že by si to tak primárne sám zvolil žalobca alebo jeho klienti. Manuálny vývoz
splaškov zhromaždený v žumpách pritom nevznikol preto, že to niekto takto chcel, ale nútene ako
jediné možné následné riešenie užívania nehnuteľností (rodinných a bytových domov), ktoré bolo naviac
podstatne nákladnejšie a nepohodlnejšie (napr. sprevádzané minimálne prítomnosťou vyčerpávajúcich
áut a zápachom), čo vylučuje, aby to bolo akési vlastné dobrovoľné obchodné rozhodnutie. Žalobca

si pritom náhradu škody v tomto konaní voči žalovanému neuplatňuje za obdobie predchádzajúce
protiprávnej činnosti žalovaného, t.j. za obdobie pred 09.11.2007 (kedy žalovaný prvýkrát vzniesol
námietku svojho vlastníctva na pojednávaní v kolaudačnom konaní ohľadom kanalizácie), ale až za
vývoz splaškov, ktoré uskutočňoval/zabezpečoval po tomto termíne do právoplatnosti skolaudovania
kanalizácie. Žalobca podotkol, že list žalovaného zo dňa 17.12.2007 mu nie je známy a nebolo

preukázané jeho doručenie žalobcovi, pričom skutočnosti uvedené v tomto liste nevyplývajú zo žiadneho
iného dôkazu a naviac tento list sa týka výlučne objektov E, teda nie je zrejmé, čo má tento list
preukazovať voči ostatným subjektom. Naviac, súd tento list neoboznámil ako dôkaz, preto ak z neho
vyvodzuje akékoľvek závery až v rozsudku, ide o prekvapivé rozhodnutie, na ktoré nemohol žalobca
počas konania riadne reagovať a tým bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.

Žalobca uviedol, že nepopiera, že hoci pri vyššie uvedených krokoch išlo o výkon práva žalovaného, v
kontexte všetkých okolností tento výkon vykazuje známky účelového, nepoctivého a teda šikanózneho
správania. Žalovaný šikanóznym výkonom svojich práv sledoval nepoctivý zámer - buď dosiahnuť
vlastníctvo ku kanalizácii, ktorú nefinancoval, po jej dokončení až počas jej kolaudácie alebo skôr, podľa
vývoja udalostí (na základe riadne neuskutočneného súdneho konania ohľadom určenia jeho vlastníctva

kukanalizácii)znemožniťdosiahnuťskolaudovaniekanalizáciežalobcom(kedydokoncakolaudujúcemu
orgánupreukázateľnetvrdil,ženakolaudáciinetrvá).Šikanóznyvýkonprávažalovanéhospočívalnajmä
v tom, že tento v kolaudačnom konaní ohľadom kanalizácie
- manifestoval navonok voči správnemu orgánu vôľu domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva
kanalizácie žalobou podanou na súde, avšak po dvoch rokoch nečinnosti a s odstupom času až počas

jej kolaudačného konania, kedy však v skutočnosti nemal záujem sa týchto práv riadne domáhať, čo
vyplývalo aj z riadneho nepokračovania v súdnom konaní, ako aj v zjavne bezdôvodnom iniciovaní
daného súdneho konania
- manifestoval výkon svojho oprávnenia podať odvolanie proti kolaudačnému rozhodnutiu odvolacími
námietkami, ktoré správny orgán nebol ani len oprávnený posudzovať, ktoré žalovaný nepreukázal a

ktoré sa kanalizácie ako takej ani netýkali a teda sa po celý čas od vznesenia námietky svojho vlastníctva
počas kolaudačného pojednávania dňa 09.11.2007 až do právoplatnosti kolaudácie kanalizácie snažil
dosiahnuťneskolaudovanietejtokanalizácievprospechžalobcu,resp.neskolaudovaniekanalizácieako
takej, keďže dokonca uviedol, že on ako údajný vlastník kanalizácie na jej kolaudácii netrvá, čo v celom
kontexte aj vtedajšieho vzťahu žalovaného voči žalobcovi (ktorý nebol pozitívny, čo dokazujú aj postupy

žalovaného voči žalobcovi aj v iných konaniach) nemohlo byť sledované poctivým a slušným zámerom
žalovaného,alenaopakvedomýmazaujatýmprotižalobcovi.Nastranežalovanéhotakbolopreukázané
úmyselné konanie proti dobrým mravom, v súvislosti s ktorým bola žalobcovi aj spôsobená preukázaná
škoda. Záverom sa žalobca pridržal všetkých svojich prednesov a podaní v tomto konaní. Vzhľadom navyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu v plnom
rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 25.02.2022. Poukázal na
to, že súdne konanie trvá v súčasnosti už 12 rokov, pričom napadnutý rozsudok bol celkovo už tretím
rozhodnutím súdu prvej inštancie v tomto konaní. Za uvedené obdobie sa veci samej uskutočnilo
množstvo súdnych pojednávaní. Dovolací súd pritom v rámci odôvodnenia zrušujúceho uznesenia
neprikázal súdom nižších inštancií zopakovať po vrátení veci na ďalšie konanie celé dokazovanie,

ako to navodzuje žalobca v odvolaní. Dovolací súd vytkol súdom nižších inštancií, že neboli v konaní
vykonané výsluchy dvoch svedkýň navrhovaných žalovaným (D.. Č. a S.. B.), bez toho, že by súdy
nižšíchinštanciízamietnutievýsluchutýchtoosôbakýmkoľvekspôsobomodôvodnili.Súdprvejinštancie
preto po vrátení veci na ďalšie konanie správne vytýčil termín súdneho pojednávania a na toto predvolal
práve žalovaným navrhované svedkyne, ktoré sa aj riadne dostavili a poskytli súdu prvej inštancie ich
svedecké výpovede. Závery z výpovedí svedkýň Č. a B. sú riadne zahrnuté v odôvodnení napadnutého

rozsudku (bod 69.) a sú jedným z podstatných dôvodov, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu v celom
rozsahu zamietol. Napriek skutočnosti, že medzi vydaním rozhodnutia dovolacieho súdu a termínom
pojednávania na súde prvej inštancie uplynulo obdobie bezmála dvoch rokov, žalobca za celý tento čas
neprodukoval akúkoľvek novú argumentáciu či návrhy dôkazov. Až v priebehu samotného pojednávania
nasúdeprvejinštanciežalobcanavrholvýsluchydvochsvedkov.Jedenztýchtožalobcomnavrhovaných

svedkov (Q.. V.) už pritom bol v konaní vypočutý, zároveň žalobca nezabezpečil prítomnosť ani jedného
z ním navrhovaných svedkov na predmetnom pojednávaní. Súd prvej inštancie sa s uvedenými návrhmi
dôkazov zo strany žalobcu dostatočne a presvedčivo vysporiadal v bode 76. odôvodnenia napadnutého
rozsudku. S ohľadom na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že súdu prvej inštancie po skončení
pojednávania dňa 22.11.2021 objektívne nič nebránilo vydať rozsudok.

K výhradám žalobcu ohľadom posúdenia premlčania žalovaný uviedol, že otázka nepremlčania/
premlčania časti žalobcom vznesených nárokov je v konečnom dôsledku irelevantná. V konaní totiž
nebolo preukázané, že by vôbec bolo bývalo došlo k vzniku škody na strane žalobcu, a už vonkoncom
nebola preukázaná existencia kauzálneho nexu medzi vznikom žalobcom tvrdenej škody a protiprávnym
konaním žalovaného. V prípade ak v konaní nebol vôbec ustálený základ pre nárok žalobcu na náhradu

škody, je zbytočné posudzovať, či uplatnené nedôvodné nároky žalobcu sú alebo nie sú premlčané.
Žalobcove domnelé nároky na náhradu škody ani nie sú priamo odvodené od údajného porušenia
záväzkového vzťahu týkajúceho sa zhotovenia diela (kanalizácie), o ktorom žalobca v odvolaní tvrdí,
že by mal byť podľa jeho názoru obchodnoprávnym záväzkom. Podotkol, že sám žalobca si v žalobe
uplatnil úrok z omeškania podľa predpisov OZ. Zdôraznil, že dotknutá kanalizácia bola budovaná na

účely odkanalizovania výhradne súkromného developerského projektu, a zároveň sa bez prerušenia až
do súčasnosti nachádza v súkromnom vlastníctve žalobcu.
K výhradám žalobcu ohľadom právneho posúdenia údajného konania žalovaného v rozpore s dobrými
mravmi žalovaný poukázal na to, že pôvodný záver súdov nižších inštancií, že podanie odvolania v
kolaudačnom konaní (navyše čiastočne dôvodného) zo strany žalovaného údajne možno kvalifikovať

ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, záväzne označil dovolací súd za neudržateľný. Ďalej dovolací
súd zaviazal súdy nižších inštancií, aby nanovo vyhodnotili mieru zavinenia žalobcu na celkovej dĺžke
kolaudačného konania. Dovolací súd mal v tejto súvislosti za preukázané, že žalobca nebol opakovane
schopný doplniť jeho kolaudačný návrh tak, aby tento bol úplný, a aby správny orgán mal reálnu možnosť
o návrhu riadne rozhodnúť. V tejto súvislosti aj súd prvej inštancie v bodoch 65. až 67. odôvodnenia

rozsudku správne zhodnotil, že žalobca jeho kolaudačný návrh nebol schopný celistvo doplniť 2,5
roka. Žalobca vystupoval v kolaudačnom konaní celkovo pasívne, pričom kolaudačný návrh dopĺňal len
postupne a výhradne v nadväznosti na opakované urgencie zo strany správneho orgánu. Žalovaný v
tejtosúvislostipoukázalajnaskutočnosť,žezvýsluchusvedkýňČ.aB.dodatočnevyplynulo,žežalobca
predložil do kolaudačného konania nevyhovujúce tlakové skúšky dotknutej kanalizácie, a že kanalizácia

je do dnešného dňa de iure nepoužiteľná, nakoľko žalobca dosiaľ neskolaudoval prípojky jednotlivých
nehnuteľností. Žalobcova kanalizácia nie je ešte ani v súčasnosti riadne sprevádzkovaná, a to z dôvodov
výhradne na strane žalobcu.
K výhradám žalobcu ohľadom posúdenia uplatňovaného vlastníckeho práva ku kanalizácii zo strany
žalovaného žalobca poukázal na bod 14.2 odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR, v rámci

ktorého dovolací súd záväzne konštatoval, že uplatnenie výhrady vlastníckeho práva ku kanalizácii
zo strany žalovaného nebolo primárnym dôvodom celkovej dĺžky kolaudačného konania. S otázkou
možnosti kvalifikácie podania žaloby na určenie vlastníckeho práva zo strany žalovaného ako konania
v rozpore s dobrými mravmi sa následne súd prvej inštancie presvedčivo vysporiadal najmä v bode67. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Podanie žaloby na určenie vlastníckeho práva ku kanalizácii
bolo legitímnym konaním, ktoré bolo v medziach práv a povinností vyplývajúcich žalovanému z platných
právnych predpisov. Ako to vyplýva zo súdneho spisu a skutkových okolností okolo výstavby kanalizácie,

žalovaný mal oprávnené pochybnosti o vyriešení otázky vlastníckeho práva k nej, preto sa oprávneným
spôsobom domáhal vyriešenia tejto otázky. Svojím konaním žalovaný nesledoval poškodenie žalobcu,
pričom taký úmysel nebol v konaní preukázaný. Nemožno preto hovoriť o zjavne bezúspešnom
uplatňovaní práva resp. o šikanóznom výkone práva. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že žalovaný
dostatočne nevysvetlil prečo v súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva ku kanalizácii nepokračoval

resp. prečo ho neinicioval znova, žalovaný uviedol, že sa domnieval, že mal byť oslobodený od
súdnychpoplatkov,čomuvšakkonajúcesúdynevyhoveliazároveňtakétosúdnekonaniebyžalovaného
nestálo len súdny poplatok, ako to v odvolaní navodzuje žalobca. Žalovaný sa rozhodol ďalšiu žalobu
nepodať aj z dôvodu, že by také konanie niekoľko rokov priebežne produkovalo ďalšie vysoké finančné
náklady (napr. na právne služby), ktoré by svojou výškou násobne prevyšovali výšku samotného
súdneho poplatku. Záverom k predmetnej problematike žalovaný poukázal aj na tú časť odôvodnenia

napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie správne konštatoval, že podaná žaloba o určenie
vlastníckeho práva v konečnom dôsledku nebránila správnemu orgánu pokračovať v kolaudačnom
konaní. Je pravdou, že správny orgán ponechal správne konanie prerušené, avšak uvedený nesprávny
úradný postup správneho orgánu nemožno pripisovať na ťarchu žalovanému. Sám žalobca pritom počas
prerušenia konania nepodal za viac ako dva roky jedinú námietku/sťažnosť, v zmysle ktorej by sa

domáhal urýchleného pokračovania v konaní. Žalobca teda k predĺženiu kolaudačného konania prispel
aj vlastnou nečinnosťou.
K výhradám žalobcu ohľadom vyhodnotenia podania odvolania v kolaudačnom konaní zo strany
žalovaného poukázal na to, že dovolací súd záväzne konštatoval, že odvolanie žalovaného v
kolaudačnom konaní, ktoré bolo navyše čiastočne úspešné, a teda aj dôvodné, nie je jednoducho

možné označiť za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný mal za to, že uplatnenie riadneho či
mimoriadneho opravného prostriedku (či už v správnom alebo súdnom konaní), ktorému je vyhovené čo
i len čiastočne, nebude nikdy šikanóznym výkonom práva. Žalovaný svojím konaním sledoval výlučne
dosiahnutie zákonom aprobovaných cieľov, preto nemohol vybočiť z hraníc správania sa súladného s
dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ.

K žalobcom namietanému údajne nesprávne vyhodnotenému úmyslu žalovaného uviedol, že akékoľvek
domnienky a subjektívne pocity žalobcu sú vo vzťahu k preukazovaniu žalobcom tvrdeného úmyslu
žalovaného irelevantné. Žalobca okrem vlastných a značne skreslených dojmov neprodukoval počas
celého konania akékoľvek dôkazy spôsobilé preukázať údajný žalobcom tvrdený úmysel žalovaného
spôsobiť škodu žalobcovi. Poukázal tiež na odôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia dovolacieho súdu.

Zdôraznil, že do dnešného dňa nie sú skolaudované prípojky jednotlivých nehnuteľností na žalobcom
vybudovanú kanalizáciu. Pokiaľ ide o námietky žalobcu ohľadom zamietnutia žalobcom navrhovaných
dôkazov (výsluchov Q.. V. a W.. M.) zo strany súdu prvej inštancie, žalovaný zdieľal v plnom rozsahu
názor súdu prvej inštancie prezentovaný v bode 76. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Námietky žalobcu k vyhodnoteniu subjektu zavinenia predĺženia kolaudačného konania žalovaný

považoval za nepravdivé a v značnej časti aj za výrazne skreslené. Ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania, podanie žaloby na určenie vlastníckeho práva žiadne predĺženie konania nespôsobilo.
Správny orgán nebol v kolaudačnom konaní povinný čakať na prípadné rozhodnutie súdov o určení
vlastníckeho práva ku kanalizácii a ponechal kolaudačné konanie prerušené bezdôvodne. Neobstoja v
tejto súvislosti ani akékoľvek žalobcom prezentované námietky a výhrady ohľadom priebehu samotného

kolaudačného konania a spôsobu, akým bolo kolaudačne konanie vedené zo strany správneho orgánu.
Za priebeh, rozhodovanie, výsledok či spôsob hodnotenia dôkazov v správnom konaní nenesie žalovaný
žiadnu zodpovednosť, nakoľko za uvedené zodpovedá výhradne správny orgán.
Nesúhlasil ani s námietkou žalobcu ohľadne údajne nesprávneho posúdenia neexistencie príčinnej
súvislosti súdom. Z výpovede svedkýň Č.Z. a B. vyplýva, že žalobca vybudoval kanalizáciu v rozpore

so stavebným povolením, nakoľko nerealizoval prípojky jednotlivých nehnuteľností na kanalizáciu.
Následkom uvedeného tak vlastníci jednotlivých nehnuteľností boli nútení (v prípade, že mali záujem
kanalizáciu používať) vybudovať si prípojky na žalobcovu kanalizáciu na vlastné náklady. Skutočnosť,
že žalobca udelil takým vlastníkom nehnuteľností nejaké povolenia na pripojenie sa na kanalizáciu
neznamená, že predmetné kanalizačné prípojky boli vybudované v súlade so stavebným povolením

a že boli skolaudované. Z výpovedí svedkýň Č. a B. tiež vyplýva, že predmetné prípojky nemôžu
byť riadne administratívne povolené (povolenia žalobcu na pripojenie sú v tomto ohľade irelevantné),
nakoľko sú budované ad hoc a v rozpore s pôvodným stavebným povolením na kanalizáciu. Za plnenie
záväzkov medzi žalobcom a jeho klientmi nenesie zodpovednosť žalovaný, nakoľko žalovaný nebolzmluvnou stranou dohôd žalobcu s jeho klientmi, a teda nemal prístup k obsahu osobitných dohôd
žalobcu s tretími osobami. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že dňa 31.07.2006 nebol zo
strany žalobcu podaný ani len návrh na kolaudáciu budovanej kanalizácie, pričom tento žalobca podal

správnemu orgánu až o bezmála rok neskôr. Kolaudačný návrh žalobca navyše podal nekompletný
a s nevyhovujúcimi prílohami, pričom tieto nebol schopný ďalšie viac ako 2 roky riadne doplniť. Z
uvedeného je zrejmé, že pokiaľ klientom žalobcu vznikla určitá škoda následkom toho, že po 31.07.2006
nemali zabezpečený odvoz splaškov, túto mohol spôsobiť výhradne žalobca vlastným (ne)konaním,
resp. porušením jeho vlastných záväzkov voči klientom. S ohľadom na skutkový stav je navyše zrejmé,

že ani bezodkladná kolaudácia spornej kanalizácie by neumožnila jej legálne využitie na odvod splaškov.
K údajne nesprávnemu posúdeniu výkonu práva žalovaným poukázal na to, že využitie základného
práva na súdnu ochranu podľa článku 46 Ústavy SR, nie je možné kvalifikovať ako šikanózny výkon
práva. Žalobca v konaní nepreukázal úmysel žalovaného spôsobiť škodu žalobcovi prostredníctvom
podania žaloby na určenie vlastníckeho práva. S ohľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 12.04.2022. Mal za to,
že povinnosť súdu prvej inštancie zopakovať dokazovanie priamo vyplynula zo zrušujúceho uznesenia
Najvyššieho súdu SR. Zároveň povinnosť opakovať dokazovanie možno analogicky odvodiť aj z
povinnosti, ktorá vyplýva odvolaciemu súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 07.09.2010, sp. zn. 5

Cdo 131/2009). Trval na tom, že vzťah medzi stranami sporu bol obchodnoprávny a súd mal aplikovať
premlčaciu lehotu podľa § 397 Obchodného zákonníka. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že dotknutá
kanalizácia bola budovaná na účely odkanalizovania výhradne súkromného developerského projektu
žalobcu (aj keď sa nachádza v jeho súkromnom vlastníctve). Zdôraznil, že v danej veci nešlo len o
púhy výkon práv žalovaného ako účastníka správneho konania ohľadom kolaudácie kanalizácie, ale

taký výkon, ktorý mal „hlbší“ zámer, ktorého cieľom bolo zmariť sfunkčnenie kanalizácie ako takej a
to zjavne preto, lebo ju realizoval žalobca (naviac to potvrdzuje postoj žalovaného voči žalobcovi aj
v iných konaniach prebiehajúcich v tom čase proti žalobcovi, kde kroky žalovaného boli odvolacím
orgánom vyhodnotené ako prieťahové, nezákonné a tým protiprávne). Opak totiž v konaní preukázaný
nebol. Iba pri predložení iných dôkazov zo strany žalovaného potvrdzujúcich to, že mal skutočnú

a úprimnú snahu žalobcovi pomôcť, by bolo možné skonštatovať, že sa žiadneho protiprávneho
konania nedopustil, pretože by išlo o iné okolnosti, napr. vyššej moci alebo inej objektívnej nemožnosti
kanalizáciu vybudovať. Konanie žalobcu v predmetnom kolaudačnom konaní nevykazovalo žiadne
známky zanedbania, porušenia alebo zneužívania situácie vo svoj prospech, resp. nepredkladania
potrebných dokladov, ktoré by v konečnom dôsledku znemožnili alebo sťažili kanalizáciu vybudovať.

5. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.

6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a

§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s
§ 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu
v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok č.k. 33Cb/209/2010-951 zo dňa 22. novembra
2021 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/209/2010-951 zo dňa 22. novembra 2021, pretože vykazuje známky
vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali

za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom
iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty
nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného
rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:10. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 67.185,23 eur s príslušenstvom titulom
náhrady škody, predstavujúcej náklady na prečistenie kanalizácie v sume 8.364,30 eur a náklady

na vývoz splaškov v sume 58.820,93 eur. Po tom, čo uznesením sp. zn. 3Obdo/92/2019 zo dňa
23.03.2020 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18.04.2019 č.k.
4Cob/189/2017-570 a rozsudok Okresného súdu Pezinok z 19.06.2017 č.k. 33Cb/209/2010-470 vo
výrokoch, ktorými uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 54.036,49 eur s príslušenstvom a
priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, súd prvej inštancie doplnil dokazovanie a opätovne vec prejednal, pričom dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná. Súd prvej inštancie preto napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca s uvedeným
nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalobcu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo
vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom
zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany

ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými argumentmi sporových strán a svoje
rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku
a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

12. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok po uskutočnení
jediného pojednávania dňa 25.10.2021 po tom, ako bol jeho predchádzajúci rozsudok zrušený a to
bez zmeny skutkového stavu a bez zopakovania dokazovania. Uvedenú argumentáciu považoval
odvolací súd za nedôvodnú. Súdne konanie trvá už od roku 2010, pričom vo veci samej sa uskutočnilo
množstvo súdnych pojednávaní a tak žalobca ako aj žalovaný mali dostatok priestoru na uplatňovanie

prostriedkovprocesnéhoútokuaprocesnejobrany.Vpriebehukonaniabolidôkazynavrhnutésporovými
stranami vykonané. Nemožno konajúcemu súdu vyčítať, že po zrušení predošlého rozsudku a vrátení
veci na ďalšie konanie dovolacím súdom, postupoval v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti
konania a po pojednávaní uskutočnenom dňa 25.10.2021, na ktorom bolo okrem iného dokazovanie
doplnené o výsluch svedkov D. Č. a S. B. a na ktorom súd vyhlásil dokazovanie za skončené,

následne na pojednávaní uskutočnenom dňa 22.11.2021 vyhlásil napadnutý rozsudok. Aj Civilný
sporový poriadok v ustanovení § 157 hovorí o tom, že súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo
rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
Podľa názoru odvolacieho súdu po zrušení pôvodného rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu v napadnutej časti uznesením Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 3Obdo/92/2019 zo dňa 23.03.2020, súd prvej inštancie postupoval v intenciách predmetného
zrušujúceho uznesenia, pričom nebol povinný zopakovať dokazovanie, ako nedôvodne tvrdí odvolateľ.
Takúto povinnosť súdu nestanovuje žiadne ustanovenie CSP a takúto povinnosť súdu neuložil vo
svojom zrušujúcom rozhodnutí ani súd dovolací. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.
3Obdo/92/2019 zo dňa 23.03.2020 v bode 11. vytkol súdu, že vo svojom rozhodnutí neuviedol, prečo

nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy, a to výsluch svedkýň Č. a B., hoci z návrhu na vykonanie
dôkazu vyplývalo, že označené svedkyne mali vypovedať o skutočnostiach vzťahujúcich sa na predmet
rozhodovaného sporu. Súd prvej inštancie uvedený nedostatok napravil tak, že po zrušení pôvodného
rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie vytýčil termín pojednávania (na deň 25.10.2021) a na
toto predvolal práve žalovaným navrhované svedkyne, ktoré sa aj riadne dostavili a poskytli súdu prvej

inštancie ich svedecké výpovede. Z uvedených svedeckých výpovedí súd prvej inštancie vychádzal i pri
formulovaní svojich záverov a zamietnutí žaloby.

13. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie žalobcom uplatnený nárok právne
posúdil ako zodpovednosť žalovaného za škodu podľa § 424 Občianskeho zákonníka. Predpokladmi

vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom sú konanie v
rozpore s dobrými mravmi, vznik škody, príčinná súvislosť medzi konaním proti dobrým mravom a
vznikom škody a zavinenie vo forme úmyslu.14. Východiskom na účely aplikácie ustanovenia § 424 je posúdenie, či určité konanie škodcu napĺňa
znaky rozporu s dobrými mravmi (contra bonos mores). Konanie škodcu musí predstavovať porušenie
dobrých mravov z objektívneho hľadiska, pričom za takýto rozpor s dobrými mravmi možno považovať

stav, ktorý sa prieči morálnym normám všeobecne uznávaným v spoločnosti presadzujúcej slušnosť,
ohľaduplnosť, porozumenie a vzájomný rešpekt. Zo strany škodcu teda ide o porušenie spoločensky
viac-menej všeobecne akceptovaného štandardu správania, ktoré svojou povahou síce nie je v rozpore
s právnou normou ustanovujúcou konkrétny príkaz alebo zákaz, nenapĺňa však očakávaný štandard
súladu s minimálnymi právnoetickými a sociálnoetickými požiadavkami spoločenského správania sa.

Takéto správanie je následne z právnej sily normy, ktorá odkazuje na rozpor s dobrými mravmi,
sankcionované aj právnymi prostriedkami (v rámci § 424 povinnosťou nahradiť spôsobenú škodu).
Konanie v rozpore s dobrými mravmi zahŕňa tak aktívne konanie (faktické alebo právne), ako aj
opomenutie konať. Na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje, aby mal škodca vedomosť o tom, že jeho
konanie je v rozpore s dobrými mravmi, t.j. škodca sa zodpovednosti nemôže zbaviť poukazom na to,
že nevedel o tom, že jeho konanie porušuje dobré mravy.

15. Najvyšší súd SR, sp. zn. 3Cdo 78/2009: Pod „úmyselným konaním proti dobrým mravom“ treba
rozumieť úmyselné konanie priečiace sa morálnym normám a pravidlám povahy (contra bonos mores),
ktoré sú všeobecne uznávané v demokratickej spoločnosti presadzujúcej slušnosť, ohľaduplnosť,
porozumenie a vzájomné rešpektovanie. Úmyselné konanie proti dobrým mravom nerešpektuje tieto

etické normy a nesie znaky neslušnosti, nepoctivosti, bezohľadnosti, ziskuchtivosti a pod..

16. Osobitným prípadom rozporu s dobrými mravmi (na ktorý § 424 nadväzuje) je inštitút zákazu
zneužitia práva a šikanózny výkon práva. Východiskovým ustanovením je § 3 ods. 1, podľa ktorého
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi. Rozpor s dobrými mravmi je v tomto prípade kritériom posúdenia zneužitia práva, t.j. takého
výkonu práva, ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu sledovaného právnym predpisom. Ak by niekto
vykonával svoje právo spôsobom, ktorým zámerne (úmyselne) poškodzuje iného, pričom poškodenie
iného je motívom takéhoto výkonu, pôjde o šikanózny výkon práva (napriek tomu, že by sa takýto výkon
práva mohol javiť vo svojej podstate oprávnený). Konanie, ktorým niekto pri výkone svojho práva sleduje

vlastný prospech, nie však poškodenie iného, za šikanózny výkon práva teda za konanie v rozpore s
dobrými mravmi považovať nemožno (Vážný č. 11141).

17. Škodou je v prípade konania v rozpore s dobrými mravmi predovšetkým majetková ujma, nemožno
však vylúčiť ani vznik nemajetkovej ujma (bolesť pri ujme na zdraví). Medzi úmyselným konaním

proti dobrým mravom a škodou musí existovať vzťah kauzality, t.j. škoda vznikla ako priamy dôsledok
úmyselného konania proti dobrým mravom. Úmysel škodcu môže mať charakter tak priameho úmyslu,
kedy škodca vedel, že svojím konaním spôsobí škodu a súčasne chcel tento následok spôsobiť, ako
aj nepriameho úmyslu, ak škodca vedel, že svojím konaním môže spôsobiť škodu a pre prípad, že
ju spôsobí, bol s týmto dôsledkom uzrozumený. V oboch prípadoch je rozhodujúcim znakom úmyslu

predchádzajúca vedomosť zodpovedného subjektu o tom, že jeho konanie je spôsobilé spôsobiť škodu
inému. Úmysel škodcu (tak priamy, ako aj nepriamy) sa musí vzťahovať na samotné konanie škodcu,
ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, t.j. u škodcu musí byť zastúpená tak rozumová, ako aj vôľová
zložka vedúca k danému konaniu, nevyžaduje sa však, aby sa úmysel škodcu vzťahoval aj na samotnú
skutočnosťrozporusdobrýmimravmi.Úmyselškodcusaokremkonaniamusívzťahovaťajnaztakéhoto

konania vyplývajúci následok, t.j. vznik škody. Úmysel škodcu spôsobiť škodu sa neprezumuje, dôkazné
bremeno zaťažuje v tomto prípade poškodeného, ktorý musí úmysel škodcu preukázať. (Števček, M.,
Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450.
Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1514 - 1522)

18. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil konanie žalovaného v rozpore
s dobrými mravmi. V tejto súvislosti namietal nesprávne vyhodnotenie uplatňovania vlastníckeho práva
ku kanalizácii žalovaným, nesprávne vyhodnotenie podania odvolania proti kolaudačnému rozhodnutiu
žalovaným, nesprávne vyhodnotenie úmyslu žalovaného ako aj nesprávne vyhodnotenie subjektu
zavinenia predĺženia kolaudačného konania kanalizácie. Okrem toho odvolateľ argumentoval, že súd

prvej inštancie nesprávne posúdil neexistenciu príčinnej súvislosti a taktiež nesprávne posúdil výkon
práva žalovaným.19. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal na
základe akých skutkových okolností týkajúcich sa prejednávanej veci došlo zo strany žalovaného ku
konaniu proti dobrým mravom.

20. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadne údajne nesprávneho vyhodnotenia uplatňovania vlastníckeho
práva ku kanalizácii žalovaným, túto odvolací súd považoval za nedôvodnú. Ako uviedol súd prvej
inštancie v bode 67. napadnutého rozsudku, z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný
mal dôvodné pochybnosti o vlastníctve kanalizácie, keďže obecné zastupiteľstvo nikdy nedalo súhlas na

zmenu stavebníka z obce na žalobcu, preto boli pochybnosti o vlastníctve opodstatnené. Odvolaciemu
súdu je zrejmé, že žalobca vzhľadom na všetky ním uvedené argumenty subjektívne pociťuje
pochybnosti ohľadne o poctivosti zámeru žalovaného a súladu jeho konania s dobrými mravmi pri
uplatňovaní vlastníckeho práva ku kanalizácii, avšak len samotné pochybnosti odvolateľa, bez ich
náležitého preukázania, nemôžu byť podkladom pre vyslovenie rozporu konania žalovaného s dobrými
mravmi. Odvolací súd však v tomto prípade považuje za rozhodujúce, že skutočnosť, že žalovaný

inicioval súdne konanie o určenie vlastníckeho práva, ktoré bolo následne zastavené pre nezaplatenie
súdneho poplatku za podanú žalobu, nebola jediným dôvodom na oddialenie kolaudácie kanalizácie a
s tým súvisiaca nemožnosť jej využívania žalobcom (pozri odôvodnenie nižšie).

21. Neobstojí ani námietka odvolateľa, ktorou namietal údajne nesprávne vyhodnotenie podania

odvolania proti kolaudačnému rozhodnutiu žalovaným zo strany konajúceho súdu. Súd prvej inštancie
v tomto smere vychádzal z právneho názoru Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 3Obdo/92/2019
zo dňa 23.03.2020, ktorý v bode 15. výslovne uviedol, že „Za neudržateľný považuje dovolací súd
aj záver súdov nižšej inštancie, že podanie odvolania žalovaným v rámci kolaudačného konania
predstavuje konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.“ Dovolací súd poukázal na to, že odvolanie

žalovaného proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu obsahovalo viaceré námietky, ktoré až
na jednu vyhodnotil ako nedôvodné. Za dôvodnú vyhodnotil odvolací správny orgán námietku týkajúcu
sa uvedenia obecných komunikácii - na ktorých sa uskutočňovala stavba - do pôvodného stavu a v
tejto časti Krajský úrad životného prostredia doplnil povinnosti uložené Obvodným úradom životného
prostredia v Senci v rozhodnutí o povolení užívania stavby - kanalizácie (t.j. v kolaudačnom rozhodnutí)

z 13. novembra 2009, č. ŽP Vod/62-O-17/2009-Se-K. Čiastočná dôvodnosť odvolania žalovaného v
správnomkonanípredstavujezásadnúskutočnosť,keďžepreskúmaniurozhodnutiavodvolacomkonaní
a tým pádom aj k predĺženiu kolaudačného konania v okolnostiach rozhodovaného sporu nemohlo
dôjsť v dôsledku „úmyselného“ konania žalovaného proti dobrým mravom, ale v dôsledku čiastočnej
nesprávnosti (resp. neúplnosti) prvostupňového rozhodnutia o povolení užívania stavby. Dovolací súd

tiež upriamil pozornosť na to, že predmetné kolaudačné rozhodnutie mohlo nadobudnúť právoplatnosť
až po rozhodnutí o odvolaní, za čo nie je možné sankcionovať žalovaného, ak bolo jeho odvolanie
(čiastočne) dôvodné. Inými slovami povedané, rozhodnutie o povolení užívania stavby by nadobudlo
právoplatnosť až po rozhodnutí odvolacieho správneho orgánu aj vtedy, ak by jedinou odvolacou
námietkou žalovaného bolo, že stavebníkovi mala byť uložená povinnosť uviesť obecné komunikácie

do pôvodného stavu. V tejto súvislosti poukázal na to, že subjektom, ktorému musela byť táto povinnosť
uložená rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu - keďže ju nesplnil dobrovoľne - je žalobca ako
stavebník. Aj s prihliadnutím na uvedené skutočnosti považoval dovolací súd za nelogické, aby za
predĺženie kolaudačného konania o dôvodne vyvolané odvolacie konanie zodpovedal žalovaný.

22. S poukazom na závery dovolacieho súdu v zrušujúcom uznesení sp. zn. 3Obdo/92/2019 zo dňa
23.03.2020 konajúci súd správne ustálil, že odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu bolo podané dôvodne, kde Krajský úrad životného prostredia v Bratislave rozhodnutím č. ZPS
2010/00860-GGL zo dňa 08.04.2010 Rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Senci č.
ŽP.Vod/62-I-17/2009- Se-K zo dňa 13.11.2009 zmenil tak, že doplnil určené podmienky pre užívanie

stavby o bod 6.: V lehote do 31.07.2010 uviesť komunikácie v obci, na ktorých sa uskutočňovala stavba,
do pôvodného stavu. Aj z výpovede žalovaného a svedkov bolo pritom preukázané, že pozemky, na
ktorých bola realizovaná stavba kanalizácie boli stavbou značne zasiahnuté. Zo strany žalobcu ako
stavebníka nebola doposiaľ vykonaná ich oprava ani uvedenie do pôvodného stavu. Na správnosti
záverukonajúcehosúduničnemenískutočnosťnamietanážalobcom,asíce,žezviacerýchuplatnených

odvolacíchnámietokboladôvodnáibajedna.Užčiastočnádôvodnosťodvolaniažalovanéhovsprávnom
konaní totiž znamená, že odvolanie bolo zo strany žalovaného podané dôvodne a zo strany žalovaného
nešlo o zjavne bezúspešné uplatnenie práva. Odvolací súd prisvedčil argumentácii žalovaného, žeuplatnenie riadneho či mimoriadneho opravného prostriedku, na ktoré je žalovaný oprávnený, v takomto
prípade nemožno považovať za šikanózny výkon práva.

23. Za nedôvodnú odvolací súd považoval námietku žalobcu týkajúcu sa nesprávneho vyhodnotenia
úmyslu žalovaného. Hoci odvolateľ namietal úmysel žalovaného konať obštrukčne, prieťahovo a v
smere zmarenia záujmov žalobcu, uvedené zostalo len v rovine tvrdení, keďže žalobca v tom to
smere neprodukoval dôkazy, ktoré by takýto úmysel žalovaného dostatočne presvedčivo preukazovali.
Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že z napadnutého rozhodnutia

vyplýva, že súd prvej inštancie posudzoval okolnosti prejednávaného prípadu komplexne, berúc do
úvahy všetky podstatné a právne relevantné skutočnosti. Úmysel žalovaného nemožno vyvodiť len
z domnienok a subjektívnych pocitov žalobcu. Ako už bolo vyššie uvedené, úmysel škodcu spôsobiť
škodu sa neprezumuje, naopak, dôkazné bremeno zaťažuje v takomto prípade poškodeného, ktorý
musí úmysel škodcu preukázať. Žalobcovi sa v konaní takýto úmysel žalovaného preukázať nepodarilo.
Konajúci súd potom dôvodne konštatoval, že v konaní žalovaného spočívajúcom v podaní žaloby

na určenie vlastníckeho práva na súd, následne nezaplatenie súdneho poplatku a podanie odvolania
proti správnemu orgánu, nemal za preukázané úmyselné konanie proti dobrým mravom. Žalobca
nepreukázal existenciu úmyslu na strane žalobcu vo vzťahu ku konaniu proti dobrým mravom, ktoré
sa malo uskutočniť uplatňovaním práv účastníka kolaudačného konania. Konanie žalovaného, ktoré ho
oprávňovali k podaniam a postupu namietaným žalobcom nemôže byť v žiadnom prípade konaním,

ktoré by mohlo byť ako základ pre vznik škody z titulu jeho rozporu s dobrými mravmi.

24. K námietke žalobcu ohľadne nevykonania dokazovania výsluchom svedkov J.. Q. V. - bývalý
starosta, k preukázaniu úmyslu na strane žalovaného a J.. W. M., ktorý mal mať informácie o tom,
v akej atmosfére sa kolaudovala stavba kanalizácie, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust.

§ 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Z uvedeného je zrejmé, že
súd nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Zároveň, v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie v bode 76. odôvodnenia napadnutého rozsudku náležite vysvetlil, prečo nevykonal žalobcom
navrhnutý výsluch svedkov, keď vyvodil záver, že žalovaný ako účastník kolaudačného konania podaním
námietok vykonával výkon svojho práva v súlade so zákonom a tým, žalobcovi škodu nespôsobil,

preto akékoľvek dokazovanie k preukázaniu úmyslu navrhovaného svedka by bolo nadbytočné a
neekonomické. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že navrhovaný svedok
J.. Q. V. už ako strana sporu bol vypočutý na pojednávaní dňa 07.12.2012. Taktiež vypočutie svedka J..
M. považoval konajúci súd za nadbytočné, z dôvodu, že nie je predmetom konania dokazovanie o tom v
akej atmosfére sa kolaudovala stavba kanalizácie. Okrem toho súd prvej inštancie dôvodne poukázal na

skutočnosť, že výsluch týchto svedkov žalobca navrhol až na pojednávaní dňa 25.10.2021, avšak účasť
na pojednávaní nezabezpečil, ani neuviedol aké nové skutočnosti by mohli svedkovia prezentovať. Ak
neexistujú osobitné dôvody, v zásade pritom platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných
návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Odvolací súd dodáva, že ak by žalobca konal starostlivo so
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, opakovaný výsluch J.. Q. V. a výsluch J.. W. M. mohol

navrhnúť už skôr. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval
správne, keď návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom uvedených svedkov zamietol.

25. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil argumentáciu žalobcu, ktorou namietal nesprávne
vyhodnotenie subjektu zavinenia predĺženia kolaudačného konania kanalizácie. Odvolateľ tvrdil, že

predĺženie kolaudačného konania ohľadom kanalizácie nastalo výlučne z dôvodov na strane žalovaného
(námietka žalovaného ohľadom vlastníckeho práva ku kanalizácii a odvolanie žalovaného proti
kolaudačnému rozhodnutiu kanalizácie) a dopĺňanie podkladov žalobcom do kolaudačného konania
nemalo vplyv na predĺženie kolaudácie. Uvedené však z vykonaného dokazovania nevyplýva. Ako
uviedol súd prvej inštancie, z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že návrh žalobcu

na začatie kolaudačného konania bol neúplný, v konaní bolo preukázané, že žalobca predkladal
podklady správnemu orgánu priebežne, po tom čo bol na ich doloženie správnym orgánom vyzvaný,
čo malo jednoznačne za následok oddialenie kolaudačného rozhodnutia, bez ohľadu na to, či by
žalovaný výhradu vlastníckeho práva vzniesol. Z vykonaného dokazovania tak nebolo preukázané, že
kolaudačné konanie trvalo neprimerané dlhú dobu z dôvodov na strane žalovaného, ale naopak bolo

preukázané, že žalobca predložil žiadosť o kolaudáciu kanalizácie príslušnému orgánu nekompletnú,
ako aj s nevyhovujúcimi tlakovými skúškami, kde potrebné listiny na kolaudáciu žalobca doplnil až na
opakové výzvy.26. Z výsluchu svedkyne D. Č. vyplynulo, že žalovaný ako účastník kolaudačného konania s kolaudáciou
nesúhlasil, pretože kanalizácia nebola postavená v súlade so stavebným povolením, nakoľko neboli
prípojky ku každému rodinnému domu na uliciach Starobystrická a Terchovská a cesta nebola daná

do pôvodného stavu. Svedkyňa S. B. ohľadne kolaudácie uviedla, že ku kolaudácii bolo priložených
veľa tlakových skúšok, ktoré boli nevyhovujúce. Z výsluchu svedkýň bolo taktiež preukázané, že bytové
domy, pri ktorých bola vyvážaná žumpa, by sa nemohli legálne pripojiť do kanalizácie bez príslušného
administratívneho povolenia. Konajúci súd v napadnutom rozhodnutí tiež konštatoval, že z dokazovania
vyplynulo, že do dnešného dňa žalobca resp. obyvatelia týchto domov mali využívať žumpu a túto

mechanickyvyvážať,pretojezrejmé,ževýdavkyzavývozsplaškovbyvznikliajbezohľadunažalobcom
označované konanie žalovaného v kolaudačnom konaní, preto tieto výdavky nemohli byť považované
za škodu, za ktorú by mal zodpovedať žalovaný. S poukazom na uvedené sa odvolací súd stotožnil
so záverom súdu prvej inštancie, že listinnými dôkazmi ako aj výpoveďami svedkov je zjavné, že
príčinou pre zdržanie kolaudačného konania bolo zlé stavebné vyhotovenie kolaudácie, mnoho vád,
ktoré zamedzovali rozhodnutiu o povolení užívania stavby, ako aj nepredloženie všetkých dokladov

požadovaných príslušným orgánom štátnej správy. Z dokazovania nebolo preukázané, že žalovaný
spôsobil úbytok na majetku žalobcu a teda svojím konaním spôsobil žalobcovi škodu.

27. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/92/2019 zo dňa 23.03.2020
poukázal na to, že žalovaný nemôže zodpovedať za škodu, ktorú svojím konaním (alebo opomenutím

konania) nespôsobil. Dovolací súd uviedol, že rovnako tak sa javí ako významné znenie ustanovenia
§ 441 Občianskeho zákonníka, keď predĺženie kolaudačného konania zavinil aj žalobca, a to jednak
podaním neúplného návrhu, ako aj dobrovoľným neuvedením obecných komunikácií, na ktorých
vykonával stavbu, do pôvodného stavbu (ktoré mu muselo byť uložené až odvolacím stavebným
orgánom na základe odvolania žalovaného).

28. Okrem toho dovolací súd v rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/92/2019 zo dňa 23.03.2020 poukázal na
skutočnosť, že žalobca ako podnikateľský subjekt sa slobodne a dobrovoľne rozhodol bezplatne
zabezpečiť niektorým vlastníkom bytov v ním postavenom bytovom dome odvoz splaškov. Súd potom
dôvodne konštatoval, že náklady, ktoré znášal žalobca sú náklady, ktoré znášal z titulu toho, že sa

voči svojim klientom zaviazal zabezpečovať vývoz splaškov bezplatne. Toto rozhodnutie žalobcu bolo
jeho vlastným obchodným rozhodnutím, a preto nie je možné daný záväzok žalobcu voči jeho klientom
prenášať na ťarchu žalovaného.

29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k

záveru, že žalobcovi by aj bez tvrdeného protiprávneho konania žalovaného vznikli predmetné výdavky
(ním tvrdená škoda), kde je možné identifikovať iné príčiny, ktoré majú za následok vznik výdavkov
žalobcu. Predovšetkým neboli zo strany žalobcu podané všetky dokumenty potrebné pre kolaudáciu
a zároveň samotná kanalizácia vykazovala vady, ktoré bolo potrebné opraviť. Žalobca tak neuniesol
dôkazné bremeno a okrem nepreukázania existencie úmyselného konania žalovaného proti dobrým

mravom, resp. šikanózneho konania žalovaného, ktoré by mohli byť ponímané ako základ pre vznik
škody z titulu jeho rozporu s dobrými mravmi vzhľadom na jeho všeobecnú neprípustnosť, nepreukázal
ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným úmyselným konaním proti dobrým mravom a údajne vzniknutou
škodou.

30. Čo sa týka názoru súdu vysloveného v bode 60. napadnutého rozsudku, a síce, že sa v danom
prípade jedná o záväzkový vzťah, ktorý nevznikol pri zabezpečovaní verejných potrieb a spoločensky
prospešného záujmu ani s ním bezprostredne nesúvisí ako to vyplýva z § 261 Obchodného zákonníka,
teda na danú námietku premlčania bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 106 Občianskeho zákonníka,
v dôsledku čoho vznesenú námietku premlčania konajúci súd považoval za čiastočne dôvodnú (bod

63. rozsudku), odvolací súd sa s uvedeným názorom stotožňuje. Zároveň je však potrebné dodať,
ako správne uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, že otázka ne/premlčania časti
žalobcom vznesených nárokov je v prejednávanej veci v konečnom dôsledku irelevantná. V konaní totiž
nebolo preukázané kumulatívne splnenie predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorej
sa žalobca svojou žalobou domáhal. Z uvedeného je zrejmé, že aj v prípade ak by nárok žalobcu nebol v

uvedenej časti premlčaný, žaloba by bola zamietnutá ako nedôvodná z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena žalobcom.31. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo

rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

32. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

33. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k.

33Cb/209/2010-951 zo dňa 22. novembra 2021 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

35. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).