Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. máj 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/243/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116225883
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2116225883.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci žalobcu:

ROTOS - STK a. s., so sídlom Račianska 184/B, Bratislava, IČO: 44 991 347, zastúpený: LEGAL &
CORP s. r. o., so sídlom Gajova 11, Bratislava, IČO: 47 237 325, proti žalovanému: H. G., F.. X.X.XXXX,
T. U. XXXX/XX, Q., zastúpený: PP & Co, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, IČO: 50 491 300, o
zaplatenie 693,60 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 693,60 eur s úrokom z omeškania vo výške
5,00 % zo sumy 693,60 eur od 5.9.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcasažaloboudoručenousúdudňa22.11.2016domáhalodžalovanéhozaplateniasumy693,60
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 4.9.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov
konania.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že ako spoločnosť, ktorá poskytuje služby technickej kontroly,

emisnej kontroly a kontroly originality, mal k dispozícii voľné pracovné miesta na pozíciu technik STK, o
ktoré miesto žalovaný prejavil záujem. Dňa 16.5.2016 sa v sídle žalobcu na adrese Račianska 184/B,
Bratislava uskutočnilo stretnutie, na ktorom bol prítomný konateľ žalobcu O.. H. Š., člen dozornej rady
O.. I. S., pracovníčka žalobcu W. L. (teraz L., predtým W.), žalovaný a ďalší záujemcovia o ponúkané
pracovné miesta O.. Ľ. G. a p. D. G.. Počas stretnutia žalobca oboznámil žalovaného s podmienkami
pre výkon daného zamestnania. Jednou z podmienok je v zmysle ust. §§ 43 - 47 zákona č. 725/2004
Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len „zákon

č. 725/2004“) aj získanie osvedčenia kontrolného technika, ktoré príslušný okresný úrad udelí osobe,
ktorá absolvovala základné školenie a následne úspešne zložila skúšku odbornej spôsobilosti. Prihlásiť
osobu na základné školenie a na skúšku odbornej spôsobilosti môže len oprávnená osoba technickej
kontroly, ktorou je žalobca. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 16.5.2016 v sídle žalobcu ústnu dohodu,
predmetom ktorej bol záväzok žalobcu prihlásiť žalovaného na základné školenie, zaplatiť náklady
spojené so základným školením, uzatvoriť so žalovaným po získaní osvedčenia kontrolného technika
pracovnú zmluvu, umožniť žalovanému uhradiť svoj záväzok voči žalobcovi z titulu náhrady nákladov na

školenie vo forme pravidelných splátok. Žalovaný sa zaviazal absolvovať základné školenie a zúčastniť
sa skúšky odbornej spôsobilosti, po získaní osvedčenia kontrolného technika uzatvoriť so žalobcom
pracovnú zmluvu, refundovať žalobcovi ním uhradené náklady spojené so základným školením. Žalobca
na základe dohody podal dňa 25.5.2016 ako oprávnená osoba technickej kontroly v zmysle § 39zákona č. 725/2004 žiadosť o zaradenie žalovaného na základné školenie a zaplatil náklady spojené
so základným školením vo výške 693,60 eur. Žalobca zaplatil za základné školenie žalovaného, ako
aj za školenie O.. Ľ. G. a D. G. celkovo sumu 2.080,80 eur (693,60 eur za každého prihláseného) a

to bezhotovostným prevodom dňa 25.7.2016. Napriek tomu, že žalovaný v období od 23.5.2016 do
3.6.2016 absolvoval základné školenie, rozhodol sa svojvoľne a bez akéhokoľvek právneho dôvodu
nezúčastniť skúšky odbornej spôsobilosti. Žalobca a žalovaný sa jednoznačne dohodli, že žalobca síce
uhradí sumu za školenie žalovaného, avšak žalovaný mu tento náklad vráti späť. V zmysle dohody
mal byt' tento záväzok žalovaného splnený formou splátok, a to na základe Dohody o zrážkach zo

mzdy, ktorú by uzatvorili žalobca ako zamestnávateľ a žalovaný ako zamestnanec po podpise pracovnej
zmluvy. Na podpis pracovnej zmluvy však bolo nevyhnutné, aby žalovaný úspešne absolvoval skúšky
a získal potrebné osvedčenie. Žalovaný sa školenia zúčastnil, avšak na skúšku sa už nedostavil, a
teda nemohol ani potenciálne túto skúšku absolvovať a získať osvedčenie nevyhnutné na uzatvorenie
pracovnej zmluvy. Na základe uvedeného došlo k porušeniu povinnosti žalovaného, v dôsledku ktorého
žalobca nemohol umožniť žalovanému uhradiť svoj záväzok voči nemu formou splátok. Porušením

záväzku zo strany žalovaného došlo k zmareniu dohody, v dôsledku čoho žalobca a žalovaný nemohli
uzatvoriťpracovnúzmluvu.Ztohodôvodupožaduježalobcaodžalovanéhozaplateniecelejdlžnejsumy.
Žalovanému bola ešte pred podaním žaloby zaslaná písomná výzva na zaplatenie dlžnej sumy, ku ktorej
sa vyjadrila právna zástupkyňa žalovaného vyjadrením zo dňa 2.9.2016 v ktorom argumentovala, že
Dohodu o zrážkach zo mzdy možno uzatvoriť iba medzi zamestnancom a zamestnávateľom, pričom

medzi účastníkmi konania nikdy pracovný pomer nevznikol, čo však nemá žiaden súvis s uplatneným
nárokom žalobcu. Žalovaný sa zaviazal náklad za školenie vrátiť žalobcovi a v zmysle dohody bola
riešená iba forma vrátenia, kedy žalobca žalovanému umožnil vrátiť tieto náklady formou splátok, resp.
cez zrážky zo mzdy. Práve žalovaný ale spôsobil, že pracovná zmluva medzi účastníkmi uzatvorená byť
nemohla, a teda nemohla byt' medzi nimi uzatvorená ani Dohoda o zrážkach zo mzdy. Z tohto dôvodu

požaduje žalobca celú sumu v rámci jedného plnenia, na čo žalovaného aj písomne vyzval. Právna
zástupkyňa poukazovala na údajné uvedenie žalovaného do omylu v otázke mzdy, čo sa nezakladá
na pravde, pretože žalobca nemal dôvod komunikovať so žalovaným výšku jeho mzdy. Pokiaľ ide o
námietky ohľadom potrebného vodičského oprávnenia, žalobca žalovaného ako aj zvyšných dvoch
uchádzačov o zamestnanie upozornil na potrebu vodičského oprávnenia a o tejto otázke prebiehala

aktívna komunikácia. Všetci uchádzači vrátane žalovaného vedeli, aké podmienky musia splniť na to,
aby s nimi žalobca mohol uzatvoriť pracovnú zmluvu. Žalobca zároveň žiadal aj úroky z omeškania.
Žalovaný bol v predžalobnej výzve vyzvaný na úhradu dlžnej sumy do 10 dní odo dňa doručenia výzvy,
ktorá mu bola doručená dňa 25.8.2016, úrok z omeškania preto žalobcovi patrí od 4.9.2016 v zákonnej
výške.

Žalobca k žalobe ako dôkaz priložil Žiadosť o zaradenie na základné školenie zo dňa 25.5.2016, výpis
z účtu žalobcu, prezenčnú listinu zo školenia v dňoch 23.5.2016 - 3.6.2016, Predžalobnú výzvu na
zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 23.8.2016 a navrhol vypočutie svedkov O.. I. S., O., H. Š. a W. L..

3. Žalovaný dňa 10.7.2017 doručil súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadrenie k žalobe

v ktorom poukázal na to, že medzi ním a žalobcom nikdy nevznikol pracovnoprávny vzťah a medzi nimi
nikdy žiadna dohoda, či už ústna alebo písomná, uzavretá nebola. Ďalej poukázal na ustanovenie § 45
ods. 1 zákona č. 725/2004, v zmysle ktorého náklady spojené so základným školením a zdokonaľovacím
školením hradí oprávnená osoba technickej kontroly podľa § 39 ods. 8. Z uvedeného vyplýva, že zo
žiadnej dohody ani právneho predpisu žalovanému nevzniká povinnosť uhradiť náklady spojené so

základným školením. Žalovaný potvrdil, že sa zúčastnil pohovoru u žalobcu, na ktorom ho Ing. Peter
Ševčík ubezpečil, že k výkonu práce na pozícii kontrolného technika je potrebné iba základné školenie
technikaSTK.Následnepočasškoleniazistil,žeboluvedenýdoomyluohľadompracovnýchpodmienok,
a to tak platových ako aj podmienok potrebných na výkon práce technika. Žalovaný nie je držiteľom
vodičského oprávnenia na vedenie niektorých skupín, na ktoré sa technické kontroly vykonávajú tak ako

to ukladá § 43 ods. 4 písm. d) zákona č. 725/2004, ktorá skutočnosť bola žalovanému pri pohovore zo
strany žalobcu zamlčaná. Žalovaný pritom nemá záujem vynakladať finančné prostriedky na doplnenie
si tohto vodičského oprávnenia. Žalovaný už pri pohovore informoval Ing. Ševčíka, že má diabetes, ktorý
ho však ubezpečil, že uvedený zdravotný stav nebude prekážkou pri výkone práce. Platobné podmienky
na danú pozíciu, zverejnené na portáli profesia.sk sa pohybovali cca 1.400 eur brutto. Žalovaný až

počas školenia zistil, že platové podmienky sa pohybujú okolo 400 eur netto. Z uvedeného dôvodu bol
žalovaný uvedený do omylu, preto nemal ďalej záujem uzavrieť so žalobcom pracovný pomer a vykonať
skúšku z odbornej spôsobilosti na vykonávanie kontrolného technika. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť,
nakoľkojupovažujezanedôvodnú,pretožekonanímžalobcuboluvedenýdoomylu,žalobcamuzamlčalpodstatné skutočnosti ohľadne pracovného pomeru a školenia technika STK a medzi ním a žalobcom
nebola uzavretá žiadna dohoda, na základe ktorej by sa žalovaný zaviazal uhradiť náklady spojené so
základným školením technika.

4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 22.11.2017 poukázal na to, že tvrdenia žalovaného o tom, že
medzi nimi nebola uzatvorená pracovná zmluva je nielen nesporná, ale nemá so žalobou ani žiaden
súvis. Žalovaný sa so žalobcom na stretnutí dňa 16.5.2016 dohodli, že žalobca uhradí sumu za školenie
a žalovaný mu tento náklad vráti späť, a to formou splátok zo mzdy, ktorú by uzatvorili po podpise

pracovnej zmluvy, predpokladom uzatvorenia ktorej však bolo, aby žalovaný získal potrebné osvedčenie
po úspešnom absolvovaní skúšky, na ktorú sa žalovaný už nedostavil napriek zúčastnenia sa školenia.
Žalobca všetkých uchádzačov vrátane žalovaného, upozornil na potrebu vodičského oprávnenia a
ohľadomtohtoprebiehalaaktívnakomunikácia.Ochoreniecukrovka,nepredstavujeprekážkuprivýkone
práce kontrolného technika, nakoľko cukrovkou trpia aj ľudia, vykonávajúci fyzicky náročnejšie práce
ako je technik STK. Žalobca odmietol, že by sa v prípade údaju o výške platu uvedeného na portály

www. profesia.sk jednalo o informáciu z jeho strany. Žalobca nemal dôvod komunikovať so žalovaným
výšku jeho mzdy počas trvania školenia.

5. Štatutárny zástupca žalobcu O.. H. Š. na pojednávaní uviedol, že dňa 16.5.2016 sa v sídle spoločnosti
Auto Rotos, s.r.o. v Bratislave na Račianskej ulici č. 184, uskutočnil pohovor so záujemcami o pracovnú

pozíciu technika STK, ktorým vysvetlili, aké sú požiadavky kladené na záujemcov o túto pracovnú
pozíciu. Bolo to predovšetkým získanie vodičského preukazu na všetky motorové vozidlá, ku ktorej
požiadavke sa žalovaný vyjadril, že nemá vodičské oprávnenie na skupiny A a D, nie je to však problém,
pretože si vodičské oprávnenie na tieto skupiny doplní. Ústne sa zároveň dohodli, že z ich strany
budú uhradené náklady školenia, po absolvovaní ktorého a po absolvovaní skúšok, žalovaný nastúpi

do pracovného pomeru a refunduje im prostriedky vynaložené na školenie. Žalovaný s týmto súhlasil
a nenamietal žiadnu podmienku z ich strany. V tej dobe žalovaný pri pohovore neuviedol, že by mal
nejaké zdravotné problémy, pre ktoré nemôže vykonávať prácu technika. Žalovaný absolvoval školenie
na technika a odbornú prax na stanici STK, skúšok sa však už nezúčastnil, len mailom oznámil, že zo
zdravotných dôvodov si nemôže dorobiť vodičské oprávnenie skupiny D na autobusy a preto nemôže

uzavrieť pracovnú zmluvu. Žalovaný bol upozornený na dohodu, pričom im oznámil, že s touto dohodou
nesúhlasí a náklady školenia neuhradí. Na pohovore boli okrem štatutárneho zástupcu aj p. W. a O..
S., okrem žalovaného boli prítomní aj ďalší dvaja záujemcovia o pracovnú pozíciu, mená ktorých si
nepamätá. Školenie technikov vykonala organizácia Testek a.s. v dňoch 23.5.2016 - 3.6.2016, na ktoré
školenie žalovaný dostal pozvánku, upovedomil ho aj žalobca. Následne po absolvovaní školenia sú

vykonávané skúšky, na skúšku sú záujemcovia volaní organizáciou Testek a.s.. K absolvovaniu skúšok
bolo podmienkou, aby žalovaný mal vodičské oprávnenie v kategórii A a D. K tomu žalovaný potreboval
potvrdenieozdravotnejspôsobilosti,pozískaníktoréhoimmailomoznámil,žepodľatohtopotvrdenianie
je zdravotne spôsobilý dosiahnuť vodičské oprávnenie v kategórii D. Žalovaný toto potvrdenie žalobcovi
ale nedodal. V tej dobe však mal žalovaný už vodičské oprávnenie v kategórii C pre nákladné vozidlá,

do ktorej kategórie zároveň patria aj autobusy, takže jeho prípadný zdravotný stav by nebol prekážkou
pre získanie vodičského oprávnenia v kategórii D. Štatutárny zástupca si pamätal, že žalovanému
ponúkli možnosť získať vodičské oprávnenie, žalovaný však uviedol, že si to bude riešiť vo vlastnej réžii.
Štatutárny zástupca žalobcu na základe otázok právnej zástupkyne žalovaného doplnil svoje vyjadrenie
a uviedol, že dňa 16.5.2016 sa uskutočnil prvý pohovor žalobcu so žalovaným. Počas pohovoru žalobca

už mal vedomosť v akej výške budú náklady na školenie a výšku týchto nákladov aj oznámil žalovanému
a ďalším uchádzačom. Počas pohovoru sa so žalovaným dohodli na refundácii nákladov po čiastkach
z jeho výplaty na základe písomnej dohody, ktorá by sa spísala pri uzatváraní pracovnej zmluvy až po
absolvovaní skúšok a po vydaní osvedčenia.

6. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že diabetes nie je prekážkou na získanie vodičského
oprávnenia skupiny A a skupiny D, nakoľko v zmysle prílohy č. 5 bodu V. vyhlášky MV SR č. 9/2009
Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke, diabetes mellitus, nie je automaticky prekážkou
pre získanie vodičského oprávnenia skupiny A a D. Navyše, žalovaný v tom čase už mal vodičské
oprávnenie skupiny C na nákladné automobily, ktorá v prípade posudzovania zdravotnej spôsobilosti

patrí do rovnakej skupiny ako skupina D na autobusy. Odvolávajúc sa na ustanovenie § 87 ods. 7 písm.
b) zákona o cestnej premávke, žalobca trvá na tom, že v tom čase žalovaný nesporne mohol získať
vodičské oprávnenie tak na autobusy, ako aj na motorky. S ohľadom na ďalšie tvrdenia zástupkyne
žalovaného poukázal na to, že žalovaný odkazuje na svoju reakciu mailom na ponuku práce zo stránkyprofesia.sk, kde ide ale o ponuku spoločnosti AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., čo znamená, že nejde
o ponuku žalobcu na ktorú žalovaný reagoval, nakoľko ide o iný subjekt. Žalovaný nepredložil žiadny
dôkaz, že sa príslušný pohovor so žalovaným konal až dňa 20.5.2016 a žalobca naďalej zotrváva na

tom, že stretnutie sa konalo dňa 16.5.2016 za účasti ďalších dvoch záujemcov, ako aj za účasti O.. S.
a pani L..

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že ako uchádzač o pozíciu technika STK sa dňa 19.5.2016
telefonicky dohodol s p. Š. na stretnutí a vykonaní pohovoru dňa 20.5.2016. Dostavil sa na pohovor dňa

20.5.2016, na ktorom bol len on a p. Š., nikto druhý. Stretli sa v sídle firmy, v kancelárii p. Š.. Pán Š.
mu ponúkol pracovné miesto s tým, aby sa v pondelok dostavil na školenie technikov. Na pohovore mu
p. Š. nepovedal nič, čo sa týka platenia za školenie a ani sumy za školenie. Prefotil si jeho vodičské
oprávnenie, ktoré potreboval na schválenie žiadosti o účasť na školení. Žalovaný mu uviedol, že je
držiteľom vodičského oprávnenia pre skupinu E a C, o autobusoch sa spolu nebavili. Tiež sa ho spýtal,
či nebude problém s tým, že je diabetik, v čom p. Š. nevidel problém. Nedostal od neho informácie

o pracovnom mieste, nepovedal mu, že má za školenie zaplatiť, aká je výška nákladov na školenie,
že platnosť školenia je len na 5 rokov, pretože nemal záujem platiť za školenie zo svojich finančných
prostriedkov. Na pohovore tohto dňa sa s p. Š. predbežne dohodli na tom, že sa zúčastní školenia
technikov za predpokladu, že dostane dovolenku, o ďalšom sa počas pohovoru nedohodli, dohoda bola
ústna. V poobedňajších hodinách mu p. Š. oznámil, že je vyhovujúcim uchádzačom a v pondelok má

nastúpiť na školenie ako náhradník za inú osobu, meno ktorej si nepamätá. Dostal pozvánku na ktorej
nefigurovalo jeho meno, ale iných uchádzačov, p. G. a p. F.. Po ukončení školenia mu bolo oznámené,
že musí absolvovať tri týždne praxe a dodatočne si musí dorobiť oprávnenie na autobus. Po školení sa
všetci traja uchádzači stretli za prítomnosti p. Š. v kancelárii p. S., ktorý im ponúkol vybavenie kurzu
na vodičské oprávnenie na autobus s tým, že kurz zaplatí žalobca a následne im budú peniaze za kurz

strhávať z platu, s čím žalovaný bez námietok súhlasil, rovnako aj s absolvovaním praxe. Následne
rozmýšľal, prečo by mal chodiť na vodičský kurz do Bratislavy a snažil sa vybaviť si kurz v Trnave. V
tej dobe bol nezamestnaný a požiadal o príspevok na vodičský kurz v rámci rekvalifikácie. Kontaktoval
aj lekára za účelom, že bude potrebovať potvrdenie pre absolvovanie kurzu, ktoré potvrdenie mu lekár
odmietol vydať, pretože to neprichádza do úvahy. Toto mailom oznámil p. Š., ktorý mu uviedol, že vie

vybaviť potrebné potvrdenie od lekára. Dorobiť si vodičské oprávnenie na autobusy bol ochotný až do
doby, kým mu lekár odmietol vystaviť potvrdenie potrebné pre tento kurz. Žalovaný nastúpil na prax a
zistil, že sú tu pre neho nevyhovujúce podmienky. Všimol si, že zamestnanci dostávajú peniaze v obálke
a na dopyt mu bolo uvedené, že jednu časť výplaty dostávajú na účet a druhú časť v obálke. Všimol si
nezhody medzi pracovníkmi a napäté vzťahy, čo ho odradilo. Počas pohovoru bolo dohodnuté, že dva

týždne školenia nebude mať zaplatené, že skúšky budú až v septembri a pracovnú zmluvu s ním uzavrú
až po skúškach. Bolo mu zamlčané, že musí absolvovať prax a že potrebuje vodičské oprávnenie na
autobus, takže bol uvedený do omylu. Preto nešiel ani na vodičský kurz ani na skúšky. Poprel tvrdenie
štatutárneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, keď pohovoru dňa 16.5.2016 sa nemohol zúčastniť,
pretože len dňa 18.5.2016 bola zaregistrovaná jeho reakcia na ponuku na pozíciu kontrolný technik STK

na portály profesia.sk. Tiež z pozvánky na základné školenie kontrolných technikov zo dňa 9.5.2016
vyplýva, že dňa 16.5.2016 sa nemohli p. G. a p. F. zúčastniť na stretnutí. Žalovaný svoju výpoveď na
základe otázok právneho zástupcu žalobcu doplnil a uviedol, že v čase absolvovania školenia a praxe
mal vodičské oprávnenie skupiny C, toto dostal hneď po vyučení, v tom čase cukrovku ešte nemal.
Dôvod, pre ktorý sa nedostavil na záverečnú skúšku bol ten, že videl aké sú podmienky v zamestnaní

a tiež ten, že nedostal lekárske potvrdenie pre získanie vodičského oprávnenia skupiny D, čo bolo
podmienkou záverečnej skúšky. Uvedené potvrdenie od lekára nezaslal p. Š. ani p. S..
Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu Čestné prehlásenie O.. Ľ. G. zo dňa 9.5.2023,
potvrdenie reakcie na ponuku kontrolný technik STK, Pozvánku na základné školenie kontrolných
technikov zo dňa 9.5.2016.

8. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný sa pohovoru dňa 16.5.2016 nezúčastnil a teda
ani neuzatvoril ústnu dohodu, keďže z potvrdenia zo stránky profesia.sk vyplýva, že len dňa 18.5.2016,
čo je dva dni po údajnom pohovore, žalovaný reagoval, že má záujem o túto pracovnú ponuku. Taktiež
nie je možné, aby sa pohovoru v uvedený deň zúčastnili všetci záujemcovia, a to p. G. a p. G., keď z

pozvánky datovanej dňa 9.5.2016 vyplýva, že školenia sa mal zúčastniť aj p. G., logicky z toho vyplýva,
že tento sa musel zúčastniť pohovoru u žalobcu už pred dňom 9.5.2016.9. Svedok O.. I. S. uviedol, že v roku 2016 bol členom dozornej rady žalobcu. Stretnutie s uchádzačmi
o zamestnanie na pozíciu kontrolný technik STK, sa uskutočnilo v jeho kancelárii dňa 16.5.2016 za
prítomnosti predsedu predstavenstva O.. Š., p. L., troch uchádzačov o absolvovanie školenia pre

kontrolných technikov, keď jedným z nich bol aj žalovaný. Účelom tohto stretnutia bol vznik dohody,
ktorá smerovala k tomu, že žalobca prihlási týchto troch uchádzačov a zaplatí im školenie v spoločnosti
Testek a.s., s čim všetci traja súhlasili. Na tomto stretnutí bola teda uzavretá ústna dohoda o tom, že
po absolvovaní školenia, žalobca so žalovaným uzavrie pracovnú zmluvu na trvalý pracovný pomer,
obsahom ktorej zmluvy bude aj dohoda o zrážkach zo mzdy na splatenie financií, ktoré žalobca zaplatil

za školenie. Suma za školenie v tom čase mohla byť asi 680 eur. Svedok osobne a aj predseda
predstavenstva p. Š. uchádzačov oboznámili s podmienkami, a to úspešne ukončiť predpísané školenie,
spraviť skúšky a absolvovať prax. Potom s nimi bude uzatvorená pracovná zmluva a sumu za školenie,
ktorú za nich spoločnosť zaplatí, budú splácať formou zrážky zo mzdy. Na stretnutí pred uzavretím tejto
dohody bolo uchádzačom uvedené aj to, že musia mať vodičské oprávnenie pre všetky typy vozidiel.
Obsah tejto dohody nikto nenamietal, všetci s ňou súhlasili. Ani jeden z účastníkov neuvádzal, že má

zdravotné problémy pre ktoré by nemohol splniť tieto podmienky, žalovaný hovoril, že nemá vodičský
preukaz skupiny D, preto mu svedok ponúkol, že mu vybaví školenie na tento vodičský preukaz, čo
on uvítal. Spoločnosť Testek a.s. žalobcu informovala, že traja účastníci absolvovali školenie a bol
vytýčený termín na vykonanie praxe, následne keď vypísali termín skúšky boli informovaní, že žalovaný
sa na tejto skúške nezúčastnil. Pretože sú aj náhradné termíny skúšok, niekoľkokrát žalovaného

kontaktovali, nezúčastnil sa však ani posledného skúšobného termínu keď uviedol, že má diabetes pre
ktorý sa nemohol prihlásiť na vodičské oprávnenie skupiny D a preto ani nešiel na skúšku. Nikdy im ale
nepredložil žiaden doklad o tom, že má diabetes.
Svedok ďalej na otázku právnej zástupkyne žalovaného ohľadom pozvánky zo dňa 9.5.2016 vysvetli, že
bežná prax je taká, že uchádzačov o školenie nahlasujú hocikedy, a do času kým nastúpia na školenie

sa menia ich mená. Dňa 9.5.2016 sa predbežne nahlasovali Testeku mená týchto troch uchádzačov
za účelom absolvovania skúšok, potom 16.5.2016 prišli na pohovor už len za účelom uzavretia ústnej
dohody.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán a výsluchom svedka O.. I. S., oboznámil sa s

listinnými dôkazmi predloženým žalobcom a žalovaným, najmä so Žiadosťou o zaradenie na základné
školenie zo dňa 25.5.2016, výpisom z účtu žalobcu, Prezenčnou listinou zo školenia v dňoch 23.5.2016 -
3.6.2016, Predžalobnou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 23.8.2016, Čestným prehlásením O..
Ľ. G. zo dňa 9.5.2023, potvrdením reakcie na ponuku kontrolný technik STK, Pozvánkou na základné
školenie kontrolných technikov zo dňa 9.5.2016.

11. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému v sume 693,60 eur s príslušenstvom.

12. Žalobca v konaní tvrdil, že dňa 16.5.2016 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá ústna dohoda,
obsahom ktorej bol záväzok žalobcu prihlásiť žalovaného na školenie technika STK, zaplatiť náklady

spojené so základným školením, následne po úspešnom absolvovaní skúšky a získaní osvedčenia
kontrolného technika STK uzavrieť s ním pracovnú zmluvu a umožniť žalovanému refundáciu nákladov
na školenie technika vo forme pravidelných splátok, pričom žalovaný sa zaviazal absolvovať školenie,
zúčastniť sa skúšky odbornej spôsobilosti na základe ktorej získa osvedčenie technika STK a refundovať
žalobcovi náklady na školenie v plnej výške. Počas pohovoru bol žalovaný oboznámený so všetkými

týmito podmienkami, žalovaný ale neuviedol, že by mal nejaké zdravotné problémy, pre ktoré nemôže
vykonávať prácu technika. K požiadavke mať vodičské oprávnenie pre skupiny A a D žalobcovi uviedol,
že vodičské oprávnenie pre tieto skupiny nemá, avšak si ho doplní. Žalobca podal dňa 25.5.2016
žiadosť o zaradenie žalovaného na základné školenie a zaplatil náklady spojené s týmto školením
vo výške 693,60 eur. Žalovaný svoj záväzok zo zmluvy nesplnil, na odbornú skúšku sa nedostavil a

odmietol refundovať žalobcovi náklady na školenie v celkovej výške 693,60 eur. Žalovaný v dňoch od
23.5.2016 do 3.6.2016 absolvoval základné školenie, na skúšku odbornej spôsobilosti sa už nedostavil
a teda ani nemohol získať osvedčenie kontrolného technika, čím došlo k porušeniu povinnosti zo strany
žalovaného, s ktorým nemohla byť uzavretá pracovná zmluva. Z toho dôvodu žalobca nemohol umožniť
žalovanému uhradiť svoj záväzok voči nemu formou splátok. Žalobca zaslal žalovanému písomnú výzvu

na zaplatenie nákladov za školenie v lehote do 10 dní odo dňa doručenia výzvy, ktorú žalovaný prevzal
dňa 25.8.2016.13. Žalovaný uvádzal, že medzi ním a žalobcom nikdy žiadna dohoda, či už ústna alebo písomná,
uzavretá nebola. Na pohovore u žalobcu dňa 20.5.2016 ho O.. H. Š. ubezpečil, že k výkonu práce
kontrolného technika je potrebné iba základné školenie technika. Nepovedal mu nič, čo sa týka platenia

za školenie a ani sumy za školenie. Žalovaný zároveň žalobcu informoval o svojom ochorení diabetes.
Žalovaný sa zúčastnil základného školenia technika STK, počas ktorého zistil, že bol uvedený do
omylu ohľadom platových a pracovných podmienok, pretože žalobcom nebol informovaný o potrebe
vodičského oprávnenia pre motorové vozidlá skupiny A a D. Až po tomto školení sa uchádzači stretli v
kancelárii p. S., ktorý im ponúkol vybavenie kurzu na vodičské oprávnenie na autobus, ktorý by zaplatil

žalobca a následne by im peniaze za kurz strhával z platu, s čím žalovaný súhlasil. Lekár mu odmietol
vydať potvrdenie pre absolvovanie vodičského kurzu, čo oznámil p. Ševčíkovi.

14. Po vykonaní dokazovania súd skonštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že sa žalovaný
zúčastnil pohovoru so štatutárnym zástupcom žalobcu, že žalovaný absolvoval školenie na technika
STK, ktoré sa uskutočnilo v dňoch od 23.5.2016 do 3.6.2016 a následne absolvoval aj odbornú prax

na stanici STK. Nebolo sporné ani to, že sa žalovaný nezúčastnil odbornej skúšky, že medzi žalobcom
a žalovaným k uzatvoreniu pracovnej zmluvy nedošlo a že doposiaľ žalovaný nezaplatil finančné
prostriedky vynaložené žalobcom na školenie, ktoré žalovaný absolvoval.
Naopak, medzi stranami boli sporné skutkové tvrdenia ohľadom času konania pohovoru žalobcu so
žalovaným, ohľadom existencie ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným o refundácii poplatku

za absolvované školenie ako aj ohľadom ďalších podmienok, ktoré mali tvoriť obsah ústnej dohody,
ohľadom tvrdenia, že žalovaný bol včas informovaný o potrebe vodičského oprávnenia pre motorové
vozidlá skupiny A a D a že žalobca bol informovaný o ochorení žalovaného.

15. Na preukázanie existencie dohody medzi žalobcom a žalovaným, ako aj na preukázanie obsahu

tejto dohody, žalobca okrem listín ktoré predložil, navrhol aj výsluch svedka O.. S., pričom na výsluchu
ďalšieho navrhovaného svedka, W. L., netrval. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení súdu taktiež
predložil listinné dôkazy, keď najmä poukazoval na potvrdenie reakcie na ponuku kontrolný technik STK
a na Pozvánku na základné školenie kontrolných technikov zo dňa 9.5.2016.

16. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len
„Občiansky zákonník“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na
plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

17. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako

aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

19. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

20. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

21. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

23. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa

16.5.2016 k uzavretiu ústnej dohody, na základe ktorej sa žalobca zaviazal prihlásiť uchádzačov o
pracovnúponukuvrátanežalovanéhonazákladnéškolenietechnikaSTKazaplatiťpoplatokzaškolenie,
následne sa zaviazal uzatvoriť so žalovaným pracovnú zmluvu a umožniť žalovanému uhradiť nákladyvo forme splátok, pričom žalovaný sa zaviazal riadne sa zúčastniť školenia, vykonať odbornú skúšku a
refundovať žalobcovi ním vynaložené náklady na školenie.
Uvedené mal súd preukázané zhodnými vyjadreniami tak štatutárneho zástupcu žalobcu, ako aj svedka

O..I.S.,zktorýchvyjadrenívyplynulo,žeprávedňa16.5.2016sakonalostretnutiežalobcusuchádzačmi
o miesto technika STK na adrese Račianska 184/B, Bratislava. Výpoveďou zástupcu žalobcu a svedka
bolo potvrdené aj to, že sa stretnutia zúčastnili za žalobcu O.. Š., O.. S. a p. L. a na strane záujemcov
sa zúčastnil žalovaný, O.. Ľ. G. a p. D. G., ktorí všetci sa zúčastnili aj školenia v dňoch 23.5.2016 -
3.6.2016 a následne praxe technika STK, čo vyplýva aj z Prezenčnej listiny zo školenia a praxe, na ktorej

sú uvedené nielen mená všetkých troch uchádzačov, ale aj ich podpisy. Účasť žalovaného na školení
a na odbornej praxi, potvrdil aj samotný žalovaný, ktorý rovnako potvrdil aj to, že na odbornú skúšku
technika STK sa nedostavil. Výpoveďou štatutárneho zástupcu žalobcu, ako aj svedka Ing. Rozboru
mal súd preukázané aj to, že žalobca počas pohovoru dňa 16.5.2016 oboznámil žalovaného s potrebou
získania vodičského oprávnenia pre motorové vozidlá skupiny D - autobusy. Listinným dôkazom, a to
kópiou časti výpisu z účtu žalobcu mal súd preukázanú úhradu platby za školenie O.. G., p. G. a p. G.

v celkovej výške 2.080,80 eur spoločnosti Testek.

24. Súd posudzoval aj listinné dôkazy predložené žalovaným, a to konkrétne Potvrdenie reakcie na
ponuku zo dňa 18.5.2016, ktorým žalovaný preukazoval, že mailom reagoval prostredníctvom stránky
profesia.sk na pracovnú ponuku na miesto technika STK. Z tohto dôkazu vyplýva, že ide o pracovnú

ponuku spoločnosti AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. so sídlom Račianska 184/B, Bratislava, takže
žalovaný dňa 18.5.2016 odpovedal na ponuku práce zo strany úplne inej spoločnosti a nie na ponuku
od žalobcu ako to tvrdil. Žalovanému sa teda týmto dôkazom nepodarilo preukázať, že sa nemohol
zúčastniť stretnutia u žalobcu už dňa 16.5.2016, keďže až 18.5.2016, teda dva dni po tomto stretnutí,
mal odpovedať na pracovnú ponuku žalobcu, s ktorým si potom mal, podľa jeho vyjadrenia, dohodnúť

stretnutie až na deň 20.5.2016. Súd tu bol toho názoru, že žalovanému nič nebránilo v tom, aby dňa
18.5.2016 reagoval aj na pracovnú ponuku inej spoločnosti, a to napriek tomu, že už dňa 16.5.2016
sa zúčastnil stretnutia ohľadom ponuky práce so žalobcom. Na uvedenom závere nič nemení ani to,
že štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že pohovor sa uskutočnil na adrese Račianska
184 v Bratislave, čo je sídlo spoločnosti, na ponuku ktorej dňa 18.5.2016 žalovaný reagoval, pretože

štatutár žalobcu priamo uviedol, že pohovor sa konal v sídle žalobcu a nie v priestoroch spoločnosti
AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. ako na to poukazovala právna zástupkyňa žalovaného. Ako súd
zistil z výpisov z Obchodného registra SR a ako na to poukázal aj právny zástupca žalobca, obe
spoločnosti, žalobca aj spoločnosť AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o., majú sídlo na adrese Račianska
184/B, Bratislava, pričom ide o dva samostatné subjekty. Posúdením vykonaných dôkazov dospel súd

k záveru, že žalovaný ničím nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že pohovor so žalobcom na ktorom sa
zúčastnil, sa konal až dňa 20.5.2016.
Ani ďalšie listinné dôkazy predložené žalovaným, a to Čestné prehlásenie O.. G. zo dňa 9.5.2023 a
Pozvánka na základné školenie zo dňa 9.5.2016 priamo nepreukazujú, že sa žalovaný stretnutia u
žalobcu dňa 16.5.2016 nezúčastnil tak, ako to tvrdil. Pozvánka na školenie nebola adresovaná priamo

žalovanému, z toho dôvodu pre preukazovanie účasti, resp. neúčasti žalovaného na stretnutí dňa
16.5.2016 je tento dôkaz irelevantný a mohol by byť použitý akurát tak len pri uplatnení si nárokov voči
O.. G.. Inak tomu nie je ani pri predloženom čestnom prehlásení, keďže ani táto listina nie je dôkazom tak
účasti, ale ani neúčasti žalovaného na stretnutí u žalobcu dňa 16.5.2016, keď z jeho obsahu vyplýva len
to, že pohovoru dňa 16.5.2016 sa nezúčastnil O.. Ľ. G.. Z uvedených dôvodov pri posudzovaní sporných

tvrdení ohľadom toho, či sa žalovaný pohovoru u žalobcu dňa 16.5.2016 zúčastnil alebo nie, musel súd
vychádzať z ďalších, v konaní vykonaných dôkazov, a to okrem výpovedí sporových strán aj z výpovede
svedka. Z uvedených zhodných výpovedí štatutára žalobcu a svedka, potom mal súd preukázané nielen
konanie pohovoru dňa 16.5.2016, prítomnosť žalovaného na tomto pohovore, ale aj uzavretie ústnej
dohody medzi žalobcom a žalovaným a samotný obsah dohody, týkajúci sa okrem iného aj záväzku

žalovaného refundovať žalobcovi vynaložené náklady na školenie technika.

25. Okrem vyššie uvedeného, žalovaný ničím nepodložil ani svoje ďalšie tvrdenie o tom, že nemohol
získať vodičské oprávnenie skupiny D z dôvodu ochorenia na diabetes, ani tvrdenie o tom, že mu
nebolo vystavené lekárske potvrdenie potrebné pre získanie vodičského oprávnenia pre túto skupinu.

I keď uvedená nemožnosť získať potrebné vodičské oprávnenie bola podľa vyjadrenia žalovaného
dôvodom, prečo sa nezúčastnil záverečných skúšok, žalovaný súdu nepredložil ako dôkaz lekársku
správu, ktorá by mu skutočne znemožňovala získať vodičské oprávnenie skupiny D a ktorou by súdu
preukázal, že v rozhodnom období skutočne na diabetes trpel. Z uvedeného dôvodu, súd toto vyjadreniežalovaného vyhodnotil len ako jeho ničím nepodložené tvrdenie. V konaní nebolo sporné, že žalovaný
mal v čase stretnutia u žalobcu platné vodičské oprávnenie pre skupinu C, ktoré rovnako v prípade
diabetu vyžaduje lekárske stanovisko. Ohľadom tohto žalovaný uvádzal, že vodičské oprávnenie pre

túto skupinu C získal ešte v čase, kedy ochorením diabetes netrpel, o čom súdu taktiež nepredložil
dôkaz. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že žalovaný nepreukázal ani nemožnosť získať
vodičské oprávnenie skupiny D, ktoré bolo podmienkou pre získanie osvedčenia kontrolného technika, z
dôvodu svojho ochorenia ktorým trpí, a pre ktoré sa podľa jeho vlastného vyjadrenia na pojednávaní dňa
25.4.2023, nedostavil na záverečnú skúšku, ktorá bola podmienkou pre uzavretie pracovnej zmluvy so

žalobcom. Nepreukázané tak zostalo aj tvrdenie žalovaného, že na svoje ochorenie upozornil žalobcu
už pri pohovore.

26. Na záver je potrebné skonštatovať, že žalovaný nepreukázal ani svoje ďalšie tvrdenie o tom, že
bol žalobcom uvedený do omylu, čo tiež bolo okrem iného dôvodom pre to, že žalovaný nemal záujem
vykonať skúšku odbornej spôsobilosti na pozíciu techniku ani záujem uzavrieť so žalobcom pracovný

pomer. Na preukázanie tohto tvrdenia, žalovaný súdu nepredložil a ani nenavrhol vykonanie žiadneho
dôkazu.

27. Na základe vykonaného dokazovania a z dôvodov uvedených vyššie dospel súd k záveru, že v danej
veci došlo k uzavretiu ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným o vyplatení nákladov za školenie

žalobcom a o následnom vrátení týchto nákladov žalovaným. Vzhľadom k tomu, že žalovaný školenie
absolvoval a náklady na školenie nevrátil ani na základe výzvy žalobcu, došlo na strane žalovaného
k bezdôvodnému obohateniu. Uvedená povinnosť žalovaného vrátiť náklady za školenie, ktoré riadne
absolvoval, čím sa na úkor žalobcu, ktorý tieto náklady zaplatil obohatil, vznikla na základe ich ústnej
dohody, uzavretie ktorej bolo v konaní vykonaným dokazovaním preukázané. I keď povinnosť hradiť

náklady spojené so základným školením má v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 725/2004
oprávnená osoba technickej kontroly, teda žalobca (ako na to v konaní poukazoval žalovaný), v danej
veci vznikla povinnosť žalovaného refundovať tieto vynaložené náklady žalobcovi na základe ich ústnej
dohody,ktorousiupravilisvojevzájomnéprávaapovinnosti,anazákladektorejsajednoznačnedohodli,
že náklady na školenie žalovaný žalobcovi vráti. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že nedošlo k

uzavretiu pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným, keď v prípade uzavretia tohto pomeru, by
sa len zmenil spôsob vrátenia nákladov, a to z vyplatenia nákladov v celej výške naraz, na splácanie
formou mesačných splátok zo mzdy tak, ako bol spôsob vrátenia nákladov upravený ústnou dohodou
medzi stranami. Žalobca súdu preukázal svoj nárok, z toho dôvodu žalobe vo výroku I. v celom rozsahu
vyhovel.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

29. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníkavzneníúčinnomkudňuvznikuomeškania,výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

30. Žalovaný tým, že bezdôvodné obohatenie v dodatočnej lehote určenej výzvou nezaplatil, dostal
sa s peňažným plnením do omeškania, a žalobcovi je preto povinný okrem istiny zaplatiť aj úroky
z omeškania. Výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania, ktorá bola k tomuto dňu vo výške 0,00 %. Žalobcovi tak súd priznal voči
žalovanému právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne, avšak až odo dňa 5.9.2016
a nie od 4.9.2016 ako žalobca žiadal. Žalovaný mal na základe výzvy žalobcu, doručenej mu dňa
25.8.2016, zaplatiť žalovanú sumu do 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Po doručení výzvy, mohol
žalovaný dobrovoľne plniť nasledujúci deň (26.8.2016), pričom posledný deň na plnenie bol 4.9.2016.

Až následne, dňom 5.9.2016, sa žalovaný dostal do omeškania, z toho dôvodu súd úroky z omeškania
priznal až odo dňa, kedy sa žalovaný skutočne dostal do omeškania a vo zvyšku žalobu vo výroku II.
zamietol.31. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v celom rozsahu úspešný (nakoľko neúspech týkajúci sa nepriznania
úroku z omeškania za 1 deň je zanedbateľný neúspech žalobcu vo vzťahu k žalovanej sume), z čoho
vyplýva hrubý úspech žalobcu 100 % a hrubý úspech žalovaného 0 %, a teda konečný čistý úspech
žalobcu je 100 % (100 % - 0 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému
na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 %, ktorý nárok mu súd priznal vo

výroku III., keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa § 257 CSP a v konaní takýto
dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.