Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422200768
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1422200768.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodené
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: C. C., narodená
XX.XX.XXXX,trvalebytomD.XXX/XX,E.,tohočasubytomE.C.XX,F.,vkonanízastúpená:Advokátska

kancelária JUDr. Marcel BORIS, s.r.o., so sídlom Ružinovská 40, Bratislava – mestská časť Ružinov, a
otca: B. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Eva Koleničová, s.r.o., so sídlom Dolné Dubové 249, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava,
so sídlom Vajnorská 47, Bratislava 1, v konaní o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k.
B4-14P/25/2022-383 zo dňa 09.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch IV., V. a súvisiacom výroku VI. z r u š u j e a
v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. zveril maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti matky.
Výrokom II. rozhodol o oprávnení oboch rodičov maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Výrokom III. upravil styk otca s maloletým dieťaťom každú nepárnu sobotu od 9:00 hod. do 13:00 hod.
s tým, že miestom prevzatia a odovzdania dieťaťa je bydlisko matky a matke uložil povinnosť dieťa na
styk riadne pripraviť.
Výrokom IV. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 250,- Eur
mesačne, počnúc dňom 24.02.2022, vždy do 15-teho dňa v kalendárnom mesiaci vopred k rukám matky.
Výrokom V. povolil otcovi zročné výživné v sume 380,- Eur splácať v splátkach vo výške 50,- Eur

mesačne spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky v lehote splatnosti
sa stáva splatným celý dlh.
Výrokom VI. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1
prvej a druhej vety, § 62 ods. 1, 2, 4 prvej vety, 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o

rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).

3. Súd prvej inštancie vychádzal z vykonaného dokazovania, na základe ktorého zistil, že maloleté
dieťa malo v čase rozhodovania súdu tri roky a pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí žili
v spoločnej domácnosti do polovice februára 2022, kedy sa otec zo spoločnej domácnosti odsťahoval.
Maloleté dieťa sa nachádza v nepretržitej výlučnej starostlivosti matky, býva s matkou a jej sestrou

v prenajatom byte na adrese E. C. XX, F.. Matka je s maloletým dieťaťom na rodičovskej dovolenke,
ktorá sa jej končí a v októbri 2023 sa jej posledný krát vyplatí rodičovský príspevok za mesiac september2023. Zdravotný stav matky je dobrý, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá a študuje v 3. ročníku na STU
v Bratislave – Fakulte architektúry a dizajnu, študijnom odbore – architektúra a urbanizmus – dennou
formou. Na základe predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že mesačný príjem matky

pozostáva z rodičovského príspevku – za rok 2022 vo výške 280,- Eur mesačne, od januára 2023 do
júla 2023 vo výške 301,- Eur mesačne, od augusta 2023 do septembra 2023 vo výške 345,20 Eur
mesačne, prídavkov na dieťa vo výške 60,- Eur mesačne od januára 2023, od januára do apríla
2022 matka poberala prídavky na maloleté dieťa vo výške 25,88 Eur mesačne, v máji 2022 vo výške
100,- Eur mesačne, v júni 2022 vo výške 25,88 Eur a od júla 2022 do decembra 2022 vo výške 30,-

Eur mesačne, zo sociálneho štipendia vo výške 255,- Eur mesačne od októbra 2022 do júna 2023
a výživného najmenej v sume 300,- Eur mesačne, ako vyplývalo z tvrdenia matky. Ku dňu vydania
rozhodnutia matka síce nedisponovala rozhodnutím o priznaní sociálneho štipendia, z jej vyjadrenia
bolo zrejmé, že od septembra 2023 bude aj naďalej poberať sociálne štipendium minimálne v sume
255,- Eur mesačne. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni mal súd prvej inštancie preukázané, že matka nie
je a v minulosti nebola zamestnaná, má zriadený bankový účet, avšak nedisponuje väčším obnosom

peňažných prostriedkov na účte, nevlastní žiadne hnuteľné, či nehnuteľné veci.
Otec je od 26.09.2023 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá dávky
v nezamestnanosti, pričom ako uchádzač o zamestnanie bol na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Stropkov vedený aj minulosti, a to v obdobiach od 28.07.2022 do 22.10.2022, od 28.12.2022 do
21.01.2023 a od 24.02.2023 do 01.05.2023. Z otcom predložených listinných dôkazov mal súd za

preukázané, že od júna 2021 do mája 2022 dosahoval priemerný mesačný zárobok v sume 1.866,75
Eur. Súd nepovažoval za preukázané tvrdenia otca, že jeho cestovné výdavky boli v sume 900,- Eur
mesačne, keďže každý týždeň cestoval autom z Nemecka na Slovensko a späť. Tento výdavok súd
nepovažoval za výdavok, ktorý musel otec nevyhnutne vynaložiť a existovalo viacero spôsobov, ako
bolo možné efektívnejšie a hospodárnejšie vyriešiť problematiku dochádzania otca za prácou. Dňa

27.07.2022 obchodná spoločnosť E. D. G. & H.. B. ako zamestnávateľ ukončila s otcom pracovný pomer
ako jej zamestnancom bez uvedenia dôvodu, čo mal súd za preukázané na základe otcom predloženej
kópie výpovede zo dňa 27.07.2022 vyhotovenej v nemeckom jazyku (bez úradného prekladu do
slovenského jazyka). Dňa 18.10.2022 otec uzavrel pracovnú zmluvu so zamestnávateľom – obchodnou
spoločnosťouI.J.E.nadobuurčitúod23.10.2022do23.12.2022sdohodnutoumzdou3,713Eur/hodina

s pracovným časom 40 hodín týždenne. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch za rok 2022 vyhotoveného
zamestnávateľom otca dňa 25.01.2023 vyplývalo, že úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej
činnosti bol 1.307,71 Eur a čiastkový základ dane bol 1.132,57 Eur. Dňa 17.01.2023 uzavrel pracovnú
zmluvu so zamestnávateľom – obchodnou spoločnosťou I. J. E. na dobu určitú od 22.01.2023 do
22.12.2023 s dohodnutou mzdou 4,023 Eur/hodina s pracovným časom 40 hodín týždenne, z čoho

vyplýval príjem otca v sume 640,- Eur mesačne. Charakteristika práce bola elektroinštalačné práce
(byty, kancelárie, haly), pomocné stavebné práce, okenárske práce. Dňa 24.02.2023 otec na základe
dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 23.02.2023 ukončil pracovný pomer dohodou so
zamestnávateľom I. J. E., pričom jeho príjem za obdobie od 22.01.2023 do 23.02.2023 bol v sume
682,- Eur netto. Od 02.05.2023 do 14.09.2023 (čo mal súd za preukázané na základe predloženej

dohody o skončení pracovného pomeru uzavretej dňa 14.09.2023 medzi zamestnávateľom K. D. L. G.
a otcom ako zamestnancom, vyhotovenej v nemeckom jazyku) otec preukázateľne dosahoval priemerný
príjem z pracovnej činnosti vykonávanej v Rakúsku u tohto zamestnávateľa vo výške 2.075,66 Eur
mesačne, o čom predložil aj výpisy zo svojho účtu za rozhodné obdobie od 12.06.2023 do 12.09.2023.
Otec tvrdil, že vynakladal cestovné výdavky v sume 1.200,- Eur mesačne (jedna cesta z Rakúska na

Slovensko ho stála 150,- Eur), preto jeho čistý príjem predstavoval v priemere 875,66 Eur mesačne.
Súd prvej inštancie neprihliadol na tieto cestovné výdavky a nepovažoval ich za také, ktoré musel otec
nevyhnutnevynaložiť.Navyšepočastoho,akobolzamestnanývRakúskumalzabezpečenéubytovanie,
na ktoré mesačne vynaložil sumu vo výške 350,- Eur. Nebolo zrejmé, z akých dôvodov mal otec potrebu
cestovať každý mesiac z Rakúska domov a späť, a to aj opakovane. Tieto prostriedky mohol otec využiť

efektívnejšie, napr. na zabezpečenie výživy a ďalších potrieb pre svoju jedinú dcéru. Pracovný pomer
u tohto zamestnávateľa bol skončený na základe dohody o skončení pracovného pomeru, čo mal súd
preukázané z tejto dohody vyhotovenej v nemeckom jazyku vrátane neovereného prekladu z jazyka
nemeckého do jazyka slovenského, v ktorej bolo uvedené, že vzhľadom na súčasnú ekonomickú
situáciu sa zamestnávateľ a zamestnanec vzájomne dohodli na skončení pracovného pomeru. Súd

prvej inštancie mal za to, že z pracovnej histórie otca nevyplýval záver o tom, že by sa otec vyhýbal
zamestnaniu, či plneniu vyživovacej povinnosti, o čom svedčí, že sám od seba neukončil pracovný
pomer. Otec nevlastní podľa svojho vyjadrenia žiadne hnuteľné, či nehnuteľné veci. Zhoršený zdravotný
stav nepreukázal. Má zriadené účty v bankách, na ktorých nemal uložené žiadne finančné prostriedky.Svoje mesačné výdavky bez bližšej špecifikácie uviedol v sume 900-1.200,- Eur, pričom majú byť určené
na stravu, bývanie, cestovanie, telefón/paušál a výživné. Otec býva v dome svojich rodičov a nemá
žiadne výdavky na bývanie. Jeho výdavok na telefón v priemernej sume 84,- Eur mesačne pozostáva

z poplatku za mobilné služby (39,- Eur) a splátky za mobilný telefón. Zadováženie nového mobilného
telefónu zn. iPhone v čase, keď mal otec nedoplatky na výživnom, súd nepovažoval za zodpovedné
správanie a splátky za mobilný telefón súd nepovažoval za výdavok, ktorý by otec musel vynaložiť.

4. Konštatoval, že mesačné výdavky na maloleté dieťa matka vyčíslila na sumu 635,93 Eur, ktoré

pozostávajú z oblečenia a obuvi v sume 40,- Eur, stravy v sume 150,- Eur, plienok v sume 47,60
Eur, poistenia v sume 33,73 Eur, voľného času v sume 30,- Eur, drogérie v sume 30,- Eur, liekov
a vitamínov v sume 43,- Eur, pomernej časti na bývanie v sume 220,- Eur, sviatkov a Vianoc v sume
16,66 Eur a mimoriadnych výdavkov v sume 25,- Eur. Maloleté dieťa je sledované v alergologickej
a imunologickej ambulancii, avšak iba na základe lekárskeho potvrdenia – výsledkov laboratórnych
testov zo dňa 11.01.2023 nebolo možné prijať záver o zhoršenom, či nepriaznivom zdravotnom stave

maloletého dieťaťa, s ktorým by mali byť spojené pravidelné mesačné výdavky v matkou deklarovanej
výške. Súd dospel k záveru, že maloleté dieťa je zdravé a máva iba bežné detské ochorenia. Výdavok
na poistenie súd nepovažoval za odôvodnenú potrebu maloletého dieťaťa, pretože matka nepredložila
poistnú zmluvu, či iný listinný dôkaz. Náklady na bývanie predstavujú sumu 660,- Eur mesačne, z toho
330,- Eur hradí matka a druhú policu hradí jej sestra, preto mal súd za to, že odôvodnené náklady

maloletého dieťaťa na bývanie sú v sume 165,- Eur mesačne (330,- Eur : 2). Ostatné mesačné výdavky
maloletéhodieťaťanaoblečenie,obuv,stravu,drogériu,plienky,prípadnevoľnočasovéaktivity,vmatkou
uvádzaných sumách súd prvej inštancie považoval za primerané, odôvodnené a zodpovedajúce veku
a potrebám dieťaťa. Pokiaľ ide o mesačné výdavky na lieky/zdravotnú starostlivosť/výživové doplnky
maloletého dieťaťa, súd mal z predložených dôkazov za to, že v priemere môže ísť o 15-20,- Eur

mesačne, čo by zodpovedalo veku a celkovému zdravotnému stavu maloletého dieťaťa. Tvrdenia matky
o tom, že maloleté dieťa navštevuje materskú školu (resp. ako často), s čím sú spojené výdavky v sume
250,- Eur mesačne, ktoré má uhrádzať krstná matka matky súd nepovažoval za preukázané žiadnym
relevantným listinným dôkazom.

5. Vecne svoje rozhodnutie v časti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky,
zastupovania a spravovania majetku maloletého dieťaťa a styku dieťaťa s otcom súd prvej inštancie
odôvodnil tým, že rodičia maloletého dieťaťa spoločne nebývajú, nevedú spoločnú domácnosť a na
základe zhodných vyjadrení rodičov a kolízneho opatrovníka bude v najlepšom záujme maloletého
dieťaťa jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky, keďže v konaní neboli preukázané žiadne

skutočnosti, ktoré by spochybňovali úroveň starostlivosti, či výchovného prostredia u matky. Určil, že
obaja rodičia budú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a styk otca s dieťaťom
určil na každú nepárnu sobotu od 9:00 hod. do 13:00 hod. s tým, že miestom prevzatia a odovzdania
maloletého dieťaťa je miesto bydliska matky.

6. Vyživovaciu povinnosť otca súd upravil s prihliadnutím na fyzický vek maloletého dieťaťa a jeho
odôvodnené potreby, pričom vzal do úvahy nízky vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, v súvislosti s ktorým
neboli v konaní preukázané vyššie než bežné výdavky, a to, že zatiaľ nemá výdavky na záujmovú
činnosť. Prihliadol na celkové pomery na strane matky, ktorá aktuálne študuje na vysokej škole, je
nezamestnaná, žije so svojou staršou sestrou a maloletým dieťaťom v prenajatom byte, od novembra

nebude poberať rodičovský príspevok, ale iba prídavky na dieťa v sume 60,- Eur mesačne, výživné na
seba v minimálnej výške 300,- Eur mesačne a s najväčšou pravdepodobnosťou aj sociálne štipendium
v doposiaľ neurčenej výške, minimálne však v sume 255,- Eur mesačne. Na strane otca prihliadol na
to, že v konaní netvrdil a nepreukázal také dôvody, ktoré by bránili riadne sa zamestnať a dosahovať
príjem aspoň na úrovni priemernej mzdy (v závislosti od charakteru vykonávanej činnosti, druhu a stupňa

najvyššieho dosiahnutého vzdelania a pod.) a tým si plniť svoju prvoradú zákonnú vyživovaciu povinnosť
na maloleté dieťa. Na strane otca zohľadnil jeho objektívne možnosti a schopnosti dosahovať príjem
z pracovnej aktivity, vzdelanie, doterajšie pracovné skúsenosti, produktívny vek a absenciu zdravotných
obmedzení vo vzťahu k zárobkovej aktivite. Mal za preukázané, že otec je schopný dosahovať príjem
z pracovnej činnosti v lepšom prípade v sume 2.000,- Eur mesačne, keď bol zamestnaný v zahraničí, kde

vykonával pomocné stavebné práce, v tom horšom prípade aspoň na úrovni priemernej mzdy v danom
odbore, v ktorom sa vykonávajú elektroinštalačné, okenárske a pomocné stavebné práce, ktorá sa
pohybuje od 700,- Eur vyššie v závislosti od toho, na ktorej časti územia SR sú dané práce vykonávané
(tzn. keď bol otec zamestnaný na území SR v spoločnosti I. J., E.). Podľa názoru súdu prvej inštancievyplývajúceho z vykonaného dokazovania, že je v schopnostiach a možnostiach otca dosahovať príjem
minimálne v sume 1.000,- Eur mesačne a uhrádzať výživné v sume 250,- Eur mesačne. Konštatoval,
že v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých musí súd vždy chrániť predovšetkým

záujmy maloletého dieťaťa, a to aj na úkor jeho rodičov, teda nie záujmy rodičov, v danom prípade
otca. Rodič sa musí prioritne zamerať na uspokojenie životných potrieb nezaopatreného dieťaťa a až
následne na potreby svojej osoby, za účelom čoho je jeho povinnosťou si zadovážiť k tomu adekvátny
pravidelný príjem. Zdôraznil, že aj matka má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, tú však
naďalej, vzhľadom na nízky vek dieťaťa kompenzuje vo výraznej miere svojou osobnou starostlivosťou

oň, na ktorej sa otec nepodieľa a ktorú musí otec vyvážiť svojím finančným plnením. Súd prvej inštancie
bol toho názoru, že matkou požadované výživné v sume 400,- Eur mesačne, s ohľadom na odôvodnené
potreby maloletého dieťaťa zodpovedajúceho jeho veku a zdravotnému stavu, nezodpovedá skutočne
zistenému skutkovému stavu, preto považoval návrh matky v časti výživného presahujúceho sumu 250,-
Eur mesačne za nedôvodný a z tohto dôvodu mu nemohol vyhovieť. Výživné v sume 250,- Eur mesačne
spolu s matkiným pomerným finančným prispením (napr. z jej príjmu zo sociálneho štipendia a výživného

na samotnú matku) a štátnym prídavkov na dieťa (aktuálne v sume 60,- Eur mesačne) je spôsobilé
dostatočne zabezpečiť nároky/potreby maloletého dieťaťa primerané jeho veku.
Súd prvej inštancie zamietol návrh matky na predloženie výpisov z účtu otca, keďže ho považoval
za nadbytočný, pričom aj bez detailných výpisov z účtu otca riadne zistil skutočný stav veci, vrátane
majetkových pomerov otca.

7. Vo vzťahu k zročnému výživnému uviedol, že odo dňa podania návrhu na súd vzniklo zročné výživné
za obdobie od 24.02.2022 do 31.10.2023 v celkovej sume 380,- Eur, pričom alikvótna časť výživného za
mesiac február 2022 predstavuje po zaokrúhlení na celé desiatky nahor v prospech maloletého dieťaťa
sumu vo výške 50,- Eur (250,- Eur : 28 dní = 9,- Eur x 5 dní); od marca 2022 až doposiaľ (t. j. do októbra

2023) bol otec povinný uhradiť výživné v sume 250,- Eur mesačne, t. j. spolu vo výške 5.000,- Eur
(20 mesiacov x 250,- Eur) + 50,- Eur (alikvótna časť výživného za február 2022) = 5.050,- Eur. Otec
preukázateľne uhradil výživné na maloleté dieťa v sume 4.670,- Eur (za jednotlivé mesiace otec uhradil
titulom výživného na maloleté dieťa: vo februári 2022 sumu 700,- Eur, v apríli 2022 sumu 250,- Eur, v
máji 2022 sumu 250,- Eur, v júni 2022 sumu 250,- Eur, v júli 2022 sumu 250,- Eur, v auguste 2022 sumu

250,- Eur, v septembri 2022 sumu 130,- Eur, v októbri 2022 sumu 200,- Eur, v novembri 2022 sumu 250,-
Eur, v decembri 2022 sumu 250,- Eur, v januári 2023 sumu 250,- Eur, vo februári 2023 v sume 250,- Eur,
v apríli 2023 v sume 130,- Eur, v máji 2023 v sume 260,- Eur, v júni 2023 v sume 250,- Eur, v júli 2023
v sume 250,- Eur, v auguste 2023 v sume 250,- Eur a v septembri 2023 v sume 250,- Eur), preto dlh otca
na zročnom výživnom tak predstavuje 380,- Eur (5.050,- Eur – 4.670,- Eur). Sumu 700,- Eur, ktorú otec

uhradil vo februári 2022 súd započítal v celku na výživu maloletého dieťaťa s poukazom na § 62 ods.
5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, pričom aj v
uznesení Okresného súdu Bratislava IV č. k. 14P/25/2022-86 zo dňa 28.03.2022, ktorým bol zamietnutý
návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, je uvedené, že platby otcom uhradené v roku 2022
spolu vo výške 700,- Eur súd považuje za dostatočné na pokrytie nevyhnutných nákladov maloletej i

na viac mesiacov. Sumu, ktorú otec uhradil v januári 2022 vo výške 800,- Eur, súd nebral do úvahy pri
určovaní zročného výživného, nakoľko ju uhradil pred podaním návrhu na súd, pričom túto sumu súd
vyhodnotil ako finančný príspevok otca na chod domácnosti za január a február 2022, hoci v polovici
februára 2022 sa otec odsťahoval zo spoločnej domácnosti, zohľadniac pritom aj tú skutočnosť, že celú
sumu uhradenú otcom vo februári 2022 vo výške 700,- Eur súd započítal na výživné pre maloleté dieťa.

Vzhľadomnato,ženastraneotcaexistujúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,súdprvejinštancieumožnil
otcovi splatiť dlh na zročnom výživnom v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným.

8. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“).

9.ProtivýrokuIV.aV.rozsudkusúduprvejinštanciepodalavzákonnejlehoteodvolaniematkazdôvodu,
že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§
365 ods. 1 písm. e) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP). Navrhla, aby odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
výrokoch IV. a V. tak, že určí výživné na maloleté dieťa v sume 400,- Eur, počnúc podaním návrhu
a určí výšku zročného výživného, prihliadnuc na zmenený výrok o výške výživného s tým, že otcovi uložípovinnosťzaplatiťzročnévýživnémaloletémudieťaťukrukámmatkyjednorazovo,bezmožnostisplátok.
Rozsudok súdu prvej inštancie považovala v napadnutých výrokoch za vecne nesprávny, nezákonný
a výrazne nespravodlivý, keďže súd prvej inštancie porušil práva maloletého dieťaťa podieľať sa na

preukázanej životnej úrovni otca. Ako nedostatočné vníma určenie výživného na maloleté dieťa v sume
250,-Eurmesačne.Namietala,žesúdprvejinštancieprisvojomrozhodovanínedôvodnepriorizovalotca
a jeho záujmy a na zistený skutkový stav neaplikoval ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Mala za to, že súd
prvej inštancie nezistil skutočný stav veci na základe vykonaného dokazovania dôkladne a v potrebnom
rozsahu na prijatie spravodlivého súdneho rozhodnutia v prospech maloletého dieťaťa, čím porušil jeho

právo na spravodlivý súdny proces. Za nesprávne považovala vyhodnotenie odôvodnených nákladov
na maloleté dieťa na bývanie vo výške 165,- Eur mesačne, pretože celkové náklady na byt, v ktorom
býva ona, maloleté dieťa a jej sestra predstavujú sumu 660,- Eur mesačne, a teda odôvodnený náklad
pripadajúcu na maloleté dieťa je v sume 220,- Eur, čo súd neuznal a vyrátal odôvodnený náklad
na maloleté dieťa polovicu zo sumy, ktorú platí matka, t. j. v sume 165,- Eur mesačne. Namietala
nesprávne vyhodnotenie jej skutkového tvrdenia súdom prvej inštancie o návšteve materskej školy

maloletým dieťaťom, keď súd konštatoval, že jej tvrdenia o tom, že maloleté dieťa navštevuje materskú
školu (resp. ako často), s čím sú spojené výdavky v sume 250,- Eur mesačne, ktoré má uhrádzať jej
krstná matka nepovažoval za preukázané žiadnym relevantným listinným dôkazom. Poukázala pritom
na ust. § 151 ods. 1 CSP a na to, že otec namietal len niektoré výdavky spojené so starostlivosťou
o maloleté dieťa, a to poistenie v sume 33,73 Eur, lieky a vitamíny v sume 43,- Eur, ktoré výdavky

uznal len v sume 20,- Eur mesačne, drogériu v sume 30,- Eur, ktorý výdavok uznal v sume 20,- Eur
mesačne, sviatky a Vianoce v sume 200,- Eur ročne a mimoriadne výdavky v sume 300,- Eur ročne. Otec
teda nepoprel skutočnosť, že maloleté dieťa navštevuje súkromnú materskú škôlku v M. a na jedinom
uskutočnenom pojednávaní nenamietal ani výšku výdavku na materskú školu v sume 250,- Eur, ktorý
uviedla matka a ktorý platí matkina krstná matka. Bola toho názoru, že pokiaľ otec výslovne nepoprel

tento výdavok spojený so starostlivosťou o maloleté dieťa, mal súd prvej inštancie zákonnú povinnosť
tento výdavok vyhodnotiť ako oprávnený výdavok a zohľadniť ho pri určení výšky vyživovacej povinnosti.
To, že tento výdavok platí iná osoba a nie ona nie je dôvodom pre vyslovenie záveru o jeho údajnej
nedôvodnosti, pretože rodina matky supluje povinnosti otca. Výška poplatku za návštevu materskej
škôlky je zverejnená na internetovej stránke školského zariadenia, a teda ide o skutočnosť všeobecne

známu(čl.11ods.4CSP).Dodala,žesúdprvejinštancienepostupovalvsúladesčl.4ačl.6CMP,keďže
nekonal v najlepšom záujme maloletého dieťaťa v súvislosti so škôlkou, ktorú navštevuje maloleté dieťa
a ak mal súd o tejto skutočnosti pochybnosť, tak mal matke uložiť povinnosť doložiť listinný dôkaz na
preukázanie toho, že maloleté dieťa navštevuje materskú škôlku a celkový výdavok je v sume cca 250,-
Eur, prípadne mohol vykonať dôkaz výsluchom p. M., no súd prvej inštancie tieto možnosti doplnenia

dokazovania odignoroval. Pokiaľ otec nespochybnil skutočnosti týkajúce sa návštevy materskej škôlky
maloletým dieťaťom, súd prvej inštancie ich mal vyhodnotiť ako nesporné skutočnosti. Poznamenala, že
na pojednávaní dňa 09.10.2023 svojou výpoveďou potvrdila, že jej rodičia si plnia vyživovaciu povinnosť
vo finančnom vyjadrení cca 300,- Eur mesačne, no okrem finančnej hotovosti jej platia sumu 330,- Eur
na nájomné, náklady na telefón, ročnú električenku, poskytujú jej i maloletému dieťaťu starostlivosť

počas ich pobytu doma v E., kde strávila s maloletým dieťaťom letné prázdniny, teda vyhodnotenie
výšky plnenia si vyživovacej povinnosti jej rodičov voči jej osobe komplexne prevyšuje sumu 300,- Eur.
Preto je nesprávna komparácia výšky výživného, ktorého sa domáha v tomto konaní voči otcovi pre
maloleté dieťa, s výškou výživného, ktoré si na báze dobrovoľnosti plnia jej rodičia. Mala za to, že súd
prvej inštancie správne neprihliadol na cestovné náklady otca, avšak tento postoj súdu sa neodzrkadlil

vo výške vyživovacej povinnosti. V období od 02.05.2023 do 14.09.2023 súd vyhodnotil čistý mesačný
príjem otca v sume 2.075,66 Eur a ako oprávnený mesačný výdavok mu uznal výdavok na ubytovanie
v sume 350,- Eur, t.j. jeho priemerný čistý mesačný príjem za uvedené obdobie je v sume 1.725,66
Eur, z ktorého je podľa ustálenej súdnej praxe dôvodné priznať maloletému dieťaťu výživné až do výšky
431,40 Eur (1/4 z čistého príjmu rodiča).

Vo vzťahu k pracovnej histórii otca uviedla, že bola preukázaná jeho nestabilita v pracovných vzťahoch,
ktorý za krátke obdobie vykonával prácu pre viacerých zamestnávateľov, striedavo s absenciou
zamestnania, t. j. s evidenciou na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov. Podľa jej názoru
sa otec na pojednávaní prezentoval ako nezrelý mladý muž, ktorý má tendenciu sa spoliehať na
svoju matku, ktorá ho finančne podporuje a ktorá plánuje zriadiť v rodinnom dome v C., ktorý stavia

so svojím manželom detskú izbu pre maloleté dieťa. Potvrdila, že maloleté dieťa nemá pravidelné
mesačné náklady na mimo škôlkárske aktivity, čo však neznamená, že s maloletým dieťaťom nerealizuje
rôzne voľnočasové aktivity (návšteva ZOO, kultúrne predstavenia, návšteva detského centra) a tiež
zakupuje, ak jej to finančná situácia dovolí, detské knihy, časopisy, edukatívne pomôcky. Skutočnosť,že maloleté dieťa má nízky vek ho nemôže diskvalifikovať z bežných záujmových aktivít, ktoré rozvíjajú
jeho schopnosti a umožňujú mu aktívne sa rozvíjať a socializovať. To, že otec s maloletým dieťaťom
netrávi aktívne takmer žiaden čas, musí byť zohľadnená v tejto rovine, pretože matka vypĺňa takmer

všetok čas maloletému dieťaťu.
Namietala ako nesprávny názor súdu prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach otca
dosahovať príjem minimálne v sume 1.000,- Eur mesačne a uhrádzať výživné v sume 250,- Eur
mesačne, pretože na základe vykonaného dokazovania mala za to, že je v možnostiach a schopnostiach
otca dosahovať príjem minimálne v sume 2.000,- Eur, ktorý dosiahol pri práci v zahraničí. Otec zjavne

účelovo ukončil svoju prácu v zahraničí bezprostredne pred nariadeným termínom pojednávania a jeho
manipulatívne konanie mu zjavne vyšlo, keď súd prvej inštancie túto skutočnosť zohľadnil pri určení
výšky jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu. Nerozumela tomu, prečo si otec nehľadal
hneď po skončení práce v zahraničí prácu napr. v F., v mieste bydliska maloletého dieťaťa, ale pohodlne
sa prihlásil na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov. Tvrdenie otca, že nemá kde v F. bývať
neobstojí preto, že v F. je množstvo príležitostí na prácu, aj na ubytovanie. Navyše v F. žije aj otcova

matka. Bola toho názoru, že otcovu absenciu na osobnej starostlivosti o maloleté dieťa súd prvej
inštancie nepremietol do výšky vyživovacej povinnosti, ktorú určil v nedostatočnej výške 250,- Eur
mesačne. Otec sa v období marec až august 2023 stretol s maloletým dieťaťom iba šesť krát, vždy na
pár hodín, z čoho plynie, že matka zabezpečuje maloletému dieťaťu, za výraznej pomoci svojej rodiny,
takmer 100% osobnú starostlivosť. To, že otec sa takmer vôbec nepodieľa na osobnej starostlivosti

o maloleté dieťa, diskvalifikuje matku z možnosti si privyrobiť, nakoľko nemá žiaden voľný čas. Ďalej
namietala nevykonanie navrhovaného dokazovania predložením bankových výpisov z účtu otca za
posledný rok za účelom preukázania nedôvodnosti jeho výdavkov a jeho nehospodárne nakladanie so
svojimi príjmami, preferujúc svoje potreby pred potrebami maloletého dieťaťa.
Nestotožnila sa s vyhodnotením listinných dôkazov predložených ňou a otcom zo strany súdu prvej

inštancie, ktorý konštatoval zaplatenie výživného otcom za mesiace február 2022 až september 2023
v sume 4.670,- Eur. Súd nesprávne započítal platbu 700,- Eur na plnenie si vyživovacej povinnosti otca
voči maloletému dieťaťu, keďže otec sa zo spoločnej domácnosti s matkou odsťahoval dňa 15.02.2022,
po incidente, ku ktorému bola privolaná aj polícia. Kreditná platba v sume 800,- Eur (nie v sume 700,-
Eur ako uvádza súd) bola na jej účet pripísaná dňa 07.02.2024 s informáciou pre príjemcu „platba“,

pričom v tom čase ona a ani otec netušili, že dňa 15.02.2022 dôjde k incidentu, ktorého dôsledkom
bude odsťahovanie sa otca zo spoločnej domácnosti a rozpad ich vzťahu. Tvrdila, že otec touto sumou
prispel na chod spoločnej domácnosti a nie na výživné pre maloleté dieťa. Otec pri platbách výživného
vždy definoval platbu výživného popisom „výživné A.“, alebo len „A.“, až na dve výnimky platieb v júni
a v júli 2022, no tieto platby s dôrazom na rozpad vzťahu rodičov a povinnosti otca platiť výživné na

dieťa, keďže v tom čase už nežili v spoločnej domácnosti, nemožno definovať inak ako platby výživného.
Mala za to, že započítanie platby 700,- Eur (800,- Eur – 100,- Eur následná debetná platba v prospech
čísla účtu otca z jej účtu) na výživné je nespravodlivé, špekulatívne a priorozujúce otca, nechrániac
záujem maloletého dieťaťa. Navrhla, aby túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú pri svojom
rozhodovaní v záujme maloletého dieťaťa. Dodala, že otec k septembru 2023 zaplatil na výživnom sumu

3.920,- Eur a nie sumu 4.670,- Eur, ako nesprávne vypočítal súd prvej inštancie, ktorý neoprávnene
započítal sumu 700,- Eur ako výživné zaplatené otcom, čím maloleté dieťa preukázateľne ukrátil na jeho
právach. Uviedla, že je potrebné zohľadniť životnú úroveň otca, ktorou sa navonok prezentuje a v ktorej
žije, a jeho životnú úroveň odzrkadliť aj vo výške určeného výživného pre jeho jedinú dcéru.

10. K odvolaniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich
doterajších vyjadrení. Vo veci výšky výživného a zročného výživného ponechal rozhodnutie na úvahe
odvolacieho súdu.

11. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že nesúhlasí s tvrdeniami matky v odvolaní, nakoľko matka

sa snaží vytvoriť dojem, že je v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať čistý príjem v sume cca
2.000,- Eur, čo je v príkrom rozpore s realitou. Nemá žiadnu odbornú prax, resp. prax v žiadnom obore,
vyštudoval gymnázium s maturitou, a teda sa nemôže uplatniť v rámci remeselných odvetví. V zahraničí
pracoval vďaka tomu, že mu prácu dohodol manžel jeho matky, avšak pre nedostatok práce bol pracovný
pomer, či už v Rakúsku, alebo v Nemecku ukončený. Pri prepúšťaní bol prvým adeptom na prepustenie

vzhľadom na nedostatočné vzdelanie a prax. Matka sa účelovo snaží navodiť dojem, že mu nevznikali
žiadne náklady na dochádzku do práce, pričom toto bolo na pojednávaní, ako aj v písomných podaniach
riadne odôvodnené. Neodkladal si potvrdenia o tankovaní, nakoľko ani len nepredpokladal, že toto bude
spornou otázkou. Zotrval na svojom písomnom podaní, kde zreteľne prehľadne a určito vyčíslil svoječisté príjmy ako aj náklady na cestovné, vrátane preukázania precestovanej trasy. Časovo, ani finančne
by nevychádzala ani hromadná verejná doprava. Ekonomicky výhodnejší by nebol prenájom bývania
v zahraničí. Nesúhlasil s účelovým konštatovaním matky, že na maloleté dieťa pripadá podiel na bývaní

v sume 220,- Eur, nakoľko matka sa na pojednávaní jednoznačne vyjadrila, že polovicu nájmu uhrádza
jej sestra a druhú polovicu uhrádza za seba a dieťa matka, t. j. 165,- Eur na každého. Nie je od matky
čestné, ani správne, aby sa teraz snažila vyhovárať na nesprávne pochopenie súdu. Ďalej nesúhlasil
s účelovým konštatovaním matky, že náklady na škôlku za maloleté dieťa znáša jej krstná. Poukázal
na to (a na pojednávaní to aj odznelo), že už na informatívnom stretnutí rodičov matka uvádzala, že

ona uhrádza náklady na škôlku, avšak poukázal na to, že ide o škôlku krstnej mamy matky a z toho
dôvodu žiadal, aby mu matka predložila doklad preukazujúci reálnu úhradu nákladov na škôlku. Až na
pojednávaní, resp. v následnom písomnom vyjadrení matka svoje tvrdenie o tom, že ona platí škôlku
upravila tak, že ona škôlku neplatí nakoľko maloleté dieťa navštevuje škôlku krstnej mamy matky. Je
teda zrejmé, že matka nemá s týmto žiadne náklady, a teda nie je dôvod pričítať mu náklady na úhradu,
ktorá matke nevzniká. Z tohto dôvodu nerozporoval poplatok na škôlku nakoľko keď ju rozporoval na

informatívnom stretnutí, tak matka v konečnom dôsledku uviedla, že ona s týmto nemá náklady, teda
nebolo teda čo rozporovať. Poprel, že by išlo o nespornú skutočnosť, nakoľko náklady matky na škôlku
rozporovalnainformatívnomstretnutíaevidentneefektívneaúčelne,keďžesaukázalo,žematkažiadne
náklady na škôlku neznáša. Za nečestné považoval v odvolaní uvádzať, že matka výslovne uviedla,
že rodičia jej posielajú 330,- Eur na nájomné – matka uviedla, že rodičia jej na jej výživu prispievajú,

v neposlednom rade z konštatovania matky možno dedukovať, že matke teda nevznikajú náklady ani
na bývanie keďže tieto by mali znášať jej rodičia. Vyjadrenia matky o jej nákladoch sú tak nejasné a
neurčité a zahmlené polopravdami.
Poprel tvrdenia matky, že by nemal záujem sa stretávať s maloletým dieťaťom. Keď bolo maloleté dieťa
na východe, tak sa s matkou opakovane snažil dohodnúť na stretnutí, čo nie vždy matka umožnila.

Uviedol, že by pravidelne navštevoval maloleté dieťa aj v F., ale vzhľadom na jeho zlú finančnú situáciu,
ako aj na to, že cestovať do F. je pre neho momentálne veľmi ťažké, pretože cesta vlakom by ho stála
50,- Eur a cesta k vlaku by ho stála ďalších minimálne 25,- Eur za benzín na auto smer Kysak a F.
a späť, alebo cenu lístka autobusu 7,- Eur x 2 s tým, že spojenia naplánovať tak, aby sa mohol vrátiť aj
na východ, a to v ten istý deň sú nereálne, čo je matke veľmi dobre známe.

S vyšším výživným nesúhlasil, pretože už teraz má sedem mesiacov doplácať rozhodnutím súdu aj s
vyrátaným nedoplatkom na výživnom, v sume 300,- Eur mesačne, a ôsmy mesiac má uhradiť 280,- Eur
výživné, následne po 250,- Eur mesačne, pričom je naďalej na úrade práce od polovice septembra,
nepoberá žiadne dávky, ani nikdy na úrade nepoberal a výživné ako aj starostlivosť o jeho stravu prebrali
jeho rodičia, ktorí vo výraznej miere podporujú jeho dcéru aj finančne, v rôznych podobách, toto však

matka tiež účelovo vo svojom odvolaní neuviedla a uviedla len pomoc zo strany svojej rodiny.
Maloleté dieťa nemá náklady spojené so záujmovou aktivitou, t. j. krúžkom. Bežné náklady na
voľnočasové aktivity súd zohľadnil. Tvrdil, že aktuálne nemá možnosť pracovať v zahraničí a aktívne
si hľadá prácu na Slovensku, nemožno sa teda stotožniť s tým, že by mohol v lepšom prípade zarábať
2.000,- Eur mesačne. Je preukázaná jeho možnosť a schopnosť zarábať cca 700,- Eur mesačne, čo

zodpovedá jeho veku a vzdelaniu (viď zamestnanie v spoločnosti I. J., E.). Poprel účelové skončenie
práce v zahraničí, ukončenie pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa nebolo ani
písomne a ani ústne matkou popreté, a to ani na poslednom pojednávaní pred rozhodnutím súdu. Nie je
správna ani úvaha matky o tom, že sa môže ubytovať v F. a pracovať v F., pretože na prenájom čo i len
garsónky je potrebné uhradiť minimálne dva nájmy vopred ako kauciu a k tomu riadne nájomné, t. j. na

nájom by mal mať k dispozícii minimálne 1.500,- Eur len na začiatok bývania v F.. Jeho príjem vzhľadom
na absentujúce vzdelanie a prax je neistý, rozhodne však nemožno uvažovať v sumách ako uvádza
matka cca 2.000,- Eur mesačne. Tak ako matka poukazuje na to koľko a ako by mohol zarábať, môže
aj on poukázať na to, že nie je nevyhnutné, aby matka študovala, pokiaľ nemá dostatok finančných
prostriedkov na svoje potreby, ako aj na potreby maloletého dieťaťa, on tu nie je od toho, aby sa na tomto

podieľal (v matkou požadovanej miere) v čase, keď matka študuje. Veľa mladých matiek na štúdium
ani nenastúpilo, prípadne ho prerušilo z dôvodu, že sa museli zamestnať, aby pokryli svoje potreby
ako aj potreby maloletého dieťaťa. Je zrejmé, že matka nie je nútená sa zamestnať, to však nie je tiež
nevyhnutné určovať otcovi, ktorý je nezamestnaný, bez praxe a bez vzdelania s určitým zameraním, aby
uhrádzal na maloleté dieťa vo veku troch rokov 400-500,- Eur mesačne ako požaduje/uvádza matka.

Rodičia matky si plnia vyživovaciu povinnosť na plnoletú dcéru len v sume 330,- Eur, ale na trojročné
dieťa žiada sumu 400,- Eur? Pri určení výživného, ktoré nie je preukázateľne otec schopný uhrádzať,
sa tak vytvorí priestor na jeho kriminalizáciu a následné exekuovanie, čo v jeho veku a aktuálnom stave
je neprijateľné. Uviedol, že na jednej strane matka poukazuje na jeho menej častú realizáciu stykus maloletým dieťaťom, ale keď chce videohovor s maloletým dieťaťom, alebo sa dopytuje na informácie
ohľadom dcéry, matka nereaguje. Matka by mala súdu zverejniť všetky správy a nezatajovať ich, v
ktorých bolo oveľa viac dôkazov o tom, že on nechce stratiť kontakt s dcérou z augusta 2023, rovnako

aj povinnosť umožniť mu aspoň viac kontaktu, ak sú na východe, prípadne ho aj informovať, keďže na
správy či prosbu o možný kontakt s maloletým dieťaťom, keď musel z dôvodu súdov a jednaní chodiť do
Bratislavy, neodpovedala. Dodal, že svoju dcéru ľúbi. Z výpovede matky, ako aj z jej písomného podania
vyplýva, že maloleté dieťa často trávi čas na východe Slovenska u jej rodičov, niekedy aj niekoľko
týždňov, je teda otázne, v akom rozsahu mala ona snahu s ním komunikovať a umožňovať mu styk s

dcérou v období, keď to bolo pre neho dostupné. Poznamenal, že súdu prvej inštancie sú známe bežné
náklady na maloleté dieťa vo veku troch rokov bez záujmových aktivít a z rozhodovacej praxe súdov je
zrejmé, že i suma 250,- Eur mesačne na tak malé dieťa nie je nezanedbateľnou sumou a postačuje na
pokrytie jeho odôvodnených nákladov.
Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.

12. K vyjadreniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich
doterajších vyjadrení. Vo veci výšky výživného a zročného výživného ponechal rozhodnutie na úvahe
odvolacieho súdu.

13. Z vyjadrenia Okresnej prokuratúry Bratislava IV vyplýva, že sa stotožňuje s výrokmi IV. a V. rozsudku

súdu prvej inštancie, ktoré boli riadne odôvodnené v bodoch 18 až 38, resp. 43 až 60 odôvodnenia
rozsudku. Navrhla, aby odvolací súd výroky IV. a V. rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil.

14. Matka v odvolacej replike uviedla, že sa pridržiava podaného odvolania. Dodala, že k jednotlivým
tvrdeným skutočnostiam zo strany otca sa už z dôvodu hospodárnosti konania vyjadrovať nebude,

nakoľkosakjehonepreukázanýmaúčelovýmtvrdeniamriadneajasnevyjadrilavpísomnýchpodaniach
doručených súdu prvej inštancie a tiež na pojednávaní, na ktorých v celistvosti zotrvala. Mala za to, že je
v prvom rade potrebné zohľadniť záujem maloletého dieťaťa na zabezpečení starostlivosti zo strany otca
plnením si jeho vyživovacej povinnosti vo výške 400,- Eur, ktorého osobná starostlivosť je takmer nulová
a táto výška výživného môže aspoň z časti sanovať absenciu jeho osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.

Predložila rozhodnutie dekana Fakulty architektúry STU v Bratislave o priznaní sociálneho štipendia
v sume 255,- Eur mesačne na obdobie od 01.09.2023 do 30.06.2024, resp. do ukončenia štúdia na VŠ.
K vyjadreniu prokuratúry uviedla, že nesúhlasí s jej postojom, ktorý vníma ako nedostatočný a v rozpore
so záujmami maloletého dieťaťa. Podľa jej vedomostí prokuratúra vstupovala do súdneho konania
z dôvodu podozrenia pre násilné správanie sa otca, ktoré bolo excesom v jeho správaní a nie pre

pochybnosti riadneho a primeraného plnenia si vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu.
Nestotožnila sa s tvrdením prokuratúry o údajnom riadnom odôvodnení napadnutých výrokov rozsudku
a v tejto súvislosti poukázala na podané odvolanie.
K vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedla, že ho vníma ako príliš stručné, plytké a neurčité vo
vzťahu k nutnosti zabezpečiť práva maloletého dieťaťa na plnenie so vyživovacej povinnosti otca, a to

vprimeranej,dostatočnejvýške,ktorázabezpečímaloletémudieťaťuparticipáciunaživotnomštandarde
povinného rodiča. V súlade s ust. § 62 ods. 4 a nasl. Zákona o rodine a ustálenou judikatúrou je
nutné takmer 100% mieru osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa zohľadniť vo výške výživného
plateného otcom.

15. Otec v odvolacej duplike uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach, pričom Okresná
prokuratúra tiež súhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie a kolízny opatrovník sa nevyjadril v jeho
neprospech.Nesúhlasilsvýškouvýživnéhonamaloletédieťavsume400,-Eur,ktorejsamatkadomáha.

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie podala včas

oprávnenáosoba(§359a§362ods.1CSPa§7ods.1CMP)protirozhodnutiusúduprvej,protiktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 písm. e), f), h) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal rozsudok, ako
aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel

k záveru, že odvolanie matky je čiastočne dôvodné.

17. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu matky na úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.Predmetomodvolaciehokonaniaspoukazomnadôvodymatkypredostretévodvolaníbolopreskúmanie
správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch o určení výšky vyživovacej povinnosti
otca na maloleté dieťa a o zročnom výživnom.

18. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého

dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

21. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa je treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na
ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle ust. § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských
práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať
svoje dieťa a naopak dieťaťu sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený

princíp ochrany práv teda zahŕňa zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej
povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa
realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojmu dieťaťu
podľa kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine.

22. Rodičia maloletého dieťaťa sú povinní prispievať na výživu maloletého dieťaťa, pričom plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Zároveň pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na

schopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinného.Jepotrebnézdôrazniť,ženaschopnosti,možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je
zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá
telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako

aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých
životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke
fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je
rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj
jeho schopnosti. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a

majetkové pomery povinného. Ak sú tieto obmedzené, je zrejmé, že odôvodnenými budú môcť byť len
bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru potrieb oprávneného. Naopak pri vyššej životnej
úrovnipovinnéhomôžupododôvodnenépotrebyspadaťnapr.tvorbaúspor,ktorásíceniejenevyhnutná,
avšak môže dopomôcť k rozvoju oprávneného dieťaťa. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové
možnosti povinného dané ako jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými

možnosťami), tak objektívnymi skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný
bez náležitého odôvodnenia na seba berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie
nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá lepších zárobkov, výhodnejšieho zamestnania a pod.. Pri zmene
zamestnania povinného na zamestnanie s nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých

k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov
povinného. V opačnom prípade by sa pri určovaní výživného vychádzalo zo schopností a možností
povinného pred takouto zmenou zamestnania, resp. z majetkových pomerov, ktoré by tento mal, ak by
svoj majetok nevystavoval neprimeraným majetkovým rizikám. Súd by v takomto prípade nemal braťohľad na pokles príjmu povinného a pri určení výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene
zamestnania povinného nedošlo.

23. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne)
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný

svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na
zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Potencionalita príjmov znamená
v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu,
aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia

s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním
možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto,
že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.
Podľa Ústavy Slovenskej republiky má však každý garantované základné právo na slobodnú voľbu
povolania, hoci potencionalita príjmov ju nepopiera (z komentára k Zákonu o rodine, druhé prepracované

a doplnené vydanie vydavateľstva Wolters kluwer, rok 2014, str. 110), ale zákonodarca umožňuje
hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých
podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť
povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.

24. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojho dieťaťa a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť
zabezpečenia výživy dieťaťa. S povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie
výživy dieťaťa v záujme jeho náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z

rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti)
doterajšie zamestnanie za menej výhodné.

25. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na argumentáciu Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS
1335/14 zo dňa 26.05.2014, ktorá je vzhľadom na podobnosť právnej úpravy plne aplikovateľná i na

prejednávanú vec a síce, že akonáhle sa človek stane rodičom, nadobúda určité práva s tým spojené,
ale tiež mu začne vznikať určité obmedzenie dané existenciou dieťaťa a jeho záujmami. Ak sa rozhodne
preto rodič využívať práva na slobodu pohybu a voľbu povolania, musí mať pritom súčasne na zreteli
záujmy svojho dieťaťa, v prejednávanom prípade tak záujem na zabezpečení všetkých potrieb svojho
dieťaťa napomáhajúcim všestrannému rozvoju jeho osobnosti. V prípade kolízie záujmu dieťaťa a rodiča

preváži záujem dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí (pozri
napr. č. 1 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa).

26. V predmetnej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec bol v čase začatia konania
zamestnaný u zamestnávateľa E. D. G. & H.. B., kde dosahoval príjem za obdobie od júna 2021 do mája

2022 v celkovej sume 22.398,82 Eur, t. j. v sume 1.866,57 Eur mesačne (podľa výpisov z účtu otca).
Z listiny datovanej dňom 27.07.2022, ktorá sa v spise nachádza v nemeckom jazyku (bez úradného
prekladu do slovenského jazyka) malo podľa súdu prvej inštancie vyplývať, že táto spoločnosť ukončila
pracovnýpomersotcombezuvedeniadôvodu.NáslednebolotecevidovanýnaÚradepráce,sociálnych
vecí a rodiny Stropkov ako uchádzač o zamestnanie, a to v období od 28.07.2022 do 22.10.2022, pričom

od 23.10.2022 sa zamestnal u zamestnávateľa I. J. E. s trvaním pracovného pomeru do 23.12.2022
s dohodnutou mzdou 3,713 Eur/hod.. Potvrdenie o príjme od tohto zamestnávateľa v členení brutto/
netto/zrážky sa v spise nenachádza. Potom bol otec opätovne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie,
a to od 28.12.2022 do 21.01.2023. Dňa 22.01.2023 začal opätovne pracovať u zamestnávateľa I. J. E.
s tým, že pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 22.12.2023 s dohodnutou mzdou 4,023Eur/

hod.. Tento pracovný pomer bol ukončený dňom 23.02.2023 dohodou. Potvrdenie o príjme od tohto
zamestnávateľa v členení brutto/netto/zrážky sa v spise nenachádza (otec založil do spisu iba výpis
z účtu, z ktorého vyplýva, že tento zamestnávateľ mu dňa 16.02.2023 na účet vložil sumu 682,- Eur).
Od 24.02.2023 do 01.05.2023 bol otec opätovne evidovaný ako uchádzať o zamestnanie na príslušnomúrade práce. Od 02.05.2023 do 14.09.2023 bol otec zamestnaný u zamestnávateľa K. D. L. G. (podľa
listinného dôkazu, ktorý je v spise založený v nemeckom jazyku bez úradného prekladu do slovenského
jazyka) a podľa výpisov jeho z účtu bol jeho priemerný čistý mesačný príjem za toto obdobie v sume

2.075,66 Eur. Od 26. 09.2023 je otec opätovne evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

27. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd dospel k záveru, že otec je schopný
dosahovať príjem z pracovnej činnosti v lepšom prípade v sume 2.000,- Eur mesačne (keď bol
zamestnaný v zahraničí) a v horšom prípade aspoň na úrovni priemernej mzdy v danom odbore,

v ktorom sa vykonávajú elektroinštalačné, okenárske a pomocné stavebné práce, ktorá sa pohybuje
od 700,- Eur vyššie, v závislosti od toho, na ktorej časti územia Slovenskej republiky sú dané práce
vykonávané. Súd prvej inštancie ustálil, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem
minimálne v sume 1.000,- Eur a uhrádzať výživné v sume 250,- Eur mesačne. Odvolací súd je toho
názoru, že takýto záver súdu prvej inštancie neobstojí pre nesprávne právne posúdenie veci a z toho
dôvodu nedostatočne zistený skutočný stav (§ 35 CMP), preto ako dôvodnú vyhodnotil odvolaciu

námietku matky spochybňujúcu záver súdu prvej inštancie o ustálení potenciálneho príjmu otca. Súd
prvej inštancie vychádzal z objektívnej možnosti otca dosahovať príjem minimálne v sume 1.000,- Eur
mesačne, avšak odvolací súd postráda akým spôsobom k tejto sume dospel, keď s ohľadom na jeho
príjmy od zamestnávateľov v zahraničí, nezohľadňoval aj to, či v období mimo týchto zamestnaní bolo
možné takýto príjem dosahovať. Z odôvodnenia rozsudku súdu nevyplýva ani vyhodnotenie okolností,

za ktorých k zmene zamestnania došlo a či išlo o dôležitý dôvod, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia
povinného. Napokon súd neuviedol z akého zdroja čerpal, pokiaľ uviedol, že by otec mohol dosahovať
príjem minimálne v sume 1.000,- Eur mesačne, resp. aspoň na úrovni priemernej mzdy v danom odbore,
v ktorom sa vykonávajú elektroinštalačné, okenárske a pomocné stavebné práce, ktorá sa pohybuje
od 700,- Eur vyššie, v závislosti od toho, na ktorej časti územia Slovenskej republiky sú dané práce

vykonávané. Súd prvej inštancie si nezabezpečil, resp. nevyzval otca na doloženie úradne preloženého
potvrdenia o skončení pracovného pomeru tak zo spoločnosti E. D. G. & H.. B., ako aj zo spoločnosti K.
D. L. G. do slovenského jazyka, na základe čoho nie je možné posúdiť dôvodnosť skončenia pracovných
pomerov u týchto zahraničných zamestnávateľov a následne sa nevysporiadal s tou okolnosťou, či je
možné od otca spravodlivo požadovať, aby zotrval v pracovnom pomere u zamestnávateľa v zahraničí

(resp. pracoval v zahraničí u iného zamestnávateľa), kde dosahoval vyšší príjem ako u zamestnávateľa
na Slovensku a mohol si tak vo zvýšenej miere plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému
dieťaťu. Pokiaľ súd prvej inštancie rezignoval na túto svoju povinnosť, došlo k pochybeniu v zisťovaní
skutočného stavu veci. Ak by súd prvej inštancie dospel k negatívnemu záveru, ktorý musí byť v kontexte
svykonanýmidôkazmiriadneodôvodnenýsprihliadnutímnaprincíppotencionalitypríjmov,odvolacísúd

nenachádzadôvod,prektorýbysapriurčenívýškyvýživnéhozačas,ktorýotecpracovaluzahraničných
zamestnávateľov, nemalo vychádzať z jeho priemerného čistého mesačného príjmu dosahovaného
u týchto zamestnávateľov pri určení jeho vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa.
Pochybenie súdu prvej inštancie nastalo aj v tom, že nezisťoval príjmy otca v období roka
predchádzajúcemu podaniu návrhu na súd, t. j. od 24.02.2021, keď v odôvodnení svojho rozsudku

vychádzal z príjmu otca od júna 2021 do mája 2022 (bod 28. odôvodnenia rozsudku). V ďalšom odseku
konštatoval ukončenie pracovného pomeru otca v spoločnosti E. D. G. & H. ku dňu 27.07.2022, avšak
bez vyhodnotenia jeho príjmu za obdobie od júna 2022 do skončenia pracovného pomeru, ako aj
zisťovania, či otcovi boli vyplatené nejaké finančné prostriedky, odlišné od mzdy, pri skončení tohto
pracovného pomeru.

Súd prvej inštancie žiadal od účastníkov vo výzve na preukázanie majetkových pomerov predložiť
listinné dôkazy, okrem iného rozpis príjmov za každý mesiac jednotlivo vyhotovený zamestnávateľom
opatrený podpisom zodpovednej osoby a pečiatkou zamestnávateľa. Napriek tomu sa uspokojil
s výpismi z otcovho účtu o jeho príjmoch od zamestnávateľov a potvrdením o zdaniteľných príjmoch
za rok 2022 vyhotoveného spoločnosťou I. J. E. (z ktorého ani neustálil príjem otca) bez toho, aby bol

jeho príjem preukázaný riadnymi potvrdeniami o príjme od jeho zamestnávateľov v členení brutto/netto/
zrážky.

28. Odvolací súd konštatuje, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Rodič, ktorý sa
o dieťa osobne stará (v tomto prípade matka), plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním

vecných plnení (bývanie, strava, ošatenie, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou
starostlivosťou.Rodič,ktorýsaodieťaosobnenestará,prispievanajehovýživuvýživným,ktoréurčísúd.
Pokiaľ je dieťa v útlom veku, ako je tomu aj v danom prípade, obligatórnym hľadiskom pri určovaní výšky
výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnémuzabezpečeniu výživy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 489/2011 zo dňa
10.11.2021). V tomto smere uznal odvolací súd za dôvodnú námietku matky, že súd prvej inštancie
síce zdôraznil, že matka má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktorú kompenzuje vo výraznej

miere svojou osobnou starostlivosťou oň, na ktorej sa otec nepodieľa, čo musí vyvážiť svojím finančným
plnením, avšak v konečnom dôsledku sa to neprejavilo pri určení výšky vyživovacej povinnosti na
maloleté dieťa.

29. Zo strany matky boli odvolacie námietky v tom, že súd prvej inštancie nesprávne nezohľadnil

výdavky za návštevu predškolského zariadenia dieťaťom v sume 250,- Eur a na bývanie maloletého
dieťaťa v sume 220,- Eur mesačne (ale iba v sume 165,- Eur), ktoré odvolací súd vyhodnotil ako
nedôvodné. Matka v podanom návrhu uvádzala, že maloleté dieťa navštevuje jasle, ktoré vlastní jej
krstná, pričom za ne neplatí. V správe od kolízneho opatrovníka zo dňa 04.03.2022 uviedla, že jej krstná
matka umožňuje pobyt maloletého dieťaťa v škôlke bezplatne. Pokiaľ by matka uhrádzala poplatok za
škôlku, ktorú maloleté dieťa navštevuje, mohla potvrdenie o tejto úhrade predložiť súdu, keďže cestou

zvoleného právneho zástupcu bola pred prvým pojednávaním vo veci samej, ktoré bolo odročené bez
prejednaniaveci,vyzvanánato,abypredložilarozpisaktuálnychmesačnýchvýdavkovnamaloletédieťa
spolu s dokladmi preukazujúcimi ich hodnovernosť. Matka ani v rozpise výdavkov na maloleté dieťa,
ktoré je obsahom písomného podania zo dňa 11.03.2023 neuvádzala ako výdavok dieťaťa poplatok
za škôlku. Zverejnenie poplatku za návštevu škôlky sa internetovej stránke v žiadnom prípade nie je

dôkazom o realizácii platieb za pobyt maloletého dieťaťa v škôlke, najmä ak sama matka tvrdila, že
pobyt maloletého dieťaťa je bezplatný.
Ako nesprávne nemožno hodnotiť, ak súd prvej inštancie posúdil ako odôvodnený náklad maloletého
dieťaťa na bývanie, resp. jeho pomernú časť, sumu 165,- Eur mesačne z dôvodu, že matka nielen na
pojednávaní, ale aj v podanom návrhu na súd tvrdila, že polovicu nájomného na byt platí jej sestra,

sktoroužijevspoločnejdomácnostiadruhúpolovicuplatíona,sčímjejvypomáhajúrodičia,spoukazom
na to, že sestra jej vypomáha s nákupom potravín, pričom aj v čase zdieľania spoločnej domácnosti
s otcom, platila jej sestra polovicu nájmu. Nemožno dať za pravdu odvolateľke, že by súd prvej inštancie
nesprávne pochopil a vyhodnotil jej tvrdenie, že od samotného počiatku tvrdila, že so sestrou platia
nájomné za byt na polovicu a takýmto spôsobom jej sestra pomáha s nákladmi na maloleté dieťa, čo

by bolo v rozpore s vyššie uvedenými skutočnosťami, ako aj so samotným vyjadrením matky o pomoci
zo strany sestry v podobe nákupu potravín.

30. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou matky týkajúcou sa nevykonania navrhovaného
dokazovania predložením bankových výpisov z účtu otca za posledný rok za účelom preukázania

nedôvodnosti jeho výdavkov a jeho nehospodárneho nakladania so svojimi príjmami, preferujúc svoje
potrebypredpotrebamimaloletéhodieťaťa.Vkontextevyhodnoteniadokazovaniasúdomprvejinštancie
nemožno dospieť k záveru, že by bolo prihliadnuté na nedôvodné výdavky otca s poukazom na
skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Je vecou a úlohou zákonného
sudcu, bez ohľadu na procesné návrhy účastníkov konania, aby organizoval súdne konanie, a teda

aby sám riadil aj rozsah a charakter vykonávaného dokazovania tak, aby mal náležite preukázané
dôvody svojho rozhodnutia (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 287/2010 zo dňa
30.09.2010). Dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz

na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom konaní viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je
vecou súdu, a nie účastníkov konania. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal
všetky navrhované dôkazy, alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to

považovaťzaprocesnúvadukonaniaznemožňujúcurealizáciuprocesnýchoprávneníúčastníkakonania
(R 125/1999).

31. Odvolací súd v záujme zachovania práva účastníkov konania na riadny dvojinštančný proces
so všetkými jeho atribútmi (zahŕňajúci vykonávanie základného dokazovania na rozhodujúce otázky

v prvej inštancii súdov, dostatočne konkrétne právne posúdenie veci i v tomto stupni a do tretice tiež
vypracovanie rozhodnutia majúceho konanie skončiť odôvodnením zodpovedajúcim úprave v ust. § 220
ods. 2 CSP), rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu porušenia
procesných práv účastníkov konania do takej miery, že bolo porušené ich právo na spravodlivý proces,pričom tento nedostatok nie je možné odstrániť v konaní pred odvolacím súdom a podľa ust. § 391 ods.
1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

32. Po vrátení veci súd prvej inštancie doplní dokazovanie týkajúce sa príjmov matky (za obdobie
po skončení rodičovskej dovolenky, ako aj za prípadné projekty realizované v rámci študentskej
praxe), príjmov otca, ako aj dôvodov skončenia pracovných pomerov u jeho zamestnávateľov v
zahraničí v zmysle pokynov uvedených vyššie, zrozumiteľne vyhodnotí zárobkové (aj potenciálne)
a majetkové schopnosti a možnosti otca a konkrétne zistenia premietne do svojich úvah na podporu

primeranosti určeného výživného so zohľadnením výraznej miery osobnej starostlivosti matky o maloleté
dieťa oproti otcovi. Odvolací súd poznamenáva, že i keď právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú
úpravu výživného a jeho určenie je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na
všetky okolnosti prípadu, určitou pomôckou môže byť aj Metodika pre výpočet výživného zverejnená
Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je
však zjednocovať procesné postupy a rozhodovaciu prax súdov v rodinnoprávnej agende a môže súdu

slúžiťakonezáväznápomôcka.Následnesúdopätovnerozhodneobežnomvýživnom,akoajozročnom
výživnom s uvedením nielen sumy, ale aj obdobia, za ktoré zročné výživné vzniklo, ktoré uvedie nielen
v odôvodnení, ale aj vo výroku nového rozhodnutia a toto svoje nové rozhodnutie súd náležite v súlade
s § 220 ods. 2 CSP odôvodní tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom
dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé.

V súvislosti s odrátaním sumy 700,- Eur poskytnutej otcom v mesiaci február 2022 od celkovej sumy
zročného výživného bude povinnosťou súdu prvej inštancie sa zaoberať tým, či sa z tejto sumy uhradila
polovica nájmu, ktorá bola v tom čase v sume 620,- Eur (ako tvrdila matka v podanom návrhu) a či
zostávajúca časť finančných prostriedkov slúžila výlučne na úhradu výdavkov maloletého dieťaťa. Súd
sa vysporiada s protichodnými tvrdeniami matky, ktorá v návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletému dieťaťu a v správe od kolízneho opatrovníka zo dňa 04.03.2022 uvádzala, že
otec jej vo februári 2022 zaslal sumu 700,- Eur na nájomné za byt a výživu maloletého dieťaťa, avšak
v podanom odvolaní uvádzala, že otec vyššie uvedenou sumou prispel na chod spoločnej domácnosti
a nie na výživné pre maloleté dieťa. Po ustálení sumy poskytnutej na výživu maloletého dieťaťa za
mesiacfebruár2022bypotomprichádzalodoúvahyodrátaťjuodzročnéhovýživného.Sumaposkytnutá

matke zo strany otca v januári 2022 je pre výpočet zročného výživného irelevantná.

33. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozsudku opomenul
do záhlavia uviesť právneho zástupcu otca ako aj to, že konanie sa uskutočňovalo za účasti Okresnej
prokuratúry Bratislava IV a vo výroku V. došlo k pochybeniu súdu prvej inštancie v tom smere, že tu

absentuje údaj o období, za ktoré vzniklo otcovi zročné výživné, čo súd prvej inštancie bude povinný
napraviť vo svojom novom rozhodnutí.

34. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného
konania a v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

35. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).