Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. október 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123261027
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:6123261027.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcu: Ministerstvo vnútra SR,

Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866 proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. D., E.
X/X, právne zast. Mgr. Peter Kupka, advokát, Hlavná 23, Trnava, o zaplatenie 680 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 680 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 680 Eur od 10.1.2023 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 680 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 680 Eur od 9.1.2023 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým,
že rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne č. KRPZ-TN-V02-20-001/2021-P zo dňa
17. 01. 2022 bola príslušníkovi PZ F. G. (ďalej len „ príslušník PZ “) priznaná náhrada za bolesť v
celkovej výške 1.588 Eur za služobný úraz, ktorý utrpel dňa 06. 07. 2021 pri vykonávaní služobného

zákroku na hraničnom priechode Horné Srnie - Brumov-Bylnice, kde sa konalo protestné zhromaždenie
proti obmedzeniam súvisiacim s cezhraničným prechodom v snahe zabrániť šíreniu ochorenia Covid-19.
Uvedená náhrada za bolesť bola príslušníkovi PZ priznaná na základe lekárskeho posudku MUDr.
Pavla Kulicha o bolestnom zo dňa 16. 11. 2021, ktorý bol prekontrolovaný posudkovým lekárom odboru
sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností MV SR v Bratislave dňa 24. 11.
2021 pod č. SPSČ-OZ-234/2021-PL s priznaním 15 bodov podľa položky č. 113d/ - pomliaždenie
ľavej ruky s odreninami IV. a V. prstu, a 20 bodov podľa položky č. 76/ - pomliaždenie zadnej časti

hrudníka. Náhrada za bolesť vo výške 1.588 Eur bola určená ako súčin 35 bodov a sumy 22,66 Eur
za jeden bod ( 35 x 22,66 Eur = 793,10 Eur), zaokrúhlene na celé euro smerom nahor na sumu 794
Eur, krát dva, nakoľko podľa § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. ak bolo policajtovi pri služobnom
zákroku spôsobené poškodenie zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku,
patrí náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške. Keďže nárok na náhradu za bolesť vznikol v roku 2021,
hodnota jedného bodu je 22,66 Eur v zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S14243-2021-
OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok

2021. Uvedená dávka úrazového zabezpečenia bola poškodenému vyplatená sekciou personálnych a
sociálnych činností MV SR v Bratislave dňa 14.02.2022. V dôsledku protiprávneho konania žalovaného
utrpel príslušník PZ služobný úraz, pričom protiprávnosť konania spočívala v tom, že pri neoprávnenom
odstraňovaní zátarasy neuposlúchol výzvu verejného činiteľa na upustenie od protiprávneho konania,chytil poškodeného príslušníka PZ za nohu a plecom do neho prudko sotil, následkom čoho poškodený
príslušník PZ bol nútený použiť voči nemu donucovacie prostriedky, pri použití ktorých utrpel zranenie
- pomliaždenie ľavej ruky s odreninami IV. a V. prsta, ktoré MUDr. Pavol Kulich v lekárskom posudku

zo dňa 16. 11.2021 ohodnotil počtom 15 bodov, a ktoré ako je vyššie uvedené aj odsúhlasil posudkový
lekár odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností MV SR v Bratislave
v súlade so zákonom č. 328/2002 Z.z.. Za utrpené zranenie, za ktoré zodpovedá žalovaný, prislúcha
náhrada za bolesť v sume 680 Eur vypočítaná nasledovne : počet bodov 15 x 22,66 Eur za jeden bod, t.j.
339,90 Eur x 2 (podľa § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.). Poverený zamestnanec zástupcu žalobcu

na pojednávaní doplnil, že žalobca uplatňuje úrok z omeškania od 09.01.2023 z dôvodu, že žalovanému
bola doručená výzva žalobcu na zaplatenie náhrady škody dňa 09.12.2022 a po uplynutí dodatočnej
lehoty na splnenie dlhu 30 dní sa dostal žalovaný do omeškania. Žalobca považuje za dátum prevzatia
tejto výzvy dátum 09.12.2022, ktorý je uvedený na predloženej doručenke síce v kolónke deň uloženia
zásielky, ale má za to, že adresát tento dátum vpísal do nesprávnej kolónky na doručenke.

2. Proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, ktorým žiadal žalobu
ako zjavne neopodstatnenú zamietnuť. Žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde.
Namietol svoju pasívnu legitimáciu v spore. Konanie žalovaného nebolo protiprávne. Poukázal na
prezumpciu neviny. Za skutok na ktorom zakladá svoj nárok žalobca nebol žalovaný nikdy ani len
neprávoplatne odsúdený v trestnom, respektíve v priestupkovom konaní. Neboli splnené predpoklady

vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle Občianskeho zákonníka, a to porušenie právnej povinnosti,
príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou a zavinenie. Žalovaný
vo vyjadrení zo dňa 9.11.2023 nepoprel skutočnosť, že policajt utrpel pri použití donucovacích
prostriedkov voči nemu zranenie. Žalovaný však bol počas zásahu voči nemu pasívny, nekládol odpor.
Za toto zranenie nemôže niesť zodpovednosť žalovaný, pretože nebolo spôsobené jeho konaním, ale

vlastným neodborným konaním policajta, ktorý vzhľadom na svoju funkciu musí vedieť vykonávať takéto
donucovacie prostriedky tak, aby si sám nespôsobil zranenie. Mal za to, že rozhodnutie, ktorým bola
policajtovi prizná na náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške je celkom subjektívne. Malo totiž prameniť
z nadštandardných pracovných osobných vzťahov medzi policajtom a vedením policajného zboru, o čom
svedčí aj fakt, že policajt bol po vykonaní služobného zákroku voči žalovanému povýšený z kapitána

na majora.

3. Súd po vykonanom dokazovaní oboznámením potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 15.2.2022,
lekárskeho posudku o bolestnom zo dňa 16.11.2021, listu Ministerstva vnútra SR zo dňa 24.11.2021,
výzvy Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne zo dňa 2.12.2022 na zaplatenie regresného nároku,

odporu žalovaného zo dňa 11.6.2023, návrhu na pokračovanie v konaní zo dňa 29.6.2023, podania
žalobcu zo dňa 8.8.2023, rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ v Trenčíne zo dňa 17.1.2022, obsahu
spisového obalu príloha č. 3 KR PZ-TN-VOZ-20-023/202-P, rozhodnutia Okresného úradu Trenčín,
odboru všeobecnej výkonnej správy č. OU-TN-OVVS2-2022/003181-042 zo dňa 10.6.2022, rozhodnutia
Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov č. OU-TN-OOP1-2022/027573-002 zo dňa

12.9.2022, doložky právoplatnosti a vykonateľnosti z č.l. 51, vyjadrenia žalovaného zo dňa 9.11.2023,
podania žalobcu zo dňa 27.11.2023, podania žalobcu zo dňa 21.12.2023, zvyšného obsahu spisu
rozsudkom vyhláseným na pojednávaní dňa 12.4.2024 žalobu zamietol a žalovanému priznal plnú
náhradu trov konania. Žaloba bola zamietnutá pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
keďže z ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že Ministerstvo vnútra SR (služobný

úrad menovaného policajta) je hmotnoprávne oprávnené domáhať sa uvedeného peňažného nároku
voči žalovanému, a teda aktívne vecne legitimovanou nie je Slovenská republika, ktorá bola v žalobe
označená ako žalobca.

4. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19Co 76/2024-109 zo dňa

30.4.2025 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie s vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V záhlaví citovaného uznesenia označil za žalobcu Ministerstvo vnútra SR. Z odôvodnenia uznesenia
odvolacieho súdu vyplýva, že na výzvu súdu prvej inštancie žalobca síce v podaní zo dňa 27.11.2023
uviedol, že žalobcom je Slovenská republika, konajúca Ministerstvom vnútra SR , ale v neskoršom
podaní zo dňa 21.12.2023 žalobca svoje označenie opravil a uviedol, že aktívne legitimovanou

procesnou stranou na podanie žaloby je Ministerstvo vnútra SR. Preto odvolací súd zrušil rozsudok súdu
prvej inštancie , keďže súd prvej inštancie v danej veci nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi ako strane sporu , aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere , že došlo
k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Uložil súdu prvej inštancie vec prejednať, vykonaťnavrhované dôkazy, posúdiť stranami sporu uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
a unesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena.

5. Po vrátení veci súdu prvej inštancie súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením
odvolania žalobcu zo dňa 21.5.2024, vyjadrenia žalovaného zo dňa 20.6.2024, uznesenia Krajského
súdu v Trenčíne č.k. 19Co 76/2024-109 zo dňa 30.4.2025 a prehratím zvukovo-obrazového záznamu
z č.l. 36 spisu.

6. Poverený zamestnanec zástupcu žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe. Uviedol, že bolo
preukázané, že v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, ktorý neuposlúchol výzvu príslušníka
PZ, aby upustil od konania, došlo k poškodeniu zdravia policajta, ktorý realizoval služobný zákrok a je
teda daná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a škodou, ktorá vznikla žalobcovi, keďže ten
vyplatil bolestné policajtovi.

7.Právnyzástupcažalovanéhovzáverečnomnávrhužiadalžalobuvcelomrozsahuzamietnuť. Uviedol,
že keďže v tomto prípade má škoda spočívať v tom, že žalobca musel zaplatiť dávku úrazového
zabezpečenia (náhradu za bolesť) policajtovi za to, že utrpel škodu na zdraví, musí existovať príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného (ako príčinou) a touto škodou na zdraví (ako
následkom). Žalovaný bol v súvislosti s predmetnými udalosťami na hraniciach s Českou republikou

v priestupkovom konaní uznaný za vinného z protiprávneho konania, ktoré malo spočívať v tom,
že neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Žalovaný však nebol nikdy
uznaný za vinného z protiprávneho konania na tom skutkovom základe, že by akýmkoľvek spôsobom
ublížil na zdraví dotknutému policajtov H. G.. A to aj napriek tomu, že ak by existovala príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou na zdraví dotknutého policajta, musel

by byť žalovaný logicky stíhaný a potrestaný aj za priestupok podľa 49 ods. 1 písm. b) zákona o
priestupkoch, ktorého sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví alebo za priestupok
podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustí ten, kto úmyselne naruší
občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví. To sa do dnešného dňa nestalo, a to práve z
dôvodu, že aj žalobca si musí byť dobre vedomý skutočnosti, že takáto príčinná súvislosť, teda kauzálny

vzťah medzi príčinou a následkom, nikdy neexistoval. Z vykonaného dokazovania je celkom zrejmé,
že poškodený policajt neutrpel škodu na zdraví pri tom, ako mal žalovaný odmietnuť uposlúchnuť jeho
výzvu, ale až následne pri tom, ako proti žalovanému použil donucovacie prostriedky - hmaty a chvaty.
Žalovaný však pri použití týchto donucovacích prostriedkov nekládol žiaden odpor, nijako sa nebránil
a bol úplne pasívny, a preto svojim konaním nemohol žiadnym spôsobom spôsobiť škodu na zdraví

dotknutého policajta. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by žalovaný takýto odpor kládol,
ani že by práve konanie žalovaného počas použitia donucovacích prostriedkov spôsobilo predmetné
zranenie dotknutého policajta. Táto skutočnosť nevyplýva ani z tvrdení žalobcu v tomto konaní, ani
z výpovedí svedkov, a dokonca ani z výpovede samotného policajta, ktorý mal predmetné zranenie
utrpieť. Nepreukazuje to ani videozáznam, z ktorého je naopak zrejmé, že žalovaný sa pri použití

donucovacích prostriedkov nijako nebránil a nekládol aktívny ani pasívny odpor. Žalovaný preto trvá
na tom, že k poškodeniu zdravia dotknutého policajta došlo výlučne v dôsledku vlastného konania
tohto policajta, konkrétne v dôsledku jeho neodborného použitia donucovacích prostriedkov - hmatov
a chvatov, ktorý vzhľadom na svoje zamestnanie, funkciu a postavenie príslušníka Policajného zboru
musí vedieť vykonávať takéto donucovacie prostriedky proti osobe, ktorá nekladie žiaden odpor tak, aby

si sám nespôsobil zranenie.

8. Podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov Služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho
zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím

osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky
úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia
nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku
úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

9. Podľa § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície Ak bolo
policajtovi pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo
proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.10. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

12. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša

škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

13.Podľa§5ods.1zákonač.437/2004Z.z.onáhradezabolesťaonáhradezasťaženiespoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení

neskorších predpisov Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

14. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok
predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma
sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

15. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví
výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2
opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní
najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

16. Žalobca svoj nárok na náhradu škody odvíjal od ustanovenia § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002
Z.z., v zmysle ktorého služobný úrad má voči tretej osobe právo na náhradu škody, ktorá služobnému
úradu vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v
dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby. Z tvrdení žalobcu v žalobe a jeho podaní
zo dňa 27.11.2023 ako aj z predloženého potvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 15.2.2022

vyplýva, že služobným úradom policajta, ktorému Ministerstvo vnútra SR vyplatilo dňa 14.2.2022
dávku úrazového zabezpečenia za služobný úraz zo dňa 6.7.2021 (náhradu za bolesť) je Ministerstvo
vnútra SR. Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že boli splnené všetky predpoklady
vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z., a to, že v dôsledku
zavineného protiprávneho konania žalovaného sa policajtovi stal úraz, ohľadom ktorého žalobca vyplatil

policajtovi dávku úrazového zabezpečenia (bolestné) v sume 680 Eur. Súd pri ustálení skutkového stavu
a danosti jednotlivých predpokladov zodpovednosti za škodu prihliadal aj na nesporné skutkové tvrdenia
sporových strán v zmysle § 151 ods. 1 CSP a existenciu skutočnosti, ktoré boli sporné medzi stranami
vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania.

17.Medzistranaminebolosporné,žedňa06.07.2021privykonávaníslužobnéhozákrokunahraničnom
priechode Horné Srnie - Brumov-Bylnice, kde sa konalo protestné zhromaždenie proti obmedzeniam
súvisiacim s cezhraničným prechodom v snahe zabrániť šíreniu ochorenia Covid-19 policajt F. G. utrpel
škodu na zdraví – pomliaždenie ľavej ruky s odreninami IV a V. prsta, keď pri služobnom zákroku použil
voči žalovanému donucovacie prostriedky. Žalovaný nepopieral výšku bolestného stanovenú lekárskym

posudkom o bolestnom vypracovaného MUDr. Pavlom Kulichom zo dňa 16.11.2021, v ktorom bol
stanovený celkový počet bodov na 35. Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S14243-2021-
OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
na rok 2021, vydaného podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., predstavuje výška náhrady za
bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2021 sumu 22,66 eura za

jeden bod, keďže priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistená
Štatistickým úradom SR za kalendárny rok 2020 predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
predstavovala sumu 1.133 Eur a 2% z nej činia 22,66 Eur (§ 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z.). Bolestné
potom predstavuje 340 Eur (35 bodov x 22,66 Eur).18. Podľa § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru patrí
policajtovi náhrada bolestného v dvojnásobnej výške, pretože k poškodeniu zdravia policajta došlo pri

služobnom zákroku policajta a konanie žalovaného smerovalo proti tomuto zákroku. V zmysle § 9 ods. 3
zákona č. 171/1993 Zz. Služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť
policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Pod tento pojem
nepochybne spadá aj použitie donucovacích prostriedkov (hmatov, chmatov) policajtom dňa 6.7.2021
vočižalovanému,ktorýneuposlúcholvýzvupolicajta,abyupustilododstraňovaniazátarásafyzikousilou

vlastným telom začal odtláčať policajta. Keďže bola splnená zákonná podmienka pre priznanie náhrady
za bolesť v dvojnásobnej výške, sú irelevantné a navyše aj nepreukázané tvrdenia žalovaného , ktorými
spochybňoval rozhodnutie žalobcu o priznaní náhrady za bolesť v dvojnásobnej výške, a naznačoval, že
ide o výsledok nadštandardných pracovných osobných vzťahov medzi policajtom a vedením policajného
zboru, čomu mal nasvedčovať aj fakt, že policajt bol po vykonaní služobného zákroku voči žalovanému
povýšený z kapitána na majora. Policajtovi teda podľa § 173 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. vznikol

nárok na náhradu za bolesť v dvojnásobnej výške, t.j. v sume 680 Eur. Žalovaný nepopieral, že
žalobca náhradu za bolesť v tejto sume vyplatil policajtovi, ktorého zdravie bolo pri služobnom zákroku
poškodené.

19. Z oboznámených listín bolo preukázané, že žalovaný pri služobnom zákroku policajta G. dňa

6.7.2021 neuposlúchol výzvu policajta G., aby upustil od pokusu o odstránenie betónovej zátarasy. Za
uvedené protiprávne konanie bol žalovaný právoplatne uznaný vinným z priestupku proti verejnému
poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch rozhodnutím Okresného
úradu Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-TN-OVVS2-2022/003181-042 zo dňa
10.6.2022 s tým, že odvolanie žalovaného proti tomuto rozhodnutiu bolo zamietnuté a prvostupňové

rozhodnutie priestupkového orgánu potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Trenčín č. OU-TN-
OOP1-2022/027573-002 zo dňa 12.9.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.9.2022. K námietkam
žalovaného , že žalovaný nebol nikdy uznaný za vinného z protiprávneho konania, ktorým mal
ublížiť na zdraví dotknutému policajtovi súd uvádza, že protiprávnosť konania nemusí vyplývať len
z právoplatného rozhodnutia o priestupku alebo rozhodnutia o trestnom čine. Protiprávnosť konania

môže byť konštatovaná aj v občianskom sporovom konaní a môže mať základ aj v porušení prevenčnej
povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je každý povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví. Obsahom spisu Okresného riaditeľstva PZ V Trenčíne č. ORPZ-
TN-396/2021, ktorý je prílohou č. 3 spisu KRPZ-TN-VOZ-20-023/2021-P je aj úradný záznam spísaný
policajtom B. H. F. G. dňa 6.7.2021 , v ktorom policajt popísal predmetný služobný zákrok zo dňa

6.7.2021 na štátnej hranici s ČR na ceste I/57 tak, že asi o 16.00 hod spozoroval spolu s ostatnými
príslušníkmi hliadky , že žalovaný sa snažil gurtňou podvliecť zátarasu na ceste v snahe ju odsunúť,
pričom nereagoval na výzvu policajta G. , aby upustil od tohto konania. Policajt G. v snahe zabrániť
konaniu žalovaného vložil nohu medzi neho a zátarasu, aby mu znemožnil ju podvliecť a opakovane
ho vyzýval, aby upustil od protiprávneho konania, načo žalovaný chytil menovaného policajta za nohu

a následne mu plecom prudko sotil do oblasti pása, následkom čoho policajta nadvihlo a policajt
následne použil proti žalovanému hmaty, chmaty, putá, pričom pri použití uvedených donucovacích
prostriedkov policajt utrpel zranenie – pomliaždenie ľavej ruky s odreninami prstov. Pre podozrenie
z útoku na verejného činiteľa boli žalovaný spolu s H. I. obmedzení na osobnej slobode, eskortovaní
na OO PZ za účelom vykonania procesných úkonov. Aj policajt C. J. H. K. v úradnom zázname zo dňa

6.7.2021 rovnako popísal predmetný incident, pri ktorom bol prítomný, keď uviedol , že žalovaný napriek
opakovaným výzvam B. G. neupustil od snahy odsunúť betónové zátarasy, žalovaný chytil policajta
G. za nohu a následne mu plecom prudko sotil do oblasti pása, následkom čoho policajta nadvihlo
a policajt následne použil proti žalovanému hmaty, chmaty, putá. Uznesením L. F. A. M. N. ČVS:
ORP-569/VYS-TN-2021 zo dňa 31.8.2021 bola trestná vec pre prečin útoku na verejného činiteľa

podľa § 214 Trestného poriadku postúpená na prejednanie priestupku Okresnému úradu Trenčín, odbor
všeobecnej vnútornej správy, nakoľko výsledky vyšetrovania preukazujú , že nejde o trestný čin, ale
o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že policajt F. G.
v rámci jeho výsluchu dňa 6.7.2021 popísal predmetný skutok rovnako ako v úradnom zázname zo
dňa 6.7.2021 , pričom dodal, že po zákroku musel ísť na ošetrenie na úrazovú chirurgiu vo Fakultnej

nemocnici Trenčín, nakoľko cítil ostrú bolesť v oblasti palca ľavej ruky. Dňa 7.7.2021 vypovedal aj A.
H. O. M., ktorý uviedol, že policajt Gahér vyzýval žalovaného, aby sa prestal snažiť gurtňou odtiahnuť
zátarasu na ceste, s tým, že žalovaný kľačal pred policajtom G., ktorý mu bránil v tom, aby gurtňou
obopol a odtiahol zátarasu , pričom žalovaný akoby zápasníckym chmatom podobral policajta G., zatlačilna neho, a žalovaný bol následne spacifikovaný príslušníkmi PZ. Z hlásenia o použití donucovacieho
prostriedku zo dňa 6.7.2021 policajti F. G., F. P., B. G. uviedli, že použili proti žalovanému dňa 6.7.2021
o 16.02 hod hmaty, chvaty, údery, kopy sebaobrany podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 171/1993

Z.z. a putá podľa § 52 ods. 1 písm. a/ zákona č. 171/1993 Z.z.. Vyšetrovateľ vyhodnotil dôkazné
prostriedky, aj zabezpečený zvukovoobrazový záznam a dospel k záveru, že „útok“ žalovaného na B.
G. nemožno posudzovať ako násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa. Žalovaný
pri služobnom zákroku, keď mu boli nasadzované putá nevykazoval známky úmyslu útočiť na B. G.,
podrobil sa zákroku a po tom ako mu boli nasadené putá nevykazoval žiaden aktívny odpor. Preto

bola trestná vec postúpená na prejednanie priestupku. V odôvodnení rozhodnutia Okresného úradu
Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-TN-OVVS2-2022/003181-042 zo dňa 10.6.2022 sú
obsiahnuté výpovede policajtov prítomných pri predmetnom služobnom zákroku. H. O. M. uviedol, že
zátarasu na hraničnom priechode sa snažil odtiahnuť žalovaný a došlo k tomu, že bol napadnutý policajt
G., ktorý zabraňoval žalovanému v jeho činnosti, pričom policajt G. vyzval žalovaného, aby upustil
od svojho konania. Svedok A. Q. uviedol, že žalovaný sa snažil podvliecť gurtňu popod betónovú

zátarasu,kdesapostavilpolicajtG.,ktorýviackrátvyzývalžalovaného,abynemanipulovalsozátarasami
a upustil od svojho konania, pričom žalovaný bol v pokľaku pri zátarase a G. stál pred ním, následne
žalovaný nejakým spôsobom zasiahol do osoby policajta G. a voči žalovanému boli použité donucovacie
prostriedky. Svedok H. F. G. uviedol, že vyzýval žalovaného, aby neodťahoval zátarasy, pričom žalovaný
bol v podrepe pri jeho nohách a snažil sa jeho nohu odtlačiť rukami a keď sa mu to nedarilo, ľavou

rukou ho chytil za pravú nohu a pravým ramenom a hlavou mu narazil do oblasti pása a pravej ruky,
pričom podrobnosti si už nepamätal. Z výpovede svedka H. K. vyplýva, že žalovaný nerešpektoval výzvu
policajta G., podvliekal gurtňu pod zátarasu a zaútočil na policajta G. a vtedy bol vykonaný služobný
zákrok. Zo zvukovoobrazovej nahrávky z č.l. 36 spisu , predloženej žalobcom bolo preukázané, že po
príchode policajtov na cestu, kde boli položené betónové zátarasy policajt, ktorým bol podľa tvrdení strán

a listinných dôkazov B. H. F. G. komunikoval so žalovaným, ktorý držal v ruke upínací pás, rozprávali
sa o porušovaní právnych predpisov, ich rozhovor nie je zreteľne počuť pre pokriky a vulgarizmy od
prizerajúceho sa davu, potom policajt G. vložil nohu medzi betónovú zábranu a žalovaného, žalovaný
ostal kľačať pred policajtom, pričom následne sa žalovaný zodvihol z pokľaku a plecom sotil policajta
do oblasti pása, čím policajta čiastočne nadvihol a odtlačil, a tento fyzický útok žalovaného sa policajt

G. snažil prekonať, keď rukami použil proti žalovanému hmaty, chmaty, v dôsledku čoho sa žalovaný
zosunul na zem, s tým, že uvedené dianie sprevádzal krik prizerajúceho sa davu ľudí (cca 3:30 minúta
záznamu) a následne boli policajtami žalovanému nasadené na ruky putá, pričom na zázname nie je
viditeľné, žeby žalovaný proti nasadzovaniu pút kládol aktívny odpor. Z týchto dôkazov mal súd za
dostatočne preukázané tvrdenia žalobcu, že pri použití donucovacích prostriedkov (hmatov a chmatov)

voči žalovanému došlo k zraneniu ľavej ruky policajta. Samotný žalovaný uvedené potvrdil, keď uviedol,
že k poškodeniu zdravia policajta došlo pri použití hmatov a chmatov policajta. Podľa názoru súdu
žalovaný porušil prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal a mohol
vedieť, že ak napriek výzve policajta aby upustil od snahy odstrániť zátarasu použije proti policajtovi
fyzickú silu (bude sa snažiť vlastným telom policajta odtlačiť) s cieľom pokračovať v odstránení zátarasy,

tak policajt bude môcť voči nemu použiť donucovacie prostriedky – hmaty a chmaty, pri čom môže
dôjsť k poškodeniu zdravia policajta, no žalovaný nekonal tak, aby sa vyhol tejto situácii, z ktorej
mohla vzniknúť škoda na zdraví. Zavinenie žalovaného je minimálne na úrovni vedomej nedbanlivosti.
Zavinenie žalovaného sa v zmysle § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka predpokladá a žalovaný
nepreukázal, že škodu nezavinil.

20. Skutočnosť, že žalovaný pri nasadzovaní pút nekládol aktívny odpor mala význam pre vyhodnotenie
trestnoprávnej zodpovednosti žalovaného z prečinu útoku verejného činiteľa, ale táto skutočnosť je
v prípade posúdenia občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú na zdraví
policajta bez právneho významu. Žalovaný sa bránil tým, že k zraneniu policajta došlo počas

vykonávania hmatov a chmatov voči žalovanému, pretože policajt použil neodborne tieto donucovacie
prostriedky vzhľadom na jeho funkciu a postavenie príslušníka policajného zboru. Žalovaný teda
tvrdil, že policajt si zavinil škodu na zdraví sám v celom rozsahu vlastným konaním. Podľa § 441
Občianskeho zákonníka platí, že ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša
ju sám poškodený a ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne.

V zmysle judikatúry súdov (rozsudky Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 2233/1999 zo dňa 20.3.2001,
sp. zn. 25 Cdo 1097/2002 zo dňa 26.8.2003) a odbornej literatúry (Občiansky zákonník, komentár,
R. S. a spol., Epos, 2012, str. 482) konanie poškodeného, ktorým prispel ku vzniku škody alebo k
zväčšeniu jej rozsahu, musí mať povahu protiprávneho konania, ktoré bolo príčinou vzniku škody alebojej zväčšenia. Protiprávne konanie poškodeného spravidla spočíva v porušení generálnej prevencie
podľa § 415 Občianskeho zákonníka alebo porušení zakročovacej povinnosti podľa § 417 Občianskeho
zákonníka. Na strane poškodeného musia byť preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za

škodu. Na rozdiel od prezumpcie zavinenia škodcu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, v prípadoch
„zavinenia“ poškodeného treba úmysel aj nedbanlivosť preukázať. Žalovaného zaťažovalo v konaní
dôkazné bremeno na preukázanie toho, že škoda vznikla výlučne v dôsledku zavineného protiprávneho
konania policajta, teda žalovaný bol povinný preukázať svoje tvrdenia, že policajt si poranil ruku
vlastným neodborným použitím donucovacích prostriedkov. Žalovaný však túto skutočnosť v konaní

nepreukázal. Nebolo z oboznámených listín ani z predloženej zvukovoobrazovej nahrávky preukázané,
žeby policajt pri použití donucovacích prostriedkov nepostupoval dostatočne obozretne vzhľadom na
okolnosti v danom mieste a čase, teda, žeby porušil svoju prevenčnú povinnosť alebo zakročovaciu
povinnosť. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že policajt Gahér si pri služobnom zákroku riadne plnil
svoje služobné povinnosti. Najprv ústne vyzýval žalovaného, aby upustil od snahy odstrániť betónové
zátarasy, a teda postupoval v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z.. Keďže žalovaný nereagoval

na výzvy, policajt vložil nohu medzi zátarasu a žalovaného, aby mu znemožnil v podvlečení betónovej
zátarasy a jej odtiahnutiu z cesty. Policajt tak napĺňal úlohy policajného zboru v zmysle § 1 ods. 1 , §
2 ods. 1 písm. i) zákona č. 171/1993 Z.z., zabezpečoval verejný poriadok, keď ústne a svojím telom
bránil žalovanému v odstránení zátarasy z hraničného prechodu, umiestnenej tam podľa vtedy platných
predpisov a opatrení na zamedzenie šírenia pandémie koronavírusu, s ktorými opatreniami žalovaný

nesúhlasil. Žalovaný potom ostal mlčky čupieť pri zátarase v podrepe pred policajtom G., keď zrazu
ľavou rukou chytil policajta za nohu, zodvihol sa a plecom policajta sotil do pása, teda použil fyzickú silu
proti telesnej integrite policajta a odtlačil policajta od zátarasy, a policajt na prekonanie tohto konania
žalovaného na zaistenie vlastnej bezpečnosti a ochrany svojho zdravia musel použiť hmaty a chmaty
proti žalovanému, aby mu následne nasadil putá, a preto použitie týchto donucovacích prostriedkov bolo

primerané daným okolnostiam a v súlade s § 51 ods. 1 písm. a/, podľa § 52 ods. 1 písm. a/ zákona č.
171/1993 Z.z.. Nebolo teda preukázané, žeby celkom alebo aspoň sčasti za škodu na zdraví zodpovedal
sám poškodený policajt.

21. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov

(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi porušením právnej povinnosti a škodou vzťah príčiny a následku. Ak
bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie
je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha

pri posudzovaní vecnej súvislosti. Príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného
a vznikom škody na zdraví policajta mal súd za preukázanú vychádzajúc zo skutočnosti, že pokiaľ by
žalovaný uposlúchol výzvy policajta a nepokračoval by v odstraňovaní betónových zátarás, a neodtláčal
by policajta fyzickou silou svojím telom, nebol by dôvod na použitie donucovacích prostriedkov, pri
použití ktorých došlo k zraneniu príslušníka Policajného zboru a nedošlo by ani k vyplateniu náhrady za

bolesť zo strany žalobcu v prospech policajta. Škoda na zdraví policajta a na majetku žalobcu je tak vo
vecnej príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním žalovaného.

22. Žalobca uplatnil aj nárok na úrok z omeškania, ktorý mu patrí podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keďže ide o omeškania s plnením peňažného dlhu. Ohľadom nároku na náhradu škody

zákon nestanovuje okamih, kedy vzniká poškodenej osobe právo domáhať sa náhrady škody voči
osobe zodpovednej za škodu a povinnosť škodcu škodu nahradiť. Preto je potrebné vychádzať z
ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo
ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobca výzvu zo dňa 2.12.2022, ktorou žalovaného vyzval na náhradu

škody v sume 680 Eur v lehote 30 dní od doručenia výzvy zaslal žalobcovi poštou , pričom z fotokópie
doručenky vyplýva, že žalovaný výzvu prevzal, čo potvrdil svojím podpisom. Dátum prevzatia zásielky na
doručenke uvedený nie je , ale poverený zamestnanec zástupcu žalobcu na pojednávaní vysvetlil, že za
dátum doručenia výzvy žalovanému považuje dátum 9.12.2022, ktorý bol zrejme adresátom omylom na
doručenke vpísaný do kolónky dátum uloženia zásielky. Žalovaný nepopieral tvrdenia žalobcu o tom, že

mu bola uvedená výzva doručená dňa 9.12.2022. Preto dodatočná lehota 30 dní na plnenie stanovená
žalobcom v uvedenej výzve, začala plynúť nasledujúci deň po doručení výzvy, jej koniec pripadol na deň
8.1.2023, čo bola nedeľa, a preto sa koniec lehoty podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka presunul
na najbližší nasledujúci pracovný deň pondelok 9.1.2023. Od nasledujúceho dňa 10.1.2023 je tedažalovaný v omeškaní s plnením predmetného peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania (10.1.2023)
základná úroková sadzba ECB bola vo výške 2,50% a úrok z omeškania po pripočítaní 5 percentuálnych
bodovpredstavujevzmysle§3nariadeniavládySRč.87/1995Z.zsadzbu7,5%ročne. Žalobcauplatnil

túto sankciu v nižšej sadzbe 5% ročne, a keďže sa nejedná o konanie, pri ktorom z právnych predpisov
vyplýva určitý spôsob usporiadania právneho vzťahu medzi stranami, súd podľa § 216 CSP nemohol
prekročiť žalobný návrh žalobcu v tejto časti a priznal mu úrok z omeškania v uplatnenej sadzbe 5 %
ročne zo sumy 680 Eur od 10.1.2023 do zaplatenia, a úrok z omeškania bol nedôvodne uplatnený za
deň 9.1.2023, kedy ešte nebol žalovaný v omeškaní s plnením predmetného peňažného dlhu.

23. Z uvedených dôvodov súd výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody v sume
680Eursúrokomzomeškaniavovýške5%ročnezosumy680Eurod10.1.2023dozaplatenia,výrokom
II. žalobu zamietol v časti úroku z omeškania za deň 9.1.2023. Lehotu na plnenie súd určil do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 veta prvá CSP, keďže žalovaný nežiadal dlhšiu lehotu
na plnenie.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

28. Súd žalobe vyhovel takmer v celom rozsahu, keď žalobu zamietol len v časti úroku z omeškania za
jeden deň, čo je zanedbateľné v porovnaní s priznanou sumou a úrokom z omeškania a preto mal súd

za to, že vzhľadom na zásadu úspechu vzniklo úspešnému žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP právo na
plnú náhradu trov konania. Súd potom podľa § 262 ods. 1 CSP výrokom III. vyslovil, že žalobca má proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania
súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s

potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.