Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 113P/102/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125204172
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Vráblová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125204172.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar.
XX.XX.XXXX, D. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov – matka: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F.
XXX/X, G. H., právne zastúpená Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 836 460, so
sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, v mene ktorej koná Mgr. Matúš Kanis, advokát a otec: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. H., korešpondenčná adresa I. I. XXXX/X, I., o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 43 Eur mesačne,
maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 47 Eur mesačne, maloletej D. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 47
Eur mesačne a maloletej D. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 56 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

II. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 02.06.2025 domáhala, aby súd

maloleté deti A. B., C. B., D. B. a D. B. dočasne ponechal v osobnej starostlivosti matky a otca
zaviazal prispievať na výživu maloletých sumou 200 Eur na každé maloleté dieťa. Zároveň uviedla,
že rodičia sú toho času manželia, pričom z ich vzťahu pochádzajú tieto štyri maloleté deti. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že v správaní otca dlhodobo pozorovala problémy,
ktoré podstatným spôsobom zhoršovali jej kvalitu života, ako aj maloletých detí. Neprijateľné správanie
sa otca bolo zväčša odôvodnené najmä nadmerným požívaním alkoholu. Otec bol spravidla po požití

alkoholu voči matke agresívny, túto neustále obťažoval, vulgárne jej nadával, pričom ju tiež ponižoval a
fyzicky na ňu útočil fackami ale aj kopancami. V prípade obdobného správania otca matka pravidelne
aj s deťmi utekala z domácnosti a počkala, kým sa otec ukľudní. Keď sa matka voči otcovi prejavovala
vzdorom a bolo na nej badať, že by situáciu už aj chcela riešiť, otec sa jej začal vyhrážať, že celý ich
dom podpáli a zabije ju. Aj z uvedeného dôvodu končilo donedávna agresívne správanie otca spravidla
odchodom matky aj s deťmi z domácnosti, kedy prechádzkami po okolí prípadne návštevou u blízkych

prečkávali kým otec nezaspí, aby sa mohli ísť domov vyspať. Ak by matka v domácnosti s deťmi ostali,
spravidla by došlo k fyzickým útokom zo strany otca. Otec v zápale svojho agresívneho správania tiež
pravidelne ničil vybavenie domácnosti, kedy napr. päsťou rozbil výplň terasových dverí, z vchodových
dverí vykopol tabuľu skla, rukou rozbil varnú dosku, rozmlátil asi 6 konferenčných stolíkov v obývačke,
rozbil niekoľko televízorov, vytrhol kuchynskú batériu, dolámal kuchynské stoličky, pretlačil zárubne na
dverách do detskej izby, keď sa v podnapitom stave snažil silou dostať k ostatným členom rodiny a

podobne. Maloletej C. dokonca otec raz päsťou udrel do tváre cez sklenenú výplň dverí, pričom jej
rozbil peru. Jedným z aspektov násilia páchaného zo strany otca bolo aj fyzické násilie, ktorého sa otectaktiež voči matke dopustil opakovane. Túto otec napr. kopol odzadu do chrbta takou silou, že od bolesti
nedokázala 3 mesiace spať na chrbte, ako ani sedieť rovno. Keď tento útok videla maloletá D., táto sa
vlastným telom snažila matke pomôcť, aby otec vo svojom konaní nepokračoval, pričom sa však rovnako

stala terčom fyzického útoku. Príkladom psychického násilia, neustáleho urážania, vyvolávania strachu
a napätia, matka k tomuto návrhu predkladá aj audiovizuálny záznam, v rámci ktorého sa otec správa
opísaným spôsobom v detskej izbe, pričom na predloženom zázname osočuje aj spoločnú dcéru. Matka
verila, že sa správanie otca môže zmeniť po tom, čo bolo otcovi v roku 2021 nariadené protialkoholické
liečenie, ktoré trvalo 3 mesiace. Otec sa však k nadmernej konzumácii alkoholu vrátil už po pol roku. Proti

otcovi bolo už dvakrát využité oprávnenie polície v zmysle § 27a ods. 1 Zákona o Policajnom zbore, t.j.
bolotecuždvakrátvykázanýzospoločnejdomácnostistrán.Prvýkrátbolotecvykázanýeštevroku2023
deň pred Vianocami, kedy matka s dcérami pripravovali zemiakový šalát a otec ich napadol. Po príchode
polície na miesto, ktorá bola privolaná z dôvodu útoku zo strany otca, sa otec dokonca pobil s policajtom,
na ktorého taktiež fyzicky zaútočil, v čoho dôsledku skončil aj v cele policajného zaistenia. Matka verila,
že po ukončení účinnosti prvého vykázania otca sa tento zamyslí nad svojim prístupom k rodine a

situácia sa upokojí. Otec sa však vrátil domov s fľašou tvrdého alkoholu a jeho agresívne správanie ďalej
pokračovalo. K druhému vykázaniu otca zo spoločného obydlia strán v zmysle § 27a ods. 1 Zákona o
Policajnom zbore došlo dňa 23.04.2025, kedy bol otec opätovne pod vplyvom alkoholu. Otec bol v daný
deň opäť voči matke agresívny, vulgárne jej nadával a sácal do nej, v čoho dôsledku a zo strachu z
možného brutálnejšieho útoku matka privolala na pomoc políciu. Konanie otca bolo vyhodnotené ako

priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) Zákona č. 372/1990 Z. z.
o priestupkoch. Otec bol zároveň v zmysle § 27a políciou vykázaný zo spoločného obydlia, nakoľko
ako to vyplýva zo zákona, bolo možné zo strany otca očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo
zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť matky. Nakoľko bolo zo správania otca a z predchádzajúcej
skúsenosti s jeho vykázaním zrejmé, že po skončení účinnosti vykázania nedôjde k žiadnej náprave,

matka sa po poslednom vykázaní rozhodla podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa domáhala zákazu vstupu otca do domu v ktorom žili, ako aj zákazu priblíženia sa na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov k jej osobe. Predmetnému návrhu bolo vyhovené uznesením Okresného súdu
Trnava zo dňa 07.05.2025, č.k. 18C/39/2025 – 21. S ohľadom na predmet tohto konania matka v
súvislosti so správaním sa otca v spoločnej domácnosti ďalej už len odkazuje na skutkové tvrdenia

matky reprodukované v priloženom uznesení. Neprijateľné správanie otca sa dlhodobo odrážalo už aj
v živote maloletých detí, ktoré okrem toho, že boli pravidelne svedkami traumatických situácii, boli aj
obmedzované v bežnom živote, pričom v dôsledku správania sa otca žili v neustálom strachu. Maloleté
deti si nemohli domov volať kamarátov, nakoľko sa obávali správania sa otca. Rovnako nikdy nevedeli,
či sa dokážu v kľude najesť, naučiť sa do školy, alebo aspoň vykonať hygienu, nakoľko v prípade

útoku zo strany otca boli nútené sa opakovane schovávať napr. aj pod posteľ alebo do skrine. V
súvislosti s rodičovskými právami a povinnosťami otca matka uvádza, že po vydaní uznesenia, ktorým
mu bol zakázaný vstup do spoločnej domácnosti, otec neprejavil o tieto žiadny záujem. Otec aj napriek
jeho zákonnej povinnosti podieľať sa na výžive maloletých detí, na tieto vôbec finančne neprispieva,
čím dostáva rodinu do značnej finančnej tiesne spôsobilej ohroziť zdravý vývoj maloletých detí. Otec

sa nielenže v zásade vôbec nepodieľa na výchove maloletých detí, na ich starostlivosť neprispieva
ani finančne, ale tento sa v nedávnej minulosti dopúšťal v domácnosti maloletých detí aj násilného
správania, na základe ktorého mu bolo do domácnosti zakázané vstupovať. Je nesporné, že správanie
otca je v rozpore s najlepším záujmom a právami maloletých detí, ktoré sa okrem iného, v súvislosti s
neplnením vyživovacej povinnosti zo strany otca dostávajú aj do finančnej tiesne, čo môže zasiahnuť

do zdravého vývinu detí, prípadne ich až priamo ohroziť na živote a zdraví. Príjem matky je 1550 Eur
a pozostáva z prímu zo zamestnania 960 Eur, prídavkov na deti 240 Eur a daňového bonusu 350 Eur.
Pravidelné výdavky na domácnosť sú v sume 589,17 Eur mesačne. Pravidelné výdavky matky sú 472,11
Eur mesačne. Mesačné výdavky na maloletú D. sú 463,38 Eur, na maloletú D. 463,38 Eur, na maloletú
C. 433,54 Eur a na maloletého A. 426,04 Eur, pričom matka podrobne rozpísala, z ktorých konkrétnych

položiek tieto výdavky maloletých postávajú. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil
otcovi povinnosť prispievať dočasne na výživu maloletých detí sumou 200 Eur je potrebné v záujme
maloletých detí, ktorým tak bude zabezpečený stabilný a očakávateľný príjem umožňujúci pokryť ich
základné potreby v nevyhnutnej miere. Výška takto určeného výživného sa pritom pri zohľadnení aj
výdavkov na domácnosť nepribližuje ani k výške 50 % nákladov detí, hoc okrem vyživovacej povinnosti

matka v plnom rozsahu toho času zodpovedá aj za osobnú starostlivosť o deti. Navrhovanou výškou
výživného, na platenie ktorej žiada zaviazať otca, je určené výživné dočasné, t.j. v miere určenej len
na uspokojovanie základných životných potrieb oprávnených osôb, maloletých detí. Takouto výškou
výživného plateného zo strany otca budú mať maloleté deti vlastný príjem, ktorý umožní matke bezohrozenia všestranného vývoja a zdravia zabezpečovať a uspokojovať základné individuálne životné
potreby maloletých detí. V prípade, že otec nebude naďalej úhrady na jeho zákonnej vyživovacej
povinnosť vykonávať dobrovoľne, matka sa bude dostávať do ešte väčšej finančnej tiesne, čím by boli

ohrozené aj záujmy mal. detí. Matka v súčasnosti hradí všetky náklady spojené s bývaním ako aj so
starostlivosťou o maloleté deti sama, rovnako sa sama stará o domácnosť, ako aj o maloleté deti.
Matkina finančná situácia jej však v súčasnosti neumožňuje hradiť všetky náklady s tým spojené. Matka
s ohľadom na opísané skutočnosti podá aj návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, avšak s ohľadom na aktuálnu situáciu je pre

ňu toho času primárne nevyhnutné zabezpečiť ochranu detí a ich riadnu výživu.

2. K návrhu boli priložené rodné listy maloletých detí, úradný záznam ORPZ Trnava, OOPZ Trstín
ORPZ-TT-OPP6-2025/007832 k vykázaniu otca z obydlia podľa § 27a odsek 1 písmeno a) Zákona o PZ
a uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 18C/39/2025- 21 zo dňa 07.05.2025.

3. Z rodných listov maloletých detí a odpovede na lustráciu v registri obyvateľov vyplýva, že A. B. a C.
B. sú rodičmi maloletých detí A. B., C. B., D. B. a D. B..

4. Z úradného záznamu ORPZ Trnava, OOPZ Trstín ORPZ-TT-OPP6-2025/007832 k vykázaniu otca
z obydlia podľa § 27a odsek 1 písmeno a) Zákona o PZ vyplýva, že dňa 23.04.2025 o 21,30 hod.

bol otec vykázaný z obydlia z adresy G. H., J. E., budova s pozemkom na parcele číslo XXXX/X –
neskolaudovaná budova na dobu 14 dní, nakoľko sa v tomto obydlí dňa 23.04.2025 v čase približne o
19:00 hod. dopustil hrubého správania, vulgarizmov, agresívneho správania, sácania a slovného ataku
voči matke maloletých, pričom jej nespravil žiadne zranenia, vec je zadokumentovaná ako priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno e) Zákona číslo 372/1990 Zb. o

priestupkoch pod spisovým číslom ORPZ-TT-OPP6-2025/007832. Z výsluchov osôb bolo zistené, že
otec býva pravidelne pod vplyvom alkoholu, pričom v minulosti bol aj na protialkoholickom liečení, a v
tom čase sa voči matke správa agresívne.

5.UznesenímOkresnéhosúduTrnavač.k.18C/39/2025-21zodňa07.05.2025,súdnariadilneodkladné

opatrenie,ktorýmpovinnému(otcovi)uložilpovinnosťnevstupovaťnapozemkyparcelyregistra„C“parc.
č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX, tak ako sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
G. H., obec G. H., H. I., ako aj nevstupovať do rozostavanej stavby postavenej na týchto pozemkoch
a nepribližovať sa k navrhovateľke (matke) na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti
na procesných úkonoch v civilnom súdnom, správnom a v trestnom konaní, na ktoré bude žalovaný

predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch. Toto rozhodnutie
bude platiť po dobu 6 mesiacov, odo dňa vydania.

6. Z lustrácie otca v sociálnej poisťovni vyplýva, že otec je zamestnaný od 24.01.2024 u zamestnávateľa
Tubes International, s.r.o. s vymeriavacím základom za posledných 12 mesiacov: jún 2024 – 1 104,27

Eur, júl 2024 – 1 136,66 Eur, august 2024 – 1 116,75 Eur, september 2024 – 1 109,05 Eur, október 2024
– 1 255,54 Eur, november 2024 – 2 368,11 Eur, december 2024 – 1 084,98 Eur, január 2025 – 1 210,56
Eur, február 2025 - 956,17 Eur, marec 2025 – 1 052,62 Eur, apríl 2025 – 1 055,32 Eur a máj 2025 –
1 063,63 Eur (spolu 14 513,66 Eur/12 mesiacov = priemerne 1 209,47 Eur brutto mesačne). Čistá mzda
otca, tak predstavuje priemerne sumu 848 Eur mesačne.

7. Z lustrácie matky v sociálnej poisťovni vyplýva, že matka je zamestnaná od 01.11.2024
u zamestnávateľa GMM Trading, s.r.o. s vymeriavacím základom v mesiaci november 2024 – 1 305,22
Eur, december 2024 – 1 219,79 Eur, január 2025 – 1 120,40 Eur, február 2025 – 1 232,87 Eur, marec
2025 – 1 204,46 Eur, apríl 2025 -1 251,82 Eur a máj 2025 – 1 248,01 Eur (spolu 8 582,57 Eur/7 mesiacov

= priemerne 1 226,08 Eur brutto mesačne). Čistá mzda matky tak predstavuje priemerne sumu 860 Eur
mesačne.

8. Zo správy ÚPSVaR Trnava z prešetrených pomerov vyplynulo, že dňa 06.06.2025 vykonali šetrenie
v domácnosti matky. Šetrením bolo zistené, že ide o 4-izbový rodinný dom, ktorý je v súkromnom

vlastníctve rodičov maloletých detí. Kuchyňa v domácnosti obsahuje všetko príslušenstvo. Hygiena v
čase šetrenia bola na požadovanej úrovni, v priestoroch bolo upratané a čisto, zásoby potravín boli
v dostatočnom množstve. Maloletá D. B., navštevuje 1. roč. Strednej priemyselnej školy v Trnave a
v domácnosti matky má samostatnú izbu. Izba je vybavená samostatným lôžkom, písacím stolíkom,skriňou na uloženie šatstva a všetkým potrebným. Maloletá D., navštevuje ZŠ v G. H., 8. ročník a
má spoločnú izbu s maloletým A., ktorý navštevuje 2. ročník ZŠ v G. H.. V izbe sa nachádzajú dve
samostatné lôžka, skriňa na uloženie šatstva, písací stolík a všetko potrebné. Maloletá C. navštevuje

6. ročník ZŠ v G. H. a má k dispozícii samostatnú izbu, plne funkčne vybavenú lôžkom, stolíkom a
skriňou. Ošetrujúcou lekárkou detí je E. K. L. v M. N. O.. Z vykonaného šetrenia možno konštatovať,
že matka má vo svojej domácnosti vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloleté deti.
Matke bolo poskytnuté kompletné sociálne poradenstvo. V čase šetrenia sa v domácnosti nachádzala
matka a maloletá D.. Počas osobného rozhovoru matka uviedla, že pracuje na čerpacej stanici v G.

H. ako obsluha s mesačným príjmom 960 Eur brutto, pričom taktiež poberá daňový bonus a prídavky
na maloleté deti. Otec sa o deti nijako nezaujíma, ani o výdavky s tým spojené, nijako im neprispieva.
Maloletá D. má celiakiu, čo je pre rodinu veľmi náročné, deti majú výdavky na školu, zubára a podobne.
Už v minulosti, keď rodina bývala v E., otec užíval alkohol, častokrát boli privolaní policajti z dôvodu
otcovej agresivity. Neskôr sa presťahovali do G. H., otec absolvoval protialkoholické liečenie, bol
dlhodobo nezamestnaný a má odobratý vodičský preukaz, čo sťažovalo celú situáciu. V súčasnosti otec

pracuje v TUBES IT ako obsluha strojov s príjmom 1 000 Eur netto. Býva agresívny hlavne voči matke,
ale aj voči deťom. Matka opakovane privoláva policajnú hliadku. V mesiaci apríl bol otec opakovane
vykázaný z obydlia na pol roka. Matku a deti neustále ponižuje, je agresívny, hlavne keď je pod vplyvom
alkoholu, uráža ich a matku bije aj pred deťmi. Na podanom návrhu preto trvá, nechce, aby deti žili
v neustálom strese a ponižovaní. Žiada zveriť deti do svojej osobnej starostlivosti, výživné tak ako

je uvedené v návrhu a styk ponechať bez úpravy. V čase šetrenia sa v domácnosti nachádzala aj
maloletá D. z dôvodu choroby a bol s ňou vykonaný osobný pohovor bez prítomnosti matky. Maloletá
D. uviedla: ,,Chodím do prvého ročníka na dopravnú. S otcom nemám dobrý vzťah. Nevidela som ho,
odkedy bol vykázaný, bolo mi nepríjemné jeho správanie, nadával mne aj mojim súrodencom. Niekedy
som sa ho bála. Často sa mi vyhrážal, že mi rozbije hubu. Dňa 06.06.2025 sa pokúsili prešetriť pomery

v domácnosti otca na adrese I. I. X, I.. V domácnosti sa nachádzala stará matka zo strany otca G. B.,
ktorá uviedla, že má doma návštevu a preto nemá čas sa s nimi rozprávať ani ich vpustiť do domácnosti.
9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"),
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
15. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
17. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie

odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.
18. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

19. V zmysle článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.20. Podľa článku 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

21. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach (§ 324 a nasl. CSP v spojení s § 2 ods. 1
a § 360 a nasl. CMP), vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany
vo veciach starostlivosti súdu o maloletých zásadne splnenie podmienky, že je tu urgentná potreba
bezodkladne upraviť pomery účastníkov (§ 325 ods. 1 CSP). Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté

deti sa nevyhnutnosť nariadiť neodkladné opatrenie posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého
dieťaťa, ktorý je prioritný a nadradený akémukoľvek inému záujmu, ktorá skutočnosť okrem citovaných
ustanovení vyplýva aj z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaní starostlivosti o maloleté
dieťa je preto pri nariadení neodkladného opatrenia súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo
uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie súd preto

vydá len vtedy, ak má osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je
priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia,
prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je
možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho osvedčenia stavu bezodkladnej potreby
úpravy pomerov. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie

vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť
neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana.
22. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup
súduprirozhodovaníonávrhunajehonariadenie,keďsúdspravidlarozhodnebezvýsluchuavyjadrenia
účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení

neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie tak ako v riadnom konaní, preto sa
iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na
rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie (uznesenie Najvyššieho súdu
SRz28.11.2012,sp.zn.6MCdo5/2012).Spravidlatoznamená,žesúdvychádzazoskutkovýchtvrdení

navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti. Pre
rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu.
23. Matka sa domáhala prostredníctvom neodkladného opatrenia ponechania maloletých v jej
starostlivosti. Po oboznámení sa s návrhom matky, predloženými listinnými dôkazmi, ako aj so súdom
zabezpečenými pokladmi potrebnými pre rozhodnutie, s poukazom na citované zákonné ustanovenia,

dospel súd k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti ponechania
maloletých v jej starostlivosti nie je dôvodný.
24. V danej veci ide o prípad, kedy rodičia maloletých sú stále manželmi a doposiaľ nemali výkon ich
rodičovských práv a povinností k maloletým upravený súdnym rozhodnutím. Súd má za osvedčené, že
nastali skutočnosti, ktorých následkom je, že maloletí sa v súčasnosti nachádzajú vo výlučnej osobnej

starostlivosti matky. Matka však neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, keďže netvrdí ani
nepreukázala, že by sa otec akýmkoľvek spôsobom domáhal zmeny súčasného stavu. Sama v návrhu
uviedla,žepovydaníuznesenia,ktorýmmubolzakázanývstupdospoločnejdomácnosti,otecneprejavil
o deti žiadny záujem.
25. Inštitút neodkladného opatrenia má slúžiť k ochrane práv maloletých detí v situáciách, keď sú

práva detí zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove detí, ktorá je inštitútom hmotného práva,
nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine. Nevyhnutným predpokladom pre
vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie skutkových okolností, z ktorých
plynie záver, že je život, zdravie a priaznivý vývoj maloletého dieťaťa vážne ohrozený alebo narušený,
ak to vyžaduje verejný záujem, alebo ak je naliehavá potreba bezodkladne upraviť pomery. Matka v

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov,
ani bezprostrednú ujmu hroziacu maloletým deťom odôvodňujúcu okamžitý zásah súdu prostredníctvom
nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu k starostlivosti o maloleté deti. Z návrhu potreba
bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov nevyplýva, keďže maloletí sa nachádzajú v starostlivosti
matky, ktorá im zabezpečuje potrebnú osobnú starostlivosť. Názor súdu vychádza zo zákonných

predpokladov formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu (§
360 až 368 CMP), ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo
veci starostlivosti súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy samaloleté dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť
jeho ochranu, vo veciach výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého.
26. Z návrhu je zrejmé, že vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobo narušené, čo vyústilo do súčasnej situácie,

kedy otec opustil spoločnú domácnosť, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým mu bola uložená
povinnosť nevstupovať dočasne do nehnuteľnosti, v ktorej býva matka a nepribližovať sa k matke na
vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, pričom deti zostali v starostlivosti matky a otec tento stav rešpektuje.
Zo samotného návrhu matky vyplýva, že maloleté deti sa v čase rozhodovania súdu nachádzajú v
osobnej starostlivosti matky, ktorá osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje. Nie je teda nateraz

daný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. pre rozhodnutie o zverení maloletých detí
(ponechaní v starostlivosti matky), s ktorým zákon počíta ako s rozhodnutím vo veci samej a nie ako s
neodkladným opatrením vo veciach osobnej starostlivosti o maloleté deti.
27. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov nebola osvedčená ako naliehavá, keďže súd nemal
osvedčenéžiadneskutočnosti,ktorébynasvedčovalitomu,žezáujemmaloletýchdetíjeohrozený,alebo
že by nejako utrpeli, prípadne, že by mala hroziť nejaká ujma, pokiaľ nebude nariadené požadované

neodkladné opatrenie. Súd má za to, že nie sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie, a to
z dôvodu absencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy pre maloleté deti. Súd zdôrazňuje,
že inštitút neodkladného opatrenia neslúži na to, aby nahrádzal rozhodnutie vo veci samej, ale na to,
aby súd neodkladne zasiahol v prípade, kedy dochádza k ohrozeniu práv maloletého dieťaťa, ak sú
splnené všetky podmienky na jeho nariadenie, čo nie je daný prípad. Vyhovenie návrhu matky

bez osvedčenia rozhodujúcich skutočností by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia
dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia. Na základe
vyššie uvedených skutočností, kedy súd nemal za osvedčené naplnenie podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia v časti ponechania maloletých v starostlivosti matky, návrh matky výrokom II.
uznesenia v tejto časti zamietol.

28. Samotné rozhodnutie o ponechaní maloletých v osobnej starostlivosti matky by žiadnym spôsobom,
ani len preventívne neriešilo danú situáciu v rodine, keďže styk otca s maloletými by zostal neupravený.
Uvedené môže byť predmetom konania a následného rozhodnutia v prípade podania návrhu vo veci
samej a to po riadne vykonanom dokazovaní. V prípade akejkoľvek zmeny situácie v rodine, ktorá by
odôvodňovala naliehavú potrebu úpravy pomerov účastníkov konania je možnosť opätovne podať návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia.
29. Matka žiadala určiť neodkladným opatrením otcovi aj povinnosť platiť výživné v sume 200 Eur na
každé maloleté dieťa. Vo vzťahu k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o určenie výživného
na maloleté deti súd uvádza, že môže uložiť rodičovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Pod
pojmom „nevyhnutná miera“ treba mať na mysli takú mieru, ktorá prispeje k zabezpečeniu základných

potrieb dieťaťa. V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach
výživného je osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené
zabezpečovanie výživy maloletého dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný
od rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl.
ZR. Podstatným je preukázanie, že potreby maloletého dieťaťa nie sú v konkrétnej situácii, v ktorej sa

dieťa nachádza, uspokojované ani v nevyhnutnej miere (uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
8CoP/343/2022, zo dňa 16.01.2023).
30. Obsahom neodkladného opatrenia v zmysle citovaného § 366 CMP je uloženie povinnosti
platiť výživné v nevyhnutnej miere. Z formulácie predmetného ustanovenia je zrejmé, že možnosť
nariadenia neodkladného opatrenia v tomto kontexte smeruje predovšetkým na situácie, v ktorých je

potrebné povinnosť platiť výživné predbežným opatrením uložiť, nakoľko je nevyhnutné s ohľadom na
potrebu ochrany oprávneného dočasne upraviť pomery účastníkov v tejto otázke. Účelom príslušného
ustanovenia je predovšetkým riešenie situácií, keď zatiaľ neexistuje žiadne rozhodnutie o výživnom a
jeden z rodičov si svoju vyživovaciu povinnosť na základe vlastného uváženia neplní, v dôsledku čoho
dochádza k zhoršeniu situácie maloletého dieťaťa (uznesenie Krajského súdu Trnava 13CoP/12/2025

zo dňa 11.02.2025)
31. Matka uviedla, že je zamestnaná s mesačným príjmom 960 Eur brutto, plus poberá prídavky na deti
(spolu 240 Eur) a daňový bonus spolu v sume 590 Eur. Z lustrácie v sociálnej poisťovni súdu vyplynula
priemerná hrubá mzda matky v sume 1 226,08 Eur mesačne (po prepočte čistá mzda 860 Eur mesačne).
32. Pravidelné mesačné výdavky matky podľa návrhu predstavujú sumu 2 847,62 Eur (výdavky na

domácnosť v sume 589,17 Eur mesačne, výdavky matky 472,11 Eur mesačne, mesačné výdavky na
maloletú D. 463,38 Eur, na maloletú D. 463,38 Eur, na maloletú C. 433,54 Eur a na maloletého A. 426,04
Eur) a to za situácie, kedy matka zároveň zabezpečuje plnú osobnú starostlivosť o všetky maloleté deti
účastníkov.33. V danom prípade sa jedná o štyri maloleté deti účastníkov konania vo veku od 9 do 16 rokov, ktorých
mesačné výdavky spolu predstavujú sumu 1 786,34 Eur, ktorá samotná suma prevyšuje priemerný
čistý mesačný príjem matky. Vzhľadom na uvedené má súd za osvedčené, že matka nie je schopná

tieto výdavky sama uhrádzať a je nevyhnutné, aby otec, ktorý má taktiež vyživovaciu povinnosť voči
svojim maloletým deťom, začal bezodkladne prispievať na maloleté deti, aspoň v nevyhnutnej miere, aby
boli zabezpečené ich základné potreby. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred ostatnými výdavkami
rodičov. Tieto výdavky štyroch maloletých detí nemôžu byť hradené len zo strany matky.
34. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom a preto je dôvodné uložiť otcovi, ktorý

na výživu neprispieva, povinnosť platiť výživné. Úlohou súdu bolo určiť sumu, ktorú bude otec povinný
prispievať na výživu maloletých, ktorú by bolo možné považovať za primeranú, aby táto suma aspoň
čiastočne pokryla výdavky maloletých detí. Účelom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 366
CMP je uloženie povinnosti povinnej osobe platiť výživné v nevyhnutnej miere. Povinnosť prispievať
výživným v nevyhnutnej miere automaticky nezodpovedá odôvodneným potrebám oprávneného a
možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného.

35. Pre účely kvantifikácie výživného súd vychádzal z metodiky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné, ktoré je prostriedkom
štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov s odporúčacím charakterom. Jej vytvorenie je vo svojej
podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach. Zohľadňujúc potom
okolnosti predmetnej veci, kedy na strane otca, matky, ani maloletých detí niet špecifických výdavkov,

aplikácia tabuľkového výživného je preto vhodným prostriedkom pre kvantifikáciu výživného zo strany
otca. Podľa predmetnej tabuľky pri 4 deťoch výška výživného na dieťa na prvom stupni základnej školy
(6 – 9 rokov) predstavuje 10 % z čistého príjmu povinného rodiča, na druhom stupni základnej školy
(10-14 rokov) predstavuje 11 % z čistého príjmu povinného rodiča a na strednej škole (15-18 rokov)
predstavuje 13 % z čistého príjmu povinného rodiča.

36. Keďže neodkladným opatrením možno nariadiť len platiť výživné v nevyhnutnej miere, výrokom I.
nariadilsúdotcoviplatiťvýživnévovýškepoloviceztabuľkovéhovýživného.VprípademaloletejD.,ktorá
má 16 rokov je to 6,5 %, teda 56 Eur (jedna polovica z 13% je 6,5 %, čo zo sumy 848 Eur predstavuje
55,12 Eur, po zaokrúhlení na celé euro nahor je to 56 Eur). V prípade maloletej D., ktorá má 14 rokov
je to 5,5%, teda 47 Eur (jedna polovica z 11 % je 5,5 %, čo zo sumy 848 Eur predstavuje 46,64 Eur, po

zaokrúhlení na celé euro nahor je to 47 Eur). V prípade maloletej C., ktorá má 12 rokov je to 5,5 %, teda
47 Eur (jedna polovica z 11 % je 5,5 %, čo zo sumy 848 Eur predstavuje 46,64 Eur, po zaokrúhlení na
celé euro nahor je to 47 Eur). V prípade maloletého A., ktorý má 9 rokov je to 5 %, teda 43 Eur. (jedna
polovica z 10 % je 5 %, čo zo sumy 848 Eur predstavuje 42,40 Eur, po zaokrúhlení na celé euro nahor
je to 43 Eur). Tieto sumy u každého z detí prevyšujú minimálne výživné v zmysel § 62 odsek 3 zákona o

rodine, vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa osobitného
predpisu (ktoré t.č. predstavuje sumu 37,53 Eur) a preto súd takto určené výživné v nevyhnutnej miere
považuje za plne v súlade s právnymi predpismi ako aj s osvedčeným skutkovým stavom.
37. Súd pri rozhodovaní o výške výživného „v nevyhnutnej miere“ vychádzal zo svojho výpočtu
priemerného čistého mesačného príjmu otca (848 Eur) na základe vykonanej lustrácie v sociálnej

poisťovni a má za to, že za výživné v nevyhnutnej miere nebolo možné považovať matkou požadované
výživné v sume 200 Eur mesačne na každé z maloletých detí, čo by spolu predstavovalo sumu 800
Eur mesačne. Vzhľadom na charakter konania o neodkladnom opatrení súd nemá preukázané aktuálne
majetkové pomery rodičov a ani možnosť vykonávať ďalšie dokazovanie vo vzťahu k príjmu otca. Súd
preto vychádzal z príjmu, ktorý mal preukázaný a určil výživné, ktoré je jednoznačne v možnostiach

a schopnostiach otca uhrádzať a ktoré možno považovať za výživné v nevyhnutnej miere, ktoré prispeje
k zabezpečeniu základných potrieb detí.
38. V súlade s § 366 CMP, podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach výživného je
osvedčenie skutočnosti, že bez zásahu súdu do pomerov účastníkov by bolo ohrozené zabezpečovanie
výživy maloletého dieťaťa v nevyhnutnom rozsahu, ktorý rozsah je zásadne odlišný od rozsahu

vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa zákonných kritérií uvedených v § 62 a nasl. Zákona o
rodine. Pre rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti je nevyhnutné vykonať riadne dokazovanie vo
veci samej, v rámci ktorého je možné zistiť príjmove a majetkové pomery rodičov. Na takéto rozhodnutie
neslúži inštitút neodkladného opatrenia, kde sa rozhoduje len na základe osvedčených skutočností a len
o výživnom v nevyhnutnom rozsahu.

39. Ustanovenie § 330 ods. 1 CSP prezumuje trvanie neodkladného opatrenia počas vopred
neurčeného obdobia, vymedzenie obdobia trvania neodkladného opatrenia súdom prichádza do úvahy
len subsidiárne. Neodkladné opatrenie zaniká ex lege, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené (takýto
postup je však skôr výnimkou, a to vzhľadom na pravidlo zakotvené v § 330 CSP), v ostatných prípadocho zrušení neodkladného opatrenia rozhoduje súd, a to spravidla v nadväznosti na skončenie konania
vo veci samej; účelom je predovšetkým právna istota dotknutých subjektov v tom zmysle, že bude
jednoznačnerozhodnutímsúdukonštatované,žeúčinkyneodkladnéhoopatreniapominuli.Okreminého

súdmôžezrušiťnariadenéneodkladnéopatrenieajvtedy,aksazmeniapomeryaleboakodpadlidôvody,
pre ktoré bolo nariadené (§ 363 CMP).
40. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
41. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.
42. Keďže predmetom tohto konania je len návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a nie aj návrh
vo veci samej, je toto uznesenie aj rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí, preto súd rozhodoval
aj o trovách konania a to v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.