Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/36/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123203459
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123203459.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná

poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, proti
žalovanému: TESCO STORES SR, a.s., so sídlom Cesta na Senec 2, Bratislava, IČO: 31 321 828,
o zaplatenie 2.835,32 s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.4.2023 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 2.835,32 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.835,32 eur odo dňa 17.2.2022 do zaplatenia,

náklady konania vo výške 3,35 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobu
skutkovo odôvodnil tým, že dňa 17.5.2021 utrpela poškodenie zdravia poistenka žalobcu A. B. vo
vestibule predajne žalovaného v obchodnom dome Tesco v Žiline, sídlisko Solinky. Poškodená pri
vychádzaní z obchodného domu sa pošmykla vo vestibule obchodného domu pred dverami určenými
na východ, pričom podlaha v mieste úrazu bola mokrá a nezabezpečená proti pošmyknutiu. Skutkový
stav poškodenia zdravia bol zistený na základe hlásenia úrazu vystaveného lekárom NsP dňa 17.5.2021
a dňa 17.5.2021 v mieste poškodenia zdravia zodpovedným zamestnancom žalovaného. Žalobca

vynaložil na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi v súvislosti s liečením jeho zranení, ktoré
utrpel dňa 17.5.2021, náklady v celkovej výške 2.835,32 eur, ktoré boli skontrolované a odsúhlasené
revíznym lekárom žalobcu. Žalobca tvrdí, že zavinené protiprávne konanie tretej osoby spočíva
v porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti danej ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka.
Žalobca listom zo dňa 27.1.2022 vyzval žalovaného na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť, v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy, ktorú prevzal žalovaný dňa 1.2.2022. Žalovaný
vyúčtované náklady v lehote splatnosti neuhradil a týmto dňom 17.2.2022 sa dostal do omeškania a na

ďalšiu upomienku zo dňa 12.10.2022 nereagoval.

2. Žalovaný v podanom odpore zo dňa 23.5.2023 (č.l. 19) uviedol, že šetrením bolo zistené, že k pádu
A. B. došlo v dôsledku pošmyknutia sa na mokrej podlahe na vstupe medzi dverami prevádzky, pričom
podlahabolamokrávplyvompoveternostnýchpodmienok(dažďa,keďževčasevznikuškodovejudalosti
pršalo). Šetrením sa zistilo, že v deň, keď sa škodová udalosť stala, bola pri vstupe do prevádzky na
viditeľnom mieste umiestnená tabuľa s upozornením na to, že podlaha je mokrá a okrem samotnej

tabule s upozornením na mokrú podlahu bola podlaha v daný deň pravidelne utieraná zamestnancom,
aby voda na podlahe nestála a nevytváralo sa možné riziko. Zo zistenia z kamerového záznamu je
zrejmé, že poškodená sa pošmykla pri dverách na vstupe do prevádzky, kde dochádza k prechodu
z budovy prevádzky von, v tento deň pršalo a z uvedeného dôvodu mohla byť medzi dverami pri výstupezbudovypodlahavlhká.Žalovanýmázato,žepoškodenánevenovaladostatočnúpozornosťaopatrnosť
pri prechode z budovy von, čo spôsobilo jej pošmyknutie a následný pád a spôsobené zranenie. V daný
deň umiestnenú výstražnú tabuľu si mohla pri vstupe všimnúť, a teda aj pri vychádzaní z budovy mala

podľa názoru žalovaného venovať náležitú pozornosť pri prechode vestibulom. Žalovaný zdôrazňuje,
že v daný deň, kedy došlo k vzniku škody, vynaložil vzhľadom na časové a miestne pomery maximálny
možnýstupeňopatrnostiastarostlivostinato,abypredišielvznikuškodyažalovanýneporušilprevenčnú
povinnosť. Žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie (v neprítomnosti žalovaného, ktorý doručenie predvolania prevzal riadne
a včas dňa 8.10.2024; svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 26.11.2024 čl.
66) výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a dospel
k nasledovným skutkovým zisteniam,

4. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a pridržiaval sa písomných

vyjadrení. Na doplnenie uviedol, že pokiaľ žalovaný argumentuje umiestnením výstražnej tabule, tak
toto sa nepotvrdilo, že tam bola tabuľa nejednak umiestnená, dokonca, jedna svedkyňa pripúšťa, že
mohla byť, ale že bola umiestnená tak nevhodne, že ju nebolo vidieť. Aj napriek tomu aj v prípade, že
by teda tá výstražná tabuľa upozorňujúca na nebezpečenstvo šmyku bola viditeľná, tak nezbavuje to
podľa názoru žalobcu žalovaného zodpovednosti za vzniknutý úraz. Táto tabuľa v podstate nezbavuje

zodpovednosti žalovaného za vzniknuté poškodenie zdravia v dôsledku šmyku a pádu. Poškodená
poistenka tvrdila, že spadla na priestranstve, kde v podstate nebol žiaden protišmykový prvok, dokonca,
z fotografie, ktorú predložil žalovaný, vyplýva, že podlaha bola lesklá, šmykľavá a v daný deň ešte pršalo,
takže bola zmáčaná od nánosov vody zo strany zákazníkov. Aj umiestnením tejto tabule sa jednak
nezbavuje zodpovednosti žalovaný a jej umiestnením si uvedomoval, že priestranstvo je nebezpečné

a neurobil žiadne iné preventívne opatrenia, aby zabránil pádu svojich klientov v obchodnej prevádzke.
Za daných okolností mám zato, že je preukázaná zodpovednosť žalovaného za poškodenie zdravia
poistenky žalobcu a žalovaný sa nijakým spôsobom nevyvinil.

5. V konaní je nesporné, že dňa 17.5. 2021 došlo k hláseniu úrazu FNsP Žilina pre zdravotnú poisťovňu

poistenca a vo formulári ( likvidácia škody poistenie zodpovednosti za škodu na zdraví a na majetku
tretích osôb – úrazy) je zaznamenaná okolnosť škody – vestibul prevádzky, mokrá podlaha pri vstupe
do obchodu a svedok p. C. D.) uviedol, že „z diaľky videl ako pani (poškodený) chce odísť z obchodu,
dostala balans, spadla a kričala od bolesti“ (čl. 4). Zo záznamu zo dňa 26.7.2021 spísaného na oddelení
regresných náhrad žalobcu (č.l. 68) vyplýva, že v deň úrazu poškodená bola nakupovať v obchodnom

dome Solinky, pri nákupe pri vychádzaní z obchodného domu v priestoroch obchodného domu pred
dverami určenými na východ z obchodného domu sa pošmykla na mokrej podlahe. V ten deň pršalo,
podlaha bola mokrá z toho dôvodu, že zákazníci vchádzali do predajne, mali mokré topánky a podlaha
sa z toho dôvodu namočila, pred dverami bol koberec, na ktorom sa mala voda zdržiavať, ale ona sa
pošmykla na podlahe tesne pred dverami, kde bol priestor približne 50 cm nepokrytý kobercom a mokrý

a označenie, ktoré by upozorňovalo na mokrú podlahu v mieste úrazu, nebolo žiadne. Vo veci úrazu ju
kontaktoval zamestnanec obchodného domu hneď v deň úrazu, informoval sa o jej zdravotnom stave
a tiež spísala záznam o úraze, ktorý podpísala v nemocnici, ktorý ho odovzdal manažérke obchodného
domu Tesco.

6. Z vyčíslenia za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa 27.1.2022 (dôkaz predložený žalobcom č.l.
8) súd vzal za zistené, že za poistenca žalobcu (poškodený) boli rozpísané konkrétne náklady a úhrady
v období od 17.5.2021 do 27.9.2021 spolu v sume 2.835,32 eur, ktoré potvrdil revízny lekár žalobcu.
Výzvou na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa 27.1.2022 a 12.10.2022
žalobca žiadal sumu 2.838,67 eur zaplatiť do 25.10.2022 (č.l. 9 – 10). Žalovaný ako dôkaz umiestnenia

výstražnej tabule predložil fotodokumentáciu v daný deň (čl. 20).

7. Podľa § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zdravotná poisťovňa má
právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe,
ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavinením protiprávnym konaním.

8. Pre vznik regresného práva zdravotnej poisťovne v zmysle citovaného ustanovenia musia byť splnené
tieto predpoklady a to a) protiprávne konanie inej osoby voči poistencovi, b) uhradenie nákladov na
zdravotnústarostlivosťposkytovateľovi,c)príčinnásúvislosťmedziprotiprávnymkonanímaposkytnutímuhradenej zdravotnej starostlivosti a d) zavinenie. Osoba, ktorá svoje právne povinnosti porušila,
zodpovedá iba za tie náklady zdravotnej poisťovne, ktoré boli uhradené za zdravotnú starostlivosť
poskytnutú poistencovi v príčinnej súvislosti s jej konaním.

9. Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať
si tak, aby sa nikomu neškodilo. Táto povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí. Ak určitým
konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do „ochrany života a zdravia“ uvedených v tomto ustanovení,

ktorým sa spôsobila určitá škoda bolo pre rozhodnutie v danej veci zásadná otázka, či ten kto takto
zasahoval si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám, alebo či si takto nepočínal. Ak si tak nepočínal,
porušil povinnosť uloženú mu v ustanovení § 415 a z porušenia tejto povinnosti vzniká zodpovednosť za
škodu. Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v § 415 Občianskeho zákonníka sa stáva dôvodom
vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého
konkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Preventívnu povinnosť

ukladá § 415 každému, t. j. tak fyzickým, ako aj právnickým osobám.

10. V danom prípade uplatňovaná pohľadávka sa týkala regresného nároku žalobcu, ktorú si uplatnil voči
tretej osobe (žalovanému) ako nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Regresný nárok
vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Ide o priame

právo žalobcu v základnom konaní uplatňované v zmysle citovaného zákona, teda právo postihu –
regresné právo, ktoré je hmotnoprávnym nárokom žalobcu voči osobám zodpovedajúcim za vzniknuté
náklady zavineného protiprávneho konania treťou osobou. Pohľadávka tak nepredstavuje pohľadávku
vzniknutú zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním,
ani príslušenstvom takej pohľadávky, ale ide o pohľadávku priznanú žalobcovi na základe osobitného

postihového nároku (sui generis). Nárok na náhradu škody (ktorý by vznikol poškodenému) a ktorý je
zároveň poistencom žalobcu nemožno stotožňovať s regresným nárokom žalobcu na náhradu nákladov
za vynaloženú zdravotnú starostlivosť, nakoľko ide o dva odlišné práve nároky. Postih zdravotnej
poisťovne voči žalovanému má charakter náhrady za poskytnuté plnenie a nie nároku na náhradu škody,
keďžeideosubrogačnýpostihprotitretejosobe,čojekonštantejudikovanésúdmiSR(napr.rozhodnutie

NS SR sp. zn. 3Cdo/16/2020, 7Cdo/162/2019).

11. Vychádzajúc z nesporných skutkových zistení vyplynulo, že poškodená (poistenec žalobcu) utrpela
dňa 17.5.2021 vo vestibule (vstupe medzi dverami) prevádzky žalovaného v obchodnom dome Tesco
v Žiline, sídlisko Solinky poškodenie zdravia pošmyknutím sa na mokrej podlahe a žalobca uhradil

náklady na jej zdravotnú starostlivosť poskytovateľovi vo výške 2.535,35 eur a tieto náklady pre
porušenie prevenčnej povinnosti uplatňoval od žalovaného.

12. V danom prípade so zreteľom na to, ako a čím žalobca vymedzil skutkový rámec, z ktorého
vyvodzoval svoj nárok na regresnú náhradu a zaplatenie žalovanej sumy, je zrejmé, že pre uplatnenie

nároku považoval za rozhodujúce porušenie prevenčnej povinnosti žalovaného spočívajúcom v tom, že
predmetná podlaha bola mokrá a vlhká bez ohľadu na dôvod vlhkosti, t.j. bez ohľadu na poveternostnú
situáciu, prípadne inými skutočnosťami a tento mokrý povrch bol spôsobilý privodiť v tomto prípade
škodu na zdraví inej osoby. Porušenie právnej povinnosti, ktoré spočíva v existencii takého úkonu, ktoré
je v rozpore s objektívnym právom a k porušeniu takejto právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym

konaním alebo opomenutím toho, čo malo v súlade s právom byť vykonané.

13. Súd na základe žalobcom uvedeného skutkového vymedzenia posudzoval protiprávne konanie
žalovanéhovočipoistencovipodľa§415Občianskehozákonníkaadospelkzáveru,že vdanomprípade
nemal za preukázaný základný predpoklad a to porušenie prevenčnej povinnosti zo strany žalovaného,

ktorý mokrú podlahu v deň keď vonku pršalo označil výstražnou tabuľou a miesto bolo viditeľne
označené, a urobil všetky preventívne opatrenia aj vzhľadom na dané poveternostné podmienky.
Žalovaný umiestnením výstražnej tabule priamo pri vstupe a výstupe v daný deň aj s ohľadom na
poveternostné podmienky (vonku pršalo) upozorňoval svojich zákazníkov touto tabuľou na mokrú
podlahu a poistenec ako zákazník mohol a mal možnosť si ju všimnúť. Ide o tzv. generálnu prevenciu,

v zmysle ktorého ustanovenia je každý povinný zachovávať vždy taký stupeň pozornosti, ktorý možno
po ňom vzhľadom ku konkrétnej časovej a miestnej situácii rozumne požadovať a ktorý objektívne
posudzované je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd na živote, zdraví
alebo majetku. Ten, kto si v súlade s takto stanovenou všeobecnou povinnosťou nepočína, chová saprotiprávne. Súd vyhodnotil predložené listiny spolu s vyjadrením svedka, ktorý ani len neopisoval
a nevidel ako došlo k pádu. Nevyjadroval sa ani k výstražnej tabuli a až následne zo záznamu zo
dňa 26.7.2021 spísaného na oddelení regresných náhrad žalobcu (č.l. 68) poistenec uviedol, že pri

vychádzaní z obchodného domu v priestoroch obchodného domu pred dverami určenými na východ
z obchodného domu sa pošmykla na mokrej podlahe, v ten deň pršalo, podlaha bola mokrá a pošmykla
sa na podlahe tesne pred dverami a označenie, ktoré by upozorňovalo na mokrú podlahu v mieste úrazu,
nebolo žiadne. Ani táto listina podľa názoru súdu nepreukazuje základný predpoklad, a to porušenie
prevenčnej povinnosti žalovaného, keďže táto bola vyhotovená pracovníkom žalobcu a s časovým

odstupom po úraze.

14. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že nie je právne dôvodné žalobcovi priznať
uplatňované peňažné plnenie na regresnú náhradu. Keďže všetky podmienky pre vznik regresného
práva žalobcu ako zdravotnej poisťovne musia byť splnené kumulatívne a vzhľadom na nesplnenie
prvej základnej podmienky, a to protiprávne konanie žalovaného voči poistencovi súd považoval za

nadbytočné a nehospodárne dokazovať a vyjadriť sa k splneniu ďalších podmienok a preto súd žalobu
v celom rozsahu zamietol.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením § 255 ods.

1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. Z
obsahu spisového materiálu zároveň vyplynulo, že žalovanému v konaní preukázateľne žiadne trovy
nevznikli. Práve to bol dôvod (s prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie podľa ustanovenia čl. 17

CSP), pre ktorý súd mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady trov
konania. Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018
zo dňa 28.02.2018 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č.
72/2018). Preto súd žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).