Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-20C/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2521201213
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2521201213.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: N.. S. D., rod.

C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y.R. XXXX/XX, C., zastúpenej právnym zástupcom: JUDr. Ing.
Michal Juhás, advokát so sídlom Mojmírova 12, Košice, proti žalovaným: 1. Mesto Piešťany, so sídlom
Námestie SNP 1475/3, Piešťany, IČO: 00612031, a 2. Projekt Piešťany s.r.o., so sídlom Laurinská 18,
Bratislava, IČO: 51684349, zastúpeného právnym zástupcom: A.K.F. Legal, s. r. o., so sídlom Čulenova
5, Bratislava, IČO: 47236400, o určenie vlastníckeho práva a o určenie neexistencie nájomného vzťahu,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému v 1. rade proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania o určenie
vlastníckeho práva v plnom rozsahu.

III. P r i z n á v a žalovanému v 1. rade proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania o určenie
neexistencie nájomného vzťahu v plnom rozsahu.

IV. P r i z n á v a žalovanému v 2. rade proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania o určenie
vlastníckeho práva v plnom rozsahu.

V. P r i z n á v a žalovanému v 2. rade proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania o určenie
neexistencie nájomného vzťahu v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 28.6.2021, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 28.6.2021, sa domáhala
žalobkyňa I.) určenia, že žalovaný v 1. rade je výlučným vlastníkom pozemkov evidovaných na liste
vlastníctva (ďalej aj ako len „LV“) č. XXXXX vedenom pre katastrálne územie (ďalej aj ako len „kat. úz.“)

C., obec C., okres C. - parcely registra „C“ č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/X; a II.) určenia, že
žalovaný v 2. rade nie je nájomcom pozemkov evidovaných na LV č. XXXX vedenom pre kat. úz. C.,
obec C., okres C. - parcely registra „C“ č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/X,
č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/X a pozemkov
evidovaných na LV č. XXXXX vedenom pre kat. úz. C., obec C., okres C. - parcely registra „E“ č. XXXX/
X, č. XXXX/X, č. XXXX/X. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Veci bola na pridelená spisová
značka 20C/22/2021.

2. Žalobkyňa odvodzovala svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení od absolútnej
neplatnosti Zámennej zmluvy a Kúpnej zmluvy so zriadením predkupného práva č. XXXXXXX zo dňa
21.3.2019 (ďalej aj ako len „zámenná zmluva a kúpna zmluva“) a od absolútnej neplatnosti Nájomnejzmluvy s právom uskutočniť stavbu č. 0892105 zo dňa 29.4.2021 (ďalej aj ako len „nájomná zmluva),
a na z toho vyplývajúcom určení vlastníckych práv k predmetným pozemkom a na určení neexistencie
príslušného nájomného vzťahu tým, že je ku dňu podania žaloby bola obyvateľkou mesta Piešťany

(žalovaného v 1. rade), ktorú zaujíma, ako mesto Piešťany nakladá so svojím majetkom a finančnými
prostriedkami, ktoré sú tvorené aj z miestnych daní a poplatkov obyvateľov mesta; ako aj ku dňu
podania žaloby bola riadnou účastníčkou stavebného konania vo veci výstavby Polyfunkčného projektu
Piešťany a vlastníčkou susediacich pozemkov a stavieb na nich pri pozemkoch na parcelách, kde má
byť umiestnená výstavba Polyfunkčného projektu Piešťany, preto jej vlastnícke alebo iné príslušné práva

k jej pozemkom a stavbám môžu byť realizáciou predmetnej výstavby priamo dotknuté.

3. K neplatnosti zámennej zmluvy a kúpnej zmluvy uviedla žalobkyňa, že mesto Piešťany (žalovaný
v 1. rade) ako predávajúci uzatvorilo dňa 21.3.2019 zámennú zmluvu a kúpnu zmluvu so zriadením
predkupného práva so žalovaným v 2. rade, na základe ktorej mesto Piešťany previedlo do vlastníctva
žalovanej spoločnosti v 2. rade viaceré pozemky evidované na LV č. XXXXX, vedenom pre kat. úz.

C., obec C., okres C. - parcely registra „C“ č. XXXXX/XX, č. XXXXX/XX, č. XXXXX/X o celkovej
výmere 2 122 m2 za kúpnu cenu vo výške 424.400,00 EUR, za účelom výstavby stavebných objektov
Polyfunkčného projektu Piešťany (Polyfunkčný areál Bratislavská - obchodné centrum s polyfunkčným
domom a zariadeniami sociálnych služieb). Tento prevod vlastníctva k pozemkom bol pred samotným
uzavretím kúpnej zmluvy schválený uznesením Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany (ďalej aj

ako len „MsZ“ alebo „mestské zastupiteľstvo“) č. 156/2018 zo 7. zasadnutia mestského zastupiteľstva
zo dňa 27.9.2018, pričom predmetné pozemky mali byť, podľa podmienky uvedeného uznesenia
mestského zastupiteľstva, využité pre dotvorenie areálu plochami zelene a s poukazom na vybudovanie
verejnoprospešných investícií (cyklistického chodníka a časť prepojovacej komunikácie spájajúcich
Bratislavskú s Komenského ulicou) na náklady ZKA Slovakia s.r.o. Táto podmienka mestského

zastupiteľstva uvedená v jeho uznesení sa však žiadnym spôsobom nepremietla a neprevzala do
kúpnej zmluvy, ktorou primátor mesta Piešťany (žalovaného v 1. rade), ako štatutárny orgán mesta,
previedol za odplatu vlastnícke práva k pozemkom na žalovanú spoločnosť v 2. rade. V tejto súvislosti
citovala žalobkyňa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, v znení neskorších
predpisov (ďalej aj ako len „zákon o obecnom zriadení“ alebo „zákon č. 369/1990 Zb.“), podľa ktorého

obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené a) určovať
zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať
najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním. Kompetencia
obecného zastupiteľstva vo veciach základných otázok života obce znamená rozhodovať v prípadoch,
ktoré vzhľadom na svoj charakter, rozsah, komplexnosť a význam môžu mať zásadný vplyv alebo

dopad pre život väčšieho počtu obyvateľov obce, napr. zámer vybudovať v obci skládku nebezpečného
odpadu alebo stavbu väčšieho rozsahu a významu, napr. diaľnicu, ktoré by mohli mať dopad na životné
prostredie alebo ekonomiku a rozvoj obce, alebo by išlo o stavby strategického charakteru (z rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/66/2014 zo dňa 23.1.2015). Práve prostredníctvom
týchto všeobecných znakov je potrebné vnímať pojem základné otázky života obce. Ďalej citovala

žalobkyňa z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, publikovaného v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod číslom R 90/2018, podľa ktorého, ak je rozhodovanie o
nakladaní s majetkom obce rozdelené medzi orgány samosprávy obce, t. j. medzi starostu a obecné
zastupiteľstvo, pre platnosť právneho úkonu obce sa vyžaduje súlad medzi vôľou obce, ktorú vytvára
obecné zastupiteľstvo, a vyjadruje ju vo svojom uznesení, a prejavom vôle obce navonok starostom ako

jej štatutárnym orgánom. Obecné zastupiteľstvo má právo schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa
majetkuobceakontrolovaťhospodáreniesnímajvprípade,aknebolischválenézásadyhospodáreniaa
nakladania s majetkom obce. S poukazom na uvedené skutočnosti mala žalobkyňa za to, že predmetnú
zámennú zmluvu a kúpnu zmluvu so zriadením predkupného práva treba považovať za jeden z
najdôležitejších úkonov týkajúcich sa majetku mesta Piešťany, a to vzhľadom na kúpnu cenu, na svoj

charakter, rozsah, komplexnosť a význam, pretože má zásadný vplyv a dopad na život veľkého počtu
obyvateľov mesta Piešťany (ktorí platia každoročne mestu vyrubené miestne dane a poplatky), čím
jednoznačne a nepochybne priamo ovplyvňuje základné otázky života mesta Piešťany (žalovaného v
1. rade). Na platné uzatvorenie kúpnej zmluvy bol potrebný súhlas mestského zastupiteľstva, ktoré
uznesením MsZ č. 156/2018 zo 7. zasadnutia mestského zastupiteľstva zo dňa 27.9.2018 schválilo

prevod vlastníckych práv k pozemkom, a poverilo primátora mesta Piešťany podpísať kúpnu zmluvu,
avšak s výslovným vymedzením podstatnej podmienky, že predmetné pozemky budú využité pre
dotvorenie areálu plochami zelene. Kúpna zmluva nie je však obsahovo totožná s uznesením mestského
zastupiteľstva, na platnosť predmetnej kúpnej zmluvy sa vyžadoval súlad medzi vôľou mesta Piešťany(žalovaného v 1. rade), ktorú vyjadrilo mestské zastupiteľstvo vo svojom uznesení MsZ č. 156/2018
zo dňa 27.9.2018, a prejavom vôle mesta Piešťany navonok primátorom mesta Piešťany ako jeho
štatutárnym orgánom. Primátor mesta Piešťany tak uzavrel kúpnu zmluvu, ktorá je kvôli uvedeným

skutočnostiam absolútne neplatná podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení
neskorších prepisov (ďalej ako len „Občiansky zákonník“) pre rozpor so zákonom. Na uvedenom nič
nemení ani skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy si podľa tejto zmluvy poskytli plnenie, pretože
takýmto plnením nie je možné konvalidovať absolútne neplatný právny úkon. Aj keď dispozičné úkony
s vecami, ktoré patria do majetku obce, majú spoločný právny základ v súkromnoprávnej úprave, k

ich platnosti je potrebné dodržať špecifický režim vychádzajúci z toho, že ide o tzv. verejný majetok.
Nie je preto možné mesto, ako účastníka súkromnoprávneho vzťahu, vylúčiť z požiadaviek kladených
na správu vecí verejných. Mesto pri nakladaní so svojím majetkom má určité zvláštne povinnosti,
vyplývajúce z jeho postavenia ako subjektu verejného práva a v dôsledku toho musí byť hospodárenie
s majetkom prehľadné, účelné a v súlade so zákonom.

4. K neplatnosti nájomnej zmluvy s právo, uskutočniť stavbu uviedla žalobkyňa, že mesto Piešťany
(žalovaný v 1. rade) ako prenajímateľ uzavrelo dňa 29.4.2021 Nájomnú zmluvu s právom uskutočniť
stavbu č. 0892105 so žalovanou spoločnosťou v 2. rade ako nájomcom, na základe ktorej žalovaný
v 1. rade prenajal žalovanej spoločnosti v 2. rade pozemky evidované na LV č. XXXX vedenom
pre kat. úz. C., obec C., okres C. - parcely registra „C“ č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, č.

XXXXX/X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/
X, č. XXXXX/X a pozemky evidované na LV č. XXXXX vedenom pre kat. úz. C., obec C., okres C. -
parcely registra „E“ č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, o celkovej výmere 32 993 m2 za jednorazové
nájomné vo výške 1,00 EUR za účelom toho, aby nájomca mohol užívať uvedené pozemky v súvislosti
s výstavbou stavebných objektov Polyfunkčného projektu Piešťany (Polyfunkčný areál Bratislavská

- obchodné centrum s polyfunkčným domom a zariadeniami sociálnych služieb). Žalobkyňa ďalej
citovala z ust. § 9a ods. 9 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v znení neskorších predpisov
(ďalej ako len zákon č. 138/1991 Zb.“ alebo „zákon o majetku obcí“), podľa ktorého, ak tento alebo
osobitný predpis neustanovuje inak, ustanovenia odsekov 1 až 3 a 5 až 7 je obec povinná primerane
použiť aj pri prenechávaní majetku obce do nájmu, a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom

čase a tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo
porovnateľné veci okrem prípadov vymenovaných pod písmenami a) až d) tohto ustanovenia. V prípade
predmetnej nájomnej zmluvy nebola splnená žiadna zo zákonných výnimiek. Mestské zastupiteľstvo
uznesením č. 7/2021 zo svojho zasadnutia dňa 18.3.2021 schválilo síce nájomnú zmluvu s odvolaním
sa na dôvod hodný osobitného zreteľa, avšak tento dôvod musí byť riadne zdôvodnený, čo sa týka

existencie dôvodu hodného osobitného zreteľa, pričom takéto zdôvodnenie musí byť jednoznačné,
neodporujúce aktuálnemu skutkovému a právnemu stavu a musí poskytovať logický význam, čo v
predmetnom uznesení mestského zastupiteľstva dodržané nebolo. Absencia odôvodnenia alebo jeho
rozpornosť, nejednoznačnosť a nelogickosť zakladá neplatnosť takto vágne vymedzeného dôvodu
hodného osobitného zreteľa. Navyše, výnimka dôvodu hodného osobitného zreteľa sa má využívať iba

v ojedinelých prípadoch a z určitých výnimočných dôvodov. Táto výnimka však nesmie byť všeobecne
aplikovaná na akékoľvek prevody. V predmetnej veci tak došlo k nekoncepčnému, netransparentnému
a neefektívnemu nakladaniu s majetkom mesta Piešťany (žalovaného v 1. rade) prostredníctvom
realizácie účelového použitia výnimky „dôvod hodný osobitného zreteľa.“ Uplatnenie dôvodu hodného
osobitného zreteľa má mať nepochybne charakter výnimky z pravidla, a má sa teda uplatňovať len vtedy,

ak by použitie iných postupov malo viesť k narušeniu alebo k poškodeniu práv a právom chránených
záujmov obyvateľov obce. Pri následnej aplikácii ustanovení § 9a ods. 1 až 3 a 5 až 7 zákona o majetku
obcí poukázala žalobkyňa na ust. § 9a ods. 1 písm. c) tohto zákona, podľa ktorého, nájomné musí
byť pri priamom prenájme určené najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej
podľa osobitného predpisu znaleckým posudkom. Zároveň pri prenájme nehnuteľnosti podľa § 9a ods.

1 písm. c) zákona o majetku obcí je nevyhnutné dodržať postup podľa § 9a ods. 5 tohto zákona, podľa
ktorého musí obec zverejniť zámer prenajať svoj majetok priamym prenájmom najmenej na 15 dní, a
zverejniť lehotu na doručenie cenových ponúk záujemcov. Vyššie uvedené zákonné podmienky neboli
splnené zo strany mesta Piešťany (žalovaného v 1. rade), pretože jednorazové nájomné vo výške 1,00
EUR nespĺňa podmienku určenia nájomného najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku

stanovenej podľa osobitného predpisu znaleckým posudkom. Mesto Piešťany tak postupovalo v rozpore
so zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Z uvedeného vyplýva, že predmetná nájomná zmluva s
právomuskutočniťstavbusvojímobsahomajúčelomodporujezákonuaobchádzaho,pretojeabsolútne
neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.5. Vychádzajúc z absolútnej neplatnosti oboch zmlúv sa domáhala žalobkyňa 1.) určenia, že žalovaný
v 1. rade je vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli premetom prevodu vlastníckeho práva z neplatnej

zámennej a kúpnej zmluvy, a 2.) určenia, že žalovaný v 1. rade nie je nájomcom pozemkov, ktoré boli
predmetnom nájmu z neplatnej nájomnej zmluvy.

6. Žalovaní v 1. a v 2. rade opakovane navrhovali súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť pre jej
neprípustnosť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, pre

márne uplynutie zákonnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby, ako aj pre jej skutkovú a vecnú
nedôvodnosť.

7. Žalovaný v 1. rade poukázal na márne uplynutie zákonnej 1-ročnej prekluzívnej lehoty na podanie
žaloby podľa zákona o majetku obcí. Poznamenal, že citovaný zákon neumožňuje napadnúť žalobou
nájom vôbec, a voči prevodom je potrebné rešpektovať jednoročnú prekluzívnu lehotu. V danom

prípade bol majetok obce prevádzaný spôsobom z dôvodu hodného osobitného zreteľa, a naviac na
základe ceny, ktorá bola podstatne vyššia, než boli realizované znalecké posudky na ohodnotenie
tohoto majetku mesta. Žalobkyňa svojimi argumentami neuniesla dôkazné bremeno tvrdení, a nesplnila
preukázanie naliehavého právneho záujmu na tejto veci nielen s ohľadom na preklúziu, ale aj na jej
vecné argumenty, keďže ustálené stanoviská Najvyššieho kontrolného úradu rešpektujú právny stav,

že v rozhodnom období nebola povinne zavedená tzv. dvojkolovosť schvaľovania zámeru a samotného
prevodu alebo nájmu. Mestské zastupiteľstvo konalo jednak v súlade s ustanoveniami zákona o majetku
obcí a svojich interných predpisov. Samostatným uznesením, hoci na tom istom zastupiteľstve, bol
realizovaný zámer, a následne samostatným uznesením, v časovom poradí nasledujúcom po zámere,
bol realizovaný či už úkon prevodu alebo nájmu. Opakovane sa tým zaoberala aj prokuratúra, ktorá

neskonštatovala nesprávnosť a nezákonnosť postupu mestského zastupiteľstva alebo štatutára pre
veci majetkovoprávne, ktorým je primátor. Žalovaný v 1. rade sa domnieval, že žalobkyňa sa účelovo
domáha práv, ktoré by vzhľadom na tieto objektívne známe skutočnosti, a hlavne spojitosti so znením
§ 9b ods. 1 a ods. 2 zákona o majetku obcí účinného v rozhodnom období, nemali požívať právnu
ochranu, keďže žalobkyňa argumentuje tým, že podľa osobitného predpisu je obyvateľkou mesta, a

má verejnoprospešný všeobecný záujem, a teda ak tento prekludoval, tak argumentuje svojou pozíciou
vlastníka susediacich nehnuteľností, v bližšie nešpecifikovanom rozsahu. V tejto súvislosti dal žalovaný
v1.rade dopozornostisúduuznesenieKrajskéhosúduvTrnavesp.zn.20S/65/2021,ktorýmsúdžalobu
zodňa4.6.2021odmietol,ktorývodseku12.odôvodneniauzneseniauviedol,žesúdmalzapreukázané,
že žalobkyňa nepodala voči napadnutému stavebnému povoleniu, ktoré bolo kľúčové pre ochranu práv

žalobkyne tak, ako ich prednáša, odvolanie. Zároveň súd ustálil, že žalobkyňa nevyčerpala riadny
opravný prostriedok, pričom vyčerpanie riadneho opravného prostriedku v stavebnom konaní je práve
tým najtypickejším a najodbornejším prejavom zásady subsidiarity v tejto veci konanej na stavebnom
úrade,ktorýmjetedatiežmestoPiešťany.Nevyčerpanietohtoriadnehoopravnéhoprostriedkuspôsobilo
neprípustnosť žaloby, a takéto rozhodnutie bolo nepreskúmateľné. Týmto poukázal žalovaný v 1.

rade na to, že žalobkyňa v tomto spore deklaruje svoj veľmi aktívny záujem na veciach verejných,
avšak v kľúčových rozhodnutiach odborného prvostupňového orgánu, ktorým bol stavebný úrad mesta
Piešťany, nepodala kľúčový opravný prostriedok. S poukazom na tieto skutočnosti jednak vyplývajúce zo
zákona a zo správania žalobkyne v súvisiacich stavebných konaniach, kde nevyčerpala riadne opravný
prostriedok, navrhol žalovaný v 1. rade žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

8. Žalovaný v 2. rade v súvislosti s nedostatkom naliehavého právneho záujmu žalobkyne na
požadovaných určeniach citoval z uznesenia NSSR sp. zn. 4Co/56/2009, podľa ktorého, naliehavý
právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo
kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým. Existencia naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho
vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči
žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti či
neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme, vo vzťahu k predmetu sporu),
aleajvzaloženímožnostiuplatnenia(vočižalovanému)vlastného(zozákona,prípadnezozáväzkového

vzťahu)vynútiteľnéhoprávakpredmetuurčenia.Žalovanýv2.radeuviedol,žežalobkyňavkonanížiada
iba nepriamo určenie, že zámenná zmluva a kúpna zmluva so zriadením záložného práva a nájomná
zmluva s právom uskutočniť stavbu sú neplatné a že žalovaný v 2. rade nie je vlastníkom, ani nájomcom
nehnuteľností, ktorých sa zámenná a kúpna zmluva a nájomná zmluva týkajú. Žalobu považovalžalovaný v 2. rade v celom rozsahu za procesne neprípustnú z dôvodu nedodržania prekluzívnej
jednoročnej lehoty vo vzťahu k zámennej a kúpnej zmluve podľa § 9b zákona o majetku obcí, a takisto z
dôvodu, že žalobkyňa neuniesla ani bremeno tvrdenia, a už vôbec nie dôkazné bremeno, a neosvedčila

a nepreukázala základnú procesnú podmienku, a to naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti
zámennej a kúpnej zmluvy, a ani nájomnej zmluvy. Neobstojí argument žalobkyne, že preukázaním
naliehavého právneho záujmu je, že jej vlastnícke práva a iné príslušné práva k pozemkom a stavbám
môžu byť realizáciou predmetnej výstavby priamo dotknuté. Žalobkyňa totiž použila riadny a zákonom
aprobovaný procesný postup, a v prípade pocitu ohrozenia svojich vlastníckych práv k pozemkom a

stavbám výstavbou projektu sa obrátila na príslušný správny orgán v rámci príslušného povoľovacieho
konania. Stavebný úrad má právomoc posúdiť, či plánovanou výstavbou žalovaného v 2. rade môže byť
vlastnícke právo žalobkyne dotknuté, paradoxne však žalobkyňa v doterajších povoľovacích konaniach,
týkajúcich sa investičného zámeru žalovaného v 2. rade, ani raz nepodala odvolanie, a to napriek tomu,
že v žalobe tvrdí, že sa snaží chrániť svoje vlastnícke právo.

9. Žalobu považoval žalovaný v 2. rade ďalej aj za vecne zjavne neodôvodnenú, nakoľko skutočnosti,
ktoré uviedla žalobkyňa na podporu svojich záverov, sú len účelovým prekrútením skutočností a obsahu
dokumentov, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva. Žaloba nijako nepojednáva o tom, a ani sa z nej nedá
bližšie usudzovať, aké prípadné právo žalobkyne vo vzťahu ku ktorémukoľvek zo žalovaných by malo,
alebo mohlo byť, dotknuté, resp. dotknuté do tej miery, že na jeho ochranu je nevyhnutné procesne sa

domáhať na súde určenia neplatnosti zámennej a kúpnej zmluvy a nájomnej zmluvy. Právne postavenie
žalobkyne všeobecne, a už vôbec nie voči žiadnemu zo žalovaných, nie je neisté, a ani sa ním nestane.
Rovnako nemožno hovoriť o žiadnom ani potenciálnom ohrození akéhokoľvek práva žalobkyne, a už
vôbec nie práva na zeleň. Výsledok konania v predmetnej sporovej veci totiž nebude mať žiadny dopad
napríklad na jej vlastnícke právo k pozemkom, k stavbám v jej vlastníctve, ani žiadnym spôsobom

nie sú, ani nebudú ohrozené, akékoľvek jej iné práva ako vlastníčky, ani ako obyvateľky mesta C..
Jednoducho, jej právne postavenie sa nijako nezmení, či už priaznivo alebo nepriaznivo. Mesto Piešťany
(žalovanýv1.rade)anižalovanýv2.radevžiadnomprípadenepochybilipriprevodemajetkunazáklade
zámennej a kúpnej zmluvy. Všetky zákonné požiadavky a podmienky, vrátane súhlasu mestského
zastupiteľstva daného 3/5-novou väčšinou boli dodržané a splnené. Mestské zastupiteľstvo mesta

Piešťany teda postupovalo v súlade s platnými právnymi predpismi, vrátane zákona o majetku obcí. V
súvislosti so schválením nájomnej zmluvy nedošlo k žiadnemu konaniu v rozpore so zákonom, a tak
neexistuje nijaký dôvod poukazujúci na neplatnosť nájomnej zmluvy. Zo žiadneho právneho predpisu
nie je nevyhnutné deklaráciu zdôvodnenia osobitného zreteľa výslovne preniesť a zakomponovať do
príslušných zmlúv, ktorými sa naplnia podmienky uvedené v uznesení mestského zastupiteľstva. Ak

by bolo zámerom skutočne podmieniť prevod dotknutých pozemkov ich budúcim využitím, mesto
Piešťany (žalovaný v 1. rade) by nepochybne výslovne v uznesení mestského zastupiteľstva stanovil, že
budúce využitie pozemkov je zásadnou podmienkou prevodu, a jej porušenie by znamenalo, napríklad
možnosť mesta Piešťany (žalovaného v 1. rade) od zámennej a kúpnej zmluvy odstúpiť. Takýto text
totiž zvolilo mestské zastupiteľstvo v časti C uznesenia č. 156/2018, keď výslovne schválilo text, ktorý

mal byť zahrnutý do predmetnej zmluvy. V prípade zámennej a kúpnej zmluvy však zjavne nebolo vôľou
mestského zastupiteľstva podmieniť prevod vlastníckeho práva takouto podmienkou. Žalobkyňa teda
nesprávne interpretuje osobitný zreteľ ako dôvod použitý na prevod vlastníctva pozemkov žalovaného
v 1. rade na žalovaného v 2. rade. Formulácia v znení: „pričom predmetné pozemky budú využité pre
dotvorenia areálu plochami zelene a s poukazom na vybudovanie verejnoprospešných investícií,“ iba

dopĺňa odôvodnenie osobitného zreteľa v širšom kontexte, avšak nijakým spôsobom samotnú platnosť
zámennej a kúpnej zmluvy nepodmieňuje ani neovplyvňuje. Z textu uznesenia mestského zastupiteľstva
je zrejmé, že dôvody, ktoré žalobkyňa prezentuje ako podmienku mestského zastupiteľstva, boli v
skutočnosti ozrejmením dôvodov, pre ktoré sa mal prevod majetku zrealizovať v režime dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Konanie primátora ako štatutárneho orgánu žalovaného v 1. rade žiadnym

spôsobom neodporovalo uzneseniu MsZ č. 156/2008. Za nesprávne a neopodstatnené považoval
žalovaný v 2. rade tvrdenie žalobkyne, podľa ktorej by mala byť zámenná zmluva a kúpna zmluva
absolútne neplatná, keďže vôľa poslancov mestského zastupiteľstva nebola, podľa žalobkyne, totožná
s vôľou primátora, ktorý za žalovaného v 1. rade zmluvu podpisoval, ako jeho štatutárny orgán. Podľa
článku VI. ods. 1 písm. c) Zásad hospodárenia s majetkom mesta Piešťany (interný predpis č. 11/2019),

schválených uznesením MsZ mesta Piešťany č. 84/2019/A zo dňa 27.6.2016, účinnými dňa 1.8.2019,
obvyklé nájomné sa nevzťahovalo na nájom majetku mesta z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o
ktorých mestské zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný
zreteľ musí byť zdôvodnený; ide najmä o nasledovné dôvody a) nájom pozemkov mesta v súvislostis výstavbou realizovanou žiadateľom - do doby právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia príslušným
stavebným úradom (napr. zriadenie stavebného dvora, príjazdu ku stavbe a pod.) za cenu nájmu
1,00 EUR za celý predmet nájmu počas celej doby trvania nájmu alebo b) za účelom vybudovania

stavieb určených na verejné využívanie (parkovacie miesta, prístupová komunikácia, chodník, verejná
zeleň a pod.), ktorá bude po uplynutí doby nájmu odovzdaná bezodplatne, resp. za symbolickú cenu
do vlastníctva mesta, za cenu nájmu 1,00 EUR za celý predmet nájmu počas celej doby trvania
nájmu. Mestské zastupiteľstvo schválilo kvalifikovanou, trojpätinovou väčšinou poslancov predmetnú
nájomnú zmluvu, a to za účelom výstavby a umiestnenia investícií a výkonu všetkých s tým súvisiacich

činností aj za účelom prístupu a príjazdu k polyfunkčnému projektu, na dobu určitú, počnúc dňom
účinnosti nájomnej zmluvy až do dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia alebo iného obdobného
právoplatného správneho rozhodnutia, ktoré umožňuje riadne užívanie investície, za nájomné počas
celej doby nájmu a za celý predmet nájmu jednorazovo vo výške 1,00 EUR, avšak so záväzkom nájomcu
počas výstavby investícií zriadiť dočasný/provizórny prechod pre peších medzi ulicami Komenského
a Bratislavská o šírke približne 2 metre, ktorého trasovanie zodpovedá trasovaniu cyklo-chodníka a

chodníka pre chodcov, priliehajúcich k pozemkom vo vlastníctve nájomcu, ako dôvod hodný osobitného
zreteľa - nájom pozemkov mesta súvislosti s výstavbou realizovanou žiadateľom do doby právoplatnosti
kolaudačného rozhodnutia vydaného príslušným stavebným úradom (napr. zriadenie stavebného dvora,
príjazdu k stavbe a pod.), a za účelom vybudovania stavieb určených pre verejné užívanie (prístupová
komunikácia, chodník, verejná zeleň a pod.), ktorá investícia bude po uplynutí doby nájmu odovzdaná

bezodplatne, resp. za symbolickú cenu do vlastníctva mesta, ako dôvod hodný osobitného zreteľa podľa
čl. VI. ods. 1 písm. c) Zásad hospodárenia s majetkom mesta Piešťany v spojitosti s § 9 a ods. 9 písm.
c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

10. Podanie žaloby považoval žalovaný v 2. rade navyše za zjavné zneužitie práv žalobkyňou, pričom

takýto výkon práv nemôže požívať právnu ochranu. Žalobkyňa totiž systematicky robí kroky, ktorými
sa snaží brániť realizácii investičného zámeru žalovaného v 2. rade. Žalobkyňa podala podnet na
vydanie protestu prokuratúra proti uzneseniam, ktorými boli kúpna a zámenná a nájomná zmluva
schválené, ktorý podala dňa 14.9.2021 pod č. PD127/21/2204, a oznámením zo dňa 10.1.2022 č.
PD127/1/2204-12 bol tento podnet odložený, čím prokurátor potvrdil zákonnosť oboch rozhodnutí. Aj

predošlé podnety na podanie protestu prokurátora boli odložené. Žalobkyňa aktívne vystupovala, a
vystupuje, vo všetkých stavebných konaniach týkajúcich sa investičného zámeru žalovaného v 2. rade,
tzn. v konaní o vydanie stavebného povolenia pre hlavné stavebné objekty č. 3163/9/2022 OVAD-BB,
takisto pre areálové komunikácie č. k. DOPR.6306/48/7/2021, a takisto pre vodné stavby, ktoré konanie
je vedené na Okresnom úrade Piešťany pod sp. zn. OU-PN-OSZP-2023/003-059, ktoré sú aktuálne

právoplatne skončené. Boli vydané stavebné povolenia v prospech žalovaného v 2. rade s tým, že
žalobkyňa si riadne uplatňovala svoje práva na námietky vo vzťahu k projektu. Žalobkyňa sa zaujíma
o ochranu veci verejných výlučne vo vzťahu k žalovanému v 2. rade, pričom žalovaný v 2. rade nemá
vedomosť o tom, že by rovnako postupovala žalobkyňa pri iných subjektoch, pričom inštitút prípadu
hodného osobitného zreteľa mesto Piešťany opakovane využívalo a využíva, keďže ide o inštitút právom

výslovne dovolený. Žalobkyňa sa evidentne iba snaží zmariť účel realizácie akejkoľvek stavby v blízkosti
jej nehnuteľnosti, a to vo vzťahu k zámeru, ktorý má čiastočne aj celkom zjavne verejnoprospešný účel,
a je pozitívne vnímaný samotným mestom Piešťany a širokou verejnosťou. Žalovaná strana opomenula
uviesť, že súčasťou zámeru je aj zariadenie domovu seniorov, čo je zariadenie verejnoprospešných
služieb. Žalobkyňa, prezlečená za ochrancu akýchsi verejnoprospešných záujmov, však háji iba svoje

ciele.

11. Účinnosťou zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými
sídlami a obvodmi súdov, v znení neskorších predpisov, bolo zavedené nové usporiadanie súdov,
v dôsledku čoho s účinnosťou od l. júna 2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva zo zaniknutého

Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava ako nástupnícky súd, ktorý vedie predmetný súdny
spor pod sp. zn. PN-20C/22/2021.

12.Súdnariadilnaprejednanievecipojednávanienadeň25.1.2024,naktorésadostavilivšetkysubjekty
sporu, resp. ich zástupcovia, na ktorom vykonal súd dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre zistenie

naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, listinami, a to výpisom z Registra
obyvateľov SR, podstatným obsahom oboch zmlúv, od neplatnosti ktorých sa domáha žalobkyňa určenia
vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1. rade a neexistencie nájmu žalovaného v 2. rade, výpismiz listov vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj z obsahu vyjadrení strán sporu, a zistil
nasledovné:

13. Žalovaným v 1. rade je mesto Piešťany, v ktorom má žalobkyňa trvalý pobyt, a teda je jeho
obyvateľkou.

14. Žalovaný v 1. rade ako predávajúci a zamieňajúci na jednej strane a žalovaný v 2. rade ako
kupujúci a zároveň zamieňajúci uzatvorili dňa 25.3.2019 Zámennú zmluvu a Kúpnu zmluvu so zriadením

predkupného práva č. 0701905, na základe ktorej žalovaný v 1. rade, okrem iného, previedol do
vlastníctva žalovaného v 2. rade pozemky novovytvorených parciel registra C KN č. XXXXX/XX, XXXXX/
XX a XXXXX/X v kat. úz. C., zapísaných na LV č. XXXXX pre kat. úz. C., všetky spolu za kúpnu cenu
424.400,- EUR (čl. IV. zmluvy). Vklad vlastníckeho práva žalovaného v 2. rade na základe tejto zmluvy
do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V XXXX/XXXX dňa 24.4.2019 tak, ako to vyplýva z výpisu
z LV č. XXXXX pre kat. úz. C..

15. Žalovaný v 1. rade ako prenajímateľ a žalovaný v 2. rade ako nájomca uzatvorili nájomnú zmluvu
s právom uskutočniť stavbu č. 0892105, ktorou prenechal žalovaný v 1. rade do užívania žalovanému
v 2. rade pozemky registra CKN č. XXXXX/X, č.XXXXX/X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, č.
XXXXX/X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, č. XXXXX/X, zapísané na

LV č. XXXX pre kat. úz. C., a pozemky registra E KN č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, zapísané na
LV č. XXXXX pre kat. úz. C., všetky spolu za jednorazové nájomné vo výške 1,- EUR vrátane DPH.
Podmienky využívania predmetu nájmu sú v zmluve podrobne rozpísané. V zmluve predloženej súdu
žalobkyňou je uvedený iba dátum a podpis žalovaného v 2. rade, avšak medzi stranami bolo nesporné
tvrdenie žalobkyne o dátume uzatvorenia zmluvy (dňa 29.4.2021).

16. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 25.1.2024 nesprávne interpretoval predbežné
právne posúdenie konajúceho súdu tak, že právny zástupca žalobkyne usúdil, že žalobkyňa má právo
podať takúto žalobu ako sused, a keďže túto podmienku splnila, že je susedou v ponímaní v tom, že
nie je podmienkou vnímania suseda to, že má priamu čiaru hraničnú medzi parcelami a podobne, na

to už máme rozsiahlu judikatúru, ale to, že ako sused v nejakej zóne ovplyvňuje činnosťou budúceho
suseda alebo súčasného suseda, na to je rozsiahla judikatúra. Skutočnosť, že je susedou, je daná.
Judikatúrou obstojí to, že sa prípadne parcela pani žalobkyne sa nachádza ďalej, teda nie priamou
čiarou s prevádzanými alebo prenajatými pozemkami, aj keď možno je to tak. Žalujúca strana mala za
to, že je daný naliehavý právny záujem suseda na tom, či sa pri ňom na verejných, teda obecných,

pozemkoch bude stavať súkromná komunikácia, teda nie verejná komunikácia na napojenie objektu.
Je daný naliehavý právny záujem suseda, ak obec, ktorou v zmysle ústavy, ktorú tvorí obyvateľ obce,
teda aj pani Vargová, teda je súčasťou tejto obce z právneho pohľadu, a reprezentanti obce uzavierajú
zmluvu, tzn. že bráni svoje záujmy aj tým, že bráni majetok obce. Preto je daný nalievaný právny záujem,
nielen preto, že je sused. To, že môžu ľudia chodiť nakupovať v otváracích hodinách, to nie je verejný

objekt. Verejný objekt je verejný objekt patriaci samospráve, prípadne inej štátnej inštitúcii a obdobne, to
sú verejné objekty patriace všetkým v rámci deľby štátu. Je tam uvedená cesta k súkromnému objektu.
Záväzným uznesením bol schválený prenájom s tým alebo aj prevod pozemkov s tým, že bude tam
umiestnená zeleň v tej časti, avšak zeleň z textu zmluvy o nájme alebo kúpnej zmluvy už vypadla, a
nenachádza sa o nej zmienka, teda z verejnej listiny, z uznesenia, predpokladala žalobkyňa, že bude

tam zeleň v čase jeho schválenia. Žalobkyňa sa oboznámila s uznesením, v ktorom bolo uvedené,
že tieto pozemky sa prenajmú za účelom zelene, a súčasne videla bez právoplatného stavebného
povolenia rúbanie stromov. Majetok obce je majetkom jej obyvateľa. Naliehavý právny záujem, aj v
zmyslevšeobecnéhoustanoveniapreurčovaciužalobu,jedanýprerozpormedziuznesenímmestského
zastupiteľstva a samotnou zmluvou. Pri opačnom výklade by sa žiadny občan nemohol brániť proti tomu,

že vo verejnom uznesení je uvedený nejaký účel pre dané pozemky, a obec napriek tomu v skutočnej
zmluve vpíše iný účel užívania daných parciel. Takáto zmluva je neplatná, nakoľko je v rozpore so
záväzným uznesením mestského zastupiteľstva, ktorý rozpor zasahuje do práv susediacich pozemkov
a susedov, ktorý očakávali na predmetných parcelách zeleň, teda naliehavý právny záujem je daný, a
preto je možné podať túto žalobu. Iným výkladom by sa totiž založila voľnosť obce, že ak je politická vôľa,

môže uzavrieť zmluvu aj v rozpore s uznesením, veď poslanci to nenapadnú, keďže je tam politická
vôľa, veď si schválili aj samotnú zmluvu 2/3-novou väčšinou alebo 3/5-novou väčšinou, tak nebudú
napádať neplatnosť zmluvy, ktorú na základe tohto uznesenia uzavrel starosta alebo primátor. Takýmto
iným výkladom by sa zabránilo akejkoľvek občianskej opatrnosti, ktorú prezentuje žalobkyňa v tomtokonaní, ktorá, vzhľadom na svoj spoločenský status, sa snaží založiť štandardné postupy zákonné, a
možno nájsť procesné prostriedky obrany pre prípadné budúce takéto neprávosti pri prevodoch majetku
pre súkromných investorov. Preto navrhol právny zástupca žalobkyne súdu žalobe vyhovieť, a priznať

žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

17. Žalovaní v 1. a v 2. rade považovali žalobu v časti prvého žalobného nároku za žalobu podanú
oneskorene, že naliehavý právny záujem na oboch požadovaných určeniach žalobkyňa nepreukázala,
preto by mal súd žalobu ako neprípustnú zamietnuť. Navrhli ju zamietnuť aj pre vecnú a skutkovú

nedôvodnosť.

18. Zákonnú požiadavku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení právne posúdil súd
nasledovne:

19. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších

predpisov (ďalej ako len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“), žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 9b zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v znení účinnom od 1.7.2009 do 31.10.2023, (1)

fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia
vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol
realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu
stanovenú podľa osobitného predpisu, okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa.
(2) Žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho

práva z majetku obce na nadobúdateľa.

21. Podľa § 215 ods. 1 ods. 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový
stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

22. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP).

23. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo aj požadované určenie
má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo

(ZSP 78/2006).

24. Jedným z nevyhnutných predpokladov úspešnosti určovacej žaloby je naliehavý právny záujem,
ktorý nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Ak naliehavý právny
záujem žalobcu na požadovanom určení nevyplýva z osobitného predpisu, musí súd mať preukázanú

existenciu naliehavého právneho záujmu určovacej žaloby v každom štádiu konania, inak (a to bez
skúmania vecnej stránky žaloby), musí žalobu ako neprípustnú zamietnuť. Či tento záujem existuje,
skúma súd ex offo, t. j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvej inštancie, aj pre súd odvolací. Pri
skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný
a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie

spornosti práva, a či len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné
(ďalšie) súdne konanie alebo konania. Podľa ustálenej súdnej praxe, určovacia žaloba je prípustná pri
spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok
vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu (porov. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/147/2010). Tento právny záver zaujal Najvyšší súd

Slovenskej republiky aj v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/56/2003 (publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod
č. 48/2004), v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej
nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva.

25. V súlade s konštantnou judikatúrou, na požadovanom určení je vždy naliehavý právny záujem, ak

má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností, a týmto
spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností
(porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/56/2003). Tým viac to
platí v prípade, že odstránenie spornosti a ochranu svojich práv nemôže žalobca dosiahnuť inak.26. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/112/2004 (R 81/2006, ZSP) naliehavý právny
záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným

určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho
právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak
požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny
vzťah alebo právo.

27. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je podľa celkom jednoznačnej úpravy v
zákone, i v zmysle ustálených záverov teórie procesného práva, aj relevantnej rozhodovacej praxe
súdov (judikatúry), základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, pričom bez
jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Uvedené znamená, že v konaní
o tzv. určovacej žalobe je vyriešenie otázky existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na

požadovanom určení prvou povinnosťou súdu, pretože len kladná odpoveď na takúto otázku poskytuje
priestor pre ďalšie konanie vo veci samej (teda najmä dokazovanie zamerané na vecnú podstatu
problému), kým naopak, odpoveď záporná (teda záver o neexistencii naliehavého právneho záujmu) má
viesť k bezodkladnému zamietnutiu žaloby, a to nielen z dôvodu čo najväčšej hospodárnosti konania,
ale spravidla i pre naznačenie cesty k ochrane práv strán procesne prípustným spôsobom, ktorým je

spravidla buď iné, než požadované určenie alebo naopak plnenie.

28. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c)
CSP, musí byť naliehavý. Procesná povinnosť, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem
na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ

chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo
nie je, na druhej strane vysvetliť, že práva podaná žaloba o určenie je procesne vhodným nástrojom,
ktorý tento spor rieši.

29. Určovacie žaloby všeobecne majú potom opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva
a nie už jeho porušenia, nakoľko určovacia žaloba podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP má charakter
prostriedku preventívnej ochrany práva, a naopak nápravu stavu vzniknutého porušením práva možno
zásadne zjednať už len za pomoci žaloby na plnenie (§ 137 písm. a/ CSP). Okrem toho tu však musí
byť stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má určovacia žaloba odstrániť, pričom naliehavosť právneho

záujmu na požadovanom určení musí spočívať v tom, že práve takéto určenie (nie teda žiadne iné)
vyrieši všetky sporné právne otázky medzi stranami a vytvorí tak aj pevný právny podklad pre ich budúce
právne vzťahy (čiže najmä vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a podľa možnosti predíde aj
sporom o plnenia). Práve z toho inak plynie, že naliehavý právny záujem nemôže byť daný tam, kde
právna otázka majúca sa vyriešiť v konaní o určenie má len povahu otázky predbežnej, či čiastkovej, vo

vzťahu k inej právnej otázke, ktorá sa môže sama stať predmetom určovacej žaloby a z takejto filozofie
evidentne vychádzala/vychádza aj rozhodná úprava procesného práva.

30. Žalujúca strana v žalobe, vo svojich písomných vyjadreniach, ako aj na pojednávaní dňa
25.1.2024 svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení videla vo svojom statuse obyvateľky

mesta, ktorú zaujíma hospodárenie s majetkom mesta, že je vlastníčkou susediacich pozemkov a
stavieb pri predmetných pozemkoch, že je riadnou účastníčkou stavebného konania vo veci výstavby
Polyfunkčného projektu Piešťany, a že jej vlastnícke alebo iné práva k jej pozemkom a stavbám môžu
byť realizáciou predmetnej výstavby priamo dotknuté. Ako konkrétne by mohli byť jej vlastnícke alebo
iné práva priamo dotknuté, po celú dobu súdneho konania žalobkyňa bližšie nešpecifikovala. Tvrdila, že

chce, aby prebehol proces uzatvárania zmlúv s majetkom mesta riadne, tzn. riadnou verejnou súťažou,
prípadne iným inštitútom, ktorý zvolí v súlade so zákonom mesto, a nie priamym predajom, kde okrem
toho v zámere sa hovorí o zeleni a v samotných zmluvách sa už hovorí o pripojovacích cestách. Aj keby
zámer osobitného zreteľa bol daný, teda zákonne, bol v rozpore so samotnou zmluvou, ktorej účel je
iný, ako je oznámenie o osobitnom zreteli, kde sa hovorí o umiestnení mestskej zelene vo verejných

priestoroch, a nie o cestách. Žalobkyňa berie predmetnú žalobu ako svoju občiansku iniciatívu v tom,
aby samosprávy postupovali pri takýchto prípadoch súkromných investícií s náležitou opatrnosťou,
a nevyužívali osobitný zreteľ pri uzatváraní zmlúv, lebo zakladá tu značné zvýhodnenie len určitých
súkromných osôb na území mesta a pri iných skromných osobách, ktoré si potrebujú prenajať pozemokna nejaký účel, sa neuplatňuje tento osobitný zreteľ, a teda to je cieľom úspechu veci, a nie niekomu
škodiť, ale nech to prebehne riadne.

31. Vykonaným dokazovaním v rozsahu nevyhnutnom iba pre zistenie naliehavého právneho záujmu
žalobkyne na požadovanom určení, listinami, a to výpisom z Registra obyvateľov SR, podstatným
obsahom oboch zmlúv, od neplatnosti ktorých sa domáha žalobkyňa určenia vlastníckeho práva v
prospech žalovaného v 1. rade a neexistencie nájmu žalovaného v 2. rade, výpismi z listov vlastníctva
k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj z obsahu vyjadrení strán sporu, súd ustálil, že naliehavý právny

záujem na určení vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade, ktorý požíva štatút mesta, ktorého je
žalobkyňa obyvateľkou, bol by daný zo zákona (§ 9b zákona o majetku obcí v príslušnom znení), a
nebolo by ho treba preukazovať, avšak iba za predpokladu včasného podania žaloby. Nakoľko však
podala žalobkyňa žalobu po márnom uplynutí 1-ročnej zákonnej prekluzívnej lehoty, na nedodržanie
tejto lehoty nemohol súd neprihliadať. V časti prvého žalobného nároku je teda žaloba neprípustná pre
márne uplynutie zákonnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby podľa § 9b zákona o majetku obcí.

V danom prípade by bola žaloba v konečnom dôsledku prípustná v časti oboch žalobných určovacích
nárokov iba vtedy, ak by žalobkyňa mala na tom naliehavý právny záujem tak, ako to vyplýva z ust. §
137písm. c) CSP, ktorý naliehavý právny záujem treba v danom prípade preukázať.

32. Predmetná žaloba je žalobou podľa § 137 písm. c) CSP o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak

je na tom naliehavý právny záujem, keďže v časti prvého žalobného nároku bola podaná po márnom
uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty podľa § 9b zákona o majetku obcí, kedy by bol záujem žalobkyne,
ako obyvateľky žalovaného mesta v 1. rade, daný zo zákona, a nebolo by ho treba preukazovať.
Určenia neplatnosti zmlúv sa žalobkyňa nedomáhala, hoci to vo svojich vyjadreniach viackrát tvrdila, k
čomu súd poznamenáva, že z celého kontextu žaloby, predovšetkým zo žalobného petitu, je zrejmé, že

žalobkyňa predpokladala, že neplatnosť predmetných zmlúv vyrieši súd v tomto spore ako prejudiciálnu
(predbežnú) otázku, a v závislosti od toho vyhovie žalobe v jej oboch žalobných petitoch, teda 1.) o
určenie, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom predmetných pozemkov a 2.) o určenie, že žalovaný v 2.
rade nie je nájomcom iných konkrétnych pozemkov.

33. Konkrétne sa domáhala žalobkyňa určenia vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1. rade z
dôvodu absolútnej neplatnosti zámennej a kúpnej zmluvy zo dňa 25.3.2019 pre jej rozpor so zákonom,
tvrdiac, že mestské zastupiteľstvo žalovaného v 1. rade uznesením schválilo prevod vlastníckych práv
k predmetným pozemkom v prospech žalovaného v 2. rade, a poverilo primátora žalovaného v 1. rade
podpísať kúpnu zmluvu s vymedzením podstatnej podmienky, že predmetné pozemky budú využité pre

dotvorenie areálu plochami zelene. Kúpna zmluva nie je však obsahovo totožná s uznesením mestského
zastupiteľstva, na platnosť predmetnej kúpnej zmluvy sa vyžadoval súlad medzi vôľou mesta Piešťany
(žalovaný v 1. rade), ktorú vyjadrilo mestské zastupiteľstvo vo svojom uznesení MsZ č. 156/2018 zo dňa
27.9.2018, a prejavom vôle mesta Piešťany navonok primátorom mesta Piešťany ako jeho štatutárnym
orgánom. Druhým žalobným nárokom sa domáhala určenia, že žalovaný v 2. rade nie je nájomcom

pozemkov na základe nájomnej zmluvy s právom uskutočniť stavbu zo dňa 29.4.2021, ktorú uzatvoril
žalovaný v 1. rade v pozícii mesta a prenajímateľa so žalovaným v 2. rade ako nájomcom, ktorú
zmluvu považovala žalobkyňa rovnako za absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom z dôvodu, že
výška nájomného bola dohodnutá vo výške 1,- EUR jednorazovo, čo bolo v rozpore so zákonom a
zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom obce, pretože MsZ žalovaného v 1. rade uznesením

č. 7/2021 zo svojho zasadnutia dňa 18.3.2021 schválilo síce nájomnú zmluvu s odvolaním sa na dôvod
hodný osobitného zreteľa, avšak tento dôvod nebol riadne zdôvodnený, a absencia odôvodnenia alebo
jeho rozpornosť, nejednoznačnosť a nelogickosť zakladá neplatnosť takto vágne vymedzeného dôvodu
hodného osobitného zreteľa.

34. Súd konštatuje, že žalobkyňa neuviedla, akým konkrétnym spôsobom by sa zmenilo alebo mohlo
zmeniť, alebo ako by sa ustálilo jej právne postavenie vo vzťahu k predmetným pozemkom, ktoré boli
premetom prevodu vlastníctva na základe zámennej a kúpnej zmluvy medzi žalovanými v 1. a v 2. rade a
predmetom nájmu na základe nájomnej zmluvy medzi tými istými žalovanými. Žalobkyňa ani neuviedla,
či a akým spôsobom by mohol vyhovujúci rozsudok v tomto spore prispieť k ustáleniu jej právneho

postavenia vo vzťahu k žalovaným. Argumentovala svojím záujmom obyvateľa mesta, záujmom na
dodržiavaní zákonov a interných predpisov žalovaného v 1. rade a verejnoprospešným záujmom, k
čomu konajúci súd poznamenáva, že žiadny z týchto záujmov nemožno stotožňovať s naliehavým
právnym záujmom žalobkyne na požadovaných určeniach. Žalobkyňa doposiaľ dostatočným spôsobomnevysvetlila konajúcemu súdu, akým spôsobom prípadné vyhovenie ktorémukoľvek zo žalobných
určovacích návrhov by privodilo žalobkyni priamu zmenu na jej vlastníckom práve k pozemkom alebo
vlastníckom práve k stavbám v jej vlastníctve alebo k iným vecným právam žalobkyne alebo k iným

právam, vrátane práv obyvateľky žalovaného mesta v 1. rade, alebo akým konkrétnym spôsobom sa
zmení alebo ustáli jej právne postavenie k žalovaným, a že túto zmenu alebo ustálenie svojho vlastného
právneho postavenie nemohla, a nemôže dosiahnuť žalobkyňa inak. Žalobkyňa sa iba opakovane
obmedzovala na všeobecné tvrdenia o priamom dotknutí jej práv obyvateľky žalovaného mesta v
1. rade, práva na zeleň, na všeobecno-prospešný záujem, na potrebu dodržiavania zákonnosti a

transparentnosti. V čom presne videla žalobkyňa priamosť ohrozenia svojich práv, ochranu ktorých by
mohla dosiahnuť iba určujúcim rozsudkom súdu, už žalobkyňa nekonkretizovala.

35. Skutočnosť, že v zámennej zmluve a kúpnej zmluve absentuje podmienka dotvorenia areálu zelene,
alebo že žalovaný v 2. rade uskutočňoval výrub stromov na pozemkoch mesta, ktoré užíval ako nájomca,
teda samotná nespokojnosť žalobkyne s nakladaním majetku mesta, sama osebe nie je jej naliehavým

záujmom na požadovanom určení podľa § 137 písm. c) CSP. Žalobkyňa nesprávne stotožňovala svoj
vlastný naliehavý právny záujem na požadovanom určení s verejnoprospešným, všeobecným záujmom,
resp. záujmom niektorých obyvateľov žalovaného v 1. rade ako mesta. Jej naliehavý právny záujem na
požadovanom určení nie je daný iba preto, že predpokladala, že v zámennej zmluve a kúpnej zmluve
so zriadením predkupného práva, absentuje podmienka dotvorenia areálu plochami zelene. Naliehavý

právnyzáujemžalobkynenapožadovanomurčeníniejedanýanitým,ževnájomnejzmluvenieje,podľa
jejnázoru,špecifikovanýdôvodhodnýosobitnéhozreteľa,prektorýbymoholžalovanýv1.radeprenajať
predmetné nehnuteľnosti žalovanému v 2. rade za jednorazové nájomné vo výške 1,- EUR, a teda, že
žalobkyňa je vo svojej podstate nespokojná so spôsobom nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami
žalovaným v 2. rade v pozícii vlastníka a nájomcu nehnuteľností. Žalobkyňa vôbec nešpecifikovala, ako

konkrétne by mohli byť dotknuté jej práva k predmetným nehnuteľnostiam, akým spôsobom sa stalo jej
postavenie neistým, keďže sa domáhala určenia vlastníckeho práva pre žalovaného v 1. rade, a nie pre
seba. Po márnom uplynutí 1-ročnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby podľa § 9b zákona o majetku
obcí už nemôže ktorýkoľvek obyvateľ mesta domáhať sa úspešne žalobou, že vlastníkom nehnuteľností
je mesto, a už vôbec nie, že tretí subjekt nie je nájomcom nehnuteľností vo vlastníctve mesta, pokiaľ by

žalobca nesledoval žalobou zmenu alebo vyriešenie, ustálenie vlastného právneho postavenia. Priamy
zásah do práv žalobcu totiž nestačí iba tvrdiť vo všeobecnej rovine, žalobca ich musí špecifikovať
do tej miery, aby súd mohol vyhodnotiť, či je alebo nie je daný naliehavý právny záujem žalobcu na
požadovanom učení podľa § 137 písm. c) CSP. V tejto súvislosti súd iba poznamenáva, že ani včas
podanou žalobou podľa § 9b zákona o majetku obcí nemohol obyvateľ obce/mesta napadnúť akúkoľvek

zmluvu o nakladaní s majetkom obce/mesta, ale iba zmluvu o prevode vlastníctva majetku obce na tretiu
osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo
priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, okrem prípadov, keď tento
zákon iný spôsob prevodu pripúšťa. Ust. § 9b zákona o majetku obcí teda nepripúšťa podanie žaloby o
určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, ani o určenie neexistencie nájomného vzťahu.

36. Žalobkyňa nesprávne predpokladala, že súd neprihliadne na márne uplynutie prekluzívnej 1-ročnej
lehotynapodaniežalobypodľa§9bzákonač.138/1991Zb.omajetkuobcí,vzneníúčinnomod1.7.2009
do31.10.2023,kedybyboldanýnaliehavýprávnyzáujemžalobkynenapožadovanomurčenízozákona,
k čomu súd poznamenáva, že tento naliehavý právny záujem žalobkyne by bol daný zo zákona iba

vo vzťahu k prvému žalobnému nároku, keďže nájomnú zmluvu nemožno subsumovať pod ust. § 9b
zákona o majetku obcí, umožňujúcemu obyvateľovi mesta podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy
alebo určenia vlastníckeho práva mesta do roka od prevodu majetku obce na tretí subjekt.

37. Naliehavý právny záujem podľa Civilného sporového poriadku nemožno vykladať extenzívne, a

už vôbec ho nemožno rozširovať o dôvody, pre ktoré sa môže domáhať obyvateľ obce neplatnosti
právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce podľa § 9b zákona majetku obcí, ak tieto dôvody boli
žalobou uplatnené po márnom uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty. Pokiaľ by súd neprihliadal na
márne uplynutie zákonnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby, takýto postup súdu by bol nielenže
protizákonný, ale viedol by k narušeniu právnej istoty vo všetkých právnych vzťahoch, ktorými obce

previedli svoj majetok na iné subjekty, a vo všetkých na ne nadväzujúcich právnych vzťahoch, čo
by dávalo časovo neobmedzený priestor všetkým obyvateľom obce/mesta podávať žaloby na súdy o
určenie vlastníckeho práva mesta/obce alebo o určenie neplatnosti zmlúv o prevode vlastníctva majetku
obce na tretí subjekt, pričom na podanie žaloby by stačilo žalobcovi preukázať, že je obyvateľompríslušnej obce/mesta, a tvrdiť skutočnosti uvedené v ust. § 9b zákona o majetku obcí. Takýto
rozširujúci výklad, ktorého sa dovolávala žalobkyňa v tomto spore, by podľa konajúceho súdu viedol k
obrovskej neprehľadnosti a k právnej neistote účastníkov všetkých právnych vzťahov k majetku, ktorý

bol prevedený z vlastníctva obce/mesta na tretiu osobu. Takýto výklad naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení je preto neprípustný, nakoľko je v rozpore v princípmi spravodlivosti a právnej
istoty (čl. 2 CSP).

38. Na pojednávaní dňa 25.1.2024 predniesol súd svoje predbežné právne posúdenie vo vzťahu k

naliehavému právnemu záujmu žalobkyne, že tento vo vzťahu k prvému žalobnému nároku by bol síce
daný zo zákona (§ 9 b zákona č. 138/1991 Zb. v príslušnom znení), avšak iba v prípade, ak by bola
žaloba podaná včas, čo v danom prípade nebola. Preto bolo povinnosťou žalobkyne osvedčiť svoj
naliehaný právny záujem na požadovanom určení vo vzťahu k obom žalobným nárokom tak, ako to
vyplýva z ust. § 137 písm. c) CSP. Súd v závere predbežného právneho posúdenia uviedol, že žalobkyňa
neosvedčila, či a ako konkrétne majú byť dotknuté jej vlastnícke, susedské či iné práva k predmetným

nehnuteľnostiam.

39. Poslednú vetu predbežného právneho posúdenia konajúceho súdu právny zástupca žalobkyne
si nesprávne vyložil tak, že ak by žalobkyňa bola vlastníčkou susediaceho pozemku, že súd by v
takom prípade zrejme usúdil, že má žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

K tomuto výkladu žalujúcou stranou súd zdôrazňuje, že je nesprávny, v rozpore s kontextom celého
jeho predbežného právneho posúdenia. V závere predbežného právneho posúdenia iba konajúci súd
zhrnul, že žalobkyňa nešpecifikovala, ako konkrétne by mali byť dotknuté jej vlastnícke, susedské
alebo iné práva k predmetným nehnuteľnostiam, čo súd uviedol súd iba preto, že samotná žalobkyňa
veľmi všeobecne už vo svojej žalobe argumentovala, že môže byť dotknutá na svojich vlastníckych,

susedských alebo iných právach. Z tejto konštatácie konajúceho súdu nemožno v žiadnom prípade
rozumne dospieť k záveru, že ak by bola žalobkyňa vlastníčkou susediacich pozemkov, že by v takom
prípade konajúci súd vyhotovil, že má žalobkyňa na požadovaných určeniach naliehavý právny záujem.
Súd iba zdôraznil všeobecnosť tvrdení žalobkyne o možnom priamom zásahu do jej práv, ktorý zásah
vôbec nekonkretizovala.

40.Rovnakonesprávneinterpretovalprávnyzástupcažalobkynenatomistompojednávanívzáverečnej
reči žalobcu situáciu, kedy súd prihliadne na márne uplynutie zákonnej prekluzívnej lehoty na podanie
žaloby podľa § 9b zákona o majetku obcí, po márnom uplynutí ktorej lehoty je žalobca povinný
preukázať súdu svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 137 písm. c) CSP podľa

procesných pravidiel Civilného sporového poriadku, k čomu sa právny zástupca žalobkyne vyjadril,
že žiadny občan by sa pri takomto výklade nemohol brániť proti tomu, že vo verejnom uznesení je
uvedený nejaký účel pre dané pozemky, a obec napriek tomu v skutočnej zmluve vpíše iný účel užívania
daných parciel, že takáto zmluva je neplatná, nakoľko je v rozpore so záväzným uznesením mestského
zastupiteľstva, že tento rozpor so záväzným uznesením zasahuje do práv susediacich pozemkov a

susedov, ktorý očakávali na predmetných parcelách zeleň. K tomuto tvrdeniu žalujúcej strany poukazuje
súd na zákonnú možnosť pre obyvateľov obce/mesta podať žalobu podľa § 9b zákona o majetku obcí
v zákonnej lehote jedného roka od prevodu majetku obce na tretiu osobu, a nie je teda pravdou,
že by obyvatelia mesta sa nemohli vôbec domáhať žalobou neplatnosti zmlúv, ktorými obec/mesto
prevedie majetok obce v prospech tretieho subjektu. Pokiaľ však túto lehotu z akéhokoľvek dôvodu

obyvateľ obce/mesta na podanie žaloby nestihne, súd v tejto súvislosti poukazuje na všeobecnú zásadu
vigilantibus iura scripta sunt (písané právo patrí bdelým), a teda, aj žalobkyňa mala, a mohla podať
žalobu v časti prvého určovacieho žalobného nároku včas, čo však neurobila. Súd ďalej poznamenáva,
že aj po tejto lehote možno úspešne podať určovaciu žalobu, a môže ju dokonca podať aj obyvateľ
obce/mesta, ale iba vtedy, ak tento preukáže svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Naliehavý právny záujem v žiadnom prípade nemožno stotožňovať so záujmami obyvateľov mesta
a so záujmom, aby zmluvy, ktorých je účastníkom obce, boli platné. Zrušenia neplatnosti uznesení
obecného/mestského zastupiteľstva sa možno domáhať aj v rámci protestu prokurátora, kde podnetom
žalobkyne nebolo vyhovené. Rovnako bola žalobkyňa účastníčkou stavebného konania, ktorá nepodala
odvolanie proti stavebnému povoleniu. S poukazom na uvedené, vyhodnotil súd predmetnú žalobu

ako jeden z viacerých pokusov žalobkyne zvrátiť investičné zámery žalovaného v 2. rade, keďže sa to
nepodarilo žalobkyni dosiahnuť ani prostredníctvom protestov prokurátora na základe jej podnetov, ktoré
boli prokurátorom odmietnuté, ktorá nevyužila svoje právo podať odvolanie proti stavebnému povoleniu.
Je síce pravdou, že predmetný súdny spor sa netýka priamo stavebného konania, avšak žalobkyňav konečnom dôsledku sleduje nezrealizovanie stavby spôsobom, ktorý sa jej nepodaril v stavebnom
konaní, v rámci správneho súdnictva ani prostredníctvom protestov prokurátora.

41. Záverom súd iba poznamenáva, že po márnom uplynutí lehoty na podanie žaloby o určenie
neplatnosti zmluvy o prevode majetku obce v prospech tretej osoby, príp. žaloby o určenie vlastníckeho
práva obce/mesta z neplatnej zmluvy podľa § 9b zákona o majetku obcí, nemôže každý obyvateľ obce
úspešne sa domáhať určenia neplatnosti vlastníckych alebo iných vecných práv bez tohto, aby tento
preukázal svoj vlastný naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa§ 137 písm. c) CSP.

Bez preukázania vlastného naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení nemôže obyvateľ
mesta žalobou narúšať právnu istotu a existenciu právnych vzťahov tretích subjektov iba preto, že
nie je spokojný s výstavbou v meste, že mal o jednotlivých projektoch iné predstavy, a neporadilo sa
mu investičné zámery zmeniť alebo zastaviť v stavebnom konaní alebo protestami prokurátora, a to
dokonca ani vtedy, ak je žalobca presvedčený, že zmluvy uzatvorené mestom, ktorého je obyvateľom, sú
nezákonné.Pripustenímrozširujúcehovýkladunaliehavéhoprávnehozáujmuokaždýzáujemobyvateľa

obce na veciach verejných, ktoré sa priamo netýkajú jeho vecných alebo iných práv až takým spôsobom,
že by ich bolo nevyhnutné upraviť súdnym rozhodnutím, by viedlo k úplnej neprehľadnosti a k narušeniu
právnej istoty vo všetkých právnych vzťahoch, na základe ktorých nadobudli tretie subjekty majetok od
obce do svojho vlastníctva, ktorý výklad by bol nielenže protizákonný (v rozpore s ust. § 9b ods. 2 zákona
o majetku obcí a ust, § 137 písm. c/ CSP), ale aj v rozpore s princípmi spravodlivosti a právnej istoty

(čl. 2 CSP), v súlade s ktorými sú povinné súdy aplikovať a vykladať jednotlivé ustanovenia Civilného
sporového poriadku. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že nespokojnosť s výstavbou iným subjektom
na cudzom, hoci aj vedľajšom, pozemku v meste nemôže byť dostatočným dôvodom na podanie žaloby
obyvateľom mesta o určenie vlastníckeho práva v prospech mesta, aby tak v končenom dôsledku
dosiahol žalobca zastavenie realizácie výstavby. Pokiaľ sa niekto cíti byť ohrozený na svojich právach,

môžesadomáhaťochranysvojhovlastníckehoprávaalebosvojichsusedskýchprávpodľaObčianskeho
zákonníka,alebozmienvrámcistavebnéhokonania.Nemôževšak,pomárnomuplynutízákonnejlehoty
podľa § 9b zákona o majetku obcí, úspešne žalobou zasahovať do právnych vzťahov tretích subjektov, a
nemôže odvodzovať nalievaný právny záujem na požadovanom určení od záujmu obyvateľa obce alebo
od ním tvrdenej neplatnosti zmlúv uzatvorených mestom, pokiaľ žalobca nepreukáže, že by vyhovujúci

rozsudok privodil pre neho priamu zmenu alebo vyriešenie jeho vlastných vecných alebo iných práv.

42. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súdu neostávalo nič
iné, iba celú žalobu, v oboch jej určovacích žalobných nárokoch, ako neprípustnú zamietnuť (I. výrok), a
to vo vzťahu k prvému žalobnému nároku ako oneskorenú, keďže bola podaná po márnom uplynutí 1-

ročnej zákonnej prekluzívnej lehoty podľa § 9b zákona o majetku obcí, pre nedodržanie ktorej lehoty bola
žalobkyňa povinná v danom prípade preukázať svoj vlastný naliehavý právny záujem na požadovanom
určení vo vzťahu k obom žalobným nárokom. Žaloba je v danom prípade neprípustná vo vzťahu k obom
žalobným nárokom pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení
podľa§137písm.c)CSP,pretožezáujemobyvateľamestanemožnostotožňovaťsnaliehanýmprávnym

záujmom na určení vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1. rade, a určení, že žalovaný v 2.
rade nie je nájomcom predmetných pozemkov. Žalobkyňa nepreukázala totiž konajúcemu súdu, akým
konkrétnym spôsobom sa v prípade jej úspechu v spore zmení alebo vyrieši jej vlastní právne postavenie
alebo aká konkrétna neistota v jej právnom postavení by sa odstránila vyhovujúcim rozsudkom v tomto
spore.

43. K výhradám právneho zástupcu žalobkyne k ním namietanej nezákonnosti procesného postupu
konajúceho súdu, predneseným na pojednávaní dňa 25.1.2024, konajúci súd uvádza:
- súd neodročil pojednávanie nariadené na deň 25.1.2024 na žiadosť žalujúcej strany pre ňou tvrdené
nedodržanie zákonnej 5-dňovej lehoty na prípravu na pojednávanie z dôvodu, že súd je presvedčený,

že zákonná lehota na prípravu na pojednávanie podľa § 178 ods. 2 CSP bola dodržaná, keďže už
dňa 12.10.2023 bolo žalujúcej strane doručené predvolanie na pojednávanie na deň 23.1.2024, a iba z
dôvoduzmenyzákonnéhosudcuboltentotermínposunutýo2dnineskôr,anaprípravunapojednávanie
tak mala žalujúca strana, v konečnom dôsledku lehotu viac než 3 mesiace, predĺženú o ďalšie 2 dni. O
posunutí termínu pojednávania o 2 dni neskôr bola navyše žalujúca strana upovedomená už emailom

zo dňa 17.1.2024, a teda túto skutočnosť sa dozvedela (resp. mohla dozvedieť) už vtedy, a nie až dňa
22.1.2024, kedy si prevzala v elektronickej schránke upovedomenie o zrušení termínu pojednávania
pôvodne nariadeného na deň 23.1.2024 spolu s predvolaním na nový termín pojednávania na deň
25.1.2024. Argumentácia právneho zástupcu žalobkyne, že on, ani jeho zamestnanci nereagujú naemailové dopyty zo strany úradov, že je potom zmätok v lehotách na vyjadrovania, tzn. že neprijímajú
emailové správy od akýchkoľvek inštitúcii, že je na to určený portál www.slovensko.sk, v danom
prípade neobstojí. Súd totiž doručoval upovedomenie o zrušení termínu pojednávania a o nariadení

nového termínu pojednávania právnemu zástupcovi žalobkyne aj na jeho mailovú adresu, ktorú má
zverejnenú na internetovej stránke Slovenskej advokátskej komory. Na jednej strane právny zástupca
žalobkyne tvrdí, že emaily doručované mu úradmi nečíta ani on, ani jeho zamestnanci, na druhej strane
však požadoval od súdu, aby tento už čítal a akceptoval email jeho zamestnankyne so žiadosťou o
odročenie pojednávania dňa 12.10.2023. Z obsahu spisu je potom zrejmé, že tento právny zástupca

bol pripravený na pojednávanie už dňa 12.10.2023, na ktoré cestoval, ktoré sa neuskutočnilo na
jeho žiadosť, ktorú zaslala súdu emailom jeho zamestnankyňa, a oznámila to súdu aj telefonicky pár
minút až po začatí pojednávania- Odvtedy sa pojednávanie uskutočnilo až dňa 25.1.2023, a teda,
tvrdenie o nedodržaní zákonnej lehoty na prípravu pojednávania vyhodnotil súd ako účelové, pretože
žalujúca strana mala preukázateľne na prípravu na pojednávanie čas niekoľko mesiacov. Žalujúca
strana v žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na deň 25.1.2024 ani netvrdila, že by posunom

pojednávania o dva dni neskôr došlo k nejakej kolízií v pojednávaniach alebo že by v daný deň mal
právny zástupca žalobcu iné neodkladné povinnosti, pre ktoré by sa nemohol dostaviť na pojednávanie,
ktorého termín sa preukázateľne mohol, a mal dozvedieť už z informácie zaslanej mu súdom emailom
dňa 17.1.2024. Právny zástupca žalobkyne v žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na deň
25.1.2024 navrhol súdu síce iný termín pojednávania, konkrétne na deň 31.1.2024, k čomu konajúci súd

poznamenáva, že tento deň pripadol na stredu, ktorý nie je rozvrhom práce konajúceho súdu vyhradený
zákonnej sudkyni ako pojednávací deň, ďalej, strany nemôžu rozumne očakávať od súdu, že tento bude
prispôsobovaťsvojharmonogramatermínypojednávanípodľaželanístránsporuotoviac,ženariadenie
termínu nového pojednávania tak, aby sa konalo do týždňa, je pri súčasnej vyťaženosti konajúceho súdu
vylúčené;

- k tvrdenému porušeniu práva žalujúcej strany vyjadriť sa k predbežnému právnemu posúdeniu
súdu súd zdôrazňuje, že právny zástupca opätovne nesprávne interpretoval právny názor a tvrdenia
konajúceho súdu prednesené na pojednávaní, pretože súd reálne poskytol právnemu zástupcovi
žalobkyne priestor na vyjadrenie k predbežnému právnemu posúdeniu, súd iba zamietol návrh tohto
právneho zástupcu na poskytnutie primeranej lehoty na písomné vyjadrenie k predbežnému právnemu

posúdeniu, pretože súd by musel pojednávanie odročiť, na čo nevidel v danom prípade súd žiadny
zákonný dôvod. Právny zástupca žalobkyne vychádzal z ničím nepodloženého predpokladu, podľa
ktorého by mal mať súd povinnosť vždy poskytnúť strane sporu, ktorá o to požiada, primeranú lehotu
na písomné vyjadrenie k predbežnému právnemu posúdeniu potom, čo si ho strana vypočula na
pojednávaní. Súd zdôrazňuje, že strany majú síce právo reagovať na predbežné právne posúdenie,

čo však neznamená, že by bol súd povinný vždy pojednávanie odročiť na žiadosť strany s tým, že
táto sa chce písomne vyjadriť k predbežnému právnemu posúdeniu. Súd poznamenáva, že predbežné
právne posúdenie neslúži na to, aby následne vyhovel súd každej žiadosti strany sporu na písomné
vyjadrenie k predbežnému právnemu posúdeniu. Predbežné právne posúdenie slúži predovšetkým
na to, aby rozhodnutie súdu vo veci samej nebolo pre strany prekvapivé. Neznamená to však, že

v civilnom sporovom konaní by malo predbežné právne posúdenie poskytovať stranám sporu ďalší
priestor na nové skutkové tvrdenia, ktoré neuviedli vo svojich písomných podaniach, na ktoré mali
dostatok času, ktoré boli súdom výslovne poučené o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
Súd zdôrazňuje, že nemá zákonnú povinnosť vyhovieť každej žiadosti strany sporu o poskytnutie
primeranej lehoty na písomné vyjadrenie, hoci aj na vyjadrenie predbežnému právnemu posúdeniu, a z

toho dôvodu odročiť pojednávanie, o to viac, ak predbežné právne posúdenie sa týkalo iba posúdenia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, od čoho závisí prípustnosť žaloby. Žalobkyňa
je totiž od začiatku tohto sporu právne zastúpená. K naliehanému právnemu záujmu sa vyjadrila
žalobkyňa v žalobe aj vo svojich ďalších písomných vyjadreniach. Žalovaní sa vo svojich písomných
vyjadreniach opakovane vyjadrovali k márnemu uplynutiu prekluzívnej lehoty na podanie žaloby podľa

§ 9b zákona o majetku obcí vo vzťahu k prvému žalobnému nároku, a k nepreukázaniu naliehavého
právneho záujmu žalobkyne na požadovaných určeniach obomi žalobnými návrhmi. Na skutočnosť,
že súd zrejme dospeje na pojednávaní k zisteniu, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na
požadovanom určení v oboch žalobných nárokoch, bol právny zástupca žalobcu súdom upozornený
už v predvolaní na pojednávanie na deň 23.1.2004, ktorým vyzval súd zároveň právneho zástupcu

žalobkynenaspäťvzatiežalobypodľa§138CSPakozjavnenedôvodnejprejejprocesnúneprípustnosť,
na čo aj zareagoval právny zástupca žalobkyne podaním zo dňa 18.10.2023, ktorým oznámil súdu,
že na podanej žalobe v celom rozsahu žalobkyňa trvá. Právny zástupca žalobkyne o to viac mohol,
a mal predpokladať, že súd sa bude zaoberať najprv procesnou prípustnosťou predmetnej žaloby,spočívajúcou vo vyhodnotení existencie alebo neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne
na požadovaných určeniach, ku ktorým sa viackrát písomne vyjadrili obe strany sporu, a vyjadrili sa
aj na danom pojednávaní ešte pred samotným predbežným právnym posúdením konajúceho súdu.

Dokonca aj po predbežnom právnom posúdení mal právny zástupca žalobkyne priestor na vyjadrenie,
avšak tento zase nesprávne interpretoval postup súdu tak, že mu vraj súd priestor na vyjadrenie vôbec
nedal. K týmto tvrdeniam právneho zástupcu žalobkyne poznamenáva súd, že priestor na vyjadrenie na
pojednávaní bol právnemu zástupcovi žalobkyne viackrát poskytnutý, avšak súd nie je povinný vyhovieť
každému procesnému návrhu strany sporu, a to ani každému návrhu na odročenie pojednávania za

účelom písomného vyjadrenia k predbežnému právnemu posúdeniu. V danom prípade totiž súd uvážil,
žeaniďalšímpísomnýmvyjadrenímknaliehavémuprávnemuzáujmužalobkynebyneuviedlažalobkyňa
žiadne také skutočnosti, ktorými by preukázala svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Uvedenie ďalších nových rozhodujúcich skutočností by zase bolo zmenou žaloby podľa § 140 ods. 2
CSP, ktorú by súd zrejme nepripustil, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre
konanie o zmenenej žalobe (§ 140 ods. 1 CSP).

44. Ďalšie argumenty strán sporu konajúci súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné.
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých

detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované
na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné

reagovať špecifickou odpoveďou.

45. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

50. V predmetnom spore si uplatnil žalovaný v 2. rade proti žalobkyni nárok na náhradu tzv. separátnych
trov podľa § 256 ods. 2 CSP, a to za účasť na pojednávaní dňa 12.10.2023 v rozsahu 100 %, ktoré
tvory procesne zavinila žalujúca strana, ktoré by inak nevznikli. Na deň 12.10.2023 o 8.30 hod. bolo
v predmetnej veci na Okresnom súde Trnava totiž nariadené pojednávanie, na ktoré sa riadne a včas

dostavil žalovaný v 1. rade a právny zástupca žalovaného v 2. rade. Pojednávania sa však nezúčastnila
žalobkyňa, ani jej právny zástupca. Právny zástupca žalobkyne svoju neprítomnosť ospravedlnil e-
mailom doručeným súdu o 8.34 hod., v ktorom uviedol, že sa mu pokazilo auto, a preto sa nemohol
na pojednávanie dostaviť včas, ktorým emailom zároveň požiadal súd o odročenie pojednávania na
základe čoho odročil súd pojednávanie na termín 23.1.2024 o 12.45 hod. V uvedenom emaile uviedol

právny zástupca žalobkyne, že nemal žiaden signál. Súd zároveň vyzval právneho zástupcu žalobkyne,
aby v lehote 15 dní preukázal súdu skutočnosti tvrdené e-mailom. Tento v odpovedi na výzvu súdu
predložil súdu písomné potvrdenie z autoservisu, v ktorom autoservis potvrdil, že počas jeho cesty dňa
12.10.2023 pri Strečne na motorovom vozidle právneho zástupcu žalobkyne došlo k defektu na jednej
z pneumatík, pričom motorové vozidlo nemalo v čase defektu rezervné pneumatiky. K týmto tvrdeniam

o vzniku škody na vozidle cestou na pojednávanie a k dôkazu o oprave vozidla uviedol žalovaný v 2.
rade, že:
1.) technicky zaujímavý je fakt, že e-mail sa podarilo právnemu zástupcovi žalobkyne zaslať iba pár
minút po začatí pojednávania, napriek jeho tvrdeniu, že nemal žiaden signál. Zároveň do sídla svojejadvokátskej kancelárie dal právny zástupca žalobkyne vedieť informáciu o defekte, a tá zaslala na
súd e-mail spolu s písomnou žiadosťou o odročenie pojednávania s elektronickým podpisom právneho
zástupcu žalobkyne. Právny zástupca žalobkyne teda mal signál, aby informoval poverenú osobu v sídle

svojej advokátskej kancelárie, aby poslala e-mail, ale nemal signál na to, aby informoval súd;
2.) právny zástupca žalobkyne k odpovedi na výzvu priložil písomné potvrdenie autoservisu o výmene
pneumatiky, z ktorého potvrdenia je čitateľná´ iba adresa sídla autoservisu - Košice. Autoservis je
neidentifikovateľný, a preto ostáva už len polemizovať, či vôbec došlo k defektu, a k výmene pneumatiky
autoservisom z Košíc, keďže motorové vozidlo bolo nepojazdné.

Odpoveď právneho zástupcu žalobkyne na výzvu súdu považoval z uvedených dôvodov právny
zástupca žalovaného v 2. rade za nedostatočnú, a autoservis za neidentifikovateľný. Žalovaný v 2.
rade vyjadril preto dôvodnú pochybnosť o existencii okolností tvrdených právnym zástupcom žalobkyne
v emaili a aj v odpovedi na výzvu súdu, a preto nadobudol žalovaný v 2. rade presvedčenie, že
právny zástupca žalobkyne zavinil odročenie pojednávania dňa 12.10.2023, z ktorého dôvodu si uplatnil
žalovaný v 2. rade proti žalobkyni nárok na náhradu tzv. separátnych trov konania podľa § 256 ods. 2

CSP za účasť na pojednávaní dňa 12.10.2023.

51. Z obsahu listín nachádzajúcich sa v súdnom spise k dôvodom, pre ktoré požiadal právny zástupca
žalobkyne dňa 12.10.2023 o odročenie pojednávania, a k včasnosti odoslania tejto žiadosti, súd zistil,
že emailom odoslaným súdu dňa 12.10.2023 o 8.34 hod., teda po začatí pojednávania, požiadala

zamestnankyňaprávnehozástupcužalobkyneoospravedlneniejehoneúčastinapojednávanízdôvodu,
že právny zástupca žalobkyne bol na ceste na pojednávanie z Košíc, kde v okolí Strečna sa mu pokazilo
auto, že tento nemal signál, a že informoval zamestnancov svojej kancelárie tesne pred odoslaním
tohto emailu. V ten istý deň, o 8.39 hod. sa telefonicky spojila s informačným centrom konajúceho súdu
zamestnankyňa právneho zástupcu žalobkyne so žiadosťou o odročenie pojednávania so začiatkom

o 8.30 hod., ktorá súčasne požiadala o ospravedlnenie neprítomnosti právneho zástupcu žalobkyne
na pojednávaní, a odkázala na email odoslaný súdu. Na pojednávanie nariadené na deň 12.10.2023
sa dostavil žalovaný v 1. rade a právny zástupca žalovaného v 2. rade, kde po vyvolaní veci súd
skonštatoval, že právny zástupca žalobkyne o 8.34 hod. ospravedlnil svoju neprítomnosť na danom
pojednávaní emailom z dôvodu, že sa mu pokazilo auto, nestíhal sa dostaviť na pojednávanie, a

požiadal o odročenie pojednávania. Súd pojednávanie odročil bez prejednania veci na deň 23.1.2024
o 12.45 hod. Žiadosť o odročenie pojednávania bola doručená súdu v ten istý deň aj do jeho
elektronickej schránky podaním s autorizáciou podľa osobitného predpisu v čase o 10.29 hod., v ktorej
žiadosti opätovne požiadal právny zástupca žalobkyne súd o odročenie vytýčeného pojednávania v
daný deň z dôvodu, že bol na ceste z Košíc na predmetné pojednávanie, keď v okolí Strečna sa

mu pokazilo jeho motorové vozidlo, kde nemal „žiadny signál“, iného advokáta ani advokátskeho
koncipienta na zastúpenie na súdnom pojednávaní nebolo možné z objektívnych dôvodov, ani z
časového hľadiska zabezpečiť, a trval pritom na svojej osobnej účasti na pojednávaní v predmetnej
veci. V predvolaní na pojednávanie na deň 23.1.2024 vyzval súd právneho zástupcu žalobkyne na
preukázanie skutočností tvrdených v emaili zo dňa 12.10.2023. Právny zástupca žalobkyne na výzvu

súdu zareagoval doručením potvrdenia vystaveného autoservisom so sídlom v Košiciach, opatreným
nedostatočne zreteľným odtlačkom pečiatky autoservisu, podpísaným neidentifikovanou osobou, bez
dátumu a miesta vystavenia potvrdenia. Autoservis so sídlom v Košiciach v potvrdení uviedol, že
dňa 12.10.2023 na osobnom vozidle BMW X7 s EČV: Y. vedenom v daný deň právnym zástupcom
žalobkyne, vymenil tento autoservis pravú prednú pneumatiku po defekte tejto pneumatiky, ktorý nastal

dňa 12.10.2023 počas jazdy vyššie uvedeného osobného vozidla pri Strečne. Z predmetného potvrdenia
možno vyvodiť, že ho vystavil autoservis o sídlom v Košiciach. Nemožno však z neho vyvodiť, že by
výmenu pneumatiky zrealizoval v Košiciach, ako sa domnieval žalovaný v 2. rade, vychádzajúc iba
zo sídla autoservisu uvedenom na čiastočnom odtlačku pečiatky autoservisu. Z obsahu potvrdenia
nevyplýva, kde bola výmena pneumatiky uskutočnená. Autoservis je identifikovaný na pečiatke, ktorú

nie je možné síce celú prečítať, z čoho však nemožno spravodlivo dospieť k záveru, že by potvrdenie
nevydal žiadny autoservis. V sprievodnom liste k tomuto potvrdeniu uviedol právny zástupca žalobcu, že
počas cesty na súdne pojednávanie dňa 12.10.2023 pri Strečne došlo k defektu na jednej z pneumatík
motorového vozidla, ktoré nemalo v čase defektu rezervné pneumatiky. K čiastočnému odtlačku pečiatky
autoservisu, ktorý vystavil predmetné potvrdenie o oprave vozidla, konajúci súd iba poznamenáva, že

na vytlačenom skene potvrdenia v jeho listinnej podobe nebadať ani náznak tejto pečiatky. Súd však
zistil, že odtlačok pečiatky autoservisu je čiastočne zreteľný na skene potvrdenia v jeho elektronickej
podobe, a na účely preukázania vzniku škody na predmetnom vozidle na cestu na pojednávanie dňa
12.10.2023 vyhodnotil súd takto predložené potvrdenie za dostatočné.52. Pre zistenie, či žiadosť o odročenie pojednávania bola súdu doručená riadne a včas, na internetovej
stránke Google zisťoval súd približnú vzdialenosť cesty v úseku Strečno - Trnava, a zistil, že tieto

tento cestný úsek predstavuje cca 170 kilometrov, a teda k predmetnej škode na vozidle muselo dôjsť
minimálne 1 hod. a 45 minút pred termínom pojednávania, teda cca najneskôr o 6.45 hod. Právny
zástupca žalobkyne by reálne nestihol vymeniť ani pneumatiku, ani koleso na vozidle, aj keby ich mal
fyzicky k dispozícii, a teda nedokázal by opraviť sám vzniknutú škodu na vozidle tak, aby tento sa stihol
ešte včas dostaviť sa na pojednávanie. Na druhej strane, po dobu 1 hod. a 45 minút pred termínom

pojednávania mohol právny zástupca žalobcu nájsť vhodné miesto s mobilným, resp. internetovým
signálom, keďže sa napokon spojil s vlastnou kanceláriou, nespojil sa však s konajúcim súdom.
Vzhľadom na skorú rannú hodinu vzniku škody na vozidle použitom právnym zástupcom žalobkyne
na cestu na dané pojednávanie, a na úradné hodiny informačného centra a podateľne konajúceho
súdu (od 8.00 hod.) možno však predpokladať, že informačné centrum alebo podateľňa súdu by
prípadný email alebo úradný záznam o telefonickom hovore aj tak vybavili najskôr o 8.00 hod. t. j.

najskôr 30 minút pred termínom pojednávania, a pokiaľ by túto informáciu následne zistil zákonný
sudca, vtedy už musel byť právny zástupca žalovaného v 2. rade na ceste na pojednávanie, keďže
má sídlo v Bratislave, a pojednávanie bolo nariadené na adresu sídla súdu v Trnave. Ospravedlnenie
právneho zástupcu žalobkyne spojené so žiadosťou o odročenie pojednávania, ktoré boli doručené
konajúcemu súdu emailom aj telefonicky, tesne po začatí pojednávania dňa 12.10.2023, vzhľadom na

dodatočne predložené potvrdenie autoservisu, hoci aj len s čiastočným odtlačkom pečiatky autoservisu,
s prihliadnutím na okolnosti prípadu, vyhodnotil súd ako žiadosť o odročenie pojednávania, ktorá
bola podaná riadne, včas a z dôležitých dôvodov. S poukazom na uvedené zistenia, ustálil súd, že
žalovanému v 2. rade by vznikli tie isté trovy za účasť na pojednávaní dňa 12.10.2023, ktoré bolo
odročené na žiadosť žalujúcej strany, aj keby právny zástupca žalobkyne dokázal emailom alebo

telefonicky ospravedlniť svoju neprítomnosť na pojednávaní bezprostredne po vzniku škody na vozidle,
pretože o tejto žiadosti o odročenie pojednávania by sa dozvedel zákonný sudca najskôr 30 minút pred
začatím pojednávania, a až potom by mohol súd informovať strany, či je potrebné, aby sa dostavili na
pojednávanie, kedy však už musel byť právny zástupca žalovaného v 2. rade na ceste na pojednávanie.
Iba z nedostatočného odtlačku pečiatky autoservisu na potvrdení o vykonaní opravy na vozidle, a zo

skutočnosti, že tento autoservis nie je inak na predmetnom potvrdení identifikovaný, nemožno vyvodiť
rozumný záver, že by predmetné vozidlo nedostalo v rozhodnom čase a mieste defekt. Iba z adresy sídla
autoservisu nemožno vyvodiť ani ten záver, že by malo byť vozidlo opravované až v Košiciach. Ďalšie
okolnosti ohľadom zisťovania, či predmetné vozidlo bolo z miesta vzniku škody do Košíc odtiahnuté, a
až tam následne opravené, alebo či bolo opravené na mieste, teda pri Strečne, na účely rozhodnutia

súdu o uplatnenom nároku žalovaného v 2. rade na náhradu tzv. separátnych trov neboli v tomto
prípade podstatné, a súd sa nimi viac nezaoberal. Žalovaný v 2. rade nemá teda nárok na náhradu tzv.
separátnych trov podľa § 256 ods. 2 CSP od žalobkyne, keďže aj keby stihol právny zástupca žalobkyne
oznámiť informačnému centru alebo podateľni konajúceho súdu v ich úradných hodinách (od 8.00
hod.) ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní spojenú so žiadosťou o odročenie pojednávania

s uvedením dôvodu, pre ktorý sa nemohol právny zástupca žalobkyne dostaviť na pojednávanie, bol
právny zástupca žalovaného v 2. rade už na ceste na pojednávanie, keďže to sa začalo o 8.30 hod. v
sídle súdu v Trnave, a právny zástupca žalovaného v 2. rade má sídlo v Bratislave. O dôvodnosti žiadosti
o odročenie pojednávania navyše rozhoduje zákonný sudca, ktorý by sa o tejto žiadosti dozvedel až
niekoľko minút po doručení žiadosti do informačného centra alebo podateľne súdu.

53. Predmetom tohto sporu boli dva rôzne žalobné nároky, vo vzťahu ku ktorým súd žalobu zamietol
ako celok. V tomto spore boli teda plne úspešní žalovaní v 1. a v 2. rade, a keďže súd nezistil existenciu
žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa
§ 257 CSP, priznal súd každému zo žalovaných nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom

rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP samostatnými výrokmi tak, ako je to uvedené vo výrokoch II. až V.
tohto rozsudku. Žalovaný v 2. rade nemá síce v danom prípade proti žalobkyni nárok na náhradu tzv.
separátnych trov konania podľa § 256 ods. 2 CSP za účasť na pojednávaní dňa 12.10.2023 (viac v
odsekoch 51. a 52. tohto odôvodnenia), avšak náhradu trov konania za účasť na danom pojednávaní
v tej istej sume si môže plne úspešný žalovaný v 2. rade riadne uplatniť v rámci „bežnej“ náhrady trov

konania, keďže mu priznal súd nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.

54. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktorý postup je v súlade s § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).