Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoPr/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123212211
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123212211.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
C., D. XX, zastúpeného Advokátska kancelária Juristi, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Krivá č. 3, proti
žalovanému: U. S. Steel, s.r.o. so sídlom Vstupný areál U. S. Steel, IČO: 36 199 222, o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Mestského súdu Košice č.k. 60Cpr/5/2023-273 zo dňa 25.11.2024, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie rozsudkom uvedeným v záhlaví zamietol žalobu žalobcu
o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru s náhradou mzdy a žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

2.Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru danému mu od žalovaného a označené ako okamžité skončenie pracovného pomeru zo
dňa 12.5.2023, ktoré mu bolo doručené 15.5.2023 je neplatné, ďalej žiadal určiť, že predmetný

pracovný pomer naďalej trvá a že má v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce voči žalovanému nárok
na náhradu mzdy počnú od 19.5.2023, pričom konkrétnu výšku náhrady mzdy upresní v priebehu
konania. Žalobca dôvodil, že na základe pracovnej zmluvy vykonával ako zamestnanec u žalovaného
v pracovnom pomere uzavretom na dobu neurčitú prácu ako skladník vyvalcovaných zvitkov. Na
rôznych pracovných pozíciách u žalovaného bol zamestnaný konštantne už od roku 1995, je dlhoročným
zamestnancom a vždy si plnil svoje pracovné povinnosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa bolo špecifikované tak, že sa ho mal žalobca dopustiť 12.4.2023, kedy sa

počas pracovnej smeny v čase o 09:10 hod. mal podrobiť orientačnej skúške na zistenie prítomnosti
omamných alebo psychotropných látok v jeho organizme prístrojom Dräger DrugTest 5000 s pozitívnym
výsledkomnalátkumetamfetamín.ZdôvodupozitívnehovýsledkusamalžalobcavsúladesPracovným
poriadkom žalovaného podrobiť v príslušnom zdravotníckom zariadení odberu vzorky jeho krvi a
moču za účelom realizácie skúšky na zistenie týchto omamných alebo psychotropných látok. Správu
o výsledku tejto skúšky žalobca nedoručil žalovanému v určenej lehote 14 dní od jej vykonania,
a tak žalovaný považuje v zmysle Pracovného poriadku pozitívne zistenie týchto omamných alebo

psychotropných látok v organizme žalobcu. V zmysle Pracovného poriadku ide podľa žalovaného
o závažné porušenie pracovnej disciplíny so sankciou okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Žalobca v zastúpení už právnym zástupcom zaslal dňa 17.5.2023 žalovanému oznámenie, že nesúhlasí
s okamžitým skončením pracovného pomeru, považuje ho za neplatné a trvá na tom, aby ho žalovanýnaďalej zamestnával. Kategoricky poprel, že by sa uviedol do stavu, kedy by bol na pracovisku pod
vplyvom omamných alebo psychotropných látok, keďže nie je ich požívateľom a nikdy na pracovisku
nepociťoval ani nevykazoval znaky a príznaky požitia týchto látok. Má za to, že pozitívne výsledky

skúšok, ktoré mu boli vytýkané, ak sa vôbec jedná o hodnoverné a zákonné výsledky, môžu byť
nanajvýš dôsledkom skutočností, ktoré nastali mimo jeho rozumovej a vôľovej sféry, nemal teda o nich
vedomosť. Skutkové vymedzenie predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru je založené
na vytýkanom nedoručení výsledkov skúšky do 14 dní s fikciou pozitívneho výsledku tejto skúšky v
zmysle bodu 5.4.8 Pracovného poriadku, avšak v spojení s vytýkaným pozitívnym výsledkom skúšky

zo dňa 7.2.2023 Pracovného poriadku žalobca má za to, že v danom prípade nie je zachovaná 2-
mesačná lehota v zmysle ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce, čo samo o sebe spôsobuje neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru mu bolo totiž
doručené 15.5.2023, teda mohlo zahŕňať iba konania, o ktorých sa žalovaný dozvedel najviac za
obdobie 2 mesiace spätne, t.j. od 15.3.2023 do budúcna, čo však vytýkaný pozitívny výsledok skúšky
zo dňa 7.2.2023 už nezahŕňa. Tiež žalobca namietal konštrukciu uplatnenú žalovaným v zmysle ktorej

nedoručenie výsledkov skúšky na prítomnosť omamných a psychotropných látok v organizme do 14
dní žalovanému sa považuje za prítomnosť omamných alebo psychotropných látok, je nezákonná. Ide
iba o svojvoľne zakotvenú fikciu, resp. domnienku žalovaného o prítomnosti týchto látok pre prípad,
ak mu do 14 dní od vykonania skúšky nebudú zo strany zamestnanca doručené jej výsledky. Aj
keď žalobca popiera, aby sa uviedol do stavu, kedy by bol na pracovisku pod vplyvom omamných

alebo psychotropných látok, lebo nie je ich požívateľom, spochybňuje správnosť výsledkov skúšok
a zákonnosť skúšok vykonaných žalovaných prostredníctvom detekčného prístroja, ktorý žalovaný
použil. Tento detekčný prístroj nebol pravidelne kalibrovaný a testovaný podľa pokynov výrobcu a nebol
podľa neho ani dodržaný postup stanovený výrobcom tohto zariadenia. Pracovná spôsobilosť žalobcu
nebola nijako ovplyvnená ani znížená a ak by boli výsledky skúšok hodnoverné a zákonné, jednalo by

sa nanajvýš o stopové nepatrné zanedbateľné množstvá, ktoré na správanie a pracovnú spôsobilosť
nemali žiadny praktický vplyv. Žalobca ďalej namietal, že okamžité skončenie pracovného pomeru
je aj v rozpore s kolektívnou zmluvou, keď že žalobca si nevie overiť, či v súvislosti s predmetným
okamžitým skončením pracovného pomeru so žalobcom boli zo strany žalovaného dodržané všetky
povinnosti, ktoré mu vyplývajú z príslušnej kolektívnej zmluvy, t.j. či bolo toto skončenie prerokované

s príslušnou odborovou organizáciou. Tiež si nevie overiť, či okamžité skončenie pracovného pomeru
zo dňa 12.5.2023, keďže je podpísané B. A. E., či sa jedna o oprávnenú osobu na takýto úkon.

3.Žalovanýpovažovalokamžitéskončeniepracovnépomeruzazákonné,pretožespĺňavšetkyformálno-
právne náležitosti a žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Všetko bolo realizované v zmysle

ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce, dôvod v súlade s ust. § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce bol
riadne a nezameniteľne skutkovo vymedzený, bolo v súlade s ust. § 74 Zákonníka práce prerokované
so zástupcami zamestnancov a konanie žalobcu bolo klasifikované v súlade s Pracovným poriadkom
žalovaného ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a tomu zodpovedajúcou konzekvenciou
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Poukázal na to, že pozitívny test zo dňa 7.2.2023 bol

následne potvrdený aj toxikologickým vyšetrením vzorky žalobcovej krvi a moču, ktoré realizoval Úrad
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Košice a zaevidovaným pod č. 219/23. Dňa
23.3.2023 bol žalobca písomne upozornený na porušovanie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil
7.2.2023, pričom jeho konanie bolo kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom
poukázal na to, že skúška zo dňa 7.2.2023 u žalobcu bola realizovaná na základe anonymného

podnetu zo dňa 5.2.2023 na etickú linku žalovaného, v ktorom oznamovateľ uviedol, že žalobca je
stále pod vplyvom omamných látok a berie ich aj počas pracovnej doby. Pre úplnosť dodal, že aj
na orientačnej skúške na zistenie prítomnosti omamných alebo psychotropných látok uskutočnenej
12.4.2023 o 9:10 hod. predchádzal ďalší anonymný podnet, a to zo dňa 29.3.2023. V organizme
žalobcu, teda boli opakovane zistený prítomnosť metamfetamínu. Žalobca teda jednoznačne zavinenie

porušil ustanovenia pracovného poriadku žalovaného. Čo sa týka nedodržaniu dvojmesačnej lehoty
v zmysle ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce uviedol, že takéto zdôvodnenie považuje za účelový krok
aráznehoodmieta.Opakovanézistenieprítomnostiomamnýchalebopsychotropnýchlátokvorganizme
žalobcu môže logicky zahŕňať iba skutok zo dňa 12.4.2023 a nie aj skutok zo dňa 7.2.2023 ako to
nesprávne uvádza žalobca. Porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 7.2.2023, na ktoré bol žalobca

písomne upozornený dňa 23.3.2023 predstavuje prvé a nie opakované zistenie prítomnosti omamných
alebo psychotropných látok v organizme. Jedná sa tak o dve samostatné porušenia pracovnej disciplíny
každé s rôznym následkom priamo závisiacim od toho, či ide o prvé alebo opakované zistenie týchto
látok. Žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer okamžite pre skutok, ktorého sa žalobca dopustilvýlučne 12.4.2023, teda pre opakované zistenie prítomnosti omamných alebo psychotropných látok v
organizme za posledných 12 mesiacov podľa bodu 5.6.3 písm. c/ Pracovného poriadku žalovaného.
K spochybňovaniu testovacieho zariadenia žalovaný uviedol, že ich rázne odmieta, pretože prístroj

Dräger DrugTest 5000, ktorým bola dňa 12.4.2023 zistená prítomnosť metamfetamínu a dňa 7.2.2023
aj prítomnosť amfetamínu v organizme žalobcu, je pravidelne kontrolovaný autorizovaným servisom,
pričom servisná kontrola bola pred dátumom 12.4.2023 vykonaná dňa 22.4.2022 podľa výrobcom
stanoveného postupu, a to preškoleným technikom za použitia predpísaného technického vybavenia.
Okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom bolo v súlade so zákonom prerokované

príslušným odborovým orgánom a žalovaný tak konal v súlade s kolektívnou zmluvou. V poslednej
námietke, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo podpísané oprávnenými
osobami žalovaný uviedol, že túto listinu podpísali oprávnené osoby v súlade s bodom 15. Prílohy č. 1
k Podpisovému poriadku úseku Ľudské zdroje a transformácia, konkrétne B. A. E., konateľ spoločnosti
na základe poverenia č. 107/2022 zo dňa 1.7.2022, B. F. G., Generálny manažér pre služby ľudských
zdrojov.

4.Súd vykonal vo veci dokazovanie, jednak listinnými dôkazmi, ale aj na pojednávaní výsluchom strán
sporu a za nesporné považoval skutočnosti týkajúce sa vzniku pracovného pomeru medzi žalobcom
a žalovaným, jeho trvania v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako aj pracovné zaradenie
žalobcu v rámci organizačnej štruktúry žalovaného.

5.Zistil, že žalobca dňa 28.11.2018 prehlásil, že si osobne prevzal jedno vyhotovenie pracovného
poriadku žalovaného, dôkladne si ho preštudoval a plne mu porozumel a zaviazal sa ho dodržiavať.
Následne súd citoval ustanovenia Pracovného poriadku žalovaného relevantné pre tento prípad.

6.Mal preukázané aj prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného
príslušnou odborovou organizáciou, ale aj poverenie v spojení s prehľadom kompetencii konateľov
a vedúcich zamestnancov pri zisťovaní, či okamžité skončenie pracovného pomeru vo vzťahu
k žalobcovi bolo podpísané oprávnenou osobou, a to s pozitívnym výsledkom.

7.Súd ďalej mal preukázané doručovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru, fotokópie
výsledku DrugTestu 5000 zo dňa 7.2.2023, výsledok toxikologického vyšetrenia č. 219/23 zo dňa
9.2.2023, ale aj priebeh toxikologického vyšetrenia u žalobcu. Mal preukázaný aj servisný protokol
prístroja na meranie prítomnosti omamných alebo psychotropných látok v organizme žalobcu, ako aj
riadny postup pri použití tohto prístroja u žalovaného. Poukázal na to, že sám žalobca na pojednávaní

potvrdil,žeunehovrámcivykonanejskúškybolazistenáprítomnosťmetamfetamínudňa12.4.2023,ako
aj to, že sa podrobil vyšetreniu v zdravotníckom zariadení, ale následne už nedoručil výsledky vyšetrenia
svojmu zamestnávateľovi, ale potvrdil, že boli pozitívne, preto si už aj išiel hľadať inú robotu. Ako dôvod
prítomnosti opakovane uviedol, že túto látku mu mala podhodiť tretia osoba v ústnej vode, pretože on
sám nie je užívateľom omamných alebo psychotrópnych látok.

8.Následne súd prvej inštancie citoval dôkazy, a to vykonané svedecké výpovede, ale aj zdôvodňoval,
prečo niektoré dôkazy ako irelevantné nevykonal.

9.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 319 CSP

a hmotnoprávne podľa ustanovení § 1 ods. 1, § 18, § 42 ods. 1, § 68 ods. 1 písm. b/, ods. 2, § 74, §
79 ods. 1, § 81 písm. a/, písm. c/, zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, podľa § 12 ods. 2 písm.
k/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ako aj podľa ods. 2 písm. l/ tohto citovaného zákona.

10.V ďalšom odôvodnení citoval aj výťahy z rozhodnutia súdnych autorít (judikatúru všeobecných súdov)
a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

11.Z obsahu Okamžitého skončenia pracovného pomeru jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny žalovaný považoval skutok, ku ktorému došlo

12.4.2023, čo vyplýva z druhej vety samotného okamžitého skončenia pracovného pomeru, teda
tvrdenia žalobcu, že sa malo jednať o opakované porušenie pracovnej disciplíny, a teda súd má skúmať,
či pre oba skutky sú splnené lehoty pre okamžité skončenie pracovného pomeru nie je vôbec namieste,
a tieto námietky súd považoval za účelové zo strany žalobcu. Súčasne súd mal za to, že popisomskutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť dňa 12.4.2023 žalovaný jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností splnil zákonnú povinnosť – podmienku určitosti, jednoznačnosti a nezameniteľnosti skutku,
ktorý považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Tiež jednoznačne uviedol, ktoré ustanovenia

pracovného poriadku boli žalobcom porušené. V tejto súvislosti súd konštatoval, že s ohľadom na
vykonané dokazovanie obidva skutky, ktoré sú spomenuté v okamžitom skončení pracovného pomeru
by sami o sebe spĺňali definíciu závažného porušenia pracovnej disciplíny o to viac pri prvom skutku,
nakoľko u žalobcu došlo k prítomnosti až dvoch látok, ktoré sú kvalifikované ako omamné, resp.
psychotropne. Neobstojí podľa súdu prvej inštancie ani námietka alebo spochybňovanie záverov

získaných na základe orientačnej skúšky, a túto námietku žalobcu súd vyhodnotil len ako špekulatívnu
a ničím nepodloženú. Nebolo povinnosťou žalovaného v konaní pred súdom preukazovať, či žalobca
vykazoval nejaké známky požitia omamných alebo psychotropných látok, ako sa mylne domnieval
žalobca. Je to práve osoba žalobcu, ktorá nevyužila možnosť preukázania alebo vyvrátenia záverov
alebo výsledkov vykonaného testovania zariadením Dräger DrugTestu, a teda aj napriek tomu, že sa
dostavil na odber moču do nemocničného zariadenia, výsledky týchto testov už svojim nadriadeným

nepredložil, čím taktiež porušil svoju povinnosť uvedenú mu pracovným poriadkom. Žalobca teda
nepreukázal nesprávne výsledky Dräger DrugTestu, naopak sám vo svojom výsluchu uviedol, že bol
si vedomý pozitívnych výsledkov, a preto už tieto výsledky ani nepredložil. Taktiež servis zariadenia
Dräger DrugTest 5000, ktorý bol použitý na zisťovanie omamných a psychotropných látok u žalobcu
v krvi bol riadne servisovaný v zmysle odporúčanej servisnej kontroly, a to so značnou časovou rezervou.

Žalovaný si tiež splnil povinnosť ustanovenú mu v § 74 Zákonníka práce, pričom v tomto smere zo strany
zamestnávateľapresúdjepodstatnézistiť,čizamestnávateľpožiadalzástupcovodborovoprerokovanie
a v tomto kontexte si túto povinnosť riadne a včas splnil. Taktiež čo sa týka oprávnenej osoby, ktorá mala
podpísať okamžité skončenie pracovného pomeru, dospel súd k záveru, že išlo o oprávnenú osobu,
pričom je bezvýznamné, že B. E. mal pri svojom mene na okamžitom skončení pracovného pomeru zo

dňa 12.5.2023 navyše uvedenú pozíciu viceprezident pre výrobu. B. E. podpísal skončenie pracovného
pomeru z titulu, že bol štatutárnym zástupcom žalovaného a aj v prípade, žeby pri jeho mene nebolo
uvedené žiadne pracovné alebo iné zaradenie nemalo by to vplyv na platnosť skončenia pracovného
pomeruaanižiadenvýznampriposudzovaní,keďžezvykonanéhodokazovaniajednoznačnevyplynulo,
že sa jedná o konateľa spoločnosti, ktorý bol oprávnený na realizáciu tohto právneho úkonu.

12.Na základe vykonaného dokazovania teda súd prvej inštancie hodnotil skutok, ktorého sa mal
žalobca dopustiť 12.4.2023 ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, a samotné výpovede svedkov
v prejednávanom spore, ktorí zhodne tvrdili, že u žalobcu nevnímali žiadne prejavy použitia omamných
alebo psychotropných látok, ostalo v tomto smere v procese dokazovania osamotené, naviac svedkovia

zhodne uviedli, že nie sú spôsobilí takúto prítomnosť látok zodpovedne posúdiť s výnimkou použitia
alkoholických nápojov.

13.O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 155 ods. 1 CSP a aj keď žalovaný bol v plnom rozsahu
úspešný, náhradu trov konania si v prejednávanom spore neuplatnil.

14.V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1
písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žaloba sa zamieta a že
má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, alternatívne, aby napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z obsahu

odvolania vyplýva, že žalobca so zamietavým rozsudkom však spokojný nie je. V prvom rade namietal,
že zo strany žalovaného nebola zachovaná subjektívna dvojmesačná lehota v zmysle § 68 ods. 2
Zákonníka práce. Taktiež odôvodnenie rozsudku aj keď obsahuje 75 bodov, vlastné odôvodnenie súdu
prvej inštancie je zhrnuté len až od bodu 61. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že lehota bola
zo strany žalovaného zachovaná, keď súd mal za to, že z obsahu písomného okamžitého skončenia

pracovného pomeru má vyplývať, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny má byť považovaný iba
test zo dňa 12.4.2023 a nie test zo dňa 7.2.2023. Ide o nesprávny záver, pretože uvedené súd prvej
inštancie vytrhol z kontextu a neposúdil obsah celého okamžitého skončenia pracovného pomeru ako
celok. Z neho totiž vyplýva, že skutok, ktorý je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru
so žalobcom sa vzťahuje nielen na test zo dňa 12.4.2023, ale aj na test zo dňa 7.2.2023. Tak je

dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru skutkovo vymedzený v jeho písomnom vyhotovení.
Je nepochybné, že skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru ako svoju
neoddeliteľnú súčasť zahŕňa aj vytýkaný pozitívny výsledok skúšky zo dňa 7.2.2023 a akýkoľvek iný
výklad súdu prvej inštancie predstavuje iba subjektívny a nesprávny právny názor zo strany žalovaného,ktorý súd prevzal. Už toto zmeškanie lehoty v zmysle ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce je samo
o sebe dôvodom neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalobca tiež namietal, že
nedošlo k preukázaniu existencie zavinenia vo vzťahu k vytýkanému závažnému porušeniu pracovnej

disciplíny, pretože judikatúra pre platnosť takéhoto okamžitého zrušenia vyžaduje, aby za vážne
porušenie pracovnej disciplíny bolo zamestnancom zavinené. Súd prvej inštancie pritom v napadnutom
rozsudku úplne rezignuje na skúmanie a zohľadnenie subjektívnej stránky, t.j. zavinenia vytýkaného
závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Ak súd prvej inštancie v bode 64.
odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza, že námietky žalobcu o nanajvýš stopovom množstve

omamných a psychotropných látok v jeho tele sú špekulatívne, tak tento názor záver je nesprávny
a navyše nepreskúmateľný. V konaní skutočne nebolo preukázané konkrétne množstvo omamných
a psychotropných látok v tele žalobcu a záver o nanajvýš stopovom množstve, ktorý prezentoval
žalobca, vyvrátený nebol. Pokiaľ by aj v tele žalobcu bola preukázaná prítomnosť takýchto látok, tak
žalobcovi bolo umožnené pracovať a čo sa týka správania, neboli vykazované žiadne nedostatky,
jeho pracovná výkonnosť bola štandardná, žalovanému nevznikla žiadna škoda. Posúdenie, či žalobca

vykazoval známky požitia omamných a psychotropných látok má v kontexte skutkových okolností
podstatný význam pre celkové posúdenie existencie zavinenia a miery intenzity vytýkaného porušenia
pracovnej disciplíny. Závery súdu v bode 64. odôvodnenia rozsudku sú teda zmätočné, pretože súd
prvej inštancie argumentuje možnosťou žalobcu doručiť výsledky skúšok zamestnávateľovi, ktoré však
predstavujú iba objektívnu stránku vytýkaného porušenia pracovnej disciplíny, jeho subjektívnu stránku

nijako nepreukazujú, a teda nie je zrejmé, ako to má súvis s argumentáciou žalobcu o nanajvýš
stopovom množstve a nevykazovaní a nepociťovaní príznakov v prítomnosti psychotropných látok.
Súd prvej inštancie, teda nesprávne a nezákonne zúžil vytýkané porušenie pracovnej disciplíny iba na
jeho objektívnu stránku. Keď súd prvej inštancie neskúmal subjektívnu stránku vytýkaného závažného
porušenia pracovnej disciplíny, tento rozsudok je potom nepreskúmateľný a súd dospel k predčasnému

a nesprávnemu záveru, čo sa odzrkadlilo v jeho zamietavom rozsudku. Pri hodnotení intenzity porušenia
pracovnej disciplíny vo svetle známej judikatúry súd prihliada k osobe zamestnanca, k funkcii, ktorú
vykonáva k doterajšiemu postoju k plneniu pracovných povinností k situácii, v ktorej k porušeniu
pracovnej disciplíny došlo, k miere zavinenia zamestnanca, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych
povinností, k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny na zamestnávateľa, či zamestnanec svojim

konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu, v akej výške a podobne. Keďže súd prvej inštancie
prezentoval záver, že išlo o zavinené a vedomé závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany
žalobcu, tento rozsudok je nepreskúmateľný, ale súčasne aj nesprávny aj predčasný. V odvolaní ďalej
žalobca vytýkal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhované dôkazy, a to výsluchy svedkov
A. F. a D. H., ktorých žalobca navrhol vypočuť za účelom preukázania, že omamné a psychotropné

látky mu boli do organizmu podstrčené bez jeho vedomia. Poukázal na to, že v konaní aj vypočutí
svedkovia zhodne uviedli, že správanie žalobcu bolo štandardné, žiadne príznaky požitia omamných
alebo psychotropných látok nevykazoval, ale súd sa oprel len o argumentáciu, že títo svedkovia nie
sú spôsobilí prítomnosť týchto látok v tele žalobcu spoľahlivo posúdiť. Súd prvej inštancie prešiel
bez akéhokoľvek posúdenia skutočnosť, že žalobca kategoricky poprel, že by bol niekedy užívateľom

omamných a psychotropných látok, že nikdy za 49 rokov svojho života nebol riešený príslušnými
orgánmi v súvislosti s prechovávaním, či používaním takýchto látok, že je zamestnancom v košických
železiarňach konštantne od roku 1995 a riadne si plní svoje pracovné povinnosti, že v konaní bolo
nepochybne preukázané nanajvýš len stopové množstvo omamných a psychotropných látok v tele
žalobcu, že žalobca nevykazoval a nepociťoval známky požitia takýchto látok, že správanie žalobcu

a jeho pracovná výkonnosť boli štandardné a že mu žalovanému nevznikla žiadna škoda. V tomto
smere je teda rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný. Žalobca naďalej tvrdí, že pokiaľ mu
bola zistená prítomnosť takýchto látok v organizme, je presvedčený o tom, že takéto látky mu boli
podstrčené. O ich prítomnosti žalobca nemal vedomosť a preto absentuje zavinenie žalobcu v tomto
prípade a vytýkané porušenie pracovnej disciplíny v podobe prítomnosti omamných a psychotropných

látok v jeho organizme nemá materiálny význam, a teda miera intenzity vytýkaného porušenia pracovnej
disciplíny nemôže byť hodnotená inak ako nedostatočná na to, aby bolo žalobcovi dané okamžité
skončenie pracovného pomeru.

15.K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne

správny, náležite odôvodnený, pričom v odôvodnení sa podľa neho súd prvej inštancie vyporiadal so
všetkými skutočnosťami, ako aj s dôkazmi, ktoré boli vykonané. Žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne
relevantné skutočnosti, v podstate opakuje iba svoje tvrdenia uvádzané pred súdom prvej inštancie,
a preto odvolacie dôvody vôbec nie sú naplnené. K námietke žalobcu týkajúcej sa začiatku plynutiaprekluzívnej lehoty žalovaný uviedol, že súd sa dôsledne zaoberal vyššie uvedenou námietkou už
v priebehu prvoinštančného konania a túto námietku správne vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú.
Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je jasne uvedený a je viazaný výlučne na skutok

zo dňa 12.4.2023 t.j. opakované zistenie prítomnosti omamných látok alebo psychotropných látok
v organizme za posledných 12 mesiacov. K námietke žalobcu týkajúcej sa preukázania zavinenia
pri porušení pracovnej disciplíny žalovaný uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané toto
porušenie pracovnej disciplíny žalobcu zo dňa 12.4.2023 spočívajúce v opakovanom zistení prítomnosti
omamných alebo psychotropných látok v organizme žalobcu, t.j. v porušení povinnosti uvedenej v bode

3.1. písm. o/ a v bode 5.11. písm. a/ Pracovného poriadku žalovaného tak, ako je to uvedené aj
v Okamžitom skončení pracovného pomeru, čo potvrdil aj súd prvej inštancie v bode 61. odôvodnenia
rozsudku. Z pracovného poriadku vyplýva nulová tolerancia prítomnosti takýchto látok u zamestnancov
žalovaného, a to bez ďalších vonkajších viditeľných prejavov ako to správne vyložil súd prvej inštancie.
Žalobca teda konal v rozpore so zákazom stanoveným v bode 3.1. písm. o/ Pracovného poriadku
žalovaného, čím sa dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny. Faktom je aj to, že žalovaný

v písomnom Okamžitom skončení pracovného pomeru vôbec nevytýkal žalobcovi, že v uvedený
deň 12.4.2023 vykazoval známky požitia takýchto látok, keďže žalovaný takúto povinnosť ani nemal
zakotvenú vo svojom vnútornom predpise. Z toho dôvodu námietka žalobcu týkajúca sa posudzovania
vykazovania známok požitia omamných a psychotropných látok je absolútne irelevantná. Tiež je
bezpredmetná obrana žalobcu, keď uvádza, že v konaní nebolo preukázané konkrétne množstvo

omamných a psychotropných látok v jeho tele, alebo, že záver o nanajvýš stopovom množstve vyvrátený
nebol. Žalovaný reagoval aj na námietku žalobcu, ktorá sa týka stupňa intenzity porušenia pracovnej
disciplíny, keď tvrdil, že pri hodnotení predošlého správania sa žalovaného na pracovisku nie je
možné žalobcovi vytýkať test zo dňa 7.2.2023. Toto konštatovanie žalobcu je v rozpore s vykonaným
listinným dôkazom, a to Upozornením na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 23.3.2023, ktoré

bolo dané žalobcovi z dôvodu prvého zistenia prítomnosti omamných alebo psychotropných látok
v jeho organizme dňa 7.2.2023, teda pred dňom, kedy u žalobcu bola opakovane zistená prítomnosť
omamných alebo psychotropných látok v jeho organizme, zakladajúca dôvod na uplatnenia okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Súd pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny
správne postupoval, keď do značnej miery prihliadol práve na žalobcove predchádzajúce porušenie

pracovnej disciplíny zo dňa 7.2.2023. Čo sa týka nevykonania navrhnutých dôkazov, a to výsluchom
svedkov A. F. a D. H., žalovaný uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nevykonať výsluchy
týchto svedkov bolo dostatočne odôvodnené v bode 29. a 30. tohto rozsudku. Ostatné výhrady žalobcu
uvedené v odvolaní v žiadnom prípade nemôžu byť spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Veď napokon v rozpore s vykonaným dokazovaním sú tvrdenia žalobcu, keď poprel,

že by bol niekedy užívateľom omamných a psychotropných látok a že opak nie je preukázaný, a to
je v rozpore s listinným dôkazom a to, keď došiel podnet na etickú linku č. 7571 zo dňa 5.2.2023,
v ktorom oznamovateľ uviedol, že žalobca je stále pod vplyvom omamných látok a berie ich počas
pracovnej doby. Taktiež podnet na etickú linku č. 7612 zo dňa 29.3.2023, v ktorom oznamovateľ
uviedol, že žalobca je deň čo deň nafetovaný, stráca zvitky, užíva pervitín počas smeny a behá bez

ochranných pomôcok nebezpečne pod zdvíhacími zariadeniami. Ak žalobca tvrdí, že nikdy nemal
problémy s prítomnosťou omamných a psychotropných látok na pracovisku, je to v rozpore s listinným
dôkazom,atovýsledkomtoxikologickéhovyšetreniač.219/23zodňa9.2.2023,ktorýmbolopreukázané,
že pred skutkom zo dňa 12.4.2023, ktorý bol dôvodom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného
pomeru, žalobca bol pozitívne testovaný na amfetamín, metamfetamín a tetrahydrokanabinol. Tiež

tvrdenie žalobcu, že v konaní bolo nepochybne preukázané nanajvýš len stopové množstvo omamných
a psychotropných látok v jeho tele, to vôbec nevyplýva z vykonaného dokazovania, ako mylne žalobca
uvádza. S poukazom na obsah výsluchov prítomných svedkov na pojednávanie dňa 18.10.2023,
ktorý uviedli, že nevedia rozpoznať, či nejaká osoba požila omamné alebo psychotropné látky, ani
posúdiť takéto prejavy, neobstojí tvrdenie žalobcu, že žalobca nevykazoval známky požitia omamných

apsychotropnýchlátokaaniúdajnepreukázanietohtotvrdeniatým,žezostranysamotnéhožalovaného
ako zamestnávateľa bolo žalobcovi umožnené pracovať. Záverom žalovaný uviedol, že do práva na
spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a vykonaním dôkazov (IV. ÚS 252/04).

16.K vyjadreniu žalovaného podal žalobca odvolaciu repliku, v ktorej v podstate trval na všetkých svojich
argumentoch, ktoré predniesol v priebehu sporu, ale aj vo svojom odvolaní. V tejto odvolacej replike už
predniesolodvolacínávrh,vktoromužuviedol,žežiadanapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciezmeniť
tak, že odvolací súd žalobe vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu celého konania v rozsahu100 %, alternatívne, aby napadnutý rozsudok bol zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

17.Žalovaný vo svojom vyjadrení (duplike) taktiež zotrval na všetkých svojich argumentoch a navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie odvolaciemu súdu v plnom rozsahu potvrdiť.

18.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolania žalobcu bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379,

§ 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné, rozsudok je vecne správny, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods.
1 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.9.2025 po predchádzajúcom zverejnení miesta
a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219
ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

19.Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie
procesnépráva,ktorémuzákonpriznáva.Vovšeobecnostiideotakýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi

znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza
tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú
požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2,3 CSP.
Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.d/CSPdopadánaakékoľvekpochybeniavprocesnompostupe

súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť
súdu a pod.).
Nevykonanie relevantných dôkazov (dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je pochybením súdu
vtedy, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové

zistenia a ktorého vykonanie je prípustné. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu
a prípustnosti jeho vykonania je doménou súdu.
Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je

logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.
K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

20.Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu
v konaní z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok odvolateľa vymedzených v
podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody
nie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie

skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP,
z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správne závery o právach a povinnostiach sporových strán. Uplatnený nárok žalobcu správne právne
posúdil a dospel k správnemu záveru, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil taképochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré by porušili procesné práva strán alebo
právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

21.Podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani počas odvolacieho konania nevyšli
najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu
predstavujú v podstate argumentáciu prednesenú už počas prvostupňového konania, nemajú vplyv na

vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Na zvýraznenie
správnosti rozhodnutia dodáva:

22.K ostatným námietkam odvolací súd dáva do pozornosti, že Slovenská republika uznáva právo
na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu a diskriminácii v zamestnaní aj tým, že toto právo je
výslovne ustanovené v článku 36 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky uverejnenej pod č. 460/1992 Zb..

Slovenská republika okrem iného aj z dôvodu (zámeru) posilniť ochranu zamestnancov (pracovníkov)
proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania ratifikovala Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o
skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158 z 22. júna 1982, pričom ide o medzinárodnú
zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 ústavy prednosť pred zákonmi.

23.Ochranu zamestnancov proti svojvoľnému prepúšťaniu v zamestnaní zabezpečuje Zákonník práce
(zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov) v príslušných ustanoveniach, do ktorých sa
premieta ústavou deklarované právo (a tieto ustanovenia neodporujú koncepcii dohovoru smerujúcej
k tomu, aby jednostranné skončenie zamestnania z podnetu zamestnávateľa podliehalo určitým
pravidlám, postupu a bolo oprávnené); táto ochrana však neznamená nemennosť zamestnaneckého

alebo obdobného právneho pomeru a ani zákaz skončiť takýto pomer v súlade s právnymi limitmi
stanovenými na takýto postup zamestnávateľa. V posudzovanom prípade pri postupe žalovaného ako
zamestnávateľa boli všetky zákonné podmienky a právne limity dodržané.

24.Výpoveď z pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru

adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje ku skončeniu ich pracovného pomeru.
Pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje zákon formálne a obsahové náležitosti. Výpoveď z
pracovného pomeru musí byť písomná a doručená; zamestnávateľ vo výpovedi môže uplatniť iba
dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s
iným dôvodom. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platnej výpovede z pracovného pomeru je teda

potrebné, aby jej dôvod bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník
vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný
pomer má skončiť. To platí aj pri okamžitom skončení pracovného pomeru danom zamestnávateľom pri
splnení zákonných podmienok.

25.V posudzovanej veci v konaní pred súdom prvej inštancie boli všetky tieto skutočnosti predmetom
dokazovania so správnym záverom a odvolací súd nemá za potreby tieto podrobné a správne
dôvody opakovať. V spore z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplynulo, že žalovaný
v Pracovnom poriadku má zakotvenú nulovú toleranciu požívania omamných a psychotropných látok
na pracovisku a v prípade ich opakovaného zistenia v organizme zamestnanca prichádza následok

v podobe okamžitého skončenia pracovného pomeru, o čom žalobca mal vedomosť, keďže svojím
podpisom potvrdil, že sa s pracovným poriadkom oboznámil. Preto jeho tvrdenie, že nevykazoval
známky požitia uvedených látok, že nebola ovplyvnená jeho pracovná schopnosť sú právne irelevantné.
Ide o také závažné porušenie pracovnej disciplíny, že zisťovanie žalobcom žiadaných okolností sa
nevyžaduje. V konaní boli vykonané dôkazy aj na preukázanie regulárnosti testovania, či už ohľadne

testovacieho zariadenia, ale aj dodržania postupu a naopak, žalobca nepreukázal vady v testovaní.
Napokon, výsledky testovania DrugTestom sa potvrdili aj v klinickom teste. Žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by zistené psychotropné látky pochádzali z ústnej vody (ktorú ani nepil, len údajne
vyplachoval ústa) a že táto voda mu bola podstrčená. Ak súd prvej inštancie nevykonal dôkaz výsluchom
svedkov F. a H., lebo to nepovažoval za potrebné, odvolací súd uvádza, že len ťažko možno očakávať,

že títo svedkovia potvrdia žalobcovu verziu o podstrčení kontaminovanej ústnej vody. Celá obrana
žalovaného ostala len v rovine tvrdení, bez preukázania a javí sa objektívne ako účelová v snahe
dosiahnuť žiadaný výsledok.26.Odvolacia námietka žalobcu, že zo strany žalovaného nebola zachovaná subjektívna dvojmesačná
lehota v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce je nedôvodná. Odvolací súd si podrobne a zodpovedne
preštudoval listinu Okamžité zrušenie pracovného pomeru zo dňa 12.5.2023 a v súlade so súdom prvej

inštancie uzavrel, že lehota bola zo strany žalovaného zachovaná, pretože za závažné porušenie
pracovnej disciplíny považoval zamestnávateľ iba test zo dňa 12.4.2023 ( ako opakované zistenie
omamných psychotropných látok v organizme žalobcu) a nie test zo dňa 7.2.2023, lebo na ten len bolo
odkazované.

27.Vzhľadom k uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil aj
so súvisiacim výrokom o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP.

28.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní so svojím odvolaním úspešný, úspešnému žalovanému
preukázateľné trovy nevznikli.

29.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).