Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/57/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010902
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3823010902.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Tomáša Brinčíka a Mgr. Jána Odnogu v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX v
B., trvale bytom A., B. XXX/X, na neverejnom zasadnutí dňa 24. septembra 2025 prejednal sťažnosť
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, zo dňa 19. marca 2025, sp. zn. 1Nt/33/2023,
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 19.03.2025, sp. zn. 1Nt/33/2023, bolo rozhodnuté
nasledovne:

„Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., okres

A., trvale bytom A., B. C. XXX/X, D. A., o povolenie obnovy konania zo dňa 23. novembra 2023, ktorý
bol doručený Okresnému súdu Prievidza dňa 24. novembra 2023, vo veci Okresného súdu Prievidza,
rozsudku pod sp. zn. 2T 110/2010 zo dňa 12. marca 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne, sp. zn. 23To 156/2014 zo dňa 17. marca 2015, zamieta ako nedôvodný.“

Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení proti nemu podal

odsúdený sťažnosť do zápisnice o verejnom zasadnutí.

Odsúdený písomne odôvodnil svoju sťažnosť prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorej uviedol
nasledovné:

„Ods. A. B. po vykonanom verejnom zasadnutí a viacerých poradách naďalej jednoznačne zastáva

názor, že jeho návrh na obnovu konania bol riadne odôvodnený a zároveň opodstatnený.

Zásadnými skutočnosťami, ktoré podľa neho odôvodňujú konanie o obnove v jeho trestnej veci, sú
predovšetkým výpoveď svedkyne E., v súčasnosti už B., podrobný opis konania svedka F. G. a H. I.,
absencia vykonania procesného úkonu medzi odsúdeným a svedkom J. K. L. a v neposlednom rade
aj vznesená námietka zaujatosti vo vzťahu ku Krajskému súdu Trenčín a Krajskej prokuratúre Trenčín,

ktoré všetky uvedené skutočnosti svojim obsahom tak ako ich nateraz predkladá, sú skutočnosťami
s vlastnosťami spôsobilými vyvolať obnovu konania pre jeho predchádzajúce odsúdenie.

Čo sa týka svedkyne H. B., tu odsúdený poukazuje na rozpornosť jej výpovede na verejnom zasadnutí
z 19.03.2025 kedy vypovedala, že na udalosti zo dňa 02.07.2021 si nič nepamätá, avšak následne zas
tvrdila, že v kritickom čase bola chorá. Tu je však na mieste zdôrazniť, že v predmetnej veci vystupovala

ako svedok u notára, kde aj podpísala zmluvu o pôžičke vo výške 2.150.000,- SK a z dôvodu vyhnúť
sa asi spoluzodpovednosti za nepravdivú výpoveď, vypovedala tak ako vypovedala, pravdepodobnes cieľom napomáhať takto I.. Tomuto tvrdeniu zodpovedá aj iná časť jej výpovede, v rámci ktorej si
dostatočne pamätala iba na to, že I. odovzdal matke odsúdeného sumu vo výške 500.000,- SK, avšak
o sume násobne vyššej nevypovedá z dôvodov vyššie uvedených.

Napriek tomu, že na verejnom zasadnutí už nemohol byť vypočutý svedok F. G., aj v jeho prípade
odsúdený poukazuje na skutočnosti, ktoré neboli predtým dostatočne známe, predovšetkým jeho snaha
s H. I. podvodom ho pripraviť o nehnuteľnosť, pričom k uvedenej námietke ako prílohu k tomuto
odôvodneniu odsúdený prikladá rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č.k. 4Co/220/2013.

Napriek tomu, že okresný súd ani po rozhodnutí krajského súdu neakceptoval ďalší jeho návrh, ktorý
podľa neho má taktiež zásadný vplyv na možnú zmenu pôvodného rozhodnutia, opätovne poukazuje
na dôležitosť a význam výpovede svedka J. K. L., keďže nie sú dostatočne známe okolnosti z akých
dôvodov nebola v prípade jeho výpovede zachovaná kontradiktórnosť konania, na ktorej odsúdený
naďalej trvá a žiada tohto svedka v rámci svojho návrhu vypočuť predovšetkým k okolnostiam súdu

doteraz neznámym.

V neposlednom rade podľa odsúdeného neznámou okolnosťou, ktorá má podstatný význam pre
rozhodnutie o povolenie obnovy konania, je ním nateraz namietaná zaujatosť v konaní Krajského
súdu a Krajskej prokuratúry v Trenčíne, keďže sudca krajského súdu, ktorý rozhodoval v danej veci

a dozorujúca prokurátorka sú manželmi.

Odsúdený s poukazom na uvedené má za to, že ním uvedené skutočnosti ako i dôkazy sú takými, ktoré
jednoznačne spĺňajú podmienky, že samy o sebe alebo v spojení s inými skutočnosťami alebo dôkazmi
môžu jednoznačne viesť k inému rozhodnutiu než k tomu, proti ktorému jeho návrh na obnovu smeruje.

Zároveň odsúdený poukazuje na skutočnosť, aby odvolací súd pri svojom rozhodovaní akceptoval, že
dôkazom skôr neznámym môže byť okrem dôkazu doteraz nevykonaného aj dôkaz v pôvodnom konaní
vykonaný, ale s novým obsahom. Odsúdený sa pritom zároveň nechce zbaviť možnosti, aby predmetom
hodnotenia mohli byť aj dôvody na základe ktorých došlo k obsahovej zmene výpovedí tak, ako to bolo

podľa neho napríklad aj u svedkyne B..

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam a z dôvodu, aby ďalej nedošlo k porušovaniu jeho základných
práv a slobôd, odsúdený žiada odvolací súd, aby v rámci svojho postupu odstránil negatívne dôsledky
predošlých súdnych rozhodnutí, zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie a vrátil veci I. stupňovému súdu

na nové konanie a rozhodnutie.“

Odsúdený písomným podaním dodatočne doplnil odôvodnenie sťažnosti, v ktorom uviedol, že v danej
veci dopĺňa dôkazný materiál o kópiu uznesenia Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 12.12.2008 pod sp.
zn. 1 Kpt 866/03-125, z ktorého vyplýva, že F. G. vykonávala dozor nad prípravným konaním v trestnej

veci odsúdeného. Ďalej uviedol, že sa dozvedel o jej manželskom zväzku s F. G., predsedom senátu,
ktorý rozhodol v odvolacom konaní v predmetnej trestnej veci uznesením pod sp. zn. 23To/156/2014
zo dňa 17.03.2015. Podľa odsúdeného došlo už v prípravnom konaní k vážnemu porušeniu jeho práv
zamietaním jeho dôkazov. Záverom dodal, že v prípade, ak mu bude povolená obnova konania, predloží
všetky dôkazy, ktoré mu neboli umožnené v prípravnom konaní.

Prokurátorsapovyhlásenínapadnutéhouzneseniavzdalprávapodaťprotinemusťažnosť.Kpísomným
dôvodom podanej sťažnosti odsúdeného sa do konania neverejného zasadnutia krajského súdu
písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)
Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj
konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti, dospel k
záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutéhouznesenia.Okresnýsúdvsúladesustanovením§402ods.1Tr.por.rozhodolnapadnutým
uznesením o návrhu odsúdeného na verejnom zasadnutí, na ktorom mal odsúdený možnosť vyjadriť sak veci. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že v dôvodoch sťažnosti odsúdeného nie je ani
vytýkaná existencia takýchto procesných chýb.

Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého uznesenia, krajský súd poukazuje na to, že zo spisového
materiálu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/110/2010 zo dňa 12.03.2014
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/156/2014 zo dňa 17.03.2015 bol A. B.,
nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona
č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z.z. a iné, za čo mu bol uložený úhrnný nepodmienečný

trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov pre výkon ktorého bol zaradený do I. (prvej) nápravno-
výchovnej skupiny. Zároveň bol odsúdený zaviazaný k povinnosti na náhradu škody poškodeným. Ďalej
bolo okresným súdom zistené, že v predmetnej trestnej veci uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Tdo/39/2019 zo dňa 15. júla 2019 bolo odmietnuté dovolanie odsúdeného.

Okresný súd o podanom návrhu odsúdeného na obnovu konania rozhodol už uznesením sp. zn.

1Nt/33/2023 zo dňa 24.01.2024, ktorým návrh odsúdeného zamietol. Krajský súd v Trenčíne uznesením
sp. zn. 3Tos/54/2024 zo dňa 13.12.2024 uvedené uznesenie okresného súdu podľa § 194 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku zrušil v celom rozsahu a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal a
rozhodol. Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že uvedené uznesenie okresného súdu bolo
nepreskúmateľné, pretože nedalo odpovede na otázky, ktoré boli rozhodné pre posúdenie dôvodnosti

podaného návrhu na obnovu konania. Úlohou okresného súdu v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia
krajského súdu bolo zistiť konkrétny obsah dôkazu, ktorý má priniesť dokazovanie podľa odsúdeným
navrhovaného dokazovania, následne posúdiť, či ide o dôkaz neznámy súdu v pôvodnom konaní
a v prípade pozitívnej odpovede na predchádzajúcu otázku posúdiť, či takýto dôkaz by mohol odôvodniť
iné rozhodnutie o vine.

Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia okresný súd v rámci dokazovania na verejnom zasadnutí
nezistil splnenie zákonných podmienok pre povolenie obnovy konania zmysle § 394 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo
právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom, na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie o uloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

K citovanému ustanoveniu krajský súd považuje za potrebné dodať, že obnova konania z dôvodov podľa

§ 394 ods. 1 Tr. por. je mimoriadnym opravným prostriedkom, účelom ktorého je náprava právoplatného
rozhodnutia, ktoré vychádza zo súdom zistených skutkových okolností, ktoré skutkové okolnosti zrejme
nemôžu byť považované za správne, pretože dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy
v pôvodnom konaní neznáme a tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli viesť k iným skutkovým
zisteniam súdu.

Krajský súd ďalej považuje za potrebné tiež dodať, že pri posudzovaní splnenia podmienok na povolenie
obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku súd hodnotí návrh na obnovu konania z dvoch
hľadísk. Prvým hľadiskom je to, či v návrhu na povolenie sú vôbec uvádzané skutočnosti a dôkazy súdu
skôr neznáme. Druhým hľadiskom je to, či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samé osebe alebo v spojení

so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi predtým mohli viesť k inému rozhodnutiu, než je pôvodné
právoplatné rozhodnutie. Riešenie tejto druhej otázky prichádza do úvahy až po kladnej odpovedi na
prvú otázku.

Z obsahu podaného návrhu na obnovu konania vyplýva, že odsúdený navrhol vykonať v tomto konaní

o povolení obnovy výsluch svedka H. E. a svedka F. G..

Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska posúdenia v návrhu na obnovu konania
uvedených skutočností alebo dôkazov, je rozhodné, že musí ísť o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré nebolisúdu skôr, teda v pôvodnom konaní, známe, neboli predmetom dokazovania, ani neboli v tom čase
v spise obsiahnuté. Otázku, či nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli viesť k inému rozhodnutiu,
nemožnoriešiťbezhodnoteniadôkaznéhovýznamunovotvrdenejskutočnostialebonovonavrhovaného

dôkazu. Toto hodnotenie sa však nevzťahuje priamo na skutok, ktorý bol predmetom pôvodného
konania, alebo na osobu páchateľa, ale vzťahuje sa na doteraz vykonané dôkazy a doterajšie zistenia
skutkového stavu veci. Z uvedeného podľa dlhodobo ustálenej súdnej praxe teda vyplýva, že v konaní
o povolenie obnovy súd nemôže, teda nemá právomoc preskúmavať vecnú správnosť rozsudku a
zákonnosť postupu súdu v pôvodnom konaní v tom smere, či sa súd pri rozhodovaní vyrovnal so

všetkými okolnosťami a obhajobou odsúdeného, či rešpektoval zásadu bezprostrednosti a ústnosti pri
dokazovaní a pod. Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré sú zistiteľné z obsahov spisov, a to ani vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevyporiadal, alebo ich
dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil (viď napr.
R 35/1988, R 6/1997).

Okresný súd návrh odsúdeného na vykonanie dokazovania výsluchom svedka F. G. odmietol
s odôvodnením, že tento úkon nie je možný z dôvodu, že svedok zomrel. Krajský súd považuje postup
okresného súdu za vecne správny a zákonný, majúci oporu v ustanovení § 277 ods. 4 Tr. por. Vzhľadom
na to, že menovaný svedok zomrel, z objektívnych dôvodov ho nebolo možné v tomto konaní vypočuť
a správne bolo rozhodnuté o nevykonaní tohto dôkazného prostriedku.

Odsúdený v podanom návrhu na povolenie obnovy konania ďalej žiadal vykonať výsluch svedkyne H. E.,
teraz B., ktorému dôkaznému návrhu aj bolo vyhovené a svedkyňa bola vypočutá pred okresným súdom.

Dôvodom obnovy konania podľa § 394 ods. 1 Tr. por. nemôže byť každá nová skutočnosť alebo

nový dôkaz, o ktorých sa súd dozvie, ale len tie kvalifikované, teda také, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť
rozhodnutie o vine a treste pričom takéto posúdenie je výlučne úlohou o takomto návrhu rozhodujúceho
senátu. Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto
zásadné rozhodnutie postačujúce a súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jej právnymi
názormi (I. ÚS 50/04) alebo hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).

Po preskúmaní veci krajský súd v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že v prípade výpovede
svedkyne H. B., sa síce jedná o nový dôkaz, súdu skôr neznámy, avšak nie takej povahy, že by bol
spôsobilým,čiužsámosebealebovspojenísdôkazmivykonanýmivpôvodnomkonaníaskutočnosťami
zistenými v pôvodnom konaní privodiť iné rozhodnutie o vine alebo treste odsúdeného A. B.. Z výpovede

svedkyne H. B. v tomto konaní nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré by neboli súdu v pôvodnom
konaní známe a ktoré by mohli viesť k iným skutkovým záverom ako v pôvodnom konaní.

Odsúdený odvodzoval dôvodnosť podaného návrhu na obnovu konania okrem vyššie uvedeného aj tou
skutočnosťou, že v pôvodnom konaní malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V tejto

súvislosti odsúdený poukázal na skutočnosť, že v prípade výpovede svedka J. K. L. nebol v pôvodnom
konaní zachovaný princíp kontradiktórnosti a tento nebol ústne vypočutý pred súdom. Namietal tiež
zaujatosť sudcu Krajského súdu v Trenčíne, ktorý rozhodoval v pôvodnom konaní a dozorujúcej
prokurátorky, ktorý sú manželmi. Krajský súd túto časť argumentácie odsúdeného nepovažoval za
rozhodnú z hľadiska posudzovania existencie zákonných dôvodov pre povolenie obnovy konania,

nakoľko súd v konaní o povolenie obnovy nemá zákonnú právomoc preskúmavať zákonnosť postupu
súdu v pôvodnom konaní, ktoré sa skončilo právoplatným odsúdením (viď tiež R 35/1988, R 6/1997).

Krajský súd k tomu opätovne považuje za potrebné zdôrazniť, že obnova konania je mimoriadnym
opravným prostriedkom, účelom ktorého je náprava právoplatného rozhodnutia, ktoré vychádza zo

súdom zistených skutkových okolností, ktoré skutkové okolnosti zrejme nemôžu byť považované za
správne, pretože dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy v pôvodnom konaní neznáme
a tieto nové skutočnosti alebo dôkazy by mohli viesť k iným skutkovým zisteniam súdu. Keďže správne
zistenie skutkového stavu veci je prvoradým predpokladom na správnu aplikáciu právnych predpisov,
tento mimoriadny opravný prostriedok nie je určený na nápravu súdnych rozhodnutí, v ktorých by

malo dôjsť k nesprávnemu a nezákonnému postupu súdu v dôsledku nesprávneho výkladu právnych
noriem hmotného práva, prípadne k porušeniu procesných právnych noriem, na ktorú nápravu slúži iný
mimoriadny opravný prostriedok, a to dovolanie (§ 368 ods. 1 a nasl. Tr. por.).Žiadne z ustanovení tretieho oddielu ôsmej hlavy tretej časti Trestného poriadku, upravujúcich
obnovu konania, nezveruje súdu právomoc preskúmavať a teda aj posudzovať dôvodnosť námietky
smerujúce voči nesprávnemu a nezákonnému postupu súdu v pôvodnom konaní, najmä pri vykonávaní

dôkazov a pri ich hodnotení. Z uvedených dôvodov preto ani krajský súd v tomto konaní nemá
právomoc posudzovať dôvodnosť konkrétnych námietok odsúdeného v dôvodoch sťažnosti, teda dať aj
vyčerpávajúce odpovede na odsúdeným v dôvodoch sťažnosti nastolené otázky, ktoré nie sú rozhodné
pre posúdenie tejto veci. Krajský súd zároveň považuje za potrebné dodať, že svedecká výpoveď J.
L. bol prečítaná postupom podľa § 263 ods. 3 písm. a) Tr. por. na hlavnom pojednávaní v pôvodnom

konaní, teda nejde o novonavrhnutý dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní vykonaný.

Pokiaľ odsúdený v sťažnostnom konaní v rámci svojej argumentácie predložil aj rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/220/2013 zo dňa 12. júna 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
28.07.2014, ide o rozhodnutie, ktoré bolo vydané a právoplatné pred tým, ako bolo právoplatne
rozhodnuté pôvodnom v trestnom konaní odsúdeného. Po preskúmaní obsahu tohto rozhodnutia krajský

súd naviac konštatuje, že netýka rozhodných skutkových okolností na podklade, ktorý bola uznaná vina
odsúdeného v pôvodnom konaní, preto nejde o dôkaz, ktorý by sám alebo v spojení so skutočnosťami
a dôkazmi skôr známymi mohol viesť k inému rozhodnutiu o vine odsúdeného.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Krajský súd na základe uvedeného dospel k záveru, že odsúdeným napadnutý výrok uznesenia
okresného súdu o zamietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania je správny a zákonný
a sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Preto bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.