Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. apríl 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 80C/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124206298
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Kysucká
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124206298.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX, právne zastúpená Advokátska kancelária M2 Legal s.r.o., IČO: 53057368, so sídlom
Zvolenská 4014/31, Martin, proti žalovanej E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, právne zastúpená
JUDr. Dušan Divko, advokát spol. s.r.o., IČO: 36860654, so sídlom Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica,
o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov
konania je žalobkyňa povinná zaplatiť právnemu zástupcovi žalovanej do troch dní od právoplatnosti
uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá vyšší súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, ktorú podala na súd dňa 16.05.2024 (v zmysle jej doplnenia

doručeného na súd dňa 10.07.2024 a po pripustení jej zmeny na pojednávaní dňa 21.11.2024),
domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese
Považská Bystrica, v obci C., k. ú. C., vedené Okresným úradom Považská Bystrica, katastrálny odbor,
na LV č. XXX ako pozemok – parcela reg. „C“ – parcelné číslo 359/1 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 332 m2, parcelné číslo 359/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 116 m2, parcelné
číslo 360 – záhrada o výmere 143 m2 a stavby – rodinného domu súp. č. XXX, postavený na pozemku

parcely reg. „C“ parcelné číslo 359/2. Hrubé porušenie dobrých mravov v žalobe a v jej doplnení zo
dňa 10.07.2024 žalobkyňa videla v tom, že žalovaná sa o nehnuteľnosti nezaujíma, s darovaným
majetkom nenakladá hospodárne, odcudzila žalobkyni náradie a stavebný materiál a do dnešného dňa
to nevrátila napriek výzvam, viackrát žalobkyni a jej manželovi vulgárne nadávala doma i na verejnosti,
urážala ich – „ty piča vyjebaná, kokot bachratý, kurva vychcaná“, urážala žalobkyňu aj pri osobnom
kontakte s vnukom B., vyvíjala na žalobkyňu psychický tlak, psychicky ich deptá, aby odišli z domu,
hoci majú v dome zriadené právo doživotného užívania a bývania v darovanej nehnuteľnosti, snaží sa

znechucovať žalobkyni a jej manželovi bývanie v dome tým, že zakázala, aby do domu chodil vnuk
B., ku ktorému má žalobkyňa a jej manžel silný vzťah, žalovaná zakázala svojej sestre a súrodencom
žalobkyne, aby chodili do domu, aby žalobkyňu navštevovali, niekoľkokrát pri návšteve volala aj políciu
a vznikali nepríjemné situácie; aby mohla byť so svojou dcérou (sestrou žalovanej), prenajali si chatu, im
vypínala kúrenie v dome a preto museli jednu zimu ísť na 5 mesiacov do nájmu, lebo kvôli zime nemohli
v dome bývať, robila nepríjemnosti tým, že zamkla ich osobné veci, drevo na kúrenie a nechcela im

ho vydať, požičiavala si peniaze, ktoré im nevracala a pri sume 28.000 eur ich museli súdne vymáhať,
vytopila dom a dodnes neuhradila škody spôsobené vytopením, tlačila na p. E. (v tom čase jej priateľa),
aby žalobkyni a jej manželovi dostaval dom a požičal peniaze aby vypadli z domu a zakazovala mustretávať sa s nimi a komunikovať, dostala ich do takého psychického tlaku, len aby dožila v kľude
staroby a mohla sa stretávať s vnukom, druhou dcérou a rodinnými príslušníkmi, žalovanej sa podarilo
zapáliť strechu na dome, pričom predtým 2 týždne sa vyhrážala, že keď z domu nevypadnú, tak chalupu

podpáli, v januári 2022 ich donútila vysťahovať sa pod vyhrážkami z domu do nedostavaného domu,
bola medzi nimi dohoda, že sa žalobkyňa a jej manžel vzdajú vecného bremena keď žalovaná vyplatí
pána E., lebo dostavbu domu realizoval za vlastné peniaze, neustále majú dlhy a požičiavajú si peniaze,
aby prežili, a to preto, lebo žalobkyňa darovala rodičovský dom s pozemkami, pritom v ňom nikto nebýva,
pričom majú informácie, že žalovaná chce dom predať, žalovaná nebola gratulovať žalobkyni na 70-te

narodeniny z dôvodu, že nechcela krivo svedčiť proti p. E..

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe poprela tvrdenia žalobkyne o tom, že žalobkyňu a jej manžela
sústavne vulgárne urážala, že im vulgárne nadávala, že vyhodila z domu ich vnuka B., že im vypínala
kúrenie v dome, kde sa nedalo bývať a z toho dôvodu museli ísť na 5 mesiacov do nájmu, a že súdnou
cestou vymáhali od nej požičané peniaze. Tvrdila, že tieto skutkové tvrdenia sú nepravdivé a tieto

popiera, nevie sa k nim vyjadriť, keďže nie sú označené z časového a miestneho hľadiska. Poprela,
že v 1/2022 ich donútila po vyhrážkami sa vysťahovať do rozostavaného domu, lebo 10.08.2022
uzavreli zmluvu o zrušení vecného bremena na rodinný dom a pozemky. Ďalej uviedla, že výzva na
vrátenie daru jej nebola doručená. Poukázala na to, že zanikli vecnoprávne účinky darovacej zmluvy
zo dňa 20.01.2004, pretože kúpnou zmluvou zo dňa 09.02.2015 predmet daru predala svojmu druhovi,

vklad povolený dňa 02.03.2015, následne 09.03.2015 opätovne predmet daru kúpila, kúpna zmluva
zavkladovaná dňa 26.03.2015.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že zrušenie vecného bremena podpísala pod nátlakom a psychickým
vydieraním, neustálym vyhrážaním, a žalovaná zneužívala to, že nemali peniaze na právnu pomoc,

žalovaná im sľubovala, že im dom dostavia a skolauduje, ale oklamala ich, dostavbu domu realizoval p.
E. a on financoval zo svojich peňazí túto stavbu, za čo mu mala žalovaná dať dom s pozemkom, ktorý
doteraz neprepísala. G. E. podal trestné oznámenie a žalovaná mu aj dlží peniaze, pričom prebieha
súdne konanie. Oklamala a zadĺžila aj p. E.. Poprela, že by sa žalovaná v čase doručovania listu
o vrátenie daru nachádzala v Rakúsku, lebo v tom čase bola žalovaná doma. Prevod predmetu daru na

žalovanej rakúskeho druha považuje za účelový. Žalobkyňa by nikdy nepristúpila na to, aby za 25.000
eur odišla z vlastného domu do rozostavaného a išla si na starobu požičiavať peniaze, aby mohla v kľude
dožiť a stretávať sa so svojou rodinou.

4. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 20.11.2024 spochybnila prevody v roku 2015 na druha

žalovanej, vníma to ako účelové (kúpna cena, prevod len na 1 mesiac). Ďalej uviedla, že správanie
žalovanej minimálne posledné 2 roky malo jednoznačne charakter hrubého porušovania dobrých
mravov a nebolo reakciou obdarovanej na správanie žalobkyne voči nej. Naliehavosť právneho záujmu
žalobkyňa vidí v tom, že zápisy vlastníctva k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností sa vykonávajú na
základe listiny, ktorá nepochybne preukazuje vlastnícke právo, čím je aj rozsudok súdu.

5. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že podstatnými v danej veci sú vulgárne a dehonestujúce
vyjadrenia žalovanej na adresu žalobkyne, ktorá je jej matkou, a tiež i nátlak súvislosti so zrušením
vecného bremena. Uvedené konanie javí známky špekulatívneho konania - žalobkyňa podpísala
uznanie dlhu v čase kedy ešte neexistoval, naviac sa mala podieľať na spolufinancovaní nehnuteľnosti,

do ktorej sa má presťahovať. Správanie sa žalovanej nezodpovedalo pravidlám slušného správania
sa k žalobkyni ako matke, toto konanie je v rozpore s dobrými mravmi a žalobkyňa nedala žalovanej
dôvod na takéto správanie. Žalovaná sa nevhodne správala k vnukovi ako aj k manželovi žalobkyne.
Žalobkyňa darovala rodinný dom žalovanej z dôvodu, že chcela, aby žila normálnym rodinným životom
a aby sa postarala o žalobkyňu a jej manžela. SMS komunikácia predložená žalovanou nepreukazuje,

že žalobkyňa mala možnosť sa pred podpisom zmluvy o zrušení vecného bremena s touto aj oboznámiť.
Zo záznamu zo dňa 21.04.2015 spísanom v advokátskej kancelárii C. H. H. vyplýva, že žalobkyňa
ani jej manžel nesúhlasili s odchodom z rodinného domu č. XXX. Uviedla, že ak požiadala žalovanú
o vrátenie daru už v roku 2021, keďže žalovaná už v tom čase hrubo porušovala dobré mravy, právo
žalobkyne dar odvolať nemôže byť premlčané. Na tomto nemení nič ani skutočnosť, že žalobkyňa

opätovneadresovalažalovanejvroku2024výzvunavráteniedaru,keďžežalovanájejodmietlapredmet
daru vydať. Vlastnícke právo sa nepremlčuje. Keďže sa jedná o nehnuteľnosť, je potrebné vykonať
zápis v katastri nehnuteľností. Ak obdarovaný nevydá predmet vlastníckeho práva a nedôjde k zápisu
vlastníckeho práva na základe dohody, má darca právo domáhať sa rozhodnutia súdu, na základektorého bude jeho vlastnícke právo zapísané do katastra nehnuteľností. Zákon však nestanovuje lehotu,
v ktorej sa právo darcu na podanie tejto žaloby premlčí. Nič nebráni tomu, aby výzva na vrátenie daru
bola obsiahnutá priamo v žalobe. Právne účinky výzvy na vrátenie daru nastanú doručením žaloby.

V závere uviedla, že je vysoko nepravdepodobné, že dvaja seniori s nízkymi príjmami by sa dobrovoľne
zaťažili a začali stavať rodinný dom, do ktorého by sa presťahovali. Aj toto nasvedčuje, že vzťahy medzi
stranami sporu boli také, že žitie v rodinnom dome č. XXX sa stalo pre žalobkyňu neznesiteľné. Trvala
na žalobe a uplatnila si nárok na náhradu trov konania.

6.Žalovanánapojednávanížiadala žalobuzamietnuťapriznať náhradutrovkonania.Výzvanavrátenie
daru nebola žalovanej doručená, táto sa o vrátení daru dozvedela až z doručenej žaloby. Aj keď je
pravdou, že žalobkyňa už skôr vyzývala žalovanú na vrátenie daru a to výzvou zo dňa 09.04.2021,
nepodala v zmysle tejto výzvy žalobu na súd a teda nároky, ktoré skôr uplatňovala a ktoré sú aj totožné
s porušeniami, ktoré t. č. žalobkyňa namieta, nemožno pre ich premlčanie uznať. Pokiaľ žalobkyňa
v súčasnej výzve z 28.03.2024 vytýkala žalovanej určité správanie, táto výzva nie je určitá z časového

hľadiska, aj keď na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že išlo o obdobie spred roka 2020, ku
ktorým skutočnostiam vzniesla námietku premlčania. V upravenej žalobe zo dňa 10.07.2024 však už
tvrdené skutočnosti nekorešpondujú s výzvou zo dňa 28.03.2024 a v tejto žalobe už popisuje ďalšie
skutočnosti, ktoré rovnako nie sú špecifikované z časového hľadiska. Žalobkyňa so žalovanou do marca
2023 komunikovali normálne, navštevovali sa a vzájomne si pomáhali, čo vyplynulo z predložených

SMS správ. Až po tom, ako sa žalovaná dozvedela, že žalobkyňa pôjde proti nej svedčiť v prospech
p. E., aj keď pred čestným vyhlásením tvrdila niečo iné, sa žalobkyňa odmlčala a podala túto žalobu.
Preto aj z týchto hľadísk považuje žalovaná žalobu za vykonštruovanú a šikanóznu, podanú práve
z podnetu p. E.. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k jej tvrdeniam, že by sa žalovaná
mala k nej správať spôsobom, ktoré možno objektívne kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.

Žalobkyňa poukazovala na správanie, resp. konanie žalovanej voči nej spred obdobia viac ako 3 roky
pred podaním žaloby, ku ktorým okolnostiam bola vznesená námietka premlčania. Poukázala na princíp
vzájomnosti, keď sa musí vziať na zreteľ tiež správanie samotného darcu za účelom posúdenia, či aj
on sám sa nespráva voči obdarovanému spôsobom, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi a teda
či nejde len o nejakú reakciu obdarovaného. Samotná žalobkyňa vo svojich vyjadreniach si protirečí

auvádzanepravdu,napr.keďtvrdila,ževjanuári2022malabyťdonútenápodvyhrážkamisavysťahovať
z rodinného domu č. XXX, pričom až dňa 10.08.2022 bola uzavretá zmluva o zrušení vecného bremena,
v ktorej bol okrem iného uvedený aj obligačný záväzok zo strany žalovanej, že v dome môže bývať podľa
potreby do 31.12. 2022, do ktorého času bude dostavaný rodinný dom, pričom ak by žalobkyňa mala
na mysli január 2023, ani toto by nebolo pravdou, pretože už koncom roka 2022 v novom dome bývala

a prijímala v ňom návštevy, pričom na jednej z nich bola prítomná aj samotná žalovaná. Ďalej žalovaná
zhodnotila výpovede jednotlivých svedkov. V neposlednom rade poukázala na to, že v súčasnej dobe
hodnota rodinného domu je neporovnateľná s pôvodnou hodnotou darovaných nehnuteľností, keď daný
rodinný dom bol viackrát zrekonštruovaný.

7. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila listinné dôkazy: podací lístok, list „Odvolanie
daru. Výzva na vrátenie daru“ zo dňa 28.03.2024, list „Výzva na vysťahovanie sa z rodinného domu
súp. č. XXX“ zo dňa 09.10.2020, upovedomenie ORPZ Považská Bystrica zo dňa 07.04.2024, Zmluvu
o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 10.08.2022, mapu, Dohodu o uznaní dlhu a záväzku zo dňa
10.08.2022, Zmluvu o nájme bytu zo dňa 24.08.2015, Zmluvu o zrušení vecného bremena zo dňa

10.08.2022, Darovaciu zmluvu zo dňa 20.01.2004, žiadosť zo dňa 27.10.2016, rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 5Co/388/2016-181 zo dňa 21.06.2017, rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica
č. k. 8C/66/2016-158 zo dňa 20.07.2016, znalecký posudok č. 1/2004 vypracovaný I. J. K. zo dňa
14.01.2004.

8. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení predložila listinné dôkazy: podací lístok, sledovanie zásielky,
Zmluvu o zrušení vecného bremena zo dňa 10.08.2022, rozhodnutie Okresného úradu Považská
Bystrica, katastrálny odbor č. F. XXXX/XXXX zo dňa 09.09.2022, č. F. XXX/XX zo dňa 02.03.2015, kúpnu
zmluvu zo dňa 09.03.2015, výpis z LV č. XXX, k. ú. C. zo dňa 03.09.2024 a , zápisnica o pojednávaní
sp. zn, 82C/53/2023, mail zo dňa 13.01.2024, výzva zo daň 10.08.2024, plnú moc zo dňa 07.08.2023,

mailovú komunikáciu z 2/2022, 03/2022, kópiu katastrálnej mapy, SMS správa zo 07.02.2022, Záznam
zo dňa 04.04.2022, uznesenie č. k. 7C/49/2021-44 zo dňa 12.04.2022, záznam o dochádzke + kalendár,
Výzva na vrátenie daru zo dňa 09.04.2021, plnomocenstvo a obálka, sledovanie zásielok, SMS správy
zo dňa 27.10.2020, 25.05.2021, trestný rozkaz č. k. 1T/59/2019-170 zo dňa 30.04.2019 a rozsudok č.k. 2To/9/2020-228 zo dňa 03.11.2020, rozhodnutie o zastavení konania zo dňa 24.06.2016 a zo dňa
15.06.2017, záznam zo dňa 21.04.2015, záznam zo dňa 21.07.2015, fotografiu zo dňa 10.04.2022,
fotografie rodinného domu, SMS komunikáciu medzi žalovanou a L. E. a žalovanou a žalobkyňou, mail

od M. N., Dohodu o náhrade služieb spojených s užívaním rodinného domu zo dňa 07.11.2016, Protokol
o odovzdaní diela zo dňa 29.01.2023.

9. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, listinných dôkazov, ktoré strany sporu predložili na
podporu svojich tvrdení, na základe z výsluchov svedkov B. O., G. P., L. E., C. B. a výsluchov žalobkyne

a žalovanej zistil nasledovný skutkový stav:

10. Zo znaleckého posudku č. 1/2004 vypracovaného Ing. Lýdiou Hrenákovou zo dňa 14.01.2004 má
súd za preukázané, že všeobecná hodnota rodinného domu súp. č. XXX s príručným skladom, stodolou
a parciel KN č. 359 o výmere 527 m2, č. 360 o výmere 143 m2 a č. 361 o výmere 219 m2 ku dňu
13.01.2004 bola znalkyňou určená na 514.370 Sk.

11. Z Darovacej zmluvy zo dňa 20.01.2004 má súd za preukázané, že na základe tejto zmluvy žalobkyňa
darovala žalovanej rodinný dom súp. č. XXX s prísl. postavený na parcele č. 359/2, ako i parcely
č. 359/1 – zastavané plochy o výmere 332 m2, č. 359/2 – zastavaná plocha o výmere 116 m2 a č.
360 – záhrady o výmere 143 m2 v podiele 1/1 . Zároveň došlo k uzavretiu dohody o zriadení vecného

bremena v prospech žalobkyne, jej manžela a matky žalobkyne spočívajúcom v spoločnom doživotnom
bezplatnom užívaní a bývaní darovaných nehnuteľností. Medzi stranami sporu neboli skutočnosti
ohľadne uzatvorenia tejto darovacej zmluvy sporné.

12. Z rozhodnutia Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny odbor č. F. XXX/XX zo dňa

02.03.2015 má súd za preukázané, že predmetný úrad povolil vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu v prospech Q. O. R. v podiele
1/1 na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou ako predávajúcou a vyššie menovaným
ako kupujúcim. Vklad bol povolený dňa 02.03.2015. Medzi stranami sporu neboli skutočnosti ohľadne
uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy sporné.

13. Z kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2015 má súd za preukázané, že v uvedený deň uzatvoril Q. O. R.
ako predávajúci so žalovanou ako kupujúcou predmetnú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu. Medzi stranami sporu neboli
skutočnosti ohľadne uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy sporné.

14. Zo záznamu zo dňa 21.04.2015 má súd za preukázané, že v uvedený deň sa k právnemu zástupcovi
žalovanej dostavila žalovaná, žalobkyňa a jej manžel. Títo boli oboznámení so stanoviskom žalovanej,
že ako vlastníčka nedá súhlas k tomu, aby v jej dome býval B. O., o ktorom prebiehal na Okresnom
súde Považská Bystrica spor. Žalobkyňa sa k tomu vyjadrila tak, že vnuk bude bývať v dome asi jeden

rok, kým skončí základnú školu, potom pôjde za matkou do Anglicka. K návrhu, aby sa zrušilo vecné
bremeno, vrátane finančného vyporiadania, žalobkyňa a jej manžel uviedli, že nesúhlasia, aby z domu
išli bývať preč. Uviedli, že sú ochotní žalovanej platiť náklady spojené s investíciami, pretože pokiaľ
oni v minulosti do domu investovali, žalovaná to zbúrala. Žalovaná požiadala žalobkyňu a jej manžela
o uvoľnenie nehnuteľnosti, kde majú uskladnené hnuteľné veci.

15. Zo záznamu zo dňa 21.07.2015 má súd za preukázané, že k právnej zástupkyni žalobkyne sa
dostavila žalovaná a jej právny zástupca a to v súvislosti s užívaním rodinného domu č. na LV č. XXX,
keďže medzi žalovanou, žalobkyňou a jej manželom dochádzalo k nezhodám v užívaní domu. Žalovaná
nesúhlasila s tým, aby dom užíval B. O., a to ani počas bežných návštev. Rovnako žalovaná nesúhlasila,

aby do domu vstupovala matka B. O. – sestra žalovanej.

16. Zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 24.08.2015 má súd za preukázané, že žalobkyňa ako nájomkyňa
uzatvorila s treťou osobou ako prenajímateľkou túto zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom bytu
v Považskej Bystrici na dobu určitú 12 mesiacov od 01.09.2015. Medzi stranami bolo nesporné, že

v uvedenom byte žalobkyňa s B. O. bývala 5 mesiacov.

17. Z rozhodnutia o zastavení konania č. OU-PB-OVVS-2016/002824-014 AP11 zo dňa 24.06.2016,
právoplatného dňa 18.07.2016, má súd za preukázané, že uvedeným rozhodnutím Okresnéhoúradu Považská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy, bolo konanie vo veci priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť žalovaná tým, že od presne nezisteného dňa na
začiatku januára 2016, až do 26.01.2016 mala žalobkyni a jej manželovi odmietať vydať palivové drevo

a veci stavebnej potreby, ktoré boli uskladnené v dielni rodinného domu č. XXX, nakoľko bolo zistené,
že skutok nie je priestupkom. Z uvedeného rozhodnutia – z odôvodnenia má súd za preukázané, že
žalovaná už v tom čase tvrdila, že žalobkyňa mala vulgárne nadávať jej priateľovi, s ktorým žalovaná
žila ako druh a družka. Z výpovede manžela žalobkyne zo dňa 11.04.2016 má súd za preukázané, že
tento v danej veci vypovedal, že v rodinnom dome č. XXX mali uskladnené drevo, pričom v 01/2016

viackrát žiadali žalovanú o umožnenie vstupu na jej pozemok, aby si drevo mohli zobrať, naposledy
to bolo 27.01.2016. Dňa 27.01.2016 si zobral časť dreva na cca tri dni, potom prišla polícia, ktorá ich
vyzvala, aby si z hospodárskej budovy drevo zobral.

18. Žiadosťou zo dňa 27.10.2016 žalobkyňa požiadala žalovanú o umožnenie vstupu do jej rodinného
domu súp. č. XXX, pretože tam mali veci, ktoré predtým mali v humne, ktoré dala žalovaná odstrániť.

Požiadali žalovanú, aby im umožnila dostať sa k drevu na kúrenie. Do dvora si plánovali doviezť
plechovú búdu na uskladnenie potrebných vecí. V závere požiadala žalovanú, aby im nebrala drevo.

19. Z dohody o náhrade služieb spojených s užívaním rodinného domu č. XXX v Jasenici má súd za
preukázané, že žalovaná ako vlastníčka a žalobkyňa a jej manžel ako užívatelia uzatvorili túto dohodu

dňa 07.11.2016, kde si stanovili podmienky platieb v súvislosti s užívaním rodinného domu. V článku II
účastníci tejto dohody vyhlásili, že prívod tepla z vykurovania rodinného domu bude zabezpečený nielen
na prízemí, ale aj na poschodí, aby byt na poschodí bol temperovaný, aby nedochádzalo k prípadným
poškodeniam muriva a zariadení v byte na poschodí a taktiež aby nedošlo k odpojeniu prívodu elektriny
a vykurovacieho systému do bytu na poschodí. Zároveň sa účastníci dohodli, že žalobkyňa a jej manžel

vydajú niektoré veci nachádzajúce sa na prízemí rodinného domu č. XXX, okrem iného i samostatne
stojacu krbovú vložku.

20. Z rozhodnutia o zastavení konania č. OU-PB-OVVS-2017/005703 AP11 zo dňa 15.06.2017,
právoplatný dňa 10.07.2017, má súd za preukázané, že uvedeným rozhodnutím Okresného úradu

Považská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy, bolo konanie vo veci priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť žalovaná tým, že v obci C. od presne
nezisteného dňa začiatkom mesiaca 10/2016 do presne nezisteného dňa koncom mesiaca 11/2016
odmietala vydať žalobkyni a jej manželovi palivové drevo a rôzne veci osobnej potreby a stavebnej
povahy, ktoré boli uložené v rodinnom dome č. XXX a na priľahlom dvore, ktorého bola výlučnou

vlastníčkou, nakoľko bolo zistené, že skutok nebol priestupkom.

21. Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 8C/66/2016-158 zo dňa 20.07.2016 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5Co/388/2016-181 zo dňa 21.06.2017 má súd za
preukázané, že žalobkyňa a jej manžel podali proti žalovanej žalobu o zaplatenie 3.359,30 eur s prísl.

titulom neuhradených mesačných splátok pôžičky, ktorú poskytli žalovanej v 02/2013 v celkovej výške
16.800 eur.

22. Z trestného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 1T/59/2019-170 zo dňa 30.04.2019 a
z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 2To/9/2020-228 zo dňa 03.11.2020 má súd za preukázané,

že manžel žalobkyne bol uznaný vinným, že dňa 13.10.2015 okolo 20,00 hod., keď žalovaná zvýšila
teplotu na termostate na ovládanie plynového kotla a chcela odísť z prízemia rodinného domu č. XXX,
ktoré obývala žalobkyňa s manželom, pristúpil manžel žalobkyne ku dverám, rukou chcel zatvoriť dvere
a druhou rukou vytláčal žalovanú von, následne manžel žalobkyne spôsobil žalovanej zranenia s dobou
PN v trvaní najmenej 4 týždne, tým spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona,

za ktorý bol odsúdený na peňažný trest vo výmere 500,- eur so stanovením náhradného trestu odňatia
slobodyvtrvaní2mesiace.Uvedenýrozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa03.11.2020.Zodôvodnenia
odvolacieho súdu je zrejmé, že žalovaná ako poškodená sa v odvolaní vyjadrila v tom zmysle, že roky
od mamy a jej manžela počúva vulgárne nadávky na ňu a jej priateľov, posmešky a osočovanie.

23. Z listu „Výzva na vysťahovanie sa z rodinného domu súp. č. XXX“ zo dňa 09.10.2020 má súd za
preukázané, že žalovaná zaslala tento list B. O. (vnukovi žalobkyne), v ktorom ho opakovane vyzvala
na vysťahovanie sa z rodinného domu a pozemkov, ktoré sú predmetom tohto sporu najneskôr v lehote
do 5 dní od doručenia daného listu, a to aj s poukazom na odpoveď právnej zástupkyne B. O. zo dňa06.11.2019, že sa z uvedenej nehnuteľnosti odsťahuje do 30.06.2020, čo sa neudialo. Dôvodom bolo,
že B. O. užíval nehnuteľnosti bez súhlasu žalovanej.

24. Z SMS komunikácie zo dňa 27.10.2020 má súd za preukázané, že žalovaná oslovila osobu menom
„O. S.“ v súvislosti s vytápaním domu, keď v noci začalo rodičov žalovanej vytápať zhora – žalovaná
bola v tom čase v Rakúsku, požiadala menovaného, aby sa išiel do domu pozrieť, čo sa robí, respektíve
snažila sa vec aj ďalej riešiť.

25. Z výzvy na vrátenie daru zo dňa 09.04.2021 vrátane plnomocenstva zo dňa 05.01.2021 má súd
za preukázané, že žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne vyzvala žalovanú na vrátenie daru
– rodinného domu súp. č. XXX na parcele č. 359/2, parcelu č. 359/2 - zastavaná plocha o výmere 116
m2, parcelu č. 359/1 - zastavaná plocha o výmere 332 m2 a parcela č. 360 - záhrady o výmere 143
m2, všetko k.ú. C., na základe darovacej zmluvy zo dňa 20.01.2004. Dôvodila, že žalovaná dlhodobo
porušuje ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka a to tak voči nej, ako aj voči jej manželovi a vnukovi

B. O.. Predovšetkým poukázala na viacročné prejavy vulgárnosti voči nej, nakoľko ju oslovuje dlhodobo
ako piča, sviňa, kurva a podobne, hoci ju veľakrát prosila, aby upustila od takýchto slovných útokov.
Žalobkyňa v uvedenom liste tvrdila, že jej manžel je pre žalovanú len osobou, ktorú žalovaná využívala
a zneužívala. Rozpor s dobrými mravmi žalobkyňa videla aj v tom, že hoci žalovaná ich uprosila, aby
jej zabezpečili úver a sľúbila im, že ho bude splácať, po niekoľkých splátkach si ho prestala uhrádzať

a oni ho museli splácať za žalovanú, a následne dvakrát museli voči nej podať žalobu. Ďalšou závažnou
skutočnosťou podľa žalobkyne bolo správanie žalovanej voči žalobkyni ako matke a vnukovi žalobkyne –
krstnémusynovižalovanejB.O.,ktorýbolžalobkyniprisúdenýdonáhradnejstarostlivostiabolodkázaný
na bývanie so žalobkyňou a jej manželom. Napriek tomu ho žalovaná začala z domu vyhadzovať,
vyvolávala konflikty aj pred ním, aby to počul, že je pankhart a sviňa, ktorá nebude bývať v dome, na

základe čoho s vnukom odišla do nájomného bytu v G. N. T. L., aby maloletého uchránila od konfliktov
anepočúvalvykrikovanienažalobkyňuakájepičaaabymohlinerušenebývať,pretoževdomežalovaná
odpájala ohrev vody a kúrenie. V uvedenej výzve žalobkyňa uviedla, že správanie žalovanej voči
žalobkyni a jej rodine je naplnené nenávisťou a zlobou najmenej 7 rokov, toto sa stupňuje a žalobkyňa
a jej manžel majú z toho zdravotné problémy. Svojím správaním im žalovaná spôsobila fyzické aj

psychické utrpenie a tiež škodu, vzhľadom na podania na súd, uhrádzanie nájomného. Z dôkazu –
sledovanie zásielok má súd za preukázané, že uvedený list bol žalovanej doručený dňa 12.04.2021.

26. Z SMS komunikácie na čl. 197 spisu má súd za preukázané, že L. E. zaslal žalovanej dňa 31.01.2022
správu v znení „Vymurovat, okna, zateplenie, omietky, fasada, priečky, podlahy, elektrické kúrenie,

vymaľovať, odpad, voda“.

27. Z mailovej komunikácie, ktorá sa uskutočnila medzi žalovanou a jej právnym zástupcom v 02/2022
má súd za preukázané, že už vo februári 2022 žalovaná komunikovala s právnym zástupcom za účelom
uzatvorenia zmluvy o zrušení vecného bremena a ďalších právnych úkonov, ktoré boli podpísané dňa

10.08.2022. Žalovaná oznamovala, že žalobkyňa a jej manžel pristúpia na dohodu, ak im dostavajú
domčekspredpokladanýmukončenímvýstavbydokoncaroka2022stým,žežalobkyňamalakonkrétne
požadovať vykonanie prác – vymurovanie vonkajších priečok, zateplenie stavby, osadenie okien a
vchodových dverí, vnútorné sadrokartónové priečky, plávajúce podlahy, elektrické kúrenie, omietky,
fasádu, priečky, vymaľovanie, odpad, voda (maily zo dňa 01.02.2022). V maile zo dňa 06.02.2022

žiadala žalovaná poradiť vo veci mimosúdnej dohody čo do zaplatenia 800,- eur od manžela žalobkyne.
V maile zo dňa 09.02.2022 právny zástupca žalobkyne oznámil žalovanej možnosti vo veci mimosúdnej
dohody medzi žalovanou a manželom žalobkyne. V maile zo dňa 14.02.2022 žalovaná oznámila svojmu
právnemu zástupcovi, že bude vhodnejšie do zmluvy zahrnúť konkrétne práce, ktoré sa zaväzujú
vykonať – vymurovať a zatepliť stavbu, urobiť vonkajšie omietky, osadiť okná, zhotoviť vnútorné

sadrokartónové priečky, vymaľovať interiér, položiť plávajúce podlahy a urobiť elektrické rozvody s tým,
že oni si doplatia za materiál a prácu kúpeľne a wc, vchodové a interiérové dvere a elektrické kúrenie.
Uviedla, že žalobu vezme späť, keď oni zaplatia právne poplatky.

28. Z mailu zo dňa 03.03.2022 má súd za preukázané, že žalovaná oznámila svojmu právnemu

zástupcovi, že na základe dohody s mamou a s priateľom netreba do zmluvy rozpisovať konkrétny
materiál, ale stačí, ak bude uvedená štandardná kvalita. Žalovaná by okrem poznámky v dohode
o zrušení vecného bremena z dôvodu, že sa berie úver na výstavbu domu považovala za potrebné
spomenúť, že sa tým usporadúvajú aj vzťahy, vzhľadom na dlhoročné spory.29. Zo záznamu zo dňa 04.04.2022 má súd za preukázané, že v uvedený deň sa do kancelárie právneho
zástupcu žalovanej dostavila žalovaná a manžel žalobkyne, ktorí sa vzájomne dohodli, že chcú medzi

sebou urovnať všetky spory, preto žalovaná zoberie žalobu o zaplatenie 845,30 eur sp. zn. 7C/49/2021
proti menovanému späť, žalovaná požiada o zastavenie konania s tým, že každý si bude trovy konania
znášať sám.

30. Z uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 7C/49/2021-44 zo dňa 12.04.2022 má súd za

preukázané, že uvedený súd konanie o žalobe žalovanej proti manželovi žalobkyne o zaplatenie 845,30
eur zastavil a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže si tento nárok neuplatnil.

31. Z fotografie zhotovenej 10.04.2022 má súd za preukázané, že na tejto fotografii sú okrem tretích
osôb vyobrazené aj žalobkyňa, žalovaná a L. E..

32. Z SMS správ zo dňa 20.06.2022 má súd za preukázané, že žalovaná zaslala L. E. fotografiu
žalobkyne spokojne sediacej v reštaurácii so správou „Sme u Číňana na obed..7 eur bufet môžeš zjesť
koľko chceš smajlík“, ďalej fotku žalobkyne stojacu pred schodmi a fotku žalobkyne držiacej pohárik.

33. Z SMS správ zo dňa 09.08.2022 má súd za preukázané, že žalovaná zaslala L. E. fotografiu

zaváraninových pohárov s poznámkou „27 pohárov stačí? smajlík“ a tiež aj fotografiu časti izby
s poznámkou „Asistenti“ – vo vzťahu k uvedenej fotografii izby žalovaná uviedla, že sa jedná o izbu
žalobkyne, čo žalobkyňa nepoprela.

34. Dňa 10.08.2022 L. E. napísal správu v znení „Zrataj blocky“, „Zavolaj divkovej“, „Geodet“. Žalovaná

sa ho spýtala, či mu už mama dala za august s tým, že s augustom to je 2.000 eur doteraz, na čo L.
E. odpovedal, že áno s tým, že žalovaná odpovedala, že dobre, lebo v tej zmluve je to zle, že tam je
napísané, že za august mu má dať s tým, že ďalšia splátka 500,- eur bude za september.

35. Zo Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 10.08.2022 má súd za preukázané, že túto

zmluvu uzatvorila žalovaná ako budúca predávajúca s L. E. ako budúcim kupujúcim. Zmluvné strany
sa zaviazali uzatvoriť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť rodinný dom súp. č. XXX, parcela KNC
č. 311 a časť parcely KNC č. 313 bližšie špecifikovaná a zakreslená geometrickým plánom, všetko k. ú.
C., do 01.09.2027, za dohodnutú sumu 55.000 eur splatnú v splátkach (čl. II, body 1.-3.). Z čl. II., bod 4.
má súd za preukázané, že L. E. zabezpečoval výstavbu rodinného domu pre žalobkyňu a jej manžela,

ktorý rodinný dom sa zaviazal L. E. dostavať do 30.11.2022, pričom náklady na zabezpečenie výstavby
rodinného domu vo výške 25.000 eur za žalovanú uhradil L. E.. Z tohto dôvodu sa zmluvné strany
dohodli na tom, že pri podpise kúpnej zmluvy sa suma 25.000 eur započíta na zostatok kúpnej ceny.
Z čl. IV. zmluvy vyplýva, že žalovaná sa zaviazala neuzatvoriť zmluvu, predmetom ktorej by bol prevod
vlastníckeho práva na tretiu osobu, resp. nezaložiť ani inak nezaťažiť predmet prevodu v prospech

tretej osoby.

36. V konaní nebolo sporné, že v súčasnosti je vlastníkom rodinného domu č. XXX v C. L. E..

37. Z Dohody o uznaní dlhu a záväzku zo dňa 10.08.2022 má súd za preukázané, že žalobkyňa

a jej manžel ako dlžníci a L. E. ako veriteľ uzatvorili túto dohodu, v zmysle ktorej dlžníci uznali dlh
vo výške 13.500 eur voči veriteľovi, ktorý im finančne vypomáhal formou úhrady stavebného materiálu
a stavbárskych prác na rodinnom dome v súvislosti s jeho dostavbou /interiér v holobyte bez zariadenia
a vonkajších úprav/ v celkovej výške 15.500 eur, z ktorého uhradili už 2.000 eur, pričom dostavba mala
byť zrealizovaná do 30.11.2022. V predmetnej dohode sú uvedené i podmienky splácania. V závere je

v dohode uvedené prehlásenie dlžníkov a veriteľa, že sú oprávnení k právnym úkonom, že toto uznanie
a záväzok veriteľa dokončiť dostavbu rodinného domu robia na základe vlastného rozhodnutia, bez
tiesne a nátlaku, slobodne a vážne, dôkladne sa s jeho obsahom oboznámili, tomuto rozumejú a nemajú
proti tomu žiadne výhrady, na znak čoho pripojili vlastné podpisy.

38. Zo Zmluvy o zrušení vecného bremena zo dňa 10.08.2022 má súd za preukázané, že túto zmluvu
uzatvorili žalobkyňa a jej manžel ako oprávnení z vecného bremena (ďalej len ako „oprávnení“, resp.
„oprávnená“ alebo „oprávnený“) a žalovaná ako povinná z vecného bremena (ďalej len ako „povinná“).
Zčl.I,body1.-4.vyplývadohodazmluvnýchstránobezodplatnomzrušenívecnéhobremenavprospechoprávnených spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľností, ktoré sú predmetom
tohto sporu, a to z dôvodu, že zo strany povinnej im bude zabezpečené náhradné bývanie dostavbou ich
rodinnéhodomu.Zčl.II.bod1.vyplývadohodazmluvnýchstránotom,žepovinnáajpozrušení vecného

bremena umožní oprávneným užívať dané nehnuteľnosti, najmä prízemia rodinného domu podľa ich
potreby a to až do 31.12.2022, t. j. do času, kedy bude dostavaný ich rodinný dom. Žalovaná sa zároveň
zaviazala pomôcť oprávneným s dostavbou ich rodinného domu sumou 25.000 eur, ktorú sa zaviazala
uhradiť L. E. zabezpečujúceho výstavbu rodinného domu pre oprávnených do 30.11.2022. Oprávnení
s takouto úhradou súhlasili s tým, že sa zaviazali spolupodieľať na výstavbe rodinného domu sumou

15.500 eur. V čl. II. bod 4. oprávnení vyhlásili, že úhradou finančnej výpomoci zo strany povinnej na
dostavbu ich rodinného domu budú všetky ich práva voči povinnej uspokojené a zároveň vyhlásili, že si
v budúcnosti nebudú voči povinnej uplatňovať ďalšie iné nároky vyplývajúce z ich vzájomných vzťahov.
V čl. IV. bod 5. zmluvné strany po tom, ako si zmluvu prečítali prehlásili, že jej obsahu porozumeli,
zmluva bola uzatvorená na základe prejavu ich slobodnej a vážnej vôle, nebola uzatvorená v tiesni, za
nápadne nevýhodných podmienok pre akúkoľvek zo zmluvných strán a na znak súhlasu s jej obsahom

ju dobrovoľne podpísali.

39. Z rozhodnutia Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny odbor č. V 3006/2022 zo dňa
09.09.2022 má súd za preukázané, že uvedený úrad rozhodol o povolení vkladu zániku vecného
bremena do katastra nehnuteľností na základe vyššie uvedenej Zmluvy o zrušení vecného bremena zo

dňa 10.08.2022.

40. Z protokolu o odovzdaní diela zo dňa 29.01.2023 má súd za preukázané, že predmetom odovzdania
bola novostavba rodinného domu bez súpisného čísla v C. na pozemku KNC č. XXXX/X na LV č.
XXXX k. ú. C.. V časti „stručný popis vykonaných prác a dodávka materiálu“ je uvedené: vymurovanie

obvodových múrov, vonkajšie zateplenie po lepidlo, dve prístavby, plastové okná a vchodové dvere,
kompletná kúpeľňa a záchod, vnútorné omietky, kompletne sadrokartónové priečky a podhľady,
kompletná elektroinštalácia, izolácia dosky a obvodových múrov, zosilnenie a oprava betónovej platne,
rozvody vody a kanalizácie, vnútorné dvere so zárubňami, plávajúca podlaha, 4 kusy elektrických
radiátorov, poter podlahy-5cm styrodur, izolácia stropu 30cm a podhľadu 15cm, montáž žľabov, zvodov,

oplechovania na prístavbách, fólia-osb dosky – krov na prístavbách. Hodnota nákladových investícií
je 40.000 eur. V časti „Špecifikácia“ sa uvádza: Kúpeľňa – sprchový kút, umývadlo, batéria, sprcha,
obklady a dlažby. Záchod – obklady a dlažby, záchod – umývadlo, batéria. Prístavby – prístavba izby
a chodby. V závere protokolu je uvedené, že stavebné práce boli vykonané podľa dohody a zmluvy,
ku ktorej bude priložený tento odovzdávací protokol. Stavba bola zrealizovaná na náklady a bez zisku.

Nasledujú podpisy L. E., žalobkyne a jej manžela.

41. Z plnej moci zo dňa 07.08.2023 a výzvy zo dňa 10.08.2023 má súd za preukázané, že L. E.
v zastúpení advokátskej kancelárie, ktorá zastupuje žalobkyňu v súdenej veci, navrhol riešenie súvisiace
s povinnosťou žalovanej zo zmluvy o budúcej zmluve – previesť na menovaného pozemok v šírke 3m.

42. Z SMS komunikácie medzi žalobkyňou a žalovanou z obdobia od 25.10.2023 do 11.01.2024 má súd
za preukázané, že žalobkyňa so žalovanou slušne komunikovali, dohadovali sa kedy žalovaná príde
navštíviť žalobkyňu, žalobkyňa pochválila žalovanú, že je pekná, za čo žalovaná poďakovala. Žalobkyňa
sa zaujímala o to, čo žalovaná robila dňa 27.10.2023. Žalovaná prejavila vôľu prísť na druhý deň za

žalovanou domov, na čom sa so žalobkyňou aj dohodli. V správe zo dňa 29.10.2023 žalobkyňa oslovila
žalovanú „E.“ a zaujímala sa, či bude okolo 12,00 hod. doma, na čo jej žalovaná odpísala, že áno, nech
príde. Ďalej sa žalobkyňa ponúkla, že žalovanej donesie jedlo, zároveň navrhla, že by mohli ísť spolu na
cintorín, s čím žalovaná súhlasila. V SMS komunikácii z 01.11.2023 žalovaná zaslala žalovanej správu
„mám ta rada mami..(srdiečko)“, na čo jej žalobkyňa odpovedala „dakujem si ma rozplakala (srdiečko

smajlík)“. Správou zo dňa 05.11.2023 sa žalobkyňa zaujímala o to, ako sa má žalovaná, na čo jej
obratom žalovaná oznámila, že sa má úžasne, chodí po výletoch. Žalobkyňa jej oznámila, kde bola. Dňa
06.12.2023 žalobkyňa a žalovaná komunikovali ohľadne príprav na Vianoce, čo bude žalobkyňa piecť,
kedy, žalovaná sa ponúkla, že môžu piecť spolu s tým, že ona niečo nakúpi. Žalovaná sa vyjadrila v tom
zmysle, že sa na ďalší deň so žalobkyňou stretne. Dňa 07.12.2023 žalobkyňa oznámila žalovanej, že

„uz odchodi prides alebo ja prist“, na čo jej žalovaná odpovedala, že sa chce prejsť, môžu ísť aj spolu ak
žalobkyňa chce. Následne sa dohodli, že spolu pôjdu na cintorín. Dňa 08.12.2023 požiadala žalobkyňa
žalovanú, aby jej zabezpečila nákup mlieka v obchode, s čím žalovaná súhlasila. Dňa 24.12.2023
zapriala žalobkyňa žalovanej k vianočným sviatkom, za čo jej žalovaná poďakovala. Žalovaná jej zaslalavideo stromčeka, fotografiu napečeného pečiva, na čo žalobkyňa zareagovala pozitívne s tým, že sa
večermôžuísťprejsť.Žalovanájejoznámila,ževariapunč,budútammaťkamarátovstým,žežalobkyňa
môže kľudne prísť. Žalobkyňa túto ponuku odmietla, lebo mala ísť s K. na cintorín. Dňa 27.12.2023

oznámila žalobkyňa žalovanej, že B. zomrel dedko v Papradne, na čo žalovaná zareagovala ľútosťou. Aj
na Silvestra 31.12.2023 si žalobkyňa a žalovaná vzájomne popriali. Dňa 10.01.2024 žalovaná oznámila
žalobkyni,žečakala,žesazastaví,aleboaspoňzavolástým,žeprídeažotrimesiace.Zaslalažalobkyni
svoju fotografiu, žalobkyňa pochválila jej vzhľad. Dňa 11.01.2024 žalobkyňa poblahoželala žalovanej
k narodeninám, oslovila ju „E.“ v závere správy pridala smajlíka, na čo žalovaná zareagovala správou

„ďakujem ti mami (srdiečko)“. Dňa 13.01.2024 žalobkyňa oznámila žalovanej, že jej niekto obzeral dom,
o čom žalovaná nič nevedela, pýtala sa, či to žalobkyni hovoril L., na čo žalobkyňa odpovedala, že
nie, ona s ním nekomunikuje. Žalobkyňa uviedla žalovanej, že jej svedčiť nepôjde, že sa topí v dlhoch,
žalovaná že jej dala za dom 20.000. L. že povedal žalobkyni, že žalovaná mu mala dať ešte 3 metre
a nechcel by nič. Dňa 08.03.2024 zaslala žalovaná žalobkyni blahoželanie k MDŽ, žalobkyňa len krátko
poďakovala. Na správu zo dňa 20.03.2024, ktorou sa žalovaná zaujímala o to ako sa žalobkyňa má, či

už jej je lepšie, žalobkyňa toho istého dňa odpovedala, len že dobre. Dňa 31.03.2024 zaslala žalovaná
žalobkyni dve fotografie náboženského charakteru s prianím požehnaných veľkonočných sviatkov.

43. Z mailu zo dňa 13.01.2024 má súd za preukázané, že L. E. zaslal žalovanej v uvedený deň mail,
v ktorom ju vyzýval na dohodu v tom smere, aby naňho prepísala pozemok podľa zmluvy a všetko sa

skončí, nebudú ďalšie žaloby a trestné oznámenia.

44. Z čestného prehlásenia zo dňa 14.03.2024 má súd za preukázané, že žalobkyňa a jej manžel
podpísali čestné prehlásenie, v ktorom je uvedené, že majú vedomosť o tom, že L. E. niekedy v období
rokov 2022-2023 prevodmi cez účet v jeho banke požičal postupne v niekoľkých sumách pôžičky

v celkových sumách viac ako 10.000 eur žalovanej, lebo táto nemala žiaden príjem v tom čase.

45. Listom „Odvolanie daru. Výzva na vrátenie daru“ zo dňa 28.03.2024 vyzvala žalobkyňa žalovanú na
vrátenie daru - nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu s odôvodnením, že správanie žalovanej
voči žalobkyni ako darkyni, naplnilo znaky uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka. Hrubé porušenie

dobrých mravov žalobkyňa videla v tom, že žalovaná sa o predmet daru nezaujímala; s darovaným
majetkom nenakladala hospodárne; žalobkyni a jej manželovi odcudzila žalovaná náradie a stavebný
materiál; žalobkyni a jej manželovi viackrát na verejnosti aj doma vulgárne nadávala; žalovaná urážala
žalobkyňu aj pri osobnom kontakte s vnukom B.; žalovaná vyvíjala na žalobkyňu psychický tlak,
psychicky ich deptala, aby odišli z domu, hoci majú v dome zriadené právo doživotného užívania

a bývania v darovanej nehnuteľnosti; žalovaná sa snažila znechucovať žalobkyni a jej manželovi bývanie
v dome tým, že zakázala, aby do domu chodil vnuk B., ku ktorému má žalobkyňa a jej manžel silný
vzťah; žalovaná zakázala svojej sestre, aby chodila od domu.

46. Z podacieho lístku na čl. 14,15 spisu má súd za preukázané, že žalobkyňa podala dňa 28.03.2024

pod podacím číslom L. na pošte v C. zásielku – doporučený list 1. triedy adresovaný žalovanej.

47. Z listiny – sledovanie zásielky má súd za preukázané, že zásielka s podacím číslom L. bola dňa
23.04.2024 poštou odoslaná späť ako neprevzatá v odbernej lehote.

48. Z dochádzkovej listiny na čl. 135, 136 spisu má súd za preukázané, že žalovaná bola v práci od
28.03.2024 do 07.04.2024.

49. Z upovedomenia ORPZ Považská Bystrica zo dňa 07.04.2024 má súd za preukázané, že dňa
07.04.2024 začal vyšetrovateľ trestné stíhanie pre prečin podvodu na tom skutkovom základe, že

dňa 10.08.2022 uzatvorila žalovaná ako budúca predávajúca s L. E. ako budúcim kupujúcim zmluvu
o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX,
k. ú. C. za 55.000 eur, v ktorej sume bol započítaný záväzok žalovanej voči L. F. vo výške 25.000 eur;
na základe tejto zmluvy bola dňa 05.12.2022 uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcou – žalovanou
a spoločnosťou H., E., kde štatutárnym orgánom je L. E., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam – rodinný dom súp. č. XXX a pozemky parcely registra „C“ parc. č. 311
za kúpnu cenu 30.000 eur; predmetom prevodu mali byť aj časť pozemku KNC 313 podrobnejšie
špecifikovaná geometrickým plánom, avšak ani po opakovaných výzvach k prevodu tejto časti parcely
KNC 313 nedošlo a túto parcelu žalovaná previedla na tretiu osobu.50. Z výpisov z LV č. XXX, k. ú. C. zo dňa 03.09.2024 a 21.11.2024 má súd za preukázané, že
k uvedeným dátumom bola ako výlučná vlastníčka nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu

vedená v katastri nehnuteľností žalovaná, a to titulom darovacej zmluvy V 72/04-11/04 a kúpnej
zmluvy V 588/15 zo dňa 26.03.2015 – 42/15 č.z. Z výpisu z tohto LV zo dňa 17.03.2025 má súd za
preukázané, že k uvedenému dňu bola žalovaná evidovaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľností, ktoré
sú predmetom tohto sporu, a to na základe nasledovných titulov nadobudnutia: darovacia zmluva V
72/04, kúpna zmluva V 588/15.

51. Zo zápisnice o pojednávaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 82C/53/2023 má súd za
preukázané, že L. E. (svedok, ktorý vypovedal v súdenej veci) v danom konaní žaluje žalovanú o určenie
splatnosti pôžičiek, kedy L. E. na otázku, ako vysvetlí, že býval u žalovanej, požičal jej podľa neho
peniazeahradilvýstavburodinnéhodomuprejejmatku,pričombolilenkamarátiodpovedal,že„Premňa
to bol len biznis, ja som už mal vyhliadnutý pozemok v Rosine, ale žalovaná ma presvedčila vzhľadom

na to, že som nemal svoje bývanie a nechcel som byť v nájme, aby som išiel bývať do jej domu. Ona tam
bývať nechcela a nechcela tam bývať ani jej matka, spolu mali spory.“ Ďalej na otázku, nech vysvetlí, na
koho bola uzatvorená kúpna zmluva na rodinný dom odpovedal, že „Zmluva bola uzatvorená na mňa
s dohodnutou kúpnou cenou 55.000 eur a následne ju žalovaná uzatvorila s mojou firmou na sumu
30.000 eur. Sumu 25.000 eur som uhradil v hotovosti žalovanej mame.“

52. Z fotografií predložených žalovanou čl. 162-165 spisu má súd za preukázané, že rodinný dom
žalovanej, o ktorého vlastníctvo v tomto konaní ide, bol postupne prestavaný, resp. rekonštruovaný, až
do podoby v akej je vyobrazený na fotografii čl. 165 vpravo hore.

53. Z fotografie predloženej žalovanou na čl. 196pv spisu zhotovenej dňa 03.12.2023 má súd za
preukázané, že na tejto fotografii je žalobkyňa.

54. Z výsluchu svedka L. E. má súd za preukázané, že do rodinného domu č. XXX sa nasťahoval
v roku 2022, vtedy sa strany sporu nerozprávali, vnímal to ako nedorozumenia medzi rodičmi a dcérou.

Postupne začali medzi sebou komunikovať. V tom čase býval v rodinnom dome č. XXX so žalovanou
na hornom poschodí, dole bývala žalobkyňa a jej manžel. Každý mal samostatný vchod. Problémy s
kúrením nemali. Z výpovede tohto svedka má súd za preukázané že žalovaná sa pred ním na žalobkyňu
a jej manžela vyjadrila, že čo tam sedí s tou „pičou vyjebanou a kokotom bachratým“. Z výsluchu svedka
má súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaná sa viackrát hádali, malo to byť kvôli peniazom, domu,

konkrétnosti si však svedok nepamätal. Žalobkyňa mu spomenula zámer postaviť si chatu, kde by sa
stretávala s druhou dcérou žalobkyne. Potvrdil, že raz bol so žalobkyňou v Rakúsku navštíviť žalovanú.
Jedenkrát bol svedok spolu so žalovanou a žalobkyňou navštíviť p. B. a jedenkrát bola pani B. navštíviť
žalobkyňu v jej novom rodinnom dome. Nový rodinný dom začal svedok stavať po vzájomnej dohode
so žalobkyňou a žalovanou. Svedok dal 25.000 eur do dostavby rodinného domu, sumou vyše 30.000

eur vyplatil žalovanej úver a za to mal dostať od žalovanej rodinný dom č. XXX a 3 metre pozdĺž
garáže. Z výpovede svedka má súd za preukázané, že vlastníkom rodinného domu č. XXX je on. Na
základe tohto sa žalobkyňa vzdala vecného bremena. Začala sa tvoriť dohoda, že žalovaná vyplatí
svojich rodičov. Ústna dohoda znela, že on za vlastných 25.000 dostavia chalupu, ale po vypracovaní
rozpočtu zistil, že na dostavbu by žalobkyňa potrebovala 40.000 eur. Má vedomosť o tom, že sa strany

sporu stretli, dohodli sa a žalovaná mu povedala, že žalobkyňa na tú dohodu pristala. Keď sa dostavili
k právničke, boli tam pripravené zmluvy. Čítali sa zásadné časti z danej zmluvy, celá zmluva sa však
nečítala. Žalobkyňa sa rozplakala, jej manžel to podpísal. Potvrdil, že zmluvy neboli robené narýchlo.
Nikto ho k podpisu dohôd nenútil a nepotvrdil ani že by niekto nútil k podpisu žalobkyňu. Z domu sa
odsťahoval v roku 2023.

55. Z výsluchu svedka G. P. má súd za preukázané, asi 4 roky dozadu bol v rodinnom dome č. XXX
po tom, ako sa žalobkyňa sťažovala, že sa nekúri, pričom po príchode zistil, že boli vypnuté radiátory.
Taktiež bol pri tom, ako žalovaná zavolala policajtov na žalobkyňu a jej manžela, že jej kradnú drevo,
pričom to drevo bolo ich – to mohlo byť 3-4 roky dozadu. Z výsluchu tohto svedka má súd za preukázané,

že žalobkyni a jej druhej dcére poskytol kľúče od svojho domu, aby tam mohli byť spolu na viac dní
v čase, keď prišla druhá dcéra žalobkyne z Anglicka. Svedok pomáhal žalobkyňu sťahovať do nového.
Z výsluchu svedka má súd za preukázané aj to, že požičiaval žalobkyni peniaze, ktoré peniaze mu
žalobkyňa postupne vracala. Z výsluchu tohto svedka má súd za preukázané, že rodinný dom č. XXX bolpo darovaní prestavaný. Potvrdil, že v dome bývali žalobkyňa s manželom a vnukom, ako aj žalovaná
občas keď prišla z Rakúska. Svedok nebol prítomný pri nejakej hádke žalovanej a žalobkyne ani nepočul
žalovanú nadávať žalobkyni. Len od L. E. počul, že na manžela žalobkyne hovorila žalovaná, že je kokot

bachratý, na žalobkyňu že je kurva. Má vedomosť o tom, že žalobkyňa chcela mať pokoj, kľud, že sa
odsťahuje, len aby jej postavili domček. Svedok zopárkrát stretol žalovanú u žalobkyne v čase, keď už
bývala v novom, stretol ju vonku asi 4x, spomenul, že jedenkrát tam bol aj L. E., žalobkyňa a žalovaná
spolu komunikovali, bola tam pohoda.

56. Z výsluchu svedka B. O. má súd za preukázané, že tento svedok v rodinnom dome č. XXX býval od
roku 2016 do približne začiatku mája 2020. Odvtedy sa so žalovanou nestretol, i keď pripustil možnosť,
žesasňoustretolnadvore,keďprišielnavštíviťžalobkyňu.Medzižalobkyňouažalovanouvtomobdobí,
kedy v rodinnom dome č. XXX býval, nefungovali vzťahy, boli použité aj vulgarizmy, ktoré však svedok
nekonkretizoval. Súd mal za preukázané, že svedok akceptoval žiadosť o vysťahovanie, keďže v dome
nemal v pláne trvalo tam bývať. Svedok potvrdil, že bytová jednotka, v ktorej so žalobkyňou býval, mala

samostatný vchod, ovládanie kúrenia sa nachádzalo v chodbe bytovej jednotky, v ktorej bývali. Potvrdil,
že žalovaná rodinný dom č. XXX rekonštruovala, vypomáhala aj žalobkyňa s dorábkou, keďže chceli
dole bývať. Bol svedkom hádok žalobkyne a žalovanej – bolo to kvôli nemu, keďže žalovaná chcela, aby
svedok išiel bývať k svojmu otcovi. Svedok vedel o dohode medzi žalobkyňou a žalovanou, že žalovaná
prispeje žalobkyni na stavbu. Z výpovede svedka má súd za preukázané aj to, že žalobkyňa bola rada,

že bude mať niečo svoje, keďže v rodinnom dome č. XXX bola len na základe vecného bremena a odídu
od problémov, čo mali so svedkom a že ich už nikto nebude obmedzovať kvôli návštevám.

57. Z výsluchu svedkyne C. B. má súd za preukázané, že v čase darovania bol rodinný dom č. XXX starý
a potreboval údržbu. Do stavu, v akom je teraz, ho zrekonštruovala žalovaná. Z výpovede svedkyne

má súd za preukázané, že žalobkyňa sa svedkyni sťažovala, že žalovaná papuľuje, ale podľa svedkyne
aj žalobkyňa je papuľnatá. Žalovaná sa svedkyni nesťažovala, že by mala nezhody so žalobkyňou.
Žalobkyňa hovorila svedkyni, že sťahovať sa chce kvôli tomu, že chce mať kľud. Svedkyňa potvrdila,
že v 04/2022 bola žalobkyňa spolu so žalovanou a L. E. u nej, následne v 09/2022 bola svedkyňa
u žalovanej, kde bola prítomná aj žalobkyňa, varili guláš. Z výpovede svedkyne má súd za preukázané,

že keď boli žalobkyňa, žalovaná a L. E. v 04/2022 stavení u nej, tak sa žalobkyňa, žalovaná a L. E.
spolu rozprávali, že by žalovaná dala L. E. dom cez cestu a že by žalobkyni postavil dom a vecné
bremeno by sa zrušilo. Bavili sa spolu normálne. Z výpovede svedkyne má súd za preukázané, že
L. E. vtedy navrhoval žalobkyni, že by si tam do domu mohla dať podlahu ako má svedkyňa, že by
sa jej to tam hodilo. Žalobkyňu bola svedkyňa navštíviť aj okolo Silvestra 2022, lebo ju žalobkyňa

zavolala, aby sa išla pozrieť k nim do nového domu; najskôr sa však svedkyňa zastavila u žalovanej.
U žalobkyne vtedy v dome bola okrem svedkyne ešte ďalšia švagriná svedkyne, žalovaná a manžel
svedkyne. Žalobkyňa a žalovaná komunikovali spolu normálne, na návšteve nedošlo k osočovaniu. Aj
okolo Vianoc 2023 sa svedkyňa stavila u žalovanej a potom u žalobkyne. Naposledy bola svedkyňa so
žalobkyňou v telefonickom kontakte a to v 03/2024 – žalovaná bola akurát u nej a spolu zablahoželali

žalobkyni k narodeninám.

58. Z výpovede žalobkyne má súd za preukázané, že napriek skutočnosti, že jej a jej manželovi
bolo povedané, aby si listiny, ktoré u právničky mala podpísať aj prečítala, neurobila tak. Žalobkyňa
vypovedala, že jej manžel chcel, aby odtiaľ odišli a aby sa zrušilo vecné bremeno. Uviedla, že to

oni požadovali, aby mohli v rodinnom dome č. XXX zostať do času, kým bude ich nový rodinný dom
dostavaný. Z výsluchu žalobkyne má súd za preukázané, že v období, keď žalovaná žila s pánom E.,
spolu so žalovanou komunikovali, fungovali, vzájomne si ponúkali, čo uvarili, napiekli. So zariaďovaním
a vyberaním materiálu do nového rodinného domu jej pomáhala žalovaná. Z výpovede žalobkyne má
súd za preukázané, že žalovaná ju v 12/2022, odkedy bývajú v novom rodinnom dome, nevyhadzovala.

Dňa 24.12.2022 večerali polhodinu u žalovanej, potom odišli do svojho; žalovaná ich v ten deň
nevyhadzovala. Z výsluchu žalobkyne mal súd za preukázané aj to, že manžel jej zakázal stretávať sa
so žalovanou, preto sa navštevovali potajomky. Manžel žalobkyne jej zakazuje, aby sa so žalovanou
rozprávala. Žalovaná k nim teda chodila, keď on nebol doma. Žalobkyňa vypovedala, že so žalovanou
prestala komunikovať preto, lebo žalovaná sa rozišla s L. E., žalobkyňa si myslela, že si s ním žalovaná

založí rodinu, že bude mať vnúčatá a toto sa neudialo. Žalobkyňa vypovedala, že prestala so žalovanou
komunikovať, lebo táto jej sľúbila, že bude dobrá a nebude domov vodiť chlapov. Z výpovede žalobkyne
másúdzapreukázané,ževčase,keďžalovanámalapridomeč.XXXzáujemkyneojehokúpu,zahrešilana žalovanú, že je kurva, lebo veď tých chlapov stále strieda. Tiež sama spontánne vypovedala, že raz
žalobkyňa žalovanej povedala, že „všelijakých kokotov tu stále vláčiš“.

59. Z výsluchu žalovanej má súd za preukázané, že k zrušeniu vecného bremena došlo na základe
dohody, že ona predá L. E. dom, ten za to vyplatí pôžičku žalovanej cca 30.000 eur a zo zvyšku dostavia
žalobkyni dom. Žalobkyňa si stanovila, že z domu nepôjde preč, kým sa to nedostavia. Aj žalobkyňa
bola vulgárna, pred dvoma záujemkyňami keď predávala dom č. XXX jej vulgárne nadávala, že mala
toľkých chlapov, chlapi boli pre žalobkyňu kokoti.

60. Z mailu zo dňa 14.03.2023 je zrejmé, že žalovanej napísala mail osoba menom M. N., ktorá v tomto
maile uviedla, že býva v USA. V roku 2022 bola doma dvakrát, z toho pri pobyte na Vianoce boli pozvaní
na návštevu k žalovanej a k jej matke – žalobkyni, ku ktorej išla po obede spolu s Jirkou, bratom C.,
žalovanou a jej priateľom L.. Bola prekvapená z toho, aký mala žalobkyňa krásny a útulný domček,
pretože na začiatku roka sa so žalobkyňou stretla u Jirky v Zlíne, kde sa o stavbe ešte len hovorilo, a

domček bol na Vianoce hotový. Spomína si ako ich pekne uvítali a pohostili, bolo tam útulne a krásne
teplo, v niektorej miestnosti boli ešte nevybalené veci, ale dom bol inak perfektné hotový. Všetci boli
k sebe láskaví a milí, mala z nich pocit, že sa majú radi tak ako ich zažila na jar.

61. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

62. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neoprávnene zadržuje.

63. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

64. Podľa § 137 písm. c) CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

65. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXX, k. ú. C. – rodinného domu súp. č. XXX a pozemkov – parceliel reg. „C“ – parc. č. 359/1 –

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 332 m2, parc. č. 359/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere
116 m2, parc. č. 360 – záhrada o výmere 143 m2 z dôvodu, že žalovaná ako obdarovaná sa správala
voči žalobkyni a jej rodinným príslušníkom tak, že tým hrubo porušovala dobré mravy, základe čoho ju
žalobkyňa vyzvala listom zo dňa 27.03.2024 na vrátenie daru, čo žalovaná odmietla.

66. Keďže sa jedná o určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, súd skúmal, či žalobkyňa má
naliehavý právny záujem na danom určení. Vzhľadom k tomu, že žalovaná je ku dňu rozhodnutia súdu
na LV č. XXX, k. ú. C. vedená ako vlastníčka daných nehnuteľností, a pretože žalobkyňa ju vyzvala na
vrátenie daru, avšak žalovaná vlastnícke právo žalobkyne k daným nehnuteľnostiam popiera, žalobkyňa
má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, keďže výrokom súdu v

prípade preukázania dôvodnosti nároku žalobkyne by sa zosúladil faktický stav so stavom právnym.
Na základe rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva by príslušný okresný úrad, katastrálny odbor
mohol vykonať zápis vlastníckeho práva v prospech žalobkyne, čo žalovaná doteraz odmieta.

67. Pokiaľ žalovaná argumentovala, že vzhľadom na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 02.03.2015,

na základe ktorej previedla svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, na
svojho druha, ktorý následne kúpnou zmluvou zo dňa 09.03.2015 previedol nehnuteľnosti znova na
žalovanú (čo nebolo medzi stranami sporné), došlo k zániku vecnoprávnych účinkov darovacej zmluvy
zo dňa 20.01.2004, súd uvádza, že sa s týmto nestotožňuje. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 9Cdo/44/2022 vyplýva, že pre možnosť vrátenia predmetu daru, ktorého vlastníkom v čase

uplatnenia tohto práva je obdarovaný, nie je podstatné, na základe akého právneho titulu ním je (či
na základe darovania alebo iného právneho dôvodu). Z Občianskeho zákonníka nevyplýva podmienka,
že darovaná vec, ktorej vrátenie sa v konaní uplatňuje, musí byť vo vlastníctve obdarované ho stále na
základe darovania. Podstatné je to, že v danom čase je možné od obdarovaného získať späť hodnotu,ktorú on získal darovaním, t. j. samotný predmet daru. Premietnuc na súdený prípad, skutočnosť, že
žalovaná je na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. C. evidovaná ako vlastníčka titulom kúpnej zmluvy zo
dňa 09.03.2015, nemôže byť dôvodom na zamietnutie žaloby. Podstatné je to, že je na predmetnom

liste vlastníctva evidovaná ako vlastníčka sporných nehnuteľností, a to bez ohľadu na právny titul
nadobudnutia vlastníctva. Súd teda vyhodnotil túto námietku žalovanej ako nedôvodnú.

68. Súd v súvislosti s námietkou žalovanej o nedoručení výzvy na vrátenie daru zo dňa
28.03.2024 uvádza, že ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje režim doručovania

hmotnoprávnych úkonov. V zmysle uvedeného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej
osobe od okamihu, keď jej dôjde. V danom prípade sa jedná o takzvanú teóriu dôjdenia, a teda pri
hmotnoprávnych úkonoch sa nevyžaduje skutočné doručenie a prevzatie písomnosti zachytávajúcej
právny úkon. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho
zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je
doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny

úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovným spojením „dostane do jeho dispozičnej sféry“ je
potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym
úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného
hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho
prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením

oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu
objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát
skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať
jeho obsah (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2011 sp. zn.
5Cdo/129/2010). Teória dôjdenia vychádza z toho, že z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle

nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom
prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním písomností. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu
sa rozumie napríklad vhodenie listu do schránky príjemcu alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu
príjemcu, ak príjemca dal v zmluve najavo, že písomnosti možno posielať aj elektronicky. Rozhodujúce
je objektívne hľadisko, t. j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu možnosť oboznámiť sa s prejavom

vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu
na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Pre čas dôjdenia prejavu vôle ďalej platí, že prejav
vôle musí dôjsť adresátovi v čase, v ktorom sa podľa obvyklých okolností mohol s obsahom prejavu
vôle oboznámiť; záleží teda na tom, kedy adresát mal a mohol predpokladať prijatie prejavu. Dôjdením
prejavu vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od

tohto momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať.

69. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná býva na adrese C. D. XXX. Na tejto adrese si prevzala žalobu,
túto adresu uvádza aj vo svojich písomných podaniach. Z Výzvy na vrátenie daru zo dňa 28.03.2024
je zrejmé, že žalobkyňa túto výzvu adresovala žalovanej, pričom ako adresu uviedla C. XXX. Túto

výzvu žalovanej zaslala prostredníctvom pošty na adresu C. XXX, a to dňa 28.03.2024, o čom predložila
dôkaz – podací lístok, z ktorého je zrejmé podacie číslo: L.. Z listiny Sledovanie zásielok je zrejmé,
že táto zásielka s podacím číslom L. bola dňa 02.04.2024 prevzatá na doručenie a následne toho
istého dňa 02.04.2024 uložená na pošte. Dňa 23.04.2024 bola predmetná zásielka ako neprevzatá
v odbernej lehote zaslaná späť. Žalovaná dochádzkovou listinou preukázala, že v období od 02.04.2024,

kedy zásielka bola žalovanej doručovaná, resp. kedy bola uložená na pošte z dôvodu nezastihnutia
adresáta, do 07.04.2024 bola v práci v Rakúsku. Je teda zrejmé, že v tomto období od 02.04.2024 do
07.04.2024 naozaj nemala objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom výzvy na vrátenie daru zo dňa
28.03.2024. Avšak podľa názoru súdu žalovaná mala reálnu možnosť oboznámiť sa s týmto právnym
úkonom dňa 08.04.2024 a následne až do 23.04.2024, keďže ako vyplýva z listiny Sledovanie zásielky,

táto zásielka bola uložená na pošte až do 23.04.2024. Žalovaná netvrdila a zároveň nepreukazovala,
že v tomto období nemala objektívnu možnosť sa s obsahom zásielky žalobkyne oboznámiť. Je pritom
všeobecne známe, že v prípade nezastihnutia adresáta v mieste doručenia poštová doručovateľka
necháva v schránke oznámenie o uložení zásielky (tzv. žltý lístok), na základe ktorého si adresát môže
následne zásielku na pošte prevziať. Keďže žalovaná nepreukázala, že v období od 08.04.2024 do

23.04.2024 z objektívnych dôvodov nemala reálnu možnosť oboznámiť sa s výzvou na vrátenie daru
zo dňa 28.03.2024, ktorú jej preukázateľne zaslala žalobkyňa na adresu jej trvalého bydliska, súd
konštatuje, že tento jednostranný právny úkon žalobkyne - výzva na vrátenie daru zo dňa 28.03.2024sa žalovanej dostala do sféry jej dispozície dňa 08.04.2024. Od tohto okamihu prejav vôle žalobkyne
pôsobil voči žalovanej.

70. Žalovaná v rámci konania vzniesla námietku premlčania. Dôvodila pritom, že žalobkyňa vo výzve
zo dňa 28.03.2024 vytýka žalovanej správanie, resp. konanie, ktoré jej vytýkala už vo výzve zo dňa
09.04.2021. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 100 ods. 2 veta prvá

Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Súd vo
vzťahu k vznesenej námietke premlčania uvádza, že možnosť vrátenia daru netrvá neobmedzený čas.
Obmedzením je všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorý vyplýva z ustanovenia § 101 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Premlčacia doba teda začína
plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz na súde žalobou, t. j. odo dňa, keď

obdarovaný svojím správaním naplnil skutkovú podstatu ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka (viď
napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo/3776/2012 zo dňa 29.01.2013).

71. Na to, aby súd ustálil, či žalovaná svojím správaním hrubo porušila dobré mravy, vykonal
dokazovanie.

72. Obsah žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými
tvrdeniami – opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej
stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať
celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 25. novembra 2020, sp. zn. 7 Cdo 268/2019 – R 14/2021). Žalobkyňa svoj nárok odvodzovala
od jednostranného právneho úkonu - výzvy na vrátenie daru zo dňa 28.03.2024. Tým vymedzila predmet
sporového konania pokiaľ ide o konkrétny právny vzťah, o ktorom tvrdí, že existuje a je ohrozený
alebo porušený a konkrétny nárok z tohto právneho vzťahu, ktorému žiada poskytnúť súdnu ochranu.
V súdenom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa zaslala žalovanej dve výzvy na

vrátenie daru – prvú zo dňa 09.04.2021, druhú zo dňa 28.03.2024. Predmet tohto sporu však vymedzila
na základe skutkového tvrdenia, že žalovanej zaslala výzvu na vrátenie daru zo dňa 28.03.2024.
Súd teda zameral dokazovanie na preukázanie tých skutkových okolností vymedzených žalobkyňou v
jednostrannom právnom úkone – výzve na vrátenie daru zo dňa 28.03.2024, ktorú adresovala žalovanej,
a v ktorej ju žiadala o vrátenie daru. Zároveň súd mohol založiť svoje rozhodnutie iba na výzve na

vrátenie daru zo dňa 28.03.2024. Inak povedané, ak by napr. súd v tomto konaní vyslovil, že žalobkyňa
je vlastníčkou predmetných nehnuteľností na základe jednostranného právneho úkonu z 09.04.2021,
hoci v podanej žalobe toto svoje právo odvodzovala od výzvy na vrátenie daru z 28.03.2024, išlo by
oprekročenierámcažalobkyňouvymedzenéhopetituapriznanievlastníckehoprávazinéhoskutkového
základu, než aký bol vymedzený v žalobnom návrhu. V zmysle zásady „ne ultra petitum“ nemôže

súd prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený
žalobným návrhom, čo znamená, že nárok nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký
bol predmetom konania vymedzený v žalobnom návrhu.

73. Vo všeobecnosti, okamihom konania obdarovaného, ktorý svojím správaním voči darcovi alebo

členom jeho rodiny hrubo porušil dobré mravy, vzniká darcovi právo domáhať sa vrátenia daru, t.j.
požadovať po obdarovanom vrátenie toho, čo bolo predmetom darovania. Ak využije darca toto právo,
zaniká darovací vzťah okamihom, kedy jeho prejav vôle došiel obdarovanému. Ak dôjde k odmietnutiu
vrátenia daru zo strany obdarovaného, môže sa darca obrátiť na súd, avšak len do uplynutia premlčacej
lehoty. Premlčacia lehota uplatnenia nároku na vrátenie daru na súde je tri roky odkedy sa obdarovaný

dopustil voči darcovi hrubého porušenia dobrých mravov.

74. Pojem „dobré mravy“ možno charakterizovať ako súbor určitých morálnych noriem, v ktorých sa
odzrkadľujú všeobecne platné pravidlá morálky, etiky a slušnosti, u ktorých existuje všeobecný záujem
ich rešpektovať. O tom, čo je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi nerozhoduje názor jednotlivca, ale

objektívne hľadisko, ktoré sa vyvodzuje z konkrétnych okolností. Predpokladom úspešného uplatnenia
práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len nevďak, ale také správanie,
ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu je možné kvalifikovať ako hrubé porušenie
dobrých mravov. Pôjde buď o porušenie značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné, a to či užfyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a podobne. Musí ísť o také
správanie obdarovaného voči rodine darcu, ktoré možno objektívne s prihliadnutím ku konkrétnym
okolnostiam, za ktorých k nemu došlo, posúdiť ako hrubé porušenie mravných a etických noriem

spoločnosti. Rozhodujúce je hľadisko objektívne, nie však len subjektívne pocity darcu.

75. Pri posudzovaní správania sa obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa
samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa
obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri

skúmaní určitého správania sa obdarovaného, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov,
sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či on sám sa nesprával alebo nespráva
voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného
správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny.

76. Čo sa týka jednostranného právneho úkonu - výzvy na vrátenie daru, tento musí obsahovať jasnú

a zrozumiteľnú požiadavku na vrátenie daru obdarovaným, pričom nesmie vzniknúť pochybnosť o tom,
komujeadresovaný,akejdarovacejzmluvysatýkaaakýdarmábyťvrátený.Kplatnostiprávnehoúkonu
darcu z hľadiska určitosti je však rovnako nevyhnutné, aby v ňom darca uviedol konkrétne skutočnosti,
z ktorých vyvodzuje hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči nemu alebo členom jeho
rodiny. Len tak pri súčasnom splnení zákonných predpokladov podľa § 630 Občianskeho zákonníka

nastanú právne účinky jednostranného hmotnoprávneho úkonu darcu, t. j. zrušenie darovacej zmluvy a
obnovenie vlastníckeho práva ex nunc, t.j. okamihom, kedy jeho právny úkon smerujúci k vráteniu daru
bol doručený obdarovanému. Označením nevhodného správania sa obdarovaného voči darcovi alebo
k členom jeho rodiny je totiž daný okruh sporných skutočností, ktoré sú predmetom dokazovania.

77.Jepotrebnétiežpoukázaťnato,ževkonanítakéhotocharakterujenevyhnutnéuplatniťaj tzv.princíp
proporcionality.Takýtoprincípsauplatníprikolízii2aleboviacerých konkurujúcich sisubjektívnychpráv,
t. j. na jednej strane právo darcu žiadať vrátenie daru a na druhej strane právo obdarovaného vlastniť
majetok.Správanieobdarovanéhovovzťahukdarcovi pretomusínadobudnúť takúintenzitu,abyprávo
darcu netrpieť takéto správanie bolo porovnateľné so záujmom obdarovaného na zachovanie princípu

právnej istoty nedotknuteľnosti vlastníctva. Inak by v praxi dochádzalo k neprijateľným pomerom, kedy
by obdarovaný bol darcovi po celú ďalšiu dobu zaviazaný neobmedzene a neprimerane hlboko a ich
vzájomný vzťah by bol výrazne nerovnomerný.

78. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, a toto nebolo sporné, že strany sporu sú v rodinnom

vzťahu - žalobkyňa je matkou žalovanej. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa darovala dané
nehnuteľnosti žalovanej s tým, že súčasne bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalobkyne a jej
manžela spočívajúce v práve doživotného bezplatného užívania a bývania darovaných nehnuteľností.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na základe Zmluvy o zrušení vecného bremena zo dňa
10.08.2022 bolo toto vecné bremeno v prospech žalobkyne a jej manžela zrušené.

79. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou boli v minulosti dynamické.
Svedkovia B. O., L. E. ako i G. P. potvrdili, že boli medzi nimi spory. Na druhej strane, SMS správami,
ktorými žalobkyňa a žalovaná komunikovali v období od 25.10.2023 do 20.03.2024, resp. ktorými
žalovaná komunikovala s L. E. žalovaná preukázala, že minimálne od 20.06.2022 (SMS komunikácia

medzižalovanouaL.E.zdanéhodňa)doobdobiakrátkopredpodanímžaloby(SMSzodňa20.03.2024,
pričom žaloba bola podaná dňa 16.05.2024) boli ich vzťahy dobré, vzájomne sa navštevovali, pomáhali
si (žalobkyňa varila, piekla aj žalovanej, žalovaná robila nákupy), písali si a v správach si prejavovali
pozitívne city, trávili spolu čas (chodili na prechádzky, na cintorín). Žalobkyňa vypovedala, že bola to
žalovaná, kto jej pomáhal so zariaďovaním rodinného domu a vyberaním materiálu a že v čase, keď

žalovaná žila s L. E. sa spolu rozprávali, fungovali spolu. Žalobkyňa s ňou prestala komunikovať podľa
vlastného vyjadrenia z dôvodu, že nebola spokojná so životom, aký žalovaná vedie.

80. Žalobkyňa vo výzve na vrátenie daru zo dňa 28.03.2024 vytkla žalovanej, že jej viackrát na verejnosti
aj doma vulgárne nadávala a tiež aj jej manželovi. Žalobkyňa pritom bližšie nešpecifikuje koľkokrát

a aké konkrétne vulgarizmy mala žalovaná na jej adresu a adresu jej manžela povedať, za akých
okolností, resp. pri akej príležitosti k tomu došlo a kedy žalovaná tieto vulgarizmy povedala. V tejto
časti je daný právny úkon neurčitý. Súd však uvádza, že v konaní bolo preukázané, že tak žalobkyňa
ako i žalovaná používali v slovnej komunikácii medzi sebou, resp. voči ich partnerom vulgarizmy. Obestrany sa bránili, že ani jedna z nich hrubé vulgarizmy voči tej druhej nepoužila, na druhej strane bol
v konaní preukázaný opak. Svedok L. F. vypovedal, že žalovaná voči manželovi žalobkyne používala
výrazy „kokot bachratý“, voči žalobkyni „kurva“. Žalovaná tvrdila, že aj žalobkyňa sa na jej adresu celý

čas vyjadrovala vulgárne, čo žalobkyňa popierala, no napokon sama uviedla, že vo vzťahu k žalovanej,
dokonca pred dvoma nezúčastnenými cudzími osobami, povedala na jej adresu hrubý vulgarizmus
a tiež sa žalobkyňa pred žalovanou vyjadrila hrubo vulgárne aj na partnerov žalovanej, ktorých žalovaná
doviedla do domu. Skutočnosť, že obe strany sporu, teda aj žalobkyňa aj žalovaná si vedia „povedať
svoje“, bolo preukázané aj z výpovede svedkyne C. B., ktorá vypovedala, že žalobkyňa sa sťažovala

na žalovanú, že papuľuje, zároveň však svedkyňa dodala, že aj žalobkyňa je papuľnatá. Súd má teda
v konaní za preukázané, že obe strany sporu používali vo vzťahu k tej druhej, resp. k im blízkym
osobám (manžel, resp. partner sú nesporne blízkymi osobami) aj hrubé vulgarizmy, či už na adresu ich
samotných, alebo na ich blízkych a ich používanie bolo súčasťou ich bežnej komunikácie.

81. To, že dcéra vo vzťahu k matke používa vulgarizmy, nie je v súlade s etickými a morálnymi hodnotami

a možno to charakterizovať ako konanie odporujúce dobrými mravom. Na druhej strane však nemožno
považovať za morálne a etické ani to, ak sa rovnako vulgárne vyjadruje matka k dcére, a to ani v prípade,
že sa jej nepáči, aký život žalovaná vedie (viedla). Pokiaľ teda aj matka – žalobkyňa používa (používala)
voči dcére – žalovanej vulgarizmy rovnakej intenzity ako žalovaná voči žalobkyni, asi ťažko rovnaké
správanie žalovanej voči matke možno považovať za dôvod, ktorý by odôvodňoval domáhať sa vrátenia

daru.

82. V súvislosti s ďalšími dôvodmi uvedenými vo výzve, a síce že žalobkyni a jej manželovi odcudzila
náradie a stavebný materiál súd uvádza, že sa jedná o všeobecné konštatovanie, nie je zrejmé kedy
sa taký incident stal, o aký materiál a o aké náradie išlo. Ide o bližšie nekonkretizovaný dôvod, ktorý je

v danej časti neurčitý a teda v tejto časti je daný jednostranný právny úkon zo dňa 28.03.2024 v zmysle
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný.

83. Ďalšie správanie žalovanej, ktoré žalobkyňa hodnotí ako správanie v hrubom rozpore s dobrými
mravmi je to, že žalovaná na nich neustále vyvíja psychický tlak, aby odišli z domu, resp. systematicky

žalobkyňu a jej manžela psychicky deptá a robí všetko pre to, aby dom opustili. Aj k uvedenému súd
uvádza, že sa jedná o všeobecné tvrdenia bez akejkoľvek konkretizácie. Nie je z týchto vyjadrení zrejmé,
čo žalovaná konkrétne urobila, ako sa žalovaná konkrétne správala, že to u žalovanej vyvolalo pocit
psychického tlaku, resp. psychického deptania a kedy sa to stalo. Okrem toho súd uvádza, že v konaní
bolo preukázané, že žalobkyňa odišla bývať z rodinného domu č. XXX bez toho, aby ju žalovaná

vyháňala, odišla bývať z tohto domu do svojho nového domu, na ktorom dostavaní sa žalovaná podieľala
sumou 25.000 eur s tým, že žalobkyňa, jej manžel a žalovaná podpísali Zmluvu o zrušení vecného
bremena, k uzatvoreniu ktorej (ako bude vysvetlené nižšie) nedošlo pod psychickým tlakom alebo na
základe vydierania žalovanej. Bez toho, aby žalobkyňa uviedla konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí
hrubé porušenie dobrých mravov voči nej a jej manželovi, je tento jednostranný právny úkon zo dňa

28.03.2024 v tejto časti neurčitý a teda aj neplatný v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

84. K tvrdeniu žalobkyne, že žalovaná zakázala vlastnej sestre chodiť do domu a jej synovi B. najskôr
zakázala u nich bývať a potom mu zakázala, aby ich navštevoval súd uvádza, že v konaní bolo
preukázané, že žalovaná síce nesúhlasila s tým, aby B. O. býval v rodinnom dome č. XXX, napriek

jej nesúhlasu však v uvedenom rodinnom dome spolu so žalobkyňou a jej manželom preukázateľne
býval, a to v období od roku 2016 do mája 2020, teda jeho prítomnosť žalovaná v dome tolerovala.
Z domu č. XXX B. O. odišiel už v čase, keď bol plnoletý a hoci odišiel na výzvu žalovanej, túto výzvu
však podľa vlastného tvrdenia akceptoval, nakoľko nemienil v dome bývať natrvalo. V konaní žalovanej,
keď napriek svojmu vnútornému postoju predsa len tolerovala bývanie B. O. v rodinnom dome, nemožno

vidieť nič protiprávne a ani nič, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že
žalovaná zakazovala B. O. to, aby ich aj navštevoval, súd poukazuje na samotnú výpoveď svedka B.
O., ktorý najskôr uviedol, že od svojho odchodu z rodinného domu č. XXX, čo bolo cca v máji 2020 sa
so žalovanou nestretol; následne však pripustil, že možno sa s ňou stretol, a to na dvore keď prišiel
navštíviť žalobkyňu. Výsluchom tohto svedka bolo vyvrátené tvrdenie žalobkyne, že žalovaná bránila jej

vnukovi B. v tom, aby ju navštevoval, keď sám B. O. uviedol, že žalobkyňu chodil navštevovať, pričom
pripustil, že pri návštevách sa možno aj so žalovanou stretol. V konaní nebolo sporné, že žalovaná
si neželala, aby do domu chodila aj A. O., druhá dcéra žalobkyne s tým, že výsluchom svedka G. P.
bolo preukázané, že tento požičiaval žalobkyni a A. O. svoju nehnuteľnosť na to, aby sa mohli stretnúťkeď prišla dcéra žalobkyne na návštevu. Súdna prax dospela k záveru, že pokiaľ ide o vecné bremeno
spočívajúce v užívaní nehnuteľnosti, je v súlade s právom pokiaľ okrem osoby oprávnenej z vecného
bremena nehnuteľnosť užívajú aj jeho rodinní príslušníci (manželka, družka, deti) a dokonca aj osoby,

ktoré prídu na návštevu na pozvanie osoby oprávnenej z vecného bremena. To, že žalovaná si neželala
prítomnosť A. O. v jej dome, na základe čoho žalobkyňa keď sa s ňou chcela stretnúť, sa s ňou musela
stretnúť v iných priestoroch, je síce porušením dobrých mravov, ale podľa názoru súdu intenzitu hrubého
porušenia dobrých mravov to nedosahuje.
Okrem vyššie uvedeného súdu dodáva, že z listinného dôkazu - záznamu zo dňa 21.07.2015 je zrejmé,

že v uvedený deň sa žalovaná vyjadrila v tom zmysle, že nesúhlasí s tým, aby B. O. užíval rodinný dom
č. XXX alebo aby akýmkoľvek spôsobom navštevoval žalobkyňu a jej manžela, resp. nesúhlasí s tým,
aby ani jeho matka A. O. vstupovala do daného rodinného domu. Je teda zrejmé, že uvedené výhrady
žalobkyne ohľadne zákazov vo vzťahu ku B. O. a jeho matke sa týkajú roka 2015, preto vzhľadom
na vznesenú námietku premlčania by súd nemohol na ne pri svojom rozhodovaní prihliadať, keďže
právo domáhať sa vrátenia daru z uvedeného dôvodu by už bolo premlčané (vychádzajúc z dátumu

21.07.2015 by premlčacia doba uplynula dňa 21.07.2018). V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 33Cdo/3776/2012 zo dňa 29.01.2013 totiž trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho
zákonníka pre uplatnenie práva na vrátenie daru v prípade, kedy došlo k hrubému porušeniu dobrých
mravov zakladajúcich právo na vrátenie daru došlo sústavným (opakovaným) porušovaním dobrých
mravov začína plynúť od okamihu, kedy správanie obdarovaného dosiahlo intenzity správania hrubo

porušujúceho dobré mravy a naplnilo tak znaky uvedené v § 630 Občianskeho zákonníka, teda od
okamihu, kedy právo darcu mohlo byť vykonané po prvý raz podaním žaloby na súde. Ak je úvaha
o naplnení dôvodov pre vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka založená na dlhodobom
(sústavnom) porušovaní dobrých mravov, potom pre počiatok plynutia premlčacej doby nemôže byť
rozhodné, či a ako dlho trvali podmienky pre uplatnenie práva, lebo premlčacia doba začala plynúť

dňom, kedy (po prvýkrát) boli naplnené zákonné podmienky pre začiatok jej plynutia a ďalšie trvanie
týchto podmienok je z hľadiska premlčania nerozhodné.

85. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že pri osobnom kontakte s vnukom B. ju žalovaná urážala, súd opakovane
uvádza, že žalobkyňa neuvádza konkrétnosti, a síce kedy sa to stalo a čo mala žalovaná žalobkyni

povedať. Svedok B. O. síce vypovedal, že medzi žalobkyňou a žalovanou padli aj vulgarizmy, tieto
však nešpecifikoval. Bez takejto špecifikácie sa nedá posúdiť, či správanie žalovanej bolo alebo nebolo
v rozpore s dobrými mravmi a či dosahovalo takú intenzitu odôvodňujúcu vrátenie daru. Aj v tejto časti je
výzva na vrátenie daru zo dňa 28.03.2024 neurčitá, a teda v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je v danej časti neplatná.

86. Žalobkyňa sa vrátenia daru domáhala aj z dôvodu, že žalovaná sa o dom nezaujíma a s darovaným
majetkom nenakladá hospodárne. Súd uvádza, že žalobkyňa nielenže tieto svoje tvrdenia nepreukázala,
ale v konaní bol preukázaný opak, a síce že žalovaná dom zrekonštruovala a z fotografií predložených
žalovanou vyplýva, že nehnuteľnosť je čo sa týka vonkajšieho vzhľadu v dobrom stave. Podľa názoru

súdu ak by sa však aj žalovaná skutočne o dom nestarala a nechala ho napr. aj schátrať (čo však
v konaní nebolo preukázané), nebol by to dostatočný dôvod na domáhanie sa vrátenia daru. Treba si
totiž uvedomiť, že aktom darovania predmetného domu sa jeho výlučnou vlastníčkou stala žalovaná, čím
sa žalovaná stala jedinou osobou oprávnenou rozhodovať o tom, čo sa s predmetným domom stane,
dokonca ho môže aj proti vôli žalobkyne predať. Súd poukazuje na to, že v čase spísania výzvy na

vrátenie daru, t. j. dňa 28.03.2024 už žalobkyňa ani jej manžel neboli oprávnení z vecného bremena
spočívajúceho v bezplatnom užívaní a bývaní v rodinnom dome č. XXX, teda žalovaná nemala právnu
povinnosť postarať sa o zachovanie predmetnej nehnuteľnosti ani z dôvodu, aby túto nehnuteľnosť mohli
žalobkyňa a jej manžel užívať na základe práva z vecného bremena.

87.Akžalobkyňavžalobezdôrazňovalato,žeakokrivduvnímaskutočnosť,žedošlokzrušeniuvecného
bremena a vysťahovaniu z rodinného domu, žiada sa uviesť, že tento dôvod neuviedla vo výzve na
vrátenie daru zo dňa 28.03.2024, a preto jeho dodatočné uvedenie v žalobe nemohlo spôsobiť (ak by
aj tento dôvod skutočne existoval) zrušenie darovacej zmluvy. Napriek tomu súd uvádza, že zrušenie
vecného bremena dohodou, alebo aj súdnym rozhodnutím, je zákonom aprobovaný postup, a teda

pokiaľ v súdenej veci aj došlo k zrušeniu vecného bremena zriadeného v prospech žalobkyne a jej
manžela, konanie žalovanej, keď podpísala zmluvu o zrušení vecného bremena nemožno považovať za
také konanie, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že k zrušeniu vecného
bremena došlo pod psychickým donútením, resp. na základe vydierania, súd uvádza, že žalobkyňa anineuviedla, o aké konkrétne vyhrážky malo ísť a ani nepreukázala, že naozaj sa jej žalovaná vyhrážala.
Naopak, v konaní bolo preukázané, že uzatvoreniu zmluvy o zrušení vecného bremena predchádzali
niekoľkomesačné rokovania, a to minimálne od 02/2022 do 08/2022. Z výpovede žalobkyne bolo

preukázané, že táto sa podieľala na kreovaní dohody o zrušení vecného bremena, keď potvrdila, že boli
to oni, kto požadovali, aby mohli v rodinnom dome č. XXX zostať do času, kým bude ich nový rodinný
dom dostavaný. Z SMS správy žalobkyne zo dňa 07.02.2022, ktorú zaslala žalovanej zasa vyplýva, že
žalobkyňa o pripravovaných zmluvách vedela, keď sa pýtala žalovanej, či už má zmluvu od advokátky,
aby ju mohla žalobkyňa ukázať svojej právničke, pričom z následnej poznámky „až pokračujeme“ možno

jednoznačne vyvodiť, že žalobkyňa sama požadovala, aby sa v procese pokračovalo. Z výpovede
svedkyne C. B. vyplynulo, že v 04/2022 bol u nej na návšteve L. E. spolu so žalovanou a žalobkyňou,
pričom títo komunikovali ohľadne zrušenia vecného bremena a výstavby nového rodinného domu (ktorý
nakoniec skutočne bol postavený). Aj SMS správy z uvedeného obdobia (20.06.2022, 09.08.2022)
preukazujú, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou v období krátko pred podpisom zmluvy o zrušení
vecného bremena boli dobré, bezkonfliktné, čo potvrdila aj svedkyňa B.. V konaní nebolo potvrdené

tvrdenie žalobkyne a svedka L. E., že v čase podpisovania zmluvy o zrušení vecného bremena sa viedlo
trestné stíhanie voči manželovi žalobkyne. Toto trestné stíhanie bolo právoplatne skončené 03.11.2020.
Bolo síce preukázané, že v tom čase sa viedlo civilné konanie na základe žaloby žalovanej podanej voči
manželovi žalobkyne o zaplatenie 845,30 eur, toto konanie však bolo zastavené uznesením Okresného
súdu Považská Bystrica č. k. 7C/49/2021-44 zo dňa 12.04.2022. Teda v čase podpisovania zmluvy

o zrušení vecného bremena dňa 10.08.2022 nebolo preukázané, že by sa viedlo hocijaké súdne konanie
voči žalobkyni alebo jej manželovi. Súd teda tvrdeniu žalobkyne a svedka E. neuveril, pokiaľ tvrdili, že
zmluvu o zrušení vecného bremena žalobkyňa podpísala len preto, aby žalovaná zrušila trestné stíhanie
voči jej manželovi. Hoci v zmluve o zrušení vecného bremena sa uvádza, že toto sa ruší bezodplatne,
v konaní bolo preukázané, že žalovaná sa podieľala na dostavbe nového rodinného domu žalobkyne

sumou 25.000 eur. Predala totiž L. E. rodinný dom č. XXX (v konaní bolo nesporné, že jeho vlastníkom
je v súčasnosti on, predtým to bola žalovaná), z ktorého suma 25.000 eur bola použitá na kúpu materiálu
na stavbu rodinného domu žalobkyne. Ako už bolo uvedené vyššie, nový rodinný dom bol dostavaný,
a ako vyplýva z protokolu o odovzdaní diela zo dňa 29.01.2023, stavebné práce boli vykonané podľa
dohody a zmluvy.

88. Nebolo teda v konaní preukázané, že by správanie alebo konanie žalovanej voči žalobkyni alebo
jej manželovi bolo v súvislosti so zrušením vecného bremena nátlakové, prípadne že by žalovaná
žalobkyňu vydierala a pod. Celý proces kreovania zmluvy sa vyvíjal postupne, okrem žalobkyne a
žalovanej bol do toho zainteresovaný aj L. E., ktorý so žalovanou komunikoval o konkrétnych prácach,

ktoré mali byť na novom rodinnom dome žalobkyne a jej manžela vykonané, čo vyplýva z SMS správy zo
dňa 31.01.2022. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že si ona a jej manžel zmluvy neprečítali, nemožno toto pričítať
na ťarchu žalovanej. Z výsluchu žalobkyne vyplynulo, že dokonca bola vyzvaná k tomu, aby si zmluvu
prečítala, napriek tomu tak neurobila. Ak aj bolo preukázané, že žalobkyňa sa po podpísaní zmluvy
rozplakala,samotnátátoskutočnosťpodľanázorusúdunepreukazuje,žezmluvupodpísalapodvplyvom

psychického donútenia zo strany žalovanej, najmä ak ďalšie skutočnosti tomu nenasvedčujú. Psychický
nátlak okrem vyššie uvedených skutočností podľa názoru súdu spochybňuje zásadným spôsobom aj
obsah SMS správ zo dňa 20.06.2022 a 09.08.2022, teda dokonca deň pred podpisom zmluvy o zrušení
vecného bremena, keď žalovaná spolu so žalobkyňou zavárali. V tejto súvislosti súd poukazuje aj
na ďalší vývoj vzťahu žalobkyne a žalovanej, ktorý vyplýva z SMS správ v období od 25.10.2023 do

20.03.2024, v ktorých sporové strany spolu slušne komunikovali ako matka s dcérou, je z nich zrejmé, že
sa stretávali, vzájomne si pomáhali, blahoželali si. Žalovaná tiež pomáhala žalobkyni so zariaďovaním
nového rodinného domu. Podľa názoru súdu by žalobkyňa sotva trávila spoločný čas s osobou, ktorá
by ju predtým nútila k podpisu pre ňu nevýhodnej zmluvy a proti jej vôli.

89. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe tvrdí, že ju žalovaná proti jej vôli prinútila odsťahovať sa do nového
rodinného domu súd uvádza, že dôkazy tomu nenasvedčujú. To, že žalobkyňa a jej manžel v roku 2015
uviedli, že z rodinného domu č. XXX nechcú odísť neznamená, že nemohli zmeniť názor. Z výsluchu
samotnej žalobkyne na pojednávaní napokon vyplynulo, že žalovaná ju v decembri 2022 z domu
nevyhadzovala. Ak mala žalobkyňa pocit, že žalovaná sa z jej presťahovania tešila, žiada sa uviesť, že

ak by to aj bola pravda, nie je to v rozpore s dobrými mravmi, veď napokon aj žalobkyňa sa tešila z toho,
že už budú bývať v novom, čo je zrejmé z výsluchu svedka O. i svedkyne B.. Bolo preukázané, že
Štedrý večer 2022 strávila žalobkyňa s manželom spolu so žalovanou a L. E., následne odišli do svojho
nového domu. Z výsluchu svedkyne C. B. zasa vyplynulo, že keď bola u žalobkyne okolo Silvestra 2022na návšteve, bola u žalobkyne v novom dome prítomná aj žalovaná, komunikovali spolu normálne. Opäť
teda platí, že sotva by žalobkyňa strpela prítomnosť osoby, ktorá ju mala údajne vyhnať z domu.

90. Vo vzťahu k ostatným skutočnostiam, ktoré žalobkyňa uvádza v žalobe – vypínala nám kúrenie
v dome a jednu zimu museli preto ísť na 5 mesiacov do nájmu, zamkla im osobné veci, drevo na kúrenie
a nechcela im ho vydať, nevracala požičané peniaze, na základe čoho museli ich vymáhať súdnou
cestou, vytopila dom, zakázala súrodencom žalobkyne ju navštevovať – súd uvádza, že keďže týmito
skutočnosťami nie je odôvodnená výzva na vrátenie daru, tieto skutočnosti neboli spôsobilé vyvolať

zvrátiť účinky darovacej zmluvy a nie je teda potrebné bližšie sa k nim vyjadrovať. Pokiaľ žalobkyňa
vo svojej výpovedi tvrdila, že žalovaná všetko zbúrala, vyháňala ich, preto sa dohodli, že budú bývať
dole a ona hore, že ich napádala, chodila im po dome, otvárala okná, dvere, vnuka vyhadzovala, volala
policajtov, pričom uviedla, že to bolo dávno v rokoch 2008-2010– B. bol ešte chlapec, resp. začali
stavať chatu, lebo žalovaná vyháňala jej druhú dcéru, keď prišla z Anglicka, pričom spávali u brata
v maringotke alebo u neho v G. N., že išli bývať do G. N., lebo im vypínala plyn a vyháňala B., že

narafičili na jej muža, že žalovanej zlomil ruku, že povedala „krista boha do piče budete ma počúvať,
ja som majiteľka“ (to bolo ešte v čase, keď tam býval B.), žalobkyňa musela 10 rokov právať v pivnici,
lebo jej žalovaná nedovolila mať práčku v kúpeľni, súd uvádza, že platí to, čo je uvedené v úvode tohto
odseku, a síce že ide o tvrdenia, ktorým nebola odôvodnená výzva na vrátenie daru zo dňa 28.03.2024,
preto nie je potrebné sa k nim vyjadrovať. Zároveň vo vzťahu ku všetkým týmto skutočnostiam súd

uvádza, že tieto žalobkyňou uvádzané skutočnosti sa stali pred 16.05.2021 (B. O. odišiel z domu č.
XXX v máji 2020, už bol v tom čase plnoletý, trestné konanie voči manželovi žalobkyne bolo právoplatne
skončené 03.11.2020, z výpovede B. O., ktorý v dome č. XXX žil od roku 2016 do mája 2020 vyplynulo,
že žalobkyňa, jej manžel a on bývali dole a žalovaná hore, od 01.09.2015 boli v podnájme, v roku
2016 sa stal incident s drevom, v roku 2016 podaná žaloba voči žalovanej o zaplatenie a pod.), čo teda

znamená, že aj vzhľadom na vznesenú námietku premlčania by súd nemohol pri svojom rozhodovaní
na to prihliadať, keďže právo domáhať sa vrátenia daru by už bolo premlčané. Vzhľadom na dátum
podania žaloby 16.05.2024 a vznesenú námietku premlčania by súd mohol prihliadať len na tie skutky,
resp. správanie žalovanej, ktoré by dosahovali intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov, ak by tieto
boli vykonané v období od 16.05.2021 do 16.05.2024.

91. Na základe vyššie uvedeného teda súd konštatuje, že vykonaným dokazovaním neboli zistené také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vyhovieť žalobe žalobkyne. Žalobkyňa totiž v konaní nepreukázala,
že žalovaná sa voči nej, resp. jej členom rodiny správala tak, že tým hrubo porušila dobré mravy. Keďže
žalobkyňa ako darkyňa si voči žalovanej ako obdarovanej úspešne neuplatnila právo na vrátenie daru,

vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. je žalovaná. A pretože nebolo v konaní
preukázané, že vlastníčkou daných nehnuteľností je žalobkyňa, súd žalobu o určenie vlastníckeho práva
zamietol.

92. Žalobkyňa žiadala vypočuť svedka C. B.. Nakoľko však v priebehu konania od jeho výsluchu upustila,

súd jeho výsluch nevykonal.

93. Súd priznal žalovanej ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Okonkrétnejvýškenáhradytrovkonaniarozhodnepoprávoplatnostitohtorozsudkuvyššísúdnyúradník
samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súde Trenčín v jednom vyhotovení.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods.
1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).