Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723202562
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1723202562.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkyne : L.. O. G.Š., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. X, A., zastúpená JUDr. Zuzanou Flakovou, advokátkou, Mesačná 9, Bratislava,
IČO: 42 179 564, proti žalovaným: 1./ L.. O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, A., 2./ Karpatský
ateliér, s.r.o., Moyzesova 12, Pezinok, IČO: 35 867 779, 3./ L.. L. O., nar. XX.XX.XXXX, G. XX, O., všetci

zastúpení IK Advisory s.r.o., Jakubovo nám. 19, Bratislava, IČO: 47 380 331, o zaplatenie 5.000,- € s
príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne a žalovaného 1./ proti rozsudku Okresného súdu Pezinok sp.
zn. 47C/33/2023-150 zo dňa 7. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (výrok I., III. V., VI., VII.) potvrdzuje.
Žalobkyňa má voči žalovanému 1./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Žalovaný 2./,3./ nemajú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že : I. Žalovaný 1./ je povinný zaplatiť

žalobkyni sumu 5.000,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.000,- € od
28.09.2023 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd konanie v časti úroku
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 5.000,00 € od 16.09.2023 do
27.09.2023 zastavuje. III. Súd žalobkyni priznáva voči žalovanému 1./ nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. IV. Súd konanie voči žalovanému 2./ zastavuje. V. Súd žalovanému 2./ priznáva voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. VI. Súd žalobu voči žalovanému 3./ zamieta.

VII. Súd žalovanému 3./ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.1. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil (výrok I., III.) ustanoveniami §
39, § 50a ods. 1, 2, § 51, § 451 ods. 1,2, § 456, § 457, § 458 , § 544, § 580 Občianskeho
zákonníka, ustanovením § 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ,
článkom I. bodu 1.3 , čl. II. bodu 2.1 , čl. II. bodu 2.2 , čl. II bodu 2.4. Žalovaný 1./ ako výlučný
vlastník Nehnuteľností a žalobkyňa ako záujemkyňa o kúpu predmetných Nehnuteľností uzavreli dňa
29.06.2023 Dohodu o rezervácii, v ktorej sa v čl. I. bod 1.3 Dohody o rezervácii dohodli na zarezervovaní

Nehnuteľností v prospech žalobkyne za podmienok dohodnutých v predmetnej Dohode o rezervácii
a v čl. II. bod 2.2 Dohody o rezervácii sa zmluvné strany zaviazali najneskôr do 45 dní od uzavretia
tejto Dohody o rezervácii uzavrieť písomnú kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva Nehnuteľností, a to
za kúpnu cenu definovanú v čl. I., bod 1.4 Dohody o rezervácii s tým, že kúpna cena bude uhradená
z hypotekárneho úveru a z vlastných prostriedkov žalobkyne s lehotou splatnosti kúpnej ceny do 60
dní od uzavretia kúpnej zmluvy. Na základe uvedeného je podľa názoru súdu zohľadňujúc v Dohode

o rezervácii prejavenú vôľu zmluvných strán potrebné vyvodiť, že v prípade Dohody o rezervácii išlo o
zmiešanú zmluvu, ktorá v sebe jednak zahŕňala nepomenovanú zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný
1./ zaviazal rezervovať Nehnuteľnosti v prospech žalobkyne (čl. I. bod 1.3 Dohody o rezervácii) ana strane druhej zmluvu o budúcej zmluve, na základe ktorej sa zmluvné strany zaviazali, že do 45
dní uzavrú písomnú zmluvu o prevode vlastníctva Nehnuteľností (čl. II. bod 2.2 Dohody). Dohodu o
rezervácii je potrebné v časti obsahujúcej rezervačnú zmluvu považovať za platnú, nakoľko sa ňou

zmluvné strany zaviazali na plnenie, ktoré bolo možné, a toto plnenie neodporovalo svojím obsahom
alebo účelom zákonu a ani sa nepriečilo dobrým mravom. V časti, v ktorej sa zmluvné strany zaviazali
uzavrieť do 45 dní písomnú zmluvu o prevode vlastníctva bytu, je potrebné, podľa jej obsahu ako aj
s ohľadom na stranami prejavenú vôľu, považovať Dohodu o rezervácii za zmluvu o budúcej zmluve
podľa ust. § 50a Občianskeho zákonníka, nakoľko je v nej priamo vyjadrený záväzok zmluvných

strán, t. j. žalobkyne ako záujemkyne alebo kupujúcej a žalovaného 1./ ako vlastníka Nehnuteľností a
Predávajúceho uzavrieť do 45 dní zmluvu o prevode vlastníctva Nehnuteľností. V tejto časti je podľa
názoru súdu Dohoda o rezervácii neplatným právnym úkonom, pričom sa jedná o neplatnosť absolútnu.
Z ust. § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné vyvodiť predpoklady platného uzavretia zmluvy o
budúcej zmluve, ktorými sú: a) písomná forma, b) záväzok zmluvných strán dojednať budúcu konečnú
zmluvu,c)dojednaniedoby,doktorejbudeuzavretábudúcazmluva,d)dojednanievšetkýchpodstatných

náležitostí budúcej zmluvy. Preskúmaním Dohody o rezervácii súd prvej inštancie zistil, že táto bola
uzavretá v písomnej forme, obsahuje záväzok zmluvných strán dojednať zmluvu o prevode vlastníctva
bytu, a to do 45 dní odo dňa podpísania Dohody o rezervácii, obsahuje výšku kúpnej ceny, spôsob jej
úhrady ako aj lehotu jej splatnosti. Dohoda o rezervácii však neobsahuje všetky podstatné náležitosti
zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Zmluva o budúcej zmluve sa vždy viaže na konkrétnu zmluvu,

ktorá sa má v budúcnosti uzavrieť, a preto v nej musia byť dojednané všetky podstatné náležitosti
v budúcnosti uzatváranej zmluvy. Súd mal v danom prípade za preukázané, že medzi žalobkyňou
a žalovaným 1./ malo dôjsť k uzavretiu zmluvy, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k
Nehnuteľnostiam, ktorými je byt, a preto bolo potrebné, aby sa už do zmluvy o budúcej zmluve
premietli náležitosti vyžadované ust. § 5 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Z predloženej Dohody o rezervácii pritom vyplýva, že táto obsahuje identifikáciu bytu uvedením čísla
bytu, poschodia, čísla vchodu, adresy bytového domu, súpisného čísla bytového domu, vymedzenia
pozemku, na ktorom je bytový dom postavený (uvedením registra, parc. čísla), vymedzenia čísla listu
vlastníctva, rozsahu spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu
a príslušenstve bytového domu, rozsahu spoluvlastníckeho podielu na pozemku zastavanom bytovým

domom s uvedením čísla LV, registra, parc. čísla, výmery, druhu pozemku a rozsahu spoluvlastníckeho
podielu na pozemkoch priľahlých k bytovému domu s uvedením registra, čísla LV, parc. čísel, výmer a
druhu pozemkov a identifikáciu nebytového priestoru s uvedením jeho čísla, poschodia, čísla vchodu a
rozsahu spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach spoločných zariadeniach a na príslušenstve
bytového domu, na zastavanom pozemku a priľahlých pozemkoch. V Dohode o rezervácii však už nie je

uvedený popis bytu a jeho príslušenstva, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu, určenie
a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a prípadné určenie, ktoré
spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva užívajú len niektorí vlastníci bytov
a niektorí vlastníci nebytových priestorov a absentuje tiež vyhlásenie vlastníka bytu alebo nebytového
priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy. Súd

na tomto mieste považoval za potrebné uviesť, že sa nestotožnil s právnym názorom právneho zástupcu
žalovaných uvedeným na pojednávaní dňa 07.06.2024, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli na
všetkýchnáležitostiachzmluvyoprevodevlastníctvaNehnuteľností,naktorýchbolomožnésadohodnúť
a že Dohoda o rezervácii iné náležitosti nemusela obsahovať, nakoľko tieto sú technického charakteru
a zmluvné strany nemali možnosť ich svojou vôľou ovplyvniť. Súd vychádzajúc aj z rozhodovacej praxe

NS SR dospel k záveru, že obsah zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy musí zodpovedať požiadavkám
a nárokom vyplývajúcim z právnej úpravy zmluvy, ktorá má byť na jej základe uzatvorená (porovnaj
rozsudok NS SR sp. zn. 6Obdo 37/2008), a preto pri určovaní podstatných náležitostí zmluvy o prevode
vlastníctva bytu nepovažoval za rozhodujúce, či zmluvné strany mali možnosť niektoré náležitosti
budúcej zmluvy ovplyvniť svojou vôľou. Dohoda o budúcej kúpnej zmluve musí mať všetky obsahové i

formálne náležitosti, ktoré má mať kúpna zmluva a pokiaľ v nej absentujú podstatné náležitosti budúcej
zmluvy, v danom prípade zmluvy o prevode vlastníctva bytu, má to odraz v absolútnej neplatnosti
zmluvy o budúcej zmluve. Vzhľadom na uvedené, nakoľko Dohoda o rezervácii neobsahuje všetky
zákonom vyžadované podstatné náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu je potrebné ju považovať
za absolútne neplatný právny úkon. Absolútne neplatný právny úkon je pritom neplatný od začiatku

(ex tunc), neplatnosť tohto právneho úkonu pôsobí voči každému a takýto neplatný úkon nevyvoláva
žiadne právne účinky, ktoré sa týmto úkonom sledovali. Každý je povinný na absolútnu neplatnosť
právneho úkonu prihliadať aj vtedy, ak by nebola namietaná. Na základe uvedeného súd považoval
argumentáciu žalovaného, že žalovaná neuviedla konkrétne dôvody a okolnosti, na základe ktorých bymala byť Dohoda o rezervácii v časti obsahujúcej zmluvu o budúcej zmluve neplatná za relevantné,
nakoľko na absolútnu neplatnosť Dohody o rezervácii v tejto časti je súd povinný prihliadať z úradnej
povinnosti. Navyše z podaní žalobkyne bolo možné podľa názoru vyvodiť argumentáciu, že zmluva o

budúcej zmluve je neplatná pre absenciu podstatných náležitostí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva
bytu.

1.2. Prvoinštančný súd mal ďalej z potvrdenia o UniCredit Bank o transakcii preukázané a uvedená
skutočnosť nebola ani medzi stranami sporu sporná, že žalobkyňa v súlade s ust. čl. II bodom 2.1

Dohody o rezervácii poukázala sumu 5.000- € ako preddavok na kúpnu cenu Nehnuteľností, a to na
bankový účet špecifikovaný v Dohode o rezervácii, ktorý patril žalovanému 3./ ako splnomocnenému
zástupcovižalovaného1./.Suma5.000,-€malabyťpritompodľaDohodyorezerváciibuďzapočítanána
prvú splátku kúpnej ceny Nehnuteľností v prípade uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva Nehnuteľností
(čl. II. bod 2.3 Dohody o rezervácii) alebo mala byť započítaná žalovaným 1./ ako predávajúcim proti
zmluvnej pokute, na ktorú mu mal vzniknúť nárok v prípade, ak žalobkyňa ako záujemkyňa poruší svoju

povinnosť uzavrieť do dohodnutej doby zmluvu o prevode vlastníctva bytu (čl. II. bod 2.4 Dohody o
rezervácii), alebo mala byť žalobkyni vrátená, ak by žalovaný 1./ porušil svoju povinnosť uzavrieť do
dohodnutej doby so žalobkyňou zmluvu o prevode vlastníctva Nehnuteľností (čl. II bod 2.5 Dohody o
rezervácii). Vzhľadom na to, že žalobkyňa podľa žalovaného 1./ zo subjektívnych dôvodov na jej strane
nepristúpila k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva Nehnuteľností, mal žalovaný 1./ za to, že mu

vznikol nárok na uhradenie zmluvnej pokuty od žalobkyne, pričom postupujúc v súlade s čl. II. bodom 2.4
Dohody o rezervácii započítal žalobkyňou uhradený preddavok na kúpnu cenu proti zmluvnej pokute.
Okolnosť, či žalovanému 1./ vznikol voči žalobkyni nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, bola medzi
stranami sporu sporná. Existencia záväzku uhradiť zmluvnú pokutu je ako zaisťovací prostriedok závislá
na existencii hlavného záväzku, ktorý má zabezpečovať. Podmienkou platnosti dojednania o zmluvnej

pokute je existencia hlavného záväzku, ktorý má zmluvná pokuta zabezpečovať. Ak má byť záväzok na
zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutý platne, musí platne vzniknúť aj zmluvnou pokutou zabezpečený
záväzok. Ak totiž nevznikla povinnosť plniť, nemôže byť táto povinnosť ani porušená a z toho dôvodu
nemôže vzniknúť ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vedľajšie akcesorické záväzkové vzťahy totiž
sledujú osud hlavného záväzkového vzťahu a dôsledkom ich akcesorickej povahy je aj tá skutočnosť,

že trvajú len za predpokladu platnosti hlavného záväzkového vzťahu. Aplikujúc uvedené na okolnosti
prejednávaného sporu, súd dospel k záveru, že zmluvnou pokutou nebolo možné zabezpečiť absolútne
neplatný zmluvný záväzok, t. j. budúce uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva Nehnuteľností, ktorý mal
stranám vzniknúť na základe Dohody o rezervácii, ktorú je v čl. II. bode 2.2 potrebné posúdiť ako zmluvu
o budúcej zmluve, ktorá zmluva je podľa názoru súdu absolútne neplatným právnym úkon z dôvodov

popísanýchvyššie(bod27.tohtorozsudku).NazákladeuvedenéhojetedaDohodaorezerváciiajvčasti
obsahujúcej dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v čl. II bode 2.4 Dohody o rezervácii neplatná a z
toho dôvodu žalovaný 1./ nebol oprávnený ponechať si sumu vo výške 5.000,-€ titulom plnenia zmluvnej
pokuty, resp. nebol oprávnený započítať pohľadávku žalobkyne na vrátenie zaplateného preddavku na
kúpnu cenu oproti jeho pohľadávke na zmluvnú pokutu.

1.3. Žalobkyňa si v predmetnom spore uplatňovala nárok voči žalovaným titulom bezdôvodného
obohatenia podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka
ako aj ustanovenie § 454 Občianskeho zákonníka definujú, čo je potrebné považovať za bezdôvodné
obohatenie, pričom za bezdôvodné obohatenie sa považuje majetkový prospech získaný bez právneho

dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov alebo
tým, že sa za niekoho plnilo hoci mal podľa práva plniť sám. Ako vyplýva z uvedeného za bezdôvodné
obohateniesapovažujeajplneniezneplatnéhoprávnehoúkonu,kedysajednáostav,žedošlokplneniu
na základe zmluvy, ktorá sa ukázala ako neplatná. Dôsledkom neplatnej zmluvy je potom povinnosť
zmluvných strán vrátiť si navzájom to, čo plnením z neplatnej zmluvy nadobudli. V danom konkrétnom

prípade mal súd preukázané, že žalobkyňa poskytla žalovanému 1./ na základe absolútne neplatnej
zmluvy preddavok na kúpnu cenu Nehnuteľností. Zmluva o budúcej zmluve sa neskôr pre absenciu
podstatných náležitostí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu ukázala ako absolútne neplatná, z
ktorého dôvodu je absolútne neplatné aj dojednanie o zmluvnej pokute, a preto je žalovaný 1./ povinný
vydať žalobkyni to, čo od nej na základe neplatnej zmluvy získal, a to sumu vo výške 5.000,- €, na

zaplatenie ktorej ho súd prvej inštancie vo výroku I. tohto rozsudku zaviazal. Vzhľadom na to, že
bezdôvodné obohatenie vzniklo v dôsledku neplatného právneho úkonu súd sa zaoberal aj otázkou,
či nevzniklo bezdôvodné obohatenie aj na strane žalobkyne na úkor žalovaného 1./. V konaní nebolo
preukázané, žeby na strane žalobkyne vzniklo plnením z neplatnej zmluvy o budúcej zmluve k získaniunejakého majetkového prospechu a z toho dôvodu nemal dôvod žalobkyňu na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo vzťahu k žalovanému 1./ zaviazať.

1.4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že je v rámci každého konania povinný skúmať vecnú
legitimáciu sporových strán, a to vždy aj bez návrhu. Žalobkyňa bola v predmetnom spore aktívne
vecne legitimovaná na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenie, nakoľko jej majetok sa v
dôsledku bezdôvodného obohatenia zmenšil. Pasívne vecne legitimovaným subjektom v danom spore
bol žalovaný 1./, v prospech ktorého, ako vyplynulo z dokazovania (najmä z čl. II. bod 2.1 Dohody

o rezervácii), bol preddavok na kúpnu cenu Nehnuteľností žalobkyňou poukázaný. Z článku II. bodu
2.1 Dohody o rezervácii vyplýva, že žalobkyňa poukázala finančné prostriedky na účet žalovaného
3./, ktorému žalovaný 1./ udelil plnomocenstvo, v ktorom ho okrem iného splnomocnil na to, aby
prijímal hotovostné a bezhotovostné plnenia v zmysle zmlúv uzavretých žalovaným 1./. Bankový účet
žalovaného 3./ tak podľa názoru súdu je potrebné považovať len za platobné miesto určené žalovaným
1./. Tým, že žalobkyňa poukázala preddavok na kúpnu cenu Nehnuteľností na dohodou určené platobné

miesto - účet v banke patriaci žalovanému 3./, s úmyslom zložiť preddavok na budúci prevod vlastníctva
Nehnuteľností, sa plnilo vlastníkovi týchto Nehnuteľností, t. j. žalovanému 1./ a nie majiteľovi bankového
účtu, t. j. žalovanému 3./. Z uvedeného dôvodu je potom žalovaný 1./ povinný zložený preddavok na
kúpnu cenu Nehnuteľností žalobkyni vrátiť, a nie žalovaný 3./, nakoľko bezdôvodné obohatenie vzniklo
u žalovaného 1./. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal na úhradu sumy vo výške 5.000,-€ žalobkyni

žalovaného 1./ a voči žalovanému 3./ žalobu žalobkyne vo výroku VI. tohto rozsudku zamietol, keďže
žalovaný 3./ nebol pasívne legitimovaným subjektom v predmetnom spore.

1.5. Rozhodnutie v časti úrokov z omeškania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka , § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Keďže žalovaný nesplnil svoj peňažný

záväzok voči žalobkyni riadne a včas, z ktorého dôvodu sa dostal do omeškania s plnením peňažného
dlhu, vznikol žalobkyni aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne z
dlžnej sumy 5.000,- € odo dňa 28.09.2023 do zaplatenia. Za prvý deň omeškania pritom súd považoval
deň nasledujúci po dni, kedy sa list žalobkyne označený ako „Informácia k oznámeniu o započítaní
pohľadávok“ dostal do sféry vplyvu žalovaného 1./, keď mal súd z informácie o doručovaní zásielky F.

XXXXXXXXXSK preukázané, že poštová zásielka obsahujúca list žalobkyne adresovaný žalovanému
1./ bol dňa 27.09.2023 uložený na pošte.

1.6. O zastavení konania (výrok II. , IV.) súd prvej inštancie rozhodol v zymsle § 145 ods. 2 , § 146 ods.
1 C.s.p., keď žalovaným 2./ uvádzané dôvody, pre ktoré so späťvzatím žaloby voči nemu nesúhlasil, súd

nevyhodnotil ako vážne, súd konanie voči nemu vo výroku IV. tohto rozsudku zastavil.

1.7. Rozhodnutie v časti náhrady trov konania prvoinštančný súd odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1,
§ 256 ods. C.s.p., a priznal výrokom III. tohto rozsudku úspešnej žalobkyni voči žalovanému 1./ nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Čiastočné zastavenie konania týkajúce sa uplatneného úroku z

omeškania súd vyhodnotil ako nemajúce vplyv na výsledok sporu, nakoľko žalobkyňa vzala svoju žalobu
v časti uplatneného úroku z omeškania späť, v dôsledku čoho súd konanie v tejto časti zastavil, len v
úplne nepatrnej časti, a preto aj s odkazom na čl. 4 C.s.p., mal súd za to, že bola v konaní plne úspešná,
a preto jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1./ v rozsahu 100%.

1.7.1. Súd priznal výrokom V. tohto rozsudku žalovanému 2./ voči žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%, nakoľko dospel k záveru, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania voči nemu,
keď svoju žalobu voči nemu vzala v priebehu konania späť dôvodiac, že až v priebehu konania sa
dozvedela, že žalovaný 2./ nie je majiteľom účtu, na ktorý preddavok na kúpnu cenu Nehnuteľností
poukazovala. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou k žalobe však bolo možné už v čase

podania žaloby vyvodiť, že bankový účet patril žalovanému 3./, ktorá okolnosť vyplýva jednak z čl. II.
bodu 2.1 Dohody o rezervácii ako aj z dohody o plnomocenstve zo dňa 29.06.2023.

1.7.2. Súd priznal výrokom VII. tohto rozsudku žalovanému 3./ voči žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%, nakoľko žalovaný 3./ mal vo veci plný úspech, keď súd žalobu voči nemu

zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania žalobkyňa aj žalovaný 1./.3. Žalobkyňa podala odvolanie voči výrokom V., VI. a VII. Z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f),
h) C.s.p., a žiadala aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že:
Žalovaný 1./ a žalovaný 3./ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 5.000,- € spolu

s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 5.000,- € od 28.09.2023 do zaplatenia, a to do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný 2./ nemá nárok na náhradu trov konania. Súd žalobkyni
priznáva voči žalovanému 3./ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3.1. K výroku V. uviedla, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov v konaní ohľadne
určenia majiteľa účtu, na ktorý bola zaplatená suma 5.000,- € žalobkyňou (ďalej len „účet“), ktorá

mala predstavovať rezervačnú zálohu za byt, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v tom smere,
že majiteľ predmetného bankového účtu už bol jednoznačne zrejmý a určený v samotnej dohode.
Žalobkyňa pri podaní žaloby označila o.i. za žalovaného 2./ obchodnú spoločnosť Karpatský ateliér,
s.r.o., v mene ktorej konal a vystupoval p. L.. L. O., ktorý je jej konateľom. Pri prezentácii a príprave
predaja bytu vystupoval pod hlavičkou predmetnej spoločnosti ako výlučného a exkluzívneho predajcu -
realitnej kancelárie predmetného bytu. Ako dôkaz bol súdu prvej inštancie preložený inzerát predmetnej

obchodnej spoločnosti, na základe ktorého žalobkyňa našla uvedený byt v inzercii a oslovila zástupcu
tejto realitnej spoločnosti p. L.. L. O.. Nakoľko v konaní bolo nesporne preukázané a pred súdom
vyhlásené žalovanými, že účet na ktorý sa plnilo, patrí výlučne fyzickej osobe L.. L. O., t.j. žalovanému
3./ a nie obchodnej spoločnosti, t.j. žalovanému 2./, netrvala v ďalšom žalobkyňa na vykonaní dôkazu
dopytom na majiteľa účtu do banky a zobrala svoju žalobu v časti voči žalovanému 2./ späť. Predtým

jej nebolo zrejmé komu presne patrí bankový účet uvedený v rezervačnej zmluve, na ktorý poukázala
sumu 5.000,- € (či fyzickej osobe L.. O. alebo L.. O. konateľovi obchodnej spoločnosti), preto za pasívne
legitimovaného v tomto konaní označila obchodnú spoločnosť, v mene ktorej s ňou konal konateľ
L.. O., ako aj samotnú fyzickú osobu L.. L. O.. Až v priebehu konania a z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že predmetný bankový účet patrí fyzickej osobe L.. L. O., nakoľko pred podaním žaloby

nemala možnosť žalobkyňa zistiť uvedenú skutočnosť sama dopytom do Tatra banky, a.s., nakoľko
pán L.. L. O. stále pred ňou vystupoval ako zástupca spoločnosti Karpatský ateliér, s.r.o., ktorá bola
výhradným predajcom predmetného bytu. Z týchto dôvodov nesúhlasila s odôvodnením rozhodnutia
(bod 42. odôvodnenia), že výlučne zavinila zastavenie konania voči žalovanému 2./, pretože už pred
podaním žaloby z listinných dôkazov predložených v konaní možno vyvodiť, že bankový účet patril

žalovanému3/.Zároveňpoukázalaajnatúskutočnosť,žežalovaný2./mávkonanírovnakéhoprávneho
zástupcu ako žalovaný 1./ a 3./, ktorý vykonáva rovnaké úkony právnej služby pre všetky tri subjekty
žalovaných. V zmysle ust. § 256 ods. 1 C.s.p. a contrario preto žiadala, aby súd náhradu trov konania
žalovanému 2./ nepriznal.
3.2. Výrok VI. rozsudku napadla z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej inštancie.

Uviedla, že považuje za správny právny záver súdu o aplikácii ustanovení o absolútnej neplatnosti
právneho úkonu - rezervačnej dohody a následnej povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie z
neplatného právneho úkonu. Vytkla však súdu prvej inštancie právne posúdenie, na základe ktorého
ustálil, že pri absolútne neplatnom právnom úkone, pri ktorom sa zmluva zrušuje ex tunc, prihliadal
na platnosť právneho úkonu v otázke zmluvných strán, ktoré uzavreli neplatný právny úkon. Mal, zato,

že pokiaľ súd vyhlási zmluvu za absolútne neplatnú, je potrebné hľadieť na zmluvu ako keby nebola
uzavretá.Pretojenutnéžiadaťvydaniemajetkovéhoprospechuodtejosoby,ktorásaskutočneobohatila
na úkor druhého a nemožno prihliadať na ustanovenia zmluvy (kto bol zmluvnou stranou, aké bolo
platobné miesto, a pod.), ktorú sám súd vyhlásil za absolútne neplatnú. Taktiež nebolo potrebné v konaní
riešiť eventuálnu ne/platnosť ostatných resp. iných ustanovení zmluvy (napr. o zmluvnej pokute), keď

súd prvej inštancie vyhlásil rezervačnú dohodu ako celok za neplatnú. Neobstojí právny záver súdu
prvej inštancie obsiahnutý v bode 31. odôvodnenia rozsudku o pasívnej legitimácii len žalovaného 1./
a nie aj žalovaného 3./. V tomto ohľade považujeme právne posúdenie veci súdom prvej inštancie za
nepresvedčivé, keď na jednej strane vyhlási zmluvu za absolútne neplatnú v celosti a na druhej strane
sa pridržiava pri posúdení toho, kto má vydať bezdôvodné obohatenie zmluvných strán uvedených v

tejto absolútne neplatnej zmluve. Nakoľko v konaní uvádzala, že jej nie je zrejmé, či zaplatená suma
5.000,- € skutočne skončila u žalovaného 1./ alebo žalovaného 3./, žiadala súd, aby rozsudkom zaviazal
oboch žalovaných 1./ aj 3./ spoločne a nerozdielne na zaplatenie predmetnej sumy. V tomto ohľade
považoval vzhľadom na hospodárnosť konania (aby sa nemuselo v rámci konania dokazovať, u koho
naozaj zaplatená suma v skutočnosti skončila) za najsprávnejšie žalovať žalovaného 1./ aj 3./, pričom

ak jeden z nich by uvedenú sumu 5.000,- € vrátil žalobkyni ako bezdôvodné obohatenie, má tento
možnosť si uvedené regresne vysporiadať s druhým žalovaným, ktorý neplnil, vzhľadom na prípadné ich
vzájomné dohody o zastupovaní resp. poskytovaní realitného alebo iného servisu, ktoré vôbec nemusia
byť predmetom tohto konania, nakoľko s ním ani priamo nesúvisia. Z toho potom jednoznačne vyplýva,že má v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania aj voči žalovanému 3./, čo je
dôvodom, prečo napádame odvolaním aj výrok VII. rozsudku súdu prvej inštancie.
4. Žalovaný 1./ svojim odvolaním napadol výrok I., III. rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.

f), h) C.s.p. a žiadal aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil, žalobu voči nemu zamietol
a priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4.1. Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, t. j. plnenia, ktoré mala
poskytnúť žalovanému 1./ alebo žalovanému 3./, podľa jej názoru, bez právneho dôvodu. Žalovaný
1./ poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku v odsekoch 9., 27., 29 a 30. a mal zato, že ak

sa prijmú závery súdu o absolútnej neplatnosti podstatnej časti Dohody, vrátane záväzku žalobkyne
uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v Dohode, ďalej záväzku poukázať
žalovanému 1./ preddavok na kúpnu cenu a tiež akcesorického záväzku o zmluvnej pokute, je zrejmé,
že súd prvej inštancie nerozhodol správne vo vzťahu k nemu ako povinnému subjektu voči žalobkyni. V
konanímalsúdnajednejstranepreukázané,žemedzinímažalobkyňounedošlokplatnémuuzatvoreniu
zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa zaslala bez právneho dôvodu celú

čiastku 5.000,- € na bankový účet, a teda do výlučnej dispozície žalovaného 3./. Súd teda nemal
zaviazať jeho povinnosťou, nakoľko v konaní bolo preukázané, že on neprijal na základe žiadneho
zmluvného záväzku, ani z titulu bezdôvodného obohatenia od žalobkyne žiadne plnenie. Z dokazovania
je zrejmé, že on sa na úkor žalobkyne žiadnym spôsobom bezdôvodne neobohatil. Prvoinštančný súd
teda na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď urobil záver o

bezdôvodnom obohatení žalovaného 1./ na úkor žalobkyne, hoci nič také z vykonaného dokazovania
nevyplynulo. Namietal, že nebol vo vzťahu k žalobkyni pasívne vecne legitimovaný, lebo žalobkyňa
v jeho prospech nebola nikdy povinná plniť a ani neplnila, čo bolo v konaní preukázané. Zmenšenie
majetku žalobkyne na jednej strane, konštatované súdom v bode 31. rozsudku, sa žiadnym spôsobom
neprejavila na strane žalovaného 1./, jeho majetok sa žiadnym spôsobom na úkor žalobkyne nezväčšil.

Jeho pasívnu legitimáciu nemožno odvodiť od zmluvy neplatnej od počiatku a voči všetkým, ako ju
nesprávne odvodil súd prvej inštancie. Bankový účet žalovaného 3./ nemohol byť považovaný za súdom
bližšie neupresnené „platobné miesto“, nakoľko takéto určenie by malo pôvod výlučne v absolútne
neplatnej časti Dohody. Absolútne neplatná zmluva, resp. jej časť, nemôže byť titulom vzniku záväzku,
nakoľko platné záväzky nevznikajú z absolútne neplatných právnych úkonov, a to ani ohľadom určenia

„platobného miesta“ alebo splnomocnenia na prijímanie platieb. Nakoľko záver súdu vo výroku I. je
nesprávny, nesprávne a nezákonné je aj uloženie povinnosti uhradiť žalobkyni úrok z omeškania zo
sumy 5.000,- €, keďže k neexistujúcej pohľadávke (t. j. jej istine) nemohlo nikdy vzniknúť príslušenstvo
pohľadávky - úroky z omeškania. Dôsledkom vyššie popísaných pochybení súdu je aj následná
nesprávnosť a nezákonnosť výroku č. III. rozsudku, ktorá pramení z jeho procesnej subsidiarity voči

nesprávnemu a nezákonnému výroku č. I..
5. Žalobkyňa nevyužila svoje právo a k odvolaniu žalovaného 1./ sa písomne nevyjadrila a rovnako sa
nevyjadrili žalovaní 1./,2./,3./ k odvolaniu žalobkyne.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a
380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu t.j. v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne ani žalovaného 1./ nie je dôvodné.
7. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáhala aby súd zaviazal žalovaných 1./,2./,3./ spoločne a
nerozdielne zaplatiť sumu 5.000,-€ s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle §
451 Občianskeho zákonníka, keďže preddavok na kúpnu cenu nehnuteľnosti ňou zaplatený v zmysle

Dohody o rezervácii nehnuteľností, nie je možné v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka započítať so
žalovaným 1./ uplatneným záväzkom na zmluvnú pokutu podľa § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Predmetom odvolacieho konania je vyhovujúci výrok, ktorým súdu prvej inštancie zaviazal žalovaného
1./ k povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie s príslušenstvom ( výrok I.), výrok, ktorým bola žaloba
voči žalovanému 3./ zamietnutá (výrok VI.) a závislé výroky o náhrade trov konania (výrok III., V., VII.).

8. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
8.1. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

8.2. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.9. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p.; v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k

prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil, dôsledne rozviedol ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie citoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka, zákona č. 182/1993 Z.z., Dohody o rezervácii nehnuteľností ktoré aplikoval na prejednávaný
prípadazktorýchvyvodilsvojeprávnezávery. Podrobneodôvodnil (pozriodsek27.až29.odôvodnenia

napadnutého rozsudku) ako dospel k záveru, že Dohoda o rezervácii nehnuteľností je absolútne
neplatným právnym úkonom. Rovnako primerane vysvetlil čo sa týka výrokov I., VI. (pozri odsek 29. až
31. odôvodnenia napadnutého rozsudku) ako dospel k záveru o pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
1./, v prospech ktorého bol preddavok na kúpnu cenu nehnuteľnosti žalobkyňou poukázaný a prečo
žalobu voči žalovanému 3./ pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie zamietol. Odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany, na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom
na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje.
10. Žalobkyňa v odvolaní nesúhlasila zo záverom súdu prvej inštancie o pasívnej legitimácii len
žalovaného 1./ a nie aj žalovaného 3./.
10.1. Žalovaný 1./ v odvolaní zotrval na námietke o nedostatku svojej pasívnej legitimácii (pozri odsek

4.1.).
11. Ak bezdôvodné obohatenie spočíva v plnení na základe neplatnej zmluvy, sú vo vzájomnom vzťahu
iba účastníci takejto zmluvy; to platí bez ohľadu nato, či sa v súvislosti s plnením neplatnej zmluvy
obohatí aj niekto iný alebo či v súvislosti s plnením z tejto zmluvy došlo k bezdôvodnému obohateniu
aj na úkor iného. Žiadna tretia osoba nemôže byť zaviazaná na vydanie plnenia, ktoré si účastníci

poskytli na základe neplatnej zmluvy, pretože ako neúčastník neplatného právneho úkonu z neho
ani nemohla žiadne plnenie získať. Vecná legitimácia či už aktívna alebo pasívna je daná iba na
strane účastníkov zmluvy (pozri napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo/351/2004). V danom prípade
bezdôvodné obohatenie spočíva v plnení na základe neplatnej Dohody o rezervácii nehnuteľnosti
uzavretej medzi záujemcom - žalobkyňou a predávajúcim - žalovaným 1./ a preto iba on je v konaní

pasívne legitimovaným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z čl. II bod 1 Dohody o
rezervácii jednoznačne vyplýva, že preddavok na kúpnu cenu nehnuteľnosti záujemca (žalobkyňa)
zaplatila predávajúcemu (žalovanému 1./) ako účastníkovi zmluvy-Dohody o rezervácii. Súd prvej
inštancie primerane vysvetlil (pozri odsek 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku) prečo nerozhodol o
vzájomnej reštitučnej povinnosti žalobkyne, keďže došlo k plneniu iba jednou stranou neplatnej zmluvy

a preto nemožno ustanovenie § 457 Občianskeho zákonníka použiť, záverom ktorým nie je čo vytknúť.
11.1. Naviac, Občiansky zákonník medzi ustanoveniami o bezdôvodnom obohatení neobsahuje
ustanovenia obdobné § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka o solidárnej povinnosti viacerých osôb.
Vychádza sa tak zásadne z toho, že nemožno uložiť solidárnu povinnosť k vydaniu bezdôvodného
obohatenia, pokiaľ solidarita nevyplýva priamo z iného ustanovenia zákona čo nie je daný prípad (pozri

R 26/1975, s. 174, R 1/1979 s.22., rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/246/2020, rozhodnutie KS Bratislava
sp. zn. 2Cob/131/2019, 9Co/190/2018). Z uvedených dôvodov námietky žalobkyne a žalovaného 1./
týkajúce sa pasívnej legitimácie žalovaného 1./ resp. žalovaného 3./ nemožno považovať za dôvodné.
12. Ďalšími námietkami žalobkyne a žalovaného 1./ uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne
nezoberal keď tieto ale nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah

bez podloženia relevantných dôkazov a nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu
prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Ústavný súd vo svojich
rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez

toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé
súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Ani v
odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za

následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých
súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré
by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný
1./ sa nestotožňujú s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnejneodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu
prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalovaného o tom, ako má súd
vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa neodchýlil príslušných ustanovení Civilného sporového

poriadku, Občianskeho zákonníka ani nepoprel ich účel a význam, keď dospel k záveru že žaloba
žalobkyne je dôvodná len voči žalovanému 1./ z dôvodov uvedených vyššie.
13. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach
týkajúcich sa vyhovujúceho a zamietajúceho výroku (výrok I., VI.) v zmysle § 387 ods. 1,2 C.s.p. ako
vecne správny potvrdil vrátane závislých výrokoch o náhrade trov konania (výrok III., V., VII.).

14. V prípade výrokov III., VII. súd prvej inštancie správne aplikoval vzhľadom na vyššie uvedené závery
o pasívnej legitimácii žalovaného 1./ a nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného 3./ pri rozhodovaní o
náhrade trov konania ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p.. Vzhľadom na celkový úspech žalobkyne v konaní
voči žalovanému 1./ jej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a rovnako správne
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu žalovanému 3./ vzhľadom na jeho celkový
úspech vo vzťahu k žalobkyni.

14.1. Čo sa týka výroku V. súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa zavinila zastavenie konania
voči žalovanému 2./ v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. a preto má žalovaný 2./ voči nej nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Žalobkyňa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nesúhlasila (pozri
odsek 3.1.).
14.1.1. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 C.s.p., sa posudzuje výlučne z

procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto
rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.
Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej
súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci
napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Žalobkyňa sa domáhala aby súd

zaviazal žalovaných 1./,2./,3./ spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 5.000,-€ s príslušenstvom titulom
bezdôvodného obohatenia. Dňa 8.5.2024, bolo súdu doručené podanie označené ako Vyjadrenie
žalobkyne v merite veci (č.l. 61), ktorého súčasťou bolo aj späťvzatie žaloby voči žalovanému 2./.
V nadväznosti na vyššie uvedené právne východiská sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s právnym posúdením nároku na náhradu trov konania zo strany súdu prvej inštancie, ktorý v

posudzovanej veci vychádzal zo simplexnej procesnej situácie založenej na späťvzatí žaloby z dôvodu,
ktorý spočíval výlučne na strane žalobkyne. Procesnú zodpovednosť za zavinenie na zastavení konania
treba pričítať žalobkyni a to práve z dôvodu dispozičného úkonu späťvzatia žaloby voči žalovanému 2./,
ktoré späťvzatie v tejto súvislosti nebolo v konaní vyvolané žalovaným 2./. Späťvzatie žaloby žalobkyňou
voči žalovanému 2./ nebolo následkom jeho správania sa, ale bolo následkom jeho nedostatku pasívnej

legitimácie a preto ho nemožno hodnotiť ako procesné zavinenie žalovaného 2./ na potrebe späťvzatia
predmetnej žaloby a následného zastavenia sporového konania. Žalovaný 2./ žiadnym spôsobom po
začatí konania nekonal v súlade so žalobnou požiadavkou a nevyvolal tak následok v podobe späťvzatia
žaloby, ktoré späťvzatie je v príčinnej súvislosti nie so správaním žalovaného 3./ ale nedostatkom jeho
pasívnej legitimácie.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného 1./ vo vzťahu žalobkyni
nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I., III.) mala žalobkyňa vo vzťahu
k žalovanému 1./ v odvolacom konaní plný úspech a vznikol jej voči žalovanému 1./ nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote

do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
15.1. Odvolací súd ale nevyhovel odvolaniu žalobkyne a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
vo vzťahu k žalovaným 2./,3./ (výrok V., VI., VII.) potvrdil. Žalovaní 2./,3./ mali teda v odvolacom
konaní plný úspech a vznikol im voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Civilný

sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok
na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa
obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani
analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis
alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne

nevznikli,jevsúladesčl.17základnýchprincípovCivilnéhosporovéhoporiadku,zakotvujúcimprocesnú
ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. ( Pozri Uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Z obsahu vyplýva,
že žalovaným 2./,3./ v odvolacom konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaní 2./,3./nemajú voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania žalovaných 2./,3./
v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné súdom prvej inštancie rozhodnúť samostatným
uznesením

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého inštancie,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
inštancie (§ 429 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).