Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. september 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-4Sa/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200211
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200211.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave samosudcom Mgr. Pavlom Ištókom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, D., právne zastúpeného: DEDÁK & Partners, s. r. o., so sídlom Suché
mýto 1, Bratislava, proti žalovanej : Sociálna poisťovňa so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO:
30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX- D. zo dňa 7.12.2020,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. XXXXX-X/XXXX- D. zo dňa 7.12.2020
z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa
24.07.2020 bolo žalobcovi podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len zákon o sociálnom poistení alebo ZSP), § 152a ZSP a § 178 ods. 1
písm. a) ôsmy bod ZSP predpísané poistné na nemocenské, starobné, invalidné, do rezervného fondu
v za obdobia február až december 2013, január 2014, jún 2014 až jún 2016, január až február 2017,

júl 2017 až júl 2018 v celkovej sume 34 720,76 eur.

2. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodla žalovaná
rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX- D. zo dňa 7.12.2020 a zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia
tak, že vypustila text ..§152a zákona v znení neskorších predpisov ako aj text január 2014, jún 2014,
jún 2016, január 2017, február 2017 a júl 2018 a doplnila text 1. január 2014 až 29. január 2014, 11.
jún 2014 až 30. jún 2014, 1 jún 2016 až 9. jún 2016, 17 január 2017 až 31. január 2017, 1. február 2017

až 27. február 2017 , deň 1. júl 2018 a v ostatnom rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdila. (ďalej
aj len napadnuté rozhodnutie)

3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že prvostupňový orgán vydal dňa 12.02.2019
rozhodnutie ktorým rozhodol, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej aj len
SZČO) vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1.7.2012. Žalobca
podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie. Odvolacie konanie bolo žalovanou prerušené a žalobca

bol požiadaný o predloženie dôkazu o podaní žiadosti o určenie príslušnosti k právnym predpisom
sociálneho zabezpečenia. Žalovaná vydala dňa 06.09.2019 rozhodnutie ktorým odvolanie žalobcu
v celom rozsahu potvrdila ako vecne správne, s tým že žalobca mal 1.7.2012 postavenie povinnenemocensky a dôchodkovo poistenej SZČO. Následne žalovaná v odôvodnení zrekapitulovala priebeh
rozhodovania o predpísaní penále žalobcovi za príslušné obdobia.

4. Žalobca uzavrel dňa 01.07.2010 Hráčsku zmluvu o výkone športovej činnosti profesionálneho
futbalového hráča s ŠK Slovana Bratislava futbal a.s. na dobu určitú od 01.07.2010 do 30.06.2013.
Žalobca uzavrel dňa 01.03.2012 Hráčsku zmluvu o výkone športovej činnosti profesionálneho
futbalového hráča s ŠK Slovana Bratislava futbal a.s. na dobu určitú od 01.03.2012 do 31.12.2014. Na
základe uvedenej zmluvy si ŠK Slovan Bratislava uplatnil 14.11.2014 opciu na 1 rok do 31.12.2015.

Žalobca uzavrel dňa 01.07.2010 so športovým klubom Wisla Kraków Spólka Akcyjna Hráčsku zmluvu
na dobu určitú od 01.07.2010 do 30.06.2011.

5. Žalovaná v odôvodnení rozpísala výšku vymeriavacieho základu žalobcu ako SZČO na platenie
poistného za jednotlivé obdobia a následne výšku mesačných povinných platieb na nemocenské
a dôchodkové poistenie za jednotlivé obdobia.

6. Žalovaná vykonala opravu registrácie žalobcu ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej
SZČO a zaslala mu oznámenia podľa § 226 ods. 1 písm. a) ZSP, ktoré mu boli doručené dňa 17.01.2020
a nepodal proti ním námietky. (Oznámením zo dňa 18.12.2019 žalovaná žalobcovi oznámila, že dňa
09.06.2019 mu zaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej

osoby. Oznámením zo dňa 18.12.2019 žalovaná žalobcovi oznámila, že dňa 17.01.2019 mu vzniklo
povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Oznámením zo
dňa 18.12.2019 žalovaná žalobcovi oznámila, že dňa 27.02.2017 mu zaniklo povinné nemocenské
a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Oznámením zo dňa 18.12.2019 žalovaná
žalobcovi oznámila, že dňa 01.07.2017 mu vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie

samostatne zárobkovo činnej osoby. Oznámením zo dňa 18.12.2019 žalovaná žalobcovi oznámila, že
dňa 10.07.2018 mu zaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej
osoby)

7. Žalovaná skonštatovala, že žalobcovi trvalo v období uvedenom v prvostupňovom rozhodnutí

povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, pretože splnil podmienky pre vznik a trvanie povinného
nemocenského a dôchodkového poistenia t.j. mal postavenie SZČO a jeho príjmy uvedené v daňových
priznaniach k dani z príjmov FO za roky 2011 až 2016 presiahli zákonom ustanovenú hranicu príjmu zo
samostatnej zárobkovej činnosti.

8. Žalobca doručil dňa 08.09.2020 žalovanej Čestné vyhlásenie SZČO o nevykonávaní samostatnej
zárobkovej činnosti od 01.01.2016, ktoré podľa žalovanej nemalo vplyv na správnosť predpísania
poistného, keďže poistenie mohlo zaniknúť najskôr odo dňa doručenia čestného vyhlásenia.

9. Žalovaná skonštatovala že žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo

poistená SZČO, poistné za obdobie 1.2.2013 až 28.02.2013 uhradil v nižšej sume a poistné za obdobie
1.3. 2013 až 29.01.2014, 11.06.2014 až 09.06.2016, 17.01.2017 až 27.02.2017 a 01.07.2017 až
01.07.2018 neuhradil do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia, z ktorého dôvodu prvostupňový
orgán musel žalobcovi predpísať ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej SZČO dlžné poistné
vo výške 34 720,76 eur.

II. Žaloba, vyjadrenie žalovanej, replika, duplika.
III. Žalobou, doručenou súdu dňa 12.3.2021, sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia, čo dôvodil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, je nepreskúmateľné, nebol dostatočne zistený skutkový stav ako aj tým, že zistený skutkový stav
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
IV. Žalobca tvrdil, že žalovaná v prejednávanej veci nepostupovala podľa čl. 13 ods. 3 Nariadenia (ES)
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.4.2004 ( ďalej aj len základné nariadenie) a čl. 16
Vykonávacieho Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 (ďalej aj len vykonávacie

nariadenie), keď sám neurčil uplatniteľné právne predpisy, ale zaťažila nezákonne touto povinnosťou
žalobcu. Žalobca ďalej namietal aj to, že žalovaná pri výpočte aplikoval/určila nesprávny vymeriavací
základ za rok 2013, nezohľadnila ním už uhradené poistné a nesprávne vypočítala penále.V. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 11.3.2021 tak, že zdôraznil, že predmetom
tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci predpisu poistného, nie vo veci vzniku
povinného poistenia žalobcu, pretože táto otázka už bola právoplatne vyriešená ešte pred vydaním

napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie o vzniku povinného sociálneho poistenia žalobcu nebolo
napadnuté správnou žalobou, resp. o tejto skutočnosti žalovaný nemal vedomosť. Žalovaný v tejto
súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia krajských a najvyššieho súdu, z ktorých vyplýva, že
správny súd už otázku vzniku poistenia nie je oprávnený preskúmavať pri preskúmavaní rozhodnutia
opredpísanompoistnom.Knesprávnepredpísanejvýškepoistnéhovnadväznostinadodatočnédaňové

priznanie žalovaný tvrdil, že s poukazom na § 142 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je možné
vykonať zmenu poistenia len od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
bol predloženého dodatočné daňové priznanie správcovi dane, preto žalovaný nemohol urobiť zmenu
vymeriavacieho základu na platenie poistného za obdobie od 1.7.2012 do 30.6.2013. Žalovaný poukázal
na to, že žalobca dodatočné daňové priznanie nepredložil v rámci konania vo veci vzniku povinného
poistenia, ale až v konaní, v ktorom bolo žalobcovi predpísané penále. K námietke o nezohľadnení

všetkých zaplatených platieb poistného žalovaný uviedol, že všetky platby riadne eviduje a zohľadnil
ich, avšak v záujme prednostne uspokojiť najstaršie pohľadávky na poistnom, aby sa ďalej nezvyšoval
počet dní omeškania, zaevidoval namietané úhrady za obdobie júl 2012 až február 2013, pričom
uviedol podrobnú špecifikáciu platieb, namietaných žalobcom ako aj to, na ktoré obdobie ich zaevidoval.
Žalovaný navrhol, aby z dôvodov, uvedených v jeho vyjadrení správnu žalobu zamietol.

10. Žalobca v replike uviedol, že žalovaná priamo priznala že pri započítavaní uhradeného poistného
postupovala v rozpore so zákonom o sociálnom poistení , keďže podľa § 147 ods. 7 ZSP iba ak
platca neidentifikuje platbu variabilným a špecifickým symbolom, môže žalovaná priradiť platbu k inému
obdobiu. V napadnutom rozhodnutí absentuje riadne odôvodnenie zaevidovania platieb na dlžné

poistné, pričom takéto odôvodnenie nie je možné doplniť až vo vyjadrení k žalobe.

11. Pri určovaní uplatniteľných právnych predpisov došlo k pochybeniu žalovanej, keďže žalobca v roku
2011 pôsobil aj na Slovensku aj v Poľku, o čom mala žalovaná vedomosť, a poistné za rok 2012 sa
vypočítava z čistého príjmu dosiahnutého za rok 2011 na základe daňového priznania k dani z príjmov

FO za toto obdobie. Zamestnávateľ mu do 30.06.2011 v Poľsku zrážal sociálne a zdravotné odvody
aj príslušnú daň, z príjmu dosiahnutého v Poľsku ako aj poistné bolo zaplatené v Poľsku. Príjem
z Poľska mu bol zdanený následne aj na Slovensku a teda dvakrát. Pri súbehu poistení s cezhraničným
prvkom je nevyhnutné určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude vzťahovať na dotknutú dobu v súlade
s nariadením a vykonávacím nariadením. Žalovaná žiadne kroky k zisteniu a určeniu uplatniteľnej

legislatívny nevykonala. Aplikácia § 21 ods. 3 ZSP je v danom prípade v rozpore s nariadením
a vykonávacím nariadením.

12. Žalovaná v duplike uviedla, že pre súbeh činností v zmysel článku 13 základného nariadenia
a pre zahájenie procesu určovania uplatniteľnej legislatívy sa vyžaduje aby činnosť bola vykonávaná

v dvoch alebo viacerých krajinách súčasne, v rovnakom období a nebol preto daný dôvod na určovanie
uplatniteľnej legislatívy. Do 30.06.2011 si žalobca správne plnil odvodovú povinnosť v Poľsku ako
v jedinej krajine v ktorej vykonával činnosť. Od 1.7.2012 podliehal žalobca právnym predpisom SR.

IV. Pojednávanie, relevantná práva úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

13. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 3 ods. 3 písm. b) zákona č.
151/2022 Z.z. v spojení s § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „SSP“) Správny súd rozhodol vo veci rozsudkom, po prejednaní veci na pojednávaní

dňa 26.09.2025 za prítomnosti žalovanej. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil, súhlasil
s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

14. Podľa § 5 ZSP samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného

nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa
zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím.15. Podľa § 21 ods. 1 ZSP povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za

ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom
roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok
vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa § 21 ods. 2 ZSP povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného
predpisu,43) vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej
príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu
uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom
roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok

vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

17. Podľa § 21 ods. 3 ZSP Hranica príjmu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zistená na
základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom
dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového

poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Zmena
poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo
predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo v ktorom správca dane vydal dodatočný
platobný výmer.

18. Podľa § 21 ods. 4 ZSP povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v §
3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo
na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie
samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a

3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva
túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku
5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku, a)v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa
čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm.

b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra,
ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania,b)ktorý nasleduje po kalendárnom roku,
v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej
osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3.

19. Podľa § 128 ods. 1 až 11 ZSP (1) poistné na nemocenské poistenie platí a) zamestnanec, b)
zamestnávateľ, c) povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne
nemocensky poistená osoba. (2) Poistné na starobné poistenie platí a) zamestnanec, b) zamestnávateľ,
c) povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne dôchodkovo

poistená osoba, e) štát, f) Sociálna poisťovňa. (3) Poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon
neustanovuje inak, a) zamestnanec, b) zamestnávateľ, c) povinne dôchodkovo poistená samostatne
zárobkovo činná osoba, d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, e) štát. (4) Poistné na invalidné
poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo
predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani poistenec, ktorý je

dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2) a dovŕšil
dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je
poistenec podľa prvej a druhej vety.(5) Štát platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a
poistné do rezervného fondu solidarity za fyzické osoby uvedené v § 15 ods. 1 písm. c) až e) a za fyzickú
osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské. (6) Zúčtovanie

poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1) poistného na
invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity platené štátom ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s ministerstvom financií. (7) Sociálna
poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 dodovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku zo základného
fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia. (8) Poistné na úrazové poistenie
platí zamestnávateľ. (9) Poistné na garančné poistenie platí zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne

poistený. (10) Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí a) zamestnanec, ak osobitný predpis 42)
neustanovuje inak, b) zamestnávateľ, ak osobitný predpis 42) neustanovuje inak, c) dobrovoľne poistená
osoba v nezamestnanosti. (11) Poistné do rezervného fondu solidarity platí a) zamestnávateľ, b) povinne
dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, c) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
d) štát.

20. Podľa § 129 ods. 1 a 2 ZSP (1) Suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného
na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie,
suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma
poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len "poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou z
vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len "vymeriavací základ"). (2)

Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie, 1) poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie
vrátane prirážky k poistnému na úrazové poistenie a zľavy z poistného na úrazové poistenie, poistného
na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu
solidarity sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

21. Podľa § 138 ods. 2 a ods. 5 ZSP(2) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a
povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel jednej dvanástiny základu
dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2
a 3 nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné

nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové
sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia,
poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej
osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu
1,486. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po

kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená
samostatne zárobkovo činná osoba príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 do 30. júna
nasledujúceho kalendárneho roka. (5) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne
dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby,
dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne

najmenej vo výške 50% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok,
ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

22. Podľa § 141 ods. 1 ZSP1) Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú
povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 142 ods. 1 ZSP (1) Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici
za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením pohľadávky na poistnom
postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za
splnenú.

24. Podľa § 142 ods. 7 až 9 ZSP (7)Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné odvádzať
poistné, sú povinné pri platení poistného platbu poistného identifikovať a uviesť k nej variabilný symbol
a špecifický symbol. Bez uvedenia variabilného symbolu a špecifického symbolu k platbe poistného
spôsob zaevidovania a priradenia platby poistného k obdobiu určí Sociálna poisťovňa.(8) Variabilný

symbol je číslo fyzickej osoby a právnickej osoby povinnej odvádzať poistné, ktoré prideľuje Sociálna
poisťovňa.(9)Špecifickýsymbolječíselnéoznačeniepríslušnéhokalendárnehomesiacaakalendárneho
roka. Pri platení poistného predpísaného rozhodnutím Sociálnej poisťovne je špecifický symbol uvedený
vo výrokovej časti rozhodnutia.

25.Podľa§143ods.1 ZSP(1)Poistnéjesplatnédoôsmehodňakalendárnehomesiacanasledujúceho
po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca
uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c) a poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa fyzickej osobyuvedenej v § 4 ods. 1 písm. d), ak jej bol po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého
pomeru príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu a zúčtovaním tohto príjmu táto
osoba nenadobudla postavenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 písm. c), sú splatné do ôsmeho

dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a)
a ods. 2 a 3 zúčtovaný na výplatu po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého
pomeru. Poistné z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete okrem
fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
poistné z vymeriavacieho základu zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 písm. a), ak ide o príjem fyzickej

osoby z právneho vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a,
ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a na
základe tohto príjmu nenadobudla postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia a poistné
z vymeriavacieho základu podľa § 139a, 139b ods. 1 a 2 a § 139c ods. 3 sú splatné do ôsmeho dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Poistné
z vymeriavacieho základu zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 prvej vete, ktorý je v právnom vzťahu na

základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a poistné z vymeriavacieho základu
zamestnávateľapodľa§138ods.8písm.a),akideopríjemfyzickejosobyzprávnehovzťahunazáklade
ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný
príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a na základe tohto príjmu nenadobudla postavenie
zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, sú splatné do ôsmeho dňa a) druhého kalendárneho

mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol, alebo b) kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa príjem vyplatil, ak bol vyplatený po uplynutí lehoty splatnosti
podľa písmena a).

26. Podľa § 144 ods. 1 ZSP (1) Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej

osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v
nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú
sumu nepredpíše.

27. Podľa čl. 1 písm. j/ základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.

28. Podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na účely tohto nariadenia „inštitúcia“ znamená v súvislosti
s každým jednotlivým členským štátom úrad alebo úrad zodpovedný za uplatňovanie všetkých alebo
niektorých právnych predpisov.

29. Podľa čl. 2 ods. 1 základného nariadenia toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov
členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a
podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich
rodinných príslušníkov a ich pozostalých.

30. Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha
právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva
takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s
odsekom 1.

31. Podľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo
vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom
členského štátu bydliska.

32. Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne
určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13
základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné.
Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého
členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.

33. Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov,
ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie
určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, akuž uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna
dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným radom členského štátu bydliska do konca
tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné

stanovisko.

34. Predmetom konania pred správnym súdom je preskúmanie rozhodnutia žalovanej ktorým zmenila
výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že vypustila text ..§152a zákona v znení neskorších predpisov
ako aj text január 2014, jún 2014, jún 2016, január 2017, február 2017 a júl 2018 a doplnila text 1.

január 2014 až 29. január 2014, 11. jún 2014 až 30. jún 2014, 1 jún 2016 až 9. jún 2016, 17 január 2017
až 31. január 2017, 1. február 2017 až 27. február 2017 , deň 1. júl 2018 a v ostatnom rozhodnutie
prvostupňového orgánu ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné na nemocenské, starobné, invalidné,
do rezervného fondu v za obdobia február až december 2013, január 2014, jún 2014 až jún 2016,
január až február 2017, júl 2017 až júl 2018 v celkovej sume 34 720,76 eur potvrdila.

35.Zobsahuadministratívnehospisuvyplýva,žežalovanávydaladňa12.02.2019rozhodnutie,ovzniku
povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu k 01.07.2012. Žalobca v podanom
odvolaní proti uvedenému rozhodnutiu namietal, že nie je zrejmé či suma príjmu za rok 2011 pochádzala
zo zdrojov dosiahnutých na území SR alebo iného členského štátu., pričom z vychádzal z toho že suma
príjmu 115.172,45 eur príjem v roku 2011 pochádzala zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí

z Poľska. Zdravotné aj sociálne poistenie zaplatil priamo v Poľsku. Na základe čoho musí doriešiť
legislatívu do roku 2011, s pánom B., pracovníkom Sociálnej poisťovne. Žalovaná prerušila konanie
o odvolaní a vyzvala žalobcu na predloženie dôkazu o podaní žiadosti o určenie príslušnosti k právnym
predpisom. Z dôvodu že v lehote požadovaný dôkaz žalovanej nepredložil pokračovala v odvolacom
konaní a dňa 6.09.2019 vydala rozhodnutie ktorým odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla

a potvrdila prvostupňové rozhodnutie o určení vzniku povinného nemocenského a dôchodkového
poistenia dňa 01.07.2012.

36. Oznámením zo dňa 18.12.2019 žalovaná žalobcovi oznámila, že dňa 09.06.2019 mu zaniklo
povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Oznámením zo

dňa 18.12.2019 žalovaná žalobcovi oznámila, že dňa 17.01.2019 mu vzniklo povinné nemocenské
a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Oznámením zo dňa 18.12.2019 žalovaná
žalobcovi oznámila, že dňa 27.02.2017 mu zaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie
samostatne zárobkovo činnej osoby. Oznámením zo dňa 18.12.2019 žalovaná žalobcovi oznámila, že
dňa 01.07.2017 mu vzniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej

osoby. Oznámením zo dňa 18.12.2019 žalovaná žalobcovi oznámila, že dňa 10.07.2018 mu zaniklo
povinné nemocenské a dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby.

37. Žalobca podal dňa 30.01.2020 dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typ B za
rok 2011. Z dodatočného daňového priznania z dani príjmov fyzickej osoby žalobcu za rok 2011 vyplýva,

že žalobca dosiahol v roku 2011 príjmy zo zdrojov v zahraničí vo výške 83572,50, odvody SP boli vo
výške 2870,30 Eur a Odvody ZP vo výške 7263,20 Eur, daň zaplatená vo výške 16714,45 Eur.

38. Žalobca uzavrel dňa 01.07.2010 Hráčsku zmluvu o výkone športovej činnosti profesionálneho
futbalového hráča s ŠK Slovana Bratislava futbal a.s. na dobu určitú od 01.07.2010 do 30.06.2013.

39. Žalobca uzavrel dňa 01.03.2012 Hráčsku zmluvu o výkone športovej činnosti profesionálneho
futbalového hráča s ŠK Slovana Bratislava futbal a.s. na dobu určitú od 01.03.2012 do 31.12.2014. Na
základe uvedenej zmluvy si ŠK Slovan Bratislava uplatnil 14.11.2014 opciu na 1 rok do 31.12.2015.

40.Žalobcauzavreldňa01.07.2010sošportovýmklubomWislaKrakówSpólkaAkcyjnaHráčskuzmluvu
na dobu určitú od 01.07.2010 do 30.06.2011.

41. Z ust. § 209 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo

spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení
rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol
orgán verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval. Z ust. § 195 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení súčasne vyplýva pre organizačnúzložku Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne
zistila skutočný stav veci a na ten účel je povinná obstarať si potrebné podklady na rozhodnutie. Týmito
podkladmi sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako

aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne má povinnosť pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne
všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka
konania (§ 195 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení). Z ust. § 218 ods. 1 citovaného zákona vyplýva
pre odvolací orgán (žalovaného) povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie (prvostupňového orgánu

verejnej správy) v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené
nedostatky odstrániť.
42. Žalovaná sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami neriadila. Správny súd v tejto súvislosti
považuje za potrebné uviesť, že požiadavka na riadne odôvodnenie rozhodnutia (okrem § 209 zák.
č. 461/2003 Z. z.) vyplýva aj z článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ktoré je možné subsumovať pod právo

na spravodlivý súdny proces. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 46 ods. 1
Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru je v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR i ESĽP aj právo
účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s
predmetomkonania.PodľakonštantnejjudikatúryESĽP(napríkladGarciaRuizvs.Španielsko,rozsudok

z 21.01.1999 a iné) pre správne súdnictvo vyplýva záver, že na každý relevantný argument účastníka
musí orgán verejnej správy primerane reagovať, to znamená vo svojom odôvodnení musí presvedčivým
spôsobom ponúknuť účastníkovi konania odpoveď, či je jeho argument dôvodný a aký záver z toho
pre konanie vyplýva. Rovnako aj na každý irelevantný argument musí orgán verejnej správy reagovať
minimálnym spôsobom tzn. stručne objasniť, prečo je argument nedôvodný. Problematikou týkajúcou

sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberá vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR (napr. v
nálezoch sp. zn. I.ÚS 243/07, I.ÚS 114/08, III.ÚS 36/2010), v ktorých Ústavný súd SR o. i. konštatoval,
že „...jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu
pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v
súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a

úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť
súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane
toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom ktorý
zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú

vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ Obdobne Najvyšší súd SR prostredníctvom svojej judikatúry
vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy: „...
odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy ... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú
argumentáciuosplneníformálnejamateriálnejpodmienkyvdostatočnomrozsahu,tzn.,žepriemernému
adresátovi je daná možnosť z jemu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností

(dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem
aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva vedúcej k
myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti.“ Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy
nebude spĺňať uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné, čo je dôvodom na zrušenie rozhodnutia
orgánu verejnej správy. Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je len také rozhodnutie, ktorému

úplne chýba odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú
skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy,
ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť
tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej
správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a

z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových
a právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k
hmotnoprávneho nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne aby sa
zaoberal tvrdeniami a námietkami účastníkov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za
to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovanej je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

43. Žalobca namietal, že žalovaná nezohľadnila pri predpísaní platieb poistného ním uhradené platby
za február, marec, január 2017 a november, október,, december 2016, pričom pri platbách za uvedené
mesiace žalobca riadne uviedol variabilný aj špecifický symbol. Súd dospel k záveru, že uvedenánámietka žalobcu je dôvodná. Z ust. § 142 ods. 7 ZSP vyplýva povinnosť pri platení poistného platbu
identifikovať variabilným a špecifickým symbolom. Len bez ich uvedenia je žalovaná oprávnená priradiť
platby k obdobiu podľa svojho uváženia. Žalobca platby vykonané 20.03.2017 a 04.01.2017 riadne

označil ako prideleným variabilným symbolom tak aj špecifickým symbolom ktorí obsahoval príslušný
kalendárnym mesiac a rok (obdobie na ktorý sa vzťahovala platba uvádzal aj do poznámky pre príjemcu
na bankovom príkaze). Žalovaná nebola oprávnená uvedené platby priradiť k iným obdobiam, pričom
neobstojí ani argumentácia že tak robila v záujme prednostne uspokojiť staršie pohľadávky aby sa
nezvyšoval počet dní omeškania žalobcu resp. že by sa výška dlžnej sumy nezmenila, zmenilo by

sa len obdobie za ktoré bola dlžná suma predpísaná. Zákon v prípade riadneho uvedenia symbolov
neposkytuje žalovanej žiadnu úvahu v otázke zaevidovania a priradenia poistného, je výlučne na vôli
poistenca v prípade ak má splatné poistné za viacero období poistné z ktorého obdobia sa rozhodne
splniť/nesplniť. Keďže žalobca preukázateľne vykonal platby poistného za obdobia február, marec,
január 2017 a november, október, december 2016, pričom tieto platby žalovaná vôbec pri predpisovaní
poistného za uvedené mesiace nezohľadnila a poistné mu za uvedené obdobie predpísala, dospel súd

k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej ohľadne poistného predpísaného za február, marec,
január 2017 a november, október, december 2016 vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu , pričom záver žalobcu vzťahujúci sa k ne/zaevidovaniu uvedených platieb nie je v napadnutom
rozhodnutí preskúmateľne zachytený.

44. Príloha prvostupňového rozhodnutia zachytáva iba rozpis dlžného poistného za jednotlivé mesiace
počnúc februárom 2013, bez zmienky o jednotlivých úhradách vykonaných žalobcom, resp. aký mali
na dlžné poistné vplyv.

45. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí uvádza že žalobca uhradil poistné za obdobie od 1.2.2013

do 28.02.2013 v nižšej sume a za obdobia od 1.3.2013 až 29.01.2014, 11.06.2014 až 9.6.2016 ,
17.01.2017 až 27.02.2017 a 1.7.2017 až 1.8.2018 neuhradil poistné vôbec. Žiadnym spôsobom však
nie je zrejmé na základe akých úvah k záveru o čiastočnej úhrade poistného - v nižšej sume za
obdobie od 01.02.2013 do 28.02.2013 došla. Jediná nepriama zmienka o čiastočnej úhrade poistného
za február vyplýva z prílohy prvostupňového rozhodnutia (rozpisu dlžného poistného) kde je uvedené

dlžné poistné a príspevky spolu 612,98 eur. Nakoľko ide o sumu nižšiu ako nasledujúce mesiace, javí
sa že ide o čiastočne uhradené poistné.

46. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nie je zrejmé, prečo žalovaná pristúpila k „zmene“
napadnutého rozhodnutia tak, že z jeho výroku niektoré mesiace vypustila a nahradila ich inými

zjednodušené povedané „zúženými“ obdobiami, bez toho aby to malo akýkoľvek vplyv na celkovú výšku
predpísaného poistného. Napadnuté rozhodnutie je preto aj z uvedeného dôvodu nepreskúmateľné.
Neobsahuježiadnedôvody,ktorébymoholsúdvtomtosmerepreskúmať. Celérozhodnutieneobsahuje
žiadnu zmienku o konkrétnej výške akejkoľvek úhrady vykonanej žalobcom, a ani zmienku o dôvode
prečo bolo žalobcovi predpísané prvostupňovým rozhodnutím dlžné poistné za obdobie január 2014,

jún 2014, jún 2016, január 2017, február 2017 a júl 2018 a žalovanou bolo poistné predpísané len za
obdobia 1. január 2014 až 29. január 2014, 11. jún 2014 až 30. jún 2014, 1 jún 2016 až 9. jún 2016, 17
január 2017 až 31. január 2017, 1. február 2017 až 27. február 2017 , a deň 1. júl 2018.

47. Z napadnutého rozhodnutia taktiež vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaná dospela k výške

vymeriavacích základov žalobcu na platenie poistného za jednotlivé obdobia.

48. Žalovaná síce mala snahu rozhodnutie a závery v ňom zachytené odôvodniť v priebehu súdneho
konania (uvedením spôsobu výpočtu vymeriavacích základov ako aj podrobným odôvodnením akým
spôsobom zaevidovala jednotlivé platby uhradené žalobcom) takýmto postupom však nedostatok

dôvodov napadnutého rozhodnutia nie je možné odstrániť. Dopĺňanie dôvodov rozhodnutia v rámci
vyjadrení v priebehu súdneho konanie nemôže zhojiť nepreskúmateľnosť a teda nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

49. K námietke žalobcu, že žalovaná nezohľadnila podanie dodatočného daňového priznania žalobcom

súd uvádza, že zo znenia ustanovenia § 142 ods. 4 ZSP vyplýva, že dátum podania dodatočného
daňového priznania je rozhodujúci pre výšku poistného z povinného poistenia len do budúcnosti a iba
počas plynutia aktuálneho poistného obdobia. Pričom k výkladu § 21 ods. 3 ZSP je rozhodujúce, či môže
alebo nemôže podanie dodatočného daňového priznania ovplyvniť platenie poistného do minulosti.Nie je pri tom rozhodujúce, či by takáto zmena znamenala vznik poistenia, zánik poistenia alebo iba
zníženie sumy poistného. Podľa § 21 ods. 3 ZSP podaním dodatočného daňového priznania sa môže
ovplyvniť iba aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie, pričom takáto zmena smeruje

do budúcnosti (vykoná sa od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane). Zohľadnenie dodatočného daňového
priznania za rok 2011 vzhľadom na jeho podanie v roku 2020 tak nebolo v danom prípade možné.

50. K námietke žalobcu týkajúcej sa určenia uplatniteľných právnych predpisov súd uvádza, že princíp,

že osoba pri výkone činnosti v rôznych členských štátoch podlieha len predpisom jedného členského
štátu, je kľúčovým cieľom základného nariadenia, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných
ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť Zo znenia
čl. 13 základného nariadenia je zrejmé, že toto nariadenie potom priamo upravuje použiteľné právne
predpisy. Len čo sa teda na určitá osoba ocitne v situácii, ktorú predpokladá toto nariadenie, uplatňuje sa
na ňu bez ďalšieho, čo znamená, že sa na ňu podľa pravidiel ustanovených v tomto nariadení vzťahujú

len právne predpisy jedného členského štátu. Z . čl. 2 ods. 1 základného nariadenia vyplýva, že stačí,
abyosobavniektoromčlenskomštátepodliehalaprávnympredpisomupravujúcimdávkyvstarobe(teda
napr. dôchodkovému poisteniu v Slovenskej republike), a spadá do osobnej pôsobnosti nariadenia. Na
účely čl. 13 základného nariadenia je potom zasa podstatné, či osoba vykonáva v inom členskom štáte
určitú činnosť (napr. žalobca v Poľsku), ale nie to, či by táto činnosť v tomto členskom štáte zakladala

účasť na sociálnom poistení.

51. Na čl. 13 základného nariadenia nadväzuje čl. 16 vykonávacieho nariadenia. Zo znenia čl. 16 ods. 1
a 6 vyplýva, že osoba má informovať príslušnú inštitúciu členského štátu bydliska o tom, že vykonáva
činnosť v rôznych štátoch, a ak tak neurobí, môže táto inštitúcia postupovať podľa čl. 16 aj z vlastného

podnetu, len čo sa dozvie o takejto činnosti. Táto inštitúcia sa môže o činnosti v inom členskom štáte
dozvedieť až potom, čo sa táto činnosť začala vykonávať, a dokonca miestami až potom, čo už sa jej
výkon skončil. Napriek tomu čl. 16 neobmedzuje túto inštitúciu žiadnym časom, dokedy môže uplatniť
postup podľa tohto článku. Inak povedané, keďže ustanovenie čl. 13 základného nariadenia sa na
dotknutú osobu vzťahuje okamihom, kedy začala vykonávať tam uvedené činnosti v rôznych štátoch, no

príslušná inštitúcia sa o tom môže dozvedieť až po skončení tejto činnosti, môže táto inštitúcia aj spätne
ustáliť, aké právne predpisy sa na dotknutú osobu podľa čl. 13 vzťahovali v čase, kedy vykonávala tam
uvedené činnosti.

52. Podľa čl. 19 ods. 2 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne

predpisysúuplatniteľné,poskytneosvedčenie,žetietoprávnepredpisysúuplatniteľné,prípadneuvedie,
dokedy a za akých podmienok sú uplatniteľné. Toto osvedčenie podľa čl. 5 ods. 1 cit. nar. uznávajú
inštitúcie iných členských štátov, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil
za neplatné.

53. V prípadoch upravených v čl. 13 základného nariadenia môže príslušná inštitúcia členského štátu
bydliska ustáliť, že právne predpisy tohto členského štátu sa vzťahujú na osobu, ktorá vykonáva činnosť
v inom členskom štáte.

54. Určenie použiteľných právnych predpisov inou inštitúciou tak zásadne nemá vplyv na oprávnenie

tejto inštitúcie vydať potvrdenie A1. Z toto vyplýva, že inštitúcia, ktorá je oprávnená ustáliť použiteľné
právo, vydá tieto potvrdenia až po jeho ustálení, ku ktorému takisto dôjde až po skončení obdobia,
ktorého sa toto potvrdenie týka.

55. Zo všetkých uvedených dôvodov tak podľa správneho súdu možno uzavrieť, že žalovaná bola

oprávnená a povinná ustáliť právne predpisy, ktorým podliehal žalobca od 01.07.2010 do 01.07.2012
nielen v priebehu rozhodovania o vzniku poistného ale aj v priebehu konania o jeho predpísaní, a to len
čo sa dozvedela, že žalobca v tomto období vykonával činnosť zamestnanca v Poľsku ako aj činnosť
na území SR. Administratívny spis ako aj jej vyjadrenie poskytuje oporu pre záver, že žalovaná takto
nepostupovala.

56. Z už z citovanej základnej zásady, že osoba má podliehať len právnym predpisom jedného členského
štátu, vyplýva, že nie je prípustné akési obdobie „neistoty“, kedy nebude jasné, aké predpisy sa na
pracovníka majú použiť (rozsudok z 2. marca 2023, C-410/21 a C-661/21, DRV Intertrans de VerbraekenJ. en Zonen BV, ods. 53 a nasl.). Preto aj predbežné určenie použiteľných predpisov podľa čl. 16 ods. 2
vykonávacieho nariadenia treba považovať za „určenie použiteľných predpisov“ s tým dôsledkom, že na
osobu sa tieto predpisy skutočne vzťahujú. Ak teda príslušná inštitúcia bydliska tejto osoby predbežne

podľa čl. 16 ods. 2 určí, že sa na osobu vzťahujú jej právne predpisy, je oprávnená od tohto okamihu
vychádzať z použiteľnosti týchto predpisov.

57.Vkonanínebolosporné,žežalobca jefyzickáosobasbydliskomvSlovenskejrepublike,ktorýodjúla
2010 do júna 2011 pôsobil na základe hráčskej zmluvy v Poľskej republike, a zároveň v období od júla

2011 od decembra 2011 na základe hráčskej zmluvy vykonával činnosť SZČO v Slovenskej republike.
Žalobca mal taktiež uzavretú Hráčsku zmluvu o výkone športovej činnosti profesionálneho futbalového
hráča s ŠK Slovana Bratislava futbal a.s. na dobu určitú od 01.07.2010 do 30.06.2013.

58. Na žalobcu sa priamo vzťahuje nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadnie) a jeho vykonávacie nariadenie č.

987/2009. V zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodne čl. 249 Zmluvy o Európskom
spoločenstve) je nariadenie právnym aktom únie, majúci všeobecnú platnosť, je záväzné vo svojej
celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Nariadenie je nástrojom unifikácie
európskeho práva a rozhodnutím orgánu členského štátu, vrátane vnútroštátneho súdu nie je možné
vylúčiť jeho použitie pre konkrétny prípad.

59. Otázka, či žalobca spĺňa predpoklady pre aplikáciu č. 13 ods. 3 základného nariadenia, a teda či je
osobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo
činná osoba v odlišných členských štátoch, je predmetom hmotnoprávneho posúdenia, na vykonanie
ktorého je príslušná výlučne inštitúcia určená vykonávacím nariadením.

60. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte, než určuje
nariadenie, na takéto posúdenie príslušná nie je. Akýkoľvek iný postup by totiž viedol k popretiu
cieľa nariadení, ktorým je o.i., aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému
sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných

ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť (bod 15
preambuly základného nariadenia).

61. Pokiaľ by o skutočnosti, či konkrétna osoba spĺňa podmienky uplatnenia čl. 13 ods. 3
základného nariadenia, rozhodovali inštitúcie sociálneho poistenia, resp. súdy jednotlivých členských

štátov samostatne, mohlo by dôjsť k situácii, že rozhodnú rôzne, následkom čoho by táto osoba
podliehala systému sociálneho zabezpečenia viacerých štátov alebo nepodliehala systému sociálneho
zabezpečenia žiadneho zo štátov. Práve na vylúčenie vzniku takýchto situácií európsky normotvorca
prijal základné a vykonávacie nariadenie, pričom vykonávacie nariadenie v čl. 13 v spojení prípadne s
rozhodnutím č. A 1 stanovuje postup určovania uplatniteľnej legislatívy.

62. Z ustanovenia čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy
určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby, ktorá má podliehať čl. 13 základného nariadenia.
V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca má bydlisko v Slovenskej republike, a teda na
určenie uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu je príslušná slovenská inštitúcia ZUS. Nebola sporným ani

skutočnosť, že žalovaná uplatniteľnú legislatívu v prípade žalobcu neurčila.

63. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že v priebehu konania o odvolaní proti rozhodnutiu
o určení vzniku sociálneho poistenia k 01.07.2012 žalovaná od žalobcu požadovala dôkaz že podal
žiadosť o určenie uplatniteľných predpisov. Už z uvedeného jej postupu zrejmé, že žalovaná už v čase

rozhodovania o vzniku poistenia dospela k záveru, že v prípade žalobcu prichádza do úvahy určenie
uplatniteľnej legislatívy v rozhodnom období. Bez bližšieho vysvetlenia však zaťažila žalobcu bremenom
dôkazu podania takejto žiadosti resp. preukázania podania takejto žiadosti u žalovanej ako slovenskej
inštitúcii ZUS. Z ustanovení základného a vykonávacieho nariadenia však jasne vyplýva, že príslušná
inštitúcia ZUS určí uplatniteľnú legislatívu aj bez návrhu dotknutej osoby

64. Súd sa plne stotožňuje s názorom žalovanej že rozhodnutie o vzniku a zániku poistenia je nielen pre
správny orgán ale aj súd, pokiaľ nadobudlo právoplatnosť záväzné a súd nemôže preskúmavať samotné
podmienky takéhoto vzniku. Viazanosť právoplatným rozhodnutím o vzniku poistenia k 01.07.2012súd žiadnym spôsobom nespochybňuje. Zároveň však vzhľadom na uvedenú analýzu ustanovení
základného a vykonávacieho nariadenia v spojení s okolnosťami prípadu dopadajúcimi na žalobcu
zastáva názor že žalovaná ako slovenská inštitúcia ZUS, je v prípade žalobcu nielen oprávnená ale

aj povinná rozhodnúť o uplatniteľnej legislatíve (bez toho aby súd akýmkoľvek spôsobom prejudikoval
výsledok takéhoto rozhodnutia) nakoľko bez rozhodnutia o určení použiteľnej legislatívy nie je v prípade
žalobcu s konečnou platnosťou vyriešená otázka príslušnosti inštitúcií sociálneho zabezpečenia
dotknutých členských štátov, čím nie je vylúčené že žalobca by v rozhodnom období fakticky podliehal
legislatíve viacerých členských štátov. (na základe jeho činnosti a príjmu z Poľskej republiku do

30.06.2011 mu vzniklo poistenie k 01.07.2012 v SR a nie je však vylúčené že pri obdobnej úprave
poistenia v Poľskej republike by mu boli rovnaké povinnosti uložené aj v zahraničí)

65. Oprávnenie a povinnosť príslušnej inštitúcie rozhodnúť o uplatniteľnosti právnych predpisov nie
sú žiadnym spôsobom ovplyvnené alebo vylúčené existenciou právoplatného rozhodnutia o vzniku
poistenia. Základné nariadenie je nástrojom unifikácie európskeho práva a žiadnym rozhodnutím orgánu

členského štátu (a teda ani právoplatným rozhodnutím o vzniku poistenia) nie je možné vylúčiť jeho
použitie pre konkrétny prípad.

66. Správne orgány, rovnako ako súdy, musia z takéhoto určenia uplatniteľných právnych predpisov
vychádzať. Definitívne určenie uplatniteľných právnych predpisov je pre súd záväzné (rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/20/2015 zo dňa 27. apríla 2016).

67. K námietkam týkajúcich sa nesprávneho predpísania penále žalobcovi súd uvádza, že toto bolo
vykonané rozhodnutím, ktoré nie je predmetom preskúmavania v prebiehajúcom súdnom konaní, a ako
také sú vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu irelevantné.

68. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností správny súd uzavrel, že žalovaná nedostatočne zistila
skutkový stav, zároveň napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnila, a súčasne došlo v konaní
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia, čo podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) SSP

zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovanej.

69.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti,zistiacdôvodnosťsprávnejžaloby,správnysúdnapadnuté
rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) v spojení s § 191 ods. 4 SSP zrušil a vec vrátil žalovanej
na ďalšie konanie.

70. Vzhľadom na kompetencie žalovanej pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu súd
nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie.

71. V ďalšom priebehu konania bude potrebné určiť uplatniteľnú legislatívu za rozhodné obdobie,

takéto rozhodnutie potom podľa jeho obsahu vyhodnotiť vo vzťahu k právomoci príslušného orgánu na
predpísanie poistného za rozhodné obdobia. Úlohou žalovanej taktiež bude riadne zistiť skutkový stav
– zistiť a zohľadniť všetky platby žalobcu tak ako to vyplýva z názoru súdu vyjadreného v odôvodnení
tohto rozsudku , pričom s uvedenými platbami sa bude musieť v odôvodnení svojho rozhodnutia
žalovaná riadne vysporiadať. Žalovaná zároveň jasne, stručne a výstižne uvedie ako dospela k výške

vymeriavacích základov žalobcu za jednotlivé obdobia. Taktiež bude nevyhnutné (v príde ak by žalovaná
opätovne pristúpila k zmene prvostupňového rozhodnutia spôsobom obdobným v tu zrušovanom
napadnutomrozhodnutí)odôvodniťzmenu prvostupňovéhorozhodnutiaauviesťpreskúmateľnédôvody
čiastočného nahradenia predpísania poistného za celé mesiace „zúženými“ obdobiami.

72. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

73. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý
bol v konaní úspešný, priznal voči žalovanej právo na ich úplnú náhradu podľa § 167 ods. 1 SSP

74. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník
samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.

a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).