Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/63/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624010032
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7624010032.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr.StanislavaSojku,PhD.aJUDr.MatejaČintalunaverejnomzasadnutíkonanomdňa24.septembra
2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. a spol., pre zločin podľa § 212 ods. 1 písm. f), ods. 3 písm.
a) Tr.zák., o odvolaní obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 3.2.2025
sp.zn. 6T/4/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolania obžalovaných A. B., C. D. a E. A..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uznal obžalovaných A. B. a E. A. za vinných z prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f), ods. 2 písm. a) Tr.zák. účinného od 6.8.2024 a obžalovaného C. D.
za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f), ods. 2 písm. a) Tr.zák. účinného od 6.8.2024
formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že:

v presne nezistený deň začiatkom roka 2020 na odbernom mieste v C. F. G. F. H. F. I. X, s riadne
uzatvorenou zmluvou o pripojení žiadateľa o pripojenie do distribučnej sústavy č. 24ZVS00000409283
s dodávateľom elektriny, obvinený C. D. na žiadosť obvineného E. A. a za finančnú odmenu a
pre obvineného A. B. vyhotovil na svorkách pripojenia hlavného prívodu na hlavné istenie (pred
elektromerom) prepoj - odbočku na vedľajší istiaci prvok, z ktorého na výstupe pripojil elektrické
vodiče prechádzajúce do vedľajšej rozvodovej skrine na ďalší istiaci prvok, odkiaľ boli napojené

elektrické zariadenia na dolovanie kryptomeny nachádzajúce sa v jednej z miestností v suteréne
budovy Kultúrneho domu v Spišskej Novej Vsi, čím užívateľ týchto elektrických zariadení na dolovanie
kryptomeny obvinený A. B. neoprávnene v období od 13. februára 2020 do 15. júla 2020 odoberal
elektrickú energiu, odber ktorej je spoplatňovaný v zmysle zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o
zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže v dôsledku neoprávneného zásahu do
rozvodových skríň elektroinštalácie budovy dochádzalo k odberu elektrickej energie mimo elektromer v

množstve 268.810,9 kWh a pre Východoslovenskú distribučnú a.s. so sídlom na Mlynskej ulici č. 31 v
Košiciach tým spôsobil škodu vo výške 28.854,02 eur s DPH.

Za to bol obžalovanému A. B. uložený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 s použitím § 36
písm. j), písm. k) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 15 (mesiacov) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

UobžalovanéhoE.A.podľa§44Tr.zák.upustiloduloženiasúhrnnéhotrestupodľa§42Tr.zák.,pretože
trest uložený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7T/44/2024 zo dňa 4.12.2024,

právoplatným dňa 9.12.2024 považuje na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.Obžalovanému C. D. podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. účinného od 6.8.2024 s použitím § 36 písm. j), písm.
l), písm. n) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaní A. B., E. A. a C. D., ktoré písomne odôvodnili
prostredníctvom svojich obhajcov.

Obžalovaný A. B. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že čo sa týka výroku o vine, má za to, že
vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok
spáchal on.

Od začiatku popiera že by spáchal skutok, ktorý mu je kladený za vinu tak, ako je to uvedené v obžalobe.

Zo žiadnej z výpovedí svedkov alebo spoluobžalovaných nevyplýva jeho vina a jeho konanie nenaplňa
ani pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže.

Z vykonaného dokazovania nevyplýva jeho vedomosť o neoprávnenom odbere.

Ani obvinený D. nepotvrdil jeho vedomosť o čiernom odbere, ale len nepriamo vyslovil domnienku, že
podľa neho mohol mať vedomosť o neoprávnenom odbere. Priamo zároveň uviedol, že sa však s ním

o tejto veci nikdy nebavil (poukázal na výpoveďf D. zo dňa 15.7.2020).

Obvinený D. sa priznal, že zásahy do elektrických rozvodov uskutočnil sám a nikto iný nebol pritom
prítomný. Takisto bolo v konaní preukázané, že on ani nedisponoval kľúčmi od predmetných priestorov
a teda sa veci nezmocnil, ani si ju neprisvojil.

Navyše z výpovedí obv. D. a svedka G. vyplýva, že takýto zásah do el.zariadenia môže urobiť len
odborne zdatná osoba a neznalý človek by nevedel, ako to má vykonať.

Poukázal na skutočnosť, že on konanie obv.Jackoviča nijako neovplyvňoval, ani ho nijako na

neoprávnený odber nenabádal, čo vyplýva aj z výpovede obv. D.. Taktiež v čase jeho začatia sťahovania
do objektu už bol privádzací kábel namontovaný.

Má tak za to, že nebol mu preukázaný žiadny úmysel. Jednoducho obž.Jackovič si bez dohody s ním
chcel finančne prilepšiť.

Zároveň poukázal na znalecký posudok č.18/2023 znalca J. E. K..

On sa na zvyšnej časti objektu ani na druhom čiernom odbere alebo neoprávnenom odbere nijako
nepodieľal a už vôbec sa nijako nepodieľal za obdobie od 9.10.2019 do februára 2020.

Ďalej je tiež diskutabilné, či to do výšky škody môže byť zahrnutá DPH. DPH ako taká sa k cene
pripočítava na základe zákona a následne sa odvedie štátu. Nepredstavuje tak škodu na strane
poškodeného.

Nakoľko výška škody je rozhodujúca aj pre naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty má za to, že
presná výška škody nebola u neho dostatočne preukázaná.

Poukázal na to, že po zistení, že išlo o neoprávnený odber so spoločnosťou Pumperhaus s.r.o. sa
mimosúdne dohodol a škoda bola poškodenému spoločnosťou Pumperhaus s.r.o. za odber elektrickej

energie v plnom rozsahu uhradená, pričom faktúra uplatnbená poškodenou spoločnosťou zahrňala aj
sumu, ktorá zahrňala aj 2. neprávnený odber ako aj celý zvyšný objekt domu kultúry. Poukázal na
znenie dohody o urovnaní zo dňa 25.6.2021, kde je v čl.I ods.3 konštatované, že suma 37.000-€ je
paušalizovaná náhradu škody za užívanie priestorov vo vlastníctve účastníka č. 1. Uvedená sumazahŕňa aj náklady za elektrickú energiu spotrebovanú pripojením uvedenej výpočtovej techniky do
elektrickej siete.

Má za to, že z doteraz vykonaného dokazovania vôbec nevyplýva jeho vina a z vykonaných dôkazov
nie je možné ustáliť skutkový stav a vyvodiť právny záver o spáchaní trestného činu. V konaní vôbec
nebolo preukázané naplnenie tak objektívnej ako aj subjektívnej stránky trestného činu. Zo žiadneho
dôkazu nevyplýva jeho vedomosť o čiernom odbere elektrickej energie.
Takisto výška škody nebola v konaní ustálená. Výška škody má pritom vplyv aj na výšku trestu.

Nakoľko je znalecký posudok nepriamym dôkazom na preukázanie jeho viny je ako taký nedostatočný.
Ani súhrn ostatných dôkazov netvorí logickú a ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich
dôkazov, ktorá by ho usvedčovala zo spáchania skutku. Zároveň doteraz vykonané dokazovanie
nevylučuje možnosť aj iného záveru.

Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že
skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, spáchal on.

V tejto súvislosti pripomenul, že záver o jeho vine musí byť jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý,
vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený. Podľa jeho

názoru po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov nebolo spoľahlivo preukázané, že
skutok spáchal on, a teda nebola vylúčená možnosť akéhokoľvek iného záveru, než ako je uvedené
v obžalobe.

Má za to, že v predmetnej veci existuje množstvo skutočností, ktoré zakladajú zákonné dôvody

minimálne pre aplikáciu trestnoprávnej zásady „in dubio pro reo“.

Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa tak v časti výroku o vine, ako aj v časti výroku
o treste zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že ho spod skutku uvedeného v obžalobe oslobodí.

Obžalovaný E. A. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za
nesprávny vo všetkých výrokoch, a to z dôvodu, že bol vydaný na základe nesprávne zisteného
skutkového stavu veci, nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov a nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Je toho názoru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nezákonný z dôvodu neúplného
zistenia skutkového stavu veci. zmysle základných zásad, na ktorých je postavené celé trestné konanie,
konkrétne podľa § 2 ods. 10 zákon č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní
postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Orgány činné v trestnom konaní starostlivosťou objasňujú okolnosti

svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch
vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Má za to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd rozhodol v rozpore s danou zásadou,
kedy prijal rozhodnutie s prihliadnutím len na výpoveď obžalovaného C. D. v prípravnom konaní, ktorý

sa priznal ku spáchaniu skutku a usvedčil ho a obžalovaného A. B. zo spáchania skutku, za ktorý boli
odsúdení.

Konajúci súd tak rozhodol len na základe jedného dôkazu, ktorý svedčil v neprospech obžalovaných,
avšak nezohľadnil už výpovede dvoch obžalovaných, ktorí jednoznačne popreli svoju vinu. Súd je v

trestnom konaní viazaný zásadou, zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností, kedy musí s
rovnakou starostlivosťou vykonávať dôkazy, ktoré svedčia v prospech, aj tie ktoré svedčia v neprospech
obvineného.

Má za to, že na základe výpovede jedného obžalovaného súd nemohol považovať vinu obžalovaných

za dokázanú bez dôvodných pochybností, nakoľko tento dôkaz bol v rozpore s ostatnými vykonanými
dôkazmi a teda, keby súd hodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, nedospel by tak k záverom
uvedeným v odôvodnení rozsudku.Na preukázanie viny musí súhrn priamych a nepriamych jednoznačne preukázať všetky okolnosti
skutku a usvedčiť konkrétneho páchateľa, ale zároveň vylúčiť možnosť akéhokoľvek iného záveru. Súd
je vždy povinný pri posudzovaní viny obžalovaného prihliadať na zásadu „in dubio pro reo“, teda v

pochybnostiach v prospech obvineného.

Navrhol, aby krajský súd ako odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. c) a podľa § 322 ods. 1 Tr.por.
rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

Obžalovaný C. D. v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu vo výroku o uložení
mu trestu považuje za nesprávne.

Má za to, že sa súd nevysporiadal dostatočne so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie v
súvislosti s ukladaním mu trestu, a preto považuje uložený trest za neprimeraný, pretože súd pri jeho

ukladaní nezohľadnil špecifické aspekty danej veci ako aj jeho osobné pomery.

Trestnýčin,ktorýmujesúdomkladenýzavinumalspáchaťzačiatkomroka2020,pričomtrestnéstíhanie
v predmetnej trestnej veci sa začalo vydaním uznesenia vyšetrovateľa PZ SNV dňa 1.7.2020 a vznesené
obvinenie mu bolo dňa 11.11.2021. Rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Ves bolo vyhlásené

dňa 3.2.2025.

Z listinných dôkazov, ktoré boli oboznamované na hlavnom pojednávaní - charakteristiky jeho osoby z
miesta bydliska, odpis z registra stretov a priestupkov a iné, je zrejmé, že u neho ide o osobu, ktorá
v minulosti nepáchala žiadnu trestnú činnosť a aj po vznesení obvinenia v tejto veci, v ďalšom viedol

riadny život.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste poukázal síce na zásady vyjadrené v § 33a a § 34 Tr.zák., a
to predovšetkým, že páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie; že sankcie sa ukladajú s
prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a

jeho pomery; že má súd prihliadať na spôsob spáchania činu, na jeho následok, zavinenie, priťažujúce
a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie následku trestného činu, avšak
má za to, že pri ukladaní mi trestu sa nimi dôsledne neriadil.

Súd totiž vôbec nevzal do úvahy skutočnosť, že od spáchania predmetného trestného činu (začiatok
roka 2020) až do vynesenia rozsudku uplynulo cca 5 rokov. V zmysle § 34 ods. 4 Tr.zák. pritom tiež
platí, že pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na „dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu”.
Súd taktiež vôbec nevzal do úvahy možnosť postupu pri ukladaní mu trestu, ktorý navrhol

prostredníctvom svojej obhajkyne v záverečnej reči, a to upustenie od potrestania.

Má za to, že pri jeho osobe boli a sú kumulatívne splnené podmienky na upustenie od potrestania
v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. a) Tr.zák. podľa ktorého od potrestania páchateľa prečinu,
ak ním nebola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno upustiť, ak páchateľ primal

spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak vzhľadom na
povahu spáchaného prečinu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že už samotné
prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu.

Predmetným trestným činom, v tomto prípade prečinom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti

stanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby 4 roky, t.j neprevyšuje hornú hranicu
5 rokov, nebola ako jeho následok spôsobená smrť a ani ťažká ujma na zdraví.

Ku skutku, ktorý mu bol kladený za vinu sa dobrovoľne primal a svojim postojom tak v prípravnom
konaní, kedy spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní pri objasňovaní veci, ako aj v konaní

pred súdom, kedy sa zúčastňoval všetkých vytýčených hlavných pojednávaní, urobil vyhlásenie o svojej
vine a svoj čin aj úprimne oľutoval, preukázal, že skutočne v danom prípade sa u neho jednalo o tzv.
nerozvážne vybočenie z inak riadneho života, čo osvedčuje aj odpis z jeho registra trestov, z ktorého jezrejmé, že ako pred spáchaním predmetného činu, tak i po jeho spáchaní viedol riadny život, bol a je
riadne zamestnaný a nedopustil sa žiadnej inej trestnej činnosti.

Samotné prejednanie veci pred súdom ako aj samotné vedomie, že je voči jeho osobe vedené trestné
stíhanie (cca 5 rokov) je možné považovať pri jeho osobe za dostatočne výchovné, čo je aj v konečnom
dôsledku účelom trestu.

Pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a ani po roku 2020, kedy mu bolo vznesené obvinenie

v danej veci, sa nedopustil žiadneho trestného činu. Plne si uvedomil nesprávnosť svojho konania a do
dnešného dňa toto svoje konanie ľutuje.
Má za to, že v jeho prípade boli skutočne splnené podmienky, aby súd mohol postupovať v zmysle § 40
ods. 1 písm. a) Tr.zák. a pri uznaní jeho viny upustil u neho od potrestania.

Žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného

súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 6T/4/2024 zo dňa 3.2.2025 vo výroku o treste a na základe § 322 ods. 3
Tr.por. rozhodol, že v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) Tr.zák. u neho upustí od potrestania.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolania nie sú dôvodné.

Podľa § 2 ods.12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolnostíprípadujednotlivo,ivichsúhrne,nezávisléodtoho,čiichobstaralsúd,orgányčinnévtrestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Rozsudok prvostupňový súd odôvodnil v zmysle intenciách § 168 ods.1 Tr. por. a v rozsudku stručne
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Na obžalovaných bola na prvostupňový súd podaná obžaloba pre skutok pôvodne kvalifikovaný ako
zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f) , ods. 3 písm. a) Tr. zákona a po nadobudnutí účinnosti novely
Trestného zákona dňa 06.08.2024 zákonom č. 40/2024 Z. z. bol právne kvalifikovaný ako prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. f), ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom smere,
aby mohol vo veci zákonným spôsobom rozhodnúť.
Prvostupňový súd odôvodnil podrobne svoje rozhodnutie, vyhodnotil jednotlivé dôkazy aj vo vzájomných
súvislostiach a rozviedol aj úvahy, ktorými sa riadil pri ustálení skutku. Prvostupňový súd správne

skonštatoval, že obžalovaný C. D. je usvedčovaný najmä vlastnou výpoveďou z prípravného konania,
výpoveďami svedkov, listinnými dôkazmi, ako aj vlastným vyhláseným viny v zmysle § 257 ods. Tr.
por., ktoré učinil na hlavnom pojednávaní a ktoré prvostupňový súd prijal. Obžalovaných A. B. a E. A.
taktiež usvedčuje výpoveď obžalovaného C. D. z prípravného konania, ako aj výpovede svedkov, listinné
dôkazy a znalecké posudky.

Keďže rozhodnutie prvostupňového súdu a krajského súdu z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok a s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu sa krajský súd plne stotožnil, nie je potrebné tieto
dôvody znovu opakovať ale krajský súd len na nich odkazuje.

Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj právna kvalifikácia. Je totiž nepochybné, že
obžalovaní A. B. a E. A. po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnili skutkovú podstatu prečinu krádeže
podľa § 212 ods.1 písm. f), ods. 2 písm. a) Tr zák. účinného od 6.8.2024. Obžalovaný C. D. naplnil znaky
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. f), ods. 2 písm. a) Tr. zák. účinného od 6.8.20274 formou
účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák.

Uvedeného prečinu sa obžalovaní dopustili tým, že v presne nezistený deň začiatkom roka 2020 na
odbernom mieste v C. F. G. F. H. F. I. X, s riadne uzatvorenou zmluvou o pripojení žiadateľa o pripojenie
do distribučnej sústavy č. 24ZVS00000409283 s dodávateľom elektriny, obvinený C. D. na žiadosťobvineného E. A. a za finančnú odmenu a pre obvineného A. B. vyhotovil na svorkách pripojenia
hlavného prívodu na hlavné istenie (pred elektromerom) prepoj - odbočku na vedľajší istiaci prvok, z
ktorého na výstupe pripojil elektrické vodiče prechádzajúce do vedľajšej rozvodovej skrine na ďalší

istiaci prvok, odkiaľ boli napojené elektrické zariadenia na dolovanie kryptomeny nachádzajúce sa v
jednej z miestností v suteréne budovy Kultúrneho domu v C. F. G., čím užívateľ týchto elektrických
zariadení na dolovanie kryptomeny obvinený A. B. neoprávnene v období od 13. februára 2020 do
15. júla 2020 odoberal elektrickú energiu, odber ktorej je spoplatňovaný v zmysle zákona č. 251/2012
Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keďže v dôsledku

neoprávneného zásahu do rozvodových skríň elektroinštalácie budovy dochádzalo k odberu elektrickej
energie mimo elektromer v množstve 268.810,9 kWh a pre Východoslovenskú distribučnú a.s. so sídlom
na Mlynskej ulici č. 31 v Košiciach tým spôsobil škodu vo výške 28.854,02 eur s DPH.

Záver o vine obžalovaných je možné oprieť predovšetkým o výpoveď obžalovaného C. D., ktorý
podrobne opísal svoju účasť na skutku a uviedol, že konal na základe oslovenia E. A., ktorý hľadal

vhodné priestory pre A. B.. Zároveň výslovne potvrdil, že nelegálne pripojenie (čierny odber) vykonal na
žiadosť E. A. a o uskutočnení tohto ho následne informoval. Uviedol tiež, že o nelegálnom odbere vedel
aj A. B., keďže ho osobne prišiel skontrolovať. Obžalovaný zároveň potvrdil aj to, že A. B. mu vyplácal
odmenu za 24 - hodinovú starostlivosť za chod serverovne.

Odvolací súd nezistil pochybenie ani pri určení druhu a výmery trestu u obžalovaných a tresty, ktorý
im boli uložené zodpovedajú hľadiskám uvedeným v § 34 a nasl. Tr. zák. Pri rozhodovaní o druhu a
výmere ukladaného trestu prihliadal prvostupňový súd najmä na spôsob spáchania trestného činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
ako aj na osoby obžalovaných, ich pomery a možnosti ich nápravy. U obžalovaného A. B. súd zistil dve

poľahčujúce okolnosti, a to, že pred spáchaním skutku viedol riadny život ( § 36 písm. j) Tr. zákona) a že
dobrovoľné nahradil spôsobenú škodu (§ 36 písm. k) Tr. zákona). U obžalovaného C. D. boli zistené
tri poľahčujúce okolnosti, a to že pre spáchaním skutku viedol riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zákona),
že sa ku spáchaniu skutku priznal a svoje konanie oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zákona) a že svojou
výpoveďou napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti (§ 36 písm. n) Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti

u obžalovaných zistené neboli.

Na základe uvedeného dospel prvostupňový súd k záveru, že na splnenie účelu trestu bude
u obžalovaných A. B. a C. D. postačujúce uloženie trestu spojeným s odňatím slobody s podmienečným
odkladom, uloženého pri dolnej hranici trestnej sadzby.

Zároveň súd považoval súhrnný trest uložený Okresným súdom Liptovský Mikuláš, sp. zn. 7T/44/2024
zo dňa 04.12.2024, vo výmere 3 rokov a 6 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3
rokov s probačným dohľadom, za dostatočný na nápravu obžalovaného E. A. a na ochranu spoločnosti.

Vzhľadom na uvedené bolo teda aj podľa názoru krajského súdu nepochybne preukázané, že skutok

uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku tak, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, sa stal
a tiež, že ho spáchali obžalovaní.

V ďalšom odvolací súd poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, s ktorými
sa v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi uvedenými
v odvolaniach obžalovaných, ale v plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku
prvostupňového súdu, a preto odvolania obžalovaných ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny
opravný prostriedok nie je prípustný.