Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318206619
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:2318206619.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ H. narodeného N., 2/ E.j, narodenej N. obaja
zastúpení: Občianske združenie Centrum správnej pomoci Galanta, Galanta, Staničná 1702/10, IČO:
51412802, proti žalovaným 1/ DPS financial consulting, s. r. o., Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO:
46713930, zastúpenému spoločnosťou advoconsulting s.r.o., Trnava, Tamaškovičova 17/2742, IČO:
47253428, 2/ Profesionálna dražobná spoločnosť, s. r. o., Košice, Masarykova 21, IČO: 36583936, o

určenie neplatnosti a neúčinnosti právnych úkonov, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.
26C/37/2018, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 20. novembra 2023
sp. zn. 22Co/13/2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 20. novembra 2023 sp. zn. 22Co/13/2023 a rozsudok Okresného
súdu Galanta z 22. novembra 2022, č. k. 26C/37/2018-328 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu
Galanta na ďalšie konanie.

II. Uznesenie Okresného súdu Galanta z 27. februára 2024, č. k. 26C/37/2018-434 v spojení s
uznesením Okresného súdu Galanta z 28. mája 2024, č. k. 26C/37/2018-561 zrušuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „okresný súd") rozsudkom z 22. novembra
2022, č. k. 26C/37/2018-328 rozhodol vo výroku I. tak, že žalobu zamietol, výrokom II. žalovanému 1/

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a výrokom III. žalovanému 2/ priznal nárok
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.1. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že pokiaľ ide o určenie, že predmetná
zmluvaospotrebnomúvereajejdodatokč.1zodňa13.08.2015uzavretámedzižalobcomažalovaným
1/ je neplatná, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že ide o žalobu podľa § 137 písm. d)
CSP, pričom osobitným predpisom umožňujúcim sa domáhať určenia danej právnej skutočnosti je § 3

ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z o ochrane spotrebiteľa. Súčasne súd prvej inštancie vyslovil záver, že
predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by ju v konečnom dôsledku urobili
neplatnou. Absenciu podstatných náležitostí zmluvy podľa súdu prvej inštancie žalobcovia v konaní
nenamietali. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní žalobcovia nepreukázali a ani
netvrdili, že by spornú zmluvu uzatvorili neslobodne a bez vážnej vôle, zmluva zároveň nejaví známky
neurčitosti a nejasnosti, na základe čoho nemožno na daný stav aplikovať § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. V konaní žalobcami nebolo preukázané a ani tvrdené, že by predmetom spornej zmluvy
bolo plnenie nemožné, preto ju nemožno vyhodnotiť ako neplatnú podľa § 37 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. V neposlednom rade žalobcovia explicitne neuviedli, v čom by mala podľa ich názoru sporná
zmluva vykazovať znaky rozporu so zákonom, prípadne zákon obchádzať alebo v čom sa jej obsah
prieči inštitútu dobrých mravov, žalobcovia nepreukázali a ani nekonkretizovali údajné nekalé praktiky
žalovaného 1/ v súvislosti s uzatváraním spornej zmluvy. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie

tejto časti žaloby nevyhovel.1.2. K tvrdeniam žalobcov o tom, že majú obavu zo straty obydlia, keď žalovaný 1/ pristúpil k výkonu
záložného práva formou predaja nehnuteľností v ich vlastníctve na dobrovoľnej dražbe, súd prvej
inštancie uviedol, že realizácia záložného práva k nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe podľa zákona

č. 527/2002 Z. z. je zákonom prípustným prostriedkom výkonu záložného práva pre prípady, kedy
nastala splatnosť pohľadávky zabezpečenej týmto záložným právom a nebola dlžníkom riadne a včas
uhradená. Ľahostajný prístup k oboznámeniu sa s obsahom zmluvy, ktorú žalobcovia podpísali, nemôže
byť skutočnosťou, ktorú by súd prvej inštancie vyhodnotil v neprospech žalovaného 1/. Záverom súd
prvej inštancie konštatoval, že žalobu nemožno hodnotiť inak ako špekulatívnu, nesledujúcu ochranu

spotrebiteľa, ale majúcu za cieľ oddialiť výkon záložného práva na dobrovoľnej dražbe. K určeniu, že
úkon žalovaného 1/ - výkon záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný
majetok č. N. je neplatný a právne úkony dražobníka žalovaného 2/ smerujúce k realizácii dobrovoľnej
dražby nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. N. pre okres G., obec G., k. ú. G. vedenom
Okresným úradom Galanta - katastrálny odbor sú neplatné, súd prvej inštancie konštatoval, že úkon
žalovaného 1/ „výkon záložného práva" a úkony žalovaného 2/ „smerujúce k realizácii dobrovoľnej

dražby" nie sú právnymi úkonmi ako ich predpokladá § 34 Občianskeho zákonníka. Nemožno preto
uvedený čiastkový žalobný nárok subsumovať pod ustanovenie § 137 písm. d) CSP, pretože nejde o
právnu skutočnosť definovanú v ustanovení § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedený žalobný nárok
je preto podľa súdu prvej inštancie neprípustný.
1.3. Vo vzťahu k tvrdenej neprijateľnosti zmluvných podmienok súd prvej inštancie konštatoval,

že žalobcovia sa obmedzili na označenie údajných neprijateľných zmluvných podmienok, avšak
neprodukovali relevantné tvrdenie o dôvodoch ich neprijateľnosti. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval,
že dohoda o zrážkach zo mzdy ako čiastkové zmluvné dojednanie je zakotvené priamo v texte zmluvy
o úvere v čl. VIII., ide o legálny zabezpečovací inštitút podľa § 551 Občianskeho zákonníka, pričom
právnym poriadkom aprobovaný a v Občianskom zákonníku explicitne zakotvený zabezpečovací inštitút

nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Zabezpečenie záväzku spotrebiteľa danou formou v
čase uzavretia zmluvy o úvere účinná legislatíva nezakazovala, (tzv. zakázané spôsoby zabezpečenia
záväzkubolivtomčaseobsiahnutév§53ods.7Občianskehozákonníka).Dodávateľkrealizáciidaného
čiastkového dojednania doposiaľ nepristúpil, pričom prípadnú realizáciu počnúc 01. 05. 2014 novela
zákona č. 250/2007 Z. z. podstatne obmedzuje. Absencia podstatnej argumentácie zo strany žalobcov

v danom prípade vylučuje možnosť vyhodnotenia čiastkového dojednania ako neprijateľného.
1.4. Vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa čl. V bod 2. a 4. (poplatky a náklady) podľa
súduprvejinštancieniejezrejmé,akúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránv
neprospech spotrebiteľa uvedené čiastkové dojednania zakladajú. Žalobcovia sa obmedzili len na odkaz
načl.Vbod2.abod4.zmluvyoúvere,netvrdilipodstatnéskutočnostivovzťahuktvrdenejneprijateľnosti

zmluvných podmienok, neuviedli prípadné konkrétne negatívne dôsledky na spotrebiteľa, v dôsledku
čoho súd nemal dôvod vykonávať ohľadne uvedenej časti prípadné dokazovanie. Absencia podstatnej
argumentácie potom vylučuje možnosť vyhodnotenia čiastkového dojednania ako neprijateľného.
1.5. Rovnako aj v časti tvrdenej neprijateľnosti zmluvných podmienok v čl. IX bod 8. zmluvy o úvere
mal súd prvej inštancie za to, že predmetné prehlásenie má len deklaratórny charakter a samé o sebe

neznamená vylúčenie možnosti zmluvnej strany domáhať sa na súde neplatnosti zmluvy z dôvodu
tiesne alebo omylu. Nedochádza k protiprávnemu prenášaniu dôkazného bremena na spotrebiteľa,
pretože dôkazné bremeno zákon nekladie na banku. Ak zmluvná strana tvrdí, že zmluva bola uzavretá
v tiesni alebo v omyle, prípadne, že nezodpovedá jej skutočnej vôli, predmetné skutočnosti musí vždy
preukázať tá zmluvná strana, ktorá ich tvrdí. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že predmetné

prehlásenieneposkytujeibaspotrebiteľ,aleobezmluvnéstrany,apretonemožnohovoriťonerovnováhe
v právach a povinnostiach. Pokiaľ ide o určenie ako neprijateľných ustanovení zmluvy, ktorými dal
žalobca súhlas so spracovaním jeho osobných údajov, k týmto súd prvej inštancie uviedol, že legálne
vyžiadanie súhlasu na poskytnutie informácie tvoriacich bankové tajomstvo tretím osobám nemôže byť
neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, ak iný právny predpis, konkrétne

zákon o bankách, takýto postup banky umožňuje za predpokladu, že nedôjde k porušeniu bankového
tajomstva subsumujúceho zároveň aj ochranu osobných údajov klienta. S poukazom na vyššie uvedené
závery ako aj s poukazom na skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 2/ boli v konaní pasívni, keď podľa súdu
prvej inštancie žaloba, tak i nasledujúce písomné vyjadrenia žalobcov 1/ a 2/ predstavujú kompilát
citácií a výňatkov zo súdnych rozhodnutí často len málo s prejednávanou vecou súvisiacich s tým, že

žalobca 2/ sa nedostavil na žiadne z pojednávaní a žalobca 1/ sa dostavil len na jediné pojednávanie, vo
vzťahu k zvyšným pojednávaniam, pričom súdu prvej inštancie zasielal opakované žiadosti o odročenie
pojednávania, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.1.2. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a
žalovaným 1/ a 2/ ako procesne plne úspešným stranám sporu priznal nárok na náhradu trov súdneho
konania voči žalobcom.

2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd" alebo „odvolací súd"), na odvolanie žalobcov, rozsudkom
z 20. novembra 2023 sp. zn. 22Co/13/2023 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil; a
určil, že žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

2.1. Odvolací súd konštatoval, že žalobcovia v odvolaní nešpecifikovali, ktoré podmienky konania
neboli splnené a odvolací súd nesplnenie procesných podmienok konania nezistil. Odvolacia námietka
žalobcov je preto nedôvodná. Preskúmaním obsahu spisu a napadnutého rozsudku dospel odvolací súd
k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v konaní v súlade s príslušnými procesnými normami, nie
je možné konštatovať porušenie procesných práv žalobcov. Vo veci bolo nariadených celkovo dvanásť
pojednávaní. Prvé pojednávanie súd prvej inštancie nariadil na 28. mája 2019, pričom prítomný žalobca

1/vúvodepojednávaniapožiadalsúdojehoodročeniezdôvoduzdravotnejindispozície.Žalobkyňa2/sa
pojednávania nezúčastnila bez ospravedlnenia. Pojednávanie odročené na 8. októbra 2019 súd odročil
na neurčito, keďže žalobca v prvom rade požiadal podaním zo dňa 7. októbra 2019 o jeho odročenie
z dôvodu pracovnej neschopnosti. Predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavené
dňa 7. 10. 2019 a súčasne ospravedlnil neprítomnosť žalobkyne 2/ rade tým, že sa musí starať o deti a

rodinu. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na 16. januára 2020, na ktoré sa dostavili žalobca 1/ a
zástupkyňa žalobkyne 2/; uvedené pojednávanie súd odročil na 16. apríla 2020 z dôvodu, že žalobcovia
navrhli zmenu žaloby, o ktorej bolo potrebné rozhodnúť. Pojednávanie odročené na 16. apríla 2020 súd
prvej inštancie zrušil upovedomením zo dňa 3. apríla 2020 z dôvodu pandémie vírusovej respiračnej
infekcie COVID - 19, vychádzajúc z usmernení krízového štábu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa

10. marca 2020. Z dôvodu protipandemických opatrení boli zrušené aj následne nariadené pojednávania
v termínoch 10. septembra 2020, 14. januára 2021, 29. apríla 2021. Žalobca 1/ požiadal o odročenie
následne nariadeného pojednávania na 27. mája 2021 z pracovných dôvodov, z týchto dôvodov
ospravedlnil aj neúčasť žalobkyne 2/. Súd pojednávanie odročil na 25. novembra 2021, pojednávanie
bolo zrušené opäť z dôvodu aktuálnych protipandemických opatrení spojených s vyhlásením núdzového

stavu. Pojednávanie bolo opäť nariadené na 29. marca 2022. Elektronickým podaním zo dňa 27. marca
2022 žalobcovia 1/ a 2/ požiadali o odročenie pojednávania z dôvodu, že rozšírili žalobu, z tohto
dôvodu súd prvej inštancie odročil pojednávanie na 14. júna 2022. Na uvedenom pojednávaní prítomná
zástupkyňa žalobcov 1/ a 2/ navrhla pristúpenie spoločnosti DPS Financial consulting, s. r. o., následne
preto súd pojednávanie odročil na 11. októbra 2022. Súd prvej inštancie termín pojednávania zmenil na

22. novembra 2022 z dôvodu čerpania dovolenky zákonnou sudkyňou. Dňa 21. novembra 2022 žalobca
1/ elektronickým podaním požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu choroby s tým, že nesúhlasí s
konaním bez jeho prítomnosti, súčasne uviedol že žalobkyňa 2/ je s vnukom hospitalizovaná v nemocnici
v G.. Žalobca 1/ súčasne súdu doručil nečitateľnú kópiu potvrdenia o svojej dočasnej pracovnej
neschopnosti, žalobkyňa 2/ dôvod neprítomnosti nepreukázala žiadnym spôsobom. Zo zápisnice z

pojednávania dňa 22. novembra 2022 vyplýva, že bez ospravedlnenia sa nezúčastnila pojednávania ani
splnomocnená zástupkyňa žalobkyne v 2. rade. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/167/2010) v žiadosti o odročenie pojednávania je potrebné nielen
tvrdiť, že existujú dôvody na odročenie pojednávania, ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť.
Strana sporu teda musí preukázať lekárskym potvrdením existenciu nepriaznivého zdravotného stavu.

V preskúmavanej veci však žalobca 1/ v súvislosti s nariadeným pojednávaním dňa 22. novembra 2022,
na ktorom súd prvej inštancie vyhlásil napadnuté rozhodnutie, nepredložil lekárske potvrdenie, z ktorého
by bolo možné zistiť jeho nepriaznivý zdravotný stav - doručené lekárske potvrdenie je úplne nečitateľné,
žalobkyňa 2/ svoju neprítomnosť neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie pojednávania, rovnako
ako jej splnomocnená zástupkyňa. Na odročenie pojednávania nariadeného vo veci na 22. novembra

2022 preto nebol zákonný dôvod, súd prvej inštancie nepochybil, keď na uvedenom pojednávaní vo veci
rozhodol. S poukazom na vyššie opísaný priebeh konania od podania žaloby dňa 17. 08. 2018, nie je
možné konštatovať, že súd prvej inštancie znemožnil žalobcom realizáciu ich procesných oprávnení,
resp. možnosť ich aktívnej účasti v spore. Žalobcovia mali možnosť uskutočniť im patriace procesné
práva najneskôr na pojednávaní dňa 22. novembra 2022 (osobne alebo prostredníctvom zvoleného

zástupcu), túto možnosť však nevyužili. Pokiaľ strana neprodukuje substancované tvrdenia - ako je tomu
v preskúmavanej veci - nie je možné k takémuto (nesubstancovanému) tvrdeniu vykonať dokazovanie
a súd tak ani nemá možnosť podľa § 150 ods. 2 CSP žiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Odvolací súd tusúhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobcovia produkovali najmä množstvo všeobecných
tvrdení a poukazov na rozhodnutia súdov, ktoré sú v preskúmavanej veci právne irelevantné.
2.2. Zmätočné sú odvolacie námietky žalobcov, podľa ktorých súd prvej inštancie neustálil, ktoré úkony

dodávateľov sú platné, a ktoré neplatné, v dôsledku čoho sa nachádzajú v stave právnej neistoty,
pričom súčasne namietli pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 1. rade. Súd prvej inštancie v odseku
27. napadnutého rozsudku podrobne odôvodnil, že úkony žalovaných 1/ a 2/, určenia neplatnosti
ktorých sa žalobcovia domáhajú („výkon záložného práva" a úkony žalovaného 2/ „smerujúce k
realizácii dobrovoľnej dražby"), nie sú právnymi úkonmi v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka, ale len

faktickými úkonmi. Nie je teda možné domáhať sa ich neplatnosti. V zmysle § 137 písm. d) CSP je
možné sa domáhať určenia právneho úkonu, ako právnej skutočnosti (za predpokladu, že to vyplýva
z osobitného predpisu). Námietka žalobcov o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/
vyznieva zmätočne v situácii, že jeho pristúpenie do konania navrhli práve žalobcovia. Pokiaľ žalobcovia
v odvolaní namietli neprípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho prostriedku,
pričom poukázali na ustanovenie § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, odvolací

súd súhlasne s prvoinštančným súdom konštatuje, že ide o prípustný zabezpečovací inštitút, pričom
citované ustanovenie § 5a v čase uzatvorenia zmluvy nebolo súčasťou zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite,
presvedčivo v súlade s ustanovením § 220 CSP odôvodnil, pričom sa vyrovnal so všetkými pre
rozhodnutiepodstatnýmiskutočnosťami.Neobstojípretonámietkažalobcov,žerozsudokjeformalistický

a nespĺňa náležitosti podľa § 220 ods. 2, 3 CSP. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že obsahom
odvolania sú z veľkej časti, námietky, tvrdenia, resp. rôzne výroky, ktoré nekorešpondujú s napadnutým
rozhodnutím, pre rozhodnutie odvolacieho súdu sú bez významu, preto sa nimi v dôvodoch tohoto
rozhodnutia nezaoberá. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd dospel k záveru, že
odvolacie námietky žalobcov sú nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto postupom

podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
2.3. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP). O výške
náhrady trov konania v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia") dovolanie, ktoré
odôvodnili poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 CSP.
3.1. Dovolatelia uvádzajú, že žalobcovia podali svoju žalobu na začatie konania o neplatnosť zmluvy
a o ochranu práv spotrebiteľa, ktorú rozšírili o určenie neplatnosti neprijateľných podmienok, pričom

pre omeškanie so zaplatením troch splátok v sume 1.215,06 eura mali nasledovať dva právne úkony
veriteľa, a to v jednom liste zo dňa 27. 11. 2017 Vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o
začatí výkonu záložného práva, ktorým listom oznámil veriteľ banka, že „vyhlasuje predčasnú splatnosť
celého úveru vrátane úrokov a poplatkov, (čo znamená, že strácate možnosť splácať úver mesačnými
splátkami). Účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný nastáva v 10. deň od doručenia tejto výzvy.

V deň účinnosti ste povinní zaplatiť celý Váš záväzok vyplývajúci zo Zmluvy, ktorý predstavuje k 26. 11.
2017 sumu vo výške 35.343,10 eura. V prípade nevyrovnania Vašich záväzkov do stanoveného termínu
považujte tento list za oznámenie o začatí výkonu záložného práva..." Z uvedeného nesporne vyplýva,
že takýto postup dodávateľa veriteľa banky je v rozpore so zákonom s poukazom na ust. § 53 ods. 9 a §
565 Občianskeho zákonníka, pričom žalobcovia vo výroku II. navrhovaného rozsudku výslovne žiadali,

aby súd rozhodol a určil, že právny úkon žalovaného 1/, a to výkon záložného práva zo zmluvy o zriadení
záložného práva na nehnuteľný majetok č. N. je neplatný, preto bol súd povinný posúdiť predchádzajúce
právne úkony, a to vyhlásenie predčasnej splatnosti predmetného úveru a oznámenie o začatí výkonu
záložného práva, a to aj bez návrhu spotrebiteľov z úradnej povinnosti, pretože sa jedná o absolútne
neplatné právne úkony, na ktoré súd prihliada z úradnej povinnosti. Súdny dvor opakovane rozhodol,

že na účely určenia, či zmluvná podmienka o predčasnej splatnosti hypotekárneho úveru spôsobuje
značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, je relevantná najmä otázka, či právo predajcu alebo
dodávateľapožadovaťsplatenieceléhoúverujepodmienenétým,žespotrebiteľnesplnípovinnosť,ktorá
je v rámci predmetného zmluvného vzťahu podstatná, či sa toto právo priznáva v prípadoch, v ktorých
je takéto nesplnenie povinnosti dostatočne závažné z hľadiska doby splácania úveru a jeho výšky, či

toto právo predstavuje odchýlku od právnych predpisov uplatniteľných v danej oblasti pri neexistencii
osobitných zmluvných ustanovení, a či vnútroštátne právo stanovuje primerané a účinné prostriedky,
ktoré spotrebiteľovi, na ktorého sa takáto podmienka uplatní, umožnia, aby odvrátil účinky takejto
splatnosti úveru (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2017, Banco Primus, C-421/14). Z tohovyplýva, že vnútroštátny súd pri posudzovaní prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky musí najmä
preskúmať proporcionalitu práva priznaného veriteľovi požadovať na základe tejto podmienky všetky
dlžné sumy, čo znamená, že tento súd zohľadní najmä závažnosť nesplnenia zmluvných povinností zo

strany spotrebiteľa, akými sú výška nezaplatených splátok vo vzťahu k celkovej výške úveru a k dĺžke
trvania zmluvy. Dovolatelia namietajú, že vylúčením účinnosť predčasného zosplatnenia úveru a s tým
spojené jednorazové plnenie dňom 14. 04. 2015 (vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru) a zároveň
si dohodnutím nového splátkového kalendára s konečnou splatnosťou 27. 06. 2033 veriteľ ani nemal
oprávnenie 27. 11. 2017 vyhlásiť úver za predčasne splatný. Súdy sa výlučne formálne rozhodovali a

obmedzili len na kritiku žalobcov spotrebiteľov 1/ a 2/.
3.2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že prevzal právne odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie a stotožnil sa s ním, pričom ignoroval rozhodovaciu prax, čo má za
následok, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to neaplikovaním
príslušných právnych noriem spotrebiteľského práva a najmä Zákona o ochrane spotrebiteľa a smernice

Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa
dovolateľov je postup dodávateľa veriteľa banky v rozpore so zákonom s poukazom na ust. § 53
ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Dovolatelia poukázali na rozhodnutie Súdneho dvora vo
veci C-598/21 a uviedli, že oba nižšie súdy boli povinné k neprijateľným podmienkam resp. nekalým
podmienkam, resp. nekalým klauzulám v spotrebiteľských zmluvách prejednávaných v tomto spore

posúdiť z úradnej povinnosti, preto sú neakceptovateľné až absurdné názory oboch nižších súdov o
špekulatívnosti, nesledujúcej ochranu spotrebiteľa ako je uvedené v bode 3. odôvodnenia napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu.
3.3. Súd ignoroval zákonom mu uloženú povinnosť zaoberať sa tvrdeniami žalobcov, že majú obavu
zo straty obydlia, keď žalovaný 1/ pristúpil k výkonu záložného práva formou predaja nehnuteľnosti

v ich vlastníctve na dobrovoľnej dražbe, pričom neexistovala vôľa ani dohoda záložného veriteľa
a žalobcov predať svoje obydlie na dobrovoľnej dražbe, navyše to nevyplýva ani z predložených
zmlúv. Je nesporné, že súd si vymyslel názor o ľahostajnom prístupe k oboznámeniu sa s obsahom
zmluvy, ktorú žalobcovia podpísali, pričom ľahostajnosť sa prejavila na strane súdov. Z rozhodnutia
Súdneho dvora C-34/13 vyplýva, že síce výkon zábezpeky, ktorá sa vzťahuje na spotrebiteľské zmluvy

o pôžičke, nie je predmetom úpravy práva Únie a v dôsledku toho sa v súlade s princípom procesnej
autonómie uplatní vnútroštátna právna úprava, tá však musí zodpovedať požiadavkám zásady efektivity
a zásady ekvivalencie. Z pohľadu zásady efektivity vo vzťahu k smernici 93/13 to znamená, že
vnútroštátna procesná úprava nesmie prakticky znemožniť alebo nadmeme sťažiť výkon práva na riadnu
ochranu pred nekalými zmluvnými podmienkami, ktoré uvedená smernica priznáva spotrebiteľom,

pričomsplnenietejtopodmienkymáposúdiťexoffovnútroštátnysúd.Včaserozhodovaniavšeobecných
súdov už bol teda Súdnym dvorom poskytnutý výklad práva Európskej únie k možnosti vykonania
tzv. dobrovoľných dražieb, ktoré Súdny dvor z možnosti ich použitia na spotrebiteľov nevylúčil pod
podmienkou, že spotrebiteľom bude garantovaná ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami,
a že súd má posúdiť (overiť) efektivitu ochranných opatrení, pričom sa konkrétne spomína inštitút

neodkladného opatrenia.
3.4. Súd nesprávne právne posúdil Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú mal povinnosť určiť vo výroku
rozsudku za neprijateľnú podmienku, pretože táto podmienka bola predformulovaná v spotrebiteľskej
úverovej zmluve bez poučenia a možnosti ju odmietnuť, pričom spôsobuje i nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s poukazom na generálnu klauzulu § 53

Občianskeho zákonníka. Napádané rozsudky nie sú presvedčivé pretože nie je určité ani zrozumiteľné,
prečo oba súdy neaplikovali na prejednávanú vec ustanovenia § 53 ods. 2, 3 a 4, § 54 a následne,
ktoré spadajú na prejednávanú vec. Nezodpovedanou zostala skutková otázka týkajúca sa namietanej
výšky pohľadávky a jej pomerovanie k hodnote nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom dražby. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nie je jasné ani odôvodnené ako dospel odvolací

súd k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v konaní v súlade s príslušnými procesnými normami a
nie je možné podľa odvolacieho súdu konštatovať porušenie procesných práv žalobcov.
3.5. Žalobcovia navrhujú, aby dovolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil
krajskémusúdunaďalšiekonanieanovérozhodnutiearozsudokokresnéhosúduzrušilvcelomrozsahu
a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobcovia si uplatňujú nárok na

náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/. Dovolatelia taktiež žiadajú dovolací súd z dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pretože ide o ich vlastnícke právo a právo na ochranu obydlia garantované Ústavou
SR, aby do právoplatného skončenia konania o dovolaní odložil právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku
krajského súdu.4. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolatelia neuvádzajú jediný konkrétny
dôvod či argument, z ktorého by bolo možné vyvodiť nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, či

porušenie práva dovolateľov. Na tomto mieste je nutné zdôrazniť, že rozhodnutia okresného a krajského
súdu v tomto prípade tvoria jeden celok a je potrebné na ne aj takto nahliadať. Dovolatelia si
nesplnili svoju procesnú povinnosť tvrdenia ani dôkaznú povinnosť, keď len stručne bez akéhokoľvek
odôvodnenia, teda pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností, tvrdili, že zo strany súdu
im bolo zabránené uplatňovať ich procesné práva. Žalobcovia neuviedli v celom svojom dovolaní

ani jediné tvrdenie, ktoré by čo i len náznakom preukazovalo, že by súd akýmkoľvek spôsobom
zamedzil dovolateľom uplatňovať ich práva. Aj vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný v 1/ toho
názoru, že z procesného hľadiska nie je možné dovolaniu vyhovieť a ani sa kvalifikovane vyjadriť
k tvrdeniam dovolateľov. V dovolaní žalobcov sa nikde neuvádza jasné vymedzenie rozhodnej
právnej otázky a taktiež ani v čom by mal spočívať odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, či za
predpokladu ak ešte nebola riešená, ako by táto otázka mala byť posúdená. Z dovolania vyplýva,

že dovolatelia pravdepodobne považujú za podstatnú otázku určenie či Dohoda o zrážkach zo mzdy
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Dovolatelia túto otázku nevymedzili presne, nepoukázali na
akékoľvekrozhodnutieNajvyššiehosúdu,vktorombysatakátootázkarozhodovalainak,aninepredložili
relevantné právne posúdenie ako by sa daná otázka mala posúdiť. Dovolatelia odkazujú výlučne na
ust. § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľov. Dovolatelia taktiež len odkazujú na nejaké

rozhodnutie, v ktorom mal súd posúdiť takúto dohodu ako neplatnú, no neuvádzajú o aké rozhodnutie
sa jedná, v akej veci, a ktorý súd ho vydal. Takúto argumentáciu teda nemožno považovať za splnenie
si povinnosti tvrdenia. Žalovaný 1/ navrhuje dovolanie v celom rozsahu odmietnuť a žalovanému 1/
priznaťnároknanáhradutrovdovolaciehokonaniavcelomrozsahu.Akdovolacísúddovolaniežalobcov
neodmietne, navrhuje dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a žalovanému 1/ priznať náhradu trov

konania v celom rozsahu.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší súd" alebo ako „dovolací súd") ako súd
dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 424 CSP), a to oprávneným subjektom
(§427CSP),zastúpenýmpodľa§429ods.1CSPskúmal,čisúsplnenéajďalšiepodmienkydovolacieho

konania a predpoklady prípustnosti, pričom zistil, že dovolanie je dôvodné.

6. Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolatelia namietajú pochybenie odvolacieho súdu pri odôvodnení
rozsudku, ktorý je nedostatočne odôvodnený, teda zmätočnostnú vadu podľa § 420 písm. f) CSP a
porušenie ich práva na spravodlivý proces.

7. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

8. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci

samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

9. Podľa § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenierozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

11. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu
nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal

a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou
a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom
a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj sp. zn. IV. ÚS
252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

12. Dovolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je

aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva
na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje
náležitosti uvedené v § 393 CSP, je nepreskúmateľné.

13. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého
súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie
podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra

1994,sériaA,č.303-A,s.12,HiroBalanic.Španielskoz9.decembra1994,sériaA,č.303-B;Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Podľa konštantnej judikatúry
Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu".

14. Podľa názoru dovolacieho súdu faktom je, že odvolací súd síce nie je povinný dať v písomnom
vyhotovení rozhodnutia odpoveď na úplne všetky sporné otázky, avšak je povinný vysporiadať sa
dostatočne presvedčivo aspoň s tou najzásadnejšou argumentáciou, k čomu však nedošlo. Naďalej

teda platí, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nespĺňa základné zákonné kritéria na
odôvodňovanie súdnych rozhodnutí.

15.Podľanázorudovolaciehosúdudovolateliadôvodnenamietali,žeodvolacísúdvosvojomrozhodnutí
neposkytol odpoveď na rozhodujúce právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s procesnou

obranou žalobcov 1/ a 2/, ktoré žalobcovia namietali v podanom odvolaní. Odvolací súd sa v
napadnutom rozsudku dostatočným spôsobom nevysporiadal s neaplikovaním príslušných právnych
noriem spotrebiteľského práva a najmä Zákona o ochrane spotrebiteľa a smernice Rady 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko sa odvolací súd len
všeobecne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie.

16. Dovolatelia počas odvolacieho konania poukazovali na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora a
namietali, že oba nižšie súdy boli povinné k neprijateľným podmienkam resp. nekalým podmienkam,
resp. nekalým klauzulám v spotrebiteľských zmluvách prejednávaných v tomto spore posúdiť z úradnej
povinnosti. Odvolací súd na odvolaciu námietku žalobcov, ako aj na rozhodnutia Súdneho dvora,

žiadnym spôsobom nereagoval a nezaoberal sa uvedeným.

17.SpoukazomnarozhodnutieSúdnehodvora(C-421/14)dovolatelianamietali,žesúdpriposudzovaní
prípadnej nekalej povahy zmluvnej podmienky musí najmä preskúmať proporcionalitu práva priznaného
veriteľovi požadovať na základe tejto podmienky všetky dlžné sumy, čo znamená, že tento súd

zohľadní najmä závažnosť nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, akými sú výška
nezaplatených splátok vo vzťahu k celkovej výške úveru a k dĺžke trvania zmluvy. Z napadnutého
rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, či nejakým spôsobom zohľadnil vyššie uvedené okolnosti.18. Rovnako dovolatelia namietali postup dodávateľa veriteľa banky, že je v rozpore so zákonom
s poukazom na ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, pričom žalobcovia vo výroku II.
navrhovaného rozsudku výslovne žiadali, aby súd rozhodol a určil, že právny úkon žalovaného 1/, a to

výkon záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 063/3018/13Su
je neplatný, preto bol súd povinný posúdiť predchádzajúce právne úkony, a to vyhlásenie predčasnej
splatnosti predmetného úveru a oznámenie o začatí výkonu záložného práva. K uvedenému odvolací
súd neuviedol relevantné stanovisko, nakoľko danému sa mal podľa dovolateľov venovať z úradnej
povinnosti.

18.1. Teda je zrejmé, že dovolatelia opakovane počas konania pred súdom prvej inštancie a odvolacím
súdom namietali, že právne úkony pôvodného veriteľa, a to výzvy vyzývajúce na zaplatenie omeškanej
splátky, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a oznámenie o začatí výkonu záložného
práva,ktorémusiabyťurobenénielenpodľaformuláciíuvedenýchvzmluvách,aleivsúladesozákonom
a ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom tieto úkony mal súd prvej inštancie posúdiť, ako aj ich
platnosť, mal vykonať dokazovanie k týmto úkonom, nakoľko v dôsledku uvedených právnych úkonov

sa dovolatelia podľa svojho tvrdenia ocitli v stave právnej neistoty.

19. Odvolací súd nebral do úvahy ani námietku, že vylúčením účinnosti predčasného zosplatnenia úveru
a s tým spojené jednorazové plnenie dňom 14. 04. 2015 (vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru) a
zároveň si dohodnutím nového splátkového kalendára s konečnou splatnosťou 27. 06. 2033 veriteľ ani

nemal oprávnenie 27. 11. 2017 vyhlásiť úver za predčasne splatný.

20. Vo svojom rozhodnutí sa odvolací súd riadne nevyjadril ani k namietanej výšky pohľadávky a jej
pomerovanie k hodnote nehnuteľnosti, ktorá mala byť predmetom dražby.

21. Odvolací súd opomenul námietku dovolateľov, že má zákonom uloženú povinnosť zaoberať sa
tvrdeniami spotrebiteľov, že majú obavu zo straty obydlia, keď žalovaný 1/ pristúpil k výkonu záložného
právaformoupredajanehnuteľnostivichvlastníctvenadobrovoľnejdražbe,pričomneexistovaladohoda
záložného veriteľa a žalobcov predať svoje obydlie na dobrovoľnej dražbe.
21.1. Dovolací súd uvádza, že počas konania pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom dovolatelia

namietali, že žalovaný 1/ neskúmal bonitu žalobcu, ani sa ho nespýtal na situáciu v rodine, čím zanedbal
svoju povinnosť odbornej starostlivosti v zmysle § 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa.

22. Taktiež dovolatelia dôvodne namietali, že napadnutý rozsudok nie je presvedčivý, pretože odvolací
súd sa nezaoberal aplikáciou ustanovení § 53 ods. 2, 3 a 4, § 54 a nasl. na prejednávanú vec, nakoľko na

to poukazovali vo svojom odvolaní. Spotrebiteľské právo obsahuje právne normy, ktoré sú súdy povinné
aplikovať v každom, a to i v prejednávanom prípade z úradnej povinnosti, pričom odvolací súd zanedbal
svoju povinnosť.

23. S poukazom na vyššie uvedené sa súd prvej inštancie a ani následne odvolací súd riadne

nevysporiadali s námietkami žalobcov, a to:
a/ súd bol povinný neprijateľné podmienky resp. nekalé podmienky, resp. nekalé klauzuly v
spotrebiteľských zmluvách prejednávaných v tomto spore posúdiť z úradnej povinnosti;
b/ prečo žalovaný 1/ neskúmal bonitu žalobcu;
c/ zaoberať sa tvrdeniami žalobcov, že majú obavu zo straty obydlia;

d/ spotrebiteľom mala byť garantovaná ochrana pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a že súd
mal posúdiť (overiť) efektivitu ochranných opatrení;
e/ potreba vykonať dokazovanie a následne posúdiť platnosť právnych úkonov, a to vyhlásenia
predčasnej splatnosti predmetného úveru a oznámenia o začatí výkonu záložného práva (§ 53 ods. 9
a § 565 Občianskeho zákonníka);

f/ preskúmať proporcionalitu práva priznaného veriteľovi;
g/ prečo súd neaplikoval na prejednávanú vec ustanovenia § 53 ods. 2, 3 a 4, § 54 a nasl.;
h/ nezodpovedaná skutková otázka týkajúca sa namietanej výšky pohľadávky.

24. Pre nedodržanie základných zásad súdneho konania rozsudok odvolacieho súdu sa vyznačuje

závažnými nedostatkami, pričom sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s posúdením právnych
noriem a judikatúrou spotrebiteľského práva.25. Na margo dovolací súd poznamenáva, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa súd musí
vysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusíbyťvodôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním,

ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť
dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá
zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal,
ako ich interpretoval, a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav.
25.1. Odôvodnenie odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie nedáva odpoveď na relevantné námietky

dovolateľov. Iba také súdne rozhodnutie možno považovať za súladné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. s
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ak tieto vlastnosti rozhodnutie nemá a neposkytuje odpoveď na vyššie uvedené
otázky, je konanie odvolacieho súdu zaťažené vadou zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 420 písm. f)
CSP, keďže svojím nesprávnym postupom znemožnil súd strane realizovať jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

26. Vzhľadom na uvedené dovolací súd uvádza, že konanie je postihnuté vadou zmätočnosti
spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a zakladá tak prípustnosť i dôvodnosť
podaného dovolania v prejednávanej veci. Tento nedostatok spočíva predovšetkým v tom, že odvolací
súd a súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojich rozhodnutí dostatočným spôsobom nezaoberali
argumentáciou dovolateľov, ktorá si vyžadovala špecifické odpovede, a ktorá mohla mať eventuálne

zásadný význam pre rozhodnutie vo veci.

27. V preskúmavanej veci teda dospel dovolací súd k záveru, že postup odvolacieho súdu vo vzťahu
k namietanej nepreskúmateľnosti vykazuje znaky namietaného nesprávneho procesného postupu
vyplývajúceho z § 420 písm. f) CSP.

28. V korelácii uvedeného, najvyšší súd nepovažuje za potrebné sa bližšie zaoberať ďalšími námietkami
dovolateľa, vrátane námietok nesprávneho právneho posúdenie podľa § 421 CSP pre jeho predčasnosť,
práve vzhľadom na vrátenie veci odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Zároveň pripomína, že ak
dovolací súd (obdobne to platí i pre súd odvolací) zruší rozsudok odvolacieho súdu a vráti mu

vec na ďalšie konanie, odvolací súd nesmie odôvodnenie svojho nového rozsudku koncipovať tak,
že iba doplňuje pôvodné odôvodnenie zrušeného rozsudku. Zrušený rozsudok v čase opätovného
rozhodovania už právne neexistuje (obdobne pozri nález Ústavného súdu SR z 26. apríla 2017, sp. zn.
II. ÚS 754/2016). Opomenúť nemožno ani to, že dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je
v demokratickom právnom štáte základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu. Iba ak je

rozhodnutie súdu dostatočne, racionálne a presvedčivo odôvodnené, má verejná moc morálne právo
vynucovať jeho rešpektovanie a adresáti rozhodnutia majú morálnu povinnosť ho rešpektovať. Ak súd
takto nedokáže odôvodniť svoje rozhodnutie, jeho rozhodnutie sa tým stáva neobhájiteľné, čomu je
potrebné sa v ďalšom konaní vyvarovať.

29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je
prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť (§ 449
ods. 1 CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Keďže nápravu nemožno dosiahnuť iba
zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd zrušil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 449
ods. 2 CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 CSP). Vzhľadom na uvedené, dovolací súd už v

súčasnom štádiu konania z dôvodu nadbytočnosti nerozhodoval o návrhu žalobcov 1/ a 2/ na odklad
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 CSP. V súlade s § 449 ods. 1 CSP dovolací
súd zrušil i súvisiace uznesenia ohľadom výšky trov konania. Vydanie uznesenia o náhrade trov konania
v konkrétnej výške je jednostranne závislé od existencie právoplatného rozhodnutia vo veci (sp. zn.
4Obdo/7/2018, 3Obo/9/2017).

30. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej
inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).

31. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§
453 ods. 3 CSP).

32. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.