Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/191/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625203223
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6625203223.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
A.: B., nar. XX.XX.XXXX a C., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, deti rodičov – matky: D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E.
XX a otca: C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. XX, toho času F. X, G. H., o návrhu otca na

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k.
27P/105/2025-40 zo dňa 20.08.2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol návrh otca
na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.), vo výroku II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uznesenia poukázal na návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa
23.07.2025, ktorým žiadal, aby súd dočasne upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým

deťom na čas do rozvodu. Oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, ako aj s obsahom spisu a za
aplikácie § 111 písm. d), § 2 ods. 1 CMP, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 328
ods. 1 CSP, Článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti
svojho rozhodnutia.

3. Preskúmaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priloženého spisového materiálu

mal súd prvej inštancie za osvedčené, že medzi otcom maloletých detí (navrhovateľom) a matkou
maloletých detí v súčasnej dobe prebieha pred Okresným súdom Lučenec konanie o rozvod manželstva
a úpravu práv rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode vedené pod sp. zn. 27P/71/2025. Tiež
bolo osvedčené, že rodičia maloletých detí sú manželmi, nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť
o maloleté deti je v súčasnosti riadne zabezpečená, rodičia si deti striedajú v týždňových intervaloch (ako
to vyplýva aj zo Správy z prešetrenia pomerov zo dňa 31.07.2025). Maloletá B. pri pohovore s kolíznym

opatrovníkom uviedla, že je radšej u otca, ktorý je menej prísny v jej výchove, avšak v prípade, ak by
rodina popracovala na sebe pod vedením psychológa, bola by rada v striedavej starostlivosti rovnako
ako brat. Maloletý C. sa pri pohovore vyjadril tak, že žiada, aby mohol ostať v striedavej starostlivosti
oboch rodičov, ktorá starostlivosť mu vyhovuje a zvykol si na ňu. Pokiaľ otec predložil lekárske správy
ohľadom zdravotného stavu detí (hlavne poukazoval na zdravotný stav maloletej B.), jedná sa u detí
o problémy, ktoré sú spôsobené najmä rozvratom manželstva účastníkov, ich problémovými vzťahmi,

ktoré sa prenášajú na deti a ovplyvňujú aj ich stav. Maloletá B. je v puberte, má emočné výkyvy,
predráždenosť, manipulatívne správanie, pričom sú problémy s jej výchovou, a to však zo strany obochrodičov. Zo správ a z vyjadrenia maloletej vyplýva, že matka sa javí byť vo výchove prísnejšia, otec
benevolentnejší,jemožné,žemaloletá(umaloletéhotakétoskutočnostinebolizistené)inklinujekotcovi,
chce byť u neho, pretože tu má väčšiu voľnosť a voľnejší režim. Súd prvej inštancie sa stotožňuje s tým,

žemaloletájevtakomveku,žejepotrebnénastaviťjejurčitépravidlásprávaniaaneuplatňovaťrozdielne
prístupy k jej výchove (to platí aj vo vzťahu k maloletému).

4. Na základe uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za to, že je v najlepšom záujme maloletých
detí, aby do času rozvodu prebiehala rodičmi dohodnutá forma striedavej starostlivosti, ktorá funguje

a nie je dôvod na to, aby súd zveril maloleté deti do starostlivosti len jednému z rodičov. Samotná
skutočnosť, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, je totiž v prípade partnerských rozchodov nanajvýš
bežná a nepreukazuje, že by nebola zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté deti, že by deti boli
ohrozené na živote alebo, že by tu existoval iný dôvod, pre ktorý by bolo potrebné neodkladne rozhodnúť
ozverenídieťaťadostarostlivostitoho-ktoréhorodiča.Vprejednávanomprípadetedanebolizistenétaké
okolnosti, pre ktoré by súd musel otázku starostlivosti o deti riešiť mimo riadneho dokazovania urýchlene

neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie prihliadol aj na názor kolízneho opatrovníka, ktorý uviedol,
že nesúhlasí s návrhom otca na dočasné zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko
je v záujme maloletých detí, aby styk prebiehal tak s matkou, ako aj s otcom, pričom terajšia striedavá
starostlivosť zavedená rodičmi prebieha riadne, funguje t. č. bez väčších problémov a zároveň Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš navrhol rodičom spoluprácu s psychologičkou Centra pre deti

a rodiny I., ktorá spolupráca by mala pomôcť rodičom a je v záujme maloletých detí. Zároveň súd prvej
inštancie zdôraznil, že medzi rodičmi je rodičovský konflikt, tento by však rodičia mali riešiť tak, aby bol
zachovaný záujem maloletých detí a aby sa na výchove podieľali obaja rodičia.
Súd prvej inštancie na základe uvedeného, s prihliadnutím na to, že otec neosvedčil potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov ako základnej podmienky pre nariadenie požadovaného

neodkladného opatrenia, jeho návrh zamietol.
O náhrade trov konania účastníkov rozhodol v súlade s ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí z dôvodov podľa § 365

ods. 1 písm. f) a h) CSP, ako aj v zmysle § 62 CMP. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne
zistil skutkový stav veci. Poukázal na to, že svoj návrh na dočasné zverenie oboch maloletých detí
do jeho osobnej starostlivosti a dočasnú úpravu k nim odôvodnil najlepším záujmom oboch detí, a to
s prihliadnutím na komplikovanú rodinnú situáciu, v rámci ktorej ho manželka poslala preč zo spoločného
domu, ale aj pre pretrvávajúce problémy vzťahu dcéry s matkou, ktoré sa odrážajú nielen na psychickom

a fyzickom zdraví maloletej, ale začínajú sa prejavovať už aj na psychickom zdraví maloletého. Otec
ďalej v odvolaní uviedol, že matka maloletú nerešpektuje, neprimerane zasahuje do jej súkromia, čo
je opäť plne spôsobilé naštrbovať ich vzájomné vzťahy matka – dcéra. Nie sú pravdivé tvrdenia matky
o tom, ako maloletá k nej chodí domov unavená od otca, že jej otec dovolil voziť sa na motorke, že ju
otcov kamarát núkal alkoholom, alebo ako sa mala maloletá pred kamarátkami chváliť, že paktuje so

starším chlapom. Čo sa týka povolenia dcéry voziť sa na motorke, uvedené je síce pravda, ale bolo
to pod jeho dozorom a v uzavretom areáli rýchlosťou maximálne 40 km/hod., len aby si to vyskúšala,
nakoľkojuotecbrávalsoseboumedzipartiujehopriateľov,sktorýmitomutošportuholdujú,asktorýmisi
rozumie. Rovnako, pokiaľ sa jedná o vyjadrenie, že mal jeho priateľ ponúknuť maloletej alkohol, uvedené
nie je pravdou, ide o kamaráta, ktorý je policajtom, s ktorým má jeho dcéra kamarátsky vzťah s tým,

že jej povedal, že ak bude čokoľvek potrebovať, aby sa ozvala. Dcéra si to vysvetlila po svojom a áno,
stalo sa, že dcéra v partii kamarátov pravdepodobne chcela vyniknúť a napísala tomuto kamarátovi,
že aby im doniesol alkohol. Ale to, čo už napísané zo strany matky nebolo, je, že dcére tento kamarát
to vyhovoril a ona ho poslúchla. Matka sa nabúrava dcére do telefónu, lustruje jej správy, kontakty,
namiesto toho, aby sa s ňou porozprávala. Takto sa dostala aj k informáciám o tom, že mala mať dcéra

pomer so starším chlapcom, ani táto informácia nie je pravdivá. Tento štýl výchovy matky je však akýmsi
jej štandardom spolu s autoritatívnym štýlom výchovy, bez komunikácie a pochopenia potrieb dcéry. Vo
svojom správaní pokračuje a asi za výraznejšie nalomenie dôvery medzi ňou a dcérou otec považuje, že
matka sa doslova vyzvedá o tom, čo maloletá hovorí na sedeniach u psychológa a namiesto pochopenia
situácie a snahy dcéru pochopiť, ju konfrontovala s tým, čo u psychológa hovorila. Tento stav mal za

následok, že sa tak narušila dôvera medzi dcérou a psychológom, kedy dcéra odmieta k nemu chodiť.
Otec poukázal na to, že dodržali odporúčania súdu, spolupracujú so psychologičkou, kde mali do
súčasnosti tri sedenia, tá im odporučila spolu viac komunikovať, aby deti nevnímali napätie, ale pohodu,
čo zahŕňa aj spoločné činnosti, s ktorými však osobne matka nie je stotožnená, resp. raz povie áno,inokedy nie. Bolo im odporučené, aby výchova bola pokojnejšia, bez nátlaku a kriku, situácia sa však
nemení a matka si stále napriek odporúčaniam odborníkov uplatňuje voči dcére tú istú výchovu, a teda
kontrolu, výčitky, prečo ku nej nechce chodiť, pričom matka nepočúva ani rady otca k tomu, aby

s dcérou najskôr šla na zmrzlinu na pol hodiny, hľadala si k nej cestu ako matka k dcére. Žiaľ, toto
nefunguje a cca za posledný mesiac sa styk matky s dcérou nerealizoval, nakoľko k matke maloletá
odmieta pre vyššie uvedené chodiť. Maloletá odmieta chodiť aj k starým rodičom, nakoľko to podmieňuje
tým, aby tam nebola jej matka. Otec má za to, že prvoinštančný súd v napadnutom uznesení akoby
podcenil dôvodnosť jeho návrhu práve v kontexte potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ale rovnako

nedostatočne právne posúdil ustanovenia o neodkladnom opatrení a o najlepšom záujme dieťaťa. Súd
prvej inštancie nezohľadnil dostatočne otcom predložené dôkazy v podobe lekárskych správ a čestných
vyhlásení, ktoré jeho tvrdenia o potrebe bezodkladnej úpravy osvedčujú.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie, a to tak, že maloletá B. a maloletý C. budú,
dočasne do rozhodnutia vo veci samej, zverené do osobnej starostlivosti otca, obaja rodičia budú
oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, matka je povinná platiť pre maloletú B.

výživné 150,- Eur mesačne, pre maloletého C. vo výške 150,- Eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám otca. Zároveň navrhol, aby súd upravil styk matky s maloletou B., a to len
v podobe videohovorov a aby upravil styk matky s maloletým C. tak, že matka je oprávnená stýkať sa
s maloletým každý nepárny týždeň v pondelok od 16.30 hod. do štvrtku do 16.30 hod., ako aj párny
týždeň v piatok od 16.30 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že si ho matka vždy prevezme v mieste

bydliska otca a po skončení ho odovzdá v mieste bydliska otca.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení ku odvolaniu otca zo dňa 02.10.2025 uviedol, že na základe
protichodných požiadaviek rodičov maloletých detí, vyjadrení maloletej B., ktorá podľa príloh k návrhu
otcananariadenieneodkladnéhoopatreniatrpíviacerýmiporuchamianazákladeodlišnýchvýchovných

štýlov rodičov, odporučil maloletým deťom a ich rodičom výkon opatrení ambulantnou a terénnou
formou v Centre pre deti a rodiny I., dňa 10.09.2025. Do dnešného dňa absolvovali individuálne
stretnutia so psychológom obe maloleté deti a otec maloletých detí.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je

neopodstatnený. Dňa 19.09.2025 sa všetci spolu zúčastnili prípadovej konferencie na SPODaSK, kde
sa dohodli na niektorých pravidlách a na ďalšej spolupráci s CDR. S neodkladným opatrením matka
nesúhlasí.

8. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím ďalšie podania nenasledovali.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej
odvolacej lehote otcom maloletých detí prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a contrario a za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP napadnuté uznesenie okresného súdu
potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP. Rozhodnutie

bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

10. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým návrh otca maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Podstatou odvolania
podaného otcom maloletých detí bol nesúhlas so súdom prvej inštancie v tom, že nepovažoval za

potrebné dočasne zveriť maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti, upraviť stretávanie matky s deťmi
a nariadiť matke platiť výživné na maloleté deti v jeho navrhnutej výške.

11. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vecne správne postupoval so zohľadnením inštitútu
neodkladného opatrenia napadnutým uznesením, ak návrh otca maloletých detí zamietol. Odvolací súd

poukazuje na účel inštitútu neodkladného opatrenia. Len v prípade bezprostredného ohrozenia dieťaťa,
jeho zdravia, života, ohrozenia jeho záujmov prichádza do úvahy nariadenie neodkladného opatrenia.
Naliehavosť potreby predbežnej úpravy tak predstavuje nevyhnutný predpoklad pre vyhovenie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je
ponechané na úvahe súdu, ktorý starostlivo hodnotí individuálne osobitosti konkrétnej veci, zohľadňujúc

predovšetkým záujem maloletého dieťaťa, avšak za súčasného splnenia zákonných podmienok
vyžadovaných pre nariadenie neodkladného opatrenia. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je
predbežná rýchla, i keď len dočasná úprava pomerov, ktoré neznesú odklad. Pri rozhodovaní o návrhu
otca na nariadenie neodkladného opatrenia bolo nutné posúdiť, či otec osvedčil, že bez navrhovanejúpravy pomerov sú práva účastníkov konania (v tomto prípade najmä maloletých detí) ohrozené, teda
že existuje naliehavá potreba nariadiť navrhované neodkladné opatrenie.

12. V zhode so záverom súdu prvej inštancie i odvolací súd konštatuje, že pre vyhovenie návrhu
neboli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 325 ods. 1 a nasledujúce CSP subsidiárne
aplikovateľné aj v mimosporovom konaní podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, ak nebola daná naliehavosť k tomu,
aby do právoplatného skončenia konania vo veci samej o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode boli tieto dočasne zverené do osobnej starostlivosti

otca. Pokiaľ otec maloletých detí zdôvodňoval dočasné zverenie maloletých detí do jeho starostlivosti
správaním matky, tak uvedené neosvedčil. Z doposiaľ osvedčených skutočností vyplývajúcich z návrhu,
z tvrdení matky vo vyjadrení k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplynulo, že otec sa
odsťahoval zo spoločnej domácnosti s tým, že starostlivosť o maloleté deti je v súčasnosti riadne
zabezpečená, rodičia si deti striedajú v týždňových intervaloch a aj z výsluchu maloletých detí, ktoré
boli vykonané kolíznym opatrovníkom, je zrejmé, že maloletá B. je v puberte, má emočné výkyvy,

čo ovplyvňuje aj jej stav. Z jej vyjadrenia vyplýva, že matka má prísnejšie pravidlá výchovy, otec je
benevolentnejší, a preto teda maloletá inklinuje k otcovi, chce byť u neho, avšak sama uviedla, že pokiaľ
by rodina popracovala na sebe, tak tiež by bola rovnako rada v striedavej starostlivosti ako jej brat,
ktorý vyslovene uviedol, že žiada, aby mohol ostať v striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Čo sa
týka zdravotných problémov detí, tie sú skôr psychického charakteru, sú však stabilizované, užívajú

lieky a je ťažké uviesť, či je to spôsobené rozvratom manželstva účastníkov konania, problémovými
vzťahmi, i keď je to zrejmé, že uvedené sa prenáša aj na deti a ovplyvňuje to ich zdravotný stav. Aktuálny
stav striedavej starostlivosti oboch rodičov o maloleté deti riadne prebieha, a preto nie je osvedčená
existencia naliehavej potreby operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad ako jedného z predpokladov
prenariadenieneodkladnéhoopatrenia.Aniodvolacísúdtaktonemalsplnenúpodmienkuprenariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým by boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca, keďže
osvedčený stav vychádza z faktického stavu, ktorý zodpovedá záujmu maloletých detí.

13. Rozporné tvrdenia rodičov a správanie sa matky (tak, ako to prezentuje otec) voči maloletej
v kontexte posúdenia zmeny pomerov dôvodnej pre zmenu výchovného prostredia musia byť v záujme

maloletej odstránené dokazovaním v merite veci, ktoré bude podkladom pre prijatie konečného
rozhodnutia súdom prvej inštancie v konaní vo veci rozvodu a úpravy práv a povinností vo vzťahu
k maloletým deťom na čas po rozvode, prípadne v konaní o úpravu práv a povinností rodičov na čas
do rozvodu. Je teda nesporné, že pre objektivizáciu dôvodov zmeny rodinných pomerov, rozporných
tvrdeníastanovískrodičovjepotrebné,akosprávneuviedolajsúdprvejinštancie,vykonaťdokazovanie,

nakoľkovtomtoprípadeotecsvojímnávrhomdostatočneneosvedčilsplneniezákonnýchpodmienokpre
nariadenie neodkladného opatrenia v ním navrhovanom smere. Odvolacie námietky otca teda nemali
vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Dôvody pre prijatie rozhodnutia prostredníctvom
inštitútu neodkladného opatrenia o zmene zverenia maloletých iba na podklade skutkovej argumentácie
otca o okolnostiach, ktoré nastali medzi matkou a maloletou dcérou (t.č. 16 rokov), ani odvolací súd

nepovažoval za dostatočne dôvodné pre splnenie zákonných podmienok v zmysle § 325 ods. 1 CSP.

14. Nazákladeuvedeného,vzhodesosúdomprvejinštancieajodvolacísúddospelkzáveru,žeotecpri
podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil, že aktuálne sú záujmy, starostlivosť,
výchova, výživa či dokonca zdravie alebo život maloletých detí vážne ohrozené a vyžadujú si okamžitý

zásah súdu do pomerov rodičov a maloletých detí rozhodnutím o tom, komu z rodičov budú maloleté
deti dočasne zverené do osobnej starostlivosti, a ani o dočasnej úprave styku matky s maloletými deťmi,
naviac, ak aktuálne na základe dohody rodičov prebieha striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti,
ktorá sa realizuje v týždenných intervaloch.

15.Pripomínaodvolacísúd,žeinštitútneodkladnéhoopatreniajevýnimočnýmprocesnýmprostriedkom,
ktorý neslúži na nahradenie konania vo veci samej a je ho možné nariadiť len za kumulatívneho
splnenia zákonom vyžadovaných predpokladov, inak by stratil svoj zmysel a opodstatnenie. Zvýrazňuje,
že v prvom rade sa majú ohľadne maloletého dieťaťa dohodnúť rodičia a mali by sa naučiť vzájomne
komunikovať a ak nie, rozhodne súd v konaní o veci samej, a to po náležitom dokazovaní. Preto odvolací

súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
16. O trovách odvolacieho konania spojených s konaním o nariadenie neodkladného opatrenia bolo
rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP odvolacím súdom tak, že žiadnemu
z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti včasnosti podaného

dovolania.