Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. september 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122203424
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2122203424.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A.
B., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, sídlo: Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov – matka: C. D. B., narodená XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt: E. XXXX/XXX, F., zastúpená splnomocnenkyňou: JUDr. Lucia Sukopová, advokátka, sídlo:

Františkánska 5, Trnava, a otec: G. B., narodený XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: A. H. XXXX/XX, I.,
zastúpený splnomocnenkyňou: JUDr. Andrea Hauptvogelová Hudcovičová, advokátka, sídlo: A. Hlinku
58/81, Piešťany, za účasti Krajskej prokuratúry Trnava, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č. k.
21P/26/2022-762 zo dňa 3. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. II., III., IV. (v časti dátumu zvýšenia výživného

a výšky zročného výživného), V., VI., X. a v závislých výrokoch VIII., IX. r u š í a vec v zrušenom
rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie:
- upravil styk otca s maloletým A. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. počas
adaptačného 3-mesačného procesu stretávania sa, ktorý začína plynúť od právoplatnosti tohto

rozsudku, každý týždeň vo štvrtok od 16:30 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti psychológa Centra pre
rast osobnosti v Trnave, Štefánikova 6, Trnava, IČO: 42 165 814, bez prítomnosti matky, s tým, že matka
je povinná maloletého riadne a včas pripraviť a otcovi za prítomnosti psychológa odovzdať na adrese
sídla Centra pre rast osobnosti, Štefánikova 6, Trnava a po ukončení stretnutia maloletého prevziať od
otca za prítomnosti psychológa na rovnakej adrese (výrok I.), otec je oprávnený stretávať sa s maloletým
A. po uplynutí adaptačného procesu stretávania sa každú sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod., matka

je povinná maloletého riadne a včas pripraviť a odovzdať otcovi v mieste jej bydliska a otec je povinný
maloletého riadne a včas odovzdať matke v mieste jej bydliska (výrok II.), otec je oprávnený stretávať
sa s maloletým A. po uplynutí adaptačného procesu stretávania sa počas letných prázdnin každý rok
v čase od 01.08. od 10:00 hod. do 14.08. do 18:00 hod., matka je povinná maloletého riadne a včas
pripraviť a odovzdať otcovi v mieste jej bydliska a otec je povinný maloletého riadne a včas odovzdať
matke v mieste jej bydliska (výrok III.),

- otca zaviazal platiť výživné na maloletého A., od 27.05.2022 zo sumy 150,- Eur na 227,- Eur mesačne
vopred vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, s tým, že nedoplatok na výživnom vo výške 2.156,-
Eur sa zaväzuje splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky,
spolu s bežným výživným, počnúc októbrom 2024, až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody
splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky (výrok IV.),
- návrh matky na uloženie výchovného opatrenia zo dňa 10.09.2024 zamietol (výrok V.),

- návrh matky na neupravenie styku maloletého s otcom zo dňa 06.09.2023 zamietol (výrok VI.),- návrh matky na obmedzenie otca v časti výkonu rodičovských práv týkajúcich sa zastupovania
maloletého v bežných veciach zo dňa 25.05.2022 zamietol (výrok VII.)
- zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 21P/3/2017-47 zo dňa 20.03.2017 v časti výživného

(výrok VIII.),
- zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 21P/3/2017-47 zo dňa 20.03.2017 v časti úpravy styku
otca s maloletým (výrok IX.),
- žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil § 62 ods. 1 až 6, § 75 ods. 1,
§ 77 ods. 1 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). Vecne tým, že zo zhodných výpovedí matky a otca vyplynulo,
že otec sa s maloletým A. stretával najprv v rozsahu podľa rozsudku 21P/3/2017-47 z 20.03.2017,
neskôr sa rodičia dohodli na rozšírení styku a to cca od 10.00 hod do 18.00 hod. a následne sa styk
realizoval aj bez prítomnosti matky. Matka tvrdila, že otec sa s maloletým nestretával pravidelne, čo

otec čiastočne poprel a uviedol, že ak sa s maloletým nestretol, tak pre to, že matka s maloletým mali
iný program. Obaja rodičia ďalej zhodne potvrdili, že maloletý A. mával záchvaty hnevu a zúrivosti,
počas ktorých útočil na matku, trhal jej odev, vlasy, čo trvalo aj hodinu. Otec potvrdil, že vtedy dal
maloletému niekoľkokrát po zadku. Na otca maloletý neútočil. Matka potvrdila, že maloletý sa niekedy
už v strede týždňa pýtal, kedy bude sobota a chystal si hračky k otcovi, a keď otec neprišiel, syn

sa hneval a dostal aj záchvat hnevu. Otec viackrát vravel matke, že záchvaty maloletého nie sú
normálne. Rodičia mali rozdielny názor na výchovu maloletého a používali rozdielne výchovné metódy.
Maloletému bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm, čo bolo preukázané z psychologického nálezu
klinickej psychologičky J. A. K. zo dňa 08.04.2021 (č.l. 23). Matka potvrdila, že uvedenú diagnózu syna
otcovi neoznámila, otec uviedol, že toto sa dozvedel až z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

NaodporúčanieMŠbolmaloletývyšetrenývSúkromnomcentrešpeciálno-pedagogickéhoporadenstva,
v správe z psychologického vyšetrenia zo dňa 08.10.2021 (č.l. 25) sú uvedené odporúčania ohľadne
prístupu k maloletému, podľa ktorých je potrebný citlivý, empatický prístup bez tlaku a kriku, viacnásobne
mu vysvetliť a hlavne predom, čo sa bude diať, treba mať trpezlivosť s dieťaťom, pri plači ho utíšiť
pokojným fyzickým kontaktovaním, nie je vhodné trvať na vykonaní úlohy alebo opakovať inštrukcie, v

sociálnej sfére je na nižšej úrovni, rozumové zložky sú u neho na vývinovo vyššej úrovni. Stále pretrváva
ťažký príchod do MŠ, je potrebná kooperácia pedagóga, nemá rád zmeny, ťažko sa mu odchádza
od matky. Za účelom posúdenia školskej spôsobilosti bol maloletý vyšetrený v Súkromnom centre
pedagogicko-psychologického poradenstva, z ich vyjadrenia k školskej spôsobilosti zo dňa 9.5.2022
(č.l. 72) vyplýva, že maloletý vykazuje zrelosť vo všetkých zručnostiach a schopnostiach potrebných pre

zaškolenie až na rečovú oblasť, navrhujú ho zaškoliť do bežnej triedy ZŠ s individuálnym prístupom.
Nakoľko znalkyňa v znaleckom posudku odporučila, že otec by mal byť náležite poučený o tom, že dieťa
s Aspergerovým syndrómom preferuje rutinné postupy, pokojné, predvídateľné prostredie, je potrebné
ho dopredu informovať, kedy a čo sa presne bude diať, všetko mu opakovane a detailne vysvetliť, a
pokiaľ bude dohodnutý styk s maloletý, tento aj zrealizovať tak, ako bol naplánovaný.

3. Súd prvej inštancie počas rozhodovania vo veci samej o návrhoch účastníkov začal konanie o
nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie výchovného opatrenia rodičom a nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil matke a otcovi povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na
Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu

4, Trnava. Neexistuje žiaden dôvod na strane otca bagatelizovať zdravotný stav maloletého, zároveň
však nemožno prehliadnuť urputnú snahu matky práve o zvýraznenie tohto zdravotného stavu v rovine
potreby úpravy styku otca s maloletým, ktorý však nebol podporený závermi znalca (hoci predmetom
znaleckého dokazovania nebol priamo zdravotný stav maloletého), no ani vykonaným dokazovaním
takéto skutočnosti preukázané neboli. Maloletý nie je pravidelne ambulantne a ani medikamentózne

liečený či vedený v psychiatrickej ambulancii. Nakoľko ide o maloletého s diagnostikovaným
Aspergerovým syndrómom, nemohol si súd prvej inštancie sám uzurpovať rozhodnutie veci bez náležitej
odbornej a znaleckej činnosti, ktorej závery však nepriniesli podklady na to, aby vyhovel návrhom matky
na uloženie výchovného opatrenia, obmedzenie otca v časti výkonu rodičovských práv týkajúcich sa
zastupovania maloletého v bežných veciach, na neupravenie styku maloletého s otcom, a preto ich na

základe záverov vykonaného dokazovania zamietol. Záverom považuje za potrebné poukázať aj na
konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 104Em/2/2024 a správanie matky aj po právoplatnom
rozhodnutí o neodkladnom opatrení uznesením sp. zn. 21P/26/2022 v spojení s rozhodnutím krajského
súdu sp. zn. 11CoP/189/2023. Matka opakovane odmieta prijať autoritu právoplatného rozhodnutia auvedené odôvodňuje konaním v najlepšom záujme maloletého a potrebe budovania jeho vzťahu a
dôvere k osobe psychológa, ktorý by sa mal v adaptačnom období zúčastňovať stretnutí maloletého s
otcom. Obaja rodičia sú spôsobilí podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloleté dieťa. Vzhľadom na

preukázané zistenia, že styk otca s maloletým sa napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu
súdu nerealizuje podľa svojho názoru určil primerané adaptačné obdobie počas ktorého sa styk otca
s maloletým bude vykonávať za asistencie odborníka, bez prítomnosti matky a následne už bez jeho
asistencie.

4. Súd prvej inštancie posúdil aktuálne príjmy matky, otca ich výdavky, a pri výpočte výživného sa riadil
odporúčacími tabuľkami Ministerstva spravodlivosti, ktoré zohľadňujú čistý príjem, vek maloletého a jeho
zaradenie do predškolského resp. školského stupňa a po tomto výpočte určil otcovi vo výške 227,- eur.
Čo sa týka určenia zameškaného výživného tu vzhliadol okolnosti predpokladané § 77 ods. 1 Zákona
o rodine a priznal ho od podania návrhu t.j. od 27.05.2022, a nie od dátumu 02.06.2023. Okolnosti
odôvodňujúce takýto postup videl najmä v zdravotnom stave maloletého.

5. O trovách konania rozhodoval podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd prvej inštancie
nevzhliadol podmienky pre priznanie náhrady trov ani jednej zo strán, i keď si ich obe uplatnili.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, konkrétne proti výroku IV. – v
časti dátumu zvýšenia výživného od 27.05.2022, ako aj v časti určenia a vyčíslenia zameškaného
výživného na sumu 2 156,- eur s tým, že proti výške bežného výživného v sume 227,- eur mesačne
sa neodvoláva. Odvolanie podáva aj voči X. výroku napadnutého rozsudku, pričom po právnej stránke
namietal porušenie § 365 ods.1 písm. b/, f/ a h/ zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len „Civilný sporový poriadok“). Navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok IV. rozsudku OS v Trnave, č.k.:
21P/26/2022-762 z 03.10.2024, v časti určenia dátumu 27.05.2022, od ktorého je otec dieťaťa povinný
uhrádzať zvýšené výživné, v časti nedoplatku na zameškanom výživnom vo výške 2 156,- eur, ktoré
má uhrádzať v splátkach splatných po 50,- eur popri bežnom výživnom a vrátil vec späť na súd prvej
inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. Taktiež navrhol, aby odvolací súd zrušil výrok X. Rozsudku

OS v Trnave, č.k.: 21P/26/2022-762 z 03.10.2024 v celom jeho rozsahu a vrátil vec späť na súd prvej
inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

7. Vecne dôvodil, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s právnou úpravou, keď priznal zvýšené
výživné pre maloletého A. so spätnou účinnosťou od 27.05.2022, hoci ku dňu 27.05.2022 konanie o

zvýšenie výživného nebolo vôbec začaté, pretože konanie vo veci začaté na základe návrhu matky
dieťaťa zo dňa 25.05.2022, ktorým sa matka nedomáhala zvýšenia výživného, ale výlučne obmedzenia,
resp. pozbavenia otca výkonu jeho rodičovských práv vo vzťahu k maloletému dieťaťu, a to v práve
styku a v práve zastupovať dieťa v bežných veciach. Až po viac ako roku prebiehajúceho konania, dňa
31.05.2023, doručila matka do konania písomné vyjadrenie, v ktorom po prvýkrát uviedla, že žiada o

zvýšenie výživného pre maloletého. Toto podanie však nemalo náležitosti samostatného návrhu vo veci
samej a nemohlo samo osebe založiť začatie konania o zvýšenie výživného. Z právneho hľadiska išlo o
rozšírenie pôvodného návrhu matky, ktoré sa stalo predmetom konania až na základe uznesenia súdu
prvej inštancie zo dňa 21.05.2024, ktorým súd prvej inštancie výslovne pripustil zmenu návrhu matky
podľa § 28 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový

poriadok“) tak, že predmetom konania bude aj návrh na zvýšenie výživného pre maloletého. Až týmto
rozhodnutím bolo teda možné začať konať a rozhodovať o zvýšení výživného. Podľa názoru otca je
preto právne nesprávny záver súdu, že zvýšené výživné možno priznať spätne od 27.05.2022, pretože
v ten deň nebolo začaté konanie o zvýšenie výživného. Dátum 27.05.2022 nepredstavuje ani deň
podania návrhu matky vo veci samej, ani deň doručenia jej vyjadrenia, ktorým sa po prvýkrát domáhala

zvýšenia výživného, a ani deň, kedy súd pripustil zmenu návrhu. Súdom prvej inštancie neboli tiež
preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré výživné možno priznať len odo dňa začatia
konania o výživnom, výnimočne najviac tri roky spätne. Ku dňu 27.05.2022, od ktorého súd určil zvýšené
výživné, nebolo preukázané, že by nastala podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. V tom čase nemal súd prvej inštancie k dispozícii žiadne

dôkazy o zmene potrieb maloletého, o jeho odôvodnených výdavkoch, o príjmoch ani majetkových
pomeroch oboch rodičov. Dokazovanie týkajúce sa pomerov rodičov a potrieb maloletého sa začalo až
po podaní matky z 31.05.2023, doručenom súdu 02.06.2023. Matka predložila prvý prehľad výdavkov
na dieťa až v tomto podaní a následne ho na pokyn súdu doplnila až 06.09.2023. Súd prvej inštanciepreto nemohol určiť výšku výživného spätne ku dňu 27.05.2022, keďže v tom čase nemal žiadne
skutkové podklady o pomeroch účastníkov, čo vyplýva z odseku 25. odôvodnenia, čím vznikol zjavný
rozpor medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Matka pritom nikdy neuviedla žiadne objektívne

okolnosti, ktoré by jej bránili podať návrh na zvýšenie výživného skôr, napríklad už pri podaní pôvodného
návrhu 25.05.2022. Naviac, ako dôvod spätného priznania výživného súd prvej inštancie uviedol len
zdravotnýstavmaloletéhodieťaťa.Hocisivyžadujeosobitnýprístup,niejesámosebedôvodomhodným
osobitného zreteľa. Právne správnym dátumom, od ktorého sa mohlo začať konať a rozhodovať o
zvýšení výživného, je deň 21.05. 2024 – deň, kedy súd uznesením pripustil zmenu návrhu matky. Súd

prvej inštancie taktiež nesprávne zohľadnil odporúčacie tabuľky Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré
nadobudli účinnosť až 01.01.2024. Keďže k 27.05.2022 tieto tabuľky neexistovali, nemohol súd prvej
inštancie podľa nich spätne určovať výšku výživného. Tento rozpor spôsobuje, že rozhodnutie je v tejto
časti zmätočné a nepreskúmateľné, pretože z neho nie je zrejmé, na akom skutkovom základe a z akého
obdobia súd prvej inštancie pri určení výživného vychádzal.

8. Otec súčasne namietal, že súd prvej inštancie svojím procesným postupom mu znemožnil riadne
uplatniť jeho procesné práva a pripravil ho o možnosť účinnej procesnej obrany. Po doručení matkinho
podania zo dňa 31. 5. 2023 žiadal, aby súd prvej inštancie otázku výživného vylúčil na samostatné
konanie, keďže pôvodné konanie bolo vedené výlučne o úprave rodičovských práv a styku. Súd prvej
inštancie však o tejto jeho žiadosti nerozhodol a namiesto toho bez jeho súhlasu pripojil návrh matky

na zvýšenie výživného do prebiehajúceho konania. Až dňa 21.05.2024, po viac ako roku, súd prvej
inštancie formálne uznesením pripustil zmenu návrhu matky. Dovtedy však vykonával dokazovanie a
smeroval k meritórnemu rozhodnutiu bez toho, aby bola právne jasná procesná situácia, čo podľa otca
vytváralo právnu neistotu.

9. Otec odvolaním napadol aj výrok X. rozsudku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania z dôvodu, že súd prvej inštancie sa s jeho riadne uplatneným návrhom na priznanie
trov konania vôbec nevysporiadal. Náhradu trov uplatnil písomne aj na pojednávaní 21.05.2024, pričom
juodôvodnilrozsiahlymprocesnýmsprávanímmatky,ktorépodľanehovykazovaloobštrukčnýcharakter
a spôsobilo prieťahy v konaní - matka opakovane menila svoje návrhy bez jasnej procesnej formy,

žiadala o odročovanie pojednávaní, nerešpektovala právoplatné neodkladné opatrenie a opakovane
predlžovala priebeh konania. Otec považuje za spravodlivé, aby mu súd priznal náhradu trov, pretože
bol nútený brániť sa proti neodôvodnenému a nejasnému návrhu matky, znášal náklady právneho
zastúpenia a musel podávať viaceré procesné návrhy a vyjadrenia v dôsledku jej správania. Súd prvej
inštancie sa s jeho návrhom nevysporiadal a obmedzil sa len na všeobecnú vetu, že „nevzhliadol

podmienky pre priznanie náhrady trov ani jednej zo strán“. Takéto odôvodnenie je nedostatočné,
arbitrárne a nepreskúmateľné, pretože neobsahuje žiadne posúdenie konkrétnych okolností prípadu.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti výrokom I., II., III., V. a VI. podala odvolanie aj matky
z dôvodov podľa § 365 ods. 1, písm. e/, f/, g/ a h/ Civilného sporového poriadku, navrhla, aby odvolací

súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že napadnuté výroky (I., II., III., V., VI.) zruší
a návrhu matky vyhovie v tom smere, že nariadi výchovné opatrenie účastníkom konania v OZ HANS
v rozsahu 40 hodín, a styk otca s mal. A. ponechá neupravený.

11. Vecne namietala, že je prípustné konštatovanie súdu prvej inštancie, že nereaguje na opakujúce sa

a obsahovo rozsiahle vyjadrenia účastníkov, ktoré neprinášali nové skutočnosti, ale len opakovali alebo
rozširovali už skôr uvedené tvrdenia. Avšak súd prvej inštancie sa takýmto prístupom nevysporiadal s
dôvodom, pre ktorý určil ako miesto adaptačného procesu Centrum pre rast osobnosti, Štefánikova 6,
Trnava. Danú skutočnosť súd prvej inštancie v odôvodnení vôbec nevysvetlil, čím sa rozsudok stáva
nezrozumiteľným a nepreskúmateľným, nedostatočne zdôvodneným. Matka opakovane uvádzala, že

stretávaniemal.A.vtomtoCentreniejepremaloletéhovhodné(realizovalosanazákladeneodkladného
opatrenia, v rovnakom rozsahu – deň, hodina), zle ho znáša, na stretnutie nie je vhodná ani hodina (od
16:30h do 18:00 h), ani deň (štvrtok, kedy je maloletý už preťažený zo školy a z dužiny). Matka pritom
oboznámila súd prvej inštancie s denným režimom maloletého, a to ešte na pojednávaní konanom dňa
14.09.2023o09.00h.Zjejvýpovedevyplynulo,žeipripobytevdružine(ŠKD)jeumal.A.zohľadnené,či

jetamaspoňjedenzjehokamarátov,sktorýmsahrá,aaknie,matkajedohodnutásp.vychovávateľkou,
že ju táto kontaktuje a matka vyzdvihne mal. A. skôr, aby nedošlo u neho k tzv. meltdownu. Sú dni (počas
školského roka), kedy má mal. A. tzv. „sociálne voľno“, ktoré má odporučené aj p. psychologičkou (ako
vyplýva zo správy J. K. zo dňa 15.08.2023), kedy sa mal. A. horšie cíti, príp. hneď ráno má amok, a jezrejmé, žeby pobyt v škole znášal len veľmi ťažko. V priebehu pracovného týždňa sú tiež dni, kedy si
odmieta urobiť domácu úlohu a nemá zmysel na neho tlačiť a nútiť ho, aby si úlohu vypracoval, nakoľko
to môže zhoršiť jeho stav. Väčšinou ide o stredu poobede, kedy sa už maloletý cíti preťažený zo všetkých

vnemov počas pracovného týždňa v škole. Vtedy je dobré „nechať ho“, netlačiť na neho, nech sa venuje
činnostiam, ktoré ho bavia, resp. hre. Po návrate z družiny má svoje aktivity (zaužívané), ktorým sa
venuje, kým sa dostane k domácim úlohám. Matka tomu prispôsobuje aj „svoj čas“ či svoje povinnosti
po pracovnom čase (nákup a pod.), tak, aby to mal. A. nestresovalo a nevyrušovalo. Stretávanie otca
s mal. A. v tomto čase /ktorý má určený na oddych a svoje aktivity po škole/, t.j. o 16.30h vo štvrtok,

nie je teda vôbec vhodné. Matka môže na toto stretnutie mal. A. pripravovať aj celý týždeň, avšak
mal. A. je dlhodobo nastavený tak, že poobedia po skončení (družiny) sú „jeho“, a maximálne si urobí
domáce úlohy (ak nie je preťažený, ako tomu býva napr. v stredu poobede). Vo štvrtok poobede má
mal. A. za sebou 4 vyučovacie dni a cca 4 pobyty v družine, plné vzruchov a zvukov. Tlačiť a nútiť ho
do stretnutia s otcom, s ktorým sa nechce stretávať, za prítomnosti p. psychologičky, ktorej maloletý
vôbec nedôveruje, je absolútne kontraproduktívne a je viac ako pravdepodobné, že stretnutie tohto

typu o tomto čase nedopadne dobre, a to ani vtedy, ak by matka na stretnutí prítomná bola. Nakoľko
sa stretávania v Centre realizovali na základe platného neodkladného opatrenia, pričom ani jedno z
nich nebolo úspešné, je zrejmé, že o nevhodnosti dňa, hodiny, ale aj samotného Centra nehovorila
bezdôvodne. Naopak, pozná svojho syna, vie, ako reaguje, čo ho preťažuje, čo mu prekáža. Súd prvej
inštancie nijako nezdôvodnil, z akého dôvodu ponechal pri stretávaní v Centre nevyhovujúci deň aj

hodinu, takisto nijako nezdôvodnil, prečo ponechal Centrum, ktoré bolo ustanovené aj neodkladným
opatrením v tomto konaní ako subjekt, v ktorom sa vykonávajú asistované stretnutia, aj v rozsudku vo
veci samej (výrok I.). V priebehu konania bolo opakovane preukázané, že úspešnosť Centra pri realizácii
asistovanýchstykovjepraktickynulová,užprvéstretnutieskončiloneúspešne(vtomčasesarealizovalo
za prítomnosti C. B.). Otec sa následne vyjadril, že tejto p. psychologičke nedôveruje, podozrieval ju

z bližších vzťahov s matkou, čo matka považuje za úplne absurdné. Centrum však otcovi vyhovelo a
prišlo k zmene psychologičky – prípad prevzala J. F.. Už na pojednávaní, konanom dňa 14.09.2023
spochybnila odbornosť p. J. F.. V konaní nebolo nijako preukázané, že p. J. F. má potrebné vzdelanie
a prax na prácu s deťmi s poruchami autistického spektra, resp. s dg. Aspergerov syndróm. Na toto
poukazovala opakovane, žiadala o preukázanie odbornosti p. J. F., resp. jej praxe s prácou s deťmi s

poruchami autistického spektra, resp. s dg. Aspergerov syndróm, ale bezvýsledne. Súd prvej inštancie
sa týmito argumentami nijako nezaoberal, aj p. J. F. na priame otázky matky o jej praxi či odbornosti
odmietla konkrétne odpovedať. Opakovane vyjadrila názor, podložený dostupnou dokumentáciou aj
skúsenosťou matky s týmto Centrom, že nespĺňa potrebnú odbornú spôsobilosť pre prácu s deťmi s
poruchami autistického spektra.

12. Medzitým sa, na odporúčanie súdu z pojednávania konaného ešte dňa 21.05.2024, rodičia spolu
s maloletým mali stretávať za účasti OZ HANS, konkrétne jeho štatutárky J. L., ktorá má dlhoročné
skúsenosti s deťmi s Aspergerovým syndrómom, a to najmä s vytváraním psychologicky bezpečného
priestoru pre deti s Aspergerovým syndrómom v čo najprirodzenejšom prostredí. Pani J. L. sa venuje

tejto problematike 11 rokov. Jej prax je od roku 1998 v práci s ľuďmi s ťažkým a viacnásobným
postihnutím, v detských domovoch, zariadeniach sociálnych služieb, od r. 2015 školí v problematike AS
pedagogických a odborných zamestnancov škôl, pracovníkov pedagogicko- psychologických poradní,
rodičov, školila tiež členov Asociácie rodinných mediátorov a mnoho ďalších. Zameriava sa na rozvoj
zručností potrebných pre rešpektujúcu komunikáciu a podporu detí s Aspergerovým syndrómom v

bežných situáciách. Na pozvanie hlavnej odborníčky MZ SR pre pedopsychiatriu J. M. tri roky prednáša
na konferencii Hlavolamy v detskej psychiatrii, spolupracovala aj s psychiatrickým oddelením NUDCH
Kramáre. Je členkou európskej siete EUCAP a má psychoterapeutický výcvik. V roku 2021 založila sieť
odborníkov pre problematiku AS a zorganizovala dve konferencie o inklúzii. S ohľadom na horeuvedené
skutočnosti bol teda predpoklad, že bude vedieť vhodne pracovať s mal. A. a získa si jeho dôveru (čo sa

nepodarilo v Centre). Súd prvej inštancie vykonal dopyt na OZ HANS a následne informoval účastníkov
konania – rodičov – ktorým odporučil skontaktovať sa s p. J. L.. Matka sa s p. J. L. skontaktovala,
opakovane sa s ňou stretla, neskôr aj s mal. A.. Prvotné stretnutie s maloletým nedopadlo dobre, mal. A.
p.J.L.odmietol–onajehoodmietnutieakceptovala,netrvalanaďalšompokračovanístretnutia,netlačila
na maloletého, čím uznala a rešpektovala jeho pocity. Ďalšie stretnutia už prebehli lepšie, maloletý

komunikoval a kooperoval s p. J. L., na poslednom stretnutí sa jej prítomnosti dokonca dožadoval
(meškala, tak sa pýtal, kde je tak dlho). Tým bol vytvorený veľmi dobrý podklad k tomu, aby sa s
maloletým za prítomnosti p. J. L. mohol stretnúť aj otec. Otec však namietal OZ HANS, spochybňoval
jeho odbornosť, spochybňoval kompetencie OZ HANS, jeho akreditáciu realizovať asistované styky otcas mal. dieťaťom. Napriek správe z OZ HANS, doloženej do konania, z ktorej bolo zrejmé, že mal. A.
dôveruje p. J. L., že bola úspešne nadviazaná spolupráca, a je už možné pristúpiť k tomu, aby sa do tejto
spolupráce zapojil otec, otec nesúhlasil s účasťou OZ HANS na jeho stretávaní s maloletým, nakoľko

argumentoval, že OZ HANS nemá oprávnenie (resp. akreditáciu) realizovať asistované stretávania
rodiča s maloletým dieťaťom. Súd prvej inštancie nijako nezdôvodnil, z akého dôvodu ponechal ako
subjekt pri asistovaných stretnutiach maloletého s otcom Centrum pre rast osobnosti v Trnave, keď mal k
dispozícii skutočne odborný subjekt, s mnohoročnou praxou s deťmi s Aspergerovým syndrómom, a tiež
mal preukázané zo správy vypracovanej OZ HANS, doloženej do konania, že spolupráca psychologičky

p. J. L. s mal. A. bola úspešne nadviazaná, maloletý mal voči nej dôveru, a nastal tým pádom priestor
na to, aby do tejto interakcie vstúpil aj otec maloletého. Tým sa jeho rozhodnutie v tejto časti stalo
nepreskúmateľným.Otecnapojednávaní,konanomdňa3.10.2024,tvrdil,žeCentrumprerastosobnosti
vTrnavemáakreditáciuaspĺňavšetkopotrebnénaposkytovanieasistovanýchstretnutídieťaťasotcom.
Po vyhlásení rozsudku vo veci samej matka zistila, že dané Centrum (Centrum pre rast osobnosti) nie je
subjekt, ktorý by bol zapísaný v registri poskytovateľov sociálnych služieb Trnavského samosprávneho

kraja. Nie je vedený ani v zozname akreditovaných subjektov Ministerstva práce, sociálnych vecí a
rodiny SR, dokonca ani v zozname subjektov, ktoré môžu poskytovať sociálne služby. Matku maloletého
A. o tejto závažnej skutočnosti vôbec neinformovala J. F. z Centra, ale práve naopak, v osobnom
rozhovore s matkou, ktorý prebehol dňa 17.októbra 2024 v Centre pre rast osobnosti, jej tvrdila, že sú
v Trnave jediným subjektom, ktorý má oprávnenie vykonávať asistované stretnutia, o čom však matku

neinformovali. Návrh matky na vypočutie J. L., ktorá pracovala s mal. A., ktorý si k nej vytvoril vzťah
založený na dôvere, a ktorá mohla ako odborníčka v oblasti práce s deťmi s Aspergerovým syndrómom
vysvetliť pri svojom výsluchu na súde, ako s takýmito deťmi pracovať a ako k nim pristupovať, súd
zamietol a výsluch nevykonal – nevykonal teda dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1, písm. g) CSP uviedla, že po vydaní rozsudku vo veci
samej matka navštívila s mal. A. Súkromné špecializačné centrum poradenstva a prevencie pre deti a
žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami, so sídlom Štefánikova 1279/27
Gbely, za účelom nastavenia podporných opatrení. Správa centra konštatuje, že mal. A. je 9-ročný
chlapec s pervazívnou vývinovou poruchou – iná pervazívna vývinová porucha F 84.8 (J. C., 04/2023).

V anamnéze uvedený na základe diagnostiky vykonanej klinickým psychológom – Aspergerov syndróm
F 84.5. V popredí je znížená frustračná tolerancia, potreba prijatia, vysoká miera emocionálnej záťaže,
reaktivita na výkonovú a emocionálnu záťaž. Závery a zistenia tejto diagnostickej správy poukazujú na
fakt, že v prístupe k maloletému treba rešpektovať jeho diagnózu, aktuálny psychický stav, prípadné
preťaženie podnetmi, nepristupovať k nemu autoritatívne, ale skôr trpezlivo a partnersky. Je tiež zrejmé,

že maloletý spolupracuje a kooperuje (okrem osôb, ktoré sú mu blízke alebo na ktoré je zvyknutý
– škola a pod.) s odborníkmi, ktorí vedia, ako k nemu s ohľadom na jeho diagnózu pristupovať.
Opakovane pritom v konaní poukazovala na fakt, že napriek realizovanému výchovnému opatreniu v
konaní otec nenadobudol potrebné znalosti a zručnosti, ako má k dieťaťu s Aspergerovým syndrómom
pristupovať, aby si ho získal a vytvoril si s ním citové puto. Aj z týchto dôvodov je toho názoru,

že je nevyhnutné, aby účastníci absolvovali výchovné opatrenie v OZ HANS, v rámci ktorého príde
k edukácii otca ohľadne prístupu k deťom s Aspergerovým syndrómom, a postupne k zbližovaniu
otca s dieťaťom, v termínoch podľa určenia odborníka, resp. odborníkov v OZ HANS. Nedá sa totiž
vopred odhadnúť, ako bude odborné poradenstvo pokračovať, ako sa bude vzťah otca so synom v
rámci výchovného opatrenia vyvíjať. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh matky na

uloženie výchovného opatrenia zo dňa 10.09.2024, považuje z týchto dôvodov za nesprávne. Súd prvej
inštancie tiež z uvedených dôvodov nesprávne vo výroku VI. zamietol návrh matky na neupravenie styku
maloletého s otcom zo dňa 06.09.2023. Neupravenie styku na konkrétne termíny, a zároveň realizácia
výchovného opatrenia, v rámci ktorého by otec bol v kontakte s mal. A. pod dohľadom odborníkov, je
tou cestou, ktorá by v prvom rade rešpektovala potreby a záujem mal. A., a až následne záujem otca, a

ktorá by mohla viesť k úspešnému výsledku v podobe zblíženia otca so synom. Ani tieto výroky (V., VI.)
súd prvej inštancie bližšie nevysvetlil a vo svojom odvolaní riadne neodôvodnil. Tým sa jeho rozhodnutie
aj v tejto časti stáva nepreskúmateľným.

14. Prokurátor vo vyjadrení k odvolaniu matky a otca uviedol, že po preskúmaní oboch podaných

odvolaní ako aj na vec sa vzťahujúci spisový materiál, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný
a dôvodný. V rámci konania pred Okresným súdom Trnava bol zabezpečený znalecký posudok č.
202300493846 znalkyne PhDr. Mgr. Aleny Bednárovej, ktorá dospela k záveru, že u maloletého
bola zistená prítomnosť vývinovej pervazívnej poruchy, a to Aspergerovho syndrómu, avšak nezistilaexistenciu dôvodu na obmedzenie styku otca s maloletým, práve opačne, styk maloletého s otcom je
v najlepšom záujme maloletého. V zmysle vypracovaného znaleckého posudku znalkyňa odporučila
spočiatku tzv. adaptačné obdobie, teda stretávanie sa otca s maloletým pod dohľadom odborného

pracovníka,resp.sjehoasistenciou.Jepotrebnéabymatkamaloletéhozmenilasvojpostojkstretávaniu
sa otca s maloletým a snažila sa o kooperáciu. Súd prvej inštancie o rozšírení styku s otcom maloletého
vzhľadom na jeho diagnózu nerozhodol svojvoľne, ale len na podklade náležitej znaleckej činnosti.
Závery posudku teda nemohli byť podkladom na obmedzenie otca vo výkone jeho rodičovských práv
týkajúcich sa zastupovania maloletého v bežných veciach a neupravenie styku maloletého s otcom. Z

obsahuspisovéhomateriáluakoajspoukazomnavykonanédokazovaniemázato,žebolopreukázané,
že obaja rodičia sú spôsobilí podieľať sa na výchove a starostlivosti o maloletého bez ohľadu na
jeho prípadnú diagnózu. Práve adaptačné obdobie stanovené Okresným súdom Trnava má za cieľ
dosiahnuť vzbudenie dôvery maloletého k otcovi, nadviazanie kontaktu a obnovenie citového vzťahu,
a to s poukazom na dĺžku časového obdobia kedy s maloletým nebol v osobnom kontakte.

15.Stotožnilsprocesnýmpostupomsúduprvejinštancieauviedol,žerozhodovanieozvýšenívýživného
bolo plne v súlade so zákonom. Poukázal na to, že zmena návrhu na začatie konania je dispozičným
právom navrhovateľa, ktorý môže počas konania so súhlasom súdu rozšíriť alebo zmeniť svoj pôvodný
návrh. V danom prípade matka využila svoje oprávnenie zmeniť návrh tak, že k pôvodnému návrhu
o úpravu styku doplnila aj návrh na zvýšenie výživného, pričom súd prvej inštancie uznesením zo

dňa 21.05.2024 túto zmenu pripustil. Od tohto momentu sa teda návrh na zvýšenie výživného stal
riadnou a procesne prípustnou súčasťou konania vedeného pod sp. zn. 21P/26/2022. Námietka otca, že
otázka zvýšenia výživného nemohla byť predmetom konania, nie je právne relevantná, keďže súd prvej
inštancie postupoval v súlade s dispozičným princípom a zásadou hospodárnosti konania bez porušenia
procesných pravidiel.

16. Prokurátor sa stotožnil aj so závermi súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o pripustenie zmeny návrhu
na začatie konania a jeho rozšírenie aj o rozhodovanie o výživnom aj vzhľadom na odporúčacie
tabuľky Ministerstva spravodlivosti upravujúce výpočet výživného. Rozšírenie návrhu o rozhodovanie aj
o výživnom vzhľadom na dokazovanie pred súdom prvej inštancie bolo odôvodnené, súd prvej inštancie

mohol v rámci jedného konania rozhodnúť aj o výživnom bez toho, aby dané konanie bolo neúmerne
predlžované. I keď má metodika pre výpočet výživného rodičov len odporúčací charakter, vzhľadom na
zdravotný stav maloletého, ako aj zvýšené výdavky občanov vzhľadom na aktuálnu ekonomickú situáciu
v krajine, považuje prihliadnutie k odporúčaniu Ministerstva spravodlivosti za opodstatnené a správne
a rovnako sa tak stotožňuje s rozhodnutím priznať zvýšené výživné ku dňu podania návrhu na začatie

konania, teda ku dňu 27.05.2022.

17. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa zvolenia Centra pre rast osobnosti, Štefánikova 6, Trnava ako
inštitúciu, v ktorej má prebiehať adaptačný proces, ide o centrum, ktoré bolo prvotne navrhnuté matkou
ako aj otcom maloletého. Následné návrhy na zmenu či už osoby psychológa alebo centra, v ktorom sa

mal udiať adaptačný proces, považuje za účelové a obštruktívne zo strany matky maloletého s cieľom
predlžovania izolácie maloletého od otca.

18. Pokiaľ ide o trovy konania v mimosporových konaniach upravených Civilným mimosporovým
poriadkom platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní

platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. V danej veci nevzhliadol
žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku a
náhrada trov konania by sa javila v prospech otca maloletého ako spravodlivá.

19. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie

a zárobkové možnosti a schopnosti otca a jeho majetkové pomery sa javí rozhodnutie v napadnutej
časti ako primerané, preto odporučil odvolaciemu súdu rozsudok Okresného súdu Trnava v napadnutej
časti IV. ako vecne správne potvrdiť, v časti X. o trovách konania rozhodnutie ponechal na zvážení
odvolacieho súdu.

20. V časti úpravy styku otca s maloletým je nepochybné, že otec dieťaťa má záujem na zachovaní
vzťahu so svojim synom a jeho rozvíjaní. Poukázal na záver znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že
zo psychologického hľadiska neexistuje dôvod na obmedzenie styku otca s maloletým alebo pozbavenie
rodičovských práv. Nie je v záujme maloletého A., aby sa nestretával so svojím otcom, práve naopak,je v najlepšom záujme dieťaťa obnoviť kontakt s otcom a to čo do frekvencie a intenzity rozšíriť,
napriek spĺňajúcemu diagnostickému kritériu maloletého pre prítomnosť vývinovej pervazívnej poruchy-
Aspergerovho syndrómu. Vzhľadom na odporúčanie znalkyne v znaleckom posudku, že otec by mal byť

náležite poučený o tom, že dieťa s Aspergerovým syndrómom vyžaduje určitý špecifický prístup, bolo
neodkladným opatrením uložené výchovné opatrenie, ktorým bola uložená matke a otcovi povinnosť
podrobiť sa psychologickému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb a to v počte
20 konzultácií. Výchovné opatrenie bolo uložené matke za účelom edukácie ohľadne psychologickej
prípravy maloletého na stretnutie s otcom a otcovi za účelom edukácie ohľadne prístupu k dieťaťu s

Aspergerovýmsyndrómom.Adaptačné3-mesačnéstretávaniesaotcasmaloletýmbolourčenévCentre
pre rast osobnosti, ktoré matka maloletého sama navrhla, a z ktorého správy zo dňa 13.12.2024 vyplýva,
že matka odmietala asistovaný styk a jej návštevou dňa 17.10.2024 bolo (?) vyvolať konflikt. J. F. v
správe ďalej uviedla, že dôvera matky k nej je vážne narušená a podľa jej názoru bez akýchkoľvek
relevantných dôkazov. V súčasnosti matka maloletého stále sabotuje kontakt otca so synom, používa k
tomu aj jej osobu tým, že hodnotí jej prácu, snaží sa navodiť dojem, že je J. F. nekompetentná. V správe

sa ďalej uvádza, že matka toto všetko robí z dôvodu, aby zabránila otcovi mať vzťah so synom, dieťa
manipuluje a nechce, aby s otcom komunikovalo.

21. Dňa 12.12.2024 oslovili o.z. Hans, ktoré podľa jeho slov matka spolu s maloletým navštevovala
celé leto, a ktoré je podľa jej slov kompetentné pre spoluprácu s dieťaťom s Aspergerovým syndrómom.

V telefonickom rozhovore J. L. uviedla, že sú ochotní uskutočňovať asistovaný styk otca s maloletým,
pričom by tieto stretnutia mohli prebiehať v Trnave v centre včasnej intervencie, kde sú ochotní
zabezpečiť si priestory pre túto spoluprácu. Vzhľadom na uvedené opatrovník odporučil v napadnutej
časti výroku I. týkajúcej sa stretávania sa otca s maloletým A. počas 3-mesačného adaptačného procesu
stretávania sa v Centre pre rast osobnosti zmeniť a stretávanie sa otca s maloletým počas 3-mesačného

adaptačného obdobia určiť o.z. Hans. V ostatných matkou napadnutých častiach odporučil rozsudok
ako vecne správny potvrdiť.

22. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odvolanie matky dieťaťa považuje naďalej za
nedôvodné, matkou napadnuté výroky za vecne správne a žiada, aby súd odvolanie matky zamietol

a potvrdil správnosť výrokov I., II., III., V. a VI. rozhodnutia súdu 1. inštancie s tým, že si aj nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Dôvodil, že bola to práve samotná matka dieťaťa, ktorá sama
vyhľadala a oslovila Centrum pre rast osobnosti v Trnave ešte v apríli 2023, ako subjekt, ktorý je vhodný
a kompetentný na to, aby mohol asistovať pri styku otca so synom s diagnózou Asperger. Po tom,
ako matke dieťaťa toto Centrum potvrdilo, že je ochotné asistované služby robiť, informovala o tejto

skutočnosti otca, ktorý sa s týmto Centrom ihneď skontaktoval, riadne sa informoval o podmienkach
výkonu tejto služby, tiež o tom, či majú skúsenosti s touto službou, ako, kde a kedy ju vykonávajú
(čo je nakoniec zistiteľné aj z jeho písomného oznámenia súdu zo dňa 09.05.2023 alebo aj z mailu
otca adresovanej matke dieťaťa dňa 04.05.2023, ktoré sú založené v súdnom spise). Tento subjekt
akceptoval a spolupracoval s otcom a spolupracuje s ním až doteraz. Obidvaja rodičia boli Centrom

pre rast osobnosti v Trnave riadne informovaní o podmienkach poskytovania služieb asistovaného
stretávania sa, ako aj tom, že sa jedná o služby spoplatnené (20,- EUR á hodina, neskôr už 30,- EUR á
hodina), nakoľko sa jedná o súkromné OZ, tiež o tom, že je možné poskytovať tieto služby aj cez víkend.
Nešlo teda o žiadneho verejného poskytovatelia služieb, čo matka veľmi dobre vedela od samého
začiatku (vedel to aj otec). To, že sa teda jedná aj o neakreditovaný subjekt, matka dieťaťa a aj jej PZ

veľmidobrevedeli.Otecnikdynetvrdil,žeCentrumprerastosobnostivTrnavejeakreditované.Podaním
z 12.09.2024 otec poukazoval výlučne na to, že OZ HANS navrhované matkou nemôže vykonávať ňou
navrhované výchovné opatrenie, pretože takúto činnosť nemá v platných stanovách a súčasne nejde o
akreditovanýsubjekt,cezktorýbyÚPSVaRvTrnavemoholpredmetnévýchovnéporadenstvorealizovať
a dozorovať, ako to bolo napríklad pri TENENET o.z. Senec.

23. Otec zároveň predložil stanovy OZ HANS, konštatoval, že toto združenie združuje osoby
s Aspergerom, ich rodinných príslušníkov a priateľov a nejde o subjekt, ktorý by združoval
odborných poradcov spôsobilých poskytovať špeciálne sociálne poradenstvo alebo psychologické a
psychoterapeutické služby za odplatu. Predsedníčka OZ HANS J. L. písomne potvrdila, že nie je

licencovanou psychologičkou, ani psychoterapeutkou a nie je registrovaná v komorách. OZ HANS
nie je akreditované a neprejavilo ani jednoznačnú ochotu poskytovať asistované služby v tejto veci,
keďže už v júni 2024 predsedníčka vyhlásila, že nepracujú na báze donútenia cez súdne rozhodnutia
a pred posledným pojednávaním oznámila úraz a neúčasť. Matka do skončenia konania nepredložilažiaden dôkaz, že by OZ HANS mohlo vykonávať výchovné poradenstvo, platené psychologické alebo
psychoterapeutické služby či výkon opatrení podľa zákona č. 305/2005 Z. z., napriek čomu ho naďalej
navrhuje, aby ho súd určil ako subjekt na výkon výchovného poradenstva. Tvrdenie matky, podľa ktorého

z jeho podania z 12.09.2024 vyplýva, že asistovaný styk môže poskytovať iba subjekt sociálnoprávnej
ochrany detí alebo akreditovaný subjekt špeciálneho sociálneho poradenstva, je nesprávnym výkladom,
pretože ak by to tak bolo, kolízny opatrovník, prokurátor ani súdy by nemohli súhlasiť s tým, aby činnosť
vykonávalneakreditovanýsubjekt.Argumentáciamatky,žeCentrumprerastosobnostivTrnavenemôže
poskytovať asistované psychologické služby pri styku rodiča s dieťaťom s diagnózou Asperger z dôvodu

absencie akreditácie, podľa otca nemá oporu v práve. Centrum pre rast osobnosti v Trnave bolo od apríla
2023 jediným z množstva oslovených súkromných subjektov, ktoré boli zároveň ochotné a oprávnené
poskytovať asistovanú službu v tejto veci. Matka toto Centrum pôvodne sama vyhľadala a až následne
ho začala namietať, no napriek tomu súd prvej inštancie, ani kolízny opatrovník počas približne jedného
a pol roka nenašli iný reálne ochotný a kompetentný subjekt. Centrum bolo uvedené už v neodkladnom
opatrení, č. k. 21P/26/2022 zo dňa 25.08.2023, ktorého vecnú správnosť potvrdil odvolací súd v konaní

č. k. 11CoP/189/2023 a podľa otca neexistujú žiadne zmeny, ktoré by odôvodňovali jeho výmenu.

24. Po vyhlásení rozsudku sa uskutočnili dve stretnutia, na ktoré maloletý prišiel, čo podľa otca
svedčí o tom, že stretnutia sú v možnostiach dieťaťa realizovateľné. Centrum postupovalo v súlade s
odporúčaním znalkyne zo dňa 07.06.2024 s postupným navyšovaním času zo 10 minút na 15 minút.

Otec bol na stretnutia pripravený, priniesol hračky a fotografie, avšak dieťa podľa otca nebolo matkou
pripravené,animotivované,nekomunikovaloastretnutiasaponiekoľkýchminútachukončili,pričomotec
má za to, že syn má matkou nastavené očakávanie ukončenia po 10 až 15 minútach. Otec opakovane
žiadalojasnénastaveniedĺžky,aktivítamiestastretnutí,prípadneoprineseniekonkrétnejveci,napríklad
tabletu darovaného otcom, aby bolo možné nadviazať na spoločné záujmy, no matka podľa neho v tomto

smere nespolupracuje.

25. Námietka matky, že dieťa potrebuje sociálne voľno a termíny stretnutí sú nevhodné, nebola podľa
otca preukázaná žiadnym dôkazom. Maloletý je osemročný žiak bežnej základnej školy bez asistenta,
podľa vyjadrenia matky dosahuje dobré výsledky a stretnutia niekoľko hodín po skončení školy sú

realizovateľné, čo potvrdzuje aj prax dvoch uskutočnených stretnutí. Otec preto považuje za správne,
že súd prvej inštancie pri určovaní času a rozsahu stretnutí vychádzal aj zo záverov znalca vrátane
správy zo 07.06.2024. Rodičom už bolo uložené výchovné opatrenie v neodkladnom opatrení č. k.
21P/26/2022-337, kde mal otec absolvovať edukáciu o prístupe k dieťaťu s Aspergerovým syndrómom
v rozsahu 20 konzultačných hodín, matka edukáciu o psychickej príprave dieťaťa na stretnutia a obaja

rodičia opatrenie zamerané na prekonanie dôsledkov partnerského konfliktu a sústredenie sa na rolu
rodičov. Podľa záverečnej správy ÚPSVaR z 11.03.2024 sa tretí cieľ nenaplnil, čo korešponduje s ďalším
priebehom veci, keď matka dieťa nepripravuje na stretnutia a do Centra ho nevodí. Otec preto považuje
opakovanie výchovného opatrenia za neúčelné a súhlasí so zamietnutím návrhu matky na uloženie
výchovného opatrenia cez OZ HANS vo výroku V. Súd prvej inštancie si dostatočne preveril, že subjekt

uvedenývmeritórnomrozhodnutímôžeachceasistovanúčinnosťvykonávať,hocihoniknemožnonútiť,
a že v čase vydania rozhodnutia neexistoval iný vhodný subjekt. Otec dodáva, že bez súdnej úpravy
styku by maloletého nevídal vôbec, a preto je zamietnutie návrhu matky, aby súd styk neupravoval (výrok
VI.), je v súlade so Zákonom o rodine, so zisteným skutkovým stavom a so závermi znalkyne vrátane
jej poslednej správy z 07.06.2024.

26. Otec sa stotožňuje s názorom prokurátora, podľa ktorého návrhy matky na zmenu osoby psychológa
alebo centra majú obštruktívny charakter so zámerom predlžovať izoláciu maloletého od otca. Otec
poukazuje aj na ďalší, už druhý návrh matky na zrušenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodňuje
neakreditovanosťou Centra, pričom podľa otca ide o zneužívanie práv, a preto si uplatňuje náhradu trov

odvolacieho konania.

27. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku) po zistení, že odvolanie
bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom,
matkou a otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku v spojení s § 7 ods. 1 Civilného mimosporového

poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§
363 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti
rozsahom(§65Civilnéhomimosporovéhoporiadku)adôvodmiodvolaní(§66Civilnéhomimosporovéhoporiadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť

(§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/ Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 391 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

28. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu odvolaním napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol upravený styk otca s maloletým A.: počas adaptačného 3-

mesačného procesu stretávania sa (so začiatkom od právoplatnosti tohto rozsudku) každý týždeň vo
štvrtok od 16:30 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti psychológa Centra pre rast osobnosti v Trnave,
Štefánikova 6, Trnava, IČO: 42 165 814, bez prítomnosti matky (výrok I.), následne po uplynutí
adaptačného procesu stretávania každú sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. (výrok II.), po uplynutí
adaptačného procesu stretávania sa počas letných prázdnin každý rok v čase od 01.08. od 10:00 hod.
do 14.08. do 18:00 hod. (výrok III.), zvýšené výživné otcovi na maloletého A. od 27.05.2022 zo sumy

150,- Eur na 227,- Eur mesačne vopred a určenie nedoplatku na výživnom vo výške 2.156,- Eur a jeho
splácanie otcom po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc októbrom 2024 až do úplného
zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky (výrok IV.), zamietnutie
návrhu matky na uloženie výchovného opatrenia (výrok V.), zamietnutie návrhu matky na neupravenie
styku maloletého s otcom zo dňa 06.09.2023 (výrok VI.), zmena rozsudku Okresného súdu Trnava sp.

zn. 21P/3/2017-47 zo dňa 20.03.2017 v časti výživného (výrok VIII.), zmena rozsudku Okresného súdu
Trnava sp. zn. 21P/3/2017-47 zo dňa 20.03.2017 v časti úpravy styku otca s maloletým (výrok IX.) a
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok X.).

29. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

30. Podľa Čl. 5 pís. b/, c/, g/ a h/ Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa
dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, g) názor

dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie
a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.

31. Záujem dieťaťa musí byť popredným hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už
uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi

alebo zákonodarnými orgánmi, pričom kritériom pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do jednej
z foriem starostlivosti nie je želanie konkrétneho rodičia. Požiadavka týkajúca sa záujmu maloletého
dieťaťa vyplýva aj z Čl. 32 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd zaručujúcej osobitnú ochranu detí a
mladistvých ( porov. napr. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3135/19 ). Je preto nevyhnutné, aby
pri akomkoľvek súdnom rozhodovaní týkajúcom sa detí bol ich najlepší záujem skúmaný a posudzovaný

ako určujúce kritérium pre konečné rozhodnutie - nech sa jedná o akékoľvek konanie týkajúce sa
maloletého dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa je ako koncept flexibilný a vždy by mal byť posudzovaný a
definovaný individuálne s ohľadom na konkrétnu situáciu, v ktorej sa dotknuté dieťa nachádza, pričom
pozornosť je potrebné venovať jeho osobným pomerom.

32. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.33. Odvolací súd v nadväznosti na štruktúru napadnutých výrokov rozsudku súdu prvej inštancie
posudzoval predovšetkým správnosť úpravy styku otca s maloletým, a to so zreteľom na tvrdenia matky
o nevhodnosti miesta a času asistovaných stretnutí. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej

inštancie určil stretávanie otca s maloletým A. počas adaptačného 3-mesačného obdobia za prítomnosti
psychológa Centra pre rast osobnosti, Štefánikova 6, Trnava, po uplynutí tohto obdobia každý štvrtok
od 16:30 do 18:00 hod. bez prítomnosti matky (výrok I.), následne po uplynutí tohto obdobia každú
sobotu od 10:00 do 18:00 hod. (výrok II.) a počas letných prázdnin od 01.08. do 14.08. každoročne
(výrok III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa opieral o závery znaleckého

posudku PhDr. Mgr. Aleny Bednárovej, podľa ktorého je v najlepšom záujme maloletého obnovenie
kontaktu s otcom, pričom znalkyňa odporučila adaptačné obdobie v rozsahu 3–6 mesiacov, počas
ktorého by mal byť styk realizovaný pod odborným dohľadom psychológa. Znalkyňa odporučila, aby
bol otec poučený o špecifikách práce s dieťaťom s Aspergerovým syndrómom, pričom následne by
sa mohol styk rozšíriť. Takto formulované odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie však postráda
vysvetlenie, na základe akých kritérií zvolil práve Centrum pre rast osobnosti, Štefánikova 6, Trnava,

ako inštitúciu pre realizáciu asistovaného styku, ako aj zdôvodnenie, prečo nepovažoval za vhodný
návrh matky týkajúci sa iného odborného zariadenia, ktoré preukázalo dlhoročnú prax s deťmi s
poruchami autistického spektra. Súčasne sa súd prvej inštancie v odôvodnení náležite nevysporiadal
s otázkou zvoleného dňa a časového rozsahu asistovaných stretnutí, hoci matka už na pojednávaní
dňa 14.09.2023 podrobne objasnila denný režim maloletého a upozornila na jeho špecifické potreby

vyplývajúce z diagnózy Aspergerov syndróm. Matka konkrétne namietala, že maloletý je v školskom
klube každý deň do cca 16:00 h, po škole je preťažený z vnemov, má „meltdowns“, v stredu a štvrtok
býva vyčerpaný, potrebuje tzv. sociálne voľno podľa odporúčania psychologičky J. K. (správa zo dňa
15.08.2023), poobedia má vyhradené na oddych a rutinu (hra, úlohy, pokoj), ktoré ho upokojujú, pričom
stretnutie vo štvrtok o 16:30 priamo narúša jeho režim, preto ho znáša veľmi zle. Nariadené stretnutia s

otcomvoštvrtokvčaseod16:30do18:00hod.pretopovažujezapsychickyrizikovéakontraproduktívne.
Odvolací súd tiež poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa všeobecne odvoláva na potrebu
adaptačného procesu a edukáciu rodičov, no nevysvetľuje individuálne nastavenie pre maloletého,
ani prečo nevyhovel detailným, matkou zdokladovaným výhradám. Tieto deficity odôvodnenia sú o
to výraznejšie, že samotný rozsudok konštatuje, že stretnutia sa napriek vykonateľnému rozhodnutiu

nerealizujú, a preto „určil primerané adaptačné obdobie“, no absentuje prepojenie medzi týmto zistením
a voľbou práve predmetného centra, dňa a hodiny (vzhľadom na všeobecné závery v odsekoch 21. –
22. odôvodnenia).

34. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie sám deklaroval,

že „už na ďalšie a opakované vyjadrenia účastníkov a ich právnych zástupcov nereagoval a nedal
odpovede…“ (odsek 23. odôvodnenia), pričom to odôvodnil hospodárnosťou konania. Tým však viac-
menej potvrdil, že sa nevysporiadal s relevantnými námietkami (spresnené vyššie), čo je v rozpore s
povinnosťou riadne odôvodniť rozhodnutie v rozsahu potrebnom pre preskúmateľnosť, najmä ak išlo o
otázky priamo sa dotýkajúce najlepšieho záujmu maloletého a vhodnosti nastavenia asistovaného styku.

Takýto postup už sám osebe zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

35. Matka tiež poukazovala na opakované neúspešné stretnutia v Centre, ktoré sa realizovali na základe
neodkladného opatrenia. Už prvé stretnutie skončilo neúspešne, otec po ňom spochybnil ne/zaujatosť
psychologičky C. B., a preto bola nahradená J. F.. Matka následne požiadala súd prvej inštancie,

aby preveril odbornú spôsobilosť J. F. (návrh matky na výsluch J. F.), keďže podľa jej informácií
táto psychologička nemá prax s deťmi s poruchami autistického spektra, čo však súd prvej inštancie
nevykonal bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia. Tu odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z
iniciatívy matky sa počas konania sa zároveň realizovali stretnutia v OZ HANS, v ktorom sa podarilo
dosiahnuť úspešnú spoluprácu J. L. s maloletým, ktorý s jej osobou nadviazal dôverný vzťah. Prvé

stretnutie bolo síce maloletým odmietnuté, no ďalšie prebehli v pokojnej atmosfére a na poslednom
sa maloletý dokonca dožadoval jej prítomnosti. Ani s uvedenou skutočnosťou (návrhy matky počas
pojednávania .... , z čoho je zrejmé, že matka tieto skutočnosti uvádzala už v konaní pred súdom prvej
inštancie) sa však súd prvej inštancie relevantne nevysporiadal, hoci práve tieto okolnosti (v prípade
preukázania - zlepšenie správania maloletého v prostredí OZ HANS, pozitívna reakcia dieťaťa na

odborníčku,sktorousivytvorilvzťahdôvery,azjavnýposunvjehoschopnostizvládaťasistovanýkontakt
– by mohli byť relevantné pre posúdenie vhodnosti prostredia, v ktorom má prebiehať styk s otcom). Súd
prvej inštancie tieto okolnosti nezohľadnil ani v hodnotení dôkazov, ani v odôvodnení svojho rozhodnutia,čím zostal nevysvetlený dôvod, prečo napriek priaznivejším (hoci i len referovaným matkou) výsledkom
v OZ HANS preferoval pokračovanie stretnutí v inom centre. Rozhodnutie je v danej časti aj predčasné.

36. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na opakovanú námietku otca, že matka pôvodne nielenže
súhlasila s realizáciou asistovaných stretnutí v Centre pre rast osobnosti v Trnave, ale toto centrum
sama navrhla, a že jej následný nesúhlas s činnosťou tohto Centra a poukazovanie na jeho neodbornosť
predstavujú účelové konanie, smerujúce k bráneniu obnovy kontaktu medzi otcom a maloletým. Z
uvedených dôvodov žiadal, aby na jej námietky nebolo prihliadnuté, a aby bola ponechaná realizácia

stretnutí v rovnakom centre a v rovnakom režime. Z obsahu spisu však jednoznačne vyplynulo, že matka
v počiatočnej fáze zapojenie Centra neodmietala a v štádiu rozhodovania o neodkladnom opatrení jeho
účasť tolerovala, keďže nemala skúsenosti s priebehom takýchto asistovaných stretnutí a verila, že
môžu prispieť k postupnému zbližovaniu otca s maloletým. Zmena jej postoja nastala až po praktickej
realizácii stretnutí v lete 2023, keď sa preukázalo, že prostredie Centra je pre maloletého nevhodné
a asistované stretnutia neplnia svoj účel, ba naopak zhoršujú jeho psychický stav. Uvedené zistenie

vyplýva zo správy C. A. B., podľa ktorej: „Žiaľ, neprišlo ku kvalitnejšiemu kontaktu medzi otcom a
synom. Maloletý čoraz výraznejšie prejavoval svoju nepohodu a potrebu odísť. Otec tieto skutočnosti
dostatočne nereflektoval... Dieťa, aj mimo dg. Asperger, ak sa necíti dostatočne rešpektované, často
reaguje pri zvýšenej úzkosti agresiou pasívnou či aktívnou.“ Na základe priebehu týchto stretnutí
mohla matka svoj postoj dôvodne zmeniť, keď upozorňovala, že spôsob vedenia stykov v danom

centre nezodpovedá potrebám maloletého ani odborne, ani organizačne. Jej výhrady mohli byť preto
oprávnenou reakciou na preukázaný nepriaznivý priebeh asistovaného styku. Súd prvej inštancie však
namiesto vecného preverenia a vyhodnotenia týchto tvrdení a dôkazov matky sformuloval vlastné
hodnotenie, podľa ktorého „matka urputne zvýrazňuje zdravotný stav maloletého v rovine potreby úpravy
styku otca s maloletým, ktorý však nebol podporený závermi znalca“ (bod 21 odôvodnenia). Z obsahu

spisu pritom nevyplýva, že by matka neprimerane zveličovala zdravotný stav dieťaťa; jej tvrdenia o
špecifikách a potrebách maloletého nie sú v rozpore so závermi znaleckého posudku, ani s lekárskymi
a psychologickými správami založenými v spise. Naopak, matka v konaní opakovane preukazovala, že
osobitostimaloletéhosúobjektívnepotvrdenéodbornoudokumentáciouajejnávrhy–najmänauloženie
výchovného opatrenia v OZ HANS, zmenu dňa a hodiny asistovaných stretnutí a výmenu Centra pre rast

osobnosti–sledovalivýlučneochranuzáujmovmaloletéhodieťaťaanastaveniepodmienokprimeraných
jeho diagnóze a aktuálnemu psychickému stavu. Opísaný postup súdu prvej inštancie preto nebol v
súlade s § 35 Civilného mimosporového poriadku, keďže skutkové zistenia ostali neúplné, jednostranné
a bez dostatočného dôkazného podkladu.

37. Odvolací súd tiež konštatuje, že z odseku 21. odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na akých
skutkových ani právnych záveroch súd prvej inštancie založil zamietnutie návrhu matky na uloženie
výchovného opatrenia zo dňa 10.09.2024. V predmetnej časti odôvodnenia len reprodukoval závery
znalkyne PhDr. Mgr. Aleny Bednárovej o potrebe edukácie oboch rodičov, následne uviedol, že počas
konania sám začal konanie o nariadenie neodkladného opatrenia o uloženie výchovného opatrenia

rodičom a takéto opatrenie nariadil, pričom obom rodičom uložil povinnosť absolvovať 20 konzultácií
psychologického poradenstva na ÚPSVaR Trnava. Nezdôvodnil však, ako sa tento postup vzťahuje k
návrhu matky na nariadenie výchovného opatrenia, neuviedol, ktoré zistenia znaleckého dokazovania
viedli k záveru, že jej návrhu nemožno vyhovieť, ani neozrejmil, ktoré zákonné predpoklady považoval
za nesplnené. Namiesto vecného posúdenia návrhu matky rozvinul len všeobecnú úvahu o potrebe

zlepšenia komunikácie medzi rodičmi a o vhodnosti psychologického poradenstva, čo nemožno
považovať za právne relevantné odôvodnenie zamietnutia návrhu. Zároveň z odôvodnenia nie je zrejmé,
aké boli výsledky realizácie nariadeného neodkladného opatrenia, ako bol zhodnotený jeho priebeh
a do akej miery sa jeho účel naplnil, resp. akým spôsobom tieto skutočnosti zohľadnil pri konečnom
rozhodnutí vo veci samej. V dôsledku absencie týchto vysvetlení nie je možné preskúmať, z akých

dôvodov súd prvej inštancie návrh matky na uloženie výchovného opatrenia zamietol.

38. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že podľa § 217 ods. 1 Civilného sporového poriadku (v spojení s
§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku je pre rozsudok rozhodujúci skutočný stav v čase jeho
vyhlásenia. Súd prvej inštancie však vo výrokoch I., II. a III. rozhodol o úprave styku na viacero budúcich

etáp (najprv trojmesačný adaptačný proces a následne pravidelné sobotné a letné stretnutia), čím
prekročil rámec zákonom dovoleného posudzovania aktuálneho skutočného stavu. Takto koncipované
rozhodnutie predpokladá budúci vývoj pomerov, ktorý nemusí nastať, a z povahy veci ho nemožno v
čase rozhodovania spoľahlivo zistiť ani preukázať. V okolnostiach danej veci, kde maloletý trpí poruchouautistického spektra – Aspergerovým syndrómom, je psychický stav dieťaťa mimoriadne citlivý na zmeny
prostredia a interpersonálne väzby. Jeho reakcie sú často variabilné a v čase ťažko predvídateľné. Preto
nemožno s istotou vyvodiť, že po uplynutí určitej doby (napr. po trojmesačnom adaptačnom období)

bude možné styk rozšíriť alebo realizovať bez odbornej asistencie. Skutočnosť, že znalkyňa vo svojom
posudku odporučila tzv. adaptačné obdobie s asistenciou odborníka, ešte neznamená, že o takejto
úprave mal súd rozhodnúť jediným rozhodnutím; jej odporúčanie predstavovalo odborné východisko
pre posúdenie ďalšieho postupu, nie záväzný právny pokyn pre súd pri úprave styku. Z týchto dôvodov
odvolací súd konštatuje, že nebolo možné pristúpiť k etapovitej úprave styku, ktorá by závisela od

predpokladaného budúceho vývoja zdravotného a psychického stavu maloletého. Súd prvej inštancie
mal vychádzať výlučne z aktuálne preukázaného skutočného stavu, keď prípadné zmeny pomerov budú
môcť byť predmetom nového konania podľa § 26 Zákona o rodine, ak to budú okolnosti odôvodňovať. V
prípade, ak sa pomery maloletého v budúcnosti zmenia, je žiaduce, aby rodičia takéto zmeny zohľadnili
vzájomnou dohodou a zodpovedným výkonom rodičovských práv a povinností, bez nutnosti ďalšieho
súdneho zásahu, ak to bude možné a v súlade so záujmom dieťaťa.

39. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.(1) Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.(2) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.(4)

40. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

41. Odvolací súd následne preskúmal napadnutý výrok IV. v časti dátumu zvýšenia výživného a výšky

zročného výživného. Preskúmaním tejto napadnutej časti rozsudku odvolací súd tiež dospel k záveru,
že aj odvolacie námietky otca sú dôvodné, pretože súd prvej inštancie sa nateraz nedostatočne vyrovnal
so všetkými rozhodnými okolnosťami pre prijatie záveru pre priznanie výživného od 27.05.2022. Z
obsahu preskúmavaného rozhodnutia vzhľadom aj na odvolacie námietky otca, nie je možné zistiť na
základe akých skutočností súd prvej inštancie k tomuto záveru dospel. Súd prvej inštancie v odseku 27

odôvodnenia uviedol, že „posúdil aktuálne príjmy matky, otca, ich výdavky a pri výpočte výživného sa
riadil odporúčacími tabuľkami Ministerstva spravodlivosti, ktoré zohľadňujú čistý príjem, vek maloletého,
jeho zaradenie do predškolského resp. školského stupňa a po tomto výpočte určil otcovi výživné vo
výške 227 Eur. Čo sa týka určenia zameškaného výživného, tu vzhliadol okolnosti … a priznal ho od
podania návrhu t. j. od 27.05.2022, a nie od dátumu 02.06.2023. Okolnosti odôvodňujúce takýto postup

videl najmä v zdravotnom stave maloletého.“ Takto formulované odôvodnenie však nemožno považovať
za preskúmateľné. Súd prvej inštancie totiž neuviedol, z akého konkrétneho návrhu, skutkového stavu
alebo právnej úvahy odvodil dátum 27.05.2022 ako začiatok platenia zvýšeného výživného, a ani
neuviedol žiadne skutkové zistenia, ktoré by tento záver odôvodňovali. Nie je zrejmé, ktorý návrh
považoval za „podanie návrhu“ (keď pôvodný návrh matky zo dňa 25.05.2022 návrh na zvýšenie

výživného neobsahoval a matka návrh na zvýšenie výživného súdu prvej inštancie doručila až po
02.06.2023, a ako konkrétne mal zdravotný stav maloletého ovplyvniť možnosť alebo nemožnosť matky
podať návrh skôr. Z odôvodnenia nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie aplikoval uplatnil ustanovenie
umožňujúce spätné priznanie výživného len výnimočne a za existencie dôvodov hodných osobitného
zreteľa), ani ktoré okolnosti, a prečo považoval za takéto dôvody. Súd prvej inštancie tieto dôvody vôbec

neidentifikoval, nevykonal k nim dokazovanie a len všeobecne odkázal na zdravotný stav maloletého,
ktorý však podľa skutkových zistení nevyžadoval žiadnu mimoriadnu starostlivosť, ani zvýšené výdavky.
Zdôvodnenie začiatku priznania zvýšeného výživného teda nespĺňa požiadavky § 220 ods. 2 Civilného
sporového poriadku, keďže absentuje logické a presvedčivé zdôvodnenie rozhodujúceho právneho
záveru. Dôvody pre uvedené závery súdu prvej inštancie absentujú, pričom z hľadiska ústavného práva

na spravodlivý proces je dôležité, aby sa s nimi súd prvej inštancie riadne argumentačne vysporiadal
tak, aby bolo rozhodnutie preskúmateľné. Iba v prípade existencie riadneho odôvodnenia by bolo možné
uzavrieť, či dôvody matky prezentované počas konania boli relevantné v tom, že nastali také zmeny,
ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného už od 27.05.2022. Z uvedeného dôvodu sa potom stáva (ajpre neuvedenie výpočtu a ohraničenia doby) nepreskúmateľnou aj časť rozsudku súdu prvej inštancie
týkajúca sa rozhodnutia o výške zročného výživného 2 156,- eur.

42. Otec maloletého namietal aj nesprávnosť výroku rozsudku aj v časti náhrady trov konania,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, z dôvodu, že výrok je
nepreskúmateľný, svojvoľný a nedostatočne odôvodnený, nakoľko sa súd prvej inštancie sa nijako
nevysporiadal s jeho riadne uplatneným návrhom na náhradu trov konania, hoci ho včas a riadne
uplatnil. Najmä namietal, odôvodnenie rozsudku je aj v tejto časti nedostatočné, keďže súd prvej

inštancie len konštatoval, že „nevzhliadol podmienky pre priznanie trov“, bez uvedenia konkrétnych
dôvodov. Matka spôsobovala prieťahy a obštrukcie – opakovane menila návrhy, žiadala odročenia,
nerešpektovala vykonateľné neodkladné opatrenie, pričom však konanie iniciovala matka a vo väčšine
návrhovnebolaúspešná,zatiaľčoonkonalvsúladesozásadouhospodárnosti.Navrholpretouplatnenie
§ 55 Civilného mimosporového poriadku (moderačné právo) a priznanie náhrady trov ako spravodlivé
riešenie vzhľadom na priebeh konania a správanie matky.

43. Odvolací súd preskúmal aj napadnutý výrok X. rozsudku súdu prvej inštancie, keď z odôvodnenia
napadnutého rozsudku týkajúceho sa danej časti vyplýva, že súd prvej inštancie sa obmedzil len na
konštatovanie, že „nevzhliadol podmienky pre priznanie náhrady trov konania ani jednej zo strán, i keď si
ichobeuplatnili“,beztoho,abysaakýmkoľvekspôsobomvysporiadalsriadneuplatnenýmnávrhomotca

(dňa 21.05.2024) na priznanie náhrady trov konania. Súd prvej inštancie však v odôvodnení neuviedol,
aké konkrétne dôvody ho viedli k tomu, že návrh matky akceptoval a moderačné právo podľa § 55
Civilnéhomimosporovéhoporiadku.Odvolacísúdvtejtosúvislostidopĺňanachybnékonštatovaniesúdu
prvej inštancie, že náhradu trov konania si uplatnili obe strany, pretože matka na pojednávaní konanom
dňa 03.10.2024 uviedla, že ide o mimosporové konanie, a preto navrhla, aby náhrada trov nebola

priznaná žiadnemu z účastníkov. Rozhodnutie je preto aj v danej časti nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov a nezrozumiteľnosť v posúdení kritérií spravodlivosti, a teda ani v tejto časti nezodpovedá
požiadavkám riadneho súdneho rozhodnutia.

44. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

45. Podľa § 36 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli
účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

46. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú

rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

47. Mimosporové konania (akým je i predmetné konanie vo starostlivosti súdu o maloletého) sú ovládané
tzv. princípom materiálnej pravdy a princípom vyšetrovacím, ktoré vedú k tomu, že iniciatíva je často
na súde, ktorého povinnosťou je v súčinnosti s účastníkmi rozhodujúce skutočnosti zistiť (účastníkov

nezaťažuje dôkazné bremeno). Zistenie skutočného stavu znamená čo najbližšie priblíženia sa k
hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov. Porovnajúc odôvodnenie
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie s vyššie uvedeným odôvodnením odvolacieho súdu je
zrejmé, že súd prvej inštancie sa týmto dôsledne neriadil. V súhrne vzhľadom na uvedené súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil matke a otcovi ako účastníkom konania, aby

uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces(rozsudoksúduprvejinštancienespĺňanáležitostipredpísanév§220ods.2Civilnéhosporového
poriadku, nakoľko v ňom absentujú skutkové závery a dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil).
Súčasne súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku). Vec sa tak dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie

vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu (najmä z dôvodu rozsiahlosti dokazovania), ktorá
by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích
súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž
stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania anie vykonávanie základného dokazovania). Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutých výrokoch I. II., III., IV. (v časti dátumu zvýšenia výživného a výšky zročného
výživného), V., VI., X. a v závislých výrokoch VIII., IX. podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ Civilného

sporového poriadku zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

48. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa
§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude v ďalšom konaní vec opätovne posúdiť a doplniť

dokazovanie smerujúce k odstráneniu vyššie uvedených pochybení. Na základe nového zhodnotenia
skutkovýchokolnostívyplývajúcichzvykonanýchdôkazovvyhodnotírealizáciuneodkladnéhoopatrenia,
zistí aktuálny stav maloletého, najmä z hľadiska jeho vzťahu k otcovi a priebehu styku s ním (napr.
vyžiadaním správy školy, CPPPaP alebo terapeuta, ak je dieťa v odbornej starostlivosti), preskúma,
či je naďalej vhodný styk v navrhovanom rozsahu alebo či je potrebná úprava jeho formy, zhodnotí
rodičovskú spoluprácu a vyvodí závery relevantné pre rozhodnutie. Zistí aktuálny psychický stav a

názor dieťaťa. V časti výživného na základe kvalifikovaného dokazovania zistí osobné, majetkové a
príjmovépomeryobochrodičovkomplexnezaceléposudzovanéobdobie.Keďžematkapodalanávrhna
zvýšenie výživného v priebehu konania a žiada jeho priznanie spätne, s čím otec nesúhlasil a namietal,
že pre priznanie spätne neboli splnené zákonné podmienky, je nevyhnutné, aby súd prvej inštancie
po vrátení veci jasne uviedol a odôvodnil časový začiatok zvýšenia výživného, ako aj posúdil, či sú

splnené podmienky na jeho priznanie spätne alebo až odo dňa podania návrhu. Súd prvej inštancie
tiež vyhodnotí a ustáli výšku priemerných mesačných nákladov na maloletého a výslovne uvedie, ktoré
matkou vyčíslené a preukázané náklady považuje za dôvodné, ktoré len čiastočne a v akej výške, a
z akých dôvodov, všetko s prihliadnutím na intencie uvedené v tomto odôvodnení odvolacieho súdu.
V prípade nespolupráce rodičov si relevantné listinné dôkazy zadováži sám. Výsledky vykonaného

dokazovaniasúdprvejinštanciekomplexnevyhodnotívsúladesozásadouvoľnéhohodnoteniadôkazov
zakotvenou v čl. 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v § 191 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Odvolací súd dopĺňa, že v zásade sa stotožňuje s tým, že súd nemusí reflektovať
na každý návrh účastníkov na doplnenie dokazovania, avšak ak tak neurobí, musí sa vysporiadať s ich
argumentmi a s relevantnými skutočnosťami, pričom sa sústredí na sporné otázky a odvolacie námietky

oboch rodičov. Po ich posúdení z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení po
zvážení všetkých preukázaných okolností danej veci vo veci opätovne rozhodne.

49. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne znova o náhrade trov konania prvoinštančného aj
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

50. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u
ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o

predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).