Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. august 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124203034
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4124203034.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
narodená XX.XX.XXXX, zastúpená Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, dieťa matky:
C. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom D., t. č. bytom E., F. G. XX a otca: H. G., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, t. č. bytom Švajčiarska konfederácia, J. I. XXXX K. XX, zastúpený

splnomocnencom: JUDr. Marek Šabík – advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Moyzesova
585/2, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 35P/64/2024-90 zo dňa 10.10.2024, v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 35P/64/2024-122 zo dňa 14.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., IV. a závislom výroku r u š í a vec
mu v tejto časti v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie hore špecifikovaným rozsudkom schválil dohodu rodičov o o zverení maloletej
do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej
majetok (výrok I.). Otcovi určil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 650,- eur mesačne
od 13.03.2024 so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to sumu 400,-eur mesačne k
rukám matky a sumu 250,- eur mesačne na osobitný účet maloletej, ktorý v prospech maloletej zriadi

matka a ktorého číslo účtu je matka povinná otcovi oznámiť v lehote 3 dní odo dňa jeho zriadenia
(výrok II.). Zročné výživné otca na maloletú za obdobie od 13.03.2024 do 31.10.2024 v sume 771,29,-
eur na bežnom výživnom a sumu 1 903,22,- eur na sporiacu zložku výživného povolil otcovi splácať
v mesačných splátkach vo výške po 100,- eur na obe zložky výživného spolu s bežným výživným,
počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty
výhody splátok (výrok III.). Upravil styk otca s maloletou: - počas obdobia jarných prázdnin v nepárnom

kalendárnom roku od piatku predchádzajúceho prázdninovému týždňu od 16:00 hod. do bezprostredne
nasledujúceho piatku do 16:00 hod., - počas veľkonočných prázdnin v párnom kalendárnom roku od
stredy predchádzajúcej zelenému štvrtku od 16:00 hod. do bezprostredne nasledujúceho utorka do
16:00 hod., - počas letných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 01.07. od 10:00 hod. do 15.07.
do 10:00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 01.08. od 10:00 hod. do 15.08. do 10:00 hod., - počas
jesenných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od posledného vyučovacieho dňa predchádzajúceho

jesenným prázdninám od 15:00 hod. do najbližšieho školského dňa do 08:00 hod., - počas Štedrého
dňa 24.12. každý kalendárny rok od 18:00 hod. do 20:00 hod., - počas zimných prázdnin začínajúcich
v nepárnom kalendárnom roku od 26.12. od 09:00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roku
do 17:00 hod. a počas zimných prázdnin začínajúcich v párnom kalendárnom roku od 02.01. od 09:00
hod. do 06.01. do 17:00 hod. (výrok IV.). Vyššie špecifikovaným uznesením opravil rozsudok o výrok
V. o náhrade trov konania, keďže pri písomnom vyhotovení rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti

a uvedený výrok V. v ňom nebol uvedený.2. Vec právne posúdil podľa § 25 ods. 1 až 5, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, veta
prvá zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) a § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne tým, že bol daný dôvod na úpravu práv a povinností rodičov

k maloletej, keďže títo spolu nežili a na ich úprave sa nevedeli dohodnúť.

3. Zistil, že matka sa domáhala úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletej návrhom zo dňa
13.03.2024 z dôvodu, že s otcom maloletej nežili v spoločnej domácnosti a na výživu maloletej prispieval
nepravidelne. Rodičia sa zhodli na zverení maloletej do starostlivosti matky a na jej zastupovaní

a spravovaní majetku oboma rodičmi. Matka navrhla určiť vyživovaciu povinnosť otca vo výške 750,-
eur mesačne a jeho styk s maloletou neupraviť. Otec žiadal úpravu styku a výživné určiť v sume 400,-
eur mesačne. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť
otcovi primerane jeho možnostiam a schopnostiam a majetkovým pomerom. Čo sa týka stretávania
navrhol intervaly stretávania ponechať na úvahe súdu s poukazom na vyjadrenie maloletej. Ďalej zistil,
že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Je žiačkou 5. ročníka ZŠ D. L. D.. Mesačné

výdavky na maloletú pozostávajú z: poistenie 35,- eur, družina 55,- eur, školské pomôcky 60,- eur, krúžok
plávania 45,- eur, krúžok tanečná 40,- eur, strava 150,- eur, drogéria 20,- eur. Matka je zamestnaná v
spoločnosti M. E. N., I. s čistým mesačným príjmom 1 000,- až 1 200,- eur. Matka býva s maloletou
v prenajatom byte v D.. Jej mesačné výdavky spočívajú z: nájom 500,- eur, paušál 40,- eur, poistenie
50,- eur, 2x spotrebný úver 270,- eur, zdravotná poisťovňa 97,- eur, pohonné hmoty 150,- až 200,-

eur, netflix 12,- eur, strava 150,- eur, havarijné poistenie 48,25,- eur, povinné zmluvné poistenie 9,16,-
eur, drogéria 20,- eur. Otec je v zamestnaný vo Švajčiarsku v spoločnosti A. K. I. s čistým mesačným
príjmom 3 990,- eur. Jeho mesačné výdavky spočívajú z: povinné zdravotné poistenie približne 360,-
eur, ubytovanie 1 228,- eur, benzín 205,- eur, koncesionárske poplatky 31,- eur, poplatky za odvoz smetí
v 31,- eur, internet a telefón 140,- eur, elektrina 56,- eur, spotrebný úver 120,- eur, leasing auto 681,-

eur, bežné výdavky (strava, oblečenie) 400,- eur, sporenie maloletej 100,- eur. Zo zisťovania názoru
maloletej kolíznym opatrovníkom dňa 24.06.2024 vyplynulo, že maloletá má vybudovaný pozitívny vzťah
k obom rodičom. Nemá problém stretávať sa s otcom. Výhradu mala len voči tomu, aby nateraz sa
styk realizoval na Slovensku, mala obavu z možného vycestovania do zahraničia. Čo sa týka prázdnin,
napríklad Veľkonočných, tu sa vyjadrila, že má v tomto čase narodeniny, a preto by chcela, aby bola aj

s otcom aj matkou, taktiež v čase Vianoc vyjadrila požiadavku tráviť Štedrý večer s oboma rodičmi, a to
tak, že po večeri by šla na nejaký čas k otcovi. V závere sa vyjadrila, že nemá problém byť v prítomnosti
svojho otca vždy, keď prejaví ochotu a záujem s ňou tráviť čas, je v tomto ústretová, záleží to však
od neho, pretože dochádza zo zahraničia. Naposledy sa podľa jej vyjadrení s otcom videla na konci
školského roka, kedy pri príležitosti vysvedčenia dostala od neho mobilný telefón.

4. Dospel k záveru, že dohoda rodičov ohľadne zverenia, zastupovania maloletej a spravovania majetku
je v záujme maloletej, preto ju schválil. Výšku výživného určil na základe preukázaných výdavkov na
maloletú, ako aj príjmov a výdavkov oboch rodičov. Vychádzal z preukázanej výšky príjmu otca 3 990,-
eur mesačne, pričom z tejto sumy odpočítal výdavky otca na zdravotné poistenie. Takisto vzal do

úvahyodporúčajúcutabuľkuMinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyMetodika-Výživné,vrámci
ktorej na maloletú jej veku prináleží výživné vo výške 22 % z čistého mesačného príjmu otca, čo by
predstavovalo sumu 750,- eur. Výživné napokon určil v sume 650,- eur z dôvodu, že jednak nevyhnutné
výdavkynamaloletúsúnižšieakourčenévýživné,avšakspoukazomnaustanovenie§62ods.2zákona
o rodine má maloletá právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Otec dosahuje viacnásobne

vyšší príjem ako matka, ktorej čistý mesačný príjem je na úrovni 1 000,- až 1 200,- eur, preto určenie
výživného z príjmu otca nemôže slúžiť len na uspokojovanie nevyhnutných a odôvodnených nákladov
na maloletú. Taktiež zohľadnil ochotu otca podieľať sa na výdavkoch na maloletú aj nad rámec určeného
výživného, či už kúpou oblečenia alebo iných potrebných vecí. Vzhľadom k tomu, že určené výživné
presiahlo oprávnené výdavky na maloletú, rozdelil túto sumu na dve zložky, a to bežné výživné v sume

400,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky a sumu 250,- eur mesačne na sporenie
pre maloletú, ktoré bude zasielať na osobitný účet maloletej, ktorý v jej prospech zriadi matka. Poukázal
na to, že otec prispieval na sporenie pre maloletú sumou 100,- eur mesačne aj pred začatím konania
o úpravu práv a povinností. Výživné na tvorbu úspor odôvodnil aj tým, že otec pracuje v zahraničí
a dosahuje vyšší príjem. Otec má možnosť poberať rodinné prídavky zo Švajčiarska, čo činí sumu 150,-

eurmesačne.Zročnévýživnébolourčenézaobdobieodpodanianávrhudňa13.03.2024do31.10.2024,
čo predstavuje sumu 771,29,- eur na bežnom výživnom a sumu 1 903,22,- eur na sporiacej zložke
výživného. Takto určenú výšku výživného považoval za primeranú k otcovým aktuálnym možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom. Pri úprave styku súd vychádzal z toho, že maloleté dieťa mámať zabezpečený kontakt s oboma rodičmi, predovšetkým s tým rodičom, ktorý nezabezpečuje osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa. Taktiež prihliadol na tú skutočnosť, že otec sa zdržuje a pracuje v zahraničí
aniejemožné,abysadostavovalnastretnutiasmaloletouvpravidelnýchtýždňovýchalebovíkendových

intervaloch, čo v konečnom dôsledku ani otec nepožadoval. Súd na základe návrhu otca upravil styk
výlučne počas prázdnin, avšak odklonil sa od požadovaných intervalov a upravil styk tak, ako to vyplýva
z výroku IV. rozsudku. Styk počas Štedrého večera určil na základe požiadavky maloletej tráviť tento deň
s oboma rodičmi. Zároveň apeloval na rodičov, aby pri styku počas veľkonočných sviatkov, v prípade, že
na ne pripadne deň narodenín maloletej, vyhoveli jej požiadavke, ak bude mať záujem o styk s druhým

rodičom. Takto upravený styk hodnotil ako dostatočný na zachovanie, ako aj rozvíjanie vzťahu otca
s maloletou. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

5. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka, a to voči výrokom II., III. a IV. z odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces), § 365 ods. 1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností), § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a § 62 ods. 1 CMP (súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci). Namietala, že súd prvej inštancie len prevzal tvrdenia

otca o svojom príjme, výdavkoch, sporení v prospech maloletej vo výške 100,- eur mesačne, ktoré
matka spochybnila a navrhla, aby ich súd zistil z listinných dôkazov, ku ktorých predloženiu zaviaže otca.
Súd tieto dôkazy nevykonal, tvrdenia otca nehodnotil, len ich bez zistenia skutočného stavu prevzal.
Napriek tomu, že súd vychádzal z Metodiky – Výživné, túto nesprávne aplikoval, keď z ustáleného príjmu
určil sumu výživného 750,- eur, keď 22% z 3 990,- eur predstavuje sumu 877,80,- eur. Za primeranú

sumu výživného považovala sumu 800,- eur, tak ako to navrhla vo svojom vyjadrení z 24.07.2024.
Odôvodnenie rozsudku vo vzťahu k zníženiu sumy výživného oproti sume výživného podľa Metodiky –
Výživné považuje za nepreskúmateľné. Konkrétne namietala zistenie súdu, že otec je ochotný podieľať
sa na výžive nad rámec sumy určeného výživného, keďže aj v tomto prípade ide matkou spochybnené
tvrdenia otca, ktoré nijak nepreukázal. Takéto dobrovoľné plnenia navyše nie sú vymáhateľné súdom.

Súdurčenúvýškuvýživnéhopovažovalzaprimeranúkotcovýmaktuálnymmožnostiam,schopnostiama
majetkovým pomerom, ktorý záver aj v tomto prípade nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Vo vzťahu
k úprave styku je rozsudok podľa matky nevykonateľný, keďže absentuje miesto prevzatia a odovzdania
maloletej na stretnutia s otcom, ako aj miesto realizácie styku, keďže maloletá vyjadrila obavu cestovať
do zahraničia. Konkrétne namietala úpravu styku otca s maloletou počas Štedrého dňa, počas ktorého

má maloletá vytvorený zaužívaný režim trávenia s rodinou matky a úprava styku otca s maloletou každý
kalendárny rok zasahuje do pokojného trávenia tohto významného sviatku a nezodpovedá záujmom
maloletej. Komunikácia s otcom je minimálna, otec si ju zablokoval, preto hrozí, že svoje právo na styk
nevyužije a maloletá spolu s matkou nebudú môcť plnohodnotne tráviť pokojné sviatky. Navrhla rozdeliť
čas trávený každým z rodičov počas Štedrého dňa na párny a nepárny rok a otcovi uložiť povinnosť

oznámiť matke aspoň 15 dní pred určeným stykom, či toto právo využije a dostaví sa na styk. Navrhla
rozsudokvnapadnutejčastizrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

6. K odvolaniu matky sa vyjadril otec tak, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny.
Otec riadne preukázal svoj príjem, výdavky i sporenie pre maloletú podaním zo dňa 13.05.2024.

Metodika – Výživné má odporúčací charakter, pričom v prípade osoby žijúcej v zahraničí je potrebné
zohľadniť vyššie výdavky na bežný život. Správny bol aj záver súdu, že maloletej prispieva nad rámec
sumy výživného, keď jej kupuje kvalitné oblečenie, ktoré matka vyhadzuje zo zášti a nespracovaného
rozchodu. Napriek poklesu príjmu z dôvodu zmeny pracovnej pozície po vyhlásení rozsudku nenamietal
výšku súdom určenej vyživovacej povinnosti. Vytkol matke útočné správanie a štvanie maloletej proti

jeho osobe. Matka prezentuje svoje názory, nie prianie maloletej, ktorá sa vyjadrila tak, že chce tráviť
čas s otcom. Vyjadrila obavu z cestovania do zahraničia, čo otec plne rešpektuje, keďže má možnosť
tráviť s ňou čas na Slovensku u svojich rodičov. Rovnako tak je pripravený rešpektovať prianie maloletej
nedeliť čas medzi rodičmi počas Štedrého večera. Je tiež pripravený prevziať maloletú na začiatku
styku a po ukončení styku v mieste jej pobytu, na svoje náklady a styk realizovať na mieste trvalého

pobytu. S matkou mieni komunikovať pred realizáciou styku a žiadal, aby nereagovala vulgárne. V tejto
súvislosti uviedol, že matka opomenula uviesť, že si jej číslo zablokoval kvôli vulgárnym správam, ktoré
mu posielala. Následne matka posielala vulgárne správy jeho rodinným príslušníkom. Navrhol rozsudok
potvrdiť.7. Kolízny opatrovník súhlasil s rozsudkom v časti určenia vyživovacej povinnosti otca, ale namietal
úpravu styku otca s maloletou počas Štedrého dňa, keďže takto upravený styk nezodpovedá prianiu

maloletej, ktorá sa vyjadrila, že tento deň chce tráviť s matkou a nemá problém ísť k otcovi nasledujúci
deň (25.12.).

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky voči výrokom II. až IV. rozsudku
je dôvodné a rozsudok je potrebné v tejto časti zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie,ktorýmsúdprvejinštanciepočnúcdňom13.03.2024určilotcovipovinnosťprispievaťnavýživu
maloletej sumou 650,- eur mesačne, z toho sumou 400,- eur mesačne na bežnú výživu a 250,- eur na
tvorbu úspor a upravil styk otca s maloletou, vrátane preskúmania závislých výrokov o zročnom výžinom
a o trovách konania.

10. Podstatu odvolacích námietok matky tvorí jej nespokojnosť s rozsahom určenia vyživovacej
povinnosti otca, keď žiadala určiť výživné v sume 800,- eur mesačne, ktorú sumu považovala za
primeranú k potrebám maloletej. Súd prvej inštancie Metodiku – Výživné nesprávne aplikoval, keď
zákonným spôsobom najprv nezistil skutočný príjem otca, jeho výdavky, rozsah (a obdobie), akým otec

prispieval nad rámec výživného a napokon, z predčasne ustáleného príjmu otca v sume 3 990,- eur
mesačne určil sumu, ktorá matematicky nezodpovedá výpočtu podľa Metodiky – Výživné. Výslednú
sumu naviac znížil z dôvodov, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Vo vzťahu k úprave
styku otca s maloletou je rozsudok podľa matky nevykonateľný, keďže absentuje miesto prevzatia
a odovzdania maloletej na stretnutia s otcom, ako aj miesto realizácie styku, keďže maloletá vyjadrila

obavu cestovať do zahraničia. Konkrétne namietala úpravu styku otca s maloletou počas Štedrého dňa,
keďže nezodpovedá najlepšiemu záujmu maloletej.

11. Po preskúmaní odôvodnenia rozsudku a oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel
k záveru, že námietky matky sú dôvodné.

12. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom a ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia

veci, nevykonal navrhnuté dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

13. Podľa § 220 ods. 2 CSP (zohľadňujúc osobitnosti mimosporového konania), v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky
procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil.

Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal
a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci (aj článok 6 CMP).

15. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

16. Podľa § 37 CMP súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o
ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.17. Podľa § 62 ods. 1 až 5 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa životnej

úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred

inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov povinného rodiča,
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

18. Podľa § 63 ods. 3 ZoR ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby
dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu
výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval

na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

19. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa článku 5 ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých

veciach,ktorésahotýkajú.Priurčovaníaposudzovanízáujmumaloletéhodieťaťasazohľadnianajmäa)
úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa
zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti,
ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie
vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a

citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na
rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a
s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa,
ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

22. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a

starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

23. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým

dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

24. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to

neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

25. Podľa § 43 ods. 1 ZoR maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek
a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkýchveciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná
náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

26. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované
zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie

spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru
európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz v. Španielsko
z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých
je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo
svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,

vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c.
Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

27. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza
k porušeniu práva na spravodlivý proces, treba preto považovať aj taký nedostatok rozhodnutia súdu,
keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov

podstatných pre rozhodnutie vo veci prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia
je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. (uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 31.01.2019 sp. zn. 6Cdo/98/2017)

28. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie vyššie uvedeným kritériám nezodpovedá.

29. Súd prvej inštancie ustálil príjem otca v sume 3 990,- eur mesačne, keď zrejme vychádzal z jeho
písomného vyjadrenia z 13.05.2024. Prílohou tohto vyjadrenia sú aj listiny na č.l. 25 až 35, ktoré listiny
neboli preložené do slovenského jazyka. Ich vykonanie spôsobom uvedeným v zápisnici z pojednávania
dňa 10.10.2024 nezodpovedá povinnosti súdu v ustanovení § 204 CSP, podľa ktorého dôkaz listinou

sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu,
ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou
spochybnené. Predmetné vyjadrenie otca, vrátane jeho príloh z 13.05.2024 na č.l. 16 až 35, vyjadrenie
matky z 24.07.2024, vrátane príloh na č.l. 53 až 75, podanie matky z 25.07.2024 na č.l. 78 až 81
neboli doručené účastníkom a následne neboli riadne vykonané, keď prečítanie čísla listu, na ktorých

sa predmetný listinný dôkaz nachádza nie je vykonaním dôkazu tak, ako to predpokladá zákon, t.j.
jeho prečítanie alebo oznámenie obsahu, keďže uvedené listinné dôkazy neboli ostatným účastníkom
doručované. Z uvedeného dôvodu je pochopiteľná námietka matky, že podľa nej v spise absentujú
listinné dôkazy k príjmu, výdavkom a sporeniu na maloletú otcom.

30. V odôvodnení rozhodnutia (odsek 23) súd prvej inštancie uvádza, že vychádzal z preukázanej výšky
príjmu otca 3 990,- eur mesačne, pričom z tejto sumy súd odpočítal výdavky otca na zdravotné poistenie.

31. Súd prvej inštancie najprv pochybil, keď neuviedol na základe akého dôkazu mal príjem otca takto
preukázaný. Ustálený príjem totiž skutočne zodpovedá tvrdeniu otca, ktoré matka spochybnila. Pritom

obsahom spisu sú aj listiny ohľadne príjmu otca, ktoré súd nijak nehodnotil, len bez ďalšieho prevzal
tvrdenie otca. Matka ďalej namietala matematický výpočet sumy výživného podľa Metodiky – Výživné,
keďmalazato,žesúdprvejinštancieustálilpríjemotcavsume 3990,-eurmesačne.Odvolaciemusúdu
nie je zrejmý dôvod, pre ktorý súd prvej inštancie ponechal výpočet ustáleného príjmu na účastníkov
konania a nepristúpil k nemu sám. Odôvodnenie rozsudku má byť jasné a presvedčivé. Ak od sumy

3 990,- eur mienil odpočítať výdavky otca na zdravotné poistenie, tieto mal vyčísliť a uviesť konečný
príjem otca vyjadrený číslom, tak aby nevzbudzoval pochybnosti v účastníkoch, z akej sumy súd vlastne
vychádzal. Po odpočítaní výdavkov na zdravotné poistenie (ktoré v odseku 9 rozsudku súd určil v sume
360,- eur) by výsledná suma čistého mesačného príjmu otca bola vo výške 3 630,- eur. Ani z tejto sumyvšak nemožno dospieť k výpočtu uplatnenému súdom prvej inštancie, keď 22% zo sumy 3 630,- eur
predstavuje 798,60,- eur, teda nie 750,- eur mesačne, tak ako uviedol súd prvej inštancie.

32. Je nepochybné, že Metodika – Výživné má odporúčací charakter. „Využitie prichádza do úvahy
najmä v prípadoch, kedy odôvodnené potreby oprávneného budú zodpovedať potrebám, ktoré by
sme mohli označiť ako bežné, najmä vzhľadom na vek a zdravotný stav dieťaťa. Rovnako tak na
strane povinného.“ (strana 12 Metodiky). Odvolací súd sa síce nestotožňuje s výhradou otca, že
Metodiku nie je možné použiť v prípade povinného majúceho príjem z výkonu práce v zahraničí,

ale je mu potrebné prisvedčiť, že v takom prípade je nutné zohľadniť prípadné vyššie náklady na
život v zahraničí. Z odôvodnenia rozsudku nijak nevyplýva ako súd prvej inštancie ustálil výdavky
otca, ktoré opätovne len prevzal z tvrdenia otca a v závere len konštatoval, že odpočítal výdavky
na zdravotné poistenie. Hodnotenie absentuje aj vo vzťahu k výdavkom matky i maloletej. Tieto sú
vyčíslené jednotlivými položkami (odseky 7 až 9), v závere absentuje konečná, súdom prvej inštancie
ustálená suma odôvodnených výdavkov tak, aby mohol pristúpiť k porovnaniu životnej úrovne rodičov

s ohľadom na odôvodnené potreby maloletej. Každý z rodičov je povinný prispievať na výživu svojich
detí podľa možností a schopností. Je chvályhodné, ak otec využíva svoje schopnosti tak, že dosahuje
vyšší príjem aký by bol dosiahol z výkonu práce na Slovensku, resp. vyšší ako je priemerná mzda
v hospodárstve Slovenskej republiky (v roku 2024 – 1 524,- eur). Svoje výdavky otec vyčíslil v sume
3 252,- eur (bez výdavkov na maloletú), kým matka vyčíslila svoje výdavky v sume 1 396,41,- eur

mesačne. Výdavky matky presahujú jej príjem, ktorý súd prvej inštancie napokon nesprávne ustálil
uvedením len predpokladaného rozmedzia 1 000,- až 1 200,- eur, t.j. opomenutím určenia konkrétnej
sumy zistenej z listinných dôkazov. Z vyčíslenia výdavkov rodičmi je zase zrejmé, že otcove výdavky sú
násobne vyššie, čo súd prvej inštancie opäť nijak nehodnotil.

33. Záver súdu prvej inštancie, že určil sumu nižšiu ako predpokladá Metodika – Výživné z dôvodu
nižších výdavkov na maloletú predovšetkým nezodpovedá záujmu maloletého dieťaťa. Podľa Metodiky
by malo byť rešpektované, že potreby dieťaťa s vekom všeobecne neustále rastú. Výška výživného sa
v zmysle Metodiky odvíja od čistého príjmu povinného rodiča a je určená percentom z jeho čistého príjmu
v závislosti od životnej etapy, v ktorej sa dieťa nachádza a od celkového počtu vyživovacích povinností.

Výživné sa zo zákona, či podľa Metodiky neurčuje podľa výšky výdavkov, ktoré rodič realizujúci osobnú
starostlivosť už vynakladá (platí) v rámci svojich finančných možností. Takýto spôsob výpočtu by nebol
v záujme maloletého dieťaťa. V zmysle aktuálnej právnej úpravy má dieťa právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Čím vyššia je životná úroveň rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené
potreby oprávneného dieťaťa. Vyššia životná úroveň umožňuje napĺňať odôvodnené potreby vo väčšej

miere. Dieťa sa môže venovať viacerým voľnočasovým aktivitám, môže mať zdravšiu a pestrejšiu
stravu, kvalitnejšie oblečenie. Inak, výpočet podľa Metodiky už predpokladá výšku odôvodnených
výdavkov maloletého dieťaťa v určitej životnej etape. Uvedené nezbavuje povinnosť súdu zisťovať
odôvodnené výdavky maloletého dieťaťa a v prípade, že má dieťa vyššie výdavky, napríklad na
zdravotnú starostlivosť, tieto zohľadní a pristúpi k zvýšeniu percentuálneho podielu. K zníženiu naopak

môže dospieť práve z dôvodu zvýšených odôvodnených výdavkov povinného rodiča.

34. Zníženie výslednej sumy odôvodnil aj ochotou otca podieľať sa na výdavkoch na maloletú aj
nad rámec určeného výživného, či už kúpou oblečenia alebo iných potrebných vecí. Takýto záver je
nepreskúmateľný, keďže tak ako matka správne namietala, súd neuviedol v akom období sa mal otec

podieľať na výžive maloletej nad rámec výživného a v akom rozsahu v rozpočte na mesiac, pričom
občasné nákupy oblečenia povinným rodičom nie sú dôvodom pre zníženie výživného určeného podľa
Metodiky.

35. Vo vzťahu k rozdeleniu sumy na bežné výživné a na tvorbu úspor z dôvodu, že výsledná suma

Metodiky – Výživné je vyššia než výdavky maloletej vyčíslené matkou odvolací súd poukazuje na odsek
33 vyššie, z ktorého vyplýva, že výpočet výživného podľa Metodiky zohľadňuje odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa s ohľadom na životnú etapu, v ktorej sa nachádza. Preto nebol daný dôvod, časť
sumy (pozn. nesprávne) vypočítanej podľa Metodiky určiť na tvorbu úspor. Naviac, pokiaľ súd, na
základe riadne vykonaných dôkazov, dospeje k záveru, že otec pravidelne a dobrovoľne prispieval a

naďalej prispieva na úspory maloletej, niet dôvodu ukladať mu takúto povinnosť autoritatívne. Aj rodič,
ktorému dieťa nebolo zverené má mať možnosť podieľať sa na výžive maloletého dieťaťa aj inou formou
ako platením výživného k rukám druhého rodiča. Súd má podporiť takéto správanie rodiča napríklad
tým, že takýto výdavok na sporenie uzná v rámci odôvodnených výdavkov povinného rodiča.36. Súd prvej inštancie považoval určenú výšku výživného za primeranú k otcovým aktuálnym
možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. Ani tento záver nemožno preskúmať pre absenciu

zistenia skutočností o majetkových pomeroch rodičov a celkového zhodnotenia ich životnej úrovne.

37. Pokiaľ otec nepožiadal o vyplatenie prídavkov na maloletú vo Švajčiarsku, túto skutočnosť je možné,
v tomto prípade, zohľadniť tak, že sa vzdal tohto príjmu (§ 75 ods. 1 ZoR).

38. Zročné výživné súd prvej inštancie nesprávne vypočítal ku dňu 31.10.2024, keďže výživné za mesiac
október 2024 ešte nebolo splatné, pretože vo výroku II. rozsudku určil deň splatnosti k 15. dňu v mesiaci
vopred a rozsudok vyhlásil 10.10.2024.

39. Pri úprave styku otca s maloletou absentuje miesto prevzatia a odovzdania maloletej. Otec vo
vyjadrení k odvolaniu súhlasil s miestom určenia v mieste pobytu maloletej. V záujme hospodárnosti sa

žiada dodať, že miesto musí byť vyjadrené určitým spôsobom tak, aby v prípade neplnenia povinnosti
bol rozsudok vykonateľný. Spravidla sa rodičia striedajú pri prevzatí a odovzdaní maloletého dieťaťa
v ich bydliskách. V prípade rozsahu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa výlučne počas prázdnin
a sviatkov sa návrh otca o prevzatí jeho zodpovednosti ohľadne preberania a odovzdávania maloletej
aj odvolaciemu súdu javí ako spravodlivý. Miesto realizácie styku určuje oprávnený rodič, pokiaľ z

dokazovania nevyplynú skutočnosti odôvodňujúce zásah do práva tohto rodiča. Prianie maloletej,
ktorá nechce cestovať mimo územia Slovenskej republiky nemožno za takúto skutočnosť považovať.
Sama matka cestuje s maloletou do Nórska (ako uviedla v odvolaní) za svojim otcom a odvolací súd
nenachádza žiaden dôvod obmedzujúci otca vycestovať s maloletou do zahraničia za účelom dovolenky.
Napriek tomu, že odvolaciemu súdu nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré maloletá odmieta vycestovať

s otcom do zahraničia, otec toto prianie maloletej rešpektuje. Ani táto skutočnosť nie je v danom prípade
dôvodom pre autoritatívne obmedzenie otca k realizácii styku s maloletou výlučne na území Slovenskej
republiky. V prípade úpravy styku otca s maloletou počas Štedrého dňa sa odvolací súd stotožnil
s návrhom matky, že aj tieto sviatky by mali byť rozdelené medzi rodičov, a to tak, aby každý z nich
mal možnosť tráviť ich pokojne, ucelene a v rovnakom rozsahu ako druhý rodič. Vzhľadom na absenciu

miesta prevzatia a odovzdania maloletej v rozsudku, nevysporiadenie sa so súdom prvej inštancie
konštatovaným odklonom od návrhu otca na úpravu styku (keďže odvolací súd nie je viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania) a s návrhom matky na určenie miesta realizácie styku na území Slovenskej
republiky a uloženie oznamovacej povinnosti otcovi v súvislosti s realizovaním styku je predmetný
rozsudok v časti úpravy styku otca s maloletou nepreskúmateľný ako celok.

40. Riadiac sa takýmito úvahami potom odvolaciemu súdu nezostalo iné ako len konštatovať, že
súd prvej inštancie pochybil, keď na jednej strane nevykonal dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a na druhej strane aj odôvodnenie jeho rozhodnutia je nepresvedčivé
a nepreskúmateľné pri zdôvodnení pre rozhodnutie podstatných skutočností, nakoľko z jeho obsahu

nemožno zistiť, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, z ktorých dôkazov vychádzal, resp.
ktoré skutočnosti považoval za preukázané a pod. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záverom
opísaným vyššie, o výške výživného a o úprave styku otca s maloletou bez toho, že by tieto svoj závery
náležite zdôvodnil a umožnil tým účastníkom konania sa voči takýmto záverom náležite brániť, porušil
tým práva účastníkov konania na spravodlivý proces.

41.Akpotomnedostatokriadnehodokazovaniaaodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímpráva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 365
ods. 1 písm. b) a e) CSP, ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným § 389
ods. 1 písm. b) a c) CSP.

42. V súlade s hore uvedenými poučeniami odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vec znova prejedná,
zistí príjem rodičov za obdobie od 01.03.2023 (t.j. 12 mesiacov pred podaním návrhu) do rozhodnutia
tak, aby bolo zrejmé, aký bol príjem rodiča, v tom ktorom kalendárnom mesiaci v členení brutto,
netto, poberanie daňového bonusu, náhrady mzdy, následne ustáli priemerný mesačný príjem, zohľadní

prípadnú podstatnú zmenu pomerov v priebehu konania, zistí životnú úroveň rodičov porovnaním ich
príjmov, majetkových pomerov a osobných výdavkov, ktoré tiež neopomenie hodnotiť, rovnako tak
odôvodnené potreby maloletej; zohľadní poberanie prídavkov rodičmi, či túto možnosť otec využil,
zohľadnípodielosobnejstarostlivostiomaloletú.Listinnédôkazyniejepotrebnépreložiťdoslovenskéhojazyka, pokiaľ sú zistenia súdu prvej inštancie z vykonaného dôkazu medzi účastníkmi nesporné.
Listinné dôkazy predložené rodičmi, ktoré sú obsahom spisu, ako aj nové dôkazy, vykoná spôsobom
podľa § 204 CSP. Vo vzťahu k úprave styku otca s maloletou určí miesto prevzatia a odovzdania

maloletej, vysporiada sa s návrhmi rodičov. V tomto smere odvolací súd apeluje na rodičov, aby za
súčinnosti súdu dospeli k úplnej dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, keďže aj
napriek problémom v komunikácii zo spisu nevyplynulo, že by k takejto dohode, pri ich úprimnej snahe
o blaho svojho dieťaťa, nevedeli dospieť. Po doplnení dokazovania potom prvoinštančný súd vo veci
opätovne rozhodne, a to aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 CSP), nové rozhodnutie náležite

odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu
vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a
zrozumiteľné.

43. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).