Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. september 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/78/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123238278
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123238278.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

13 16C/78/2023

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu : A. B. C., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, E., zastúpený: A. F. C., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX,
H., proti žalovanému: Tatra banka, a.s., organizačná zložka podniku - I. H., so sídlom Hodžovo nám. 3,
Bratislava, IČO: 00 686 930, v konaní o zaplatenie sumy 2085 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

2 16C/78/2023

I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

2 16C/78/2023

1. Žalobca sa žalobu doručenou Okresnému súdu Nitra (ďalej len „súd“) dňa 30.08.2023 domáhal
zaplatenia sumy 2085 eur s príslušenstvom a to titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že dňa
10.04.2023 o 21:49 došlo k odcudzeniu údajov z platobnej karty žalobcu phishingovým útokom cez

stránku „bazos.sk“. Žalobca následne zistil, že mu bolo z učtu prevedených 2085 eur na írsky účet.
Platobná karta po zistení útoku bola hneď zablokovaná. Banke bola podaná reklamácia a žiadosť
o zablokovanie írskeho účtu, toto ale banka nevykonala. Žalobca banku upozornil dňa 11.04.2023
o 08.00 hodine, v Írsku, ale bolo 7.00 hod., t. j. keby banka konala s primeraným úsilím, mohla škode
zabrániť. Táto skutočnosť a fakt, že odcudzené údaje z karty vie s účtom spojiť len zamestnanec banky,
vrhá hlavné podozrenie na zamestnancov banky a týmto je banka plne zodpovedná za všetky škody
spôsobené neautorizovanými operáciami na účte žalobcu. Podaná reklamácia z 11.04.2023 bola už dňa

12.04.2023 zo strany banky zamietnutá, čo je ďalší podozrivý krok, lebo banka v reklamácii neuviedla
identifikáciu zariadenia, z ktorého bol prevod „údajne“ autorizovaný. Dňa 12.04.2023 bola podaná druhá
reklamácia, ktorá bola tiež zamietnutá, ale až po 30 dňovej lehote. Banka v odpovedi na reklamáciu zo
dňa 12.04.2023 sa bráni tým, že ide o rýchle prihlásenie a autorizáciu s odpoveďou na otázku, ktorej
odpoveď je možné pomerne ľahko uhádnuť vybraním z možností. Ide o závažnú bezpečnostnú dieru
v systéme, za ktorú je plne zodpovedná banka.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok nie je oprávnený, pretože sporná transakcia bola
vykonaná s riadnym použitím všetkých personalizovaných bezpečnostných prvkov. Upriamil pozornosť
na to, že žalobca bol povinný chrániť pridelené identifikačné prostriedky, ktoré predstavovali takéto
personalizované bezpečnostné prvky a citlivé platobné údaje. Zo záznamov v systémoch banky jez vykonaných úkonov zrejmé, že všetky úkony na diaľku boli vykonané s použitím riadne a iba
žalobcoviposkytnutýmipersonalizovanýmibezpečnostnýmiprvkami.Konkrétnezaznamenal,žespornej
transakcii predchádzalo dňa 08.04.2023 v čase o 11:59 hod. prihlásenie sa do internet banking žalobcu

v PC, J. XX, K. XXX, cez číslo klienta, heslo klienta a následne na výzvu pri prihlásení bol zadaný
aj SMS prihlasovací kód, ktorý bol odoslaný na t. č. patriace žalobcovi. Vzhľadom na to, že pre toto
prihlásenie, ktoré je kľúčové z pohľadu posúdenia prípadného zneužitia prístupu do internet bankingu
neoprávnenou osobou platí, že pre úspešné prihlásenie musela osoba, ktorá prihlásenie vykonala,
poznať okrem čísla klienta, hesla klienta aj špeciálne vygenerovaný sms kód, ktorý banka zaslala práve

a len žalobcovi. Tento prístup vykonal žalobca, buď sám alebo umožnil prístup inej osobe v dôsledku
svojej hrubej nedbanlivosti pri ochrane týchto prvkov. Žalobca musel okrem svojho čísla klienta, svojho
hesla, poskytnúť aj sms prihlasovací kód. Bezprostredne po tomto prihlásení bolo na predmetom PC
nastavené tzv. rýchle prihlásenie, ktoré nahradilo posielanie sms prihlasovacieho kódu vytvorením
obdoby PN prístupového kódu, ktorý sa dá pre konkrétne zariadenie používať opakovane a slúži
pre zjednodušenie prihlasovania do Internetbankingu. Následne dňa 10.04.2023, prebehlo v tomto už

08.04.2023 zaznamenanom zariadení, PC, WIN 10, v prehliadači Chrome 111 riadne prihlásenie do
internet bankingu v čase o 21:41 hod., pričom bolo použité číslo klienta, heslo a vyššie popísaný a dňa
08.04.2023 vytvorený kód pre rýchle prihlásenie. Bezprostredne po riadnom prihlásení sa do internet
bankingu žalobcu prebehlo aj zadanie prevodného príkazu na vykonanie platby/sporného prevodu, pri
ktorom bol zadaný prevodný príkaz v sume 2085 eur a to presne o 21:43 hod. Prevodný príkaz po

jeho vyplnení bol následne rovnako potvrdený aj zadaním prihlasovacieho kódu pre rýchle prihlásenie.
Následne dňa 11.04.2023 o 08:01 hod., zjavne po vykonaní tohto prevodu sa žalobca obrátil telefonicky
na žalovanú a spochybnil vykonanú transakciu. Do zaznamenaného hovoru, žalobca uviedol, že zrejme
došlo k zneužitiu jeho platobnej karty a následne na dodatočnú otázku operátora pripustil, že okrem
údajov z karty niekam zadával aj prihlasovacie údaje do svojho internetbankingu. Poukázal na dôkaz

a to zvukový záznam z hovoru žalobcu. Z dôvodu silnejúceho trendu útokov na klientov s cieľom vylákať
citlivé údaje všemožnými kreatívnymi spôsobmi a zneužiť, či už platobné karty alebo prístupy do internet
banking alebo mobil banking klientov a tak podvodným konaním obrať ľudí o peniaze na účte, pričom
zintenzívnil informačnú a preventívnu kampaň smerovanú adresne na klientov (vrátane žalobcu, ktorý
bol upozorňovaný, ako všetci ostatní klienti), ako aj všeobecnú edukatívnu kampaň pre širokú verejnosť,

pričom dáva do pozornosti klientom, i neklientom webovú stránku wwww.predigitalnubezpecnost.sk, na
ktorej sú nonstop dostupné informácie, ale aj interaktívne kvízy. Žalobca rovnako ako ignoroval obsah
upozornení, ktoré dostával v priebehu prihlasovania sa do internet bankingu, samozrejme odignoroval
aj tieto upozornenia a kampane. Zmena telefónneho čísla žalobcu v banke nebola vykonaná, žalobca
neobdržal sms prihlasovacie kódy z dôvodu, že poskytol súčinnosť osobe, ktorá zmenila spôsob

prihlasovania sa do internetbankingu. Navrhol žalobu zamietnuť.

3. Žalobca v replike poukázal na podozrivé prihlásenie z BURUNDI, ktoré nastalo počas Veľkonočného
pondelka. Nahrávka dokazuje, že poškodený klient konal rýchlo a odcudzené údaje z karty útočník
nestihol zneužiť, lebo klient kartu zablokoval. Zneužitím karty nevznikla žiadna škoda, čo dokazuje aj

výpis zo žalovanej banky. Z nahrávky vyplýva, že klient poskytol útočníkovi len ID do internet bankingu,
nie všetky prihlasovacie údaje, preto nejde o hrubé zanedbanie zo strany klienta. Len ID útočníkovi
nestačí, na to, aby vykonal neautorizované operácie. Opakovaná reklamácia bola zamietnutá, čo je
v rozpore s § 18 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Škoda vznikla neautorizovaným vstupom do
účtu klienta, neautorizovaným prevodom zo sporiaceho na bežný účet a neautorizovaným prevodom

na írsky účet.

4. Žalovaný v duplike upriamil pozornosť na neudržateľné tvrdenia žalobcu, odmietol nedostatočné
technické a iné bezpečnostné nastavenie svojich informačných systémov. V období, kedy došlo
k vykonaniu sporných transakcií potvrdených personalizovanými bezpečnostnými prvkami žalobcom,

nezaznamenal žiadne prelomenie bezpečnostných pravidiel. Prípad, ako sa stal žalobcovi, kedy žalobca
sám predával nejakú vec cez inzertný portál a následne reagoval na žiadosť uhradiť niečo doručovacej
spol. je jedným z úplne najznámejších scenárov podvodníkov, pred ktorým už dlhšie varuje a vystríha,
nielen žalovaný, ale aj finančné inštitúcie, rôzne masmédiá, vrátane televízií a pod. Rovnako odmietol,
že by spomínaná IP adresa, preukazovala prihlásenie z „BURUNDI“, pričom vykonanie prevodu počas

sviatku je práve naopak obvyklé. K žiadnemu omeškaniu pri vybavení podnetu nedošlo, pretože
opakovaný, ale úplne totožný podnet žalobcu, nemožno považovať za porušenie povinnosti vybavovať
podnety klientom včas.5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že
žalobca sa stal obeťou phishingového podvodu. Zadal údaj z karty, následne kartu zablokoval, pričom
karta nestihla byť zneužitá. Do účtu sa niekto nabúral, bol to neautorizovaný vstup, boli vykonané

tri neautorizované transakcie. O žiadnej transakcií nie je notifikácia. Problémom je, že rýchle platby
majú byť limitované, obvykle 50 eur pre jednu platbu, súhrne však najviac vo výške 150 eur,
v prípade prekročenia tohto limitu, musí nasledovať dvojfaktorová autorizácia alebo inak povedané
silná autorizácia. V danej veci sa jedná o sumu 2085 eur. Kartu a účet vie spojiť len banka, okrem
klienta. V danej veci ide o porušenie ustanovenia § 18 ods. 4 zákona 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa. Druhú reklamáciu dostali až po uplynutí 30 dní, žalovaný mal vrátiť finančné prostriedky.
Poukázal aj na zákon 405/2009, druhá časť § 3c ods. 1 až 6. Zákon hovorí o silnej autorizácii je to
v zmysle smernice 2015/2366 ods. 49, 71,72. Ďalej delegované nariadenie komisie Európskej únie
2018/389 kapitola 2 článok 4. Dvojfaktorová autorizácia znamená, že nejakú množinu identifikátora
má klient a nejakú množinu má banka, pričom toto sa spája obrovským množstvom kombinácii,
ktoré môžu byť v miliardách. Zároveň ide o diskrimináciu, pretože pomáhal s jedným prípadom vo

Švajčiarsku, kde rovnaká banka postupovala rozdielne v porovnaní so žalovaným. Za prevody je
zodpovedná banka, pričom ide o neautorizované prevody. Treba skúmať mieru zanedbania klienta,
avšak nahrávka predložená do spisu preukazuje, že klient po odhalení podvodu postupoval správne,
dal kartu zablokovať. Boli odcudzené údaje z karty. Zároveň mal súd skúmať porušenie právnych
predpisov § 2 ods. 1, § 4 ods.1 písm. a) zákona 365/2004 Z.z.. Poukázal na právoplatné rozhodnutie,

ktoré bolo založené do spisu 21C/143/2011. Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že nárok
v celom rozsahu odmieta. Je pravda, že došlo k zneužitiu údajov, avšak je potrebné uviesť, že prístup
umožnil žalobca, ktorý v nahrávke pripustil, že pred vykonaním transakcie oznámil údaje nielen z karty,
ale k svojmu účtu, v čase keď mal v úmysle predať kabát. K oznámeniu údajov tretej osobe došlo
08.04.2023, v tento deň pristúpila k účtu osoba, ktorá použila identifikačné údaje klienta a heslo,

zároveň došlo k prerušeniu zasielania identifikačných sms správ. V čase prihlásenia do tohto účtu
žalobca dostal sms s jedinečným údajom, pričom banka nevedela, či sa prihlásil žalobca alebo iná
osoba. V tento deň žiaden prevod, resp. transakcia urobená nebola. Transakcia bola vykonaná v deň
10.04.2023 a pri autorizáciu boli zadané všetky znaky, ktoré boli pravdepodobne použité treťou osobou.
Banka nemá možnosť zistiť kto operáciu vykonáva, ak sú všetky identifikátori pridelené klientovi. Čo

sa týka spomenutých limitov, to čo spomínal zástupca žalobcu nevyplýva zo žiadneho predpisu. Vo
vzťahu k reklamácii poznamenal, že reklamácia bola podaná 11.04.2023 a následne bola vybavená dňa
12.04.2023, kedy žalobca dostal odpoveď. Čo sa týka opakovanej reklamácie, táto nie je považovaná
za reklamáciu, v uvedenej súvislosti odkázal na § 88 zákona o platobných službách a rovnako na § 13.
Banka v danej veci nezaznamenala žiadne prelomenie systémov, vykonaním neautorizovaných platieb

došlo z nedbanlivosti žalobcu. Tieto prípady sú bežné, žiaľbohu ľudia bežne odovzdávajú identifikátori
osobám teda ich nechránia dostatočným spôsobom.

6. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu ako aj žalovanej, vychádzal
z listinných dôkazov, ktoré strany konania, respektíve ich zástupcovia súdu predložili a vykonal

dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu, oboznámením sa s obsahom zvukového
záznamu z reklamácie a zistil tento skutkový a právny stav :

7. Z odpovede (pod číslom XXXXX/XXXX) žalovaného adresovanej žalobcovi zo dňa 12.04.2023
vyplýva, že žalovaný potvrdil prijatie podnetu žalobcu zo dňa 11.04.2023 týkajúceho sa preverenia

okamžitejplatbyvsume2.085eurzodňa11.04.2023zúčtučíslo:L.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX
v prospech účtu číslo A. XXXXXXXXXXXX. Platbu žalovaný vyhodnotil ako autorizovanú, pretože bola
autorizovanáprihlasovacímkódomadodatočneovereniekontrolnouotázkou:AkoVámRaiffesenbanka
posiela výpisy ? Pri platbe okrem riadneho použitia platobného prostriedku zaznamenali aj autentifikáciu
žalobcu s použitím personalizovaných bezpečnostných prvkov, ktoré sú prístupné len žalobcovi. Na

základe uvedeného dospel k záveru, že nárok na vrátenie uvedenej sumy nevznikol.

8. Zo žiadosti žalobcu, podpísanej dňa 12.04.2023 v pobočke žalovaného vyplýva prijatie podnetu
žalobcu na preverenie danej situácie, kde mal zadávať len klientske číslo a číslo karty, a nerozumie,
ako sa mohol niekto k účtu dostať. Rovnako sa dožadoval presnej špecifikácie ako o mac adresa alebo

pre mobilné telefóny imei.

9. Z odpovede žalovaného adresovanej žalobcovi zo dňa 30.05.2023 vyplýva, že žalovaný potvrdil
prijatie podnetu žalobcu zo dňa 12.04.2023 týkajúceho sa preverenia okamžitej platby v sume 2.085eur zo dňa 11.04.2023 z účtu číslo : L. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v prospech účtu číslo A..
V odpovedi žalovaný uviedol, že potvrdzuje rozhodnutie vydané v rámci reklamačného konania číslo
45708 a skutočnosti v ňom uvedené. Ďalej uviedol, že prihlásenie do internet bankingu prebehlo dňa

10.04.2023 o 21:41 hod. na počítači, WIN10, v prehliadači Chrome 111 cez prihlasovací kód (rýchle
prihlásenie), IP adresa XXX.XXX.XXX.XXX v rámci ktorého bola zadávaná platba v sume 2085 eur.
Informoval žalobcu, že údaje z platobnej karty neslúžia na prihlásenie do IB. Aby na danom zariadení
bol nastavený prihlasovací kód, musí tomu predchádzať prihlásenie cez číslo klienta, heslo a SMS kód
zaslaný na telefónne číslo klienta evidované v banke. Udialo sa tak dňa 08.04.2023 o 11:59 hod. –

prihlásenie na počítači, WIN10, Chrome 111 cez číslo klienta, heslo a sms kód odoslaný na telefónne
číslo + XXX XXX XXX XXX, prihlásenie prebehlo úspešne. V závere uviedol, že pri vykonaní platby
došlo k jej potvrdeniu a počas jej spracovania nenastala technická porucha, ani iný nedostatok na jeho
strane, preto považoval platbu za korektne spracovanú a na jej vrátenie nevznikol nárok.

10. Na základe zmluvy o poskytovaní produktov a služieb a žiadosti o otvorenie a vedenie bežného účtu

uzavretej medzi stranami sporu dňa 29.06.2020 prišlo k zriadeniu a otvoreniu účtu žalobcu.

11. Zo zvukového záznamu (prehratého na pojednávaní) vyplýva, že žalobca pracovníkovi žalovaného
uvádzal, že si všimol odpísanie peňažných prostriedkov z internetbankingu, ktoré však nezadal a chcel
by stornovať túto platbu kartou. Uviedol, že to môže súvisieť s tým, že chcel predať kabát cez packetu,

avšak pravdepodobne to bola falošná stránka. Po vyžiadaní si osobných údajov pracovník žalovaného
poradil, aby žalobca platobnú kartu zablokoval, a je potrebné podať reklamáciu v pobočke banky. Na
otázku pracovníka (operátora) žalovaného, či v súvislosti s operáciou klikol na nejaký link (z packety) a
či boli okrem údajov z karty zadávané aj nejaké údaje z internetbankingu (klientske číslo, heslo alebo iné
údaje) žalobca výslovne uviedol „áno“, následne sa operátor spýtal „aj ste zadávali (údaje)“, uviedol, že

aj klientske číslo, na čo operátor uviedol, že všetko bolo zadané, a žalobca to následne znovu potvrdil
konkľudentne („uhm“).

12. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 492 /2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o platobných službách), platobnou

službou sa rozumie vykonávanie platobných operácií vrátane prevodu finančných prostriedkov z
platobného účtu alebo na platobný účet vedený u poskytovateľa platobných služieb.

13. Podľa § 2 ods. 3 písm. a), ods. 4 zákona o platobných službách, poskytovateľom platobných služieb
sa rozumie banka, zahraničná banka alebo pobočka zahraničnej banky, ktorá má v bankovom povolení

uvedené aj poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie; platiteľom sa rozumie osoba, ktorá má
zriadený platobný účet a predkladá platobný príkaz z tohto platobného účtu poskytovateľovi platobných
služieb, ak § 3 ods. 2 neustanovuje inak, alebo osoba, ktorá nemá zriadený platobný účet a predkladá
platobný príkaz poskytovateľovi platobných služieb.

14. Podľa § 2 ods. 7 zákona o platobných službách, spotrebiteľom na účely tohto zákona sa rozumie
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy, predmetom ktorej je poskytovanie platobných
služieb, nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, ak § 44d ods. 5 neustanovuje
inak.

15. Podľa § 11 ods. 1 zákona o platobných službách, poskytovateľ platobných služieb platiteľa je
povinnývrátiťplatiteľovisumuneautorizovanejplatobnejoperácie,atobezodkladne,najneskôrdokonca
nasledujúceho pracovného dňa po tom, ako takú neautorizovanú platobnú operáciu zistil alebo bol o
nej informovaný, a ak je to možné, docieliť stav na platobnom účte, ktorý by zodpovedal stavu, keby sa
neautorizovaná platobná operácia vôbec nevykonala, a to vrátane pripísania finančných prostriedkov

na účet platiteľa s dátumom pripísania nie neskorším, ako je dátum, keď bola suma neautorizovanej
platobnej operácie odpísaná z platobného účtu platiteľa; tým nie je dotknuté ustanovenie § 9. Lehota
podľa prvej vety sa neuplatní, ak poskytovateľ platobných služieb má dôvodné podozrenie, že platiteľ
konal podvodným spôsobom, pričom bezodkladne tieto dôvody písomne oznámi Národnej banke
Slovenska. Tým nie sú dotknuté ustanovenia § 89 ods. 6 a 7.

16. Podľa § 12 ods. 2, zákona o platobných službách platiteľ znáša všetky straty súvisiace s
neautorizovanými platobnými operáciami, ak boli zapríčinené jeho podvodným konaním, úmyselným
nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa § 26 alebo nesplnením jednej alebo viacerýchpovinností podľa § 26 v dôsledku jeho hrubej nedbanlivosti. V takýchto prípadoch sa neuplatňuje
ustanovenie odseku 1.

17. Podľa § 26 zákona o platobných službách, používateľ platobných služieb pri používaní platobného
prostriedku je povinný a) používať platobný prostriedok podľa podmienok upravujúcich vydávanie a
používanie tohto platobného prostriedku, ktoré musia byť objektívne, nediskriminačné a primerané
pre všetkých používateľov platobných služieb, b) bez zbytočného odkladu oznámiť poskytovateľovi
platobných služieb alebo osobe poverenej poskytovateľom platobných služieb stratu, odcudzenie,

zneužitie alebo neautorizované použitie platobného prostriedku, c) po získaní alebo prevzatí
platobného prostriedku vykonať všetky primerané úkony na zabezpečenie ochrany personalizovaných
bezpečnostných prvkov platobného prostriedku.

18. Podľa § 27 ods. 1 písm. a) zákona o platobných službách, poskytovateľ platobných služieb pri
vydávaní platobného prostriedku je povinný zabezpečiť, aby personalizované bezpečnostné prvky

platobného prostriedku neboli prístupné iným osobám ako používateľovi platobných služieb, ktorý je
oprávnený používať platobný prostriedok.

19. Podľa § 708 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka
zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje

písomná forma.

20. V predmetnej veci súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, č. k. 16C/78/2023-138
zo dňa 26.02.2024, ktorý napadol žalobca odvolaním. O odvolaní rozhodol uznesením Krajský súd
v Nitre, č. k. 9Co/17/2024-166 zo dňa 30.04.2024, ktorý zrušil napadnutý rozsudok pre zmeškanie

žalobcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Súd v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu a označenie žalovaného zo strany žalobcu.
Žalobca na pojednávaní spresnil, aby súd bral do úvahy označenie žalovaného, tak ako vyplýva
z obchodného registra (odpoveď na otázku súdu strana 2 zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.09.2024,

č. l. 178 spisu – odstraňovanie rozporu v označení žalovaného na č. l. 2 a 4 spisu). V tejto súvislosti
súd poukazuje na ustálenú súdnu judikatúru, v zmysle ktorej odštepný závod, ani iná organizačná
zložka podniku, nemá spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania (procesná subjektivita
v zmysle Civilného sporového poriadku). Ak je v žalobe pri označení úplného obchodného názvu
podniku uvedená aj organizačná zložka, ktorej sa spor týka, nie je to dôvod pre zastavenie konania. (R

57/1996). S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaný je označený správne, v súlade
s jeho označením vyplývajúcim z obchodného registra. Takéto označenie súd považoval za korektné,
pretože bolo zrejmé, že konanie sa týka organizačnej zložky (ktorá však sama o sebe nemá procesnú
subjektivitu) spoločnosti žalovaného (M. H., F.). Žalovanému teda svedčí pasívna vecná legitimácia,
ktorú je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti, t. j. aj keď to žiadna zo strán konania nenamieta.

22. Následne, po ustálení označenia žalovaného, súd ustálil aj predmet konania, keď žalobca na otázku
súdu uviedol (strana 2 zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.09.2024), že predmetom konania nie je prevod
vo výške 950 eur, pretože ako jednu z položiek túto žalobca vymedzil ako súčasť žalobného nároku na
prvejstranežaloby.Uplatneniežalobnéhonárokuvovýške950eurnavyšenevyplývaloanizožalobného

petitu, rovnako tak nie zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe. Preto sa v danom prípade nejednalo
o čiastočné späťvzatie žaloby, pretože nárok ani nebol uplatnený procesne predpísaným spôsobom,
pričom žalobca by musel v konaní požiadať o zmenu žaloby, čo však nezrealizoval.

23. Z hľadiska procesnej úpravy, respektíve opravy žalobného petitu, po výzve súdu, žalobca opravil

výšku úrokovej sadzby mailovým podaním zo dňa 02.10.2023 (č. l. 35), ktoré bol však povinný doplniť
podľa§125ods.2CSPvlehote10dnívlistinnejpodobe,aleboelektronickysozaručenýmelektronickým
podpisom, pretože v tomto prípade sa jednalo o čiastočné späťvzatie žaloby v časti príslušenstva, t. j.
išlo o podanie vo veci samej. Keďže žalobca neučinil čiastočné späťvzatie žalobného návrhu procesne
predpísaným spôsobom (doplnenie mailového podania), súd v zmysle § 125 ods. 2 CSP na takéto

podanie ani neprihliadal.

24. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol uzavretím
základnej zmluvy o poskytovaní produktov a služieb a žiadosti o otvorenie a vedenie bežného účtu(č. l. 90 spisu), záväzkový vzťah, ktorého obsah podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka zahŕňal
podstatné časti zmluvy o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá svojou patrí
medzi tzv. absolútne obchodné záväzkové vzťahy, a preto sa na tento záväzkový vzťah žalobcu a

žalovaného, aj bez ohľadu na ich povahu pri vzniku tohto záväzkového vzťahu, použil právny režim
Obchodného zákonníka s výnimkou úpravy tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonník neupravuje
a na ktorých úpravu sa podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 Občianskeho
zákonníka použil Občiansky zákonník ako lex generalis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Okrem
toho súd na tento absolútny obchodný záväzkový vzťah vzniknutý zo zmluvy o bežnom účte aplikoval

aj osobitný zákon č. 492/2009 Z. z., upravujúci okrem iného aj poskytovanie platobných služieb a
vybavovanie reklamácii a riešenie sporov súvisiacich s poskytovaním platobných služieb.

25. Medzi stranami v konaní nebolo sporné ani to, že žalobca bez zbytočného odkladu po tom,
ako sa dozvedel o sporných platobných operáciách (nasledujúci deň), oznámil neautorizované platby
telefonicky pracovníkovi žalovaného, na základe čoho uskutočnil reklamáciu, ktorej predmetom bola

aj žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov z neautorizovaných platieb, čím si žalobca splnil svoju
povinnosť podľa ustanovenia § 26 písm. b) zákona o platobných službách. Súčasne bolo nesporné,
že žalovaný vybavil reklamáciu deň nasledujúci po reklamovaní vykonaných sporných transakcií,
súčasne vyslovujúc názor podľa ktorého bola platba autorizovaná, pretože boli použité personalizované
bezpečnostné prvky, ktoré sú prístupné len žalobcovi.

26. V konaní nebolo sporné (keďže žalobca tieto skutkové tvrdenia nepoprel), že žalobca bol
oboznámený s informačnou kampaňou žalovaného zameranou na dosiahnutie predchádzania
podvodného konania zo strany tretích osôb, informáciami o možných phishingových útokoch na účty vo
finančných inštitúciách.

27. V konaní však bolo medzi stranami sporné, či žalobca dodržal svoju zákonnú povinnosť uvedenú
v § 26 pod písmenom a) zákona o platobných službách, a síce, či žalobca používal platobný
prostriedok podľa podmienok upravujúcich ich vydanie. V konaní bol vykonaný aj kľúčový dôkaz -
nahrávka z reklamácie, s ktorou sa súd oboznámil jej vypočutím priamo na pojednávaní, pretože medzi

stranami bolo sporné, či žalobca prezradil všetky potrebné bezpečnostné prvky potrebné na vstup do
internetbankingu.

28. Žalobca v konaní síce uplatňoval v žalobnom návrhu nárok na náhradu škody, avšak v danom
prípade išlo o nárok, ktorý vyplýval z § 11 ods. 1 zákona o platobných službách, pričom podmienkou

uvedeného nároku je popretie používateľa platobných služieb (t.j. platiteľa alebo príjemcu), že vykonanú
platobnú operáciu autorizoval. V prípade takéhoto popretia autorizácie platobnej operácie používateľom
platobných služieb vzniká podľa § 10 ods. 1 zákona o platobných službách poskytovateľovi
platobných služieb povinnosti preukázať, že platobná operácia bola autentifikovaná (t. j. že bol dodržaný
postup, ktorý umožnil poskytovateľovi platobných služieb overiť použitie osobného identifikačného čísla

a hesla používateľa bankových služieb), riadne zaznamenaná, zaúčtovaná a že na ňu nemala vplyv
žiadna technická porucha alebo iný nedostatok. Zároveň podľa § 10 ods. 2 zákona o platobných
službách platí, že samotné použitie platobného prostriedku nie je zo strany poskytovateľa platobných
služieb dostatočným dôkazom, že platiteľ autorizoval danú platobnú operáciu alebo zapríčinil vykonanie
platobnej operácie v dôsledku podvodného konania, úmyselného opomenutia konania s hrubou

nedbanlivosťou alebo nesplnenie jednej alebo viacerých povinností podľa § 26 zákona o platobných
službách (t. j. povinnosti používať platobný prostriedok podľa podmienok upravujúcich vydávanie a
používanie tohto platobného prostriedku; povinnosti bez zbytočného odkladu oznámiť poskytovateľovi
platobných služieb alebo osobe poverenej poskytovateľom platobných služieb stratu, odcudzenie,
zneužitie alebo neautorizované použitie platobného prostriedku a povinnosti po získaní alebo prevzatí

platobného prostriedku vykonať všetky primerané úkony na zabezpečenie ochrany personalizovaných
bezpečnostných prvkov platobného prostriedku.).

29. V danom prípade sa jednalo o vzťah medzi bankou ako poskytovateľom platobnej služby a žalobcom
ako používateľom platobných služieb podľa zákona o platobných službách, ktorý ako lex specialis

upravuje zodpovednosť poskytovateľa platobných služieb za stratu finančných prostriedkov patriacich
používateľom, v súvislosti s neautorizovanými platobnými službami. Ide o objektívnu zodpovednosť
poskytovateľa platobných služieb s možnosťou liberácie; nejde tak o nárok na náhradu škody, tak ako
uvádzal žalobca. Zbaviť sa zodpovednosti poskytovateľ platobných služieb môže v prípade, ak stratysúvisiace s neautorizovanými platobnými operáciami boli spôsobené podvodným konaním, nesplnením
jednej alebo viacerých povinností podľa § 26 úmyselne alebo v dôsledku hrubej nedbanlivosti. Súd
posúdil vec v zmysle § 12 ods. 2 zákona o platobných službách, v zmysle ktorého v prípade naplnenia

niektorého z liberačných dôvodov, poskytovateľ platobnej služby nie je povinný stratu refundovať,
ale ju znáša v celom rozsahu používateľ služby. Súd skúmal, či neexistujú liberačné dôvody podľa
vyššie uvedeného ustanovenia, ktoré by zbavovali žalovaného ako poskytovateľa platobných služieb
povinnosti, vrátiť finančné prostriedky v prípade neautorizovaného prevodu.

30. V naznačenom kontexte súd poznamenáva, že v prípade ak klient, ktorý je používateľom
platobných služieb (zároveň spotrebiteľom, keďže išlo o spotrebiteľský spor), dodržiava pravidlá
starostlivosťou priemerného používateľa internet bankingu, banka je povinná mu peňažné straty
spôsobené neautorizovanými platobnými operáciami (hackerskými útokmi) vrátiť. U klienta ako
používateľa platobných služieb na internete; ktorý predstavuje zdroj rizika; sa predpokladá určitá bežná
miera ostražitosti a kritického prístupu, aby bol rozvážny a nie unáhlený, je povinný konať s primeranou

a očakávateľnou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti za vlastné konanie. Na druhej
strane nemožno tolerovať nedostatok zodpovednosti, resp. ľahostajnosť vo vzťahu k plneniu si svojich
povinností. Používateľ platobných služieb je povinný vo vzťahu ku svojmu postaveniu konať svedomite a
obozretne, aby tak predišiel ujme na svojich právach. Od priemerného používateľa tak možno očakávať,
aby mal aspoň všeobecné vedomosti o nebezpečenstve neoprávnenej manipulácie s jeho softvérom a

keď vznikne podozrenie, že bude primerane reagovať, resp., že nebude ignorovať procesy, ktoré mu
musia pripadať neštandardné. Musí si byť vedomý rizika, s ktorým je spojený internetový priestor a toho,
že sa môže stať terčom útokov za účelom zistenia jeho identifikačných údajov. Ide o základné; a nie
odborné; znalosti, ktoré možno od každého používateľa počítača a elektronických služieb spravodlivo
požadovať. Možno sa tiež stotožniť so žalovaným, že bežný používateľ internetbankingu si rovnako musí

byť vedomý faktu, že banka od neho nevyžaduje pre fungovanie a využívanie elektronických služieb
klikanie na cudzie webové stránky a sťahovanie a inštalovanie certifikátov z nich do mobilných telefónov
(rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 8Co/153/2020 zo dňa 27.04.2021).

31. Na základe vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto ju v celom

rozsahuzamietol.Zvykonanéhodokazovaniarezultovalo,žežalobcakonalvrozporesozákonnými,ako
aj zmluvnými povinnosťami, keď v dôsledku hrubej nedbanlivosti sprístupnil bezpečnostné prihlasovacie
údaje od internetbankingu tretej osobe (čo vyplynulo aj zo zvukového záznamu), keď žalobca vyplnil
údaje na falošnej stránke prepravnej služby Packeta. Žalobca svojím aktívnym konaním umožnil tretej
osobe – útočníkovi použitie internetbankingu, keďže prezradil citlivé údaje, ktoré mal povinnosť podľa

predmetnej zmluvy o bežnom účte chrániť. Žalobca takto nepostupoval, okrem toho, podľa názoru súdu,
je absolútne nelogické, aby žalobca, ako osoba, ktorá predávala kabát, zadávala svoje vlastné údaje
z internetbankingu na stránke prepravcu. Nie je zrejmé, prečo žalobca, ktorému na zrealizovanie predaja
kabáta stačilo len uvedenie čísla účtu (na ktoré má plniť osoba kupujúceho kúpnu cenu), vypĺňal aj
svoje iné údaje. Navyše, zjavne nepravdivé a zavádzajúce je tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že

dňa 10.04.2023 došlo k odcudzeniu údajov z platobnej karty žalobcu phishingovým útokom cez stránku
www.bazos.sk, pretože žalobca v žalobe absolútne neuviedol podstatnú skutočnosť, a síce, že zadával
svoje citlivé na falošnej stránke spoločnosti Packeta, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania a na
základe toho umožnil realizáciu phishingového útoku tretej osobe.

32. Žalobca namietal postup banky, ktorá odmietla reklamáciu nasledujúci deň po reklamácií spornej
platby, dožadujúc sa toho, že žalobca mal zablokovať zahraničný účet. K tomuto tvrdeniu súd uvádza,
že žalovaný ako banka nemá oprávnenie zablokovať účet v zahraničnej krajine, takouto kompetenciou
ani nemôže nedisponovať. V konaní žalovaný preukázal, že neautorizované platobné operácie boli
zapríčinené v dôsledku nesplnenia zákonnej povinnosti zo strany žalobcu uvedenej v § 26 (písmeno a)

zákona o platobných službách, používať platobný prostriedok podľa podmienok upravujúcich vydávanie
a používanie tohto platobného prostriedku, ktoré musia byť objektívne, nediskriminačné a primerané pre
všetkých používateľov platobných služieb, na základe čoho bola preukázaná existencia výnimky podľa
§ 12 zákona o platobných službách, ktorá výslovne ustanovuje, že platiteľ znáša všetky straty súvisiace
s neautorizovanými platobnými operáciami, ak boli zapríčinené jeho podvodným konaním, úmyselným

nesplnením jednej alebo viacerých povinností podľa § 26 alebo nesplnením jednej alebo viacerých
povinností podľa § 26 v dôsledku jeho hrubej nedbanlivosti. V takýchto prípadoch sa neuplatňuje
ustanovenie odseku 1. Konanie žalobcu súd posúdil ako hrubú nedbanlivosť, keďže po útočníkovi,
t. j. tretej osobe umožnil phishingový útok, na základe ktorého tretia osoba zmenila nastaveniav internetbankingu a vykonala prevod peňažných prostriedkov žalobcu na neznámy účet v zahraničí.
Pokiaľ by žalobca, ktorý je mimochodom mladou osobou, navyše vysokoškolsky vzdelanou, postupoval
s patričnou mierou opatrnosti, ktorú od neho ako užívateľa internetbankingu požadovať, neposkytol

by citlivé údaje tretej osobe, v dôsledku čoho by neprišlo k odcudzeniu finančných prostriedkov. Je
logické, že banka nemôže byť zodpovedná za odcudzenie finančných prostriedkov v situácií, keď platiteľ
alebo spotrebiteľ využívajúci platobné služby sprístupní tretej osobe vstup do svojho internetbankingu
a umožní tak útočníkovi vykonať zmenu autorizácie platieb. Takéto konanie musí ísť na ťarchu žalobcu
ako prijímateľa platobných služieb, pretože banka ako poskytovateľ platobných služieb nemôže žiadnym

spôsobom niesť zodpovednosť za aktívne konanie klienta, vedúce k nedostatočnej ochrane citlivých
personalizovaných bezpečnostných prvkov, ktoré by mal nevyhnutne poznať len žalobca.

33. Súd vyhodnocoval dôkazy jednotlivo, i vo vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru, že žalobca
aj v opätovnej reklamácií ako spotrebiteľ a prijímateľ platobnej služby neuvádzal v žiadosti zo dňa
12.04.2023 (opätovná reklamáciu) úplné informácie o priebehu zneužitia jeho údajov potrebných pre

zabezpečenie si neoprávneného prístupu treťou osobou do jeho internet bankingu. Z uvedenej žiadosti
vyplýva, že zadal len klientske číslo a číslo karty, ktoré údaje nestačia na vstup do internetbankingu,
avšak takto uvádzané skutočnosti žalobcom sú v rozpore s nahrávkou, kde na otázku operátora
pripustil zadanie všetkých údajov, nielen údajov z karty. Inak povedané, žalobca uvádzal neúplné
informácie žalovanému v rámci reklamačného konania, čím ho uvádzal do omylu v otázke, akým

spôsobom prišlo k autorizovaniu platieb treťou osobou. Žalobca si bol podľa názoru súdu vedomý, že
nepostupoval s dostatočnou mierou opatrnosti a v dôsledku jeho hrubej nedbanlivosti nechránil len
jemu pridelené personalizované bezpečnostné prvky (čím porušil zmluvnú povinnosť uvedenú v bode
2.2 zmluvy o bežnom účte – č. l. 92 spisu, kde sa v poslednej vete zaviazal, že svoje klientske číslo,
heslo a prihlasovací kód nesprístupní, ani neposkytne tretej osobe a zároveň ich bude chrániť pred

zverejnením a zneužitím treťou osobou). Okrem toho, aj samotný prepravca (spoločnosť Packeta),
zverejnením oznámenia na svojej stránke dňa 08.03.2023 opätovne upozorňoval zákazníkov na možné
podvodné konanie zo strany tretích osôb (phishing), ktoré žalobca preukázateľne odignoroval, rovnako
ako informácie z informačnej kampane.

34. Vyhodnocujúc všetky uvedené skutočnosti, pokiaľ mal žalobca nesporne vedomosť o potrebe
zvýšenej miery opatrnosti (informačný kampaň, ako aj upozornenia pred phishingom na internete)
z dôvodu existencie možného podvodného konania zo strany tretích osôb, a tieto nerešpektoval,
prekročil mieru obvyklej opatrnosti, a je možné mu vytknúť jeho ľahkovážne konanie, na základe ktorého
umožnil pomerne jednoduchý prístup k bezpečnostným citlivým personalizovaným prvkom tretej osobe.

Okrem toho žalobca ani nemusel disponovať žiadnymi odbornými znalosťami, aby rozpoznal, že mu
hrozí hackerský útok v prípade, ak na falošnej stránke zadá svoje personalizované údaje potrebné
pre vstup do internetbankingu, navyše v situácií, keď on vystupoval v pozícií predávajúceho, kde je
potrebné len zverejnenie údaju – čísla účtu, na ktorý bude kupujúci plniť kúpnu cenu za predmet kúpy
(v danom prípade kabát). Súd na základe uvedeného dospel k nepochybnému záveru, že nesplnenie

dôležitých povinností žalobcom zakladá také zvlášť závažné porušenie nutnej opatrnosti (starostlivosti),
ktoré je možné považovať za hrubú nedbanlivosť, v dôsledku ktorej zodpovedá žalobca za všetky straty
vzniknuté z neautorizovenej platby.

35. Žalobca v konaní pred súdom upriamoval pozornosť na právoplatné rozhodnutie Okresného

súdu Trenčín, sp. zn. 21C/143/2011, ktoré mal súd brať do úvahy. K tomu súd len veľmi stručne
uvádza, že nie je viazaný iným rozhodnutím v obdobnej veci, čo potvrdzuje aj ustanovenie § 193
CSP, v ktorom sú taxatívne vymenované iné rozhodnutia, ktorými je súd viazaný. Vzhľadom na
uvedené, súd nie je absolútne viazaný inými rozhodnutiami, v skutkovo a právne podobnej civilnej
veci, keďže takáto povinnosť mu nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia, ani judikatúry.

Treba si uvedomiť, že slovenský právny systém uplatňuje prvky kontinentálneho právneho systému
a nie prvky angloamerického systému (pre ktorý sú charakteristické precedensy). Súdne precedensy
(predchádzajúce rozhodnutia súdov) nie sú v Slovenskej republiky, s určitými výnimkami oficiálnym
prameňom práva, preto v dôsledku uvedeného nebolo povinnosťou súdu prihliadnuť na výsledky
dokazovania a právneho posúdenia vo vyššie označenej sporovej veci Okresného súdu Trenčín.

36. V priebehu konania žalobca poukazoval na možnosť banky zabrániť „škode“ (v danom prípade
nejde o škodu), keby konala s primeraným úsilím, pretože banke bola podaná reklamácia a žiadosť
o zablokovanie účtu dňa 11.04.2023 o 08:00 hod (v Írsku bolo 07:00 hod.). K uvedenému súd uvádzanasledovné skutočnosti. Samotné porušenie povinnosti konať v rámci reklamácie bez zbytočného
odkladu (čo ani nebolo potvrdené, pretože prvá reklamácia bola vybavená bezodkladne, deň nasledujúci
po jej nahlásení zo strany žalobcu), nemalo podľa názoru súdu za následok vznik povinnosti žalovaného

podľa § 12 ods. 3 zákona o platobných službách, nahradiť žalobcovi finančnú stratu v súvislosti
s nezablokovaním peňazí na zahraničnom účte včas. V danom prípade žalobcovi materiálna ujma
vznikla žalobcovi odpísaním peňažných prostriedkov z jeho účtu a nie okamihom oznámenia zneužitia
platobného prostriedku žalovanému.

37. Skutkové tvrdenia žalobcu o hlavnom podozrení zamestnancov žalovaného považoval súd jednak
za rýdzo hypotetické, subjektívne doslova až absurdné a nepreukázané, zároveň tieto bolo možné
bez ďalšieho považovať za nesubstancované. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti
znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy
(skutočnostispôsobilénazákladehmotnéhoprávaprivodiťúspechstranyvspore).Hmotnéprávourčuje,
ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce. Je teda potrebné uviesť tvrdenia relevantné z hľadiska

hmotného práva. Povinnosť tvrdiť takéto skutočnosti má charakter procesného bremena. Zaťažuje toho,
kto má procesnú povinnosť tvrdiť, ale aj toho, kto má procesnú povinnosť poprieť tvrdenia protistrany.
Musí však ísť o substancované tvrdenie, to je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať
pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Žalobca nepreukázal,
nepredložil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval také konanie zamestnancov žalovaného, z ktorého by

bolo možné vyvodiť, že k finančnej strate došlo výlučne z dôvodov na jeho strane. Takéto skutkové
tvrdenia žalobcu možno označiť len za jeho subjektívne domnienky, ktoré nemajú základ v objektívnej
realite.

38. Vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam zástupcu žalobcu, že je v konaní potrebné skúmať porušenie

právnych predpisov týkajúcich sa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých
oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon), súd poznamenáva nasledovné. Takéto tvrdenia zástupcu žalobcu považoval za zmysel
postradajúce úvahy, ktoré nemajú s predmetom konania nič spoločné. Skutkové tvrdenia v žalobe, ako
aj žalobný petit vymedzili žalobný nárok, ako nárok na plnenie, nie na určenie, že došlo k porušeniu

zákona o diskriminácií. Súd ako orgán ochrany a aplikácie práva musí rešpektovať žalobou a skutkovými
tvrdeniamiuplatnenýnárok,ergonemôžerozhodovaťnadrámecžalobnéhopetituvtomtokonaníariešiť
všetky žalobcom vytýkané nedostatky na strane žalovaného, pokiaľ neboli predmetom konania. Okrem
toho, rovnako aj k dodržaniu lehoty na reklamáciu súd dodáva, že prípadné pochybenie žalovaného
(ktorý však vybavil prvotnú reklamáciu včas), nemá žiaden súvis s meritom veci. Zástupca žalobcu

si musí uvedomiť, čo bolo vlastne predmetom sporu, pretože súd nemá postavenie Národnej banky
Slovenska, aby vykonával dohľad nad činnosťou bánk. Toto nepatrí do jeho právomoci.

39. Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania výpisom krokov, ktoré banka urobila na získanie
finančných prostriedkov, ako aj výpisom z certifikátov ako neúčelné a nehospodárne. Takéto

dokazovanie by bolo nadbytočné, vzhľadom na skutkové zistenia súdu na základe vykonaného
dokazovania. Osobitne, k vyžiadaniu certifikátov súd uvádza, že predmetom sporu nebolo zisťovanie
utajovaných skutočností, ktoré môžu bezpečnostné certifikáty obsahovať, rovnako ani nebolo potrebné
zisťovať kroky banky, pretože predmetom sporu bolo ustálenie, či v dôsledku aktívneho konania
žalobcu, získala tretia osoba údaje potrebné pre vstup do jeho internetbankingu a použila tieto údaje na

autorizáciuplatby(platieb).Súdsanezaoberalďalšímiskutkovýmitvrdeniami,ktorépresahovalipredmet
sporu. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva platí, že judikatúra síce nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A,

č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani proti Španielsku z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis
proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998). Vzhľadom na rozsiahle
skutkové tvrdenia strán sporu, súd venoval pozornosť len tým, ktoré boli pre vec relevantné.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.42. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná
strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný v celom
rozsahu, patril by mu nárok na náhradu trov konania, avšak s ohľadom na skutočnosť, že žalovaný

nárok na náhradu trov konania nežiadal priznať, súd mu nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi
nepriznal.

Poučenie:

2 16C/78/2023

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Nitra , písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.