Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. november 2024

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719204443
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2024:6719204443.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcov: 1./A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., občana SR, 2./E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. XXXX/XX, XXX XX D., občana SR, 3./G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX
XX D., občana SR, 4./I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., občianky SR, 5./J.
K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., občianky SR, všetci zastúpení: Advokátskou

kanceláriou Krnáč s.r.o., so sídlom Námestie slobody 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, proti
žalovanému:E.L.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomM.H.XXXX/XX,XXXXXN.,občanoviSR,zastúpený:
JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, AK so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o zriadenie
vecného bremena takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno v prospech vlastníkov stavby - rodinného domu so súpisným číslom
XXX, ktorý sa nachádza na pozemku KN – „C“, parc. č. XXXXX/XX, o výmere 81 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, ktorý pozemok sa nachádza v k. ú. D., obec: D., O. N., vedený na LV č.

XXX, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok KN – „C“, parc. č. XXXXX, o výmere 1931 m2,
druh pozemku: trvalý trávny porast, ktorý sa nachádza v katastrálnom území D., obec: D., O. N., vedený
na LV č. XXXX, a to v rozsahu vymedzenom v diele 1 Geometrického plánu č. XXXXXXXX – XX/XX
na zriadenie vecného bremena na pozemku KN-C p. č. XXXXX zo dňa 07.05.2021, ktorý vyhotovil: E.
H. H., vyhotoviteľ: E. K. C., GEODETICKÉ PRÁCE, L. B. P. XX, XXX XX Q., autorizačne overila: E. K.
C., dňa 07.05.2021 a úradne overila E. R. J. dňa 30.08.2021, pod číslom R. – XXX/XXXX, a to pešo,

motorovými vozidlami alebo inými dopravnými prostriedkami v ktorúkoľvek dennú a nočnú hodinu podľa
vlastného uváženia vlastníkov stavby.

II. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno v prospech vlastníkov stavby - rodinného domu so súpisným
číslom XXX, postaveného na pozemku: KN – „C“, XXXXX/X, o výmere 52 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, ktorý pozemok sa nachádza v k. ú. D., obec: D., O. N., vedený na LV č. XXXX a na
pozemku: KN –

„C“ XXXXX/XX, o výmere 58 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktorý pozemok sa
nachádza v k. ú. D., obec: D., O. N., vedený na LV č. XXXX, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý
pozemok KN – „C“, parc. č. XXXXX, o výmere 1931 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, ktorý sa
nachádza v katastrálnom území D., obec: D., O. N., vedený na LV č. XXXX, a to v rozsahu vymedzenom
v diele 1 Geometrického plánu č. XXXXXXXX – XX/XX na zriadenie vecného bremena na pozemku KN-
C p. č. XXXXX zo dňa 07.05.2021, ktorý vyhotovil: E. H. H., vyhotoviteľ: E. K. C., GEODETICKÉ PRÁCE,

V. P. Tótha 17, 960 01 Zvolen, autorizačne overila: E. K. C., dňa 07.05.2021 a úradne overila E. R. J.
dňa 30.08.2021, pod číslom R. – XXX/XXXX, a to pešo, motorovými vozidlami alebo inými dopravnými
prostriedkami v ktorúkoľvek dennú a nočnú hodinu podľa vlastného uváženia vlastníkov stavby.

III. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno v prospech vlastníkov stavby - rodinného domu so súpisným
číslom XXX postaveného na pozemku: KN – „C“, XXXXX/X, o výmere 130 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, ktorý pozemok sa nachádza v k. ú. D., obec: D., O. N., vedený na LV č. XXXX,

spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok KN – „C“, parc. č. XXXXX, o výmere 1931 m2, druhpozemku: trvalý trávny porast, ktorý sa nachádza v katastrálnom území D., obec: D., O. N., vedený na
LV č. XXXX, a to v rozsahu vymedzenom v diele 1 Geometrického plánu č. XXXXXXXX – XX/XX na
zriadenie vecného bremena na pozemku KN-C p. č. XXXXX zo dňa 07.05.2021, ktorý vyhotovil: E. H.

H., vyhotoviteľ: E. K. C., GEODETICKÉ PRÁCE, L. B. P. XX, XXX XX Q., autorizačne overila: E. K.
C., dňa 07.05.2021 a úradne overila E. R. J. dňa 30.08.2021, pod číslom R. – XXX/XXXX, a to pešo,
motorovými vozidlami alebo inými dopravnými prostriedkami v ktorúkoľvek dennú a nočnú hodinu podľa
vlastného uváženia vlastníkov stavby.

IV. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno v prospech vlastníkov stavby - rodinného domu so súpisným
číslom XXX postaveného na pozemku: KN – „C“, XXXXX/X, o výmere 84 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria, ktorý pozemok sa nachádza v k. ú. D., obec: D., O. N., vedený na LV č. XXX,
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok KN – „C“, parc. č. XXXXX, o výmere 1931 m2, druh
pozemku: trvalý trávny porast, ktorý sa nachádza v katastrálnom území D., obec: D., O. N., vedený na
LV č. XXXX, a to v rozsahu vymedzenom v dieloch 1 a 2 Geometrického plánu č. XXXXXXXX – XX/XX

na zriadenie vecného bremena na pozemku KN-C p. č. XXXXX zo dňa 07.05.2021, ktorý vyhotovil: E.
H. H., vyhotoviteľ: E. K. C., GEODETICKÉ PRÁCE, L. B. P. XX, XXX XX Q., autorizačne overila: E. K.
C., dňa 07.05.2021 a úradne overila E. R. J. dňa 30.08.2021, pod číslom R. – XXX/XXXX, a to pešo,
motorovými vozidlami alebo inými dopravnými prostriedkami v ktorúkoľvek dennú a nočnú hodinu podľa
vlastného uváženia vlastníkov stavby.

V. Žalobcovia X/XXXXXXX B., X/XXX. F. B., X/XXXXXX H., X/XXX H., S. B. a X/XXXXX K., S. B., sú
p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému jednorazovú úhradu za zriadenie vecného
bremena určenú znaleckým posudkom č. 66/2023 Ing. Pražmu zo dňa 20.04.2023 vo výške 406,64 Eur
a to v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalobkyňa X/XXXXX K. S. B. je p o v i n n á zaplatiť žalovanému jednorazovú úhradu za zriadenie
vecného bremena určenú znaleckým posudkom č. 66/2023 Ing. Pražmu zo dňa 20.04.2023 vo výške
1.474,13 Eur a to v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Súd p r i z n á v a žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %,
ktoré je povinný žalovaný zaplatiť v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia, predtým sčasti ich právni predchodcovia, sa domáhali prostredníctvom svojho právneho
zástupcu zriadenia vecného bremena v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný so žalobným návrhom a navrhovaným riešením žalobcov nesúhlasil.

3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného žalobného návrhu, výsluchom
účastníkov konania, na základe prednesov a písomných vyjadrení právnych zástupcov sporových strán,

obhliadky miesta samého, listinných dôkazov: výpisov z LV č. XXXX pre obec a kat. úz. D., LV č. XXXX
pre obec a kat. úz. D., LV č. XXXX pre obec a kat. úz. D., LV č. XXXX pre obec a kat. úz. D., LV č.
XXXX pre obec a kat. úz. D., oznámenia o stavebnom konaní zo dňa 27.03.2019 č. XXX/XXXX/XXX-
XXXXX/XXXX H., plných mocí zo dňa 14.08.2019, znaleckého posudku Ing. Vladislava Pražmu č. XX/
XXXX na stanovenie všeobecnej trhovej ceny odplaty za zriadenie vecného bremena, vyjadrenia znalca

k námietkam k znaleckému posudku zo dňa 27.06.2023, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov
zistil tento skutkový stav:

4. Žalobcovia (ako aj právni predchodcovia niektorých žalobcov), sa svojim žalobným návrhom
domáhali zriadenia vecného bremena, ktoré konkrétne špecifikovali vo výrokovej časti navrhovaného

súdneho rozhodnutia pôvodného žalobného návrhu zo dňa 10.09.2019. V priebehu konania však došlo
k niektorým právnym udalostiam (legitímnym prevodom vlastníckeho práva z pôvodných žalobcov
na nových vlastníkov – rodinných príslušníkov) a tak došlo k modifikácii navrhovaného žalobného
petitu interpretovanom v písomnom podaní žalobcov dňa 10.06.2024, obsiahnutého v ich vyjadrení
tak, ako sa to následne premietlo do výroku súdneho rozhodnutia. Písomným podaním zo dňa

16.07.2024, formou vyjadrenia, právny zástupca žalobcov zároveň súdu oznámil zmenu v okruhuaktívne legitimovaných účastníkov, kde v konaní namiesto pôvodného žalobcu uvedenom pod č.X/
XXXXXX B., nar. XX.XX.XXXX vstúpil na jeho miesto do vlastníckych práv A. B., nar. XX.XX.XXXX
a namiesto pôvodných žalobcov pod č. X/XXXXX B., nar. XX.XX.XXXX a manželka D. B., S. T., nar.

XX.XX.XXXX vstúpila do ich práv vlastníka J. K., S. B., nar. XX.XX.XXXX.

5. Súd uznesením 6C/30/2019-721 dňa 09.08.2024 rozhodol o zmene okruhu aktívne legitimovaných
účastníkov, pričom súčasne pripustil zmenu žalobného návrhu vo výrokovej časti v zmysle podania.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.08.2024.

6. Žalobcovia svoj pôvodný žalobný návrh odôvodnili tým, že cez dotknutý pozemok, ktorý je
vo vlastníctve žalovaného bola v minulosti vybudovaná prístupová komunikácia, ktorá je jedinou
prístupovou cestou vedúcou k rodinným domom žalobcov, pričom len prístupovou cestou možno
zabezpečiť vstup žalobcov ku svojim rodinným domom z verejnej komunikácie.

7. Uvedenú skutočnosť mal možnosť sudca zistiť priamo na mieste samom, pri vykonaní ohliadky.

8. Žalobcovia tvrdili, že predmetná prístupová komunikácia cez dotknutý pozemok vedie od nepamäti,
pričom táto neslúžila len ako príjazdová komunikácia k rodinným domom žalobcov, ale aj ako
komunikačná trasa na pastviny, polia a k rezervoáru pitnej vody. Túto cestu využívali už v minulosti už

právni predchodcovia žalobcov, v súčasnosti ju využívajú práve dotknutí žalobcovia, pričom už dlhší čas
užívanie tejto komunikácie neprebiehalo bez problémov.

9. Dňa 27.06.2019 mesto Hriňová vydalo oznámenie o stavebnom konaní č.: XXX/XXXX/XXX-XXXXX/
XXXX H., ktorým ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku, oznámilo účastníkom konania, že vedie stavebné konanie vo veci
povolenia drobnej stavby – oplotenia pozemku KN-C XXXXX (oplotenie dotknutého pozemku) v kat.
úz. D. pre stavebníčku O. L., M. H. XXXX/XX, XXX XX N., pričom táto uzatvorila nájomnú zmluvu
so žalovaným – vlastníkom dotknutého pozemku, na základe ktorej má užívacie právo k dotknutému
pozemku a je oprávnená zhotoviť na tomto pozemku hraničné oplotenie. Dňa 20.09.2018 sa

konalo ústne konanie, na ktorom zástupca mesta vyzval účastníkov konania aby sa rozpory medzi
účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou, a to uzatvorením zmieru v zmysle § 48 správneho
poriadku. Na základe námietok účastníkov konania týkajúcich sa obáv z neprístupnosti k svojim
nehnuteľnostiam, mesto Hriňová navrhlo vykonať zmier medzi účastníkmi konania a to žalovaným, O.
L. a ostatnými účastníkmi, ktorí sa dožadujú práva prechodu a prejazdu k svojim nehnuteľnostiam cez

dotknutý pozemok. Navrhovaný obsah zmieru spočíva v tom, že majitelia okolitých domov by súhlasili
s vybudovaním oplotenia za tej podmienky, že v južnej a severnej časti prístupovej cesty vedúcej cez
dotknutý pozemok budú v oplotení osadené brány, cez ktoré im bude umožnený prechod a prejazd
v nevyhnutnom rozsahu k ich nehnuteľnostiam, pričom na časti dotknutého pozemku by bolo zriadené
vecné bremeno „in rem“ v prospech majiteľov susedných pozemkov – žalobcov. K uzavretiu zmieru

medzi zúčastnenými stranami však nedošlo. Neskôr dňa 17.07.2019 mesto Hriňová vydalo rozhodnutie
č.: XXX/XXXX-XXX-XXXXX/XXXX H., kde ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 Stavebného
zákona, v konaní o povolení drobnej stavby – oplotenie dotknutého pozemku KN-C XXXXX v kat. úz.
D., kde stavebníčkou je O. L., M. H. XXXX/XX, XXX XX N., podľa § 137 ods. 2 Stavebného zákona
bola odkázaná na súdne konanie, v ktorom by súd určovacou žalobou zriadil vecné bremeno za

účelomprechoduaprejazduksvojimnehnuteľnostiamžalobcamicezdotknutýpozemok.Zároveňmesto
Hriňová ako príslušný stavebný úrad v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, konanie
o povolenie drobnej stavby – oplotenia pozemku KN-C XXXXX v kat. úz. a obci Hriňová prerušil do doby,
pokiaľ rozhodnutie súdu nenadobudne právoplatnosť.

10. Na základe zhora uvádzaných skutkových skutočností žalobcom nezostávalo nič iné len žalobou
sa domáhať zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez dotknutý pozemok a to tak
pešo, ako aj motorovými vozidlami alebo inými dopravnými prostriedkami, v ktorúkoľvek dennú a nočnú
hodinu podľa vlastného uváženia.

11. Žalobcovia poukázali už v minulosti na prebiehajúce konanie na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.
15C/127/2002, kde súd vychádzal z výpovedí účastníkov konania, ako aj žalobkyne, že dotknutá cesta
existovala už aj v čase keď žili jej rodičia a chodilo sa v tejto lokalite na spoločnú pastvu s tým, že
nikto nemá vedomosť kto cestu vybudoval, za akým účelom, následne túto skutočnosť niekoľkokrát vosvojich podaniach a vyjadreniach žalobkyňa (v tom čase O. L.) potvrdila. Uviedla, že predmetná cesta
tu nepretržite bola desiatky rokov, počas celého obdobia bola využívaná nielen účastníkmi konania, ale
aj svedkami, ktorí boli v konaní vypočutí, ako aj ich rodinnými príslušníkmi. Znalec, ktorý v predmetnom

konaní podával znalecký posudok o.i. uviedol aj to, že sa jedná o starú cestu, ktorá sčasti viedla aj cez
parcelu KN-C XXXXX, pričom cesta ľuďom slúžila dávno predtým než bola žalobkyňa ( O. L.) na svete.
Znamenáto,žekeďsastalavlastníčkouparcelyKN-CXXXXXrozhodnemuselamaťvedomosťotom,že
cez túto parcelu vedie cesta, ktorá je využívaná nielen rodinou žalovaného, ale aj ostatnými obyvateľmi,
najmä tými, ktorí majú nad domom žalovaných polia a pastvy. Sudca dokonca vykonal obhliadku miesta

samého, kde nezistil, že by k domu žalovaných a na pozemky nachádzajúce sa nad rodinným domom
žalovaných bola iná prístupová cesta. Jediná cesta, ktorá viedla, ktorá bola ako tak spevnená, bola
práve cesta, ktorá viedla podľa vyjadrenia žalobkyne, aj v zmysle znaleckého posudku, práve cez
pozemok KN-C XXXXX. V dotknutom súdnom spore sa žalobkyňa (O. L.) domáhala rozhodnutia súdu,
aby tento zakázal žalovaným využívať uvedenú prístupovú cestu. Vzhľadom na vykonané dokazovanie
v dotknutom konaní, obhliadkou miesta samého sudcom, výpovede svedkov a samotnej žalobkyne, súd

nakoniec žalobný návrh žalobkyne nepovažoval za dôvodný a žalobu zamietol.

12. Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a považoval ju za nedôvodnú. Tvrdil, že nie sú splnené
zákonné predpoklady na vyhovenie podanej žalobe, predovšetkým v navrhovanom výroku chýbala
odplata za zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, zároveň

poukázal na to, že žalobcovia majú možný aj iný prístup k svojim stavbám, ktoré by omnoho menej
zaťažovali iných vlastníkov. Uviedol, že ostatní žalobcovia môžu mať prístup k svojim rodinným domom
po pozemkoch Mesta Hriňová KN-C parcela č. XXXXX a KN-C parc. č. XXXXX, po ktorých zjavne cesta
reálne historicky viedla, kým nedošlo k neoprávnenému zásahu do pozemku patriaceho žalovanému.
Uviedol aj to, že z kontextu obsahového znenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že

by súd bol viazaný návrhom žalobcov, naopak zákonodarca upravil určitý spôsob vyporiadania vzťahu
medzi účastníkmi, kedy by súd mal posúdiť možnosť rozsahu vecného bremena, ktorý by zaťažoval
žalovaného čo najmenej a zároveň by zabezpečil vlastníkovi stavby prístup k stavbe v nevyhnutnom
rozsahu. Podľa neho § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka rieši totiž len situáciu, keď vlastník stavby
nie je vlastníkom priľahlého pozemku a jeho prístup k stavbe nie je možné zabezpečiť inak, čo však nie

je prípad posudzovanej veci. Na druhej strane pri zriaďovaní akéhokoľvek vecného bremena musí súd
prihliadnuť na to, aby bolo možné užívať riadne nielen stavbu, v prospech ktorej sa má zriaďovať vecné
bremeno, ale aj to aby vlastník pozemku, po ktorom má viesť cesta alebo jej časť bol obmedzovaný
čo najmenej.

13. Na základe uznesenia súdu 6C/30/2019-410 zo dňa 18.11.2022 bol znalcom z odboru: stavebníctvo,
odvetvie: pozemné stavby, odhad nehnuteľností, E. L. B. podaný znalecký posudok, v ktorom mal
určiť všeobecnú, trhovú cenu odplaty za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v obmedzení
vlastníckych práv žalovaného, súvisiacich s právom prechodu žalobcov pešo, motorovými vozidlami
alebo inými dopravnými prostriedkami v ktorúkoľvek dennú a nočnú hodinu podľa vlastného uváženia

cez pozemok žalovaného v rozsahu vymedzenom v diele 1 a v diele 2 (pre každý diel zvlášť)
geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XX na zriadenie vecného bremena na pozemku KN-C parc.
č.XXXXX zo dňa 07.05.2021, ktorý vyhotovil E. H. H., E. K. C., GEODETICKÉ PRÁCE Zvolen, s
autorizačným overením E. K. C. dňa 07.05.2021 a úradne overeným E. J. R. dňa 30. 08.2021, pod č.
R.- XXX/XXXX, a to ku dňu vypracovania znaleckého posudku.

14. Znalec v posudku č. 66/2023 určil všeobecnú hodnotu parcely č. KN-C XXXXX na sumu 1.789,50
Eur a parc. č. KN-C XXXXX na sumu 6.489,92 Eur, obe vedené na LV č. XXXX ako trvalý trávnatý porast
pre obec a kat. úz. D.. Všeobecná cena po zaokrúhlení potom predstavovala čiastku 8.300,- Eur.
Zároveň určil všeobecnú hodnotu práv a závad (hodnotu vecného bremena) pri prac. č. KN-C XXXXX

diel 1 (75 m2) sumou 406,46 Eur a parc. č. KN-C XXXXX diel 2 (282 m2) sumou 1.474,13 Eur, spolu
1.880,59 Eur. Proti podanému znaleckému posudku mal námietky právny zástupca žalovaného, pričom
po ich doručení znalcovi sa tento písomne vyjadril dňa 27.06.2023 k vytknutým skutočnostiam, pričom
jeho odôvodnenie postupu pri vypracovaní znaleckého posudku, ako aj použitej metodiky výpočtu si súd
osvojil a mal za to, že tento znalecký posudok bol vypracovaný objektívne a v súlade s príslušnými

právnymi predpismi.

15. Na základe písomného procesného návrhu právneho zástupcu žalovaného zo dňa 19.09.2023 súd
vyžiadal určité subsum listinných dôkazov (kúpnych zmlúv, notárskych zápisníc a ďalších listín), nazáklade ktorých v dotknutej lokalite došlo v minulom období k prevodu vlastníckeho práva k pozemkom.
Okresný úrad – katastrálny odbor v Detve súdu tieto listiny na vyžiadanie doručil, súd vyzval účastníkov
na možnosť oboznámiť sa s ich obsahom a zistené informácie prípadne následne použiť v rámci

ďalšieho dôkazného konania. Je na mieste uviesť aj to, že výzvou zo dňa 08.02.2024 súd vyzval
právneho zástupcu žalovaného, či má záujem predložiť súkromný znalecký posudok, týkajúci sa
ocenenia zriadeného vecného bremena, ak žalovaný nebol spokojný a namietal sumu určenú znalcom
Ing. Pražmom; pričom tento súdu podaním zo dňa 04.03.2024 oznámil, že „súkromný znalecký
posudok z dôvodu hospodárnosti konania predkladať nebude“. Súd pri rozhodovaní vo veci samej

a určovaní hodnoty vecného bremena potom vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý vzišiel zo súdom
nariadeného znaleckého dokazovania a tento bral za právne relevantný a objektívny.

16. Pokiaľ išlo o dôvodnosť podaného žalobného návrhu, súd odkazuje na skutočnosti a reálne zistenia
na mieste samom v deň obhliadky 17.06.2020, kde bola sudcovi ukázaná, v smere pohľadu zospodu
nahor k domom žalobcom, po ľavej strane sa nachádzajúca cesta, ktorá podľa prítomného žalobcu

(F. B., nar. XX.XX.XXXX) tu existuje, čo si len on pamätá, asi 150 rokov. Po tejto ceste vždy chodili
tí ľudia, ktorí na konci cesty mali postavenú nehnuteľnosť, resp. túto obývali. V tejto lokalite žije 83
rokov a už ako 5 – 7 ročné dieťa vnímal túto cestu a skutočnosť, že sa po nej vždy chodilo hore.
Zdôraznil, že keď v roku 1977 nadobudla vlastníctvo k spornému pozemku manželka žalovaného E. L.,
dobre vedela, že táto cesta tu existuje, že osoby, ktoré bývajú na konci cesty chodia len touto cestou,

pretože iný prístup k domu nemajú; a tiež ostatní žalobcovia chodia po ceste z pravej strany, ktorá ide
do oblúka popri každom dome, pričom táto cesta vedie k poliam/pozemkom, ktoré užívajú minimálne
ďalší dvanásti ľudia, ktorí taktiež nemajú inú možnosť prístupu ku svojim poliam len cez dotknutú
cestu. Na konci cesty sa nachádza rezervoár vody, na ktorú sú všetci napojení, pričom aj k tomuto je
potrebné raz za čas chodiť, skontrolovať ho, prípadne ak si vyžaduje nejakú údržbu alebo opravu, tak

ju treba bezpodmienečne zrealizovať. Žalovaný na mieste samého v deň obhliadky na otázku sudcu,
či by predsa len nesúhlasil so zriadením vecného bremena po dotknutej komunikácii, ktorá vedie po
pravej strane smerom k rodinným domom žalobcov uviedol, že sa v minulosti viackrát snažil o výmenu
s tým, že by dal žalobcom tento pozemok a oni by mu dali časť pozemku nachádzajúceho sa hore,
avšak sa nedohodli. Taktiež ponúkal mestu Hriňová dotknutý pozemok, aby ho vykúpil s tým, že potom

pozemok bol jeho a sporná časť by bola obecná, pričom mesto by nemalo problém, aby sa dohodlo so
žalobcami na užívaní tejto časti pozemku. Pokiaľ sa však výmena pozemkov nerealizovala a žalobcovia
s výmenou naďalej nesúhlasili, tak teda nesúhlasil ani žalovaný so zriadením vecného bremena. Iné
reálne odôvodnenie súdu neposkytol. Na mieste samom bola sudcovi daná informácia, že opäť z toho
istého pohľadu v smere zdola nahor (po pravej strane sa nachádza tzv. „hriňovská cesta“, ktorá je

užívaná v súčasnosti) sa nachádza určitá komunikácia aj po ľavej strane, ktorú podľa žalovaného mohli
žalobcovia využiť a nenarúšať jeho vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti. Žalobca F. B. opäť objasnil
sudcovi situáciu a potvrdil, že je pravdou, že odjakživa cesta, o ktorej sa zmieňoval žalovaný po ľavej
strane sa používala, ale len pre osoby a ľudí, ktorí šli hore k domu alebo na svoje polia ich obrábať.
Čiže neslúžila osobám, ktoré po pravej strane majú domové nehnuteľnosti. Pokiaľ pod touto cestou po

ľavej strane bola pôvodná cesta a táto mala byť vyznačená v ortomape, ktorú súdu ukazoval, žalobca
tvrdil, že tam bol len úzky chodník, ktorým sa hnali kravy a ľudovo sa tejto cestičke pred dobytok hovorilo
„prť“, inými slovami dobytok sa hnal touto spornou cestičkou hore jarkom.

17. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého

pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

18. Z hora citovaného zákonného ustanovenia základnými predpokladmi pre zriadenie práva cesty
súdom sú, že právo cesty sa týka pozemku, ktorý je priľahlý k stavbe oprávneného z vecného bremena,

právo cesty sa môže zriadiť len v prospech vlastníka stavby, vlastník stavby nemôže zabezpečiť prístup
ku stavbe inak a že vecné bremeno zodpovedajúce právu cesty môže zriadiť iba na tento konkrétny účel.
Z uvedeného teda vyplýva a je nepochybné, že právo cesty možno zriadiť zjednodušene povedané len
k pozemku, ktorý je priľahlý k stavbe a v prospech vlastníka stavby.

19. Vykonaným dokazovaním, výpoveďami účastníkov, listinnými dôkazmi, predovšetkým však
obhliadkou miesta samého a znaleckými posudkami, mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobcov
na zriadenie vecného bremena bol podaný dôvodne, žalobcovia v konaní osvedčili všetky zákonné
predpoklady k tomu, aby súd rozhodol v ich prospech a vecné bremeno zriadil. Súd mal možnosť navlastné oči vidieť, že tá prístupová komunikácia, na ktorú poukazovali žalobcovia (tzv. hriňovská cesta,
komunikácia z pohľadu zdola nahor, vedúca po pravej strane popred obydlia žalobcov) je dlhodobo
používaná, v prípade potreby je možné uskutočniť jej čiastočnú opravu, úpravu alebo nenáročnú

rekonštrukciu. Pokiaľ by súd mal zriadiť vecné bremeno z opačnej strany pozemku žalovaného (pravá
strana z pohľadu zdola nahor) toto by si vyžadovalo neporovnateľne väčšie náklady na zriadenie
spevnenej plochy, musel by sa urobiť výrub náletovej dreviny, spevniť cestu ťažkými zemnými
mechanizmami, nakoľko sa tam nachádza jarok, cez ktorý pri návalových dažďoch alebo na jar pri
topiacom sa snehu nemožno vylúčiť stekanie prúdu spádovej vody. Takéto náklady na zriadenie

prístupovej cesty by boli v rozpore s doterajšou judikatúrou vyšších súdnych autorít, ako aj zaužívanou
súdnou praxou týkajúcou sa ekonomickosti pri zriaďovaní prístupovej komunikácie. Zo zhora uvedeného
dôvodu, že komunikácia z pravej strany je kontinuálne využívaná už dlhodobo; a to aj v súčasnosti, súd
v intenciách citovaného zákonného ustanovenia žalobe vyhovel.

20. Pri určení náhrady za zriadenie vecného bremena súd vychádzal zo znaleckého posudku č. XX/

XXXX Ing. Vladislava Pražmu zo dňa 20.04.2023, ktorý vypracoval na základe rozhodnutia súdu práve
pre potreby tohto konania. Pokiaľ s výškou ocenenia žalovaný nesúhlasil, mal možnosť si dať vypracovať
súkromný znalecký posudok, avšak tak neurobil podľa slov jeho právneho zástupcu z neekonomičnosti.
Súd potom nemal inú možnosť, len vychádzať z ocenenia súdom ustanoveného znalca, pretože išlo
o otázku, ktorú v konaní nebol oprávnený vyriešiť súd, ale osoba s príslušným odborným vzdelaním,

ktorým dotknutý znalec nepochybne v danom odbore je.

21. Právny zástupca žalobcu síce vo svojom písomnom podaní zo dňa 10.06.2024, pri špecifikácii
navrhovaného žalobného výroku súdneho rozhodnutia požadoval pri zriaďovaní vecného bremena
v prospech vlastníkov vždy konkrétnej stavby, aby súčasťou rozsudku ako neoddeliteľnú prílohu tvoril

aj geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XX. Je potrebné uviesť, že vzhľadom na rok kedy bol znalecký
posudok vypracovávaný už nie je potrebné aby tento autorizačne overený znalecký posudok bol
súčasťou súdneho rozhodnutia, ako tomu bolo v minulosti, kedy sa digitálne na katastroch tieto
pozemnoknižné a geodetické úpravy/zmeny automaticky po autorizácii neregistrovali. V tomto prípade
však stav zameraný v dotknutom geometrickom pláne E. H. H. a E. K. C., je odo dňa autorizácie

(30.08.2021) v technickej digitálnej evidencii príslušného katastrálneho úradu. Z tohto dôvodu súd potom
vo výrokovej časti súdneho rozhodnutia neviazal jeho doručenie účastníkom konania spolu s rozsudkom
ako jeho neoddeliteľnou súčasťou.

22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia boli v konaní úspešní, súd im priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti

uznesenia o výške náhrady. O konkrétnej výške náhrady bude rozhodovať dodatočne vyšší súdny
úradník tunajšieho súdu po tom, ako rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods. 1,§

362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).