Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. december 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-25C/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116203351
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Miškolci

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1116203351.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

- 2 - B1-25C/19/2016

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Miškolcim v spore žalobcu: 1/ A. B., narodená:
XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: Pasaréti út 78. mf 1., XXXX B., C. D., 2/ B. B., narodený: XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt: E. F. X., XXXX G., C. D., 3/ B. B., narodený: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: E. F. X., XXXX
G., C. D., všetci zastúpení: HAVRILLA & Co. s.r.o., sídlo: Nám. M. Benku 2, 811 07 Bratislava, IČO:
36 364 606, proti žalovanému: C. B., narodená: XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: XXX XX A. H. G. XXX,
zastúpený:AdvokátskakanceláriaMišík,s.r.o.,sídlo:Prievozská4B,82109Bratislava,IČO:36862746,
o obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

- 8 - B1-25C/19/2016

I. Súd žalobu na obnovu konania zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

- 8 - B1-25C/19/2016

1. Žalobkyňa Lászlóné Budai, narodená: XX.XX.XXXX, bytom: I. J. K. XXX, XXXX G., C. D. (ďalej len
„pôvodná žalobkyňa“), sa návrhom na obnovu konania podaným na súd dňa 16.02.2016 domáhala
povolenia obnovy konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp.zn. 19C/125/1996 a zrušenia
uznesenia Okresného súdu Bratislava I, č.k. 19C/125/1996-268 zo dňa 18.03.2014, ktorým súd schválil
zmier medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovanou.

2. Pôvodná žalobkyňa uviedla, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 18.03.2014,
sp.zn.19C/125/1996, právoplatným dňa 14.05.2014, schválil súdny zmier medzi spornými stranami,
v dôsledku čoho žalovaná prevzala spoluvlastnícky podiel 2/6 pôvodnej žalobkyne na nehnuteľnostiach
nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. C. zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX ako pozemok
parcela registra „C“ číslo XXXX – zastavané plochy a nádvoria vo výmere 572 m2, pozemok parcela
registra „C“ číslo XXXX – záhrady vo výmere 435 m2, stavby domu G. L. XXXXXX, H. M. H. L. XXXX.
Súdny zmier bol uzatvorený na podklade súdom nariadeného znaleckého dokazovania, a to znaleckého

posudku číslo 98/2013. Znalec predmetnú nehnuteľnosť ohodnotil v sume 417 429,26 Eur pripadajúcu
na stavby a v sume 147 837,67 Eur pripadajúcu na pozemky. Z uvedenej sumy následne určil podiel
pripadajúci pôvodnej žalobkyni v sume 188 422,80 Eur, ktorá aj bola žalovanou uhradená.3. Pôvodná žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla dve skutočnosti, ktoré by mali zakladať dôvod obnovy
konania. Tou prvou skutočnosťou malo byť, že znalec mal uviesť nesprávne okolnosti ohľadne reálneho
delenia stavby, konkrétne že je možné stavbu deliť horizontálne, pričom podľa pôvodnej žalobkyne

takéto delenie stavby je vylúčené, keďže sa akceptuje len delenie vertikálne. To malo viesť k mylnému
záveru pôvodnej žalobkyne o možnostiach delenia stavby a následnému uzatvoreniu súdneho zmieru,
pričom podľa vyjadrení pôvodnej žalobkyne, ktorá keby vedela, že takéto delenie nie je možné, mohla
ukončiť súdny spor aj reálnou deľbou nehnuteľnosti. Pokiaľ by teda znalecký posudok bol správny, takýto
posudok by mohol privodiť iný výsledok v pôvodnom konaní. Znalecký posudok číslo 98/2013 mal byť

vypracovaný neodborne, značne ukracujúci pôvodnú žalobkyňu na jeho právach prislúchajúcich mu
z titulu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Pri svojom rozhodovaní v pôvodnom konaní
nemala pôvodná žalobkyňa ani na výber uvažovať o reálnej deľbe veci na podklade posudku, ktorý nebol
vypracovaný odborne, lebo znalec posudok podal zle čo do možnosti reálnej deľby. Naviac pôvodná
žalobkyňa nebola odborníkom a nevedela sama zistiť závažné pochybenia znalca ohľadne reálnej
deľby nehnuteľnosti, v dôsledku čoho si pôvodná žalobkyňa nemohla zvoliť ponechanie si priestorov

v stavbe vo svojom vlastníctve po jej reálnom rozdelení. Okrem toho znalec vypočítal podlahovú plochu
pripadajúcu na žalovanú vo výške 737,86 m2 a na pôvodnú žalobkyňu vo výške 368,93 m2. Pri
tomto výpočte znalec rovnako mal pochybiť, keď neoznačil konkrétne priestory v stavbe pripadajúce
na podielových spoluvlastníkov, naviac týmto priestorom ani nepriradil žiadne čísla a ani opis. Druhou
skutočnosťou, ktorú pôvodná žalobkyňa namietala, bola trhová hodnota nehnuteľností, ktorú pôvodná

žalobkyňa považovala za nízku, keďže o jej určení mala pôvodná žalobkyňa pochybnosti vzhľadom na
celkovú neodbornosť znaleckého posudku. O skutočnostiach zakladajúcich dôvod obnovy konania sa
pôvodná žalobkyňa mala dozvedieť koncom januára 2016, kedy za účasti jej dcéry A. B. s odborníkmi
v Maďarskej republike skonzultovala znalecký posudok číslo 98/2013 a zistila vyššie uvedené výhrady.

4. Žalovaná žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu jeho neprípustnosti.

5. Žalovaná uviedla, že návrh pôvodnej žalobkyne nespĺňa zákonom predpísané podmienky pre
možnosť povolenia obnovy konania. Pôvodná žalobkyňa bola v pôvodnom konaní zastúpená
advokátom, ktorý plynule ovládal maďarský jazyk, s ktorým pôvodná žalobkyňa aj komunikovala.

Pôvodná žalobkyňa vedela o nariadenom znaleckom dokazovaní, bola informovaná o výsledkoch
tohto dokazovania a bol jej sprístupnený aj samotný text znaleckého posudku, ku ktorému sa už
v priebehu pôvodného súdneho konania opakovane vyjadrovala písomne a aj na pojednávaniach.
Pôvodná žalobkyňa mala teda vedomosť o výsledkoch znaleckého dokazovania, vrátane určenia ceny
nehnuteľnosti, pričom tieto závery nikdy nespochybnila. Návrh pôvodnej žalobkyne považuje za príkro

špekulatívny s cieľom zneužiť inštitút obnovy konania na zvrátenie svojho rozhodnutia o uzatvorení
súdneho zmieru, ktoré si asi pôvodná žalobkyňa rozmyslela. Uvedené však nemôže byť dôvodom na
povolenie obnovy konania. Namietla, že pôvodná žalobkyňa nestihla trojmesačnú lehotu na podanie
návrhu na obnovu konania a jej stihnutie žiadnym spôsobom nepreukázala. Pôvodná žalobkyňa mala
už počas samotného pôvodného konania možnosť vyjadriť sa k výsledkom znaleckého dokazovania

a teda kedykoľvek od vypracovania znaleckého posudku mohla nechať zo strany iného znalca preveriť
opodstatnenosť a správnosť záverov znaleckého dokazovania. Pritom dôvod, na ktorý sa pôvodná
žalobkyňa vo svojom návrhu na obnovu konania odvoláva, mohla uplatniť už v rámci pôvodného
konania. Pôvodná žalobkyňa teda neuniesla bremeno tvrdenia, ako ani dokazovania preukázania
včasného podania návrhu v rámci zákonnej subjektívnej lehoty. Zároveň zdôvodnenie návrhu na

obnovu konania pôvodnou žalobkyňou je absolútne nepostačujúce, keďže znalkyňa, s ktorou napadnutý
znalecký posudok konzultovala, pôsobí v Maďarskej republike, a teda jej vyjadrenie nie je možné
posúdiť ako odborné znalecké posúdenie. Naviac uvedená znalkyňa pracuje s maďarským realitným
trhom a oceňovaním nehnuteľností v rámci tohto trhu, čo nie je možné aplikovať na podmienky platné
v Slovenskej republike. Na strane pôvodnej žalobkyne nie sú naplnené dôvody obnovy konania podľa §

228 ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho súdneho poriadku, keďže pôvodná žalobkyňa mohla už v rámci
pôvodného konania vo veci samej uviesť podstatné skutočnosti a označiť dôkazy, čo neurobila. Na
strane pôvodnej žalobkyne pritom ani neexistuje pravdepodobnosť vydania pre neho priaznivejšieho
rozhodnutia, pričom túto skutočnosť pôvodná žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala. Motivácia
pôvodnej žalobkyne na obnovu konania pravdepodobne vychádza zo zmien pomerov na maďarskom

realitnom trhu a v presvedčení pôvodnej žalobkyne, že rovnaká situácia panuje aj na Slovensku.

6. Žalovaný v doplnení svojho vyjadrenia poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
26.07.2016 a uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 20.09.2017.7. Na pojednávaní dňa 03.11.2023 žalobcovia uviedli, že znalec sa vôbec nezaoberal reálnym
rozdelením nehnuteľnosti. Žalovaná uviedla, že znalec sa zaoberal práve reálnou deľbou nehnuteľnosti

a určil, že je možná horizontálna deľba, pričom práve pôvodná žalobkyňa chcela deľbu vertikálnu.

8. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 08.08.2017, č.k. 25C/19/2016-107, zastavil súdne
konanie. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29.03.2018, č.k. 9Co/48/2019, zrušil uznesenie
súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že bude úlohou súdu prvej inštancie najprv

rozhodnúťuznesenímopokračovanívsporesdedičmipôvodnéhožalobcuanáslednesabudezaoberať
skúmaním, či sú splnené podmienky prípustnosti navrhovanej obnovy konania v zmysle § 397, § 398
a § 403 CSP.

9. Súd uznesením zo dňa 01.08.2018 rozhodol o pokračovaní v konaní so žalobcami namiesto
pôvodného žalobcu.

10. Podľa § 228 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“),
právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

11. Podľa § 228 ods. 2 OSP, návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné
uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na

predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz
na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.

12. Podľa § 230 ods. 1 OSP, návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

13. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 397 písm. a) a b) CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,
ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

15. Podľa § 398 CSP, žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým

bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier
schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

16. Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď

ho mohol uplatniť.

17. Podľa § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

18. Podľa § 49a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), právny úkon je neplatný,
ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie
rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť.Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny
úkon neplatným.

19. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,

súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

20. Podľa článku 15 ods. 2 CSP, žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

21. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

22. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

23. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom spisu, a to návrh na obnovu konania č.l.1-8,

uznesenie č.l.10-11, znalecký posudok číslo 98/2013 č.l.12-52, vyjadrenie žalovanej č.l.59-62, doplnenie
vyjadrenia žalovanej č.l.174-185, spis pôvodného konania sp.zn. 19C/125/1996 v zmysle § 187 prvá
veta vyhlášky č. 543/2005 Z.z., pričom ustálil nasledovný skutkový stav veci.

24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Okresný súd Bratislava I

uznesením zo dňa 12.04.2013 nariadil znalecké dokazovanie v konaní vedenom pod sp.zn.
19C/125/1996. Súdom nariadený znalec N. H. G. vypracoval znalecký posudok číslo 98/2013, ktorý
bol pôvodnej žalobkyni (v pôvodnom konaní odporkyňa) doručený dňa 22.11.2013. Znalec predmetnú
nehnuteľnosť ohodnotil v celkovej sume 565 266,93 Eur, a to v sume 417 429,26 Eur pripadajúcu
na stavby a v sume 147 837,67 Eur pripadajúcu na pozemky. Z uvedenej sumy následne určil podiel

pripadajúcipôvodnejžalobkynivsume188422,80Eur.Napojednávanídňa14.02.2014právnyzástupca
pôvodnej žalobkyne na otázku súdu výslovne uviedol, že po konzultácii s pôvodnou žalobkyňou
obsah vypracovaného znaleckého posudku číslo 98/2013 nenamieta a zároveň spolu s právnym
zástupcom žalobcu požiadali súd o odročenie pojednávania o jeden miesiac za účelom prebiehajúcich
rokovaní medzi spornými stranami. Na pojednávaní dňa 18.03.2014 sporné strany zhodne požiadali

súd, aby v prejednávanej veci schválil nimi navrhnutý súdny zmier v znení, ktoré je uvedené vo výroku
uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.03.2014, sp.zn.19C/125/1996-268. Súd na základe
navrhnutého súdneho zmieru schválil dohodu sporných strán o zrušení ich podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území G. C. zapísaných na liste vlastníctva číslo
XXXX ako pozemok parcela registra „C“ číslo XXXX – zastavané plochy a nádvoria vo výmere 572

m2, pozemok parcela registra „C“ číslo XXXX – záhrady vo výmere 435 m2, stavby domu súpisné číslo
102320, postaveného na parcele číslo XXXX, ako aj o nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu pôvodnej
žalobkyne o veľkosti 2/6 žalovanou za odplatu vo výške 188 422,80 Eur. Uvedená odplata bola pôvodnej
žalobkyni žalovanou aj uhradená.

25. Pôvodná žalobkyňa ako dôvod obnovy konania uvádzala ustanovenie § 228 ods. 1 písm. a) a b)
OSP, ktoré bolo následne prebraté do ustanovenia § 397 písm. a) a b) CSP. V súvislosti s dôvodom
uvedeným § 228 ods. 1 písm. b) súd uvádza, že uplatnenie tohto dôvodu je vylúčené. Uvedený dôvod
je možné uplatniť len vtedy, ak možno vykonať dôkazy, ktoré boli v pôvodnom konaní navrhnuté
a z určitého dôvodu sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, teda dodatočne odpadne dôvod, pre ktorý

nebolo možné v pôvodnom konaní navrhnutý dôkaz vykonať. Uvedené v danom prípade nenastalo,
nakoľko žiaden návrh na doplnenie dokazovania vo vzťahu k znaleckému posudku číslo 98/2013 v
pôvodnom konaní podaný nebol a preto ani nie je možné aplikovať uvedené ustanovenie, čo vyplýva
aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.08.2011, sp.zn. 3Cdo 98/2011, v zmysle
ktorého „o možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní [§ 228 ods. 1

písm.b)Občianskehosúdnehoporiadku]idevtedy,keďúčastníkvpôvodnomkonanísíceoznačildôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok
objektívneho charakteru. Nemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny v
pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie súdom v občianskom súdnom konaníalebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania
voči súdu“. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd preto posudzoval návrh na obnovu konania len v rozsahu
ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) OSP, resp. § 397 písm. a) CSP.

26. Z obsahu návrhu na obnovu konania vyplýva, že pôvodná žalobkyňa napáda znalecký posudok
číslo 98/2013 z dôvodu, že znalec stavbu reálne delil horizontálne, v dôsledku čoho je jeho posudok
nesprávny a neodborný. Pôvodná žalobkyňa totiž na základe konzultácií v Maďarsku v januári 2016
mala dospieť k presvedčeniu, že takéto delenie stavby je možné len vertikálne. Na podklade takejto ňou

tvrdenej neodbornosti znaleckého posudku následne označila celý znalecký posudok ako neodborný,
a to aj vo vzťahu k trhovej hodnote nehnuteľnosti s tým, že ak znalec pochybil pri spôsobe reálneho
delenia nehnuteľnosti, je možné mať pochybnosti aj k znalcom vykonaným výpočtom trhovej hodnoty.

27. Znalec vo svojom znaleckom posudku číslo 98/2013 konštatoval, že sa jedná o nebytovú budovu,
čo v konečnom dôsledku žalobcovia nepopreli. Zároveň znalec v znaleckom posudku otázku reálneho

delenia stavby vyhodnotil tak, že je možné deliť stavbu horizontálne, a za tým účelom vykonal aj
jednotlivé výpočty podlahových plôch priestorov pripadajúcich tak na pôvodnú žalobkyňu, ako aj
na žalovanú. K námietke pôvodnej žalobkyne, že nie sú označené jednotlivé priestory, ktoré majú
pripadnúť konkrétnej sporovej strane, resp. že nie sú vôbec očíslované a nie je pripojený k ním opis
súd uvádza, že uvedené nezodpovedá obsahu znaleckého posudku, z príloh ktorého vyplýva poloha

priestoru (poschodie), jeho výmera, ako aj očíslovanie priestoru znalcom. Samotné určenie konkrétneho
priestoru pre konkrétnu stranu sporu je však otázkou právnou, ktorú znalec nemôže riešiť, keďže
jeho úlohou bolo len odpovedať na možné reálne delenie stavby. To, ktorý priestor pripadne sporovej
strane, môže byť predmetom dohody strán sporu, resp. následného súdneho rozhodnutia. Z uvedeného
dôvodu súd túto námietku pôvodnej žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodnú. Rovnako súd vyhodnotil ako

nedôvodné a zavádzajúce tvrdenie pôvodnej žalobkyne, že si nemohla zvoliť ponechanie priestorov
v stavbe vo svojom vlastníctve po jej reálnom horizontálnom rozdelení. Samotný spôsob rozdelenia,
či už vertikálny alebo horizontálny, nemá na možnosť pôvodnej žalobkyne nadobudnúť časti stavby do
vlastníctva žiaden vplyv, keďže rozdiel je len vo výsledku, ktorý nadobudne, t.j. či nadobudne priestor
po poschodiach alebo určitú časť budovy. Pokiaľ znalec konštatoval, že stavba je deliteľná horizontálne,

pôvodná žalobkyňa mohla nadobudnúť jednotlivé priestory a takýto záver znalca jej v tom nijak nebránil.

28. Pokiaľ ide o samotné horizontálne delenie stavieb, súd sa nestotožňuje s tvrdením pôvodnej
žalobkyne, že nie je možné a stavbu je možné deliť len vertikálne. Rovnako ako nie je pravdivé
tvrdenie žalobcov na pojednávaní dňa 03.11.2023, že sa znalec vôbec nezaoberal reálnym rozdelením

nehnuteľnosti. Nakoľko sa jedná o nebytovú budovu, jej horizontálne delenie je v zásade možné, čo
bolo v minulosti už potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2 M Cdo
3/2004, v zmysle ktorého „v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k budove
či domu, v ktorom sa nachádzajú nebytové priestory, ako tzv. nebytové jednotky, reálne a priestorovo
vymedzené časti, prichádza do úvahy vyporiadanie rozdelením tohto domu na jednotlivé nebytové

jednotky, teda aj v rovine horizontálnej, ak sú inak splnené ďalšie predpoklady pre ich samostatnú
existenciu (dostatočne presný popis a priestorové a technické vymedzenie a pod.) v právnom slova
zmysle s tým, že spoločné časti či zariadenia stavby zostanú v spoluvlastníctve vlastníkov nebytových
priestorov podobne, ako je to podľa právnej úpravy zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov“. Z uvedeného teda vyplýva, že znalec vychádzal

len z existujúcej súdnej praxe a ju len zohľadnil vo svojom posudku. V tejto časti je preto argumentácia
žalobcov bezpredmetná, keďže horizontálna deľba je právne nielen možná, ale zároveň aj možnosť
reálnej deľby bola potvrdená v znaleckom posudku číslo 98/2013. Tvrdenie pôvodnej žalobkyne, že
deľba stavby je možná len vertikálne, k čomu mala pôvodná žalobkyňa dospieť až dodatočne počas
rozhovoru so znalcom v Maďarskej republike v roku 2016, teda nie je správne.

29. Pokiaľ ide o výhrady žalobcov, že znalec v posudku číslo 98/2013 neriešil vertikálne delenie
stavby, tak je potrebné poznamenať, že bolo právom strany v pôvodnom konaní navrhnúť jeho výsluch
za účelom objasnenia uvedenej skutočnosti. To sa nielen že nestalo, ale pôvodná žalobkyňa voči
horizontálnemu deleniu vôbec nenamietala a takéto reálne delenie akceptovala. Je potrebné pritom

pripomenúť, že pôvodná žalobkyňa bola zastúpená advokátom, a teda jej argumentácia, že si nebola
vedomá ako občan Maďarskej republiky pomerov platných na Slovensku, je nedôvodná. Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 2 M Cdo 3/2004, bol vydaný 01.09.2004 a teda v čase
schvaľovania súdneho zmieru v roku 2014 išlo o takmer desaťročné rozhodnutie, ktoré podstatnýmspôsobom prelomilo dovtedy akceptovanú formu vertikálneho delenia stavieb. Skutočnosť, či právny
zástupca pôvodnej žalobkyne uvedené rozhodnutie nepoznal, resp. že pôvodná žalobkyňa tvrdí, že až
v roku 2016 sa dozvedela o tom, že stavba mohla byť delená vertikálne, nemôže byť na ujmu druhej

strane sporu, osobitne keď takéto tvrdenie týkajúce sa spôsobu delenia nie je pravdivé. Preto tvrdenie
pôvodného žalobcu, že znalecký posudok je zlý a neodborne vypracovaný len preto, že nerieši otázku
vertikálneho delenia stavby, je nesprávne, nakoľko neexistencia vertikálneho delenia v znaleckom
posudku môže mať rôzne príčiny, a jednou z nich môže byť práve to, že takéto vertikálne delenie možné
nie je.

30. Vzhľadom k uvedenému je nepochybné, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku z dvoch
možných delení stavby (vertikálne a horizontálne) dospel k záveru, že je reálne delenie možné realizovať
horizontálne, ktoré aj následne v znaleckom posudku zdôvodnil. Zo strany pôvodnej žalobkyne
a následne ani žalobcov nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by uvedené akýmkoľvek spôsobom
spochybňoval napriek tomu, že k predloženiu dôkazu mali dostatok času. Tvrdenie pôvodnej žalobkyne,

že stavbu možno deliť len vertikálne, je v zmysle uvedených skutočnosti bez právnej relevancie.

31. K tvrdeniam pôvodnej žalobkyne, že trhová hodnota nehnuteľností bola určená nesprávne a voči
nej znevýhodňujúco súd uvádza, že pôvodná žalobkyňa po doručení znaleckého posudku sa mohla
kedykoľvek obrátiť na ňou zvoleného znalca a nechať si vypracovať znalecký posudok, ktorý by

závery znaleckého posudku číslo 98/2013 vyvrátil. Uvedené sa nielen že nestalo napriek tomu, že
pôvodná žalobkyňa od doručenia znaleckého posudku do schválenia zmieru mala na to dostatok
času a bola zastúpená advokátom, ale zároveň sama pôvodná žalobkyňa akceptovala sumu uvedenú
v znaleckom posudku tým, že pristúpila sama, dobrovoľne a za pomoci advokáta, ktorý jej celý čas radil
vkonaní,kuzatvoreniudohodysožalovanou,ktoránáslednebolaschválenásúdom.Základomsúdneho

zmieru totiž bola dohoda sporných strán, kde sa sporné strany dohodli na podmienkach vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, kedy pôvodná žalobkyňa s týmito podmienkami, a osobitne s odplatou
za vyporiadanie, súhlasila. Z postupu pôvodnej žalobkyne je pritom evidentné, že v čase uzatvorenia
dohody nemal voči výške odplaty žiadne námietky a túto výšku odplaty v plnej miere akceptoval. Takýto
postup pôvodnej žalobkyne nie je možné ani vyhodnotiť s ohľadom na ustanovenie § 49a Občianskeho

zákonníka, keďže žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že zo strany žalovanej došlo k naplneniu
uvedeného ustanovenia.

32. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11.08.2011, sp.zn. 3Cdo 98/2011,
„obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v

zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo
správne.Návrhomnaobnovukonaniasanemožnodomáhaťnápravyprípadnýchpochybenípriprávnom
posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa
povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť
rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť

obnovy konania podľa § 228 ods. 1 OSP. (pozri rozhodnutie NS SR publ. v časopise Zo súdnej praxe
pod č. 15/2000)“. Ako vyplýva z odôvodnenia uvedeného uznesenia, návrhom na obnovu konania sa
nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností
procesnej povahy, keďže na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru
namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Znalec vo svojom znaleckom posudku nesmie riešiť

právne otázky, ale len technické a odborné. Zhodnotenie znalca, že stavbu je možné deliť horizontálne,
preto treba vnímať práve v kontexte reálneho delenia stavby. Či takéto horizontálne delenie stavby
je právne možné a prípustné, však prináleží súdu. Pokiaľ by teda aj v pôvodnom konaní súdom
akceptované horizontálne delenie stavby bolo právne neprípustné, tak uvedené nesprávne právne
posúdenie v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 98/2011 nie je už

možné naprávať v rámci obnovy konania a preto návrh na obnovu konania bolo potrebné v celom
rozsahu zamietnuť ako neprípustný.

33. Nad rámec vyššie uvedeného súd poznamenáva, že návrh na obnovu konania bol pôvodnou
žalobkyňou podaný oneskorené. V zmysle § 230 ods. 1 OSP je možné návrh na obnovu konania

podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode
obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Na základe citovaného ustanovenia je súd toho
názoru, že nebola zachovaná subjektívna lehota pôvodnej žalobkyne na podanie návrhu na obnovu
konania, keďže dôvod obnovy konania mohla uplatniť skôr ako v januári 2016. Znalecký posudok bolpôvodnej žalobkyni doručený dňa 22.11.2013, a teda týmto dňom sa pôvodná žalobkyňa dozvedela,
že znalecký posudok vychádza z nesprávneho spôsobu reálneho delenia nehnuteľnosti. Už v momente
jeho doručenia získala vedomosť, že znalec v znaleckom posudku riešil horizontálne reálne delenie

stavby a voči tomuto deleniu mohla namietať už v pôvodnom konaní. Pokiaľ tak nespravila sama
pôvodná žalobkyňa s odôvodnením, že nepoznala pomery platné v Slovenskej republike, mohol tak
spraviť jej advokát, ktorý ju v konaní zastupoval, a ktorý si mal byť vedomý potenciálneho rozporu
znaleckého posudku v spôsobe reálne vykonanej deľby nehnuteľnosti. Pokiaľ sa tak nestalo, nie je
možné subjektívnu lehotu účelovo predlžovať tvrdením, že až v januári 2016 sa pôvodná žalobkyňa

mala dozvedieť o tom, že horizontálne delenie stavieb nie je možné a malo by byť možné len vertikálne.
Takýto záver je nielen nesprávny, čo súd už zdôvodnil vyššie v odôvodnení rozsudku, ale zároveň aj
moment nadobudnutia takejto vedomosti v roku 2016 je irelevantný, keďže pôvodná žalobkyňa mohla
uplatniť dôvody obnovy konania bezprostredne po schválení súdneho zmieru, resp. po nadobudnutí jeho
právoplatnosti.

34. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcami, a to výsluch žalobkyne 1/ a ustanovenie znalca
v odbore stavebníctvo, nakoľko uvedené návrhy považoval za nadbytočné, keďže predmetom konania je
posúdenie právnej otázky, či sú splnené dôvody obnovy konania a súd v predbežnom právnom posúdení
veci vyhodnotil návrh na obnovu konania ako nedôvodný.

35. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany
sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty

strán sporu (napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.).

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením §

262 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala v konaní úspech, priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov
konania zodpovedajúci pomeru jej úspechu vo veci.

41. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

- 2 - B1-25C/19/2016
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).