Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/102/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123013343
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123013343.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr.
Františka Ševčoviča a JUDr. Stanislava Sojku, PhD., na verejnom zasadnutí dňa 29.januára 2025,
v trestnej veci proti A. A. obžalovaného pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 15.10.2024 sp. zn. 45T/47/2023 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. A..

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice uznal rozsudkom obžalovaného A. A. za vinného zo zločinu znásilnenia podľa §
199 ods.1 Tr zák. v jednočinnom súbehu so zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr.zák. na
tom skutkovom základe, že

dňa 27.7.2023 v čase od 22:00 hod. do 22:28 hod. v A. v obytnom dome na ulici B. XX v byte na

treťom poschodí, pod vplyvom alkoholu, po tom čo sa vyzliekol, v spálni strhol z poškodenej C. D.,
nar. X.X.XXXX čierne legíny spolu so spodným prádlom, následne poškodenú opakovane udieral do
oblasti hlavy, vulgárne jej nadával a stiahol ju za pravú ruku na posteľ so slovami, že keď bude kričať,
tak ju zabije, čím ju donútil k orálnemu styku, potom ju znova udrel päsťou do oblasti hlavy, čomu sa
poškodená bránila kopaním, následne ju otočil na chrbát, čiastočne vnikal so svojím pohlavným údom
do pošvy, preto že poškodená bola stuhnutá, vzápätí ju opakovane donútil k orálnemu styku, kde po

ejakulácii do jej úst sa išiel umyť do kúpeľne, čo poškodená využila a po odomknutí vchodových dverí z
bytu utiekla na chodbu a kričala o pomoc, čím poškodenej C. D. spôsobil hematóm pravého predlaktia,
hematómnaľavomstehne,opuchahematómpravéhoviečka,povrchovúexkoriáciuaškrabanceľavého
líca s dobou liečenia do 7 dní, a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom bývalého
Okresného súdu Košice II sp.zn. 7T/62/2011 zo 6.9.2011 právoplatným toho istého dňa bol uznaný
vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Tr.zák., za ktorý

mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody trvaní 5 rokov a rozsudkom bývalého Okresného
súdu Košice I sp.zn. 10T/21/2017 zo dňa 5.4.2017 právoplatným toho istého dňa bol uznaný vinným
zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.zák., za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov.

Obžalovanému za to bol uložený podľa § 199 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 41 ods.2 Tr.zák., § 38 ods.2,

ods.3 Tr.zák. s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. c) Tr.zák. úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere sedem rokov. Podľa § 48 ods.2 písm. b) Tr.zák. pre účely výkonu trestu súd zaradil
obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. C. D., nar. X.X.XXXX v A., trvale bytom A., B. XX, zastúpená spoločnosťou
E. F. G. H., I. J. X, K. s uplatneným nárokom na náhradu škody bola odkázaná na civilný proces.Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu
a to voči všetkým výrokom napádaného rozsudku, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že nespáchal skutok, za ktorý bol uznaný za vinného

napádaným rozsudkom.

V písomnom doplnení dôvodov odvolania obžalovaný uviedol, že zo skutku kladeného mu za vinu ho
usvedčuje jedine poškodená. Pokiaľ súd v odôvodnení napádaného rozsudku poukázal na výpovede
susedov poškodenej, je nutné zdôrazniť, že títo neboli očitými svedkami toho, čo sa dialo v byte

poškodenej za zavretými dverami. Títo svedkovia potvrdili iba to, že poškodená vybehla nahá zo svojho
bytu,onjunasledoval,tovšetkobeztoho,abysasprávalagresívne.Poškodenásusedompritomuviedla,
žebolaznásilnená.Uvedenýpriebehdejaodmomentuvybehnutiapoškodenejzbytunepopiera,popiera
však, aby poškodenú v jej byte znásilnil a inak sexuálne zneužil. Zdôraznil, že uvedení svedkovia, teda
susedia poškodenej, zhodne uvádzali, že z bytu poškodenej nepočuli v inkriminovanom čase žiaden
hluk, výkriky, ako ani iné podozrivé zvuky. Žiadny z týchto svedkov nevypovedal ani o tom, že by na tele

obžalovaného videl akékoľvek znaky po zápase s poškodenou, respektíve akékoľvek poranenia, pričom
na chodbe bytového domu bol nahý.

Poškodená ho usvedčuje z toho, že ju mal údajne prinútiť k súloži a orálnemu styku. Z vykonaného
dokazovania pritom vyplynulo, že to bola poškodená, ktorá ho opakovane kontaktovala. Prvýkrát

niekoľko rokov pred samotným skutkom, pričom následne došlo medzi ňou a manželkou obžalovaného
ku konfliktu. Následne ho po rokoch oslovila opäť, a to prostredníctvom sociálnej siete. V nadväznosti
na uvedené došlo medzi nimi k osobnému stretnutiu, počas ktorého samotná poškodená ho pozvala
k sebe domov. Zo správ, ktoré si vymenili s poškodenou je zrejmé, že jeho úmysly v daný večer jej
boli známe, napriek tomu ho pozvala k sebe domov. Tvrdenia poškodenej sú následne plné rozporov.

Poškodená tvrdí, že mal na ňu zaútočiť potom, čo ho išla hľadať z balkóna svojho bytu, nakoľko sa
dlho nevracal zo sociálneho zariadenia. Takémuto opisu deja však nesvedčia žiadne z vykonaných
dôkazov. Oblečenie poškodenej nebolo roztrhané napriek tomu, že poškodená uvádzala, že ho z nej
strhol. Poškodená nemala žiadne škrabance. Výpoveď poškodenej pôsobí zmätočne aj z pohľadu jej
opisu ich sexuálneho styku. Poškodená uviedla, že obžalovaný mal za krátke časové obdobie vyvrcholiť

hneď niekoľko krát, čo je fyziologicky nemožné. Taktiež uvádza, že ju mal opakovane udierať do hlavy
päsťou, pričom z lekárskej správy nevyplýva, že by mala akýkoľvek opuch v tej oblasti hlavy, kde ju mal
podľa nej udierať. Poškodená na jednej strane tvrdí, že nekričala, pretože sa bála jeho reakcie a toho,
že jej preto ublíži. Na druhej strane vypovedá, že sa bránila a kopala ho. Uvedené tvrdenia si podľa
jeho názoru odporujú. Naopak, tieto jej tvrdenia sú účelové, aby sa vyhla vysvetľovaniu toho, prečo

v situácii keď bola údajne napadnutá, stiahnutá na zem a sexuálne zneužitá, vôbec nekričala. Samotný
opis sexuálneho aktu poškodenou zakladá pochybnosti o tom, ako k nemu mohlo dôjsť bez jej súhlasu.
Poškodená sama potvrdila, že pri orálnom styku sa nachádzala v polohe nad ním, teda v polohe ku
ktorej ju mohol ťažko donútiť bez jej súhlasu a spolupráce. Navyše, z jej výpovede vyplynulo, že bola
otočená smerom ku dverám, teda v smere, v ktorom mohla ľahko uniknúť von z izby a následne aj z bytu.

Napriek tomu poškodená tvrdí, že ju donútil k orálnemu styku.

Pokiaľ ide o údajnú súlož, výpoveď poškodenej je opätovne zmätočná. Na jednej strane poškodená
tvrdí, že jej telo jej neumožňovalo vykonanie súlože, na druhej strane tvrdí, že k vniknutiu pohlavného
údu obžalovaného do jej pošvy došlo. Poloha, ako ani ďalšie okolnosti, za ktorých k uvedenému styku

malo údajne dôjsť, z jej výpovede nevyplývajú a obžalovaný sa na to ani nemohol poškodenej opýtať,
pretože mu to nebolo umožnené v dôsledku postupu orgánov činných v trestnom konaní.

Obžalovaný uskutočnenie súlože s poškodenou poprel, nakoľko k nej ani nedošlo z dôvodu jeho
uspokojenia pri orálnom styku a z dôvodu následného konania poškodenej, ktoré nasledovalo potom,

čo táto zistila, že má partnerku a dieťa. Vo vzťahu k údajnej súloží medzi ním a poškodenou uvádza
aj to, že ak poškodená tvrdila, že k súloži nemohlo dôjsť z fyziologických dôvodov a obžalovaný
sa o to mal napriek tomu pokúšať, potom by takéto jeho konanie logicky viedlo k poraneniu pošvy
poškodenej. Takéto jej zranenia však neboli zistené. Naopak lekárske správy konštatujú, že oblasť
rodidiel poškodenej je bez akýchkoľvek zranení a známok po násilí.

Vo svojej výpovedi obžalovaný ozrejmil súdu rozhodné okolnosti, ako aj to prečo došlo medzi ním
a poškodenou k fyzickému stretu, ktorý následne vyústil, že poškodená v panike vybehla zo svojho
bytu. V tejto súvislosti poukázal na to, že úvaha súdu o tom, že jeho obhajoba je účelová nie je ničímodôvodnená, pričom sa súd vôbec nevysporiadal s tým, či jeho tvrdeniam zodpovedá zistený skutkový
stav veci.

Pokiaľsúdvdôvodochnapadnutéhorozsudkuuvádza,žesarozhodolvypovedaťažvpriebehuhlavného
pojednávania, poukázal na to, že ide o zákonom predpokladaný postup, ktorý nemôže sám o sebe
svedčiť o účelovosti jeho konania, alebo mu byť na príťaž. Navyše, ním tvrdené skutočnosti majú oporu
vo vykonanom dokazovaní. K námietke súdu, že vypovedal až potom, čo bola vykonaná podstatná časť
dokazovaniauvádza,ževpredmetnejvecijenajpodstatnejšouvýpoveďpoškodenej,pričomkvykonaniu

tohto dôkazu na hlavnom pojednávaní došlo až po jeho výpovedi. Pokiaľ ide o výsluchy ostatných
svedkov, tieto boli vo svojej podstate z jeho pohľadu irelevantné, pretože nepopieral, že sa na danom
mieste nachádzal, ani to, že poškodená vybehla nahá zo svojho bytu tvrdiac, že ju znásilnil.

Vzhľadom na vyššie uvedené ďalej obžalovaný poukázal na to, že v otázke preukázania jeho viny
nedošlo bez akýchkoľvek pochybností a tak nedošlo k preukázaniu skutočností uvedených v podanej

obžalobe a k preukázaniu toho, že sa skutok stal a tento je trestným činom. Na uznanie viny zo
spáchania určitého skutku sa v zmysle zásady náležitého zistenia skutkového stavu vyžaduje, aby
súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o jednoznačne zistené a preukázané skutočnosti, a nie
iba o pravdepodobnosť. Obžalovanému musí byť vina preukázaná spôsobom nevzbudzujúcim žiadne
pochybnosti na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom.

V prípade existencie pochybností musí súd rozhodnúť v prospech obžalovaného. V zmysle zásady in
dubio pro reo, v prípade dôvodných pochybností o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť ďalším
dokazovaním, musí súd rozhodnúť v prospech obžalovaného. Nedokázanie viny obžalovaného bez
dôvodných pochybností má za následok dokázanie neviny. Obžalovaný je preto toho názoru, že súd pri

vydaní napádaného rozsudku na uvedené neprihliadal a rozhodol v rozpore s uvedenou zásadou.

V ďalšom obžalovaný poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa zamietol návrh, aby v štádiu
trestného konania pred súdom bol vykonaný výsluch poškodenej za účasti obhajcu. Pokiaľ súd
odmietol vykonanie takéhoto dôkazu, čo odôvodnil poukazom na ustanovenie § 135 Tr.por. a lekársku

správu o zdravotnom stave poškodenej, je toho názoru, že pre takýto postup neboli splnené zákonné
podmienky, pričom poukázal v celom rozsahu na obsahové znenie citovaného ustanovenia Trestného
poriadku.

Podľa § 135 ods. 1 Tr.por. ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov o veciach, ktorých

oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej vek, vzťah k osobe, ktorú obeť označila za páchateľa, k osobe,
ktorájepodozrivázospáchaniatrestnéhočinu, alebokosobe,protiktorejsavedietrestnékonaniealebo
závislosť od osoby, ktorú obeť označila za páchateľa, osoby, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného
činu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, povahu a okolnosti spáchania trestného činu
mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj alebo vystaviť ju riziku druhotnej viktimizácie,

alebo ak ide o trestný čin proti ľudskej dôstojnosti, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne
a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať. K výsluchu sa
priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja
vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu výsluchu a zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, ak nie je na výsluchu prítomný opatrovník podľa § 48 ods. 2. Ak to môže

prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca alebo pedagóg.
Pred vypočutím svedka podľa prvej vety orgán činný v trestnom konaní prekonzultuje spôsob vedenia
výsluchu so psychológom alebo znalcom, ktorý bude pribraný k výsluchu a ak je to potrebné, aj
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zákonným zástupcom alebo pedagógom
tak, aby sa zabezpečilo správne vykonanie výsluchu a predišlo sa druhotnej viktimizácii.

Podľa § 135 ods. 2 Tr.por. v ďalšom konaní má byť taká osoba vypočúvaná znova len v nevyhnutných
prípadoch, v prípravnom konaní len so súhlasom prokurátora. V konaní pred súdom možno na podklade
rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených v § 263 Tr.por.,
pričom osoba, ktorá bola pribratá k výsluchu, sa podľa potreby vypočuje na správnosť a úplnosť

zápisnice, alebo na spôsob akým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, akým vypočúvaná osoba
vypovedala.V danom prípade neboli pri výsluchu poškodenej splnené zákonné podmienky. Zákonodarca v tomto
prípade prítomnosť uvedených osôb na výsluchu neponecháva na úvahe orgánu činného v trestnom
konaní, ale túto formuluje ako zákonnú požiadavku. Účelom uvedených ustanovení je ochrana

vypočúvanej osoby, ale tiež aj zabezpečenie prítomnosti odbornej osoby, ktorá je následne odborne
spôsobilá verifikovať zákonnosť priebehu výsluchu, a tiež aj samotný spôsob výpovede svedka.

Absencia prítomnosti psychológa alebo znalecká, spôsobuje nezákonnosť predmetného výsluchu
a v konečnom dôsledku aj prehratia jeho obrazovo-zvukového záznamu na hlavnom pojednávaní dňa

15.10.2024, nakoľko na vykonaný dôkaz súd v zmysle § 135 ods. 1 a ods. 2 Tr.por. a § 270 ods. 2 Tr.por.
nemal prihliadať.

Vo vzťahu k vyššie uvedenému obžalovaný poukázal na skutočnosť, že práve výpoveď poškodenej
predstavuje jediný priamy dôkaz svedčiaci v jeho neprospech, pritom on osobne, jeho obhajca, rovnako
ani súd, v priebehu celého trestného konania nemali možnosť, v súlade so zásadou kontradiktórnosti

súdneho konania, byť prítomní pri výsluchu poškodenej a klásť jej otázky. Preto súd mal vyhovieť návrhu
na výsluch poškodenej, a to s poukazom na ustanovenia Trestného poriadku, ktoré zakotvujú opatrenia,
umožňujúce vykonať výsluch poškodenej, bez kontaktu s obžalovaným.

Navyše bolo dokázané, že poškodená kontaktovala po spáchaní skutku jeho aktuálnu partnerku,

s ktorou sa o skutku rozprávala. S časovým odstupom tak urobila dokonca sama z vlastnej iniciatívy,
pričom z tohto jej konania preukázateľne vyplýva, že ona sama nemá problém s tým, ak si v pamäti
oživuje priebeh spáchaného skutku. Ak sama poškodená koná aktívne spôsobom, ktorým si oživuje
priebeh skutku, potom nie je na mieste nepripustiť jej opakovaný výsluch z dôvodu toho, aby nedošlo
k opakovanému prežívaniu deja zo strany poškodenej.

V ďalšom obžalovaný poukázal na výsluch znalkyne F. L. I., ktorá vypracovala znalecký posudok č.
99/2023, ktorá pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že nevedela o tom, že poškodená bola
vminulostinapadnutápriinomtrestnomčine,ktoréhosadopustilinýpáchateľ.Súčasneuviedla,žeakby
o tom vedela, tak by to bola podstatná okolnosť vo vzťahu k jej znaleckému dokazovaniu. Z vykonaného

dokazovania pritom vyplynulo, že poškodená v minulosti bola naozaj obeťou iného násilného trestného
činu. Vzhľadom na uvedené preto nie je možné považovať predmetný znalecký posudok a jeho
závery za relevantné, pretože znalkyňa nedisponovala všetkými podstatnými skutočnosťami, čo vyplýva
z výpovede jej samotnej.

Znalec F. M. I., F. vypracoval znalecký posudok č. 45/2023. Z predmetného znaleckého posudku, ako aj
z výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že tento použil pri psychodiagnostike nasledovné
psychodiagnostické techniky: klinický rozhovor, pozorovanie, následne rôzne testy a osobnostný
dotazník EPQ-R. Rešpektujúc závery tohto posudku, ale aj výsluch znalca, možno dospieť k záveru,
že žiadna z psychodiagnostických techník založená na konkrétnom výsledku testu či bodovaného

dotazníka nesvedčala záverom o osobe obžalovaného, ktoré uvedený znalec formuloval vo svojom
posudku. Jeho záverom svedčali závery nasledovných techník, a to klinický rozhovor a pozorovanie,
teda techniky, ktorých závery nie je možné objektivizovať dosiahnutým skóre alebo iným vzorcom, ale
techniky, ktoré závisia výsostne od subjektívneho záveru znalca. Z vypracovaného znaleckého posudku
nie je pritom zrejmé, že znalec bol voči jeho osobe zaujatý, vopred predikoval jeho vinu, považoval

ho za vinného, usvedčeného kriminálnika a takýmto spôsobom pristúpil aj k vypracovaniu znaleckého
posudku. Znalec prijal záver o tom, že obžalovaný sa dopustil amorálneho konania, čím prejudikoval
spáchanie trestného činu jeho osobou. Z celého vyhotovenia znaleckého posudku je zrejmé, že znalec
opovrhoval jeho osobou, napríklad III. časti posudku označenej ako závery, v bode 4 pri odpovedi
na otázku o prítomnosti sklonov k agresívnemu správaniu jeho osoby znalec bez akéhokoľvek súvisu

s hodnotením sklonov k agresívnemu správaniu uviedol – „jeho primitívne formulovanie toho, že neverou
podľa neho nie je, keď žena urobí mužovi orálny sex!!!“. O postoji znalca k jeho osobe vypovedá aj tá
skutočnosť, akým spôsobom začal znalec ich rozhovor, keď reagoval na jeho samovražedné sklony,
o čom obžalovaný vypovedal na hlavnom pojednávaní.

Niektoré závery znalca sú navyše priamo v rozpore s objektívne známymi skutočnosťami. Uvedené je
ilustrované pri formulovanom závere bod 6, keď napriek výsledkom dotazníku EPQ-R, keď obžalovaný
nedosiahol zvýšenú premennú L-skóre, znalec napriek uvedenému dospel k jednoznačnému záveru o
sklone ku skresľovaniu a zľahčovaniu udalostí. K uvedenému dopĺňa, že ak sudca v ústnom odôvodnenínapádaného rozsudku na hlavnom pojednávaní uviedol, že hodnotenie toho či obžalovaný klame alebo
nie je vecou súdu a nie znalca, tak potom je základným nedostatkom napádaného rozsudku, že súd
v jeho odôvodnení absolútne rezignoval na náležité vysvetlenie a odôvodnenie toho, prečo mal za to,

že obžalovaným tvrdené skutočnosti nie sú pravdivé.

Okrem vyššie vytýkaných pochybení je aj toho názoru, že odôvodnenie napádaného rozsudku nespĺňa
zákonom stanovené kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku v zmysle ustanovenia § 168
ods. 1 Tr.por. V odôvodnení napádaného rozsudku úplne absentuje vymedzenie skutočností, ktoré vzal

súd za dokázané a vymedzenie právnych úvah súdu pri posudzovaní dokázaných skutočností podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Samotné parafrázovanie obsahu vykonaných dôkazných prostriedkov, nie je možné bez ďalšieho
považovať za vymedzenie dokázaných skutočností. V odôvodnení napádaného rozsudku nemožno
v žiadanom rozsahu identifikovať aké trestnoprávne relevantné skutočnosti mal súd za preukázané.

V odôvodnení napádaného rozsudku ďalej súd uvádza, že zo spáchania oboch trestných činov
usvedčuje obžalovaného najmä výpoveď poškodenej, ktorá protiprávne konanie obvineného popísala.
Lekárske správy o vyšetrení poškodenej objektívne potvrdili existenciu násilia, ktorým na ňu obvinený
pôsobil. Výpoveď poškodenej následne nepriamo potvrdzujú najmä tí svedkovia, ktorí vypovedali

o situácii, ku ktorej došlo bezprostredne po tom, čo poškodená z bytu ušla a žiadala susedov o pomoc.

Z vyššie citovanej časti odôvodnenia napádaného rozsudku vyplýva, že sa súd v celom rozsahu
stotožnil s obsahom výpovede poškodenej a bez kritického vyhodnotenia ďalších dôkazov, prijal za
preukázané všetky ňou tvrdené skutočnosti. Uvedený postup súdu nemožno považovať za zákonný.

Súd sa v žiadnom rozsahu nevysporiadal s vymedzením a následne preukázaním tých skutočností,
ktoré by následne bolo možné subsumovať pod skutkové podstaty trestných činov, ktorých sa mal ako
obžalovaný dopustiť.

Navyše, ak obžalovaný napádaným rozsudkom bol uznaný vinným zo spáchania jednočinného súbehu

zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr.zák. a zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr.zák.,
potom aj odôvodnenie tohto rozhodnutia malo reflektovať preukázanie naplnenia znakov skutkových
podstát oboch týchto trestných činov.

V súvislosti s úvahami, ktorými sa mal súd spravovať pri hodnotení dôkazov je nutné poukázať na to, že

úvaha súdu o tom, že obhajobu obžalovaného súd považoval za účelovú a za využitie jeho práva brániť
sa akýmkoľvek spôsobom, preto nemôže obstáť. Súd údajnú účelovosť obhajoby hodnotil výlučne podľa
toho, že v akej časti trestného stíhania, využil svoje právo vypovedať.

Podľa § 2 ods. 7 Tr.por. obžalovaný má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Vyššie uvedenú zásadu byť prítomný a aktívny na súdnom prejednaní trestnej veci, zákonodarca
v nijakom rozsahu nelimituje vo vzťahu ku konkrétnemu štádiu trestného stíhania. Z uvedeného vyplýva,

že hodnotenie výpovede obžalovaného len na základe toho, kedy realizoval svoje právo vypovedať,
nemôže obstáť.

Súd sa pritom nevysporiadal s vecnými argumentmi a skutočnosťami uvedenými v obhajobe
obžalovaného a ich posúdením vo vzťahu ku skutočnostiam uvádzaným poškodenou.

Obdobne platí vo vzťahu k úvahám súdu o výpovedi svedkyne A. F., vo vzťahu ku ktorej súd opätovne
opomenul hodnotiť vecný obsah výpovede.

Úvaha súdu, podľa ktorej výpoveď poškodenej, ktorá aj podľa znalca – psychológa hodnoverne popísala

správanie obžalovaného, preto súd nemal dôvod jej neveriť, rovnako nemôže obstáť. Ďalej, nie je
zrejmé z čoho súd vyvodil záver, že poškodená využila prvú príležitosť, aby z bytu ušla a privolala si
pomoc. Uvedenú skutočnosť si súd bez ďalšieho osvojil len z výpovede poškodenej, bez toho aby bola
predmetom dokazovania.Vo vzťahu k znaleckému posudku ohľadne osoby poškodenej, podľa ktorého je lži skóre priemerné,
na základe čoho súd urobil záver, že nemal dôvod neveriť poškodenej, pritom rovnako znaleckým

posudkom ohľadne jeho osoby bolo na základe objektívnych vedeckých metód zistené skóre lži
v totožnom výsledku ako u poškodenej, t.j. priemerné. Ďalej znalcom prezentované závery, z ktorých
mal vyplynúť „jednoznačný záver ku skresľovaniu a zľahčovaniu udalostí“, predstavujú subjektívne
hodnotenie znalca nezaložené na vedeckých metódach. Osobne je toho názoru, že existujú pochybnosti
o výsledku testov, preto mal znalec namiesto subjektívnych záverov pristúpiť k vykonaniu ďalších

vhodných testov, ktoré by potvrdili alebo vylúčili jeho hypotézy. S uvedeným sa súd nijako nevysporiadal.

Vzhľadom na uvedené, ako aj na vyššie ozrejmený charakter jeho vzťahu s poškodenou, obžalovaný
uviedol, že v tomto prípade neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie výnimky zo zásady
ústnosti vo vzťahu k výsluchu poškodenej. Napriek uvedenému tieto jeho námietky súd v odôvodnení
napádaného rozsudku nijako nevyvrátil, dokonca sa im vo svojej podstate ani nevenoval.

Napokon sa súd v odôvodnení rozsudku v žiadnom rozsahu nevysporiadal ani s právnymi úvahami pri
posudzovaní dokázaných skutočností podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Na základe vyššie uvedeného obžalovaný uviedol, že absencia vymedzených náležitostí napádaného

rozsudku spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a v konečnom dôsledku jeho nezákonnosť a preto navrhol,
aby odvolací súd zrušil napádaný rozsudok v celom rozsahu.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Na podklade podaného odvolania a rozsahu podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a zistil, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal zákonným
spôsobom dokazovanie, a to v rozsahu nevyhnutnom pre zákonné rozhodnutie vo veci samej.

Pokiaľ obžalovaný namietal zákonnosť vykonania dôkazu ohľadne výsluchu poškodenej v štádiu
prípravného konania, preto súdu nič nebránilo na hlavnom pojednávaní poškodenú vypočuť v jeho
neprítomnosti, poukazujúc na viacero rozporov v jej výpovedi, čo svedčí, že je výpoveď z prípravného
konania nemôže byť hodnotená ako vierohodná a použiteľná pre robenie bez akýchkoľvek pochybností

záveru, že sa skutok stal tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Odvolací súd považuje za nutné poukázať, že pred súdom prvého stupňa v súlade s ustanovením
§ 135 ods. 1 Tr.por. a § 270 ods. 2 Tr.por. bol vykonaný dôkaz obrazovo-zvukovým záznam o
výsluchu poškodenej, ktorá okolnosti týkajúce sa pred spáchaním skutku popísala v podstate zhodne,

ako obžalovaný. Obžalovaného poznala ako partnera jej bývalej kolegyne a oslovila ho cez Facebook z
dôvodu, že sa jej páčil. Bol to práve obžalovaný, ktorý jej kritického dňa navrhol, či si nejdú vypiť, s čím
ona súhlasila. Okolo 18.30 hod. obžalovaný prišiel za ňou do kaviarne, kde pracovala. Počas rozhovoru
v kaviarni obžalovaný jej navrhol, aby išli spolu pracovať do Španielska a medzitým požívali alkohol.
V rámci tohto nezáväzného rozhovoru obžalovaný vravel o sebe, že má veľký penis, preto môže mať

každú ženu, ktorú len chce. Obžalovaný asi hodinu pred záverečnou odišiel z kaviarne a vrátil sa späť
po skončení služby a navrhol jej, aby si zašli posedieť spolu do baru. Medzitým obžalovaný napísal
poškodenej SMS správu, ktorej obsahom bolo, že s ňou chce šukať, na čo mu poškodená odpísala,
či všetko musí tak zhurta riešiť a navrhla mu, aby si išli vypiť a následne uvidia čo sa udeje, pretože
je v tom smere spontánna. Obžalovaný jej navrhol, aby šli na hotel, ale ona mu povedala, aby šli k nej

domov. Cestou kúpili fľašu Tequily a po príchode na byt naliala alkohol do pohárov, obžalovaný išiel do
kúpeľne, z ktorej vyšiel úplne nahý. Keď poškodená namietala, že to vôbec nie je vhodné, obžalovaný
si obliekol krátke nohavice a na balkóne fajčili, popíjali alkohol, rozprávali sa. Konverzácia poškodenej
nevyhovovala,pretopožiadalaobžalovaného,abyzmeniltému,načoobžalovanýsibolvyzliecťnohavice
a na balkón sa vrátil nahý. Poškodená ho znova upozornila, že ju to nezaujíma, obžalovaný z balkóna

odišiel a keďže sa dlhšie nevracal, šla za ním do izby. Do tohto momentu aj obžalovaný v podstate
zhodne popísal priebeh udalosti z kritického dňa, navyše uviedol, že o sebe klamal, keď vravel, že nemá
partnerku ani deti, že pracuje v Španielsku, čo urobil s tým cieľom, aby spolu strávili noc.Ďalší priebeh udalosti obžalovaný už popisoval rozdielne, pričom priznal, že s poškodenou mal orálny
sexuálny sex, s ktorým poškodená súhlasila, pritom ejakuloval, čím došlo k jeho ukojeniu a nepociťoval
potrebu ďalej s poškodenou mať pohlavný styk, preto k tomuto styku ani nedošlo. Až následne vyšlo

najavo, že má družku a dieťa, tak došlo medzi nimi k hádke, pri ktorej mu poškodená vytýkala, aký je
chudák, že za účelom sexu jej rozprával klamstvá. Poškodená mala v úmysle jeho neveru oznámiť jeho
terajšej družke A. F., čomu logicky chcel zabrániť, preto poškodenej vytrhol telefón z ruky, chytil ju za
krk, podkopol jej nohy a zvalil ju na zem. Na to sa poškodená postavila, vynadala mu, aký je chudák,
vulgárnemunaznačila,žetopokazilazbytuušlanachodbubytovéhodomu,kdekričalaopomoc.Takéto

konanie zo strany poškodenej nepredpokladal, bol z toho v strese, navyše bol aj pod vplyvom alkoholu
a preto z bytu ušiel. Obžalovaný priebeh udalosti z kritického dňa popísal až pri výsluchu na hlavnom
pojednávaní, nakoľko po vznesení obvinenia, využil svoje právo a vo veci nevypovedal, čo odôvodňoval
tým, že vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia mal obavu, že mu hrozí doživotie, v dôsledku čoho
sa pokúsil aj o samovraždu.

Nepochybil súd prvého stupňa, pokiaľ neuveril obhajobe obžalovaného, ktorý útok proti telu poškodenej
popísal ako atak urobený v snahe, aby nevera z jeho strany nevyšla najavo. Pri podkopnutí nôh
poškodenej a jej zvalení na zem, tak ako to popísal obžalovaný, by poškodená neutrpela zranenia,
ako to vyplýva z lekárskej správy a korešponduje to aj s tvrdením samotnej poškodenej, že obžalovaný
s ňou proti jej vôli vykonal orálny sex, pričom jej vulgárne pri tom nadával a opakovane ju udieral

päsťou do hlavy. V tejto časti skutkového deja aj odvolací súd uveril tvrdeniam poškodenej a nie obrane
obžalovaného. Záver súdu prvého stupňa, že sa nejednalo o dobrovoľný orálny sex a rovnako aj
pohlavný styk, a to napriek tomu, že obžalovaný nevnikol svojim údom do vagíny poškodenej, keďže
za dokonaný pohlavný styk sa považuje už samotný kontakt pohlavných orgánov, považoval aj odvolací
súd za bez akýchkoľvek pochybností preukázaný. Súdy oboch stupňov tak uverili tvrdeniam poškodenej,

čo zodpovedá aj jej následnému konaniu, keď sa jej podarilo ujsť od obžalovaného, a to potom, keď
sa išiel umyť, pričom jej povedal, že budú mať sex až do rána, keď nahá vybehla na chodbu bytového
domu a krikom privolala pomoc susedov. Toto obranné konanie zo strany poškodenej v žiadnom prípade
nebolo urobené tak, ako sa to snažil prezentovať obžalovaný, aby sa jednalo o pomstu zo strany
poškodenej, lebo sa dozvedela, že jej o sebe klamal.

Pôvodná predstava poškodenej o romantickom prežití večera, resp. aj noci v prítomností obžalovaného
sa náhle zmenila, a to zakrátko po príchode na jej byt, keď obžalovaný sa začal správať vulgárne, viedol
konverzáciu na tému, s ktorou poškodená nesúhlasila. Samotná skutočnosť, že na tele obžalovaného
neboli zistené žiadne zjavné poranenia, ktoré by bol utrpel v dôsledku aktívnej obrany poškodenej,

neznamenalo, že k orálnemu sexu a pohlavnému styku došlo zo strany poškodenej dobrovoľne. O opaku
svedčia práve zranenia na tvári poškodenej, ako aj na stehne. Navyše poškodená uvádzala, že keď
ju obžalovaný vyložil na posteľ, prestala sa brániť, pretože sa bála jeho vyhrážok, ktoré tvrdenia ako
vierohodné vzhľadom na vývoj situácie na byte poškodenej akceptoval aj odvolací súd.

Poukazujúc na vyššie uvedené ani odvolací sú nevidel dôvod, aby na súde prvého stupňa bola
bezprostredne vypočúvaná poškodená v jeho neprítomnosti, nakoľko jej výsluch v štádiu prípravného
konania bol vykonaný zákonným spôsobom a v rozsahu potrebnom pre právne posúdenie žalovaného
skutku. V tomto rozsahu odvolací súd poukazuje na rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý v dôvodoch
napadnutého rozsudku poukázal na zákonné ustanovenia § 135 ods. 1, ods. 2 Tr.por. a § 270 ods.1, ods.

2 Tr.por., keď na hlavnom pojednávaní vykonal obrazovo-zvukový záznam o výsluchu poškodenej, ktorá
v prípravnom konaní dopodrobna opísala skutkový dej týkajúci sa žalovaného prípadu. Tohto výsluchu
sa riadne zúčastnil psychológ M. N. G..

Nepochybil súd prvého stupňa pokiaľ nevyhovel návrhu obžalovaného, aby poškodená bola vypočutá na

hlavnompojednávanípredsúdom,nakoľkozdôvoduprežitýchudalostítýkajúcichsatrestnéhočinu,bola
poškodená aj v dobe konania pred súdom v stálej ambulantnej starostlivosti psychiatrickej ambulancie
a jej zdravotný stav neumožňoval jej ďalší výsluch pred súdom. Tento záver nepochybne bol zistiteľný
z lekárskej správy M. O. P., že poškodená sa podrobuje ambulantnej psychiatrickej liečbe. Stále trpí
pocitom strachu, únavy, úzkosťou, nespavosťou a psychosomatickými bolesťami. Opakovaný výsluch

poškodenej pred súdom preto neodporúčala.

Záver súdu prvého stupňa, pokiaľ neuveril obrane obžalovaného, že poškodená nesúhlasila
so sexuálnymi praktikami obžalovaného a že v žiadnom prípade sa nejednalo o akt pomsty zo stranypoškodenej, potvrdzovali susedia poškodenej, ktorí vnímali udalosti potom, ako sa podarilo poškodenej
ujsť z vlastného bytu od obžalovaného, keď zhodne popisovali stav psychického rozpoloženia
poškodenej.

Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa vyhodnotil výpoveď svedkyne A. F., družky obžalovaného,
ktorá sa o okolnostiach žalovaného prípadu mala dozvedieť od obžalovaného nasledujúceho dňa, ktorá
rozdielne popisovala udalosti a je zjavné, že svoju výpoveď modifikovala pri výsluchu na hlavnom
pojednávaní v prospech obžalovaného.

Nepochybil súd prvého stupňa, pokiaľ vychádzal zo záverov znaleckých posudkov, pričom na hlavnom
pojednávaní znalci z jednotlivých odborov boli aj kontradiktórnym spôsobom konania vypočutí.
V žiadnom prípade nie je možné uprieť snahu obžalovanému a jeho obhajobe, pokiaľ sa snažili
spochybniť závery znalcov, v rámci dokazovania na to majú nepochybné právo, ale závery znalcov ostali
v základe nespochybnené a tak nič nebránilo súdu pri svojom rozhodovaní na tieto závery prihliadať.

Keďže obžalovaný ma právo obhajovať sa spôsobom ako uzná za vhodné, pritom orgány činné
v trestnom konaní a súd sú povinné obžalovanému vinu jednoznačne preukázať, samotným
spochybňovanímvýsledkovvykonanéhodokazovaniaobžalovanýmnedošloktakzávažnémuoslabeniu
dôkaznej situácie, aby bolo potrebné zvažovať o aplikovaní zásady v pochybnostiach v prospech

obžalovaného. Napokon nič nebránilo obžalovanému, minimálne v konaní pred súdom, predkladať
dôkazy, ktoré by boli svedčili v jeho prospech. O taktike obhajoby obžalovaného svedčí aj ním zvolený
postup, že ku skutku sa vyjadril až na hlavnom pojednávaní, aj to po vykonaní podstatnej časti dôkazov,
teda potom čo už mal vedomosť, aké dôkazy svedčia v jeho neprospech.

Nepochybil súd prvého stupňa, pokiaľ uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku, tak ako
skutkový stav bol ustálený vo výroku napadnutého rozsudku. Týmto konaním obžalovaný naplnil tak
po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke všetky znaky jednak zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1
Tr.zák., teda násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútil poškodenú k súloži a zločinu sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1 Tr.zák. násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia poškodenú donútil k

orálnemu styku.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s argumentáciou súdu prvého stupňa ohľadne výmery
uloženého trestu odňatia slobody, kde v prospech obžalovaného zobral skutočnosti na strane
poškodenej,keďuložilobžalovanémutrestodňatiaslobodynadolnejhranicizákonomupravenejtrestnej

sadzby, a to vo výmere sedem rokov, ktorá skutočne vysoko neopatrným správaním, prispela k tomu,
že k spáchaniu trestného činu došlo. Požívanie alkoholu pred inkriminovanými udalosťami aj u nej
malo za následok zníženie rozpoznávacích schopností. Nepochybne vedela o úmysle obžalovaného
vykonať s ňou pohlavný styk. Napriek takému poznaniu ho pozvala do svojho bytu. Rozumne nemohla
predpokladať, že obžalovaný, s ktorým sa stretla osobne prvýkrát, jej bude robiť spoločníka iba pri pití

alkoholu, fajčení cigariet a nezáväznej komunikácii.

Rovnako súd prvého stupňa nepochybil ani pri rozhodovaní o zaradení obžalovaného pre výkon trestu,
keď ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v súlade s ustanovením § 48
ods. 2 písm. b) Tr.zák.

Poškodená v trestnom konaní bola zastúpená splnomocnencom Centrom podpory Vidia, n.o. K., ktorá
v mene poškodenej v trestnom konaní uplatňovala nárok na náhradu škody, s ktorým nárokom bola
odkázaná na civilný proces a proti ktorému výroku opravný prostriedok podaný nebol, preto odvolací
súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Záverom odvolací súd poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej
rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru preto krajský súd v podrobnostiach poukazuje aj na dôvody napadnutého rozsudku,
ktoré si v celom rozsahu osvojil a okrem vyššie uvedeného, ničím viac nedopĺňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.